Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, už sa stalo takým dobrým zvykom, že také dôležitejšie návrhy zákonov zvykneme aj nejako pomenovať, tuto sa ešte žiadne pomenovanie neobjavilo, mali sme tu mafiánsky balíček, mali sme tu lex zvyšovanie daní a poplatkov, tak myslím si, že príhodným názvom pre tento návrh zákona by bolo lex Pellegrini. Lebo nebyť pána predsedu Národnej rady a prezidentského kandidáta, predsedu HLAS-u...
Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, už sa stalo takým dobrým zvykom, že také dôležitejšie návrhy zákonov zvykneme aj nejako pomenovať, tuto sa ešte žiadne pomenovanie neobjavilo, mali sme tu mafiánsky balíček, mali sme tu lex zvyšovanie daní a poplatkov, tak myslím si, že príhodným názvom pre tento návrh zákona by bolo lex Pellegrini. Lebo nebyť pána predsedu Národnej rady a prezidentského kandidáta, predsedu HLAS-u Pellegriniho, tak pravdepodobne dnes tu nerokujeme o tomto návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Je to, samozrejme, zodpovednosť celej vládnej koalície, že čo napáchali v tom, v tej mafiánskej novele Trestného zákona, ale osobitne je tu zodpovednosť Petra Pellegriniho, že tu teraz o tom rokujeme.
Jednak preto, že samozrejme vo všeobecnosti, tak ako iné koaličné strany, aj HLAS súhlasil s tou novelou, jeho poslanci to podporili, neboli ochotní počúvať všetky argumenty, ktoré zo strany opozície, aj zo strany odbornej verejnosti, aj zo strany Európskej únie prichádzali na adresu toho návrhu zákona a na adresu nevhodnosti prerokúvania takýchto závažných zmien v skrátenom legislatívnom konaní. Ale neboli ochotní počúvať ani tie výhrady, ktoré zazneli v poslednom štádiu rozpravy, teda ku koncu rozpravy v druhom čítaní a v rámci rozpravy v treťom čítaní, kde sa hovorilo práve o týchto premlčacích dobách, kde pani poslankyňa Števulová upozornila najprv len neformálne, potom aj verejne a potom sa okolo toho spustila veľká debata, že aké to bude mať dopady na skrátenie premlčacích dôb pri trestnom čine znásilnenia. A hneď sa to, hneď sa to, hneď každý si musel všimnúť. To nebolo také, že niečo, niečo si nevšimneme, to si musel každý všimnúť. Koalícia to obhajovala a opäť tu zohral dôležitú úlohu pán predseda Národnej rady Pellegrini, lebo mohol zabezpečiť, aby sa to zmenilo. Mohol byť ten, ktorý povie, že dobre, nevšimli sme si, nespravil to. A dokonca bol tým, kto uťal rozpravu, kto navrhol skončiť rozpravu v treťom, v treťom čítaní. Využil svoje oprávnenie podľa § 35 ods. 7, tým pádom tam debata skončila.
Navyše, už som tu o tom hovoril, nerešpektoval ani to, čo je napísané v § 35 ods. 8, kde sa hovorí, že ak takýmto spôsobom sa uzavrie rozprava, tak prihlásení poslanci majú právo odovzdať svoj písomný prejav predsedajúcemu a ak je súčasťou toho písomného prejavu aj pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh, rozdá sa poslancom, nerozdal sa, spoločný spravodajca ho prečíta vo svojom vystúpení pred hlasovaním, to nespravil, a dá o ňom hlasovať. Hovorím teraz o pozmeňujúcom návrhu, ktorý bol pripravený poslancami, poslankyňami Progresívneho Slovenska vrátiť návrh zákona do druhého čítania, kde nepochybne by sa hovorilo práve o téme premlčania a vytvoril by sa priestor pre to, aby sa to ešte opravilo. A § 35 ods. 8 končí: „Na vykonanie úkonov podľa tohto odseku vyhlási po uzavretí rozpravy predsedajúci desaťminútovú technickú prestávku." To pán predsedajúci, predseda Pellegrini, neurobil, keď sa hlasovalo o návrhu zákona v treťom čítaní, čiže vlastne uprel poslancom z Progresívneho Slovenska možnosť predložiť takýto návrh, ktorý už bol aj odovzdaný na zverejnenie na webovej stránke Národnej rady. Rovnako ako dnes napriek tomu, že som ho upozornil, nerešpektoval znenie zákona o rokovacom poriadku a nevyhlásil tú desaťminútovú prestávku, ktorú mal v zmysle, v zmysle zákona predtým, ako by dal hlasovať o návrhu, o návrhu po tom, čo bola predčasne ukončená rozpravy. Čiže je úplne namieste, keď budeme o tomto návrhu zákona hovoriť ako o lex Pellegrini.
A ten druhý závažný dôvod, nielen to, že keby sa pán Pellegrini správal inak, rešpektoval by právne predpisy, konkrétne zákon o rokovacom poriadku, tak všetko mohlo byť inak, vrátane toho, že by sa to opravilo v opakovanom druhom čítaní, tak pán predseda Národnej rady je dôvodom toho, že sa tu dnes zaoberáme touto vládnom novelou v skrátenom konaní aj z iného hľadiska. Z hľadiska toho, že kandiduje za prezidenta a tá zmena, ktorú schválili, mu škodí, škodí jeho prezidentskej kandidatúre. Zrejme si dali urobiť tiež aj nejaké prieskumy, alebo videli aj tie prieskumy, ktoré boli zverejnené, že skrátenie premlčacích dôb nie je populárna vec ani medzi ich vlastnými voličmi, tak v záujme prezidentskej kandidatúry navrhujú, aby sa pre niektoré trestné činy ponechala tá pôvodná premlčacia doba. Je to zjavné aj z toho návrhu, ako je odôvodnený, ako bolo odôvodnené, odôvodnený návrh na skrátené legislatívne konanie, kde nie sú tie dôvody, o ktorých hovorí zákon o rokovacom poriadku, ale opakuje sa tam spoločenská objednávka. Že vlastne tá úprava, ako to zmenili, je v poriadku, ale spoločenská objednávka je, že aby sa to nechalo pre niektoré trestné činy.
A myslím, že veľmi výrečné bolo to prerieknutie pána ministra Suska v jeho vystúpení v rozprave, kde hovoril o tom, že sa to zneužíva v prezidentskej kampani, táto téma, čo nie je nič iné ako priznanie toho, že to, že sa hovorí o tejto téme, škodí prezidentskej kandidatúre kandidáta dvoch z troch koaličných strán Petra Pellegriniho.
A pán predseda Národnej rady v tejto veci vystupuje veľmi arogantne, arogantne reaguje na upozornenie, že by mal dodržiavať rokovací poriadok, nedodržiava ho. Ostentatívne ho poruší, nereaguje na to, že bol na obed zvolaný už dávnejšie výbor na kontrolu činnosti SIS a nebude môcť byť, keď bude aj počas obednej prestávky rokovať Národná rada. Toto je tá nová politická kultúra. A pritom vyzerá to, že aj bez akéhokoľvek skracovania rozpravy by sme normálne dorokovali v priebehu dneška prinajmenšom to prvé čítanie, ale koalícia si musela buchnúť rukou, či nožičkou a skrátili rozpravu opäť podľa § 35 ods. 7 na návrh samotného pána predsedu Pellegriniho a potom teraz podľa § 29a vyhradili nám nejaký čas. Až to teda vyzerá, akoby mal pán Pellegrini na tejto veci osobný záujem, a teda možno by bolo vhodné, aby v zmysle ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov pred hlasovaním o tejto veci upozornil, že má na nej osobný záujem, lebo pán premiér Fico hovorí, že to, ako bol zákon schválený, je v poriadku, aj pán minister Susko hovorí, že je to, je to v zásade poriadku, on je s tým spokojný, vychádza v ústrety nejakej spoločenskej objednávke.
Takže ten skutočný dôvod je, samozrejme, najmä kandidatúra pána predsedu Národnej rady Petra Pellegriniho za prezidenta a potreba nejako upokojiť tie kritické nálady a umlčať tie kritické hlasy, že bude, budú tie premlčacie doby, pokiaľ ide o závažné trestné činy ako je vražda alebo znásilnenie, ponechané na tej pôvodnej, pôvodnej úrovni.
Tá argumentácia pre skrátené legislatívne konanie nesedí. Hovorí sa tu, že aj napriek skutočnosti, že plynutím času sa výrazne zhoršuje možnosť orgánov činných v trestnom konaní objasniť trestný čin a zároveň klesá spoločenská požiadavka na potrestanie páchateľa, v niektorých prípadoch môže prevážiť záujem na objasnení a potrestaní trestného činu. Toto opäť silno kontrastuje s tým, čo vládna koalícia hovorila pri prerokúvaní tej svojej vysnívanej novely Trestného zákona, kde argumentovalo sa, že ak čo i len jeden človek bol nejako zasiahnutý činnosťou Úradu špeciálnej prokuratúry, tak treba zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, ak práva čo i len jedného človeka boli porušené, tak je potrebné výrazne skrátiť trestné činy, teda trestné sadzby aj za trestné činy korupcie. Tam stačil iba jeden človek, tuto sa len tak neochotne priznáva, že v niektorých prípadoch môže prevážiť záujem na potrestaní páchateľa.
V tom návrhu na skrátené legislatívne konanie nie sú vôbec žiadne dôvody na skrátené legislatívne konanie, teda nieže by tie dôvody neexistovali, ale nie sú pomenované v tom návrhu. A ja som navrhol doplniť to uznesenie, ale teda nebolo mi umožnené vysvetliť v rozprave a predniesť ten návrh v rozprave, a nebolo, nebolo ani prečítané spravodajcom, ani rozdané to, čo som navrhol, tak by som využil túto príležitosť, aby som, aby som teda vysvetlil, čo som navrhol.
Navrhol som, aby sa to uznesenie doplnilo o slová, ktoré by tam doplnili dôvody, ktoré reálne existujú pre skrátené konanie, čiže to uznesenie by potom znelo, že Národná rada schvaľuje vládny návrh na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona, a doplnilo by sa tam: „pričom konštatuje, že mimoriadnou okolnosťou v zmysle § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku je schválenie vládneho návrhu novely Trestného zákona, ktorý bol schválený v treťom čítaní 8. februára 2024, ktorý bol prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní bez predchádzajúceho medzirezortného pripomienkového konania a odbornej diskusie, v dôsledku čoho boli skrátením premlčacích dôb ohrozené práva obetí trestných činov." Čiže bolo by tam povedané aj čo je tá mimoriadna okolnosť, aj aké práva sú ohrozené. No, ale teda bola, Národná rada schválila skrátené legislatívne konanie, tak k tomu už nemá veľký zmysel sa vracať.
Chcel by som upozorniť ešte na tri veci, ktoré sa týkajú textu toho zákona. Jedna je, že nastane zaujímavá situácia, ak Ústavný súd, ktorý dnes spojil tri, tri podania, týkajúce sa predchádzajúcej novely Trestného zákona, jedno od pani prezidentky a dve od skupín opozičných poslancov, vyhovie tým návrhom na pozastavenie účinnosti, a v tom prípade nastane situácia, že odsek 1 bude nezmenený, teda tá všeobecná úprava premlčacích dôb bude nezmenená, a zároveň v novonavrhnutom a doplnenom odseku 6 budú stanovené výnimky pre niektoré trestné činy, pre premlčacie doby niektorých trestných činov z prvej, druhej, tretej a deviatej, deviatej hlavy, takže napríklad v § 87 ods. 1 písm. b) je a ostane, ak Ústavný súd pozastaví účinnosť, že premlčacia doba na zločiny s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov bude premlčacia doba stanovená na dvadsať rokov. Podľa § 87 ods. 6 prvej vety sa na tieto isté zločiny s hornou hranicou trestnej sadzby desať rokov z tých štyroch hláv osobitnej časti premlčacia doba dvadsať rokov neuplatní, ale zároveň sa podľa druhej vety uplatní tá premlčacia doba dvadsať rokov. Čiže bude to niečo také, že cena bratislavského rožka je 2 eurá a cena makového bratislavského rožka je 2 eurá, pričom na tento rožok sa cena podľa predchádzajúcej vety neuplatní, bude to absolútne nelogické znenie, a to sa môže stať, lebo Ústavný súd má možnosť pozastaviť účinnosť, účinnosť tej novely. Ale chápem, že tak, ako to bolo schválené, asi sa to nejako dramaticky inak napísať nedalo, len to bude nelogické, nebude to spôsobovať nejaké praktické problémy, ale, ale bude to vyzerať veľmi zvláštne.
Potom by som sa chcel spýtať na dve veci, a tým pomaly teraz skončím, že podľa čoho boli vyberané tie hlavy trestných činov osobitnej časti Trestného zákona, kde sa ministerstvo a potom vláda rozhodli, že tuto nebudeme skracovať premlčacie doby a necháme tam tie pôvodné a tuto, tuto to zmeníme. Lebo sú tam, sú tam, samozrejme, že trestné činy proti životu a zdraviu, proti slobode a ľudskej dôstojnosti, proti rodine a mládeži a deviata hlava je trestné činy proti iným právam, tak dobre, to aj bolo kritizované, tam patrí aj, aj to znásilnenie, aj vražda, dobre, tak tam sa nebudú, nebudú skracovať, skracovať premlčacie doby. Skracovať sa budú že pri majetkových, pri hospodárskych, pri korupčných, tomu rozumiem, to bol, to bol zámer. Ale potom sú trestné činy všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu, trestné činy proti republike, trestné činy proti brannosti, proti civilnej službe, proti službe v ozbrojených silách a proti obrane vlasti, trestné činy vojenské a trestné činy proti mieru, proti ľudskosti, trestné činy proti terorizmu a extrémizmu a trestné činy vojnové, aby ma teda pán poslanec Gašpar nezahriakol, samozrejme, že tam nie je, tam je osobitná úprava v § 88, ale napríklad trestné činy extrémizmu, v rámci nich nie sú, nie sú vyňaté z premlčania. Že prečo niektoré áno a niektoré nie? No tak možnože, keď ste, keď ste chceli, keď ste chceli ochrániť alebo teda zabezpečiť, zabezpečiť majetkové, hospodárske a korupčné, tak tam ste mohli dať, že sa to skráti a pri tých ostatných, že ostane, ostane pôvodná.
Hovoríte o tom, že premlčacia doba, alebo to je, to je v tom návrhu, aby dĺžka premlčacích dôb trestných činov proti najdôležitejším spoločenským záujmom, najmä život, zdravie, ľudská dôstojnosť, bola dlhšia v porovnaní s dĺžkou premlčacej doby trestných činov smerujúcich proti menej dôležitým spoločenským záujmom, majetok, to je ešte, ešte z toho odôvodnenia, ale veď to sa má odrážať v trestných sadzbách. Premlčacie doby sa majú odvíjať od trestných sadzieb a teda nemá, nemajú byť, nemajú byť zvýhodňované dvojitým spôsobom páchatelia majetkovej trestnej činnosti. Naozaj by ma zaujímalo, teda ak pán minister uzná za vhodné odpovedať, že aká je v tom logika.
No a posledná vec, posledná moja otázka je, a to by som bol rád, keby, keby teda pán minister mi na to odpovedal, keď nie teraz, tak sa ho budem na to pýtať na ústavnoprávnom výbore, že aký bude vzťah odseku 5 a odseku 6 vo vzťahu k odseku 1? Lebo v odseku 1 je všeobecná úprava premlčacích dôb. V odseku 5 je dnes: „Trestné stíhanie sa premlčí najskôr 15 rokov po tom, čo osoba, na ktorej bol spáchaný trestný čin neoprávneného odoberania orgánov, tkanív a buniek a nezákonnej sterilizácie, trestný čin obchodovania s ľuďmi, trestný čin znásilnenia, trestný čin sexuálneho násilia, trestný čin sexuálneho zneužívania, trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby a trestný čin výroby detskej pornografie, dovŕšila 18 rok svojho veku."
Čiže osobitná premlčacia doba pre maloletých, ktorá začína plynúť osemnástym rokom a uplynie po pätnástich rokoch. A je to, je to lex specialis vo vzťahu k tej všeobecnej, čiže má prednosť táto úprava. Ale aj ten navrhovaný odsek 6 bude lex specialis, špeciálna právna úprava, ktorá má prednosť pred odsekom 1, a teda vo vzťahu k tým trestným činom, ktoré sú v odseku 6 vymenované, má špeciálna právna úprava prednosť pred tou všeobecnou, ktorá je, ktorá je v odseku 1.
Ale ktorá z tých dvoch špeciálnych právnych úprav má prednosť, ak by sa náhodou dostali, dostali do konfliktu a môžu sa dostať do konfliktu napríklad pri trestnom čine sexuálneho zneužívania, kde je horná hranica desať rokov, horná hranica trestnej sadzby desať rokov v základnej skutkovej podstate, ak, ak začne platiť novela, a teda nebude pozastavená účinnosť Ústavným súdom, tak to bude znamenať, že sa to posunie na desať rokov, lebo nie je to prevyšujúce desať rokov, čiže tá všeobecná úprava bude desať rokov. Vďaka odseku 6 to bude dvadsať rokov, lebo, lebo zachová sa, ale bude to, bude to v odseku 6 nie ako všeobecná úprava, ale ako špeciálna úprava a v odseku 5 zároveň bude, že pätnásť rokov po osemnástom roku. Akože pri niektorých, niektorých vekových kategóriách to nie je problém, ale povedzme že desaťročné dieťa bude sexuálne zneužité, tak podľa odseku, odseku 5 by malo, by mala premlčacia doba uplynúť až v jeho 33 rokoch. Pätnásť rokov od osemnástich. Podľa odseku 6 už v 30 rokoch. Ktoré z tých dvoch bude platiť? Lebo obidva odseky budú lex specialis vo vzťahu k odseku 1. Budeme postupovať tak, že odsek 5 je špeciálnejší, lebo menuje konkrétne trestné činy a vzťahuje sa na, na mladistvých a odsek 6 spomína ako špeciálnu úpravu pre niektoré hlavy, ale, čiže, čiže je to, je to špeciálnejšia úprava, takže by mala mať prednosť? Alebo sa bude, bude postupovať podľa toho, že neskoršia právna úprava deroguje skoršiu právnu úpravu a teda že tá, čo bola schválená neskôr, teda tých iba dvadsať rokov vo vzťahu, vo vzťahu k desaťročnej obeti sexuálneho zneužívania, prebíja tú, prebíja tú dvadsaťtriročnú, ktorá je podľa dnešnej, dnešnej právnej úpravy?
A to ja netvrdím, že ja na to poznám odpoveď, ako v normálnom legislatívnom procese by sa to, by sa to asi dalo dobre vydiskutovať, ale v tejto chvíli, v tejto chvíli neviem, lebo sú výkladové pravidlá, ktoré sa tu môžu dostať, dostať do sporu a teda mne celkom nie je jasné, že ktoré výkladové pravidlo platí, že či tá špeciálnejšia úprava, ktorá naďalej bude špeciálnejšia, má mať prednosť, alebo tá neskoršia, alebo tá, ktorá je pre páchateľa priaznivejšia, lebo tak, tak sa to vykladá, vykladá Trestný zákon, že ak tá úprava bude pre páchateľa priaznivejšia, tak má sa uplatniť kratšia premlčacia doba. Čiže možnože by to bolo lepšie napísať inak, že by, ak už máte potrebu rozdeliť, že rozdielnu premlčaciu dobu nielen podľa výšky trestnej sadzby, ale aj podľa toho, do ktorej hlavy to patrí, tak to urobiť ako dve všeobecné úpravy a toto pre mladistvých nechať ako, ako samostatné.
A teda dúfam, že ešte k tomuto sa vrátime, ak nie teraz v nejakom záverečnom slove, alebo vo vystúpení pána ministra, tak zajtra na ústavnoprávnom výbore.
Ďakujem.
Skryt prepis
