Videokanál poslanca

Pán poslanec Štefunko, však aj ja som ocenil tú úprimnosť, že až som bol zaskočený, že sa predkladatelia priznávajú k tomu, že predkladajú prílepok, už to asi nikdy neurobia, predpokladám, po tejto skúsenosti, ale teda naozaj to je taký, také malé ľudské odbočenie, ale realita a právny problém je, že prílepky predkladať nemožno, predkladanie prílepkov je porušením zákona a ty si povedal takú vetu, že keď je nutné predložiť prílepok. No, no nemôže byť nutné predložiť prílepok, lebo predkladanie prílepkov je zakázané. Hej, ani keby akokoľvek to bolo vysvetlené, tak to nie je možné. Keď je niečo že naliehavo nutné hneď, tak má byť skrátené legislatívne konanie, má byť väčšina poslancov presvedčená o tom, že sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie a skrátené legislatívne konanie teoreticky možno zvládnuť v priebehu jedného, jedného dňa, ak je taká výnimočná situácia. Nie je to optimálne. Myslím, že toto nie je celkom ten prípad, kedy by sa niečo zásadné stalo, keby to nebolo účinné od 1. mája, ale, ja neviem, od 1. júla, ale prílepok nie. No tak na skrátené legislatívne konanie sa teda častokrát dá pozrieť aj tak, že tie dôvody tam vidíme alebo nevidíme, alebo zdajú sa nám silnejšie alebo slabšie a odôvodnenie lepšie alebo menej kvalitné. Ale prílepok, prílepok je explicitne zakázaný a o prílepku vlastne ani by nemal dať predsedajúci hlasovať. No uvidíme, ako to bude.

Ďakujem kolegom za reakcie. No hovorím, že tá situácia je bizarnejšia o to, že je to priznané, že je to prílepok, je priznané, že nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie a je priznané, že sa uvažovalo o mäkšej forme obídenia legislatívneho procesu prostredníctvom poslaneckých návrhov, akurát sa to nestihlo. Takže naozaj si myslím, že toto by si zaslúžilo aj nejaké odôvodnenie zo strany predkladateľa, ktorý akceptoval takýto postup a ktorý teda na výbore, na výbore s tým súhlasil. Lebo, lebo to nie je, že áno, tak malo by sa to urobiť inak, niečo máme napísané v zákone o rokovacom poriadku a toto je explicitne priamo v rozpore s tým, čo je napísané v zákone o rokovacom poriadku, napriek tomu to bolo navrhnuté, napriek tomu to väčšina členov ústavnoprávneho výboru odhlasovala a teda predpokladám, že teraz to koaliční poslanci bez mihnutia oka odhlasujú, aj ten pozmeňujúci návrh, aj ten zákon, zákon ako celok. A zvláštne je to naozaj aj v tom pohľade, že obsahovo tá zmena asi nie je veľmi kontroverzná, obsahovo, keby to bol daný ako riadny návrh zákona, tak je dosť možné, že by, že by to bol jeden z tých návrhov, ktorý prejde aj s podporou veľkej časti, časti opozície. Napriek tomu sa postupuje, postupuje spôsobom, ktorý, ktorý nie je v súlade so zákonom o rokovacom poriadku a teda otázka je, ako to posúdi pani prezidentka, že či takýto zjavný prílepok jej nebude prekážať a že či ten návrh zákona podpíše, alebo sa k nemu budeme musieť ešte, ešte vrátiť niekedy v budúcnosti.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne a kolegovia, keďže sme v druhom čítaní, rád by som sa vyjadril k pozmeňujúcim návrhom, konkrétne k jednému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý je v spoločnej správe uvedený pod bodom číslo jeden.
Rokujeme o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o hospodárskej súťa... o ochrane hospodárskej súťaže, a pozmeňujúci návrh, o ktorom hovorím, vkladá za článok jeden nový článok dva, ktorý je novelizáciou zákona o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Čiže nerieši hospodársku, hospodársku súťaž, ochranu hospodárskej súťaže, nerieši veci, o ktorých pán podpredseda vlády hovoril vo svojom úvodnom vstupe, rieši aplikačné problémy, ktoré sa objavili pri čerpaní prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti. Čo je teda legitímny, legitímny cieľ, akurát tá forma nie je nielenže legitímna, ale ani legálna. Ľudovo sa to nazýva prílepok a v § 94 je ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, sa o tom hovorí tak, že pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona.
Toto je prílepok, toto je pozmeňujúci návrh, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona a teda nieže by to bol jediný prílepok, ktorý tu máme v tomto volebnom období alebo ktorý máme navrhnutý, alebo možno aj, aj schválený aj, aj teda v iných volebných obdobiach, táto nemilá zákonu odporujúca prax tu pretrváva naprieč volebnými obdobiami, ale teda považujem za potrebné na to upozorniť a aj z toho dôvodu, že je tento prílepok čímsi výnimočný. A je výnimočný tým, že je priznaný, že je prílepok, ako zástupcovia úradu pána podpredsedu alebo teda úradu vlády priznali, tak je to prílepok. Jednoducho objavili sa problémy a chce, chce úrad čerpať, tak na ústavnoprávnom výbore priamo zaznelo priznanie, že je to prílepok. Čo je teda úplne, úplne výnimočné, lebo obvykle predkladatelia prílepkov sa snažia to zatajiť, snažia sa povedať, že nie, nie, ono to nejako súvisí, lebo však veď aj čerpanie prostriedkov z plánu obnovy má vplyv na hospodárstvo a hospodárstvo súvisí s hospodárskou súťažou, takže vlastne to nejako súvisí. Tuto to bolo otvorene priznané, čo na jednej strane oceňujem, ale na druhej strane nie je to dôvod, aby sme na prílepok, ktorý je priznaný, nahliadali inak ako na prílepok, ktorého prekladateľ sa tvári zatajiť, že ide, že ide o prílepok.
A ďalšia bizarná vec, ktorá sa stala na ústavnoprávnom výbore, je, že keď som teda najprv, myslím, kolega Vančo, alebo kto to bol, povedal, že to vyzerá ako prílepok, ja som povedal, že je to prílepok, potom zástupcovia úradu priznali, že je to prílepok, tak som hovoril, že no však ale veď by sa to dalo aj normálne prerokovať. Veď tak dobre, tak trošku sa, trošku sa to natiahne, ak by bol riadny legislatívny proces, ale, ale dobre. Ale potom sú také, povedal by som, že mäkšie a menej neprijateľné formy obchádzania riadneho legislatívneho procesu, ktorý by mal pozostávať z riadneho pripomienkového konania a potom z neskracovania, neskracovania legislatívneho konania na pôde parlamentu a už vôbec nie prílepok, lebo prílepok je v podstate najtvrdšia forma porušenia legislatívnych pravidiel. Že som hovoril, že však ste mali aj iné možnosti, ak už teda nedalo sa, podľa mňa by sa nič nestalo, keby to išlo normálne, no tak by to bolo trošku neskôr účinné, ale tak mohli ste spraviť napríklad to, že by ste, ak sú tam dané dôvody na skrátené legislatívne konanie, tak by ste to dali do skráteného legislatívneho konania. Lebo áno, sú také situácie, keď niečo nepočká, tak, tak, a toto nie vec tak kontroverzná ako novela Trestného zákona, mafiánsky balíček, toto, toto asi obsahovo s tým niekto nebude mať zásadný problém, pokiaľ teda ak to dokážem posúdiť, tak prečo nie skrátené legislatívne konanie.
Alebo ste to mohli dať ako poslanecký návrh, to tiež nie je dobré, keď sa vládne návrhy, ktoré sú pripravené na vláde, dávajú ako poslanecký návrh, ale, ale je to vždycky lepšie ako keď sa to rieši cez prílepky, lebo keď je to poslanecký návrh, tak síce tam nie je riadne medzirezortné pripomienkové konanie, ale sa to normálne prerokuje v prvom čítaní, potom je priestor v druhom čítaní, dokonca je pripomienkové konanie k, aj keď nie je úplné, ale pripomienkové konanie k stanovisku vlády, čiže aj verejnosť sa nejakým spôsobom môže k tomu vyjadriť, tak som sa spýtal, že prečo, prečo nie je niektorá z týchto mäkších možností. A dostal som odpoveď, že teda dôvody na skrátené legislatívne konanie tam nie sú. Lebo síce štátu hrozia škody, ale hospodárske škody, ale nie vážne hospodárske škody, lebo to je podmienka, podmienka pre skrátené legislatívne konanie. Tak to ma tak zarazilo, lebo tak teda niekedy sa prílepok používa ako spôsob, keď sa, keď sa chce vláda vyhnúť rozprave o skrátenom legislatívnom konaním, keď je za to kritizovaná zo strany opozície, tak použije prílepok, lebo je síce presvedčená, že sú dôvody na skrátené konanie, ale nechce, nechce tu ani to skrátené konanie, tak to rieši cez prílepok.
Ale v tomto prípade podľa predkladateľa ani nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie, ako sme sa dozvedeli na ústavnoprávnom výbore. A ten poslanecký návrh zákona, že by sa to riešilo poslaneckým návrhom zákona, čo opäť nie je dobrá prax, nemalo by sa to tak robiť, ale je to, samozrejme, že menší problém ako dávať prílepok, ktorý je priamo vyslovene zakázaný zákonom o rokovacom poriadku v § 94 ods. 3. Tak tá odpoveď bola tiež milá, že áno, aj o tom uvažovali, že by to išlo cez poslanecký zákon, ale potom sa to nejak, niečo sa tam pomrvilo a nestihli to, nestihli termín na predkladanie návrhov, návrhov zákona. Čiže uvažovali aj o tejto forme, ktorá, áno, možno by, by sme tu stáli a pýtali sa, že prečo poslanci riešia niečo také, čo mala riešiť vláda, ale áno, poslanci, poslanci môžu predkladať, predkladať návrhy zákonov, nie je to nič, čo je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku.
Tak, tak teda moja otázka znie, že prečo prílepok, pán podpredseda vlády, prečo ste to neriešili inak, prečo ste nešli do normálneho rokovac... legislatívneho procesu, a či si teda uvedomujete, že je to v rozpore so zákonom. Ešte raz, § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona. Rokujeme o novele zákona o ochrane hospodárskej súťaže, navrhuje sa doplniť čl. 2, ktorý novelizuje zákon o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, a zo strany zástupcov prekladateľa bolo priznané, že je to prílepok a prílepok to byť nemôže.
Zároveň teda v súlade s § 94 ods. 4 upozorňujem pána spravodajcu alebo žiadam ho, aby nedal hlasovať o bode 1 spoločnej správy z tých pozmeňujúcich návrhov, pretože v § 94 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku sa uvádza, ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa ods. 2 alebo ods. 3, a toto je ten ods. 3, zákaz prílepkov, predsedajúci nedá o ňom hlasovať. Takže o tomto návrhu by sme nemali hlasovať, lebo nespĺňa podmienky § 94 ods. 3, a teda v zmysle § 94 ods. 4 sa o takomto návrhu nedá hlasovať. Pre prípad, že by tomuto nebolo vyhovené, tak teda žiadam, aby sa o tých bodoch, dvoch bodoch uvedených v spoločnej správe, dvoch pozmeňujúcich návrhoch hlasovalo samostatne.
Ďakujem.

Ďakujem všetkým kolegom za reakcie formou faktických poznámok. Som rád, že iniciatíva SMER-u pomohla nastoliť debatu medzi liberálnymi konzervatívcami a progresívcami na pôde Národnej rady, a teda je jasné, v čom sa zhodneme aj v čom sa nezhodneme. Pán poslanec Štefunko povedal, že vy progresívci pozeráte dopredu, my zase ako konzervatívci alebo liberálni konzervatívci rešpektujeme ľudí, rešpektujeme to, že sú nedokonalí a nemyslíme si, že politici vedia lepšie ako ľudia, čo je pre nich dobré, ale to je možno téma na, na inú debatu a iné fórum. To, čo som chcel svojím vystúpením povedať, je, že napriek tomu, že sa nezhodneme napríklad v náhľade na konkrétnu kauzu, ktorá vyvolala tento zákon a aj jeho predchodcov, lebo tak toto je už, ja neviem, tretia alebo koľká verzia toho návrhu zákona a stále je to v podstate o tom istom s malými obmenami, tak napriek tomu, že sa nezhodneme v tej vecnej stránke, ktorá vyvolala tento návrh zákona, tak sa zhodneme v tom, že nie je to dôvod na to, aby štát zasahoval do právomocí samospráv, to, že sa nám niečo nepáči na tom, čo robí samospráva. A teraz nehovorím, že sa nám niečo nepáči, že sa v samospráve kradne a vieme urobiť nejaké opatrenia, aby sa nekradlo alebo aby sa kradlo menej, tak ho urobme, ale to, že správu vecí verejných vykonáva samospráva, má predpoklady na to, aby ju vykonávala, a teraz my tam dáme nejakú ingerenciu zo strany štátu iba preto, že sa nám nepáči jedno, dve, tri konkrétne opatrenia, to naozaj nie je dobrá cesta.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, poviem iba dve veci. Po prvé, programové vyhlásenie vlády uvádza: „Podpora regionálneho rozvoja je nevyhnutnosť a modernizácia samosprávy oprávnená potreba, preto vláda bude k regionálnemu rozvoju a modernizácii samosprávy pristupovať na základe dvoch princípov: žiadne rozhodnutia bez diskusie a žiadne kompetencie bez peňazí. Vláda preto zavedie do legislatívneho procesu tzv. doložku zlučiteľnosti s Európskou chartou miestnej samosprávy."
Táto doložka ešte nebola zavedená, nie je realitou, ale keby sme si urobili test, či tento návrh zákona je, alebo nie je v súlade s chartou, tak obávam sa, že by výsledkom bolo, že nie je. Už tu k tomu hovorila aj pani poslankyňa Kleinert, týka sa to čl. 4 a čl. 8, stručne zacitujem: "Vo všeobecnosti správu verejných vecí vykonávajú prednostne tie orgány, ktoré sú k občanovi najbližšie. Priznanie kompetencie inému orgánu by malo zohľadňovať rozsah a charakter úlohy i požiadavky efektívnosti a hospodárnosti. Právomoci udelené miestnym orgánom sú obyčajne plné a výlučné, tieto právomoci nesmie porušiť ani obmedzovať žiaden ústredný či regionálny orgán s výnimkou prípadov ustanovených zákonom. Akýkoľvek správny dohľad nad činnosťou miestnych orgánov je obyčajne zameraný len na zabezpečovanie jej súladu s právom a ústavnými princípmi; správny dohľad však tam, kde je to účelné, môžu vykonávať aj vyššie orgány, pokiaľ ide o plnenie úloh, ktorých výkon je prenesený na miestne orgány. Správny dohľad nad miestnymi orgánmi sa vykonáva tak, aby sa zabezpečila vyváženosť medzi mierou zasahovania kontrolného orgánu a významom záujmov, ktoré má v úmysle chrániť."
Považujem za dosť jasné, že tento zásah nie je primeraný a zodpovedajúci tým cieľom, ktoré sú deklarované.
A druhá vec, ktorú by som chcel povedať, a v tom sa asi budem trochu líšiť s predrečníkov, ktorí vystupovali v rozprave, pani poslankyňa a páni poslanci z Progresívneho Slovenska, tak áno, treba otvorene povedať, že toto je lex Vajanského nábrežie. A ja na rozdiel od kolegyne a kolegov z Progresívneho Slovenska k tomu novému riešeniu dopravy na Vajanskom nábreží nemám až taký pozitívny vzťah. Nemyslím si, že to bolo šťastné. To konkrétne riešenie podľa môjho názoru nie je dobré a úplne rozumiem tým, ktorí sú k nemu kritickí. A teda ja som nešofér, takže mňa sa to bezprostredne netýka, ja som tam nevyšiel s podvozkom na tie, na tie nárazníky, ale, ale registrujem veľkú nespokojnosť s tým, ako je to riešené. Registrujem kritiku a považujem ju za oprávnenú tým, ako sa to komunikovalo, tým, že tomu nepredchádzala nejaká participácia pri príprave toho, že sa to v podstate mocensky pretlačilo. A teda nakoniec, keďže nie som progresívec, tak ani úplne nezdieľam ten zápal v boji proti autám a snahu vytláčať individuálnu automobilovú dopravu, však, samozrejme, nech sa rozvíja cyklodoprava, nech, nech sa rozvíja hromadná doprava, ale motoristi a ľudia, ktorí používajú autá, nie sú nepriatelia, nemali by sme sa k nim takto správať. A v tejto konkrétnej veci som ja asi na úplne inej pozícii ako tuto kolegyne a kolegovia z Progresívneho Slovenska, ale napriek tomu si nemyslím, že to, že v nejakej konkrétnej veci mám iný názor na to, čo robí samospráva, že je to dôvod na to, aby sa zmenil zákon a aby prostredníctvom zmeny zákona štát zasahoval do právomoci, ktorá je zverená samospráve, ktorú samospráva vykonáva, je schopná ju vykonávať. A mne sa to môže ako obyvateľovi Bratislavy nepáčiť, čo robí tá samospráva, ale keď to chcem zmeniť, tak to mám zmeniť tak, že vymením tú samosprávu, vymením primátora, vymením zastupiteľstvo, alebo budem na nich tlačiť, aby, aby zmenili nejaké politiky, ktoré robia, nie prostredníctvom toho, že parlamentná väčšina si schváli účelový zákon, prostredníctvom ktorého bude štát a štátne orgány vstupovať do niečoho, čo patrí samospráve a čo samospráva je schopná vykonávať. Čiže ja budem hlasovať proti tomuto návrhu zákona.
Ďakujem.

Pán poslanec Vážny, no, to bol taký eufemizmus, že ten zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach pri výstavbe diaľnic a ciest pre motorové vozidlá bol na hrane s ústavou. Ten zákon bol v rozpore s ústavou, vy ste to vedeli, boli ste si toho vedomý, ja viem, že ste si toho boli vedomý, a vy viete, že ja to viem, takže, takže to, toto zase by bolo dobré pomenovať veci, veci pravým menom. To, že, to, že či Robert Fico hovoril, že do roku 2010, alebo hovoril do roku 2010 okrem tunelov, tak, tak to je také že poznámkou pod čiarou niečo maličkými písmenami dáte, ale, ale tá politická komunikácia smerovala k tomu, že dokončenie diaľnice do Košíc do roku 2010, čo sa teda nestalo a čo potom bolo treba naprávať jako jedna z vecí, ktorej som sa ja venoval v tom legislatívnom období 2010 – 2012, bol práve zákon, ktorý mal nahradiť a odškodniť tých, ktorí boli poškodení tým protiústavným zákonom.
A posledná vec, to, to, čo ste povedali v závere, to je tiež také signifikantné a príznačné pre ten proces skráteného konania, že vy tu hovoríte, že, že tiež nie ste s tým úplne spokojný a malo by to byť nejako dovysvetlené a možno aj upravené a možnože do večera na ministerstve dopravy pripravia nejaký pozmeňujúci návrh, no toto nie je spôsob, akým sa má taká dôležitá legislatíva prijímať, že z hodiny na hodinu niekto niečo pripraví, niekto to predloží a bude to vyriešené. A teda dôvodovú správu dopĺňať nie je možné ani meniť, iba paragrafy.

Pani poslankyňa Kolíková, to ustanovenie o tom, že štatutár nie je zodpovedný, a teda dostáva nejakú amnestiu vopred, bolo namietané aj v rámci pripomienkového konania, namietali sme ho aj my v rámci našej hromadnej pripomienky. Myslím, že aj tá druhá hromadná pripomienka sa toho dotkla, a teda napriek rozporovému konaniu bez, pokiaľ je mi známe, nejakého, nejakého reálneho vysvetlenia to v tom návrhu, návrhu ostalo a tiež je to jeden z množstva bodov obsiahnutých v tomto návrhu, ktorý vyvoláva pochybnosti a je dôvodom, prečo takto naformulovaný návrh, si myslím, že nie je možné podporiť.
Ďakujem.