Videokanál poslanca

Áno. Pán poslanec Pročko, ja by som len teda upozornil, že toto je, toto sa deje naprieč vládnymi garnitúrami, že v podstate v každej vláde sú ministri, ktorí nereagujú vôbec, a boli aj v tej, v ktorej my sme boli koaličnými poslancami. Napriek tomu a dokonca nereagujú ani na vystúpenia koaličných poslancov, ktoré sú kritické. Sú aj ministri, ktorí reagujú tým, že niečo povedia v záverečnom slove, a sú aj ministri, ktorí z tohto procesné hľadiska správajú najkorektnejšie, teda že vystúpia v rozprave. Nemožno nikomu nič prikázať ani zakázať. Ja som len vyjadril svoj názor, že je lepšie, keď aj člen vlády zareaguje v rozprave, keď je možné aspoň v tom minimálnom rozsahu dvoch minút naňho reagovať.
A nevyčerpám celú faktickú poznámku, lebo vidím, že pán minister je už pripravený reagovať vo forme, v akej uzná za vhodné, tak aby to stihol ešte do hlasovania.
Ďakujem.

Tešil som sa na hlasovanie o spravodlivom vedení schôdze, ale tak... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Pán Pročko, prosím, už sa upokojte. Máte zo včerajška komplex, ja tomu rozumiem, neviete sa z toho vyspať, ale skúste vaše vlastné psychické problémy nezaťažovať celé plénum Národnej rady. Pán poslanec Dostál, môžte pokračovať, pokiaľ dovolí pán Pročko, aby ste ďalej rozprávali. Pán Pročko, pilulku poprosím, skúste ju zapiť kakavkom. Nech sa páči pán Dostál, nech sa páči. (Reakcie z pléna.) Vráťte čas pánovi Dostálovi, kým ho neprestanú vyrušovať kolegovia z OĽANO.
Nech sa páči, pán Dostál, môžte.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Dobre, ak teda dovolia kolegovia, by som aj ja povedal pár slov k návrhu na skrátené legislatívne konanie o novele zákona o štátnej podpore nájomného bývania. Tak už tu pán poslanec Hlina objasnil, akým spôsobom sa do zákona o štátnej podpore nájomného bývania dostali ustanovenia, ktoré teraz vláda chce v skrátenom legislatívnom konaní vypustiť. Ide o ustanovenia, ktoré sa týkajú obsadzovania orgánov, agentúry a odvolávania jeho členov. Čo opäť je úplne legitímne, ak vláda má inú predstavu o tom, akým spôsobom sa majú ustanovovať orgány agentúry štátom podporovaného nájomného bývania, či majú byť tí členovia odvolateľní, či ich má voliť členská schôdza alebo Národná rada, či sa to má vzťahovať aj na tých, ktorí už boli ustanovení do funkcií, aj keď to môže byť ústavne pochybné, ale to neriešime pri návrhu na skrátené legislatívne konanie. Ale naozaj je to, je to nesporne zaujímavá vec a treba na to myslieť aj pri tomto hlasovaní, že ide o návrh, ktorý v roku 2023 presadila SME RODINA vtedy aj s OĽANO, ale aj s podporou SMER-u a HLAS-u. V návrhu zákona, ktorý, ku ktorému, ktorý predložil, myslím, pán poslanec Svrček, dal k nemu pozmeňovák pán poslanec Svrček a ten pozmeňovák podporili poslanci SMER-u, aj HLAS-u, aj návrh zákona ako celok v treťom čítaní podporili poslanci SMER-u, aj HLAS-u a, myslím, aj poslanci okolo pána poslanca Tarabu, ktorý dnes reprezentujú SNS. Čiže v podstate celá vládna koalícia. A potom keď pani prezidentka zákona vetovala, upozornila, že to nie je v poriadku, tak rovnaká zostava bez SaS, ale teda SME RODINA, OĽANO a v podstate súčasná vládna koalícia SMER, HLAS, SNS veto pani prezidentky prelomila.
Dnes odôvodnením veta pani prezidentky vláda argumentuje, prečo je potrebné v skrátenom legislatívnom konaní zmeniť tento zákon a urobiť to, čo od nás vtedy žiadala pani prezidentka, čomu sme vtedy my za SaS boli ochotní vyhovieť tomu vetu pani prezidentky, zvyšok parlamentu, alebo väčšina parlamentu nebola ochotná tomu vyhovieť. Dnes je to dôvod na skrátené legislatívne konanie.
Čo sú dôvody pre skrátené legislatívne konanie. Ja som čítal ten návrh na skrátené legislatívne konanie a nie celkom rozumiem, ako tu už zaznelo, že v čom by tie značné hospodárske škody mali hroziť a v čom je tá mimoriadna situácia. Lebo je to, je to zákon ktorý platí, ktorý bol dokonca schválený aj hlasmi, alebo tá úprava, ktorá sa má teraz zmeniť, bola schválená aj hlasmi poslancov za strany, ktoré dnes tvoria vládnu koalíciu. Takže ja tam nevidím žiadnu mimoriadnu okolnosť, nevidím v tom odôvodnení, že by bolo vysvetlené, v čom tá mimoriadna okolnosť spočíva. Lebo to, že Národná rada pred voľbami niečo schváli, podľa môjho názoru mimoriadnou okolnosťou nie je, najmä keď za to, čo sa teraz má zmeniť, hlasovali aj tí, ktorí to teraz idú zmeniť.
Ale to podstatnejšie je, lebo však tá mimoriadna okolnosť sa zvykne rôzne vykladať, to podstatnejšie je, že či naozaj hrozia značné hospodárske škody z toho, že na čele agentúry sú iní ľudia ako ľudia, ktorých si tam dosadila súčasná vládna koalícia. A ak má vládna koalícia predstavu, že má sa zmeniť spôsob voľby, odvolávania a vypustiť dôvody odvolávania a urobila by to v riadnom legislatívnom procese, tak môžme o tom diskutovať, môžme mať na to taký alebo onaký názor, ale stále a ani v tom návrhu, ani v odôvodnení pána ministra som nepočul, že aké sú tie hroziace hospodárske škody. A ak sú, tak by som bol rád, keby to tu aspoň, aspoň v rozprave zaznelo. Lebo nie je to napísané v tom návrhu, ktorý máme v písomnej forme, nie je to, nezaznelo to v odôvodnení. No ja neviem, tak možno mi to pán minister vysvetlí, lebo ja to tam naozaj som nenašiel, že v čom spočíva hospodárska, hospodárska škoda. Ak tam je súčasné vedenie, ktoré v súlade so zákonom a úlohami, ktoré má určené bude, bude postupovať. Že v čom je značná hospodárska škoda, ak na čele agentúry nebudú nominanti súčasnej vlády.
A opakujem, že sme, že sme v návrhu na skrátené legislatívne konanie, takže nemusíme posudzovať vecný obsah zákona, ale či sú splnené dôvody. A ja som teda rád, že pán minister sa nezaradil k tým členom vlády, ktorí nereagujú vôbec, a teda zareagoval v predchádzajúcom bode aspoň v záverečnom slove, lebo to potom je skoro zbytočná taká rozprava, kde opoziční poslanci si niečo povedia a člen vlády na to vôbec nereaguje, aj keď lepšie by bolo keby reagovali aj koaliční poslanci. A len by som teda odporučil, aby, aby tie reakcie prichádzali ešte v rámci rozpravy. Lebo teda člen vlády sa môže prihlásiť kedykoľvek, môže sa prihlásiť opakovane, má neobmedzený čas. Keď sa prihlási v rámci záverečného slova, tak už naňho nikto nemôže reagovať. Už len si povie a keď sa prihlási v rámci rozpravy, tak poslanci naňho môže reagovať faktickými poznámkami, teda či dobre pochopili to, čo povedal, alebo ešte argumentovať, má to viac charakter rozpravy, ako keď člen vlády alebo teda akýkoľvek iný predkladateľ reaguje až v rámci, v rámci záverečného slova. Dokonca teda ak sú poslanci prihlásení písomne, člen vlády sa prihlási ešte v tej fáze, tak sa potom poslanci môžu prihlásiť napríklad do rozpravy ústne, keď majú potrebu reagovať v rozsahu väčšom ako, ako sú tie dve minúty, ktoré im umožňuje faktická poznámka.
A tento návrh zákona, budem ho teraz porovnávať s tým predchádzajúcim, je svojím rozsahom takým, že by som povedal, že to zodpovedá skrátenému legislatívnemu konaniu, lebo sú to nejaké tri body. Áno, tak keď treba niečo urgentne upraviť v skrátenom konaní, tak to má vyzerať takto, že tri body, nie 180 bodov. Ale pri tom obsahu mám väčšie pochybnosti ako pri tom predchádzajúcom, lebo pri tom predchádzajúcom, ktorý sa týkal novely stavebného zákona a ďalších súvisiacich zákonov, bolo nepochybné, aj keď iba pri šestine bodov, ale bolo tam nepochybné, že tam hrozia zásadné hospodárske škody a bolo to v zásade zrejmé aj z toho odôvodnenia skráteného legislatívneho konania. Ako hrozia značné hospodárske škody, ak zakladatelia nebudú mať možnosť ovplyvniť zloženie a tým pádom spôsob činnosti predstavenstva agentúry ako štatutárneho orgánu, ako tým môže dôjsť k paralýze činnosti agentúry alebo ohrozenia plnenia úloh vlády Slovenskej republiky v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania, tak to z tohoto návrhu naozaj neviem odčítať. Nevylučujem, že to tak je, ale nedá sa to z toho odčítať. A napriek všetkým mojim výhradám, ktoré som mal k pôsobeniu podpredsedu vlády pána Holého a pôsobeniu SME RODINA v predchádzajúcom volebnom období, tak neviem teda, hovoríme, že tí ľudia, ktorí tam boli dosadení, nejako úmyselne škoda, snažia sa paralyzovať činnosť agentúry, snažia sa spôsobiť štátu značné hospodárske škody, alebo pôsobia spôsobom, ktoré tie značné hospodárske škody štátu spôsobí?
Tak bol by som rád, keby pán minister mohol na toto odpovedať. Lepšie by bolo, keby to bolo v rámci rozpravy, aby sme mohli reagovať aspoň tými dvoma minútami, ale, samozrejme, je to na ňom a môže reagovať aj v rámci záverečného slova.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Hlina, no áno, je to taká zaujímavá situácia, na ktorú si upozornil, že SMER tu ide naprávať niečo, čo vlastne spoluspôsobil SMER, lebo pri tom predchádzajúcom bode bolo SaS vyčítané, že ona za to zodpovedá, lebo však hlasovala za ten zákon. Ale v tomto bode naozaj poslanci SaS nehlasovali za ten zákon, nehlasovali ani za ten pozmeňovák. A keď to pani prezidentka vetovala, to veto je spomínané aj v odôvodnení návrhu na skrátené legislatívne konanie, tak poslanci SaS hlasovali proti prelomeniu veta pani prezidentky na rozdiel od poslancov SMER-u, ktorí hlasovali za ten zákon, hlasovali za ten pozmeňovák, ktorým sa to dostalo do zákona, hlasovali za prelomenie veta pani prezidentky, na rozdiel od poslancov SMER-u a teda aj HLAS-u, ktorí postupovali rovnako ako poslanci SMER-u. Čiže dali do zákona niečo, tým, že podporili pozmeňovák, potom podporili celý zákon a potom podporili veto pani prezidentky, čo teraz hovoria, že v tom zákone nemá byť. Dobre, mohli zmeniť názor a dokonca ešte hovoria, že sa to má zmeniť v skrátenom legislatívnom konaní. Ale teda vôbec nie je namieste, a to nehovoril pán minister, to nie je výčitka voči nemu, ale vôbec teda nie je namieste hovoriť, že niečo, niečo spravila SaS týmto, lebo, lebo naozaj nič z toho, čo sa udialo, v žiadnom štádiu sme my nepodporili. Práve naopak, hlasovali sme proti a SMER a HLAS ešte ako opozičné strany to podporili. (Potlesk.)

Pán poslanec Viskupič, áno, tak z tohto pohľadu, že ak sa takáto zmena robí skráteným legislatívnym konaním, ak sú naňho dôvody, tak je to, samozrejme, lepšie, keď je to takto na priamo, ako keby sa to proste niekde skrylo, nejaký prílepok k nesúvisiacemu návrhu zákona v druhom čítaní, alebo teda k rámcovo súvisiacemu, alebo predkladatelia, aby sa tvárili, že to nejako súvisí. Len mňa tak až zamrazilo, že v zásade tu musíme oceňovať veci, ktoré by mali byť úplne samozrejmé, lebo teda to, že prílepky nemajú byť, prílepky sa nemajú dávať, by malo byť úplne samozrejmé a nie niečo, čo musíme nejako zvlášť, zvlášť oceňovať, a či sa tak má udiať v skrátenom alebo nie v skrátenom legislatívnom konaní, tak k tomu sa ešte aj ja vyjadrím vo svojom vystúpení, lebo teda tam tiež mám isté pochybnosti, ale, ale samozrejme, že v tom zásadnom súhlasím, že je lepšie, keď sa veci robia na priamo a neskrývajú sa, že, že v skutočnosti to ani nerobíme, nikto si to ani nevšimne, nie je to nijako odôvodnené. Tak z tohto hľadiska áno, ale len som sa tak zarazil, že veci, ktoré by mali byť, byť samozrejmé, prirodzené, normálne, už sme v takom štádiu, že musíme za ne niekoho chváliť alebo teda nejak ich zvlášť, zvlášť oceňovať.

Ďakujem kolegyni aj kolegom za faktické poznámky.
Pani poslankyňa Luščíková, áno, myslím, že máme veľmi, veľmi podobný pohľad. Napokon vystúpil som v podobnom duchu ako vy.
Pán poslanec Pročko, ale tak priznajme si, že, že teda nie vždy je to to isté, keď sa hádže zodpovednosť na predchádzajúce vlády. Toto naozaj je zodpovednosť predchádzajúcich vlád, že je to v takom stave. Ale súhlasím s tým, že tak strašne hovorili, že chcú pracovať pre ľudí, napríklad aj tu by som očakával nejakú väčšiu aktivitu, že keď ja napríklad vystúpim s kritikou, tak okrem pána ministra by sa mohol ozvať aj niektorý koaličný poslanec a vysvetliť mi, že ako sa mýlim a ako tu naozaj sú dôvody na skrátené legislatívne konanie.
Pán poslanec Hargaš, benchmark novela Trestného zákona, no to si nie som celkom istý, či by to bol najlepší benchmark, lebo to bolo tak okaté a okato zlé a okato neodôvodnené, že už možno všetky skrátené legislatívne konania do konca volebného obdobia by sme museli odmávať, lebo obávam sa, že už také zlé nič, nič nebude.
Pán poslanec Grendel, no kde je Boris Susko. Boris Susko je vo vláde a predpokladám, že hlasoval aj za tento návrh na skrátené legislatívne konanie.
Pán poslanec Janckulík, to ja neviem posúdiť, že či ten jeden rok bude stačiť alebo o trištvrte roka tu máme ďalší návrh na skrátené legislatívne konanie a ďalší odsun účinnosti alebo prídu medzitým nejaké zmeny, alebo naozaj to vláda dovtedy pripraví. Zameranie môjho príspevku alebo to, čo som chcel povedať, nebolo o tom, bolo o tom, že si myslím, že je tam príliš veľa vecí, ktoré nesúvisia s touto jednou záležitosťou, teda odkladom účinnosti stavebnej legislatívy, kde nepochybne sú dôvody na skrátené legislatívne konanie.
A teda, pán poslanec Hlina, neviem, čo mi odpovie pán minister, ja by som si skôr na to počkal, ako sa s tými mojimi výhradami vysporiada, než by som dopredu odhadoval, že čo povie.
Ďakujem.

.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, rád by som povedal pár slov k návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa novelizuje zákon o územnom plánovaní, ale aj ďalšie súvisiace o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, teda stavebný zákon, ten pôvodný z roku 1976, ale aj viaceré predpisy týkajúce sa novej stavebnej legislatívy z roku 2022.
Tým dôvodom, prečo vláda pristupuje k návrhu na skrátené legislatívne konanie, alebo žiada, aby Národná rada schválila návrh na skrátené legislatívne konanie, je zjednodušene povedané nepripravenosť štátu na to, aby tá nová stavebná legislatíva, ktorá by mala byť účinná v plnom rozsahu od 1. apríla 2024, čiže o necelé dva mesiace, aby vstúpila a vstúpila do praxe. Na tom je, myslím, zhoda naprieč celým politickým spektrom a teda už sme tu počuli, že aj opozičné KDH je pripravené za to skrátené legislatívne konanie hlasovať.
A kým sa teda dostanem k obsahu toho návrhu, tak by som rád zareagoval na to, čo tu povedal pán poslanec Malatinec v reakcii na vystúpenie pána poslanca Hlinu v rozprave, keď tvrdil, že vlastne to vy SaS-ka ste tu toto takto zle pripravili a vy ste, vy ste za to zodpovední. No ja by som rád pripomenul fakty. Nový zákon o územnom plánovaní aj nový zákon o výstavbe, aj ten zákon o zmenách legislatívy v súvislosti so stavebnou reformou boli prijaté niekedy v apríli 2022, kedy bola SaS súčasťou vládnej koalície a hlasovali za to aj poslanci SaS napriek tomu, že k niektorým veciam sme mali, sme mali výhrady, ale však to viete zrejme aj vy, že v rámci koalície sa robia, robia nejaké kompromisy. A o dva mesiace nato SaS vypovedala koaličnú zmluvu a o ďalšie dva mesiace odišla z vládnej koalície.
A teraz je problémom čo? Je problémom to znenie nového zákona o územnom plánovaní a nového zákona o výstavbe, alebo je problémom to, že štát a príslušné inštitúcie nie sú pripravené na to, aby ten zákon implementovali? Lebo ak si čítam návrh na skrátené legislatívne konanie, tak je to to druhé. Vláda neprichádza s návrhom zrušiť tie nové zákony a ponechať súčasnú stavebnú legislatívu. Vláda prichádza iba s návrhom o jeden rok odložiť účinnosť tých nových pravidiel, nie všetkých, aby sa mohla pripraviť na to, že bude tu ten nový zákon uplatňovať.
Čiže problém nie je ani tak v samotnom znení zákonov, za ktoré v parlamente hlasovali aj poslanci za SaS, problém je v tom, že tie nadväzujúce kroky sa neurobili. Sčasti aj z objektívnych dôvodov, lebo tak prišla, prišla vládna kríza, vláda sa stala menšinovou a potom vládla v nedôvere, ale napriek tomu tieto procesy mohli, samozrejme, bežať. A teda hlavné nedostatky, a budem čítať z návrhu na skrátené legislatívne konanie, ktorý nám tu priniesol pán minister, je nepripravenosť integrácie povoľovacích procesov stavieb, ktoré podliehajú procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, časový sklz pri príprave vykonávacích právnych predpisov, nutnosť opravy vád a chýbajúcich častí právnej úpravy nadväzujúcej na zákon o výstavbe, časový sklz prípravy formulárov a digitalizácie konaní vo výstavbe, vo výstavbe a technického vybavenia, nedostatočné personálne obsadenie úradu vyškolenými odbornými zamestnancami pre realizáciu preberaného rozsahu povoľovacích konaní.
Pán poslanec Malatinec by mi možno mohol vysvetliť, keby tu ešte bol, ale už ho tu nevidím, že za čo z tohoto zodpovedá SaS? Lebo podľa mňa za nič. Toto bolo v zodpovednosti pána podpredsedu vlády Holého a to, že dokázal presadiť novú stavebnú legislatívu a nedokázal už potom pripraviť štát na to, aby tú novú stavebnú legislatívu dokázal vykonávať, to nie je zodpovednosť SaS, ktorá zahlasovala v parlamente za ten zákon a ktorá v čase, keď sa to malo pripravovať, už nebola súčasťou vládnej koalície, bola v opozícii. Tak len aby sme si vyjasnili. Škoda, že tu nie je pán poslanec Malatinec, tešil som sa, že aspoň zareaguje s faktickou poznámkou na to, čo som hovoril.
A teraz k samotnému návrhu na skrátené legislatívne konanie. Samozrejme, že v porovnaní s návrhom na skrátené legislatívne konanie o novele Trestného zákona, o ktorom sme tu rokovali uplynulé týždne, je toto štandardný návrh na skrátené legislatívne konanie, ktoré, ktorý nevyvolá také vášne, nie je to tak zjavné pošliapanie práva ako v prípade mafiánskeho balíčka, ktorý táto vláda pretlačila prostredníctvom skráteného legislatívneho konania, a naozaj existujú tam dôvody na to, aby sa o takomto zákone rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní, ako som už spomínal a ako je to aj napísané v tom návrhu a ako to aj uviedol pán minister vo svojom úvodnom slove. Štát nie je pripravený na plné uplatnenie novej stavebnej legislatívy, keď to, keď to zjednoduším. A opakujem, že na tom sa, na tom sa asi zhodne nielen vládna koalícia, ale aj väčšina opozície a teda predkladatelia, čiže vláda z toho vyvodzuje, že navrhované skrátené legislatívne konanie je odôvodnené prítomnosťou mimoriadnych okolností, pri ktorých štátu hrozia značné hospodárske škody. No asi nejaké hrozia, možno skôr, možno skôr nejakým investorom ako štátu, ale, ale áno, mohol by vzniknúť zmätok, ak by štát nezvládol nábeh na novú, novú stavebnú legislatívu a áno, mohli by vzniknúť hospodárske škody aj štátu. Potiaľto je to, je to v poriadku.
To, čo nie je v poriadku, sú dve veci. Jedna vec je, že mali tu byť nejaké mimoriadne okolnosti. Tie mimoriadne okolnosti by mali byť niečo, čo je nepredvídateľné, čo sa stane a my sme to nijako nemohli ovplyvniť, a teraz myslím my ako štát, nie, nie, nie jednotlivci, a toto nie sú celkom mimoriadne okolnosti, toto je zlyhanie zo strany štátnych orgánov, ktoré nedokázali pripraviť, pripraviť legislatívu. A to nie je, samozrejme, výtka voči pánovi ministrovi ani súčasnej vláde, je to výtka voči, voči vládam v predchádzajúcom volebnom období. Samozrejme, že súčasná vláda sa na to môže pozrieť pohľadom, že však áno, to tí predtým mali to pripraviť, nepripravili to. Z hľadiska, keď sa na to pozriem zvonku ako občan, tak môže mi byť jedno, že či to bola tá alebo oná vláda, ale nie je to celkom mimoriadna okolnosť, ale dobre, v takýchto situáciách sa zvykne využívať skrátené legislatívne konanie.
To, čo však vidím ako závažnejší problém toho návrhu, to je ten druhý, je, že tá argumentácia, ktorú nám vláda predkladá, sa opiera práve o tú nepripravenosť na nábeh novej stavebnej legislatívy a iba jeden maličký odstavec v tom návrhu, dokonca je tu iba jedna veta, hovorí o tom, že: „Návrh súčasne obsahuje ustanovenia, ktoré smerujú k skráteniu doby prípravy stavieb, najmä doby administratívneho posudzovania vo fáze povoľovania stavieb v prechodnom období." To je nenápadná vetička, ktorá je jedna jediná veta v celom to odôvodnení, ale v samotnom návrhu zákona je to väčšina, absolútne väčšina toho paragrafového znenia sú ustanovenia, ktoré sa týkajú toho prechodného obdobia, ktoré vznikne od 1. apríla 2024, keď mala platiť nová stavebná legislatíva, po 1. apríl 2025, keď naozaj začne platiť nová stavebná legislatíva, ak sa to opäť neodsunie alebo ak sa tam neurobia, neurobia ďalšie zmeny.
Návrh zákona má celkovo sedem článkov, čiže novelizuje sa sedem zákonov, jednak ten starý stavebný zákon, zákon o dani z príjmu, zákon o elektronických komunikáciách, nový zákon o územnom plánovaní, nový zákon o výstavbe a zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy, pričom tento, tento zákon má dokopy, ak som dobre spočítal, 180 bodov. Z tých 180 bodov sa iba 29, čiže jedna šestina, jedna šestina z celého návrhu zákona, ak to počítame cez počet bodov, počet ustanovení, týka posunu účinnosti. Keď som sa dozvedel, že vláda ide odsunúť účinnosť stavebnej legislatívy, tak som si povedal, že jasné, to bude v poriadku, to bude skrátené legislatívne konanie, ktoré bude k návrhu zákona, ktorý bude mať pár bodov a bude iba posúvať účinnosť a súvisiace lehoty. Ale ešte raz, zo 180 bodov, ktoré obsahujú tie novelizačné články, iba 29, čiže jedna šestina, sa priamo týka, priamo týka posunu účinnosti, potom jedenásť rieši nejaké, nejaké prechodné ustanovenia a spomína sa tam, čo sa bude diať do roku 2025, resp. od nadobudnutia účinnosti tohto zákona do roku 2025. A ten zvyšok sú zmeny stavebnej legislatívy, ktoré, ja teraz nechcem hodnotiť, či sú dobré alebo zlé, na to možno bude priestor v tom ďalšom legislatívnom procese, ale rozhodne to nie sú veci, o ktorých hovorí návrh na skrátené legislatívne konanie. Ja som to, ja som išiel teda cestou toho, že vybral som body, keby som porovnal obsiahlosť a rozsah toho textu, tak ten nepomer by bol ešte väčší, lebo, lebo ten posun účinnosti častokrát býva jedna veta a tá novela je na dvadsiatich alebo koľkých, tridsiatich, tridsiatich stranách, čiže je to, je to rozsiahly zákon. To nie je, že, že posúvame účinnosť. No keby sme chceli posunúť účinnosť, tak posunieme účinnosť. Tuto je rozsiahla zmena aj tej existujúcej legislatívy a pri tej podľa môjho názoru neexistuje dôvod na to, aby sa o tom rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní.
Tuto si vypomôžem analógiou s tou novelou Trestného zákona, kde sa hovorilo, že musíme rýchlo, lebo Európska únia nás tlačí cez transpozíciu smerníc a bude infringement a budeme platiť. Ale ktosi to tu vyrátal, že to bola, ja neviem, možno desať percent alebo ani nie z celého textu tej novely, ktorá sa tohoto týkala. Ani tam nebol dôvod, lebo tam reálne infringement nehrozil a nemalo to byť v skrátenom legislatívnom konaní. Ani Európska únia nechcela, aby sme to robili v skrátenom legislatívnom konaní. Tuto je to analogicky ten posun účinnosti, ktorý asi nikto z nás nebude, nebude rozporovať, že nemá sa spúšťať nová stavebná legislatíva naplno, keď na to nie sú štát, inštitúcie, informačné systémy a tak ďalej pripravené. Tak to sa môže posunúť, ale drvivá väčšina toho zákona, päť šestín, ak to rátame cez počet bodov, nie sú veci, ktoré, ktoré sú takto urgentné. Sú to veci, ktoré, a na to sa ja necítim celkom kompetentný, môžu, môžu zrýchliť stavebné konanie, ale ak sa o nich máme baviť, tak mali byť predmetom riadneho legislatívneho procesu, mali ísť do riadneho pripomienkového konania a mali sme o nich rokovať bez toho, aby sa skracovalo legislatívne, legislatívne konanie.
Ten čl. I je novela existujúceho stavebného zákona z roku 1976, obsahuje 76 bodov a nenašiel som tam jedno jediné ustanovenie, ktoré by sa týkalo posunu účinnosti. Všetky tie ustanovenia sa týkajú zmeny územného konania, stavebného konania, ktoré sa majú teda integrovať do obdobia, kým nadobudne účinnosť nová stavebná legislatíva. Čiže nie sú to, nie sú to zmeny, ktoré by sme museli robiť, ak chceme posunúť účinnosť zákona. Sú tu zmeny, ktoré možno ministerstvo chce robiť, ale keď ich chce ministerstvo robiť, tak má prísť s normálnym návrhom, ktorý je prerokovaný v normálnom termíne a v normálnych lehotách v parlamente, aby bol priestor na normálnu diskusiu a nieže teraz, teraz to schválime v skrátenom legislatívnom konaní o jedenástej a začiatkom budúceho týždňa bude, bude prvé čítanie a v polovici budúceho týždňa už bude ten zákon schválený aj v treťom čítaní. A takisto, takisto riadne pripomienkové konanie by si to, by si to vyžadovalo.
Druhý zákon je, zákon alebo teda čl. II sa týka novely zákona o dani z príjmu, kde iba jedno ustanovenie, ktoré sa týka nejakého prechodného obdobia, opäť nie samotnej účinnosti. Čl. III je zákon o elektronických komunikáciách, ktorý má štyri body, naozaj som tam nenašiel nič, čo by súviselo až s tým, až s tým posunom. Zákon o územnom plánovaní, ktorý, nový, ktorý má nadobudnúť účinnosť, tak tam som našiel dve také ustanovenia, ktoré, ktoré sa týkajú posunu účinnosti. Možno štyri nejaké, nejaké súvisiace prechodné ustanovenia. Potom samotný zákon o výstavbe, to je čl. V. Je tam 11 ustanovení a všetkých 11 ustanovení sa týka posunu, posunu účinnosti. Ten čl. V je to, čo bez diskusie alebo teda asi bez väčšej oponentúry by sme sa zhodli, že je to, je to návrh, ktorý má byť prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní. Hovorím, čl. V.
V čl. VI je to zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy, ten má 42 bodov. Z nich 13 nejakým spôsobom súvisí priamo s posunom v účinnosti, čiže áno, asi aj, aj väčšina alebo teda väčšina, časť, 13 nie je väčšina zo 42, ale povedzme, že časť, významná časť z tohto článku spĺňa dôvody na skrátené legislatívne konanie. A ten posledný čl. VII sa týka zmeny a doplnení niektorých zákonov v oblasti životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy, kde z 13 bodov, myslím, tri priamo a jeden nejako nepriamo súvisia s posunom účinnosti, respektíve, tri sú, tri sú zjavné.
Čiže ešte raz, 180 bodov, z nich 29 sa týka posunu, posunu účinnosti. Tak chcem sa aj pána ministra spýtať, a teda dúfam, že využije možnosť vystúpiť v rozprave a priradí sa k tým členom vlády, ktorí diskutujú s poslancami a ešte sa zapájajú do diskusie vo fáze, keď poslanci na nich môžu, môžu reagovať, že aby nám skúsil vysvetliť, že v čom spočíva naliehavosť tých úprav ostatných, tých piatich, piatich šestín z toho samotného návrhu zákona. Lebo ešte raz, asi nikto nerozporuje, že treba odložiť účinnosť stavebnej legislatívy o rok, keď hovoríte, že o rok, tak o rok. Veď to by tiež mohla byť debata, že či je potrebný celý rok, ale dobre. Tak to beriem, že to nie je predmetom kritiky. No ale čo tie zvyšné, čo tie zvyšné ustanovenia. Aké sú tam dôvody na skrátené legislatívne konanie. Lebo to, že chcete niečo zlepšiť v súčasnej legislatíve, je síce legitímny dôvod na predloženie návrhu zákona, ale nie je to dôvod na predloženie návrhu na skrátené legislatívne konanie, respektíve na jeho, jeho odsúhlasenie.
Ďakujem. (Potlesk.)

(Doznievajúci potlesk.) Uplynulo mi 9 sekúnd.
Pán poslanec Gašpar, samozrejme, pán poslanec Hlina sa pomýlil, keď hovoril o znižovaní sadzieb, nešlo tam o znižovanie sadzieb, išlo tam o skrátenie premlčacej doby, takejto drobnosti by som sa nechytal. Rovnako to, že sa to netýka maloletých obetí, ktoré majú špeciálnu ochranu až od dovŕšenia, to je pravda, ale skrátenie premlčacej doby pri trestnom čine znásilnenia alebo sexuálneho násilia z 20 rokov na 10 rokov je fakt. A ja sa chcem spýtať, že či je to podľa vás v poriadku, či ste to takto chceli, ako by vyplývalo z toho, čo hovoril pán poslanec Glück alebo vám to nejako ušlo, lebo ste nemysleli, že sa to dotkne aj tohto trestného činu. A povedali ste, že ak zistíte, že je tam nejaký problém, tak to rýchlo môžte zmeniť, ale nemôžete to. Vražda Daniela Tupého bude premlčaná nie kvôli zníženiu z 20 na 10, ale z 20 na 15, lebo tam obvinenie prišlo až po 18 rokoch, trestné stíhanie bude premlčané. Vy zaručíte beztrestnosť vrahovi Daniela Tupého, keď tu teraz schválite tento zákon, lebo to bude dôsledok toho, čo tam navrhujete a, samozrejme, aj to, čo ste, s čím ste vy prišli ako s pozmeňujúcim návrhom, tak to má ten následok, že ešte lepšie budú na tom páchatelia násilia, lebo nepreruší sa premlčacia doba spáchaním akéhokoľvek úmyselného trestného činu, ale iba takého, za ktorý zákon bude ustanovovať vyšší alebo rovnaký trest. To je opäť nahrávanie páchateľom.

Pán poslanec Krúpa, veľmi správne si upozornil na ten zmätok, ktorý je spojený so schvaľovaním, vrátene schvaľovania pozmeňujúcich návrhov v druhom čítaní a ono to vo výsledku bude presný opak toho, čo vládna koalícia deklarovala. Napríklad jedným z dôvodov, ktorým argumentovali, bolo, že musíme v skrátenom legislatívnom konaní prijať tento návrh zákona, lebo Európska únia to od nás žiada, lebo musíme transponovať smernice. No a jeden z návrhov smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu, je to, myslím, ešte iba návrh, hovorí o tom, že členské krajiny majú, je to, je to uvedené v člá... navrhovanom článku 15, členské krajiny príjmu opatrenia potrebné na stanovenie premlčacej lehoty pre trestné činy uvedené v článku 5 v trvaní najmenej 20 rokov od spáchania trestného činu, pritom v článku 5 je uvedené znásilnenie. Tak ja teraz neviem, že či Slovenská republika ide vetovať a bojovať proti tomu, aby Európska únia prijala takúto smernicu, lebo je to úplne v rozpore s tým, čo Európska únia chce. Európska únia chce, aby všetky členské štáty aj tie, ktoré to nemajú, aj to Rakúsko, ktoré tu bolo spomínané, aby stanovili, že premlčacia doba za taký ohavný čin, ako je znásilnenie, má byť najmenej 20 rokov. A vy tu teraz idete o chvíľu odsúhlasiť, že sa skráti z 20 na 10 rokov. Úplne opačne ako ste navrhovali. Chceli ste hovoriť, že ideme sa zosúlaďovať s Európskou úniou a robíte to presne oproti tomu, presne naopak to, čo chce Európska únia.

Pán poslanec Hlina, k tomu skráteniu premlčacej doby a pri znásilnení, o ktorom si hovoril, na ktoré upozornila pani poslankyňa Števulová, tak tam by som rád dodal, že treba to vnímať aj v kontexte s tým, čo včera predložil pán poslanec Gašpar vo svojom pozmeňováku, čo bolo dnes schválené, a teda týka sa toho tretie čítanie. Pretože dnes je premlčanie trestného stíhania prerušené, ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe úmyselný trestný čin, a tým pádom prerušením premlčania sa začína nová premlčacia doba. Čiže vo vzťahu k tomu znásilneniu, kde bola premlčacia doba 20 rokov, ak akýkoľvek trestný čin spáchal páchateľ znásilnenia, v priebehu tých 20 rokov, tak sa prerušila premlčacia doba a začala plynúť znova. Po novom, jednak bude skrátená tá premlčacia doba, ale po druhé, preruší sa iba v prípade, podľa pozmeňováku schváleného pánom poslancom Gašparom, navrhnutého a schváleného parlamentom, sa preruší iba vtedy, ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe nový trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší, čiže keď dnes niekto spácha znásilnenie, o deväť rokov sa dopustí trestného činu napríklad týrania blízkej a zverenej osoby, kde je horná hranica trestu osem rokov, je to menej ako desať rokov, tak sa to nepreruší.
Takže nielenže sa skráti tá premlčacia doba, ale ešte sa ani nebude prerušovať spáchaním akéhokoľvek iného trestného činu a dokonca ani takého závažného, keď sa napríklad bavíme o trestnom čine znásilnenia, ani keď bude ten páchateľ páchať trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, tak to nebude mať za následok prerušenie premlčacej doby. Toto ste... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)