Vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, vážený pán podpredseda Národnej rady, takmer predseda, a kolegyne, kolegovia, na úvod by som chcel teda osloviť pani poslankyňu Števulovú, lebo teda ja som nejako asi nepochopil to, čo hovorila, alebo som to prepočul, alebo som tu nebol, ale ja teda žasnem, že čo to, čo to ona vlastne narozprávala a ako sa stotožnila s kritikou predchádzajúcej garnitúry a teda aj vlastne s dôvodmi na odvolanie...
Vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, vážený pán podpredseda Národnej rady, takmer predseda, a kolegyne, kolegovia, na úvod by som chcel teda osloviť pani poslankyňu Števulovú, lebo teda ja som nejako asi nepochopil to, čo hovorila, alebo som to prepočul, alebo som tu nebol, ale ja teda žasnem, že čo to, čo to ona vlastne narozprávala a ako sa stotožnila s kritikou predchádzajúcej garnitúry a teda aj vlastne s dôvodmi na odvolanie členov Súdnej rady, podľa toho, čo tu počúvam od koaličných poslancov. Tak ak teda uzná za vhodné a vystúpi a vysvetlí vo faktickej poznámke, že ako to bolo, tak budem jej povďačný, lebo som naozaj trochu, trochu zmätený.
A pokúsim sa nie úplne opakovať to, čo tu už zaznelo od predrečníkov, asi sa mi to úplne, úplne nepodarí, a odpichnem sa od toho, čo pán spravodajca Gašpar hovoril o tom, že akoby to bola nejaká schizofrénia, že na jednej strane hovoríme, že stačí strata dôvery a na druhej strane hovoríme, že máte konkretizovať dôvody. Ja myslím si, že je mimo sporu, že mohli ste to urobiť tak, ako vám hovorila pani poslankyňa Kolíková, že by ste povedali, že nedôverujete, chcete si tam dať svojich ľudí, títo ľudia nie sú vaši ľudia, nemáte ku nim dôveru, tak ich idete, idete vymeniť. Nevravím, že by sa to nestretlo s kritikou, samozrejme, že dotknutí členovia Súdnej rady by sa mohli cítiť urazení, lebo nevedeli by, voči čomu sa majú brániť, ale, ale tá právna úprava, ktorá dnes je aj v ústave, aj v zákone, vám to, vám to umožňuje.
Mohli ste ísť touto cestou, ale nešli ste touto cestou, chceli ste tam uviesť nejaké dôvody, čo ja nevravím, že je zlé, lebo tak keď idete niekoho odvolávať, tak áno, môžete, môžete uviesť dôvody, ale potom by bolo korektné uviesť dôvody, ktoré sedia, to znamená, že zodpovedajú realite a sú vyčerpávajúce. A vy tam argumentujete v tom odôvodnení, že na niečo nezareagovali, k niečomu sa nevyjadrili, ale v podstate teda rozmenené na drobné je to, že mali na nejakú vec iný právny názor ako vy. Čo teda ja neviem, či toto má byť, má byť dôvod odvolania, lebo mnohokrát sa stane, že keď niekoho niekam nominujete, tak potom keď on koná nezávisle, tak má iný právny názor ako ten, kto ho, ten, kto ho niekam nominoval. Výborným príkladom sú ústavní sudcovia, ktorých, našťastie, nemožno, nemožno odvolávať, ktorí mnohokrát konajú inak, ako by zodpovedalo predstavám tých, ktorí ich tam navrhli, alebo ktorých, ktorí im dali, dali svoj hlas.
Čiže buď absencia dôvery, tá strata dôvery to sa mi naozaj nezdá, nezdá vhodný termín, lebo strata dôvery by mala znamenať, že vy ste im kedysi dôverovali a už im nedôverujete, ale ja teda neviem, či teda bolo nejaké obdobie, keď poslanci SMER-u alebo teda konkrétne poslanci, ktorí sú podpísaní pod tým návrhom, prechovávali dôveru k Jánovi Mazákovi alebo k Andrejovi Majerníkovi a teraz tú dôveru, dôveru stratili. Myslím, že to tak nebolo. Ale teda absencia dôvery možno by bolo, by bolo lepšie.
A teda ak máte nejaké dôvody, tak, a chcete pomenovať, lenže nechcete postupovať tak, ako hovorila pani poslankyňa Kolíková, že môžete postupovať, že, povedať, že nedôverujeme im, bodka, chceme si tam dať svojich ľudí, bodka, tak je korektné potom uviesť aj všetky dôvody, lebo ja mám taký pocit déja vu, že ako keď sme tú novelu Trestného zákona, mafiánsky balíček prejednávali, tak vy ste tie dôvody, a teda teraz narážam na pána poslanca Gašpara, niekoľko dní ste nám hovorili, že ja vám prečítam tie dôvody, ja vám prečítam tie uznesenia Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva a nakoniec ste nám ich prečítali o tretej v noci pred hlasovaním. Tak a teraz opäť pán poslanec Gašpar tu teraz niečo, niečo začal hovoriť a potom povedal, že ja to poviem vo vystúpení, ale však tie veci, ak ich máte, tak majú byť, majú byť uvedené v tom odôvodnení, pokiaľ považujete za dôležité, aby ste, aby ste tie dôvody pomenovali. A nie vo vystúpení. A keď vo vystúpení, dobre, vo vystúpení, tak v nejakom úvodnom vystúpení. Však aj navrhovateľ, aj spravodajca sa môžu kedykoľvek prihlásiť do rozpravy a povedať to. Ale teraz je už písomná rozprava na konci, neviem, či sa niekto prihlási, prihlási do rozpravy, či to poviete v záverečnom slove, alebo to poviete, alebo to poviete, že sa prihlásite do rozpravy, keď už bude končiť ústna rozprava, alebo aj keď to poviete teraz, že sa teraz, teraz prihlásite, tak málokto asi bude pripravený kvalifikovane reagovať na tie dôvody. Lebo ak máte tie dôvody a viete ich pomenovať, tak naozaj by bolo korektné, aby sme ich prebrali na ústavnoprávnom výbore v prítomnosti pána Mazáka a pána Majerníka a mohli sme si, mohli sme si ich vyjasniť, mohli sme si my získať informácie o nich, pripraviť sa na diskusiu. A dobre, mohla, mohla to byť argumentačná, argumentačná súťaž alebo porovnanie, porovnanie argumentov, z ktorého by si diváci a poslucháči mohli odniesť záver, že kto má pravdu, alebo kto je bližšie k pravde, či tie argumenty sú v poriadku, alebo nie sú v poriadku.
A takto postupovať je podľa môjho názoru nekorektné a naozaj to pôsobí tak, že dodatočne sa vymýšľajú nejaké dôvody, ako sme tu zažili na ústavnoprávnom, ústavnoprávnom výbore. A teda možno toto bude označené za moralizovanie, ale ja v tom nevidím žiadne, žiadne moralizovanie, jednoducho ak niečo navrhujem a je jedno, či je to návrh zákona, alebo idem navrhnúť odvolanie niekoho, niekoho z funkcie a chcem uviesť dôvody, aj keď ich uviesť nemusím, tak je podľa môjho názoru korektné voči tomu, komu ten návrh adresujem, že tie dôvody pomenujem a pomenujem ich tam, kde ich mám pomenovať, teda v dôvodovej správe, prípadne v nejakom úvodnom slove alebo v odôvodnení.
A druhá vec, na ktorú by som sa chcel asi aj teda spýtať, ale pochybujem, že dostanem odpoveď, je, že ako sa vysporiadávate s tým argumentom, že idete podľa novej právnej úpravy odvolávať členov Súdnej rady, ktorí sa dostali do funkcií v čase, keď platila stará právna úprava, ktorá takýto postup neumožňovala. Je to v podstate retroaktívne uplatnenie tej právnej úpravy, ktorá bola, bola presadená koncom roku 2020 a ja sa teraz od nej nedištancujem, ja som bol poslancom vtedy, ja som za ňu, za ňu hlasoval. Som stotožnený s tým, čo hovorila pani poslankyňa Kolíková, vtedy ministerka spravodlivosti, ktorá s tým, s tým prišla, že je legitímne, aby aj zákonodarná moc, aj výkonná moc, teda vláda aj prezident, mali zastúpenie v Súdnej rade, aj sudcovia a takýmto spôsobom sa tvoril, tvoril ten, ten orgán. Len máme nejaké pravidlá, keď sa podľa tých pravidiel ustanovovali do funkcií ľudia, tak v zásade sa má na nich nahliadať podľa, podľa toho, kedy boli ustanovení do funkcií, respektíve podľa pravidiel, ktoré platili vtedy. Áno, môžete povedať, však veď dobre, my ich odvoláme, oni nech sa obrátia na Ústavný súd a Ústavný súd nám povie, povie, ako to je. To je nepochybne pravda, že ak odvoláte a ak sa oni obrátia, myslím, že prinajmenšom pán Mazák avizoval, že sa obráti na Ústavný súd, tak dostaneme nejaké autoritatívne rozhodnutie zo strany Ústavného súdu, že ako to teda je. Ale teda predpokladám, že keď prichádzate s takýmto návrhom, tak ste vysporiadaní aj s touto otázkou a máte nejaké argumenty, prečo môžete takto postupovať, že môžete odvolávať podľa novej právnej úpravy ľudí, ktorí boli ustanovení do svojich funkcií členov Súdnej rady v čase, keď táto úprava ešte neplatila a keď aj podľa toho, ako rozhodoval Ústavný súd, by ste takto postupovať nemohli alebo nemali.
A tretia, posledná vec, ktorú chcem povedať, je, že aj kontext, kontext je dôležitý, lebo keby sme boli v nejakej zabehnutej štandardizovanej demokracii, kde sa striedajú pokojne vládne garnitúry a zmení sa parlament, zmení sa vláda, zmení sa prezident, tak zmenia svojich nominantov v Súdnej rade, no tak možno by to nevyvolávalo až toľko otázok a také diskusie a boli by sme, boli by sme na to zvyknutí. Ale tu sme naozaj v situácii, keď sa súčasná vládna garnitúra snaží spochybniť právny štát, snaží sa zasahovať do justície, snaží sa útočiť na sudcov, ktorí si dovolia rozhodovať inak, ako táto vládna garnitúra očakáva. V minulosti takto útočili na vyšetrovateľov, na prokurátorov, ktorí si konali svoju, konali svoju robotu. Teraz sa stávajú predmetom útokom, útokov aj sudcovia, tak je ťažké odmyslieť si od toho kontextu, keď počúvame Roberta Fica, premiéra tejto krajiny, ako spolu s advokátmi obvinených či obžalovaných politikov a ľudí blízkych politikom útočí na konkrétnych sudcov a žiada vyvodzovanie, vyvodzovanie nejakej disciplinárnej zodpovednosti. On z pozície, z pozície politika.
Alebo sa nečudujte, že tu otázky vyvoláva, ak SNS príde s tým, že jej kandidátom do Súdnej rady je Štefan Harabin. Lebo Štefan Harabin nie je len tak niekto. Štefan Harabin už za vlády SMER-u, za vlády Roberta Fica bol ministrom spravodlivosti. Štefan Harabin za vlády Roberta Fica sa stal predsedom Najvyššieho súdu aj predsedom Súdnej rady. Štefan Harabin zásadným spôsobom a negatívne ovplyvnil stav justície. Čiže to nie je len nejaká špekulácia, že nejaký novinár niečo napísal. Váš koaličný partner Slovenská národná strana prišla s tým, že toto je jej kandidát do Súdnej rady a už máme skúsenosť, že Štefan Harabin zastával významné pozície v slovenskej justícii, tak je úplne legitímne sa na to pýtať, že či naozaj Štefan Harabin je ten, ktorého chcete do Súdnej rady. Vy hovoríte, že je to, že je to predčasné, veď uvidíme, koho navrhne, či to Slovenská národná strana naozaj len tak hovorila a nejako to zobchoduje alebo vymení za niečo, ale obava, že Štefan Harabin by sa mohol stať členom Súdnej rady je namieste a je namieste sa to pýtať, tak to by možno bola, bola moja ďalšia otázka, že či, či teda vaše vrtenie hlavou znamená že nie, také niečo neprichádza do úvahy, alebo len nechcete o tom teraz hovoriť.
Čiže zhrniem dôvody, ktoré, ktoré uvádzate pre odvolanie Jána Mazáka a Andreja Majerníka z funkcie členov Súdnej rady, podľa môjho názoru nesedia a radšej ste nemali uviesť žiadne dôvody ako tie, ktoré ste, ktoré ste uviedli. A keď ste sa už rozhodli uvádzať dôvody, tak ste ich korektne mali pomenovať na začiatku, mali ste ich napísať do toho odôvodnenia, aby sme mohli o nich diskutovať na ústavnoprávnom výbore aj v prítomnosti členov Súdnej rady, aj poslanci, aby sme mohli o nich diskutovať aj v pléne. A teda budem rád, ak uznáte za vhodné odpovedať mi na tie otázky, ktoré som položil v rámci svojho vystúpenia.
Ďakujem.
Skryt prepis
