Videokanál poslanca

Pán predseda Národnej rady, ak máte nejaké pripomienky k tomu, čo hovorím, tak pokojne sa prihláste s faktickou poznámkou alebo môžte ísť do rozpravy a vyvrátiť to, čo hovorím, ak sa vám to nepozdáva, vy v tomto máte najneobmedzenejšie možnosti a môžete najviac vystupovať bez obmedzenia času a kedykoľvek a aj opakovane.
Návrh novely zákona o múzeách a galériách je prvý zo série piatich návrhov, ktoré sa týkajú kultúry, ktoré sem prišli ako poslanecké návrhy zákonov, kde konečne môžeme aj vytušiť, o čo v ňom ide, lebo pri tých predchádzajúcich troch máme podozrenia, že sú to najmä nosiče na to, aby sa zákony mohli upravovať pozmeňujúcimi návrhmi v druhom čítaní a že to, čo je navrhnuté, navrhnuté v samotnom návrhu zákona, ktorý sme rokovali v prvom čítaní, nie je všetko, čo chcú predkladatelia zmeniť, preto aj oprávnene veľká časť kritiky zo strany opozície smeruje k tomu, že takéto návrhy mali byť predložené v medzirezortnom pripomienkovom konaní, aby sa k nim mohla vyjadriť aj širšia verejnosť a ak už boli predložené nie ako vládne návrhy, ale ako poslanecké návrhy, tak mala byť priznaná farba už v prvom čítaní, aby aspoň v prvom čítaní a v druhom čítaní mohla byť reálna rozprava k tomu, čo je obsahom tohoto návrhu vo vzťahu k tomuto návrhu zákona, k novele zákona o múzeách a galériách.
Tá druhá výčitka neplatí, lebo, lebo je zjavné, čo chcú predkladatelia dosiahnuť. Je to hodné kritiky nielen z dôvodu, že sa môžme obávať, že čo bude doplnené v prvom čítaní, ale už aj z dôvodu, čo je obsahom tej zmeny, ktorá je obsiahnutá v samotnom návrhu zákona. Napriek tomu by som sa teda chcel spýtať, že či v tomto prípade tiež môžme očakávať nejaké pozmeňujúce návrhy, aby sme mali tú bilanciu jasnú, že v prípade Fondu na podporu umenia je zjavné, že predkladatelia plánujú predložiť pozmeňujúce návrhy v prípade, v prípade Audiovizuálneho fondu a pamiatkového zákona nie, tak aby sme vedeli, vedeli, na čom sme, a teda ak bude pán predkladateľ ochotný nám prezradiť aspoň to, či on počíta, alebo nepočíta s tým, lebo, lebo, samozrejme, že môže predložiť pozmeňujúci návrh aj niekto iný, a ani neočakávam, že by nás informoval o nejakom obsahu.
No, čiže ale tuto môže byť zmysluplnejšia diskusia nielen o tom, či to malo byť v medzirezortnom pripomienkovom konaní ako ministerský a vládny návrh, alebo je toto vhodná forma ako poslanecký návrh, ale aj o obsahu, obsahu návrhu zákona. Myslím si teda, že aj toto by bolo vhodnejšie ako, ako ministerský návrh, teda vládny návrh, aby, aby tá diskusia mohla byť rozsiahlejšia, nielen na pôde, na pôde parlamentu, ale aby sa aj kultúrne inštitúcie, organizácie a ľudia z oblasti kultúry aj širšia verejnosť mohli k tomu návrhu vyjadriť, ale, samozrejme, že poslanci majú právo zákonodarnej iniciatívy, tak by som sa viac venoval vo svojom vystúpení tomu obsahu.
Samozrejme, že vo vzťahu k štátnej správe, vo vzťahu k verejným inštitúciám, ktoré sú obsadzované či už štátom, alebo samosprávami, existujú, sú možné rôzne prístupy. Je možný prístup, keď sa rozhoduje takpovediac politicky, keď ten, kto má tú zodpovednosť, rozhodne a neberie ohľad na nič ďalšie, alebo je možné potom, potom prístup, že sa snaží viac prihliadať na odborné aspekty, konajú sa výberové konania, úradníci sú, sú nejako stabilizovaní v rámci, v rámci štátnej služby, a to kyvadlo sa niekedy vychyľuje viac na jednu stranu, inokedy na inú stranu, pri jednom type funkcií a inštitúcií je to tak, pri inom, pri inom inak. Nie je to úplne, úplne čiernobiele, aj keď samozrejme, že v rámci napr. štátnej správy by ten prístup, že sa nevymieňa všetko do poslednej upratovačky po každých voľbách, mal asi prevažovať, rovnako pri napríklad kultúrnych inštitúciách by bolo asi vhodnejšie, aby, aby tam neboli riaditelia múzeí a galérií dosadzovaní na základe, na základe nejakých straníckych rozhodnutí alebo politických rozhodnutí, ale že by sa viac prihliadalo na odbornosť a kompetenciu, alebo teda až úplne, to by bolo úplne, úplne optimálne, ale, samozrejme, že je to, je to vec toho, ako je to, ako je to nastavené.
V tomto prípade sa kyvadlo medzi tým politickým a odborným rozhodovaním vychyľuje extrémne v prospech toho politického rozhodovania, keď predkladatelia navrhujú, že budú môcť byť štatutári múzeí a galérií odvolávaní bez udania dôvodu a zároveň budú vymenovaní bez verejných vypočutí. A tie dôvody, pre ktoré k tomu pristupujú, nie sú nijako presvedčivé vo vzťahu k tým verejným vypočutiam. Pán poslanec Michelko v úvodnom slove, alebo vo faktickej poznámke povedal, že možno jedenkrát malo to verejné vypočutie význam, keď, keď sa ten kandidát natoľko strápnil, že teda nebol nakoniec vymenovaný, bol to kandidát na šéfa Úradu pre verejné obstarávanie, myslím.
Ja si myslím ale, že tie verejné vypočutia majú význam aj, aj v iných prípadoch. Samozrejme, že niekedy je to tak, že tá komisia dá návrh, ktorý nezodpovedá tomu, aký my ako pozorovatelia máme dojem z priebehu toho vypočutia. Je, samozrejme, možné, že v niektorých prípadoch je to, je to dohodnuté, ale napriek tomu si myslím, že tie verejné vypočutia majú význam a nijako nespochybňujú zodpovednosť toho, kto rozhoduje o menovaní alebo, alebo voľbe.
V parlamente sme zažili za vlády SMER-u, SNS a MOST-u verejné vypočutia kandidátov na ústavných sudcov a myslím si, že tie verejné vypočutia mali význam, lebo umožnili jednak upozorniť na nedostatočnú kvalifikáciu niektorých kandidátov, čo sa v tých verejných vypočutiach veľmi dobre ukázalo, a vo vzťahu k iným kandidátom to prinajmenšom umožnilo konfrontovať ich s verejnými pochybnosťami alebo s verejne dostupnými alebo získanými pochybnosťami trebárs o ich morálnom profile, o ich, o ich minulom pôsobení a nebolo to tak, že iba na základe tých verejných vypočutí potom poslanci hlasovali. Ja som mal niekedy dojem, že napríklad špeciálne poslanci SMER-u ani veľmi si nedali poradiť od svojich zástupcov v ústavnoprávnom výbore, ktorí sa tam zúčastňovali tých verejných vypočutí, ale napriek tomu istý vplyv to malo a myslím si, že ten vplyv bol, bol pozitívny.
A bolo to tak aj v iných prípadoch, nielen v prípade vypočutí kandidátov na ústavných sudcov. Bolo to tak napríklad pri verejnom vypočutí kandidátov na post Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, kde sa to nerobilo na pôde parlamentu, ale robilo sa to, robilo sa to na pôde komisie, ktorú si, ktorú si vytvorila vláda vtedajšia. A tiež to prispelo k tomu, že kto sledoval tie vypočutia, vedel, kto je aký kvalifikovaný, kto má aké medzery, alebo mohli vzniknúť pochybnosti o niektorých, niektorých z tých kandidátov. A, samozrejme, komisia potom dala nejaké odporúčanie, vláda na základe toho odporúčania navrhla dvoch kandidátov a potom v konečnom rozhodnutí, dôsledku rozhodoval parlament, ktorý v prvom prípade si vôbec nevybral ani jedného z tých, z tých kandidátov. A rovnako som presvedčený, že verejné vypočutia majú význam aj v jednom, aj v druhom prípade.
Argumentácia, prečo sa majú verejné vypočutia zrušiť, je podľa dôvodovej správy, že to spôsobuje neprimeranú administratívnu záťaž najmä menším obciam. Tak z dôvodu, že to spôsobuje neprimeranú administratívnu záťaž menším obciam to ideme zrušiť pre štát, ideme to zrušiť pre samosprávne kraje, ideme to zrušiť pre mestá a ideme to zrušiť aj pre menšie obce. Ja nemám štatistiku, a teda predpokladám, že aj nejaké menšie obce majú múzeá a galérie, ale predpokladám, že väčšina múzeí a galérií patri buď pod samosprávne kraje, alebo pod mestá, alebo pod obce, ktoré sú natoľko veľké, že to pre ne nepredstavuje neprimeranú administratívnu záťaž. Takže ten argument podľa môjho názoru nesedí a opäť by som rád vedel, že odkiaľ sa vzalo to tvrdenie, že je to problém a je to neprimeraná administratívna záťaž pre menšie obce v situácii, keď väčšina dotknutých inštitúcií, teda štát, samosprávne kraje, mestá nemôžu mať žiadny problém s tým, že sa riaditelia múzeí a galérií vyberajú prostredníctvom, prostredníctvom aj verejných vypočutí. Takže čo, ako chápem tie argumenty, ktoré ste povedali pre odvolávanie, nieže by som s nimi súhlasil, ale tam teda rozumiem vašej motivácii, ale rád by som porozumel vašej motivácii aj vo vzťahu, aj vo vzťahu k tomu vypusteniu verejných, verejných vypočutí.
Obávam sa, že to mám ešte na pár minút, tak... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Ja vás nechám, pán poslanec, nech si to už dokončíte. Nech sa páči. Nechám vás hovoriť, môžte pokračovať.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ale sú výbory, takže...

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Tak skúste, veď tri-štyri minútky výbor počká. Kľudne si to dokončite.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Nie, nepočká výbor, lebo...

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Aký to bude mať potom význam, kým niekedy o štvrtej zas prídete na rad s troma minútami, potom...

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
(Povedané súbežne s predsedajúcim.) Nie s troma minútami, prídem ešte mám, ešte mám osem minút.

Ďakujem obom kolegom za, za reakcie.
Pán poslanec Čaučík, áno, zhodneme sa, ten návrh je pozitívny a teda na rozdiel od viacerých iných, ktorými sme sa tu zaoberali, tam ani ja nevidím žiadne riziká. Uvidíme, čo, či v druhom čítaní tam nepribudnú nejaké veci, ako už býva zvykom, ale teda zatiaľ je to v podobe, ktorá myslím si, že skvalitní priebeh volieb a zvýši informovanosť a môže to mať aj tie efekty pozitívne, o ktorých ste hovorili.
A, pán poslanec Ľupták, no, či to bola konšpirácia, alebo eliminácia možných rizík, ja by som naozaj len zopakoval, že konalo sa tu už veľké množstvo volieb parlamentných, regionálnych, komunálnych, do Európskeho parlamentu, prezidentských volieb a s výnimkou roku ´98, keď naozaj veľká časť spoločnosti vnímala, že Vladimír Mečiar na ceste k autokracii môže siahnuť aj k tomu, že by voľby boli, boli zmanipulované, tak ja som naozaj nezaznamenal nejaké pokusy o systémové manipulovanie volieb alebo, alebo informácie, ktoré by spochybňovali korektnosť sčítania výsledkov volebnými komisiami a ďalšieho sčítania, sčítania výsledkov na vyšších úrovniach, alebo že by niekto vymieňal zápisnice okrskových volebných komisií, však výsledky volieb za jednotlivé okrsky boli dostupné aj predtým, cez, cez štatistický úrad boli, boli zverejňované. Toto naozaj bol prejav paranoje a vedomého šírenia konšpirácií o sfalšovaní volieb, ktoré využívala časť opozície pred voľbami.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, som zarazený tým veľkým počtom prítomných poslancov. Už sa teraz hlasovať nebude, takže kto tu nie ste kvôli, kvôli tejto téme, tak pokojne môžete aj, môžete aj odísť, ale pokojne môžete aj zostať, je to zaujímavá a dôležitá téma.
Na úvod si dovolím mierne poopraviť pána predsedu Národnej rady Pellegriniho, ktorý tvrdil, že pán minister vnútra uviedol tento návrh zákona v piatok. Nie je to pravda, tento návrh zákona, návrh novely volebného zákona uviedol pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš, ktorý tu v piatok vystupoval v roli asi piatich rôznych ministrov a zastupoval svojich kolegov pri uvádzaní návrhu zákona... Počkám.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím, kolegovia a kolegyne, aby ste udržiavali pokoj v rokovacej sále, nech môže pán poslanec vystúpiť.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Nevyužijem celú polhodinu, ktorú by som mohol, ale chcem teda k tomuto návrhu zákona povedať, že zavádza sa ním register kandidátov do rôznych typov volieb, čo vnímam ako pozitívne opatrenie, že na jednom mieste budú dostupné informácie pre rôzne typy volieb o kandidátoch a údajoch, ktoré predkladajú v rámci kandidátnych listín a ktoré sa potom zverejňujú v rámci, v rámci hlasovacích lístkov alebo na rôznych platformách, kde sa, kde sa to zverejňuje. Teraz to bude na jednom mieste. Bude to, bude to prehľadnejšie a myslím si, že takéto niečo malo byť hotové už dávno, lebo je to dôležitá vec z hľadiska informovanosti voličov o tom, kto kandiduje v ich obci, v ich meste, v samosprávnom kraji alebo v parlamentných voľbách. Najmä vo vzťahu ku komunálnym voľbám tieto... (zaznievanie gongu), najmä vo vzťahu ku komunálnym voľbám tieto informácie bývali častokrát roztrúsené na viacerých miestach, napríklad v mestách ako Bratislava alebo Košice, takže hovorím, že vítam skutočnosť, že bude jeden register, ktorý bude verejne dostupný, resp. tá jeho časť, kde budú zverejniteľné údaje, bude verejne dostupná.
V dôvodovej správe sa uvádza, že najväčší prínos tohto návrhu alebo tohto opatrenia bude nielen v informovanosti verejnosti a voličov, ale najmä v tom, že ako sa zjednoduší administratíva z hľadiska tlače hlasovacích lístkov. Ja teda z pohľadu občana a voliča sa domnievam, že, že významný prínos bude aj vo veci zlepšenia informovanosti, informovanosti voličov, lebo budú mať na jednom mieste informácie o kandidátoch, napríklad v komunálnych voľbách o kandidátoch vo všetkých obciach do všetkých úrovní samosprávy, čo teda v prípade parlamentných volieb nie je, nie je až taký problém dopátrať sa ku všetkým kandidátnym listinám a ku všetkým kandidátom, vo vzťahu ku komunálnym voľbám, ktoré sú teraz navyše spojené termínovo aj s voľbami do samosprávnych krajov, to niekedy problém, problém býva. Takže ešte raz, vnímam to ako pozitívny posun.
Ale nedá mi pri tejto príležitosti, aby som nepripomenul tú paranoju, ktorá sa tu šírila pred parlamentnými voľbami, a tie konšpirácie, ktoré viedli dokonca až k zmene volebného zákona, s ktorou prišiel poslanec fašistickej strany REPUBLIKA pán Kočiš, ktorý, ktorý teda presadil zverejňovanie zápisníc okrskových komisií obcami spôsobom, ktorý bol ešte zbabraný pri hlasovaní, lebo tam nejako sa neodhlasovala zmena, ktorá sa, ktorá sa mala odhlasovať, a pritom od roku ´98 sa uskutočnilo na Slovensku veľké množstvo volieb, ale korektnosť čítania volieb bola spochybňovaná možno v nejakých menších obciach v komunálnych voľbách, ale vo vzťahu k parlamentným voľbám vždy to prebiehalo korektne aj zo strany volebných komisií, aj zo strany ministerstva vnútra, aj zo strany štatistického úradu, a to bez ohľadu na to, kto bol práve pri moci, kto ovládal ministerstvo vnútra, kto bol na čele, kto bol na čele štatistického úradu. Tieto inštitúcie si plnili svoje povinnosti tak, ako mali, a postupovali korektne. Napriek tomu časť opozície pred parlamentnými voľbami hrozila, že bude, že budú voľby sfalšované. No, ukázalo sa, že všetky tieto, všetky tieto upozornenia boli len konšpiráciami, aby som pripomenul slovo, ktoré tu opakovane v rozprave používa pán poslanec Michelko, keď hovoríme o návrhoch v oblasti, v oblasti kultúry a upozorňujeme na to, že v druhom čítaní tie návrhy môžu byť významne pozmenené a doplnené.
Keby sme sa touto optikou mali pozrieť na konanie súčasnej vládnej koalície, tak mali by sme byť vážne znepokojení, že sa šéfom štatistického úradu stal pán Nemky, ktorý je viacnásobným poslancom, alebo bol viacnásobným poslancom za stranu SMER – sociálna demokracia, tak teraz by sme my mali začať šíriť, že ako je ohrozený priebeh prezidentských volieb, priebeh volieb do Európskeho parlamentu, keď na čele inštitúcie, ktorá spočítava, spočítava výsledky volieb, bude stáť stranícky, politický nominant strany SMER – sociálna demokracia, najsilnejšej, najsilnejšej vládnej strany.
Ja som zatiaľ nezaznamenal, že by niekto, niekto s tým vyšiel, aj keď naozaj je nie úplne, úplne štandardné, aby straník poslanec išiel robiť do pozície šéfa štatistického úradu, čo je inštitúcia, kde by sa mala zachovať istá miera nezávislosti nielen z hľadiska volebného procesu, ale aj z hľadiska vykazovania napríklad ekonomických údajov. Grécko by mohlo rozprávať, ako to je, keď, keď sa vykazujú štatistiky, ktoré nesedia, keď sa krajina dostane do, do dlhovej špirály, čo teda dúfam, že nebude prípad Slovenska, aj keď to, že sa vydávame gréckou cestou, isté signály tu sú.
Okrem návrhu zaviesť register kandidátov vo voľbách a súvisiacich opatrení tento návrh, návrh vypúšťa aj jedno ustanovenie, ktoré tam vo volebnom zákone nedopatrením zostalo, respektíve sa tam dostalo nedopatrením v predchádzajúcom volebnom období, keď bola pripravená veľká novela, ktorá jednak upravovala podrobnejšie a lepšie a zefektívňovala voľbu poštou v parlamentných voľbách, ale aj zavádzala voľbu poštou vo vzťahu k prezidentským voľbám, na čo ale bolo potrebné zmeniť ústavu a keďže k zmene ústavy napokon neprišlo, tak, tak boli vypustené z vládneho návrhu novely všetky ustanovenia, ktoré sa týkali voľby poštou prezidentských, lebo tá sa nemohla zaviesť bez toho, aby sa zmenila, zmenila ústava, takže preto aj v blížiacich sa prezidentských voľbách nebude možná voľba poštou. S výnimkou toho jedného ustanovenia, na ktoré sa zabudlo a ktoré bolo novelou volebného zákona vtedy do volebného zákona doplnené a teraz bude z volebného zákona vypustené, čiže ide o legislatívno-technickú zmenu v podstate, ktorá sa mala udiať už v rámci druhého čítania minulý rok, neudiala sa, tak to teraz ministerstvo vnútra ide, ide napraviť, hoci skôr by som uvítal, ak by ministerstvo vnútra prišlo s iniciatívou, ako upraviť ústavu aj volebný zákon tak, aby voľba poštou bola možná nielen v parlamentných voľbách, ale aj v prezidentských voľbách a aj vo voľbách do Európskeho parlamentu. Samozrejme, že sa to nestíha v horizonte týchto volieb, ale myslím si, že tie nasledujúce ako prezidentské voľby, tak voľby do Európskeho parlamentu by mali byť možné už aj prostredníctvom voľby poštou.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Hanuliaková, ďakujem za reakciu. K dvom veciam asi by som sa vyjadril. Jednak áno, súhlasím, že ak to je vec, ktorú považujeme za prioritu, tak treba na ňu vyčleniť viac financií, nielen predlžovať lehoty, lebo to nič nevyrieši. Ale tu by som zase upozornil na to, že ak na to vyčleníme viac peňazí, tak tie peniaze musíme odniekadiaľ zobrať, a teda niekde inde ich musíme škrtnúť alebo potom budeme musieť viacej zdaňovať ľudí alebo viac sa, viac sa zadlžovať. Tak asi to je aj na takú debatu, že čo má štát robiť, do čoho všetkého má štát zasahovať a na čo má vynakladať finančné prostriedky, a teda nemôžeme robiť úplne všetko, čo by všetci povedali za, považovali za potrebné, dobré, správne, pekné.
A pokiaľ ide o ten, tú ruinu, ktorú máte z kaštieľa v obci Abrahám, tak to ma tak vracia k tej debate, ktorá tu bola predtým o tom, že susedné štáty, napríklad Maďarsko, si kupujú nejaké kultúrne pamiatky, tak, samozrejme, že z hľadiska nejakých medzištátnych vzťahov je vcelku korektná prax, ak sa, ak to nie je úplne bezbrehé, že štáty nakupujú nehnuteľnosti na území susedného štátu bez toho, aby, aby ten štát bol o tom informovaný, mal sa možnosť k tomu vyjadriť. A, samozrejme, že špeciálne v prípade Orbánovho Maďarska sú za tým aj iné zámery, ktoré teraz nestihnem rozobrať vo faktickej poznámke. Ale zasa, ak tá dilema stojí, že či nejaký kaštieľ alebo kultúrnu pamiatku kúpi susedný štát, alebo sa z nej stane ruina, tak myslím si, že pre nás všetkých je lepšie, ak nadobudne to vlastníctvo susedný štát, ako keď to necháme schátrať tak, že žiadna kultúrna pamiatka tam už nebude.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na rozdiel od pána poslanca Hajka ja teda vôbec nie som rád, že sa zmenil predsedajúci, lebo som chcel zareagovať na to, čo pán podpredseda Národnej rady Danko povedal vo svojej kvázi faktickej poznámke, aj keď sa do faktickej poznámky neprihlásil, kde teda hovoril o tom, že kultúrnu pamiatku nemožno odniesť a že ten návrh sa týka iba nehnuteľných kultúrnych pamiatok, čo nie je pravda, pretože ten návrh rieši predkupné právo štátu na kultúrne pamiatky v § 23 a v § 2 ods. 3 pamiatkového zákona je kultúrna pamiatka vymedzená ako buď hnuteľná vec, alebo nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty, čiže táto právna úprava sa týka aj hnuteľných kultúrnych pamiatok. A je to zarážajúce, že to pán podpredseda Národnej rady Danko nevie, nielen z dôvodu, že teda by to mohlo byť súčasťou nejakého všeobecného prehľadu, že okrem nehnuteľných kultúrnych pamiatok existujú aj hnuteľné kultúrne pamiatky, ale je to o to zarážajúcejšie, že pán podpredseda Národnej rady Danko je jedným z predkladateľov tohto návrhu zákona, takže zrejme celkom nevie, pod čo sa podpísal.
Podobne ako niektorí z predrečníkov, alebo viacerí z predrečníkov chcem uvítať, že hlavný predkladateľ tohto návrhu zákona pán poslanec Michelko povedal, že nevie o žiadnom pripravovanom pozmeňujúcom návrhu, tak to z doterajších troch kultúrnych zákonov, ktoré predkladá skupina poslancov, už máme dva, kde človek, ktorý ich tu uvádza a ktorý, predpokladám, vie o tom najviac, tvrdí, že nebudú, nebudú pozmeňujúce návrhy, tak bilancia je zatiaľ jedna ku dvom, mohli by sme si to poznačiť.
Tie špekulácie o tom, že bude predložený nejaký pozmeňujúci návrh aj rozsiahly, označuje za konšpirácie, hoaxy a paranoju, tak ja budem len veľmi rád, keď sa v druhom čítaní ukáže, že všetky tie špekulácie vo vzťahu k týmto dvom zákonom boli len konšpirácie, hoaxy a paranoja, naozaj nebude predložený žiadny zásadný pozmeňujúci návrh, ktorý tam bude dopĺňať iné veci, ktoré tie návrhy, návrhy neriešia, ktorý zásadným spôsobom zmení, zmení charakter celého návrhu, a pán poslanec Hajko, ktorý v prvom čítaní povedal, že podporí napr. novelu pamiatkového zákona, ju bude môcť podporiť aj v druhom čítaní, lebo ostane rovnako neškodná.
Ale tie podozrenia zase, priznajme si, pán poslanec Michelko, zase nie sú také, že nevieme, prečo, prečo sa objavili. Je tu päť návrhov zákonov z oblasti kultúry, ktoré nepredkladá jednotlivý poslanec, ale predkladá ich skupina poslancov zastúpená všetkými, alebo zo všetkých troch koaličných poslaneckých klubov. Vy ako predseda výboru pre kultúru a médiá, pán poslanec Jarjabek za SMER, ktorý dlhodobo sa venuje kultúrnym, kultúrnym témam, tiež bol v minulosti predsedom tohto výboru, a bývalá ministerka kultúry pani Laššáková za HLAS, čiže to nie je len tak, taká nejaká drobnosť, a pritom tri z tých piatich zákonov, toto je tretí, riešia relatívne drobnosti. Určite toto nie sú zásadné veci, ktoré by sa týkali Fondu na podporu umenia, Audiovizuálneho fondu alebo pamiatkovej ochrany, ochrany na Slovensku. Sú to veľmi stručné návrhy, ktoré, ktoré, áno, dávajú poslanci v priebehu volebného obdobia, ale tuto máme naraz päť zákonov, tri z nich, tri z nich takéto, takéto drobnosti, zastúpenie všetkých koaličných strán, takže uvidíme, uvidíme, ako to bude s tými podozreniami.

Podobne ako predrečník chcem oceniť tento aspekt vystúpenia pána poslanca Hajka, ktorý sa týka prihlásenia sa k vlastnej histórii, lebo našou históriou je aj nielen Veľká Morava a Cyril a Metod a potom dlho-dlho nič až vznik Slovenskej republiky v roku ´93, ale súčasťou našich dejín je Uhorsko, ktorého sme boli súčasťou a významnou súčasťou, aj habsburská monarchia, aj demokratické Československo prvej, prvej republiky a sú tam potom aj tie tienisté, tienisté obdobia totalitných, totalitných režimov, na ktoré nemôžeme byť hrdí, ale teda tiež sú súčasťou našej histórie.
Ale k tej samotnej téme, ktorá sa týka, týka návrhu zákona, tak neviem, či budeme viac hrdí na svoju históriu, ak sa predĺži predkupné právo štátu na kultúrne pamiatky, skôr si myslím, že tam až taký priamy súvis, súvis nie je, aj keď opakujem, že, že budovanie tej historickej identity je dôležité.
A súhlasím s pánom poslancom Hajkom aj v tom, že ten návrh je neškodný. Nevieme, či pomôže, teoreticky by mohol trochu pomôcť, ale, ale keby bol ten návrh zákona schválený v tejto podobe, tak je to relatívne neškodné. No uvidíme, ako to bude v druhom čítaní, či ten návrh bude rovnako neškodný.

Pán poslanec Szalay, to, čo si hovoril, že skupina poslancov predkladá návrh, ktorý mala predložiť vláda, že či to nie je vlastne nejaké vyjadrenie nedôvery pani ministerke, keď to, čo by v normálnej situácii mala robiť ona a teraz idú robiť, robiť poslanci vládnej koalície zo všetkých, všetkých troch strán, že či to znamená, že jej nedôverujú. No, ja sa skôr obávam, že, že toto je ich dohoda, ak, ak nie vôbec že želanie pani ministerky, aby to išlo touto cestou, aby sa ona nemusela zaťažovať pripomienkovým konaním. Ak by pripravila návrh zákona, ktorý ak by to bol vládny návrh, ktorý pripravuje ministerstvo, tak by to určite neboli takéto drobnosti, ako tu máme v tomto aj predchádzajúcom, aj v časti z tých, z tých nasledujúcich, nasledujúcich bodov. A teda je to, je to úplne štandardný spôsob, akým sa ministerstvo vyhýba pripomienkovému konaniu, keď sa mu chce, chce vyhnúť. To, čím sa tento spôsob odlišuje od toho, aké, od toho spôsobu, aký sa pomerne často uplatňuje, je, že, že v tých ostatných prípadoch ministerstvo pripraví návrh a chce sa vyhnúť pripomienkovému konaniu, tak ho posunie poslancom a poslanci ho podajú. V tomto prípade ministerstvo možno pripravilo návrh, ale iba nejakú malú časť z neho posunulo poslancom a ten skutočný návrh sa objaví až v druhom čítaní. Čiže je to ešte dvojnásobne nekorektné voči normálnemu legislatívnemu postupu.

Ďakujem za odpoveď, pán poslanec Michelko. Mne teda len išlo o to, že či, či tu to, čo ste nazvali, že fond kontroluje sám seba vo vzťahu k Audiovizuálnemu fondu, považujete za dobré alebo zlé, lebo potom, potom ste mohli prebrať do Audiovizuálneho fondu ten model z fondu na podporu kultúry, kde fond nekontroloval sám seba, ale bola tam tá kontrola zo strany ministerstva kultúry, ale zrejme ste teda to nepovažovali za úplne zlé, že v dozornej komisii sú aj zástupcovia fondu alebo teda zástupcovia menovaní radou fondu, tak len som si teda chcel ujasniť, že či je to dobré, alebo zlé, keď napríklad v dozornej komisii sú aj zástupcovia menovaní radou fondu.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rokujeme v prvom čítaní o návrhu novely zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorý je súčasťou takého kultúrneho balíčka, s ktorým prichádza skupina poslancov vládnej koalície, teda zo všetkých troch koaličných strán, najviac z SNS, ale sú tam teda zastúpené kompetentnými menami všetky tri poslanecké kluby strán vládnej koalície, teda SMER aj HLAS, aj SNS. A podobne ako predchádzajúci bod, ktorým bol návrh novely zákona o Fonde na podporu umenia, aj bod, o ktorom rokujeme, teda návrh novely zákona o Audiovizuálnom fonde, po jeho prečítaní a po jeho odprezentovaní vyvoláva viac otázok ako, ako odpovedí, až sa zdá zvláštne, že by sa tak veľká skupina relevantných poslancov Národnej rady z hľadiska témy, témy kultúry v rámci vládnej koalície dala dokopy, aby upravila tak parciálnu vec, ako je zloženie, zloženie dozornej komisie Audiovizuálneho fondu alebo Fondu na podporu, podporu umenia. Až, až sa teda nechce veriť, že by za tým, za tým nebolo niečo viac a že by to nebola len príprava na to, že v druhom čítaní bude opäť predložený nejaký pozmeňujúci návrh, aj keď pán poslanec Michelko ako predkladateľ povedal, že v tomto prípade na rozdiel od toho predchádzajúceho prípadu nie, že teda áno, vo vzťahu k návrhu zákona o Fonde na podporu umenia počítajú s tým, že bude predložený nejaký pozmeňujúci návrh, napriek opakovaným pokusom viacerých z nás dostať to z predkladateľov sa nám to nepodarilo, ale vo vzťahu k prerokúvanému bodu, teda k návrhu novely zákona o Audiovizuálnom fonde sa pán Michelko, pán poslanec Michelko vyjadril, že, že on neplánuje podať pozmeňujúci návrh, čo ale nevylučuje, že niekto iný ho podá a že, že, že tiež sa tam bude riešiť niečo úplne iné ako členstvo v dozornej komisii fondu. Zaujímavé je aj to, že kým pri zmene alebo navrhovanej zmene zloženia dozornej komisie Fondu na podporu umenia sa argumentuje tým, že v dozornej komisii Audiovizuálneho fondu sú aj zástupcovia rady, tak aj, aj v dozornej rade Fondu na podporu umenia sa navrhuje, aby, aby sa rozšíril počet jej členov z troch na piatich a tí ďalší dvaja majú byť zástupcovia rady fondu. Čiže vyznieva to akoby to bolo niečo teda pozitívne, že sa, že by sa Fond na podporu umenia mal inšpirovať tým, ako je to zorganizované v Audiovizuálnom fonde, no ale prešli sme na ďalší bod a teraz sme zrazu počuli, že to je zlé, že fond kontroluje sám seba, tak sa navrhujú ďalší dvaja členovia, ale teda v opačnom garde. Majú to byť členovia, ktorí budú zastupovať, alebo budú menovaní ministerkou kultúry, čiže navrhuje sa, navrhuje sa podobný model. Len potom nerozumiem celkom, celkom tej argumentácii, ktorá bola použitá pri, pri predchádzajúcom bode, že inšpirujeme sa tým, ako je to aj v Audiovizuálnom fonde, a pri Audiovizuálnom fonde sa ideme inšpirovať tým, čo je v podstate, alebo bude vo Fonde na podporu umenia v prípade, že, že bude schválený, schválená tá novela zákona, o ktorej rokujeme. Takže taká vzájomná inšpirácia, teda neviem z toho, čo považujete za dobré a čo za zlé, že či v dozornej komisii majú, alebo nemajú byť aj zástupcovia samotného fondu, ktorý je kontrolovaný, menovaný jej radou.
To, čo je ale závažnejšie, je, samozrejme, že to, čo, to, čo príde v druhom čítaní. Vo vzťahu k Fondu na podporu umenia sa nám nakoniec predsa len podarilo, povedal by som, vydolovať z predkladateľov a z koaličných poslancov aspoň to, s čím sú nespokojní, že sú nespokojní s fungovaním odborných komisií, že tam je nedôvera voči tomu, ako sú tie zamietavé rozhodnutia o nepridelení podpory zdôvodňované, že sú nejaké pochybnosti z hľadiska zastúpenia regiónov a Bratislavy. Nič z toho síce nesúvisí s tým, čo je obsiahnuté v návrhu novely zákona, či už jednej, alebo druhej, ale teda aspoň tak teoreticky by sme mohli z toho vytušiť, že aký pozmeňujúci návrh príde v druhom čítaní. A v tomto prípade ten kritický hlas, ktorý som zaznamenal vo včerajšej rozprave vo vzťahu k Audiovizuálnemu fondu, boli vyjadrenia pána poslanca Michelka o nejakých finančných nezrovnalostiach a, a, a o tom, že sa to vyšetruje a že teda tam nejde o drobné, lebo teda tie jednotlivé projekty v rámci Audiovizuálneho fondu sú podporené väčšími čiastkami, ako, ako bývajú podporené projekty v rámci Fondu na podporu umenia, keďže natáčanie filmových diel je, je trochu drahšia záležitosť. Ale potom tomu tiež celkom nerozumiem, že ak vidíte v, vo Fonde na podporu umenia problémy typu nespokojnosť neúspešných žiadateľov o podporu s tým, ako je zdôvodnené odmietnutie žiadosti o podporu, a už teraz avizujete, že v druhom čítaní bude nejaký pozmeňujúci návrh, stále nevieme aký, a pritom tam ide v tých jednotlivých projektoch o menšie finančné čiastky a vo vzťahu k Audiovizuálnemu fondu ide o väčšie finančné čiastky, a teda sú tu vyslovené nejaké podozrenia z toho, že, že bolo s nimi nejako nekalo nakladané a že tam sa dokonca niečo, niečo vyšetruje, tak prečo, prečo teda v jednom prípade hovoríte, že bude predložený pozmeňujúci návrh, a v druhom prípade hovoríte, že neplánujete, neplánujete podať, podať pozmeňujúci návrh. To sa mi tak navzájom bije, podobne ako, ako v prípade toho zdôvodnenia.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Kleinert, z tvojho vystúpenia vyplýva vcelku zaujímavá otázka, že akú majú predkladatelia, resp. akú má ministerstvo kultúry predstavu o tom, aký má mať štát vplyv na fungovanie inštitúcií typu Audiovizuálny fond, Fond na podporu umenia, Fond na podporu kultúry národnostných menšín, lebo k tomu všetkému sa ešte, ešte dostaneme.
A, bohužiaľ, z tých návrhov zákonov nedostávame žiadnu odpoveď, lebo zvýšenie členov, počtu členov dozornej komisie z troch na päť, mne to tam nehovorí veľa o tom, že ako si predkladatelia návrhu zákona myslia, že by mal štát, konkrétne ministerstvo kultúry, ovplyvňovať rozhodnutia, fungovanie, činnosť Audiovizuálneho fondu, či to má byť len zvýšená kontrola vynakladania verejných zdrojov, či už teda tých, čo sú priamo zo štátneho rozpočtu, alebo z iných platieb, ktoré nie dobrovoľné platby, ale sú to platby na základe, na základe zákona. Alebo má skupina predkladateľov a zároveň aj ministerstvo kultúry inú predstavu o tom, že ten vplyv štátu na konkrétne rozhodnutia by mal byť, by mal byť silnejší, takže opäť škoda, že sa to teda nedozvieme. Ak to ostane všetko pri tom, ako hovoril pán poslanec Michelko, tak zákon sa nezmení a zmení sa iba táto jedna vec, ale tiež mám pochybnosť, že, že to tak bude a že nedôjde aj k iným zmenám.
Ďakujem.