Videokanál poslanca

Vážená pani ministerka hospodárstva, vážený pán minister dopravy, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní o novele zákona o regionálnej investičnej pomoci a ja nevyužijem túto príležitosť na to, aby som prezentoval nejaké iné názory ako kolegovia z Progresívneho Slovenska v tejto veci, to by som nechal možno na niekoho iného a možno na nejakú inú príležitosť, aj keď by to mohla byť zaujímavá debata, ale chcel by som sa vrátiť k tomu, na čo po hlasovaní upozornil pán poslanec Hlina, a síce k procesu prerokovania tohto návrhu v skrátenom legislatívnom konaní. A ako povedala pani ministerka, sú dané dôvody na to, aby to bolo v skrátenom legislatívnom konaní, a teda aspoň vláda je o tom presvedčená a myslím, že aj časť opozície sa s ňou v tom stotožnila, tak to samotné už v tejto fáze nejdem rozporovať. Ale rád by som rozporoval ten postup, ktorý, ktorý bol zvolený, teda že o jedenástej hodine sme hlasovali o návrhu zákona v prvom čítaní, cez obednú prestávku sa uskutočnilo zasadnutie výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, a po štrnástej hodine a teda nejakých pár minútach, ktoré boli venované termínovaným bodom pani ministerky hospodárstva, sme sa opäť vrhli na návrhy zákonov, ktoré boli v prvom čítaní schválené o jedenástej hodine.
Samozrejme, že zákon o rokovacom poriadku umožňuje takto postupovať v skrátenom legislatívnom konaní, ale ako upozornil kolega Hlina, nie je to nevyhnutné. Keď je niečo v skrátenom konaní, neznamená to, že to musí byť o jedenástej schválené v prvom čítaní a o sedemnástej v druhom čítaní. To nie je ani zo dňa na deň, to je z hodiny na hodinu doslova.
A prečo je to dôležité, a teda prečo som sa aj prihlásil, je skutočnosť, že v čase, keď pani ministerka uvádzala tento návrh zákona, v čase, keď bola možnosť prihlásiť sa do rozpravy a keď som sa aj ja prihlásil ústne do rozpravy, tak na webovej stránke Národnej rady neboli zverejnené spoločné správy ani k tomuto návrhu zákona, ani k ďalším dvom návrhom zákona, ktoré, ktoré predkladá pán minister dopravy a ktoré sa týkajú stavebnej legislatívy a štátnej podpory nájomného bývania. Teraz už sú. Behom predchádzajúceho vystúpenia boli, boli zverejnené, ale je teda absurdné, aby sme rokovali v takom tempe, že spoločná správa výborov nie je dostupná poslancom v čase, keď sa o návrhu zákona začína rokovať v druhom čítaní v pléne. Ja som sa bol schválne pozreť aj do, do toho priečinku, kde sú umiestnené spoločné správy, ani v papierovom, ani v papierovej forme nebola v tom čase dostupná. A keďže som síce členom ústavnoprávneho výboru, kde idú všetky návrhy zákonov, ale nie som členom gestorských výborov k týmto návrhom zákona, tak až teraz, čakajúc na to, že vystúpim, tak, tak som si mohol otvoriť tie spoločné, spoločné správy. A v tomto prípade tá spoločná správa je stručná, myslím, že neobsahuje, neobsahuje žiadne pozmeňujúce, pozmeňujúce návrhy, no ale potom tu máme spoločné správy k ďalším, konkrétne k tej novele stavebnej legislatívy, kde spoločná správa má 24 strán, kde je tam obsiahnutých 51 pozmeňujúcich návrhov, 51 pozmeňujúcich návrhov. Zákon o... alebo novela zákona o štátnej podpore nájomného bývania nemá až tak, taký veľký počet pozmeňujúcich, pozmeňujúcich bodov, ale, ale tiež ich je tam pomerne veľké množstvo a sú, teda spoločná správa je na osem strán. Čiže pomerne zásadné, zásadné veci sa idú robiť v druhom čítaní a poslanci, ktorí nie sú členmi gestorských výborov, sa až počas rokovania k návrhu zákona môžu oboznámiť s tým, čo tieto spoločné správy obsahujú, alebo len, len tesne pred. Už ani nehovoriac o tom, že k novele zákona o štátnej podpore nájomného bývania bude predložený pozmeňujúci návrh, ktorý bude prílepkom a bude sa týkať verejného obstarávania, nebude sa týkať, nebude sa týkať samotného návrhu zákona.
Ešte raz, asi to nie je explicitné porušenie zákona o rokovacom poriadku, ale ak sa idú robiť nejaké, nejaké zmeny a aj keď je to v skrátenom legislatívnom konaní, tak nie je dôvod, aby sme museli z hodiny na hodinu rokovať, aby sme o jedenástej schválili zákon v prvom čítaní a o sedemnástej to Národná rada odhlasovala definitívne v druhom aj treťom čítaní, lebo to potom nemá žiadny zmysel taká, taká rozprava, lebo kto z poslancov bude, bude pripravený vyjadriť sa k pozmeňujúcim návrhom, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe a ktorých je, ktorých je 51 a ktoré boli pred hodinou alebo hodinou a pol schválené na gestorskom výbore.
Ďakujem.

Pán poslanec Viskupič, budem teda na teba reagovať, ako som bol upozornený. Myslím, že si mal veľmi dobrý postreh s tým symbolických nárastom hranice pre povinnú, povinné prihlásenie sa za platcu DPH zo 49 790 na 50-tisíc. A tiež je to už okolo 15 rokov, pravdepodobne ešte viac, keďže, keďže tá hranica je tak stanovené od prechodu na euro a iba sa to prepočítalo z korún na euro. A chcel by som vyjadriť taký, také poľutovanie, že medzi malými podnikateľmi nie je viac podvodníkov, zlodejov a korupčníkov, lebo voči podvodníkom, zlodejom a korupčníkom sa táto vláda správa oveľa veľkorysejšie ako voči malým podnikateľom a tam ten argument infláciou platí. Teraz, keď sme schvaľovali novelu Trestného zákona, tak sa zvýšili hranice škody s odôvodnením, že však bola inflácia za tie roky. A teda z 266 eur, malá škoda, sa išlo na 700 eur, z 2 660, väčšia škoda, sa išlo nakoniec na 20-tisíc eur, z 26 600, čo je značná škoda, sa išlo až na 250-tisíc a škoda veľkého rozsahu zo 133-tisíc sa išlo na 650-tisíc. Takže naozaj škoda, že pre túto vládu sú zlodeji, podvodníci a korupčníci dôležitejší ako malí podnikatelia, lebo tak sa reálne správa.

Ďakujem, pán podpredseda.
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ja by som k tomuto návrhu mal skôr, skôr teda otázky, alebo je to možno je iba iná verzia jednej a tej istej otázky, že čítal som aj dôvodovú správu, aj som si vypočul pána, pána predkladateľa, ale by ma zaujímalo, že čo konkrétne bol ten, ten impulz, ktorý ho viedol k predloženiu toho návrhu zákona, že ktorá kategória tých vodičov, ktorí môžu, môžu viesť vozidlo s právom prednostnej jazdy, je dôvodom, prečo sa pristupuje k novelizácii toho, toho návrhu zákona, že či existuje nejaká skupina, kde, kde je to že reálny problém, že reaguje tá novela, novela na to, že, ja neviem, či sanitky alebo, alebo čo konkrétne, lebo z toho mi to, možno som nečítal pozorne, ale nebolo jasné. Lebo to sa týka viacerých kategórií, možno vo viacerých kategóriách neexistuje, neexistuje ten, ten rovnaký, rovnaký dôvod, takže ktorý bol ten impulz alebo, alebo odkiaľ vzišiel a teda že či nemôže vzniknúť problém, že ak sa to rozšíri na všetky tie kategórie.
A druhá vec je, že či by nebolo lepšie, aby takýto návrh išiel ako vládny, a teraz nehovorím že o rozsahu, lebo rozsah je, to je, toto je také typické, že, že poslanecký, že nie je to rozsiahla novela, ktorú napísali niekde na ministerstve a poslanec to iba predloží, lebo sa chce vyhnúť ministerstvo riadnemu medzirezortnému pripomienkovému konaniu, že ako z hľadiska rozsahu je to že drobná zmena, áno, takto asi vyzerajú poslanecké, poslanecké návrhy zákonov, ale predsa len je to vec, ktorá má aj nejaký systémový dopad, tak neviem, či k tomu bolo nejaké teda vyjadrenie vlády alebo nejaké pripomienkové konanie, pripomienkové konanie k návrhu stanoviska vlády ako býva, ktoré nie je teda plnohodnotné ako keď to predkladá, predkladá ministerstvo.
Čiže tá moja druhá otázka, by som ju tak asi položil tak, že či tam ten dôvod bol, že prečo ste, prečo ste s tým išli ako s poslaneckým a či ste neuvažovali, že skôr by ste, ja neviem, však máte vplyv aj na vášho ministra, ministra vnútra, aj keď nie je z tej istej strany, tak že či ste neuvažovali, že by bolo lepšie dať to v nejakej najbližšej, najbližšej novele, a teda budem rád, ak by ste mi mohli odpovedať na tieto dve otázky či už v rozprave, čo by som bol radšej, alebo aj v záverečnom slove.
Ďakujem.

Pán poslanec Hargaš, no tento návrh zákona bol nielen pripravovaný ešte počas minulého volebného obdobia, ale dokonca bol aj predložený do legislatívneho procesu v Národnej rade a teda bolo to riešené práve tým druhým spôsobom, ktorý tu už bol spomenutý, teda nebol to samostatný zákon, ale centrálny informačný systém bol súčasťou zákona o štátnej službe, čiže bolo, bolo tam použité aj to alternatívne riešenie. Žiaľ, alebo teda žiaľ, no, nebol, nebol ten návrh schválený, lebo sa o ňom rokovalo, rokovalo až v apríli predchádzajúceho roku, už keď sa teda volebné obdobie chýlilo dramaticky ku koncu, nemám teda detailné porovnanie oboch tých návrhov, ale za ten návrh, ktorý bol v minulom, v minulom období, nehlasoval ani vtedy opozičný poslanec pán, pán Erik Tomáš napríklad.
Tak ale teda chcel som k tomu, že áno, keď je to dobre pripravené, tak je dobre pripravené aj preto, že keď sa návrhy pripravujú dlhodobo, keď k nim prebieha riadne medzirezortné pripomienkové konanie, keď zamestnanci ministerstiev dostanú priestor pre to, aby ten návrh pripravili, tak je ten návrh spracovaný kvalitne, a teraz bez ohľadu na to, či si myslíme, že treba takú úpravu, netreba, má sa to urobiť inak, ale pokiaľ ide o tie, o tie formálne náležitosti, tak fungujú. A potom sú iné typy zákonov, ktoré sú politické, keď sa politická moc rozhodne, že chce nejaký zákon a potom to vidno aj na tých doložkách a na tých dôvodových správach, ako je to presvedčivé, ako je to dobre spracované, alebo nie.

Ďakujem, pán podpredseda.
Pán poslanec Hargaš, no asi to, že tu je pán minister Tomáš, súvisí aj s tým, že sa to týka štátnej služby a teda ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny má čosi aj so štátnou službou. Aj keď, samozrejme, že keby tu bol, keby úrad vlády bol ministerstvom, tak by tu asi bol šéf úradu vlády, ale tak tá súvislosť tam asi je.
Veľmi zaujímavý postreh o tej detailnosti toho návrhu zákona. Samozrejme, že otázka je, že či má to byť samostatný zákon, alebo to má byť súčasťou už tu spomínaného zákona o štátnej službe napríklad. No to je taká trochu neresť našej legislatívy, že máme aj veľa zákonov, aj teda podrobnú právnu úpravu, ale aj veľa samostatných zákonov, ktoré potom niekedy sú aj nezrozumiteľné z hľadiska adresátov. Ale to je skôr taká formálna stránka. Dôležitejšia otázka tam asi bude tá podrobnosť alebo rámcovosť právnej úpravy a naozaj sa na to asi treba pozrieť už v priebehu druhého čítania, že či tá miera podrobností nie je naozaj taká veľká, že bude v budúcnosti vyvolávať potrebu príliš častých novelizácií tohto zákona. Lebo samozrejme, že niektoré tie základné veci je nevyhnutné upraviť, upraviť v zákone a nie to možno nechať na nejaké svojvoľné rozhodovanie. Ale pokiaľ by tu podrobnosti bolo možné upraviť, tak by to, myslím, aj bolo, bolo správne z hľadiska toho, ako bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Viskupič, upozornil si na to, že ide sa rozdávať z niečoho, čo nemáme, čo tak trochu mení alebo posúva tú pôvodnú paradigmu medzi pravicovou a ľavicovou politikou. Ja som tu už v predchádzajúcej rozprave spomínal, tam sme, myslím, riešili to dotovanie výroby Kofoly, že súčasná vláda prevracia tú slávnu, ten slávny výrok Ronalda Reagana o tom, že ak sa to hýbe, zdaň to, ak sa to stále hýbe, tak zareguluj to a ak sa to prestalo hýbať, tak to začni dotovať. Tak naša vláda začne dotovať, hoci sa to ešte stále hýbe, a potom to ešte bude mimoriadne zdaňovať ako nezdravé sladené nápoje. A tuto je to niečo podobné, lebo kedysi to fungovalo tak, že pravicové vlády umožnili ekonomický rast, umožnili ekonomike fungovať, naakumulovali sa nejaké zdroje, ktoré potom ľavicové vlády prejedali alebo prerozdávali. Len bohužiaľ, a teraz, samozrejme, že to nie je iba pri týchto 13. dôchodkoch, je to už, už dlhodobejšie, nie je to iba na Slovensku, tak aby sa mohlo rozdávať rôznymi formami, tak sa krajina zadlžuje. Čiže nerozdávame z toho, čo už máme, čo už máme naakumulované vďaka dobrému fungovaniu hospodárstva, ale štát rozdáva peniaze, ktoré nemá, respektíve má ich iba fiktívne, lebo musí si na to požičať a bude, bude to potom museť splácať, a teda ide to z jedného vrecka do druhého, nie je to adresné.

Pán poslanec Hlina, hovoril si, že táto vládna koalícia neprišla so žiadnymi opatreniami, ktoré by naštartovali ekonomický rast, teda že či tá novela Trestného zákona by mala naštartovať ekonomický rast. No pokiaľ by si počúval pozorne, čo hovorili predstavitelia koalície v tých nemnohých vystúpeniach k novele Trestného zákona, tak áno, oni tvrdili, že aj tá novela Trestného zákona je v podstate prorastové opatrenie, lebo ľudí, ktorí podľa súčasného zákona patria do basy a mali by sedieť, lebo spáchali nejaký trestný čin, tak oni ich nechajú na slobode a zároveň tí ľudia budú môcť pracovať, no a niektorí možno z nich budú kradnúť, iní budú korumpovať a iní budú znásilňovať, ale ostanú tí ľudia, ostanú tí ľudia na slobode, nezavrieme ich a teda budú pracovať, čo teda určite prispieva k hospodárskemu rastu.
K tým samotným trinástym dôchodkom je taký zaujímavý posun, že v minulosti to, čo sa vydávalo za 13. dôchodok, bola opakovane každoročne schvaľovaná nejaká dávka a vždycky bolo okolo toho haló, teraz to už bude na základe zákona pravidelne, čiže tá systémovosť je na tom, na tom, povedal by som, že lepšia, ale ten populizmus tam napriek tomu je prítomný a práve o tom si ty hovoril, teraz nejdem hovoriť o tých finančných dopadoch, že áno, ak máme peniaze na zvýšenie dôchodkov, tak zvýšme dôchodky, ale nie, lebo 13. dôchodok je taký pekný pamätníček pre politikov a vždycky keď ich dôchodcovia dostanú, tak si spomenú na to, kto im ho, kto im ho zabezpečil. Keby to bolo iba zvýšenie, ktoré si môžme dovoliť, tak to by nevedeli.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, chcem sa teda tiež vrátiť k tomu, o čom sme hovorili aj pri skrátenom legislatívnom konaní, ktoré Národná rada odhlasovala pri hlasovaní o jedenástej hodine. A teda rád by som nejako celkom bližšie pochopil alebo lepšie ako doteraz tie dôvody. Lebo teda chápem, že vláda si povedala, že agentúra na podporu štátneho nájomného bývania má byť v rukách, zjednoduším to, vlády a nie predchádzajúceho parlamentu a teda miesto ľudí, ktorých si tam cez minulý parlament dosadila SME RODINA zrejme, tak tam chce mať svojich ľudí, chce to mať pod kontrolou, chce mať možnosť odvolávať tých ľudí. A agentúra pre podporu štátneho nájomného bývania nie je nezávislý regulačný orgán, tak áno, tam asi nebude sa Európska únia ozývať, že nemá sa vstupovať do nezávislého postavenia nejakej vládnej agentúry a keď sa zmení funkčné obdobie jej členov, no tak to bude už potom na nich, či nejako budú individuálne namietať, že bolo zasiahnuté do ich práv. To asi tuto nikto o to veľkú bitku nebude, nebude zvádzať.
Ale stále sa nejako pokúšam dopátrať a teda ani po prečítaní, ani po vypočutí si návrhu na skrátené legislatívne konanie, ani toho prvého čítania som nepochopil, že v čom konkrétne hrozí ten, ten problém, ak by povedzme tam ostalo súčasné osadenstvo alebo súčasné vedenie tej agentúry normálneho, z hľadiska normálneho výkonu tých funkcií, ktoré si má agentúra plniť. Pán minister napísal meno Jakab na papier a ukázal mi ho, ale ja by som bol teda rád, keby sme dostali aj nejakú takú odpoveď, ktorá bude, bude obsiahlejšia, len ako povedať že Jakab.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rokujeme v prvom čítaní v rámci skráteného legislatívneho konania o novele stavebného zákona a ďalších predpisov a keďže sme ráno začali rokovať o návrhu na skrátené legislatívne konanie a o jedenástej hodine parlamentná väčšina odsúhlasila skrátené legislatívne konanie, tak sme v rozprave v prvom čítaní a je teda zaujímavé si pozrieť, ako sa ten návrh od skráteného legislatívneho konania zmenil do prvého čítania. Nie teda že by sa zmenilo paragrafové znenie, to, samozrejme, nie je možné, ale ako sa zmenilo to podanie a to odôvodnenie materiálu, o ktorom rokujeme, ktorý sme mali posúdiť ráno z hľadiska toho, že či sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie, teraz z hľadiska toho, že či sú dané dôvody na to, aby Národná rada ho schválila v prvom čítaní a posunula ho do druhého čítania.
Je zaujímavé, že charakter toho odôvodnenia sa zmenil, kým v návrhu na skrátené legislatívne konanie sa pomerne rozsiahlo, no tak rozsiahlo, v rozsahu dvoch strán argumentovalo, že je potrebné odsunúť účinnosť novej stavebnej legislatívny, lebo nie sú pripravené podmienky na to, aby, aby inštitúcie vykonávali novú stavebnú legislatívu bez toho, aby dospeli k nejakému kolapsu a len tak mimochodom v jednom odseku v jednej vete sa spomenulo, že sa idú robiť aj nejaké ďalšie zmeny, čo, ako som teda upozornil už v rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu, v skutočnosti z tých 180 bodov návrhu zákona sa iba jedna šestina priamo dotýka posunu, posunu účinnosti. Tak tu už v dôvodovej správe podstatnú časť aj tej všeobecnej a, samozrejme, aj osobitnej časti tvorí argumentácia alebo, argumentácia je asi silné slovo, ale teda povedzme, že v tej všeobecnej časti dôvodovej správy aj argumentácia týkajúca sa tých prechodných úprav, ktoré majú platiť od 1. apríla 2024 do 1. apríla 2025, teda tých zmien, na ktoré som sa pýtal, že prečo v skrátenom legislatívnom konaní, že čo tam odôvodníme skrátenie legislatívneho konania. Lebo skrátenie legislatívneho konania vo vzťahu k posunu účinnosti zákona o výstavbe, tam sme sa asi zhodli, že áno, tam sú dané tie dôvody, ale v tej, v tých zvyšných piatich šestinách bodov návrhu zákona aký je dôvod na to, aby boli prerokované v skrátenom legislatívnom konaní.
Ja som sa na to pýtal aj pána ministra v rozprave k skrátenému konaniu, pán minister aj vystúpil v záverečnom slove, ale teda ja neviem, či som zle počúval, ale nedostal som odpoveď na to, že aké, aké sú dôvody preto, aby sa v skrátenom legislatívnom konaní prerokovala väčšina toho návrhu zákona, prečo to nešlo riadnym legislatívnym procesom, neskracovaním legislatívneho procesu ani pred, ani vo fáze prerokovania parlamentu a naďalej tú odpoveď nemám.
A čo ma ako druhé zaujalo, tak nejdeme hovoriť o nejakých detailoch a jednotlivostiach, na to možno bude priestor v druhom čítaní, ktoré príde predpokladám budúci týždeň, ale je to odôvodnenie. Dobre, tá všeobecná časť dôvodovej správy v zásade, v zásade vysvetľuje, že čo, čo je obsahom tých navrhovaných zmien, ale skôr ma zaujala tá osobitná časť dôvodovej správy. Teraz by som zacitoval z § 7 ods. 2 zákona o tvorbe právnych predpisov, ktorý hovorí o tom, že osobitná časť dôvodovej správy obsahuje vecné odôvodnenie jednotlivých navrhovaných ustanovení právneho predpisu. Do odôvodnenia sa nesmie preberať text týchto ustanovení. A zdôraznil by som, že teda podľa zákona o tvorbe právnych predpisov má osobitná časť dôvodovej správy obsahovať nie popis, opis, prebratie tých ustanovení jednotlivých, ale odôvodnenie. A tie odôvodnenia sú naozaj veľmi stručné, odôvodnenia jednotlivých bodov v rámci osobitnej časti dôvodovej správy a vôbec z nich nie je zrejmé, že čo sú dôvody. Je to iba opísanie toho, čo je v paragrafovom znení. Napríklad čl. I k bodu 4: Precizuje sa právna úprava v súvislosti s aplikáciou ustanovení o spojení územného a stavebného konania podľa, zase vypadlo, paragrafu, ale je tam podľa 39a ods. 4. Ako sa precizuje? Prečo sa precizuje práve? Tak prečo má byť, prečo má byť precizovaná? K bodu 8. Upravujú sa podmienky pre zverejnenie kópie žiadosti o začatie územného konania. To je vec, ktorá je zrejmá z paragrafového znenia. Potom asi netreba dôvodovú správu, ak toto má byť odôvodnené.
K bodu číslo 11. Precizuje sa formulácia. Čo znamená precizuje sa formulácia? To, dôvodová správa tá ako nie je samoúčelná pri návrhu zákona, dôvodová správa má pomôcť pochopiť zmysel toho zákona, dôvody jeho prijatia, to, ako má byť ten zákon vykladaný. Čiže nie je to len, že niekto si zmyslel, že treba pridať nejaké ďalšie papiere k návrhu zákona, ale má to svoj význam. Uznal to zákonodarca tým, že v zákone o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov takýmto spôsobom zadefinoval požiadavky na dôvodovú správu. A tento návrh zákona, obávam sa, čo sa týka osobitnej časti dôvodovej správy, vôbec nevysvetľuje, aké sú dôvody tých navrhovaných zmien. A teda samozrejme, že keď je niekto expert na stavebnú legislatívu, tak si ani nemusí čítať dôvodovú správu a pochopí, prečo sa jednotlivé ustanovenia navrhujú a prečo sa navrhujú práve tak, vie si to dať do súvislosti. Ale teda napríklad verejnosť, ale ani väčšina poslancov nie sú experti na stavebné právo a na územné a stavebné konanie. Bohužiaľ, veľmi veľká časť dôvodovej správy má takýto charakter, že všetky tie odôvodnenia sú veľmi stručné a nie je z nich možné pochopiť, čo sa vlastne navrhuje a prečo sa to navrhuje a ako sa to má, ako sa to má chápať. A samozrejme, že niektoré body v návrhu zákona bývajú také, že sa napíše legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 34. Dobre, áno, býva to, že sa vypúšťa nejaké písmeno, dopĺňa sa nejaké písmeno a keď sa to, keď sa to nevysvetlí bližšie, tak pozrem si, čo je v § 34 a nájdem to tam. Ale v tomto prípade veľmi veľká časť dôvodovej správy neposkytuje žiadne vysvetlenie a nespĺňa to tie náležitosti, ktoré zákon o tvorbe právnych predpisov z osobitnej časti dôvodovej správy vyžaduje.
Ja som to vyčítal aj ministrovi spravodlivosti pri predkladaní novely Trestného zákona, kde teda naozaj ešte viac by sa dalo očakávať, že minister spravodlivosti, ktorý má bdieť nad čistotou legislatívneho procesu, by si mal dať záležať aj na tom, ako odôvodňuje návrhy, ktoré predkladá za vládu, čo zjavne neurobil. Ale aj ostatné ministerstvá vrátane ministerstva dopravy by mali predkladať návrhy, ktoré sú jasne odôvodnené a sú odôvodnené spôsobom, ktorý zodpovedá požiadavkám zákona o tvorbe právnych predpisov. Ale keďže som, podstatná vec, ktorú som chcel povedať, že keďže som nedostal odpoveď na moju otázku, prečo je tak urgentné vykonať všetky tie zmeny, nielen odsun účinnosti zákona o výstavbe, ale aj všetky tie ostatné zmeny, tak by som ju rád zopakoval aj teraz v rámci rozpravy a budem teda dúfať, že pán minister na to odpovie, že či naozaj sú to zmeny, ktoré nemohli ísť riadnym legislatívnym procesom.
Ďakujem.

Ďakujem kolegyni aj kolegom za reakcie.
Pani poslankyňa Hanuliaková, ono nie je to celkom tak, že, že oni to, čo kritizovali pred voľbami, si teraz osvojili a postupujú, postupujú tak, ako to, čo kritizovali. Oni tak postupovali aj v minulosti, aj v minulosti, lebo to nie je, že SMER a HLAS sú prvýkrát pri moci, teda HLAS áno, ale jeho, jeho predstavitelia boli súčasťou SMER-u, ktorý už trikrát vládol. A áno, správali sa takto vrátane, vrátane toho skracovania legislatívneho konania aj v situáciách, keď na to neexistovali zákonom stanovené dôvody. A takže nie je to nijako prekvapivé. Prekvapivé je možno to, že, že tu z opozície kritizovali veci, ktoré predtým robili, ale to, že teraz ich znova robia, aspoň mňa teda osobne až tak neprekvapuje, napriek tomu sa snažím poukazovať na to, keď vidím, že tie dôvody naplnené nie sú.
Pán poslanec Hlina, no neviem, najprv si ma napomenul, že nemám provokovať a potom si provokoval ešte viac, tak už tiež som zvedavý na ten náklad, čo nás tu čaká, a predpokladám, že bude až v záverečnom slove, na ktoré sa nebude dať reagovať a nie, a nie v rozprave, ale tak možno nás pán minister milo prekvapí.
A, pán poslanec Viskupič, áno, je to tak, že ak chce štát niekomu peniaze dávať, tak niekomu inému musí tie peniaze zobrať a obvykle je to tak, že ten, komu ich zoberie, vie s tými peniazmi hospodáriť lepšie ako štát, aj ako ten komu ich, komu ich dáva. Takže väčšinou takéto formy pomoci nemajú veľký zmysel.