Videokanál poslanca

Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som povedal pár slov k druhému čítaniu k návrhu novely zákona o štátnej podpore nájomného bývania. Vystúpil som k tomu aj, aj v prvom čítaní, aj v návrhu na skrátené legislatívne konanie a teda myslel som, že už teraz nebudem vystupovať, lebo svoje výhrady k skrátenému konaniu a k tomu, že sa domnievam, že v tomto prípade nie sú naplnené dôvody na skrátené legislatívne konanie, som teda vyslovil už v piatok a Národná rada sa rozhodla hlasmi koaličných poslancov, že bude o tom rokovať v skrátenom legislatívnom konaní, tak rokujeme a opäť, ako v prípade tých predchádzajúcich bodov, v takom superrýchlom skrátenom konaní, keď ani na rokovanie výborov sa neposkytol dostatočný čas, aby sa s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré k návrhom zákonov prichádzajú, mohli oboznámiť poslanci, či už samotní členovia výborov, kde sú tieto návrhy predložené, alebo iní, iní poslanci.
K tomuto návrhu zákona sú pomerne rozsiahle pozmeňujúce návrhy obsiahnuté v spoločnej správe a na webovej stránke Národnej rady je zverejnený pozmeňujúci návrh pána poslanca, poslanca Šimka, ktorý, predpokladám, že sa prihlási do rozpravy v ústnej časti a, a, a vystúpi a odôvodní to. A považujem za potrebné povedať k tým návrhom pár slov.
Ako už pán spoločný spravodajca uviedol v spravodajskej informácii, spoločná správa obsahuje sedem výborov, pričom, pričom gestorský výbor odporúča hlasovať o nich, o nich samos... teda spoločne a odporúča ich, odporúča ich schváliť.
Ja som v piatok v rozprave napriek tomu, že nezdá sa mi, že tento návrh sa má prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, povedal, že z hľadiska rozsahu je to, je to návrh zákona, aký patrí do prvého čí... do skráteného konania, resp. ak sa niečo má prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, tak je dobré, ak je to takto stručné a jednoduché. No po tom, čo budú schválené tie pozmeňujúce návrhy, či už zo spoločnej správy, alebo pozmeňujúci návrh pána poslanca Šimka, tak to už platiť nebude, lebo tie návrhy sú, sú rozširujúce a je ich tam, je ich tam pomerne, pomerne veľa, čiže to znenie zákona sa, sa rozšíri, čo by ale nebol zásadný problém.
To, čo je problém, je, že body 1 až 5 sa týkajú predmetného návrhu zákona, a teda ide o body, ktoré logicky sa v druhom čítaní či už vo výboroch, alebo v pléne predkladajú. Problém je s bodmi 6 a 7, ktoré dopĺňajú nové články do návrhu zákona. Bodom 6 sa dopĺňa dokonca, dopĺňajú dokonca tri nové články. Jedna je novela zákona o majetku obcí, ďalší článok, navrhovaný článok, ktorý je novela zákona o majetku vyšších územných celkov a článok IV navrhovaný je novela zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania.
Domnievam sa, že tieto doplnenia alebo tento bod 6 je, je prílepkom, pretože zákon o rokovacom poriadku v § 94 ods. 3 hovorí o tom, že pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona. A tie tri nové články súvisia s orgánmi samosprávy a prístupom k podpore Štátneho fondu rozvoja bývania. Čiže nejaký, nejaký vzdialený súvis by sa tam síce dal nájsť, že zákon o štátnej podpore nájomného bývania a Štátny fond rozvoja bývania, čiže áno, stavba nájomných bytov, bytov obcami tam súvisí, ale nesúvisí to s predmetom návrhu zákona, o ktorom Národná rada rokuje, lebo ten návrh zákona sa predsa týka agentúry na podporu štátneho nájomného bývania, nie samotnej podpory výstavby štátnych nájomných bytov alebo iných nájomných bytov alebo štátnej podpory nájomných bytov. Týka sa spôsobu formovania orgánov agentúry, odvolávania, odvolávania členov orgánov agentúry a toho, kto ich vymenúva. Čiže je to iná problematika.
Čiže domnievam sa, že bod 6 je prílepok, aj keď obsah tých novelizovaných ustanovení súvisí so zákonom, ktorý sa novelizuje, ale nie s návrhom, s návrhom zákona, ktorého, ku ktorému sa majú ako nové články pripojiť. Ale aspoň, aspoň nejaký obsah, obsahový súvis tam je s tou témou, že bývanie – bývanie, nájomné bývanie – nájomné bývanie.
No, ale potom je tu článok, alebo teda bod 7 spoločnej správy a pozmeňujúci návrh č. 7 spoločnej správy, a to už je prílepok bez najmenšej diskusie. Článkom... teda bodom 7 sa má pridať do návrhu zákona nový článok, ktorým sa novelizuje zákon o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky. A nijako to nesúvisí ani s bývaním, ani s nájomným bývaním, dokonca ani s kompetenciou ministerstva dopravy a predpokladám, že to celé vzniklo tak, že ten bod 6, ktorým sa tam dopĺňajú tie tri, tri novelizačné články, si zúradovalo ministerstvo dopravy samo, lebo to patrí do jeho, do jeho pôsobnosti, keďže ide o výstavbu, ale ten bod 7 je novela zákona o tvorbe právnych predpisov a je to v podstate oprava chyby, ktorá sa urobila pri novele kompetenčného zákona, ktorú Národná rada schválila v skrátenom legislatívnom konaní. Lebo v rámci novely kompetenčného zákona a súvisiacich, súvisiacich zákonov vrátane zákona o tvorbe právnych predpisov a Zbierke zákonov došlo k tomu, že sa z úradu vlády vrátila späť na ministerstvo spravodlivosti pôsobnosť v oblasti vydávania Zbierky zákonov, ktorá tam bola celé roky, až v minulom volebnom období vzhľadom na to, že predchádzajúca vláda mala funkciu podpredsedu vlády pre legislatívu, ktorú zastával pán Holý, tak sa, tak sa právomoc vydávania Zbierky zákonov a súvisiace právomoci preniesli na, na úrad vlády. Teraz ich vláda vrátila späť na ministerstvo spravodlivosti, čo je v poriadku, čo, čo je jedna z vecí, ktorú asi málokto spochybňoval, ale spravila tam vláda chybu, keďže sme rokovali v skrátenom legislatívnom konaní, tak si to nikto nevšimol ani v rámci parlamentu a až dodatočne si niekto, niekto všimol, že stala sa chyba.
Tá chyba konkrétne spočívala v tom, že § 21 ods. 1 až do tej novely kompetenčného zákona, ktorú naposledy schválila Národná rada, znel, sa týkal vyhlasovania v Zbierke zákonov a znel: "Právne predpisy, iné akty a akty medzinárodného práva sa v Zbierke zákonov vyhlasujú na základe písomnej žiadosti o vyhlásenie doručenej úradu vlády. Žiadosť o vyhlásenie
a) ústavy, ústavných zákonov, zákonov a iných aktov podľa § 13 písm. c) podáva Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky a
b) nariadení vlády a uznesení podľa § 13 písm. e) podáva Úrad vlády Slovenskej republiky."
Novela kompetenčného zákona preniesla tieto kompetencie naspäť na ministerstvo spravodlivosti a okrem toho, že zmenila konkrétne ustanovenia, tak jedným takým hromadným ustanovením spravila to, že slová "úrad vlády" vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona okrem § 8 ods. 2, § 23 ods. 2 písm. c) a § 28b nahrádzajú slovami "ministerstvo spravodlivosti" v príslušnom tvare.
Takže § 21 po úprave znie: "Žiadosť o vyhlásenie" právneho... ak ide o nariadenie vlády, "nariadení vlády a rozhodnutí a uznesení podľa § 13 písm. e) podáva Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky." To, čo sa navrhuje prílepkom opraviť, je, že opäť by to mal robiť úrad vlády, lebo sa to stalo nedopatrením. Jednoducho neskontrolovali si, ako bude znieť toto ustanovenie po schválení novely kompetenčného zákona, a teda táto pôsobnosť mala ostať, ostať v právomoci minis... teda úradu vlády, keďže ide o nariadenia vlády a rozhodnutia a uznesenia vlády, ale bola omylom prenesená na ministerstvo spravodlivosti, tak sa to teraz ide napraviť.
Opäť, z obsahového hľadiska je to v poriadku. To, čo nie je v poriadku, je, že sa o novele kompetenčného zákona rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní, v dôsledku čoho táto chyba vznikla. Jeden problém. A druhý problém, že sa to ide naprávať opäť porušením rokovacieho poriadku, a to prílepkom, ktorý v zmysle zákona o rokovacom poriadku nie je prípustný, pretože zopakujem ustanovenie § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku: "Pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona."
Takže keďže sa domnievam, že body 6 a 7 sú prílepky, tak upozorňujem, že o nich nemožno hlasovať, a žiadam pána spravodajcu, aby ich vyňal na osobitné hlasovanie, teda dávam návrh, aby sa osobitne hlasovalo o bode 6 spoločnej správy a aby sa osobitne hlasovalo o bode 7 spoločnej správy. Ten, ten samotný, tie, tých prvých päť bodov nenamietam, lebo to sa, nie, nie sú to, nie sú to prílepky.
A vyjadrím sa, vyjadrím sa teda aj k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý bude predložený, aspoň teda predpokladám, že pán poslanec Šimko ho predloží, a opäť ide o prílepok, úplne jednoznačný prílepok a dopĺňa sa tam nový článok, ktorým sa mení zákon o verejnom obstarávaní. Týka sa to odborných garantov na vykonávanie činnosti vo verejnom obstarávaní. Tá zásadná zmena je, že nebudú odborní garanti povinní, ale bude sa môcť príslušný verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ rozhodnúť, či ich, či teda bude postupovať prostredníctvom tých odborných garantov.
Na tejto zmene je zaujímavé to, že ja obsahovo v zásade súhlasím s tou navrhovanou zmenou, lebo, lebo naozaj si myslím, že, že odborní garanti ako povinný inštitút nebol, nebolo úplne najlepšie rozhodnutie ich zaviesť a navyše tam podobne ako povedzme pri tej stavebnej legislatíve platí, že, že nie sú na to vytvorené podmienky, aby všetci verejní obstarávatelia a obstarávatelia postupovali prostredníctvom odborných garantov, lebo toľko odborných garantov tu, tu nie je, ale navrhuje sa to opraviť cez prílepok.
Toto je podľa mňa vec, ktorá možno by sa dala, ak nie celá, tak prinajmenšom časť z nej zdôvodniť tak, že by to spĺňalo dôvody pre skrátené legislatívne konanie, keby bola nejaká novela zákona o verejnom obstarávaní v skrátenom legislatívnom konaní a toto by v nej bolo obsiahnuté, resp. iba toto by v nej bolo obsiahnuté, tak áno, dalo by sa zamyslieť nad tým, že či sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie, ale prílepok nie je v súlade so zákonom o rokovacom poriadku a domnievam sa, že nie je dôvod schváliť prílepok, aby sa opravila vec, ktorá sa má opraviť, ktorá ale opäť nesúvisí s návrhom zákona. Lebo návrh zákona sa týka orgánu alebo orgánov agentúry na podporu štátneho nájomného, štátnej podpory, agentúry štátnej podpory nájomného bývania, toto sa týka verejného obstarávania. Argument, že verejné obstarávanie súvisí so štátnou podporou nájomného bývania, nesedí, lebo to, čo rieši návrh zákona, návrh zákona, o ktorom rokujeme, sa týka orgánov agentúry, ktorá má zabezpečiť podporu štátu pre nájomné bývanie, nie verejného obstarávania.
Čiže z obsahového hľadiska, teraz hovorím iba sám za seba, ten pozmeňujúci návrh, ktorý bude predložený, sa mi zdá vcelku, vcelku v poriadku, ale z hľadiska procesného, z hľadiska pravidiel legislatívneho procesu ide celkom zjavne o prílepok a ako taký by sme o ňom vôbec nemali hlasovať.
Ďakujem.

Pán poslanec Hlina, no, je to ako naozaj taká úplne náhodná vec, že mal si potrebu po hlasovaní o jedenástej upozorniť na to, že niečo tu piští, že nie je dôvod ponáhľať sa až tak, že z hodiny na hodinu budeme rokovať v skrátenom legislatívnom konaní o troch návrhoch zákonov, ktoré sme o jedenástej schválili v skrátenom legislatívnom konaní, a potom ja som len tak zo zvedavosti sa pozeral, že či už sú spoločné správy na webe, keď sme začali po štrnástej o nich rokovať, a neboli spoločné správy na webovej stránke Národnej rady, keď sme o nich začali rokovať, až teda v priebehu samotného rokovania o prvom z tých troch bodov sa objavili na webe. A áno, tak som mal potrebu upozorniť na to, že, že tie návrhy, ktoré tam sú obsiahnuté ako pozmeňujúce návrhy v spoločnej správe k novele stavebného zákona, sú, sú rozsiahle, no a ty si si to na základe toho preštudoval a všimol si si to, že sa to dotýka aj povoľovania jadrových zariadení. Tak naozaj by bolo dobré, keby buď pán spravodajca, alebo pán minister vysvetlili, že ako sa to tam dostalo a čo je, čo je cieľ, a prípadne rozptýlili tie pochybnosti, ktoré tvoje vystúpenie vyvolalo, keďže nepredpokladám, že by sa to dostalo tam tak, že sa členovia výboru zamýšľali, čo by ešte prípadne upravili, a bez vedomia ministerstva tam niečo, niečo dali. Tak asi pán minister bude najkompetentnejší, aby nám k tomuto povedal pár slov.

Ďakujem, pán podpredseda.
No, pán poslanec, to je presne to, čo som, o čom som ja hovoril vo svojom vystúpení k predchádzajúcemu bodu, to je presne o tom, na čo sa snažil upozorniť pán poslanec Hlina ešte po odhlasovaní, vytvára sa tu zbytočný a neodôvodnený časový stres na rokovanie o dôležitých zmenách. A naozaj by sa nič nestalo, keby o tomto zákone sme sa bavili v druhom čítaní v pléne zajtra alebo pozajtra, namiesto toho bol návrh schválený v prvom čítaní o jedenástej a hneď po štrnástej sa začalo rokovanie v druhom čítaní v pléne, čiže logicky výbory o tom mohli rokovať iba počas obednej pauzy a keďže, keďže tieto návrhy zákonov vrátane predmetnej novely stavebného zákona a súvisiacich novelizačných článkov iných zákonov, o ktorej práve rokujeme, sú vo viacerých alebo boli vo viacerých výboroch, prinajmenšom ústavnoprávnom a v gestorskom, tak, samozrejme, že nebol normálny čas na to, aby sa poslanci oboznámili s pozmeňujúcim návrhom, a to teda poslanci, ktorí sú v gestorských výboroch, sa k nim dostali ešte skôr ako tí, tí ostatní.
A áno, malo by to byť tak, že úplne normálne by malo byť, ak poslanci majú rokovať o nejakom pozmeňujúcom návrhu, že ho dostanú 48 hodín vopred, tak to napríklad predpokladá aj zákon o rokovacom poriadku pre neskrátené formy konania, ale nič nebránilo tomu, aby aj v tomto prípade tá 48-hodinová lehota bola dodržaná.

Ďakujem pánovi poslancovi Hlinovi za reakciu. Ja by som tiež teda rád vedel, na čo sú dobré tieto šialenosti. Hneď čo mi napadá, je, aby sme sa nedozvedeli alebo nestihli zorientovať v zmenách, o ktorých sa rokujú, aby poslanci hlasovali o niečom, že ani nevedia, aké zmeny sa tam, sa tam navrhujú. A opakujem, vo vzťahu k tejto spoločnej správe to až taký problém nemusí byť. A keďže, keďže, ak som si to stihol dobre pozrieť v tom zhone počas vystúpenia predrečníka pani ministerky, tak v tejto spoločnej správe nie sú navrhované pozmeňujúce návrhy ani žiadne sa neobjavili v rámci, v rámci rozpravy, ale už dva nasledujúce body obsahujú, body programu obsahujú pomerne rozsiahle a početné pozmeňujúce návrhy k tým návrhom zákonov, ktoré sú prerokované v skrátenom legislatívnom konaní. Tak pripájam sa k tomu, že nerozumiem, že nerozumiem, prečo musí toto byť schválené o sedemnástej, prečo nemohli byť dnes alebo zajtra výbory a pozajtra alebo v piatok mohlo plénum rokovať v druhom čítaní. Predpokladám, že toto nie je niečo, kde by hrozila nejaká obštrukcia, alebo kde by sa potom naťahovalo podpis zákona. Len by aspoň zdanie ako-tak normálneho procesu legislatívneho bolo zachované, čo v tomto prípade ani to zdanie nie je zachované.
Ďakujem.

Vážená pani ministerka hospodárstva, vážený pán minister dopravy, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní o novele zákona o regionálnej investičnej pomoci a ja nevyužijem túto príležitosť na to, aby som prezentoval nejaké iné názory ako kolegovia z Progresívneho Slovenska v tejto veci, to by som nechal možno na niekoho iného a možno na nejakú inú príležitosť, aj keď by to mohla byť zaujímavá debata, ale chcel by som sa vrátiť k tomu, na čo po hlasovaní upozornil pán poslanec Hlina, a síce k procesu prerokovania tohto návrhu v skrátenom legislatívnom konaní. A ako povedala pani ministerka, sú dané dôvody na to, aby to bolo v skrátenom legislatívnom konaní, a teda aspoň vláda je o tom presvedčená a myslím, že aj časť opozície sa s ňou v tom stotožnila, tak to samotné už v tejto fáze nejdem rozporovať. Ale rád by som rozporoval ten postup, ktorý, ktorý bol zvolený, teda že o jedenástej hodine sme hlasovali o návrhu zákona v prvom čítaní, cez obednú prestávku sa uskutočnilo zasadnutie výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, a po štrnástej hodine a teda nejakých pár minútach, ktoré boli venované termínovaným bodom pani ministerky hospodárstva, sme sa opäť vrhli na návrhy zákonov, ktoré boli v prvom čítaní schválené o jedenástej hodine.
Samozrejme, že zákon o rokovacom poriadku umožňuje takto postupovať v skrátenom legislatívnom konaní, ale ako upozornil kolega Hlina, nie je to nevyhnutné. Keď je niečo v skrátenom konaní, neznamená to, že to musí byť o jedenástej schválené v prvom čítaní a o sedemnástej v druhom čítaní. To nie je ani zo dňa na deň, to je z hodiny na hodinu doslova.
A prečo je to dôležité, a teda prečo som sa aj prihlásil, je skutočnosť, že v čase, keď pani ministerka uvádzala tento návrh zákona, v čase, keď bola možnosť prihlásiť sa do rozpravy a keď som sa aj ja prihlásil ústne do rozpravy, tak na webovej stránke Národnej rady neboli zverejnené spoločné správy ani k tomuto návrhu zákona, ani k ďalším dvom návrhom zákona, ktoré, ktoré predkladá pán minister dopravy a ktoré sa týkajú stavebnej legislatívy a štátnej podpory nájomného bývania. Teraz už sú. Behom predchádzajúceho vystúpenia boli, boli zverejnené, ale je teda absurdné, aby sme rokovali v takom tempe, že spoločná správa výborov nie je dostupná poslancom v čase, keď sa o návrhu zákona začína rokovať v druhom čítaní v pléne. Ja som sa bol schválne pozreť aj do, do toho priečinku, kde sú umiestnené spoločné správy, ani v papierovom, ani v papierovej forme nebola v tom čase dostupná. A keďže som síce členom ústavnoprávneho výboru, kde idú všetky návrhy zákonov, ale nie som členom gestorských výborov k týmto návrhom zákona, tak až teraz, čakajúc na to, že vystúpim, tak, tak som si mohol otvoriť tie spoločné, spoločné správy. A v tomto prípade tá spoločná správa je stručná, myslím, že neobsahuje, neobsahuje žiadne pozmeňujúce, pozmeňujúce návrhy, no ale potom tu máme spoločné správy k ďalším, konkrétne k tej novele stavebnej legislatívy, kde spoločná správa má 24 strán, kde je tam obsiahnutých 51 pozmeňujúcich návrhov, 51 pozmeňujúcich návrhov. Zákon o... alebo novela zákona o štátnej podpore nájomného bývania nemá až tak, taký veľký počet pozmeňujúcich, pozmeňujúcich bodov, ale, ale tiež ich je tam pomerne veľké množstvo a sú, teda spoločná správa je na osem strán. Čiže pomerne zásadné, zásadné veci sa idú robiť v druhom čítaní a poslanci, ktorí nie sú členmi gestorských výborov, sa až počas rokovania k návrhu zákona môžu oboznámiť s tým, čo tieto spoločné správy obsahujú, alebo len, len tesne pred. Už ani nehovoriac o tom, že k novele zákona o štátnej podpore nájomného bývania bude predložený pozmeňujúci návrh, ktorý bude prílepkom a bude sa týkať verejného obstarávania, nebude sa týkať, nebude sa týkať samotného návrhu zákona.
Ešte raz, asi to nie je explicitné porušenie zákona o rokovacom poriadku, ale ak sa idú robiť nejaké, nejaké zmeny a aj keď je to v skrátenom legislatívnom konaní, tak nie je dôvod, aby sme museli z hodiny na hodinu rokovať, aby sme o jedenástej schválili zákon v prvom čítaní a o sedemnástej to Národná rada odhlasovala definitívne v druhom aj treťom čítaní, lebo to potom nemá žiadny zmysel taká, taká rozprava, lebo kto z poslancov bude, bude pripravený vyjadriť sa k pozmeňujúcim návrhom, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe a ktorých je, ktorých je 51 a ktoré boli pred hodinou alebo hodinou a pol schválené na gestorskom výbore.
Ďakujem.

Pán poslanec Viskupič, budem teda na teba reagovať, ako som bol upozornený. Myslím, že si mal veľmi dobrý postreh s tým symbolických nárastom hranice pre povinnú, povinné prihlásenie sa za platcu DPH zo 49 790 na 50-tisíc. A tiež je to už okolo 15 rokov, pravdepodobne ešte viac, keďže, keďže tá hranica je tak stanovené od prechodu na euro a iba sa to prepočítalo z korún na euro. A chcel by som vyjadriť taký, také poľutovanie, že medzi malými podnikateľmi nie je viac podvodníkov, zlodejov a korupčníkov, lebo voči podvodníkom, zlodejom a korupčníkom sa táto vláda správa oveľa veľkorysejšie ako voči malým podnikateľom a tam ten argument infláciou platí. Teraz, keď sme schvaľovali novelu Trestného zákona, tak sa zvýšili hranice škody s odôvodnením, že však bola inflácia za tie roky. A teda z 266 eur, malá škoda, sa išlo na 700 eur, z 2 660, väčšia škoda, sa išlo nakoniec na 20-tisíc eur, z 26 600, čo je značná škoda, sa išlo až na 250-tisíc a škoda veľkého rozsahu zo 133-tisíc sa išlo na 650-tisíc. Takže naozaj škoda, že pre túto vládu sú zlodeji, podvodníci a korupčníci dôležitejší ako malí podnikatelia, lebo tak sa reálne správa.

Ďakujem, pán podpredseda.
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ja by som k tomuto návrhu mal skôr, skôr teda otázky, alebo je to možno je iba iná verzia jednej a tej istej otázky, že čítal som aj dôvodovú správu, aj som si vypočul pána, pána predkladateľa, ale by ma zaujímalo, že čo konkrétne bol ten, ten impulz, ktorý ho viedol k predloženiu toho návrhu zákona, že ktorá kategória tých vodičov, ktorí môžu, môžu viesť vozidlo s právom prednostnej jazdy, je dôvodom, prečo sa pristupuje k novelizácii toho, toho návrhu zákona, že či existuje nejaká skupina, kde, kde je to že reálny problém, že reaguje tá novela, novela na to, že, ja neviem, či sanitky alebo, alebo čo konkrétne, lebo z toho mi to, možno som nečítal pozorne, ale nebolo jasné. Lebo to sa týka viacerých kategórií, možno vo viacerých kategóriách neexistuje, neexistuje ten, ten rovnaký, rovnaký dôvod, takže ktorý bol ten impulz alebo, alebo odkiaľ vzišiel a teda že či nemôže vzniknúť problém, že ak sa to rozšíri na všetky tie kategórie.
A druhá vec je, že či by nebolo lepšie, aby takýto návrh išiel ako vládny, a teraz nehovorím že o rozsahu, lebo rozsah je, to je, toto je také typické, že, že poslanecký, že nie je to rozsiahla novela, ktorú napísali niekde na ministerstve a poslanec to iba predloží, lebo sa chce vyhnúť ministerstvo riadnemu medzirezortnému pripomienkovému konaniu, že ako z hľadiska rozsahu je to že drobná zmena, áno, takto asi vyzerajú poslanecké, poslanecké návrhy zákonov, ale predsa len je to vec, ktorá má aj nejaký systémový dopad, tak neviem, či k tomu bolo nejaké teda vyjadrenie vlády alebo nejaké pripomienkové konanie, pripomienkové konanie k návrhu stanoviska vlády ako býva, ktoré nie je teda plnohodnotné ako keď to predkladá, predkladá ministerstvo.
Čiže tá moja druhá otázka, by som ju tak asi položil tak, že či tam ten dôvod bol, že prečo ste, prečo ste s tým išli ako s poslaneckým a či ste neuvažovali, že skôr by ste, ja neviem, však máte vplyv aj na vášho ministra, ministra vnútra, aj keď nie je z tej istej strany, tak že či ste neuvažovali, že by bolo lepšie dať to v nejakej najbližšej, najbližšej novele, a teda budem rád, ak by ste mi mohli odpovedať na tieto dve otázky či už v rozprave, čo by som bol radšej, alebo aj v záverečnom slove.
Ďakujem.

Pán poslanec Hargaš, no tento návrh zákona bol nielen pripravovaný ešte počas minulého volebného obdobia, ale dokonca bol aj predložený do legislatívneho procesu v Národnej rade a teda bolo to riešené práve tým druhým spôsobom, ktorý tu už bol spomenutý, teda nebol to samostatný zákon, ale centrálny informačný systém bol súčasťou zákona o štátnej službe, čiže bolo, bolo tam použité aj to alternatívne riešenie. Žiaľ, alebo teda žiaľ, no, nebol, nebol ten návrh schválený, lebo sa o ňom rokovalo, rokovalo až v apríli predchádzajúceho roku, už keď sa teda volebné obdobie chýlilo dramaticky ku koncu, nemám teda detailné porovnanie oboch tých návrhov, ale za ten návrh, ktorý bol v minulom, v minulom období, nehlasoval ani vtedy opozičný poslanec pán, pán Erik Tomáš napríklad.
Tak ale teda chcel som k tomu, že áno, keď je to dobre pripravené, tak je dobre pripravené aj preto, že keď sa návrhy pripravujú dlhodobo, keď k nim prebieha riadne medzirezortné pripomienkové konanie, keď zamestnanci ministerstiev dostanú priestor pre to, aby ten návrh pripravili, tak je ten návrh spracovaný kvalitne, a teraz bez ohľadu na to, či si myslíme, že treba takú úpravu, netreba, má sa to urobiť inak, ale pokiaľ ide o tie, o tie formálne náležitosti, tak fungujú. A potom sú iné typy zákonov, ktoré sú politické, keď sa politická moc rozhodne, že chce nejaký zákon a potom to vidno aj na tých doložkách a na tých dôvodových správach, ako je to presvedčivé, ako je to dobre spracované, alebo nie.

Ďakujem, pán podpredseda.
Pán poslanec Hargaš, no asi to, že tu je pán minister Tomáš, súvisí aj s tým, že sa to týka štátnej služby a teda ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny má čosi aj so štátnou službou. Aj keď, samozrejme, že keby tu bol, keby úrad vlády bol ministerstvom, tak by tu asi bol šéf úradu vlády, ale tak tá súvislosť tam asi je.
Veľmi zaujímavý postreh o tej detailnosti toho návrhu zákona. Samozrejme, že otázka je, že či má to byť samostatný zákon, alebo to má byť súčasťou už tu spomínaného zákona o štátnej službe napríklad. No to je taká trochu neresť našej legislatívy, že máme aj veľa zákonov, aj teda podrobnú právnu úpravu, ale aj veľa samostatných zákonov, ktoré potom niekedy sú aj nezrozumiteľné z hľadiska adresátov. Ale to je skôr taká formálna stránka. Dôležitejšia otázka tam asi bude tá podrobnosť alebo rámcovosť právnej úpravy a naozaj sa na to asi treba pozrieť už v priebehu druhého čítania, že či tá miera podrobností nie je naozaj taká veľká, že bude v budúcnosti vyvolávať potrebu príliš častých novelizácií tohto zákona. Lebo samozrejme, že niektoré tie základné veci je nevyhnutné upraviť, upraviť v zákone a nie to možno nechať na nejaké svojvoľné rozhodovanie. Ale pokiaľ by tu podrobnosti bolo možné upraviť, tak by to, myslím, aj bolo, bolo správne z hľadiska toho, ako bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)