Videokanál poslanca

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi doplniť ten úvodný vstup a pár poznámok k návrhu zákona. Paragraf 363 bol až do minulého volebného obdobia širšej verejnosti pomerne neznámy, nebol predmetom žiadnej verejnej diskusie a pravdepodobne keby ste sa bežných ľudí štyri roky dozadu spýtali, že čo to znamená 363, tak by nevedel nikto. Dnes, naopak, až na ľudí, ktorí sa dlhodobo zdržiavajú v zahraničí alebo aj sú alebo žijú na Slovensku, ale nesledujú vôbec, čo sa tu deje, vám skoro každý dokáže povedať, čo je to § 363.
Možno neovláda detaily, ale, ale s tým, že čo znamená § 363, sa zrejme stretol úplne každý, kto nejakým spôsobom čo i len nepozorne sleduje, čo sa na Slovensku deje. Nie je to náhoda, pretože § 363 sa začal v uplynulom volebnom období výrazne nadužívať a používať ako prostriedok na marenie vyšetrovaní.
V minulom volebnom období konečne začala byť stíhaná aj korupcia a trestné činy ľudí napojených na predchádzajúcu vládnu garnitúru, ktorí boli dovtedy krytí tým, že orgány činné v trestnom konaní boli nečinné, a tým, že špeciálna prokuratúra, ktorá by mala takéto trestné činy stíhať, bola vedená Dušanom Kováčikom, ktorý miesto toho, aby takého trestné činy stíhal, ich vedome kryl a zametal pod koberec. A keď sa začali, začali trestné činy aj ľudí napojených na politickú moc alebo prepojených s jej ekonomickým pozadím, alebo z orgánov činných v trestnom konaní a súdov v minulom období konečne stíhať aj po výmene na čele špeciálnej prokuratúry, tak staré štruktúry spustili obrannú mašinériu, ktorá bojovala zo všetkých síl a snažila sa zamedziť tomu, aby tieto trestné stíhania boli dovedené až do konca.
Na politickej úrovni to bola najmä strana SMER, ktorá sa snažila manipulovať verejnú mienku a spochybňovať vyšetrovanie aj prostredníctvom zmanipulovaných nahrávok, nahrávok, kde boli vytrhnuté z kontextu niektoré vyjadrenia alebo vystrihnuté tak, aby vyznievali úplne inak. Svoj diel práce odviedla aj Slovenská informačná služba, ktorá sa snažila vyvolať dojem systematickej manipulácie vyšetrovaní zo strany orgánov činných v trestnom konaní, a výrazný kus práce na poli marenia vyšetrovania odviedla policajná inšpekcia, Krajská prokuratúra v Bratislave, ktoré začali spochybňovať vyšetrovanie tak, že spochybnili vyšetrovateľov a začali, začali ich na základe vykonštruovaných obvinení vyšetrovať, čo trvá až do dnešných dní a stalo sa to zámienkou pre, pre ich postavenie mimo služby novým ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom.
No ale ani toto všetko by nestačilo, keby sme tu nemali generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý začal nebývalým spôsobom využívať a nadužívať § 363 voči rozhodnutiam špeciálnej prokuratúry. Kým na iné zložky prokuratúry má generálny prokurátor bezprostredný dosah, Úrad špeciálnej prokuratúry dokáže pôsobiť autonómne, ale aj na Úrad špeciálnej prokuratúry a stíhanie korupcie a závažnej majetkovej a hospodárskej trestnej činnosti má generálny prokurátor dosah prostredníctvom spomínané § 363, ktorý používal spôsobom predtým nebývalým. On sa bráni tým, že štatisticky to nebolo používané častejšie ako v minulosti. Problém je to, na aké kauzy a akým spôsobom to bolo, to bolo používané. Bolo to používané na kauzy, ktoré boli predmetom aj verejného záujmu, pretože sa týkali či už bývalých politikov, alebo oligarchov, alebo ich ľudí, ktorí boli v rôznych zložkách štátnych orgánov.
Predchádzajúci Trestný zákon, ktorý platil pred rokom 2006, neobsahoval takéto ustanovenia, ustanovenie. Obsahoval možnosť preskúmať nezákonné rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, ale tam to bolo v rukách súdov, konkrétne Najvyššieho súdu, kde generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti mohli na Najvyššom súde podať sťažnosť pre porušenie zákona, a generálny prokurátor ju podal aj bez podnetu proti takému rozhodnutiu prokurátora alebo vyšetrovateľa, ktorým bol porušený, porušený zákon, pričom tam bolo uvedené, že porušením zákona alebo chybným postupom konania sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Čiže ten mimoriadny opravný prostriedok, ktorý sa po roku 2000, alebo od roku 2006 po schválení nového Trestného zákona a nového Trestného poriadku ocitol, ocitol v Trestnom poriadku, prenášal túto právomoc, tento mimoriadny opravný prostriedok z rúk Najvyššieho súdu do rúk generálneho prokurátora. A teraz, samozrejme, že Najvyšší súd nekonal na podnet kohokoľvek, Najvyšší súd konal v tejto veci na podnet či už ministra spravodlivosti, alebo generálneho prokurátora, čo robilo tento mimoriadny opravný prostriedok naozaj mimoriadnym, nie, nie akýmsi doplnkovým opravným prostriedkom, pomocou ktorého je, alebo bolo možné, aj v minulom volebnom období sme to videli, mariť vyšetrovania tým, že sa, tým, že sa... tým, že sa generálnemu prokurátorovi umožnilo, aby prostredníctvom § 363 Trestného poriadku brzdil vyšetrovania, rušil rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní. A ten, ten zámer pritom, pritom nebol, aby generálny prokurátor hatil vyšetrovanie, ale, naopak, aby tam, kde či orgány činné v trestnom konaní, teda vyšetrovatelia, alebo, alebo prokurátori zastavili konanie, postúpili, postúpili vec a nekonali, tak ak, ak k takémuto rozhodnutiu došlo, došlo nezákonne, tak generálny prokurátor mohol, mohol zasiahnuť, aby sa vo veci konalo.
V dôvodovej správe k návrhu nového Trestného poriadku sa uvádzalo, že zámer návrhu spočíva v tom, že treba umožniť vo veciach, v ktorých súd ešte nekonal a vec bola v prípravnom konaní prokurátorom postúpená inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie, alebo ktoré v tomto rozsahu spočíva na chybnom procesnom konaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor. Čiže žiadne použitie § 363, aby ním bolo zrušené uznesenie o vznesení obvinenia alebo iný procesný úkon, ktorým, ktorým sa vyšetrovanie posúva ďalej, alebo dokonca samotné uznesenie o začatí trestného stíhania, ktoré odporuje dokonca aj tomu súčasnému, súčasnému zneniu § 363, ani nie tomu pôvodnému, z pôvodného znenia Trestného poriadku, ktoré, ešte raz prečítam to, na čo to malo byť určené. Malo byť určené na preskúmanie vo veciach, ktoré boli v prípravnom konaní prokurátorom postúpené inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie, alebo ktoré v tomto rozsahu spomínanom spočíva v chybnom procesnom konaní a umožňovalo to generálnemu prokurátorovi, aby sa odbremenil Najvyšší súd od tohto rozhodovania, aby napravil nezákonnosť. Čiže úplne opačne, ako to generálny prokurátor Maroš Žilinka v uplynulom volebnom období používal, bol tento návrh, návrh myslený a dokonca aj bol, bol, bol tak naformulovaný. Ale keďže bol uplatňovaný opačným spôsobom, čo bolo, čo bolo spochybňované, tak potom došlo v roku, myslím, 2015 aj k úprave, úprave § 363 tak, aby generálny prokurátor mohol využívať toto ustanovenie nielen na to, aby sa veci nezametali pod koberec, ale aj aby sa zametali pod koberec.
Objavili sa aj v minulom volebnom období viaceré návrhy, ktoré sa snažili napraviť toto príliš široké vymedzenie § 363 Trestného poriadku a upraviť ho spôsobom, aby slúžil jeho pôvodnému účelu. Takýto zámer bol obsiahnutý dokonca aj v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, ako vlády Igora Matoviča, tak potom vlády, vlády Eduarda Hegera. Bol to jediný paragraf, ktorý sa spomínal v programovom vyhlásení vlády, čiže nie cez nejaký všeobecný zámer, ale cez paragraf bol, § 363 priamo v programovom vyhlásení vlády uvedený, že, že vláda bude dbať na dodržiavanie zákazu negatívnych pokynov a zváži úpravu § 363 tak, aby zodpovedal jeho pôvodnému zmyslu a pôvodnému významu. Napriek tomu sa za celé minulé volebné obdobie nepodarilo právnu úpravu týkajúcu sa § 363 Trestného poriadku zmeniť. Napriek tomu, že boli viaceré pokusy, keďže najmä hnutie SME RODINA malo so zmenou problém v rámci koalície, takúto zmenu SME RODINA opakovane vetovala a Igor Matovič ako predseda najsilnejšej strany nechcel ísť proti vôli svojho koaličného partnera, napriek tomu sa objavili viaceré pokusy.
Analogicky je zaujímavé, že § 363 spomínal Maroš Žilinka ešte ako uchádzač o kandidatúru na generálneho prokurátora na verejnom vypočutí pred ústavnoprávnym výborom. Zhodou okolností, nebol to žiadny zámer, v odpovedi na moju otázku, keď som sa pýtal kandidátov, aj jeho, že čo by zmenili na právnej úprave fungovania prokuratúry. Nepýtal som sa ho na § 363, ale on sám od seba povedal, že § 363 robí šarapatu a bolo by potrebné s ním niečo, niečo urobiť. Teda vyjadril sa na tom vypočutí kriticky voči § 363. Neskôr ho využíval spôsobom, ktorým tento paragraf zapísal aj do vedomia, vedomia širšej verejnosti.
A naspäť k tým, k tým pokusom o jeho zmenu, teda od snahy úplne vypustiť § 363 Trestného poriadku zo zákona cez jeho rôzne silnejšie alebo miernejšie úpravy, cez nápravu k pôvodnému zneniu pred rokom 2015, tak ako bol, bol § 363 napísaný v roku 2005 v tom pôvodnom Trestnom poriadku, tak existujú, existujú, samozrejme, rôzne spôsoby, akým zabezpečiť, aby sa § 363 Trestného poriadku nezneužíval takým spôsobom, ako ho zneužíva alebo teda zneužíval generálny prokurátor Maroš Žilinka. O ďalšom budeme hovoriť hneď v nasledujúcom bode, s ktorým prichádzajú kolegovia z Progresívneho Slovenska.
Ten náš spočíva v tom, že zužuje právomoc generálneho prokurátora podľa § 363 Trestného poriadku zrušiť len právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta o postúpení veci, o zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného a o prerušení trestného stíhania, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Čiže nie akékoľvek rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní, nie uznesenie o začatí trestného stíhania, nie, nie uznesenie o vznesení obvinenia, nie teda uznesenia, po ktorých nasledujú ešte ďalšie kroky. Lebo toto, ktoré sú tu vymenované, sú rozhodnutia vo veci a aj podľa pôvodného znenia malo ísť o rozhodnutia vo veci, teda také, ktorými sa to prípravné konanie končí. Lebo obvinením sa trestné stíhanie nekončí, iba sa dostáva do ďalšej fázy.
Rovnako podaním obžaloby sa nekončí celé trestné stíhanie, iba sa končí prípravné konanie a potom rozhodne súd, či tie dôkazy sú dostatočné a či, či stíhanie bolo zákonné. Lebo aj to je vec, ktorú súd, samozrejme, môže a má posudzovať.
Ďalšiu vec, ktorú robíme, je, že skracujeme lehoty alebo navrhujeme skrátiť lehoty na podanie návrhu na postup podľa § 363 na 10 pracovných dní a návrhové opatrenie navrhujeme ponechať len poškodenému a s tým, že bude len v neprospech obvineného, aby teda nemohlo byť zneužívané tým spôsobom, akým bolo zneužívané v predchádzajúcom volebnom období.
Sme si vedomí politickej reality, takže asi nemá zmysel, aby som sa obracal na neprítomných, až na pár, štyri výnimky, koaličných, alebo šesť, koaličných poslancov prítomných tu v sále, aby tento návrh, návrh podporili. Také očakávania nemám, ale považujeme za dôležité, aby sme už na začiatku volebného obdobia prišli s návrhom, ktorý sa bude snažiť vyriešiť jeden z najdôležitejších problémov, s ktorým sa trestné stíhania na Slovensku v celom uplynulom volebnom období potýkali. Toto je naša predstava a obraciam sa teda na kolegov z opozície, aj keď to, samozrejme, nebude stačiť, so žiadosťou o to, aby tento návrh podporili.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh novely Trestného poriadku, ktorý predkladáme spolu s pani poslankyňou Máriou Kolíkovou a pánmi poslancami Jurajom Krúpom a Branislavom Gröhlingom.
Cieľom návrhu zákona je obmedzenie niektorých oprávnení generálneho prokurátora, ktoré mu patria podľa § 363 Trestného poriadku a ktoré mu dávajú neprimeranú moc nad prípravným konaním. Predložený návrh § 363 neruší, ale nastavuje jeho pravidlá tak, aby čo najviac zodpovedali tomu, na aký účel bol § 363 do Trestného poriadku zakotvený, teda odstraňovanie nezákonnosti v prípravnom konaní.
Ustanovenie § 363 dáva v súčasnosti generálnemu prokurátorovi oprávnenie zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Proti takémuto rozhodnutiu generálneho prokurátora nie je prípustný opravný prostriedok. V minulosti v médiách rezonovali kauzy, v ktorých generálny prokurátor využíval oprávnenia vyplývajúce z § 363 príliš extenzívne, čím nahrádzal rozhodovaciu právomoc súdov. Išlo najmä o prípady, kedy rozhodnutia o vznesení obvinenia boli zrušené pred podaním obžaloby a súdnym konaním, čím bola zmarená možnosť, aby o vine alebo nevine rozhodoval súd. Z generálneho prokurátora sa tak stala popri súdnej moci akási ďalšia samostatná moc v štáte a nadmerné využívanie tohto prostriedku generálnym prokurátorom znižuje v očiach verejnosti dôveryhodnosť Generálnej prokuratúry ako celku a takýto stav by nemal podľa nášho názoru ďalej pokračovať, pretože znemožňuje budovanie dôvery v spravodlivosť, právny štát a fungujúce inštitúcie.
Predložený návrh zákona obsahuje viacero bodov, väčšina z nich sa dotýka už spomínaného § 363, respektíve postupu s ním súvisiaceho. Okrem toho sa v jednom bode upravuje príslušnosť Špecializovaného trestného súdu rozhodovať o trestných činoch prokurátorov spáchaných pri výkone ich funkcie. Vo vzťahu k § 363 sa navrhuje zúžiť právomoc generálneho prokurátora podľa § 363 Trestného poriadku, skrátiť lehota na podanie návrhu na postup podľa § 363 a návrhové oprávnenie sa ponecháva len poškodenému a bude ho možné podať len v neprospech obvineného, ak by bol tento návrh schválený.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nemá negatívny vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Nemá vplyvy ani sociálne, ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, ani na služby verejnej správy pre občana.
Toľko na úvod a zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy. Ďakujem.

Pán poslanec Pročko, len jedna drobnosť, nie je pravda, že nikdy v histórii sa nestalo, že výbor nekonštatoval začatie konania, keď bol doručený podnet, ktorý spĺňal zákonom dané náležitosti. Stalo sa to viackrát v tých predchádzajúcich obdobiach, keď bol SMER pri moci, teda nebolo to určite toto prvýkrát.
Ale čo je trošku väčší problém a čo ma viac mrzí, je, že stalo sa to aj v minulom volebnom období, ku koncu minulého volebného obdobia, keď mala vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií ústavnú väčšinu bývalá koalícia, ktorej sme boli obaja členmi, tak ja som podal podnet, ktorý sa týkal skutočnosti, že pán poslanec Habánik a pán poslanec Baška neoznámili osobný záujem na novele vysokoškolského zákona, ktorá sa týkala ich dvoch, teda zastúpenia županov v správnej rade vysokej školy a mali to oznámiť podľa ústavného zákona, dal som ako občan podnet na výbor pre nezlučiteľnosť funkcií a čo spravil výbor pre nezlučiteľnosť funkcií? Neodhlasoval, že konanie začalo. Takže nie len v dávnej smeráckej minulosti, ale aj v pomerne nedávnej minulosti, v ktorej teda výrazné zastúpenie malo vo výbore aj OĽANO a myslím si, že ani všetci poslanci OĽANO, ktorí boli členmi výboru, ak vôbec nejakí nehlasovali za, za to, aby sa konanie v tejto veci začalo, hoci takisto spĺňalo všetky náležitosti, ktoré spĺňať malo.

Ďakujem kolegyni a kolegovi za faktické poznámky.
A áno, je to Múzeum oravskej dediny v Zuberci, pán poslanec Hlina. No neviem, či by som, či by som sa ich pýtal, že či sa to týka ich, lebo v dôvodovej správe že, sa tvrdí, že to spôsobuje administratívnu záťaž najmä menším obciam, a teda Zuberec nie je úplne maličká obec, keďže má okolo 1 800 obyvateľov. A ja by som sa, teda naozaj veľmi-veľmi ľutujem, že tu teraz nie je pán poslanec Michelko, lebo on by nám určite vedel odpovedať, ktorá z týchto troch obcí – Uhrovec, Nižná Myšľa, Zuberec – to bola, ale tipol by som si skôr, že ten skutočný dôvod, ako sa to ocitlo v dôvodovej správe, bolo, že treba tam niečo napísať, no tak ako je to zaťažujúce, ale tak asi by bolo blbé napísať, že zaťažuje to ministerstvo kultúry alebo zaťažuje to nejakú VÚC-ku, tak napíšme tam, napíšme tam, že to zaťažuje menšie obce. A ten, kto písal dôvodovú správu, si nedal ani toľko námahy, aby si zistil, že pri koľkých múzeách a galériách je vôbec nejaká obec, nieže menšia obec, zriaďovateľom.
A k tomu, čo hovorila pani poslankyňa Kleinert, ja teda nepochybujem, že všetci, ktorým záleží na tom, aby tu fungovala kultúra, im záleží na tom, aby múzeá a galérie boli riadené kompetentnými ľuďmi, a tomu môžu výberové konania vrátane verejných vypočutí len napomôcť. A v tom zákone nie je napísané, ako presne má to výberové konanie prebehnúť, ako presne má to verejné vypočutie sa uskutočniť a akým spôsobom má naložiť, má sa uskutočniť a potom tá zodpovednosť je, samozrejme, na štatutárovi zriaďovateľa.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vrátim sa teda k tej dopoludňajšej rozprave. Návrh zákona vypúšťa verejné vypočutie uchádzačov, ktoré údajne, podľa dôvodovej správy, spôsobuje administratívnu záťaž najmä menším obciam, keď obsadzujú uvedené funkcie. Hovoríme tu o múzeách a galériách a ich štatutárnych orgánoch alebo ich vedúcich pracovníkoch.
No, pozrime sa, čo hovorí register múzeí a galérií v Slovenskej republike. Podľa tohto registra sú zriaďovateľmi iba tri obce, konkrétne obec Uhrovec s 1 500 obyvateľmi, obec Nižná Myšľa s 1 700 obyvateľmi a obec Zuberec s 1 800 obyvateľmi. Žiadna z týchto obcí nie je malá obec podľa našich parametrov, keďže dve tretiny našich obcí majú menej ako tisíc obyvateľov.
Čiže podľa registra múzeí a galérií máme na Slovensku 93 múzeí, z toho 24 sú zriadené štátom, respektíve rezortami, 35 vyššími územnými celkami, mestami a obcami 21, ale iba tri obcami, už spomínanými, a zvyšok mestami. A iné, iného zriaďovateľa má 13 múzeí.
Pokiaľ ide o galérie, tých je registrovaných 25. Jedna patrí pod ministerstvo kultúry, 16 pod vyššie územné celky a pod mestá a obce, respektíve iba mestá patrí 7. Takže máme 25 galérií, 93 múzeí, žiadnu nezriaďuje malá obec, tri múzeá zriaďujú obce s 1 500 až 1 800 obyvateľmi. Takže aké, aké administratívne ťažkosti, aká administratívna záťaž pre malé obce? Škoda, že tu nie je pán poslanec Michelko ako predkladateľ, ten by mi určite vysvetlil, že ktoré malé obce majú takú záťaž.
A druhá vec, ktorá, ktorá je zaujímavá, je, že dôvodová správa hovorí o tom, že z procesu výberu sa vypúšťa verejné vypočutie. Ale to nie je pravda, nevypúšťa sa verejné vypočutie. Vypúšťa sa výberové konanie, ktorého súčasťou je verejné vypočutie. Dnes § 3a ods. 1 znie: "Štatutárny orgán múzea alebo galérie podľa § 3 ods. 1 vymenúva a odvoláva štatutárny orgán zriaďovateľa tohto múzea alebo tejto galérie. Štatutárny orgán múzea alebo galérie podľa § 3 ods. 1 sa vymenúva na základe výsledku výberového konania, ktorého súčasťou je verejné vypočutie uchádzačov."
Po novom má byť znenie § 3a ods. 1: "Štatutárny orgán múzea alebo galérie podľa § 3 ods. 1 vymenúva a odvoláva štatutárny orgán zriaďovateľa tohto múzea alebo tejto galérie." Čiže nevypúšťajú sa len verejné vypočutia, voči ktorým tu bolo, bolo argumentované, že aká je to administratívna záťaž pre malé obce, hoci malé obce nie sú zriaďovateľom žiadnej galérie a iba troch múzeí, a to nie sú malé obce a zvyšok zriaďovateľov sú samosprávne kraje alebo štát, alebo súkromní zriaďovatelia.
Ale vypúšťajú sa nielen verejné vypočutia, dobre, administratívne komplikované, ale celé výberové konanie, žiadne výberové konanie, bude tam úplne svojvôľa zriaďovateľa, čo teda pán poslanec Michelko tvrdí, že to je aj posilnenie zodpovednosti. Ale v čom je to posilnenie zodpovednosti, keď výberu do odbornej funkcie, lebo to je aj manažérska, aj odborná funkcia, nepredchádza nejaký výber.
Posledná vec, ktorú chcem povedať, je to odvolávanie. V dôvodovej správe sa píše, že podľa návrhu zákona možno štatutárny orgán múzeá alebo galérie, respektíve vedúceho zamestnanca riadiaceho múzeum alebo galériu bez právnej subjektivity odvolať aj bez uvedenia dôvodu, a to s cieľom vytvoriť pružnejší model manažérskych zmien vo vedení uvedených inštitúcií. Tu som sa tak zamyslel, že áno, veď niekedy tie dôvody, ktoré zákony stanovujú na odvolanie, sú príliš také komplikované a striktné a nie je možné ich naplniť a niekedy by si ten verejný funkcionár naozaj tú výmenu zaslúžil, napríklad, napríklad generálneho prokurátora možno navrhnúť odvolať z funkcie, iba keď bol právoplatným rozhodnutím súdu obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky, bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený za spáchanie trestného činu, stal sa členom politickej strany, začal vykonávať funkciu alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom funkcie, nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov vykonávať svoju funkciu po čas dlhší ako jeden rok, spáchal čin, ktorý je podľa právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní nezlučiteľný s výkonom funkcie generálneho prokurátora, alebo nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Inak povedané, ak generálny prokurátor nespácha trestný čin alebo sa sám nerozhodne urobiť vedome niektorý z úkonov, o ktorom vie, že bude mať následok, že príde o funkciu, tak v zásade takto zadefinované dôvody neumožňujú odvolať generálneho prokurátora. Tak som si hovoril, že ak je to takto aj vo vzťahu k riaditeľom múzeí a galérií, tak môže to byť, môže to byť prísne, a teda dobre, ak chcete silnejšie manažérske pozície, tak doplňte tam nejaké dôvody, aby naozaj keď si neplní svoje funkcie a v niečom zlyhal, bolo možné ho odvolať.
No ale pozrel som sa, čo je napísané v zákone o múzeách a galériách dnes, a tam je napísané v § 3a ods. 3: Štatutárny orgán vymenovaný podľa ods. 1 nemožno odvolať bez uvedenia dôvodu. Bodka. Že akýkoľvek dôvod a môže ho, môže ho štatutárny orgán odvolať. Vôbec nie je pravda, že to je, že to je komplikované, že to je nejaký problém. Samozrejme, že nemala by to byť úplná svojvôľa, ale ak nastalo nejaké zlyhanie, ak nastalo nejaké pochybenie, ak sú nejaké iné dôvody, že neplní si, neplní si svoje povinnosti, neplní si úlohy, ktoré sú mu stanovené, nedosahuje dobré výsledky, čokoľvek, asi by neobstál dôvod, že odvolávame ho z dôvodu, že má modré oči, alebo nenechal sa ostrihať, hoci mu to župan prikázal, ale veci, ktoré sa týkajú jeho práce, ak zriaďovateľ s ním nie je spokojný a uvedie dôvod, môže byť odvolaný. Tak prečo, preboha, ešte takúto vágnu funkciu, ktorú možno vymyslieť si dôvod a odvolať šéfa múzea alebo galérie, tak ešte ani toto nechcete mať v zákone. Tak na čo to robíte, preboha?
Tento návrh je zlý a nemožno ho podporiť ani v prípade, že by k nemu.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Mal by som interpeláciu na pani ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú a na pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richarda Takáča.
V Národnej rade rokujeme práve o poslaneckom návrhu novely zákona o ochrane pamiatkového fondu, a teda v rámci toho sme diskutovali, ako pomôcť pamiatkovej ochrane, a pani ministerka Šimkovičová označila ochranu pamiatok za tak dôležitú vec, že kvôli nej dokonca avizovala zrušenie podpory niektorých iných kultúrnych aktivít, napríklad podpory kultúrnych aktivít LGBTI+ ľudí, aj keď to je zrejme skôr zámienka ako skutočný dôvod.
Ale keďže takto k tomu pristupuje aj ministerstvo kultúry a aj celá vládna koalícia, tak by som chcel upozorniť na jeden konkrétny prípad, ako by prístup štátu k ochrane kultúrnych pamiatok vyzerať rozhodne nemal, a zároveň by som sa chcel teda spýtať pani ministerky na jej názor a aj pána ministra pôdohospodárstva, pretože v tomto príbehu sa spomínajú, spomínajú organizácie, ktoré spadajú do jeho rezortu. Ide konkrétne o informácie občianskeho združenia Hrad Tematín, ktoré sa usiluje o obnovu spomínaného hradu. Tieto informácie boli zverejnené včera na facebookovej stránke tohto občianskeho združenia prostredníctvom statusu, ktorý si dovolím celý zacitovať. Volá sa to Pozdrav Slovenskej republiky pre hrad Tematín. Autorom je kastelán Mojmír Choma. Takže citujem: "Budem emotívny, prepáčte, čaša pretiekla. Ak máte známych politikov, prepošlite všetkým. Nielenže v tejto republike musíme platiť za to, že jej dobrovoľne zadarmo opravujete kultúrne dedičstvo, ale ako gesto dobrej vôle, v úvodzovkách, vám zvýšia tento poplatok medziročne o 43 percent. Je mi na zvracanie. Od roku 2008 sa snažíme vysporiadať vzťahy okolo hradu, aby mal proces jeho záchrany hlavu a pätu, aby parcela pod hradom skutočne odzrkadľovala obrys hradu, aby bol hrad zapísaný ako stavba a normálne prebiehalo stavebné konanie. Postoj štátu k desiatkam našich žiadostí je katastrofálny. Nič sa za roky neposunulo, ale zato bolo veľa medzirezortných a medzineviemčo stretnutí s chlebíčkami a kávičkou. Vkuse výhovorky, prečo sa to nedá, žiadosti, na ktoré už cez dvetisíc dní nikto neodpovedal. Žiadosti, na ktoré bola odpoveď len telefonát, že sa na to niekto pozrie, a tým to skončilo. Prípadne žiadosti, na ktoré bola odpoveď, že sa čaká na odpoveď niekoho. Odkladanie na ďalšie stretnutia. Výsledok? Ten vidíte na tej faktúre," k tomu statusu je priložená faktúra. "Pred troma rokmi sme sme na vlastné náklady dali spraviť geometrický plán, zaplatili sme celý nákladný proces vkladu nového geometráku do katastra. Rozhodnutie bolo vydané v "len" po dvoch rokoch, nechcite vedieť, čo sa dialo, že sám úrad ma vyzval, aby som jeho predošlé rozhodnutie napadol na vyššom správnom orgáne, lebo sa zistilo, že rozhodol zle, a celý proces odznova. Teraz rok čakáme, aby Slovenský pozemkový fond dal len nejaký trápny protokol Lesom, štátny podnik, na 61 metrov štvorcových pod hradbou, bez ktorého to pani na katastri odmieta zapísať. Slovenský pozemkový fond akosi stojí mimo zákon, neodpovedá na žiadosti, na žiadosti o informácie, na nič. Bolo mi len povedané, aby som do toho nevŕtal. Sme proste ako dobrovoľníci len handra, zdrap papiera vo vetre. Keby sme boli bohatí investori, len lusknutím prstov by boli hektáre prepísané za pár dní, orná pôda na fabriku. Na prosbu o pomoc neodpovedal ani samotný pán minister pôdohospodárstva. Poskladali sme sa, aby sme kúpili parcelu na výmenu za parcelu hradu. Dvojnásobného rozmeru, ktorá spĺňa prísne požiadavky na výmenu. Je s dubovým porastom, teda najlepšia bonita, aká je. Na žiadosť o výmenu nebola dlho odpoveď a na mail bola len odpoveď, že na to nie je čas, že sa riešia iné veci.
Myslíte, že sa chceme obohatiť? A načo? Že roky muklujeme na pamiatke, ktorá na seba ani nevie zarobiť? Neviem, prečo si to niekto myslí, že je skvelý zisk vlastniť tisíce ton rozpadajúcich sa múrov. Však ani samotný štát to nechce a vidíme to na prístupe. Máme expozičné priestory tesne pred dokončením. Robíme na tom dvanásť rokov. Bez kolaudácie to nemôžeme otvoriť. Kolaudácia nebude bez stavby. Hrad ako stavba papierovo neexistuje. Existovať nebude bez geometráku a zápisu stavby, ktorý Lesy odmietajú. A teraz skúste niečo robiť. Mrzí ma to, fakt ma to mrzí a hanbím sa za tento bordel, v ktorom žijem, a snažím sa nejako prežiť, aby som viedol záchranu jedinečného hradu Tematín, o ktorom väčšina v živote ani nepočula. Je mi zle už z celej politiky štátnych úradníkov, bitia sa do pŕs, akí sme Slováci, prosíkania sa, hľadania spôsobov, ako sa čo nedá. Je mi zle, že pätnásť rokov opravujem hrad, ktorý je de facto čiernou stavbou, a všetci kompetentní sa tvária, že je všetko v poriadku, pritom je to výsledok ich alibizmu a nekonania. Ale faktúru vedia poslať obratom.
Vzdelávame na hrade mladých pamiatkarov a remeselníkov z celého sveta. Cez medzinárodné projekty u nás praxujú záchranci pamiatok od reštaurátorov po budúcich zamestnancov UNESCO. Idem sa pod zem prepadnúť, keď im prednášam o našom práve a systéme. Vo väčšine sveta by za naše hrady padala hlava za hlavou, ak by vznikol nejaký problém. Ale tu? Tu mi úradníci povedia, aby som počas pätnásť rokov úctivej komunikácie príliš netlačil na pílu, aby som si ich neznepriatelil, prípadne nech pokračujeme v podávaní žiadostí a nechali to plynúť. To fakt musíme ísť do stanu pred úrad vlády? Povedzte, čo by ste robili na našom mieste? Zaplatili by ste?"
Priložená je faktúra od štátnych lesov, ktorá sa týka alikvotnej časti nájomnej zmluvy 4796/2012/LSR a dodatku 01/2024, kde občianskemu združeniu Hrad Tematín sa zvyšuje alebo teda zvyšuje sa nájomné v porovnaní s rokom 2023 zo 470 eur na 674 eur a päť centov a je tam priložený stav účtu občianskeho združenia 436,04.
Pochopiteľne, že nejde o, iba o túto sumu, ktorú predpokladám, že po zverejnení tej informácie by sa pomerne jednoducho vyzbierala od nahnevaných občanov, ide o to, že akým spôsobom štát pristupuje k ľuďom, ktorí dobrovoľne sa podieľajú na oprave a obnove a ochrane kultúrnych pamiatok. Doobeda sme tu riešili, či sa má predĺžiť predkupné právo alebo lehota, počas ktorého, počas ktorej si štát môže uplatniť predkupné právo na kultúrne pamiatky, z 30 dní na 60 dní a viacerí, čo sme vystupovali, sme dospeli k záveru, že teda koaliční kolegovia to síce navrhujú, ale toto nie je reálny problém, ten reálny problém je asi skôr v tom, že štát na to nemá peniaze, aby kupoval kultúrne pamiatky. Ak je to priorita, tak by mal na to vyčleniť viac peňazí. Ale tu ani nejde o prioritu, tuto ide o nejaké zbytočné prekážky, keď sa dobrovoľníkom hádžu polená pod nohy miesto toho, aby sa im ruky bozkávali za to, čo robia.
Takže mal by som otázku, ktorú adresujem na dvoch členov vlády, na pani ministerku kultúry, keďže ochrana kultúrnych pamiatok spadá do pôsobnosti jej rezortu, a na pána ministra pôdohospodárstva, keďže organizácie, ktoré sú spomínané v tomto prípade, spadajú zase do jeho pôsobnosti, či už ide o Slovenský pozemkový fond, alebo Lesy. Chcel by som sa teda oboch spýtať, ako vnímajú vyššie uvedené informácie, potom by som sa ich chcel spýtať, že či si myslia, že toto je správny prístup štátu a štátnych inštitúcií a organizácií k ochrane pamiatok a podpore ľudí, ktorí sa dobrovoľne podieľajú na ochrane pamiatok a obnove pamiatok, a ako tretie by som sa ich chcel spýtať, či môžu zo svojej pozície urobiť niečo, aby pomohli vyššie uvedenú situáciu vyriešiť a reálne pomohli občianskemu združeniu Hrad Tematín, aby dobrovoľníci podieľajúci sa na obnove pamiatok mali pocit, že majú podporu zo strany štátu, nieže im štát hádže polená pod nohy.
Ďakujem za pozornosť.

Pán predseda Národnej rady, ak máte nejaké pripomienky k tomu, čo hovorím, tak pokojne sa prihláste s faktickou poznámkou alebo môžte ísť do rozpravy a vyvrátiť to, čo hovorím, ak sa vám to nepozdáva, vy v tomto máte najneobmedzenejšie možnosti a môžete najviac vystupovať bez obmedzenia času a kedykoľvek a aj opakovane.
Návrh novely zákona o múzeách a galériách je prvý zo série piatich návrhov, ktoré sa týkajú kultúry, ktoré sem prišli ako poslanecké návrhy zákonov, kde konečne môžeme aj vytušiť, o čo v ňom ide, lebo pri tých predchádzajúcich troch máme podozrenia, že sú to najmä nosiče na to, aby sa zákony mohli upravovať pozmeňujúcimi návrhmi v druhom čítaní a že to, čo je navrhnuté, navrhnuté v samotnom návrhu zákona, ktorý sme rokovali v prvom čítaní, nie je všetko, čo chcú predkladatelia zmeniť, preto aj oprávnene veľká časť kritiky zo strany opozície smeruje k tomu, že takéto návrhy mali byť predložené v medzirezortnom pripomienkovom konaní, aby sa k nim mohla vyjadriť aj širšia verejnosť a ak už boli predložené nie ako vládne návrhy, ale ako poslanecké návrhy, tak mala byť priznaná farba už v prvom čítaní, aby aspoň v prvom čítaní a v druhom čítaní mohla byť reálna rozprava k tomu, čo je obsahom tohoto návrhu vo vzťahu k tomuto návrhu zákona, k novele zákona o múzeách a galériách.
Tá druhá výčitka neplatí, lebo, lebo je zjavné, čo chcú predkladatelia dosiahnuť. Je to hodné kritiky nielen z dôvodu, že sa môžme obávať, že čo bude doplnené v prvom čítaní, ale už aj z dôvodu, čo je obsahom tej zmeny, ktorá je obsiahnutá v samotnom návrhu zákona. Napriek tomu by som sa teda chcel spýtať, že či v tomto prípade tiež môžme očakávať nejaké pozmeňujúce návrhy, aby sme mali tú bilanciu jasnú, že v prípade Fondu na podporu umenia je zjavné, že predkladatelia plánujú predložiť pozmeňujúce návrhy v prípade, v prípade Audiovizuálneho fondu a pamiatkového zákona nie, tak aby sme vedeli, vedeli, na čom sme, a teda ak bude pán predkladateľ ochotný nám prezradiť aspoň to, či on počíta, alebo nepočíta s tým, lebo, lebo, samozrejme, že môže predložiť pozmeňujúci návrh aj niekto iný, a ani neočakávam, že by nás informoval o nejakom obsahu.
No, čiže ale tuto môže byť zmysluplnejšia diskusia nielen o tom, či to malo byť v medzirezortnom pripomienkovom konaní ako ministerský a vládny návrh, alebo je toto vhodná forma ako poslanecký návrh, ale aj o obsahu, obsahu návrhu zákona. Myslím si teda, že aj toto by bolo vhodnejšie ako, ako ministerský návrh, teda vládny návrh, aby, aby tá diskusia mohla byť rozsiahlejšia, nielen na pôde, na pôde parlamentu, ale aby sa aj kultúrne inštitúcie, organizácie a ľudia z oblasti kultúry aj širšia verejnosť mohli k tomu návrhu vyjadriť, ale, samozrejme, že poslanci majú právo zákonodarnej iniciatívy, tak by som sa viac venoval vo svojom vystúpení tomu obsahu.
Samozrejme, že vo vzťahu k štátnej správe, vo vzťahu k verejným inštitúciám, ktoré sú obsadzované či už štátom, alebo samosprávami, existujú, sú možné rôzne prístupy. Je možný prístup, keď sa rozhoduje takpovediac politicky, keď ten, kto má tú zodpovednosť, rozhodne a neberie ohľad na nič ďalšie, alebo je možné potom, potom prístup, že sa snaží viac prihliadať na odborné aspekty, konajú sa výberové konania, úradníci sú, sú nejako stabilizovaní v rámci, v rámci štátnej služby, a to kyvadlo sa niekedy vychyľuje viac na jednu stranu, inokedy na inú stranu, pri jednom type funkcií a inštitúcií je to tak, pri inom, pri inom inak. Nie je to úplne, úplne čiernobiele, aj keď samozrejme, že v rámci napr. štátnej správy by ten prístup, že sa nevymieňa všetko do poslednej upratovačky po každých voľbách, mal asi prevažovať, rovnako pri napríklad kultúrnych inštitúciách by bolo asi vhodnejšie, aby, aby tam neboli riaditelia múzeí a galérií dosadzovaní na základe, na základe nejakých straníckych rozhodnutí alebo politických rozhodnutí, ale že by sa viac prihliadalo na odbornosť a kompetenciu, alebo teda až úplne, to by bolo úplne, úplne optimálne, ale, samozrejme, že je to, je to vec toho, ako je to, ako je to nastavené.
V tomto prípade sa kyvadlo medzi tým politickým a odborným rozhodovaním vychyľuje extrémne v prospech toho politického rozhodovania, keď predkladatelia navrhujú, že budú môcť byť štatutári múzeí a galérií odvolávaní bez udania dôvodu a zároveň budú vymenovaní bez verejných vypočutí. A tie dôvody, pre ktoré k tomu pristupujú, nie sú nijako presvedčivé vo vzťahu k tým verejným vypočutiam. Pán poslanec Michelko v úvodnom slove, alebo vo faktickej poznámke povedal, že možno jedenkrát malo to verejné vypočutie význam, keď, keď sa ten kandidát natoľko strápnil, že teda nebol nakoniec vymenovaný, bol to kandidát na šéfa Úradu pre verejné obstarávanie, myslím.
Ja si myslím ale, že tie verejné vypočutia majú význam aj, aj v iných prípadoch. Samozrejme, že niekedy je to tak, že tá komisia dá návrh, ktorý nezodpovedá tomu, aký my ako pozorovatelia máme dojem z priebehu toho vypočutia. Je, samozrejme, možné, že v niektorých prípadoch je to, je to dohodnuté, ale napriek tomu si myslím, že tie verejné vypočutia majú význam a nijako nespochybňujú zodpovednosť toho, kto rozhoduje o menovaní alebo, alebo voľbe.
V parlamente sme zažili za vlády SMER-u, SNS a MOST-u verejné vypočutia kandidátov na ústavných sudcov a myslím si, že tie verejné vypočutia mali význam, lebo umožnili jednak upozorniť na nedostatočnú kvalifikáciu niektorých kandidátov, čo sa v tých verejných vypočutiach veľmi dobre ukázalo, a vo vzťahu k iným kandidátom to prinajmenšom umožnilo konfrontovať ich s verejnými pochybnosťami alebo s verejne dostupnými alebo získanými pochybnosťami trebárs o ich morálnom profile, o ich, o ich minulom pôsobení a nebolo to tak, že iba na základe tých verejných vypočutí potom poslanci hlasovali. Ja som mal niekedy dojem, že napríklad špeciálne poslanci SMER-u ani veľmi si nedali poradiť od svojich zástupcov v ústavnoprávnom výbore, ktorí sa tam zúčastňovali tých verejných vypočutí, ale napriek tomu istý vplyv to malo a myslím si, že ten vplyv bol, bol pozitívny.
A bolo to tak aj v iných prípadoch, nielen v prípade vypočutí kandidátov na ústavných sudcov. Bolo to tak napríklad pri verejnom vypočutí kandidátov na post Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, kde sa to nerobilo na pôde parlamentu, ale robilo sa to, robilo sa to na pôde komisie, ktorú si, ktorú si vytvorila vláda vtedajšia. A tiež to prispelo k tomu, že kto sledoval tie vypočutia, vedel, kto je aký kvalifikovaný, kto má aké medzery, alebo mohli vzniknúť pochybnosti o niektorých, niektorých z tých kandidátov. A, samozrejme, komisia potom dala nejaké odporúčanie, vláda na základe toho odporúčania navrhla dvoch kandidátov a potom v konečnom rozhodnutí, dôsledku rozhodoval parlament, ktorý v prvom prípade si vôbec nevybral ani jedného z tých, z tých kandidátov. A rovnako som presvedčený, že verejné vypočutia majú význam aj v jednom, aj v druhom prípade.
Argumentácia, prečo sa majú verejné vypočutia zrušiť, je podľa dôvodovej správy, že to spôsobuje neprimeranú administratívnu záťaž najmä menším obciam. Tak z dôvodu, že to spôsobuje neprimeranú administratívnu záťaž menším obciam to ideme zrušiť pre štát, ideme to zrušiť pre samosprávne kraje, ideme to zrušiť pre mestá a ideme to zrušiť aj pre menšie obce. Ja nemám štatistiku, a teda predpokladám, že aj nejaké menšie obce majú múzeá a galérie, ale predpokladám, že väčšina múzeí a galérií patri buď pod samosprávne kraje, alebo pod mestá, alebo pod obce, ktoré sú natoľko veľké, že to pre ne nepredstavuje neprimeranú administratívnu záťaž. Takže ten argument podľa môjho názoru nesedí a opäť by som rád vedel, že odkiaľ sa vzalo to tvrdenie, že je to problém a je to neprimeraná administratívna záťaž pre menšie obce v situácii, keď väčšina dotknutých inštitúcií, teda štát, samosprávne kraje, mestá nemôžu mať žiadny problém s tým, že sa riaditelia múzeí a galérií vyberajú prostredníctvom, prostredníctvom aj verejných vypočutí. Takže čo, ako chápem tie argumenty, ktoré ste povedali pre odvolávanie, nieže by som s nimi súhlasil, ale tam teda rozumiem vašej motivácii, ale rád by som porozumel vašej motivácii aj vo vzťahu, aj vo vzťahu k tomu vypusteniu verejných, verejných vypočutí.
Obávam sa, že to mám ešte na pár minút, tak... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Ja vás nechám, pán poslanec, nech si to už dokončíte. Nech sa páči. Nechám vás hovoriť, môžte pokračovať.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ale sú výbory, takže...

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Tak skúste, veď tri-štyri minútky výbor počká. Kľudne si to dokončite.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Nie, nepočká výbor, lebo...

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Aký to bude mať potom význam, kým niekedy o štvrtej zas prídete na rad s troma minútami, potom...

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
(Povedané súbežne s predsedajúcim.) Nie s troma minútami, prídem ešte mám, ešte mám osem minút.

Ďakujem obom kolegom za, za reakcie.
Pán poslanec Čaučík, áno, zhodneme sa, ten návrh je pozitívny a teda na rozdiel od viacerých iných, ktorými sme sa tu zaoberali, tam ani ja nevidím žiadne riziká. Uvidíme, čo, či v druhom čítaní tam nepribudnú nejaké veci, ako už býva zvykom, ale teda zatiaľ je to v podobe, ktorá myslím si, že skvalitní priebeh volieb a zvýši informovanosť a môže to mať aj tie efekty pozitívne, o ktorých ste hovorili.
A, pán poslanec Ľupták, no, či to bola konšpirácia, alebo eliminácia možných rizík, ja by som naozaj len zopakoval, že konalo sa tu už veľké množstvo volieb parlamentných, regionálnych, komunálnych, do Európskeho parlamentu, prezidentských volieb a s výnimkou roku ´98, keď naozaj veľká časť spoločnosti vnímala, že Vladimír Mečiar na ceste k autokracii môže siahnuť aj k tomu, že by voľby boli, boli zmanipulované, tak ja som naozaj nezaznamenal nejaké pokusy o systémové manipulovanie volieb alebo, alebo informácie, ktoré by spochybňovali korektnosť sčítania výsledkov volebnými komisiami a ďalšieho sčítania, sčítania výsledkov na vyšších úrovniach, alebo že by niekto vymieňal zápisnice okrskových volebných komisií, však výsledky volieb za jednotlivé okrsky boli dostupné aj predtým, cez, cez štatistický úrad boli, boli zverejňované. Toto naozaj bol prejav paranoje a vedomého šírenia konšpirácií o sfalšovaní volieb, ktoré využívala časť opozície pred voľbami.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, som zarazený tým veľkým počtom prítomných poslancov. Už sa teraz hlasovať nebude, takže kto tu nie ste kvôli, kvôli tejto téme, tak pokojne môžete aj, môžete aj odísť, ale pokojne môžete aj zostať, je to zaujímavá a dôležitá téma.
Na úvod si dovolím mierne poopraviť pána predsedu Národnej rady Pellegriniho, ktorý tvrdil, že pán minister vnútra uviedol tento návrh zákona v piatok. Nie je to pravda, tento návrh zákona, návrh novely volebného zákona uviedol pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš, ktorý tu v piatok vystupoval v roli asi piatich rôznych ministrov a zastupoval svojich kolegov pri uvádzaní návrhu zákona... Počkám.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím, kolegovia a kolegyne, aby ste udržiavali pokoj v rokovacej sále, nech môže pán poslanec vystúpiť.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Nevyužijem celú polhodinu, ktorú by som mohol, ale chcem teda k tomuto návrhu zákona povedať, že zavádza sa ním register kandidátov do rôznych typov volieb, čo vnímam ako pozitívne opatrenie, že na jednom mieste budú dostupné informácie pre rôzne typy volieb o kandidátoch a údajoch, ktoré predkladajú v rámci kandidátnych listín a ktoré sa potom zverejňujú v rámci, v rámci hlasovacích lístkov alebo na rôznych platformách, kde sa, kde sa to zverejňuje. Teraz to bude na jednom mieste. Bude to, bude to prehľadnejšie a myslím si, že takéto niečo malo byť hotové už dávno, lebo je to dôležitá vec z hľadiska informovanosti voličov o tom, kto kandiduje v ich obci, v ich meste, v samosprávnom kraji alebo v parlamentných voľbách. Najmä vo vzťahu ku komunálnym voľbám tieto... (zaznievanie gongu), najmä vo vzťahu ku komunálnym voľbám tieto informácie bývali častokrát roztrúsené na viacerých miestach, napríklad v mestách ako Bratislava alebo Košice, takže hovorím, že vítam skutočnosť, že bude jeden register, ktorý bude verejne dostupný, resp. tá jeho časť, kde budú zverejniteľné údaje, bude verejne dostupná.
V dôvodovej správe sa uvádza, že najväčší prínos tohto návrhu alebo tohto opatrenia bude nielen v informovanosti verejnosti a voličov, ale najmä v tom, že ako sa zjednoduší administratíva z hľadiska tlače hlasovacích lístkov. Ja teda z pohľadu občana a voliča sa domnievam, že, že významný prínos bude aj vo veci zlepšenia informovanosti, informovanosti voličov, lebo budú mať na jednom mieste informácie o kandidátoch, napríklad v komunálnych voľbách o kandidátoch vo všetkých obciach do všetkých úrovní samosprávy, čo teda v prípade parlamentných volieb nie je, nie je až taký problém dopátrať sa ku všetkým kandidátnym listinám a ku všetkým kandidátom, vo vzťahu ku komunálnym voľbám, ktoré sú teraz navyše spojené termínovo aj s voľbami do samosprávnych krajov, to niekedy problém, problém býva. Takže ešte raz, vnímam to ako pozitívny posun.
Ale nedá mi pri tejto príležitosti, aby som nepripomenul tú paranoju, ktorá sa tu šírila pred parlamentnými voľbami, a tie konšpirácie, ktoré viedli dokonca až k zmene volebného zákona, s ktorou prišiel poslanec fašistickej strany REPUBLIKA pán Kočiš, ktorý, ktorý teda presadil zverejňovanie zápisníc okrskových komisií obcami spôsobom, ktorý bol ešte zbabraný pri hlasovaní, lebo tam nejako sa neodhlasovala zmena, ktorá sa, ktorá sa mala odhlasovať, a pritom od roku ´98 sa uskutočnilo na Slovensku veľké množstvo volieb, ale korektnosť čítania volieb bola spochybňovaná možno v nejakých menších obciach v komunálnych voľbách, ale vo vzťahu k parlamentným voľbám vždy to prebiehalo korektne aj zo strany volebných komisií, aj zo strany ministerstva vnútra, aj zo strany štatistického úradu, a to bez ohľadu na to, kto bol práve pri moci, kto ovládal ministerstvo vnútra, kto bol na čele, kto bol na čele štatistického úradu. Tieto inštitúcie si plnili svoje povinnosti tak, ako mali, a postupovali korektne. Napriek tomu časť opozície pred parlamentnými voľbami hrozila, že bude, že budú voľby sfalšované. No, ukázalo sa, že všetky tieto, všetky tieto upozornenia boli len konšpiráciami, aby som pripomenul slovo, ktoré tu opakovane v rozprave používa pán poslanec Michelko, keď hovoríme o návrhoch v oblasti, v oblasti kultúry a upozorňujeme na to, že v druhom čítaní tie návrhy môžu byť významne pozmenené a doplnené.
Keby sme sa touto optikou mali pozrieť na konanie súčasnej vládnej koalície, tak mali by sme byť vážne znepokojení, že sa šéfom štatistického úradu stal pán Nemky, ktorý je viacnásobným poslancom, alebo bol viacnásobným poslancom za stranu SMER – sociálna demokracia, tak teraz by sme my mali začať šíriť, že ako je ohrozený priebeh prezidentských volieb, priebeh volieb do Európskeho parlamentu, keď na čele inštitúcie, ktorá spočítava, spočítava výsledky volieb, bude stáť stranícky, politický nominant strany SMER – sociálna demokracia, najsilnejšej, najsilnejšej vládnej strany.
Ja som zatiaľ nezaznamenal, že by niekto, niekto s tým vyšiel, aj keď naozaj je nie úplne, úplne štandardné, aby straník poslanec išiel robiť do pozície šéfa štatistického úradu, čo je inštitúcia, kde by sa mala zachovať istá miera nezávislosti nielen z hľadiska volebného procesu, ale aj z hľadiska vykazovania napríklad ekonomických údajov. Grécko by mohlo rozprávať, ako to je, keď, keď sa vykazujú štatistiky, ktoré nesedia, keď sa krajina dostane do, do dlhovej špirály, čo teda dúfam, že nebude prípad Slovenska, aj keď to, že sa vydávame gréckou cestou, isté signály tu sú.
Okrem návrhu zaviesť register kandidátov vo voľbách a súvisiacich opatrení tento návrh, návrh vypúšťa aj jedno ustanovenie, ktoré tam vo volebnom zákone nedopatrením zostalo, respektíve sa tam dostalo nedopatrením v predchádzajúcom volebnom období, keď bola pripravená veľká novela, ktorá jednak upravovala podrobnejšie a lepšie a zefektívňovala voľbu poštou v parlamentných voľbách, ale aj zavádzala voľbu poštou vo vzťahu k prezidentským voľbám, na čo ale bolo potrebné zmeniť ústavu a keďže k zmene ústavy napokon neprišlo, tak, tak boli vypustené z vládneho návrhu novely všetky ustanovenia, ktoré sa týkali voľby poštou prezidentských, lebo tá sa nemohla zaviesť bez toho, aby sa zmenila, zmenila ústava, takže preto aj v blížiacich sa prezidentských voľbách nebude možná voľba poštou. S výnimkou toho jedného ustanovenia, na ktoré sa zabudlo a ktoré bolo novelou volebného zákona vtedy do volebného zákona doplnené a teraz bude z volebného zákona vypustené, čiže ide o legislatívno-technickú zmenu v podstate, ktorá sa mala udiať už v rámci druhého čítania minulý rok, neudiala sa, tak to teraz ministerstvo vnútra ide, ide napraviť, hoci skôr by som uvítal, ak by ministerstvo vnútra prišlo s iniciatívou, ako upraviť ústavu aj volebný zákon tak, aby voľba poštou bola možná nielen v parlamentných voľbách, ale aj v prezidentských voľbách a aj vo voľbách do Európskeho parlamentu. Samozrejme, že sa to nestíha v horizonte týchto volieb, ale myslím si, že tie nasledujúce ako prezidentské voľby, tak voľby do Európskeho parlamentu by mali byť možné už aj prostredníctvom voľby poštou.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Hanuliaková, ďakujem za reakciu. K dvom veciam asi by som sa vyjadril. Jednak áno, súhlasím, že ak to je vec, ktorú považujeme za prioritu, tak treba na ňu vyčleniť viac financií, nielen predlžovať lehoty, lebo to nič nevyrieši. Ale tu by som zase upozornil na to, že ak na to vyčleníme viac peňazí, tak tie peniaze musíme odniekadiaľ zobrať, a teda niekde inde ich musíme škrtnúť alebo potom budeme musieť viacej zdaňovať ľudí alebo viac sa, viac sa zadlžovať. Tak asi to je aj na takú debatu, že čo má štát robiť, do čoho všetkého má štát zasahovať a na čo má vynakladať finančné prostriedky, a teda nemôžeme robiť úplne všetko, čo by všetci povedali za, považovali za potrebné, dobré, správne, pekné.
A pokiaľ ide o ten, tú ruinu, ktorú máte z kaštieľa v obci Abrahám, tak to ma tak vracia k tej debate, ktorá tu bola predtým o tom, že susedné štáty, napríklad Maďarsko, si kupujú nejaké kultúrne pamiatky, tak, samozrejme, že z hľadiska nejakých medzištátnych vzťahov je vcelku korektná prax, ak sa, ak to nie je úplne bezbrehé, že štáty nakupujú nehnuteľnosti na území susedného štátu bez toho, aby, aby ten štát bol o tom informovaný, mal sa možnosť k tomu vyjadriť. A, samozrejme, že špeciálne v prípade Orbánovho Maďarska sú za tým aj iné zámery, ktoré teraz nestihnem rozobrať vo faktickej poznámke. Ale zasa, ak tá dilema stojí, že či nejaký kaštieľ alebo kultúrnu pamiatku kúpi susedný štát, alebo sa z nej stane ruina, tak myslím si, že pre nás všetkých je lepšie, ak nadobudne to vlastníctvo susedný štát, ako keď to necháme schátrať tak, že žiadna kultúrna pamiatka tam už nebude.