Videokanál poslanca

Pani poslankyňa Kolíková, veľmi správne si upozornila na skutočnosť, že ide sa novelizovať zákon, keď tá predchádzajúca novela ešte ani nie je v tom názve zákone, tak sa to musí riešiť podčiarkovníkmi. Situácia s podčiarkovníkmi sa občas vyskytne, ale vyskytne sa v situácii, keď sú paralelne novelizované nejaké zákony, teda ten istý zákon je otvorený vo viacerých návrhoch zákonov, čiže, čiže (ruch v sále), čiže sa to stane, samozrejme. Ale v tomto prípade bola novela prerokovaná v skrátenom legislatívnom konaní, bola schválená 8. februára a dodnes, dodnes nie je, nie je schválený, nie je publikovaná. Najprv to zdržiaval pán premiér Fico a potom to začali zdržiavať, zdržiavať ostatní aktéri. V tomto prípade obaja sú tu – pán predseda Pellegrini aj, aj pán minister spravodlivosti, predpokladám, že bude postupovať rovnako, už to bolo avizované, keď sa to dostane, dostane k nemu. A teda podľa počtu poslancov prítomných v sále očakávam, že sa niečo udeje a že sa vám zdá, že táto diskusia je už príliš dlhá, tak len chcem upozorniť, že vy ste spôsobili, že tu teraz o tom musíme rokovať, pán predseda Národnej rady, lebo ste nepostupovali v súlade s rokovacím poriadkom, keď ste skončili rozpravu alebo dali návrh na skončenie rozpravy v treťom čítaní, kde sme o tom hovorili, a potom ste nevyhlásili desaťminútovú prestávku, aby mohli poslanci odovzdať svoje návrhy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobrá poznámka, pán poslanec Šmilňák, čo sa týka tej argumentácie, že však Česká advokátska komora považuje za dostatočné aj tie skrátené lehoty. Ja som tu už, aj keď sme sa o tom rozprávali v rámci tej predchádzajúcej rozpravy pri schvaľovaní toho mafiánskeho balíčka, hovoril, že však Európska únia ide presne opačným smerom a je pripravovaná smernica, ktorou by mali byť členské štáty zaviazané, aby predĺžili premlčaciu dobu pri znásilneniach na minimálne dvadsať rokov. Ale áno, je to tak, však advokáti majú chrániť záujmy svojich klientov, no tak asi im nebude prekážať, keď sa budú skracovať premlčacie doby. Rovnako ako im nebude prekážať, keď sa budú znižovať trestné sadzby.
Mňa by teda zaujímalo, či teda vy viete, ale možno pán minister bude vedieť, že či vôbec existovalo niekedy v histórii nejaké stanovisko advokátskej komory, ktoré by naliehalo na to napríklad, aby sa mali sprísniť trestné sadzby. Lebo teda neviem si veľmi predstaviť, že by advokáti sa niečoho takého dožadovali.
A teda všimol som si vo vašom vystúpení viaceré také reakcie na pána spravodajcu, pána poslanca Gašparoviča, ktorý vám skákal do reči a vyrušoval vás, a teda povedali ste mu, že sa môže prihlásiť do rozpravy. Tak spravodajca sa, samozrejme, môže kedykoľvek prihlásiť do rozpravy, ako ste povedali, len ma teda zaráža, že je to práve pán poslanec Gašparovič, ktorý, na ktorého tu viacerí apelovali, aby nehlasoval za ten mafiánsky balíček, že ho považujú za takého slušného, ktorý by za to nemusel hlasovať. Ale skákanie do reči a vyrušovanie rečníka teda slušné nie je.

Pán minister, trestný čin premlčania neexistuje, to bol asi nejaký preklep, hovorili ste o trestnom čine premlčania. Po druhé, o tej veľmi nízkej objasnenosti, samozrejme, že čím neskôr od trestného činu, tak je nižšia objasnenosť, ale sú aj prípady, napr. keď to znásilnenie uskutoční páchateľ, ktorého obeť nepozná. Zaistia sa stopy, zaistí sa DNA a zistí sa to napr. až po tých desiatich rokoch, aj také sú prípady. Keď ste tu išli korupčníkov omilosťovať, tak ste hovorili, že treba zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, ak to pomôže, čo i len jednému, lebo ak boli porušené práva, čo i len jedného. Určite nielen jedna obeť znásilnenia doplatila by na skrátenie premlčacej doby. Áno, treba robiť aj iné opatrenia, toto nie je jediné opatrenie, ale však o tom sme hovorili napr. na ústavnoprávnom výbore, že treba vytvoriť priestor, aby znásilnená žena podstúpila vyšetrenie a zaistili sa stopy a ona sama rozhodne o tom, či a kedy dá trestné oznámenie. Aj to sú riešenia. Povedali ste, že sa to zneužíva v prezidentskej kampani, ale to naozaj nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie, to nie je dôvod v zmysle zákona o rokovacom poriadku, že sa vám nepáči, že to niekto vyhadzuje vám a pánovi Pellegrinimu na oči. A či sa to dalo opraviť? No dalo sa to opraviť ešte aj v tom treťom čítaní, lebo v treťom čítaní bol návrh, ktorí dali poslanci PS, chceli vrátiť do druhého čítania rozpravu a pán Pellegrini nedal ani možnosť im, aby ten návrh predložili, lebo navrhol ukončiť rozpravu, rozprava sa ukončila. Podľa zákona o rokovacom poriadku mal vyhlásiť desaťminútovú prestávku, behom ktorej by ten návrh odovzdali a hlasovalo by sa o ňom, ale pán predseda Pellegrini porušil rokovací poriadok, nevyhlásil tú prestávku, nedalo sa o tom, ani sa o tom nemohlo hlasovať, mohli ste to mať vyriešené. (Potlesk.)

Navrhujem, aby bola prestávka 15 minút, aby sa mohli prihlásiť písomne do rozpravy všetci, ktorí o tom majú záujem, pretože takáto možnosť im nebola daná, keďže bolo tesne pred hlasovaním schválené, že sa zaraďuje tento bod programu. Nepochybne niektorí poslanci majú záujem prihlásiť sa aj písomne k skrátenému legislatívnemu konaniu, tak by im to malo byť umožnené. Takže myslím si, že 15 minút je také úplne minimum, aby to stihli všetci, ktorí majú záujem. (Potlesk)

Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia za gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v tomto výbore v zmysle už spomínaného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tiež nebudem dlho hovoriť, a chcel by som iba povedať pár slov k návrhu uznesenia, ktorým navrhujeme, aby sa Národná rada Slovenskej republiky pripojila k 48 krajinám, ktoré odsúdili útoky severokórejskými balistickými raketami na ciele v Ukrajine.
A na úvod len dve stručné poznámky. Jedna smerom k predrečníkovi pánovi poslancovi Krúpovi, chcel by som mu povedať, teda že šťuky podobne ako iné ryby majú tú vlastnosť, že oni síce ústa otvárajú, ale nie je počuť, čo hovoria alebo aké zvuky vydávajú, tak nemôžu mať asi očakávania veľké v tomto smere.
A druhá smerom k tomu omylu, keď sa na tabuli zobrazilo meno predsedu zahraničného výboru pána Kéryho, tak ja som sa tak potešil, že pán poslanec Kéry vystúpi k tomuto návrhu a dozvieme sa, čo si o ňom myslí strana SMER, lebo od strany SMER sme tu pri jednom z tých predchádzajúcich bodov počuli, ako je dôležité odsúdiť každé násilie, každú agresiu, každé násilie páchané na civilnom obyvateľstve, tak som myslel, že chce k tomu povedať pán predseda zahraničného výboru Kéry pár slov, ale tak uvidíme, ako sa to prejaví na hlasovaní, tento postoj SMER-u, ktorý tu bol opakovane deklarovaný v súvislosti s konfliktom medzi Izraelom a hnutím Hamas.
Je, je to náhoda, že to takto vyšlo z hľadiska priebehu schôdze, ale je v tom aj istá symbolika, že o dva dni si budeme pripomínať druhé výročie plnoformátovej agresie Putinovho Ruska proti Ukrajine, agresie, ktorá trvá už síce desať rokov, lebo ona nezačala v roku 2022, začala v roku 2014, ale v roku 2022 získala novú, novú intenzitu, keď ruské vojská vpadli na Ukrajinu s cieľom zničiť tamojší režim, ovládnuť celú krajinu, dosadiť tam nejakú bábkovú vládu a toto im našťastie nevyšlo, ale boli sme svedkami zverstiev, ktoré ruská armáda páchala nielen na ukrajinských vojakoch brániacich svoju krajinu, ale aj na civilnom obyvateľstve, a či už teda útoky na diaľku, ako sú aj tie útoky raketami alebo bombami, alebo aj, aj, aj vraždenie civilného obyvateľstva, ako, ako mohol celý svet vidieť napríklad v Buči, kde, keď ruskí okupanti museli, museli ustúpiť.
Takže áno, aj toto uznesenie je príležitosť, aby Slovenská republika povedala jasne, na ktorej strane konfliktu stojí, že stojí na strane napadnutej Ukrajiny, ktorá chce slobodne a suverénne rozhodovať o svojom osude, a že keď má naša vláda plné ústa suverénnej zahraničnej politiky, tak by mala rešpektovať aj to, ak sa Ukrajina chce samostatne suverénne a slobodne rozhodnúť o svojom osude a o tom, kam bude patriť, s kým bude spolupracovať, kto budú jej spojenci, aká bude jej zahraničná politika, aká bude jej vnútorná politika. Slovenský parlament to v predchádzajúcom volebnom období urobil viackrát. Schvaľovali sme tu viaceré uznesenia, kde sme dali jasne najavo, že Slovensko patrí medzi západné krajiny a má jasný postoj ku konfliktu, ktorý rozpútalo Putinovo Rusko na Ukrajine, a k ruskej agresii proti, proti Ukrajine. Dnes by to Slovensko malo urobiť znova a nehovorili by sme tu teraz o tomto bode, ak by sme mali naozaj suverénnu zahraničnú politiku, ktorá si uvedomuje, kde je sever, ktorá si uvedomuje, že Slovensko patrí na Západ, a keby ministerstvo zahraničných vecí a zaujalo jasný postoj tak ako iné demokratické a slobodumilovné krajiny, ktoré tie útoky severokórejskými balistickými raketami odsúdili.
No keďže to neurobilo ministerstvo zahraničných vecí v mene Slovenskej republiky, tak s takouto iniciatívou prichádzajú opoziční poslanci a dávajú tým slovenskému parlamentu šancu, aby rehabilitoval Slovensko v očiach demokratického sveta, keď to už nedokáže urobiť slovenské ministerstvo zahraničných vecí.
Ďakujem.

Pán poslanec Blaha, no nikto netvrdí, že samotné skrátené legislatívne konanie je koniec sveta.
Sú skrátené legislatívne konania, kde je dôvod podľa... ktorý predpokladá zákon, a sú také skrátené legislatívne konania, kde ten dôvod nie je. Sú skrátené legislatívne konania o menej závažných návrhoch aj závažnejších a o veľmi závažných. Vy ste tu povedali, že Európsky parlament sa neozval, keď bolo v skrátenom legislatívnom konaní schválené nové ministerstvo pre pani Remišovú, ale tak Európsky parlament z novšej histórie sa neozval žiadnym pobúreným uznesením, ani keď bolo schválené nové ministerstvo pre stranu pána Danka. On sa ozval teraz, keď sa menil zásadných spôsobom Trestný zákon, čo je, čo je niečo, niečo úplne iné.
Hovorili ste o tom, že my sme skrátili rokovanie o tej obrannej zmluve so Spojenými štátmi. Tam, pokiaľ viem, bolo schválené nočné rokovanie, ale vy, áno, áno, pán poslanec Mizík tu púšťal nejakú sirénu, čo znemožňoval, znemožňoval rokovanie, takže, takže tak to bola trošku iná situácia, keď znela siréna v Národnej rade.
Ale teda najviac ma na vašom vystúpení zarazilo, ako ste sa ohradili voči pani poslankyni Jurík, že bola voči vám osobná. A vy ste v reakcii, teda pani Cifrovú Ostrihoňovú a pána Ódora označili za agentov Progresívneho Slovenska, Pročka za profesora, pani Jurík a my ostatní nemáme radi Slovensko, opozícia je protislovenská, judášska a zradcovská, prezidentka je protislovenská, europoslanci sú súdruhovia a my tu, teda pani poslankyňu Jurík, ale asi my nenávidíme Slovensko, škodíme Slovensku a správame sa vlastizradne. To nie je osobné, hej? Nie? Dobre.

Pán poslanec Čaučík, asi v tejto miestnosti ani v tejto krajine nie je nikto, kto by chcel bagatelizovať obete či už na jednej, alebo na druhej strane, určite tu nie je nikto, kto by tvrdil, že tu existuje nejaké jednoduché riešenie, že sa lúskne prstami alebo šibne prútikom a dosiahne sa riešenie, ale zároveň teda celkom nerozumiem, ako možno zároveň tvrdiť, že Izrael má právo sa brániť proti teroristickému útoku, a hovoriť, že nemá nastať tá situácia, ktorá nastala, samozrejme, o nejakých formách, konkrétnostiach sa dá brániť, ale Hamas nie je partner na mierové rokovania, Hamas je hnutie, teroristické hnutie, ktorého cieľom je dosiahnuť ukončenie existencie štátu Izrael. Keby mal Hamas silnejšie, kvalitnejšie technické prostriedky, väčšiu, väčšiu bojovú silu, tak by nepochybne takých udalostí, aké sa odohrali začiatkom októbra, bolo ďaleko viac, aj tých obetí na strane Izraela by bolo, by bolo ďaleko viac.
Čiže na jednej strane hovoríme, že áno, Izrael má právo sa brániť, a na druhej strane, ale de facto v tom, v tom návrhu spochybňujeme, že to právo brániť sa, brániť sa má, lebo, lebo ako potom, ako, ako chcete s takýmto nepriateľom bojovať.
Čiže môj pohľad na túto tému je oveľa bližší k tomu, čo vo svojom vystúpení povedal pán poslanec Krajčí, a podobne ako on ani ja nemôžem za takto naformulované uznesenie hlasovať, lebo sa mi zdá, že relativizuje tú situáciu a, a nepomenováva veci pravdivo.

Ďakujem za odpoveď, pán generálny prokurátor.
A možno by som sa teraz spýtal, že či považujete za normálne a štandardné, aby poslanec Národnej rady sa vedel dopracovať k pripomienkam generálneho prokurátora k návrhu dôležitého zákona, možno najdôležitejšieho zákona v oblasti trestnej politiky, ktorú má na starosti aj Generálna prokuratúra vo významnej časti jej štádií, alebo teda prokuratúra, na čele ktorej stojíte, aby sa poslanec Národnej rady musel dopracovávať k pripomienkam generálneho prokurátora zaslaným predsedovi Národnej rady tak, že si podá žiadosť podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám na Generálnu prokuratúru a na Národnú radu Slovenskej republiky, z ktorej som to dostal ešte neskôr ako z Generálnej prokuratúry. Až predvčerom mi prišla odpoveď z Národnej rady Slovenskej republiky.
Toto je podľa vás normálny spôsob, akým majú poslanci, poslanci pracovať, keď nemajú, nemajú informácie o názore relevantnej inštitúcie v oblasti, v oblasti trestného, trestného práva a stíhania trestnej činnosti?
A teda ja som sa pýtal na to, že vy ste upozorňovali na to, že tie navrhnuté zmeny vo vzťahu ku korupčnej trestnej činnosti musia mať odstrašujúci charakter, upozorňovali ste na možný nesúhlas... nesúlad tých návrhov so štyrmi medzinárodnými dohovormi, takže tá moja otázka znela, a nedostal som na ňu jasnú odpoveď, že či teraz už podľa vás po tých zmenách, ktoré sa uskutočnili, je Trestný zákon v súlade s tými našimi medzinárodnými záväzkami, ktoré ste spomínali vo svojom prvom liste, alebo nie, lebo potom by nebola v súlade ani s ústavou.