Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, chcel by som sa vo svojom vystúpení v rámci druhého čítania k návrhu novely Trestného zákona, ktoré sa týka premlčacích dôb, venovať trom okruhom problémov.
Ten prvý je ten, o ktorom som hovoril už v rámci včerajšieho vystúpenia v prvom čítaní, a týka sa teda vzťahu § 5 a §... alebo odseku 5 a odseku 6 v § 87 Trestného zákona, teda špeciálnych ustanovení k...
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, chcel by som sa vo svojom vystúpení v rámci druhého čítania k návrhu novely Trestného zákona, ktoré sa týka premlčacích dôb, venovať trom okruhom problémov.
Ten prvý je ten, o ktorom som hovoril už v rámci včerajšieho vystúpenia v prvom čítaní, a týka sa teda vzťahu § 5 a §... alebo odseku 5 a odseku 6 v § 87 Trestného zákona, teda špeciálnych ustanovení k tej všeobecnej premlčacej dobe.
Druhá téma, o ktorej by som chcel povedať pár slov, sa týka toho, ktoré trestné činy alebo ktoré kategórie trestných činov boli vybrané, že má byť podľa názoru vlády pri nich zachovaná doterajšia premlčacia doba, teda sa nemá sťahovať, skracovať premlčacia doba tak ako pri ostatných trestných činov podľa § 87 ods. 1 písm. b) a d), čo bolo schválené v tej predchádzajúcej novele.
A v treťom bode by som sa chcel dotknúť procesu, teda toho skracovania rozpravy, ktoré sme zažili aj pri novele Trestného zákona, ktorá už bola schválená a zažívame ho... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, len technická úprava. Technik ma upozornil, čas vám zastaví, len urobí úpravu na tabuli kvôli rozprave. Je tam § 29a, takže akonáhle nabehnú vystupujúci, môžte, pán poslanec, pokračovať.
To je ten dôvod, čo ja som si neuvedomil, že nie, že je vlastne skrátená.
Takže môžte, pán poslanec.
Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ďakujem.
No a teda tretí okruh, o ktorom by som chcel hovoriť, sa týka práve toho procesu skracovania, vracanie toho skracovania, ktorého sme súčasťou, ale, samozrejme, že nielen.
Ja som včera na, v rámci rozpravy v prvom čítaní vzniesol otázku, či § 87, súčasný ods. 5 a navrhovaný ods. 6 sa nebudú navzájom, navzájom biť ako špeciálne ustanovenia vo vzťahu k tej všeobecnej úprave premlčacej doby, ktorá je stanovená v § 87 odsek 1. Ten rozdiel, rozdiel je v tom, že kým ods. 5 dnes rieši premlčaciu dobu vo vzťahu, vo vzťahu k maloletým a k vymedzeným trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania, týrania blízkej osoby a zverenej osoby, neoprávneného odoberania orgánov, tkanív a buniek a nezákonnej sterilizácie a trestného činu výroby detskej pornografie, a teda špecificky mladistvých a stanovuje tam špeciálnu premlčaciu dobu, ktorá začne plynúť až dovŕšením osemnásteho roku veku a uplynie pätnástym rokom od dovŕšenia osemnásteho roku veku, a tou osobitnou úpravou, ktorá sa teraz zavádza novým odsekom 6 v § 87, ktorá sa týka trestných činov podľa prvej, druhej, tretej a deviatej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, teda trestných činov proti životu a zdraviu, proti slobode a ľudskej dôstojnosti, proti rodine a mládeži a proti iným právam a slobodám. Obe predstavujú, obe úpravy, teda aj tá existujúca podľa odseku 5, aj tá navrhovaná podľa odseku, odseku 6 predstavuje lex specialis, teda špeciálnu právnu úpravu vo vzťahu k lex generalis, teda všeobecnej úprave premlčacích dôb, ktorá je, ktorá je v ods. 1 § 87. A, samozrejme, samozrejme, môže nastať kolízia aj medzi týmito dvoma úpravami § 5 a § 6, pričom teda tá úprava, úprava v § alebo, pardon, v ods. 5 je špeciálnejšia, teda týka sa, týka sa, týka sa konkrétnych trestných činov a týka sa konkrétnej skupiny obetí trestných činov, kým tá úprava v navrhovanom ods. 6 sa týka kategórií trestných činov podľa hláv osobitnej časti Trestného zákona, čiže je všeobecnejšia, ale je, je špeciálna vo vzťahu k odseku, k odseku 1.
A teda podľa toho, čo pán minister hovoril včera aj v prvom čítaní a dnes to zopakoval na ústavnoprávnom výbore, aj, aj teda povedal to vo svojom úvodnom, úvodnom vstupe, ak by nastala kolízia, tak má prednosť úprava v § 87 ods. 5, ktorá chráni maloletých pred príliš skorým uplynutím premlčacej doby z hľadiska, z hľadiska postavenia maloletých vo vzťahu špeciálne k týmto, k týmto trestným, trestným činom. Čiže tam je im poskytnutá zvýšená, zvýšená ochrana a nemala by sa uplatňovať výkladová zásada, podľa ktorej neskoršia právna úprava má prednosť pred skoršou. Lebo v tomto prípade tá úprava v ods. 5 je špecifickejšia v porovnaní s, s úpravou v odseku, v odseku 6 z hľadiska svojho obsahu, a teda ako na zasadnutí ústavnoprávneho výboru povedal aj pán štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Hodás, tak ústavne konformný výklad káže vykladať možný konflikt týchto ustanovení spôsobom, ktorý je ústavne konformný a ktorý je teda konformný aj voči našim medzinárodným záväzkom, ktoré prikazujú poskytnúť zvýšenú ochranu práve maloletým pred trestnou činnosťou.
Takže dúfam, že teda moje včerajšie obavy sa, sa nenaplnia, a teda nebude, ak by nastala taká situácia, že, že pre páchateľa alebo, alebo podozrivého z trestnej činnosti by bol priaznivejší výklad podľa navrhovaného ods. 6, teda že by tam bola kratšia premlčacia doba, čo sa môže stať, ako som včera poukázal napríklad na trestnom čine sexuálneho zneužívania, tak sa uplatní ods. 5, ktorý je priaznivejší z hľadiska ochrany, ochrany maloletých. Považoval som to za potrebné spomenúť, aj keď sme teda o tom hovorili včera, ale je dôležité aj to, akým spôsobom je, je návrh zákona, zákona myslený, čo je jeho účelom a aký, aký, aké očakávania majú jeho, jeho prekladatelia. Samozrejme, že by to bolo lepšie, keby to bolo takto rozobrané v dôvodovej správe, ale aspoň, aspoň takýto náhradný doplnkový zdroj, zdroj výkladu považujem za dôležitý.
A neodpustím si ešte teda malú poznámku, že asi by bolo lepšie, keby, keď už sa teda vláda rozhodla, že budú pre rôzne hlavy osobitnej časti Trestného zákona odlišne nastavené premlčacie doby, tak aby, aby povedzme to riešenie, ktoré je v navrhovanom ods. 6, nebolo riešením, ktoré má charakter špeciálnej úpravy, ale, ale boli by to proste všeobecné úpravy, jedna vo vzťahu k niektorým kategóriám trestných činov podľa hláv a druhá vo vzťahu k iným kategóriám trestných činov opäť podľa hláv. A všetky potom tie ostatné špeciálne úpravy by boli zjavne špeciálne úpravy, či už voči jednej, alebo, alebo voči, voči druhej kategórii.
To by sa dalo urobiť, ak by sa povedzme k tomuto pristupovalo v riadnom legislatívnom procese, keby nebol toho dôsledok, že v skrátenom legislatívnom konaní bola schválená veľká novela Trestného zákona. A teraz opäť v skrátenom legislatívnom konaní je schvaľovaná novela, ktorá má napraviť jeden z negatívnych dôsledkov tejto, tejto novely. Takže uvedomujem si, že, že v tom stave, v ktorom sa dnes Národná rada nachádza, tak nemôže prijať asi celkom systémové, systémové riešenia, v podstate len pláta a dáva záplatu na tú dieru, ktorá sa vytvorila tou veľkou novelou Trestného zákona, ktorú už Národná rada schválila.
Chcem sa vrátiť aj k druhej veci, ktorú som včera otvoril a v prvom čítaní, a kde tá odpoveď, ktorú som dostal, ma teda menej uspokojila ako odpoveď na moju pochybnosť, aký bude vzťah medzi ods. 5 a ods. 6 § 87, o ktorom som hovoril doteraz. A to je teda otázka, že prečo boli na zachovanie premlčacích dôb tak v súlade s teda, s doterajším, s doterajšou dĺžkou premlčacích dôb vybrané práve prvá hlava, druhá hlava, tretia hlava a deviata hlava.
Lebo osobitná časť Trestného zákona má dvanásť hláv, pri štyroch majú byť zachované lehoty, premlčacie doby a pri ôsmich sa majú zmeniť, respektíve dvanásta hlava čiastočne je pokrytá § 88, ktorú, ktorý pri, pri teda tejto kategórii trestných činov proti mieru, proti ľudskosti, trestných činov terorizmu, extrémizmu a trestných činov vojnových stanovuje, že teda nie je, nie je tam premlčacia doba, že sú nepremlčateľné s výnimkou opäť niektorých kategórií, najmä teda trestných činov extrémizmu, kde, kde to premlčanie takisto nastáva.
Na toto som, na toto som nedostal uspokojivú odpoveď ani v dôvodovej správe, ani v úvodnom slove v jednotlivých fázach legislatívneho procesu. Ale ani, ani vo vystúpeniach a odpovediach pána ministra Suska, že prečo práve tieto, tieto trestné činy majú mať inú premlčaciu dobu, respektíve veľká novela Trestného zákona sa zameriavala na trestné činy majetkové, trestné činy hospodárske, korupčné trestné činy, tak tam bola sústredená, sústredená pozornosť. Ale existuje aj kategória trestných činov, ktoré, ktoré neboli priamo postihnuté z hľadiska trestných sadzieb tou, tou prvou novelou a aj po schválení tejto novely opravnej ostane tam skrátenie premlčacích, premlčacích dôb. Pýtal som sa na to na ústavnoprávnom výbore, a teda jediné vysvetlenie, že prečo majú byť iné premlčacie doby, ktoré som tam dostal v takej konkrétnej forme, nie z hľadiska nejakej všeobecnej, všeobecnej teórie, ale z hľadiska, z hľadiska možného postihovania napríklad trestných činov bolo, že ja neviem, že účtovníctvo je povinnosť uchovávať desať rokov, ale teda nie všetky kategórie trestných činov, ktoré spadajú do majetkovej alebo hospodárskej kriminality, alebo korupčnej kriminality sú predsa postihnuteľné a odhaliteľné nejakými účtovnými dokladmi. No a keď už nejaký podnikateľ alebo organizácia nemá tie účtovné doklady, tak, tak nebudeme vedieť túto trestnú činnosť vôbec odhaliť a postihnúť.
Čiže z môjho pohľadu to nedáva, nedáva veľký zmysel, takýmto spôsobom rozdeliť, rozdeliť trestnú činnosť. Chápem, že dnes je špeciálna úprava vo vzťahu k maloletým, lebo vo vzťahu k maloletým a tým vymedzeným trestným činom, ktoré sú v už spomínanom odseku 5 § 87, je úplne legitímne a správne, že je dlhšia premlčacia doba, môžeme sa dokonca baviť o tom, že či by nemala byť ešte dlhšia. Je v poriadku, že existuje kategória trestných činov vymedzená v § 88, kde sú trestné činy, ktoré sú nepremlčateľné. A opäť môžeme sa baviť, že či existuje nejaká ďalšia skupina trestných činov, ktoré by mali byť nepremlčateľné, alebo kde by tie premlčacie doby mali byť nastavené dlhšie. Ale to rozlíšenie medzi, medzi teda trestnými činmi na jednej strane proti zdraviu, majetku, slobode, dôstojnosti, rodine, mládeži a iným právam, kde sa majú zachovať premlčacie lehoty a inými trestnými činmi špeciálne proti majetku, hospodárskymi trestnými činmi, korupčnými trestnými činmi a ďalšími trestnými činmi, kde má dôjsť k skráteniu v tých dvoch skupinách trestných činov z hľadiska, z hľadiska trestných sadzieb, to naozaj nerozumiem, nerozumiem tej, tej logike.
A opäť by som zacitoval z toho, ako to vláda odôvodňuje, kde hovorí, že dĺžka premlčacej doby trestných činov proti najdôležitejším spoločenským záujmom, najmä život, zdravie, ľudská dôstojnosť by mala byť dlhšia v porovnaní s dĺžkou premlčacej doby trestných činov smerujúcich proti menej dôležitým spoločenským záujmom.
Majetok, a tuto pravdepodobne sme sa s pánom ministrom včera nerozumeli, lebo ja som teda netvrdil, že, že nemá Trestný zákon rozlišovať medzi tým, aký je ten chránený, chránený záujem, ale, samozrejme, že aj trestné sadzby sú nastavené z hľadiska toho, akým, do akej miery je ten trestný záujem, záujem porušený a spochybnený.
Či je, či je ten zásah veľký alebo menší, keď proste dôjde k ublíženiu na zdraví v rámci nejakej krčmovej bitky, ktorá nemá trvalejšie následky, ani dlhodobé následky, a keď príde ku krádeži v hodnote milión eur, tak, samozrejme, že myslia na to aj trestné sadzby. A hoci v jednom prípade je chráneným verejným záujmom alebo chráneným záujmom zdravie a v druhom majetok, neznamená to automaticky, že vždy akýkoľvek trestný čin, ktorého objektom je, je zdravie, bude postihovaný prísnejšie, a teda aj premlčacia doba musí byť dlhšia ako pri trestnom čine, kde chráneným záujmom je napríklad ochrana, ochrana majetku. Ale predovšetkým čo chcem povedať, je, že ak považujeme niektorý záujem za viac hodný ochrany ako iný záujem, tak sa to má premietnuť predovšetkým do výšky trestných sadzieb a do, do trestov, ktoré sú, ktoré sú ukladané. A od tých trestov sa má potom odvíjať, odvíjať aj premlčacia, premlčacia doba. Lebo to zdôvodnenie, že premietne sa to do výšky trestu a ešte zároveň to zdupľujeme tými premlčacími dobami, z môjho hľadiska nemá žiadnu logiku. A je to teda čisto účelové, aby sa ešte viac zvýhodnila a chránila tá skupina páchateľov, na ktorej vládnej koalícii najviac záleží, ako sme videli v tej predchádzajúcej novele Trestného zákona. Lebo táto skupina bude zvýhodnená už samotnou zmenou výšky škody a hraníc škody, kde, samozrejme, že rovnaké konania po tejto zmene budú posudzované miernejšie, lebo že sa môžu prehupnúť do kategórií, keď, keď je to považované ako za, za menej závažné konanie vzhľadom na to, že sa zvýši príslušná hranica výšky škody. Zároveň je tá skupina chránená znížením trestných sadzieb, keď to isté konanie bude, aj keď, aj keď sa nezmení výška škody, alebo nemá vplyv na to, do ktorej, do ktorého napríklad odseku trestného činu spadne rovnaké konanie, no tak aj tak sa ešte znížia, znížia tresty.
A navyše ešte okrem toho, že sa znížia tresty, tak sa ešte skrátia premlčacie doby, pričom už aj to zníženie trestov má vplyv na dĺžku premlčacej doby, čiže vlastne páchatelia korupčnej, majetkovej a hospodárskej trestnej činnosti sú tu akoby trojnásobne zvýhodnení a trojnásobne sa im vychádza v ústrety. Jednak tým, že sa zvyšuje hranica výšky škody v jednotlivých kategóriách, v tých vyšších dramaticky a výrazne nadpriemerne, tým, že sa znižujú trestné sadzby za práve tieto trestné činy majetkové, hospodárske a korupčné, po tretie práve tým, že sa skracujú premlčacie doby. To je ešte taká čerešnička na torte, ktorá v kombinácii týchto troch môže mnohým de facto zabezpečiť beztrestnosť a zabezpečiť to, že tá trestná činnosť nebude vôbec, vôbec potrestaná, lebo bude, bude premlčaná.
Posledná tretia vec, o ktorej by som chcel povedať pár slov, je ten proces a je to naozaj nezvyklé, akým spôsobom sa v súčasnom volebnom období v Národnej rade nadužíva skracovanie normálnej diskusie a deje sa to tak vo všetkých fázach, pokiaľ ide konkrétne o zmeny v Trestnom zákone.
Dovolím si teda malú rekapituláciu vo vzťahu k tomu, čo sa, čo sa udialo aj pri tej veľkej novele, aj pri tejto malej opravnej novele. Aj jedna, aj druhá sú prerokúvané v skrátenom legislatívnom konaní. Pri tej prvej neexistovali dôvody na skrátené legislatívne konanie, ale vláda a vládna koalícia aspoň predstierala, že tie dôvody existujú a snažila sa to nejako, nejako argumentovať. Pri tejto malej novele, naopak, dôvody pre skrátené legislatívne konanie existujú, len nejdú nejako vládnej koalícii z úst, lebo by si musela priznať, že tie mimoriadne okolnosti spočívajú práve v jej postupe, práve v tom, akým spôsobom schválila tú predchádzajúcu novelu. A že to, ako schválila tú predchádzajúcu novelu a jej obsah, môžu ohrozovať práva obetí trestných činov, lebo to by bol a to je legitímny dôvod pre skrátené legislatívne konanie. Ale keby to bolo len to skrátené legislatívne konanie, ale nie je to len to skrátené legislatívne konanie.
Pri novele Trestného zákona, tej väčšej, ktorá je už schválená, bolo úplne vynechané medzirezortné pripomienkové konanie, hoci dôvody na vynechanie medzirezortného pripomienkového konania v zmysle zákona o tvorbe právnych predpisov sú zhodné s dôvodmi pre skrátené legislatívne konanie a keďže neexistovali tie, neexistovali ani dôvody pre vynechanie medzirezortného pripomienkového konania. Aj v rámci dôvodov, že sa neuskutoční pripomienkové konanie v štandardnej dĺžke, tak podľa legislatívnych pravidiel vlády je možné uskutočniť aspoň skrátené pripomienkové konanie v kratšej lehote. Ani to sa neudialo. Opäť sa domnievam, že došlo k skráteniu priestoru pre diskusiu a aj v rozpore s legislatívnymi pravidlami vlády, a aj že boli interpretované spôsobom, ktorý bol reštriktívny voči možnosti diskusie. Nebol vypracovaný legislatívny zámer, hoci pri tak rozsiahlej novele by sa legislatívny zámer z hľadiska legislatívnych pravidiel vlády vyžadoval. Nebola zverejnená predbežná informácia, hoci predbežná informácia mala byť, mala byť v prípade takejto veľkej novely, novely zverejnená a nie je tam žiadna výnimka, ktorú by predpokladal, či už zákon o tvorbe právnych predpisov, alebo, alebo legislatívne pravidlá vlády. Ten materiál, ktorý šiel na vládu, nebol zverejnený vopred, ako predpokladá smernica, ktorá upravuje zverejňovanie materiálov, zverejňovanie materiálov, ktoré idú na vládu. Nebol prerokovaný v legislatívnej rade vlády. Keď prišiel do parlamentu návrh na skrátené legislatívne konanie, tak bola umelo prerušená diskusia, respektíve rozprava na ústavnoprávnom výbore a nebolo umožnené vystúpiť všetkým poslancom, ktorí mali záujem vystúpiť. Rozprava v prvom čítaní, rozprava k skrátenému legislatívnemu konaniu bola obmedzovaná alebo skracovaná tým, že, že sa najprv natiahol ten denný čas, keď sa rokuje v porovnaní s bežným rokovacím, rokovacím časom Národnej rady a dorazené to bolo tým, že sa, že sa odhlasovalo, odhlasovalo nočné rokovanie, respektíve rokovanie až do, do prerokovania. Jediným, úplne jediným štádiom, keď nedošlo k nejakému zásahu alebo obmedzeniu, obmedzeniu času diskusie a času rozpravy bolo rokovanie vo výboroch v druhom čítaní o tom, o tom návrhu zákona, aj tam však došlo k obmedzovaniu, povedal by som, informácií relevantných pre, pre prijímanie kvalitnej legislatívy a pre korektný legislatívny proces. Nebolo vypracované stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva, ktoré je pri všetkých návrhoch zákonov dôležitým zdrojom informácií pre poslancov o kvalite toho, toho návrhu zákona, ktoré sa, samozrejme, nevypracováva, keď ide o návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní, ale vzhľadom na priebeh tej diskusie čas medzi tým, kedy bol návrh zákona doručený do Národnej rady a kedy sa o ňom rokovalo vo výboroch v druhom čítaní, tak tam nepochybne bol čas a priestor pre to, aby také stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva bolo vypracované. Neudialo sa tak, rovnako, rovnako boli pred poslancami predsedom Národnej rady zatajené pripomienky generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý zaslal svoje pripomienky predsedovi Národnej rady, zrejme v očakávaní, že, že teda ich poskytne poslancom. Pán predseda tak neurobil a boli zverejnené až neskôr po schválení zákona, keď si, aj ja som si ich vyžiadal na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám, čo naozaj nie je štandardný spôsob, akým by mali poslanci sa dostávať k informáciám, ktoré sú doručené Národnej rade.
Pozmeňujúce návrhy, či už vo výbore, alebo potom aj, aj v druhom čítaní v pléne, myslím tie koaličné, boli predkladané na poslednú chvíľu. V ústavnoprávnom výbore sme pozmeňujúci návrh pána spravodajcu Gašpara dostali večer pred, čo nebolo v rozpore s pravidlami, s pravidlami rokovania výboru, lebo sme v skrátenom legislatívnom konaní, ale opäť ten čas pred rokovaním výboru bol dostatočne rozsiahly na to, aby, aby povedzme mohli byť pozmeňujúce návrhy vypracované skôr a poslanci ich dostali v čase, keď sa s nimi mali šancu oboznámiť vo väčšom časovom rozsahu ako v noci pred rokovaním výboru.
V prvom čítaní bola, bola rozprava obmedzená na smiešnych dvadsať, dvadsať hodín, čo de facto bolo nejakých deväť hodín reálne, keďže koaliční poslanci nevystupovali vôbec. A v druhom čítaní síce tá časová dotácia bola väčšia, ale takisto došlo k obmedzeniu rozpravy tým, že sa vopred obmedzila, a teda nemohli vystúpiť všetci poslanci, ktorí mali záujem vystúpiť. A nakoniec v treťom čítaní bola obmedzená tým, že sa najprv odhlasovalo, že sa bude rokovať aj, aj v noci, teda nonstop a potom bola skončená podľa § 35 ods. 7, teda na návrh predsedu Národnej rady.
Čiže nielen skrátené legislatívne konanie, ale vo všetkých fázach legislatívneho procesu obmedzovanie rozpravy a v niektorých prípadoch aj za cenu porušenia zákona o rokovacom poriadku. Ako napríklad to v tom treťom čítaní, keď nebolo umožnené poslancom odovzdať ich písomné prejavy obsahujúce pozmeňujúce návrhy, a tým pádom sa ani nemohlo hlasovať o niektorých pozmeňujúcich návrhoch.
A na moje prekvapenie sa niečo podobné deje aj teraz pri prerokovaní tejto novely Trestného zákona, ktorá, ako sa ukazuje, až na to sporné odôvodnenie skráteného legislatívneho konania nie je sporná a nie je ani nejaký predpoklad, že by rozprava trvala neúmerne dlho, že by niektorá z parlamentných politických strán mala záujem pristúpiť k obštrukcii. Napriek tomu po vystúpení poverených zástupcov poslaneckých klubov bola včera na návrh predsedu Národnej rady rozprava uzavretá podľa § 35 ods. 7 a vo vzťahu k prvému a druhému čítaniu bola vopred obmedzená na dvanásť hodín, teda na najkratší možný čas, ktorý zákon o rokovacom poriadku pripúšťa.
A nie je to dôsledok toho, že vládna koalícia reaguje na obštrukciu zo strany opozície, že niekoľko dní alebo nebodaj týždňov sa tu čítajú telefónne zoznamy.
Nie je to dôsledok ani toho, že musí to byť schválené dnes, nemôže to byť schválené zajtra. Žiadny legitímny verejný záujem neexistuje na tom, aby sa urýchľovalo schválenie tohto zákona, nie o týždne, chápal by som, keby hrozilo, že nebude tento zákon účinný v čase, keď má byť účinný, ale o hodiny. Lebo tá rozprava, ak by nebola umelo obmedzená, tak pravdepodobne by trvala trochu dlhšie, ale možno o niekoľko hodín. Možnože by sme nehlasovali dnes poobede, ale hlasovali by sme zajtra doobeda.
Takže dôvod toho skracovania v tomto prípade, v tejto novele, nie je v tom, že by existoval akýkoľvek legitímny verejný záujem rozpravu skrátiť. Ani neexistuje dôvod v podobe podnetu na obmedzenie rozpravy, teda obštrukcia alebo hroziaca obštrukcia zo strany opozície. Tie dôvody sú len dva. Jeden dôvod je, že pán predseda Národnej rady Peter Pellegrini potrebuje pokoj a potrebuje už viesť prezidentskú kampaň a nechce sa zaťažovať rokovaním parlamentu. A ten druhý dôvod je, že sú jarné prázdniny a asi je problém pre vládnu koalíciu udržať tu poslancov v potrebnom počte dlhšie ako dva dni, tak aby mohli ísť koaliční poslanci na jarné prázdniny a aby pán predseda Národnej rady Peter Pellegrini mohol viesť prezidentskú kampaň, tak sa využijú mimoriadne prostriedky, ktoré sú v zákone o rokovacom poriadku a vo všetkých troch štádiách v rokovaní o skrátení legislatívneho konania v prvom čítaní, aj v druhom čítaní sa obmedzí rozprava, obmedzí sa možnosť opozícii vystúpiť. Považujem to za neštandardné a nesprávne.
Ďakujem.
Skryt prepis