Videokanál poslanca

Opäť aj v príspevku pána poslanca Hlinu zaznelo alebo vyplynulo z neho, že je potrebné nejako nastaviť tie pravidlá aj nastaviť ten vzťah medzi ochranou prírody a ochranou súkromného záujmu alebo súkromného vlastníctva, alebo iných záujmov ako verejného záujmu na ochrane prírody. A nikto, samozrejme, nebude, nebude tvrdiť, že žiadny iný záujem ako záujem na ochrane prírode neexistuje. Ale ak, ako sa to má urobiť, ako sa má k tomu dospieť. Lebo to nie je, nie je úplne jednoduchá vec. A teda ak sa majú, majú tie pravidlá nastaviť dobre, tak je tam potrebné vyvažovať rôzne záujmy. Záujmy súkromných vlastníkov, záujmy ochrany prírody, záujmy ľudí, ktorí tam, ktorí tam žijú a pohybujú sa. A na to máme tie štandardné legislatívne nástroje, ako je napríklad medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré sa robí k vládnym návrhom zákonov, respektíve k návrhom zákonov, ktoré pripraví ministerstvo, pokiaľ ide o komplexnejšie alebo teda zásadnejšie zmeny a komplikovanejšie zmeny. A v tomto prípade sa domnievam, že takisto sa malo tým postupovať. Toto je tu taký evergreen v parlamente, že koaliční poslanci predkladajú svoje vlastné návrhy. Samozrejme, že majú právo, právo legislatívnej iniciatívy, len v niektorých prípadoch je to obchádzanie toho riadneho legislatívneho procesu a vyhnutie sa verejnej diskusii alebo prinajmenšom jej obmedzenie a zúženie na pôdu, na pôdu parlamentu, čo si myslím, že nie je dobré ani v tomto prípade.

Rokujeme o návrhu, ktorý by sa dal pracovne označiť ako lex Kuffa, a nielen preto by asi bolo vhodnejšie, keby s takým návrhom prišiel rezort životného prostredia, aby teda bolo jasné, že o čo ide a o koho ide, ale aj z hľadiska, z hľadiska toho legislatívneho procesu. A je teda zaujímavé, že opäť s takýmto niečím prichádza skupina poslancov za Slovenskú národnú stranu.
Pred malou chvíľou sme diskutovali o iných návrhoch zákonov z dielne poslancov Slovenskej národnej strany, ktorí ešte v januári predložili päť návrhov zákonov, ktoré sa týkali oblasti kultúry a na ktorých okrem vecného obsahu opozícia aj kultúrna obec od začiatku kritizovali, že má ísť o vládne návrhy zákonov, ku ktorým je riadne medzirezortné pripomienkové konanie, ku ktorým má možnosť vyjadriť sa, vyjadriť sa verejnosť. Tam navyše boli v druhom čítaní pridávané rozsiahle pozmeňujúce návrhy, a tak sme dospeli k tomu, že po tom, čo už tri tie návrhy zákonov boli schválené v minulosti, tak teraz tie posledné dva, predkladateľ pán Michelko povedal, že už stačilo, už nebude postupovať tým spôsobom, že sa tam budú dávať rozsiahle pozmeňujúce, pozmeňujúce návrhy, tak sme sa tu tak nádejali na nejaké zvýšenie politickej kultúry. No a teraz tu máme opäť návrh zákona, ktorý bude mať, jednak je účelový, dobre, to je jedna vec, ale bude mať ďalekosiahle, ďalekosiahle dopady a opäť nie je daný do legislatívneho procesu štandardnou legislatívnou formou. Čo by sa stalo, keby s takýmto návrhom prišlo ministerstvo, okrem toho teda, že by to lex Kuffa viac bilo do očí ako takto?

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, poslanci z poslaneckého klubu SaS v prvom čítaní podporili návrh novely zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín napriek tomu, že je to návrh predložený koaličným poslancom a že bol súčasťou toho problematického balíčka piatich kultúrnych návrhov. Návrhov z oblasti kultúry, ktoré obchádzali riadny legislatívny proces, ale v tomto prípade sme uprednostnili obsah a skutočnosť, že premieta uznanie existencie vietnamskej menšiny v rámci právneho systému Slovenskej republiky do schém Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
A súhlasím s pani poslankyňou Jaurovou v tom, že ide zrejme o obchádzanie riadneho legislatívneho procesu. Na druhej strane táto zmena je tak zásadná, je to tak z môjho pohľadu na hrane toho, čo môže ísť aj ako poslanecký návrh zákona, lebo nemá to negatívne dopady napríklad na žiadne iné menšiny. Otázka, či zvýšiť o jedno percento na prevádzku fondu z prostriedkov fondu, je, skôr by som povedal, že technická ako nejaká zásadná a ten hlavný zámer, teda že sa podarí ukotviť v systéme fondu na podporu umenia vietnamská menšina, sa tým, sa tým naplní. Treba oceniť aj to, že teda na rozdiel od tých fondových zákonov neprichádzajú tu žiadne pozmeňujúce návrhy, teda okrem technických v druhom čítaní, a teda nemení sa, nemení sa charakter toho návrhu.
Čo sa týka rýchlosti, áno, môže byť poslanecký návrh rýchlejší, ale v tomto prípade, myslím, že to tak nebolo myslené, pretože už v samotnom pôvodnom návrhu zákona je prechodné ustanovenie, ktoré hovorí, že sa tie nové ustanovenia týkajúce sa vietnamskej menšiny neuplatnia v roku 2024, čiže od samého začiatku ten návrh zákona počíta s tým, že až od roku 2025 to začne fungovať, čiže z tohto pohľadu, že či by to bolo schválené v marci, alebo, alebo by to bolo schválené v decembri, tak zásadne sa nič, nič na tom nemení.
Otázka je a tá pochybnosť tu ostane, že či to bol naozaj len nosič ako tie ostatné návrhy zákonov z toho päťbodového balíčka, alebo, alebo nie, to sa možno už ani nedozvieme nikdy, ale teda z tých piatich návrhov zákonov z oblasti kultúry, ktoré pán poslanec Michelko a skupina poslancov SNS predložili, tak pri troch to bolo úplne zjavné, teda pri Fonde na podporu umenia a Audiovizuálnom fonde a pamiatkovom zákone bolo zjavné, že to je iba nosič, ku ktorému v druhom čítaní má pribudnúť tá skutočná zmena prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu. V prípade Fondu na podporu umenia a Audiovizuálneho fondu sa tak aj stalo, v prípade, v prípade pamiatkového zákona našťastie, našťastie nie. V prípade zákona o múzeách a galériách, tam si myslím, že ten návrh bol zlý od samého začiatku, lebo tam už v tom pôvodnom návrhu zákona bol obsiahnutý, obsiahnutý ten zámer.
No a v prípade Fondu na podporu kultúry národnostných menšín viem si teda predstaviť aj to, že to nebol nosič, lebo, lebo tá zmena, ktorú obsahuje samotný návrh, je dôležitá a je potrebná. Vietnamská menšina už dlho funguje v Slovenskej republike, žijú tu medzi nami Vietnamci, pracujú tu, chodia do škôl, majú tu svoje kultúrne aktivity, sú súčasťou našej spoločnosti a som rád, že teda aj v priebehu minulého volebného obdobia som mal možnosť sa podieľať cez rôzne grémiá, kde sa to riešilo na tom, že vietnamská, že Vietnamci na Slovensku boli oficiálne uznaní za národnostnú menšinu a že sa to teraz premieta aj do legislatívy vrátane zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín. Toto je zásadná vec, dôležitá vec, podľa môjho názoru je dôležitejšia, aj keby sme mali nejaké pochybnosti povedzme o tom, o tom pridaní jedného percenta na prevádzku fondu, tak toto je, toto je dôležitejšie. Aj z tohto dôvodu som rád, že tam nepribudli nejaké veci, ktoré by, ktoré by povedzme boli neprijateľné pre opozíciu a mali by sme potom pochybnosti, že ktorú stranu váh máme uprednostniť, keď by tam boli veci, ktoré by z nášho pohľadu deformovali pôsobenie, pôsobenie fondu, ale to uznanie vietnamskej menšiny je dôležité, takže tu tú dilemu nebudeme mať a aj pri hlasovaní o návrhu zákona ako celku návrh zákona podporíme a dúfam, že sa na to nájde širšia podpora a že aj veľká časť opozície za ten zákon nakoniec zahlasuje.
Máme zhodu v tom, že je potrebné zmeniť aj fungovanie Fondu na podporu kultúry národnostných menšín širšie a systémovejšie, ako len že sa tam doplní vietnamská menšina. Som rád, že máme zhodu v tom, že to nemá byť cez poslaneckú novelu alebo nebodaj dokonca cez pozmeňujúci návrh k poslaneckému návrhu, ale že to má ísť riadnym legislatívnym procesom, aj keď teda tá informácia, že to má v rukách pán Machala, ma optimizmom nenapĺňa, ale bude riadny legislatívny proces, bude možnosť sa k tomu vyjadriť, takže ja sa už nejdem teraz o tom ďalej, ďalej rozvádzať.
Ale keď som už teda spomenul aj tých päť, aj tých päť zákonov, ktoré išli na začiatku v jednom balíku, tak opakujem tú otázku, na ktorú som nedostal odpoveď, keď som ju položil v rámci faktickej poznámky, že či pán predkladateľ vie niečo o osude tej novely zákona o Audiovizuálnom fonde, kde podľa dostupných informácií neboli vymenovaní do 15. augusta členovia rady ministerkou, ktorí vymenovaní byť mali, a teda sme v situácii, ktorá nie je v súlade so zákonom.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Kleinert, no, ja by som zase až nebol taký optimistický ohľadom toho posunu politickej kultúry. Ja tiež, samozrejme, oceňujem, že tieto dva návrhy zákonov, pri ktorých, o ktorých rokujeme dnes, z toho päťnávrhového balíčka nepostihol ten osud zákona o Audiovizuálnom fonde a zákona o Fonde na podporu umenia. Teda nebudeme tu teraz riešiť nejaký zásadný pozmeňujúci návrh, ale teda určite by ste sa nemali až tak optimisticky pozerať do budúcnosti. Ak koalícia pri nejakej inej príležitosti bude potrebovať využiť túto techniku, tak predpokladám, že ju bez váhania využije. Možno nie pán poslanec Michelko, ktorý si to teraz zlizol za celú koalíciu, ale predpokladám, že takýchto prípadov tu ešte zažijeme.
A vy ste bilancovali tých päť návrhov, a teda neviem, či som to iba nezachytil, ale... a podobná situácia je, pokiaľ viem, aj v Audiovizuálnom fonde, kde tiež mali byť do 15. augusta vymenovaní štyria zástupcovia ministerstva. Je to napísané v zákone a ministerka kultúry podľa toho, čo vidím na stránke Audiovizuálneho fondu, bol vymenovaný iba pán Dlugolinský 12. augusta, inakšie, inakšie teda nebola naplnená litera zákona. Tak možno je to, neviem teda, či vy máte tie informácie, ale možno pán poslanec Michelko, keď má informácie o Fonde na podporu umenia, tak možno má informácie o tom, ako to pokračuje v Audiovizuálnom fonde, lebo za to tiež nesie zodpovednosť ako predkladateľ návrhu zákona aj ako predkladateľ pozmeňujúceho, pozmeňujúceho návrhu. Tak možno v rámci rozpravy alebo, alebo inak nám dá vedieť, že ako to vyzerá. Lebo tam sa tiež nerešpektuje zákon.

Pani poslankyňa Jaurová, ja úplne súhlasím, že ten zákon je v tejto podobe zbytočný, ničomu nepomôže, ničomu asi ani neuškodí. Vlastník bude musieť trpieť o 30 dní dlhšie, kým sa štát rozhodne, či uplatní predkupné právo. Štát teoreticky by tých 30 dní mu mohlo pomôcť, ale prakticky, áno, pýtali ste sa aj v prvom čítaní, že koľko bolo takých prípadov, keď za 30 dní sa to nestihlo a za 60 by sa to stihlo. Môžme sa spýtať, že koľko prostriedkov je vyčlenených v štátnom rozpočte na kúpu kultúrnych pamiatok v tomto roku, koľko v budúcom roku, koľko bude vzhľadom na konsolidáciu. Ten problém asi naozaj nie je dĺžka toho času, ale problém je, že nie sú na to finančné, finančné prostriedky, čo teda pri stave verejných financií sa teda ani nemožno čudovať, ale zase sa netvárme, že by, že sa to tým vyrieši. No tak ako touto logikou to môžme na tri roky predĺžiť a za tri roky by sa teoreticky tie financie nejaké mohli nájsť, keby to bolo také super dôležité. Ale treba nájsť nejakú mieru a medzi 30 dňami a 60 dňami nie je žiadny rozdiel.
Na druhej strane ja sa dokážem na to pozrieť aj z opačnej strany, pri tom všetkom, čo tu zažívame v tomto volebnom období, sa dokážem tešiť z toho, že sa pán poslanec Michelko poučil z toho, z tých predchádzajúcich zákonov a nejde tou technikou ako pri Fonde na podporu umenia a pri Audiovizuálnom fonde. Tak možno sa ani on pri tom necítil úplne najlepšie a že robil nejakého nosiča a teraz, keď sa to vybaví takýmto síce zbytočným, ale neškodným zákonom, no tak je to lepšie ako to, čo sme zažili pri fondoch.

Ďakujem obom kolegom za reakcie.
Pán poslanec Huliak, no nejdem vám váš subjektívny vkus hodnotiť, ale teda obidvaja tu nie sme, tak ako pri Fonde na podporu umenia, tu nie sme my dvaja na to, aby sme rozhodovali, že ktorá dotácia má byť poskytnutá, alebo čo sa nám páči, čo sa nám nepáči. To je potom, sme v takej polohe, ako keď pán poslanec Michelko tu hovoril, že aké odpornosti a nechutnosti podporil Fondu na podporu umenia a čítal tu z nejakej knihy a potom o dva dni vysvitlo, že tú knihu vydalo vydavateľstvo, ktorému on šéfoval. Ale teda vy ste narážali na to, čo zverejnil pán poslanec Dubéci. Ale pán poslanec Dubéci predsa nevynášal nijaké hodnotiace úsudky, on nehovoril, že tie peniaze, ktoré rôznymi formami sa dostali k rôznym firmám a organizáciám, v ktorých pôsobia príbuzní poslancov vládnej koalície, že to boli zle vynaložené, že tam bola nejaká korupcia, on nič také nepovedal. To ste si tam možno vypočuli, ale on nič také nepovedal. On iba skonštatoval, že aj firmy a organizácie, v ktorých pôsobia príbuzní poslancov vládnej koalície, dostávajú verejné zdroje. A ak to, že firma alebo organizácia, v ktorej pôsobí príbuzný politika alebo človeka, ktorý je vo verejnom živote, dostane verejné zdroje, je dôvodom na to, aby sme tvrdili, že je to konflikt záujmov a že ten politik by mal odísť zo svojej funkcie, no tak potom to je tá logika, ktorú vy používate na pána Šimečku. Iba o tom bol ten zoznam pána Dubéciho.
A, pán poslanec Galek, no áno, odvolávajú Michala Šimečku, lebo organizoval protesty. To je ten dôvod. Ako tie protesty mohli zachrániť údajné finančné záujmy rodiny Šimečkovcov, to tiež nemá žiadnu logiku, lebo nijako. (Potlesk.)

Neviem, čo je tu taký rozruch, však rokujeme do rána, nie? Sme si tak odhlasovali, tak tak budeme postupovať.
Ja podobne ako pani poslankyňa Šrobová chcem povedať iba tri veci, teda v písomnej časti rozpravy iba tri veci.
Po prvé, celý ten návrh je postavený na vode, je to čistá fabulácia. A pán podpredseda Gašpar v úvodnom slove hovoril o tom, že fakty, fakty, fakty a je to veľmi zvláštny spôsob práce s faktami, lebo faktom nepochybne je, že v Centrálnom registri vecí zmlúv sú nejaké zmluvy s mimovládnymi organizáciami, v ktorých pôsobia príbuzní pána Michala Šimečku, ktoré hovoria o poskytnutí finančnej podpory. Rovnako je fakt, že Michal Šimečka pôsobí už niekoľko rokov vo verejnom živote a pán poslanec Gašpar a všetci alebo podpredseda Národnej rady Gašpar, pardon, a všetci, ktorí ten návrh podporujú, z toho vyvodzujú hodnotiaci úsudok, že to súvisí, že pán Šimečka to mohol nejako ovplyvniť a že by mohol byť v konflikte záujmov. Ako? To sme sa nedozvedeli, za celý deň sme sa to nedozvedeli. Je to niečo na spôsob toho, že Zem existuje, fakt. Keď sa pozrieme na zemi, po zemi, okolo seba, tak takým bežným okom sa nám zdá, že tá Zem je taká plochá, ak tam práve nie sú hory, tak to vyzerá, že je to ploché, no a niekto z toho odvodí hodnotiaci úsudok, že Zem je plochá, je to zároveň úplný nezmysel. Aby som to demonštroval na niečom, čo pán podpredseda Gašpar v tom úvodnom vstupe, na ktorý sa nedalo reagovať, povedal, tak on vytkol opozícii, že vy ste odvolávali Blahu, pána podpredsedu Blahu, lebo zvesil obraz prezidentky, ktorá vzišla z prostredia Progresívneho Slovenska. No opäť je to taký zvláštny spôsob práce s faktami, že áno, opozícia navrhla odvolávať pána Blahu z funkcie podpredsedu Národnej rady, áno, zvesil v tom slávnom videu obraz prezidentky, nuž ale realita je taká, že neiniciovalo to Progresívne Slovensko, iniciovalo to KDH a zamlčanie je, že dôvod nebol primárne to zvesenie portrétu prezidentky, ale jeho nahradenie obrazom komunistického vraha Che Guevaru a odnesenie vlajky Európskej únie. A tak je to aj s celou údajnou kauzou Michala Šimečku a jeho príbuzných a dotácií z verejných zdrojov. Áno, naozaj je fakt, že organizácie, v ktorých pôsobia príbuzní Michala Šimečku, dostali dotácie z verejných zdrojov, je fakt, že Michal Šimečka pôsobí vo verejnom živote, ale čo vy z toho vyvodzujete? Finančné príspevky získali vyššie uvedené subjekty v čase, kedy mal Michal Šimečka ako predseda politickej strany Progresívne Slovensko priamy, nie nepriamy, priamy vplyv na rozhodovacie procesy pri prideľovaní konkrétnych štátnych dotácií. Aký priamy vplyv mal Michal Šimečka na rozhodovacie procesy pri prideľovaní konkrétnych štátnych dotácií? No žiadny. Aký priamy? Ani nepriamy.
Alebo vyššie uvedené skutočnosti predstavujú vážne riziko konfliktu záujmov, ktoré by mohli ovplyvniť nestrannosť a transparentnosť pri výkone jeho funkcie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Ako? Ako to, že dostali tie organizácie nejaké dotácie, môže ovplyvniť pôsobenie podpredsedu Národnej rady, ktorý je tam za najsilnejšiu opozičnú stranu. Slovami pána poslanca Hargaša: "Čo s tým má ten Michal Šimečka?" No skúste mi to vysvetliť, viem, že už sa ponáhľate domov, ale teda, lebo ja tomu naozaj nerozumiem, nerozumiem, ako to mohol ovplyvniť, ako to mohol ovplyvniť z pozície politika, neskôr predsedu opozičnej strany, ktorá mala jedného poslanca, opozičného poslanca v parlamente. Ako? Nijako.
Alebo tá konštrukcia, s ktorou prišla pani poslankyňa Plevíková, že vlastne všetky tie protesty boli na ochranu finančných záujmov rodiny Šimečkovcov. Teda nie, že by ľudia boli naozaj pobúrení tým, čo pán minister Susko urobil s Dušanom Kováčikom, teraz sa nejdem púšťať do terminologických nuáns, či prerušil výkon, alebo prepustil, alebo čo pani ministerka Šimkovičová urobila s pánom Drličkom a s pani Kusou, tí ľudia zrejme nie sú príčetní, len jednoducho pán Šimečka im povie, že choďte do ulíc, lebo treba chrániť záujmy mojej rodiny, povie im to inak a ľudia tam idú.
Čiže hodnotiaci úsudok, ktorý je hlavným argumentom pre návrh na odvolanie Michala Šimečku nijako, nijako nesúvisí s faktami, ktoré ten hodnotiaci úsudok spomína. Dáte na kopu jeden fakt, druhý fakt a potom vyslovíte nejaké tvrdenie o tom, že to súvisí, bez toho, aby ste akokoľvek preukázali, že tie fakty, ktoré nikto nespochybňuje, nejako súvisia, je to úplne vyfabulované, čistá voda.
Druhá vec, ku ktorej sa chcem vyjadriť, je ten audit na ministerstve spravodlivosti o údajných závažných podozreniach z nezákonného postupu a ovplyvňovania procesu prideľovania štátnych dotácií, tam myslím, že pani poslankyňa Mesterová jasne vysvetlila, že zavádzate, že si účelovo vyberáte z toho auditu, lebo to nie je celý audit, to je iba nejaká správa, čiastočná, nie je to hotové. Hovoríte, vytrhávate si veci, ktoré sa vám hodia ako na tých tlačovkách, kde ste citovali prepisy z nahrávok, ktoré ste si účelovo vytrhli, zmanipulovali, posunuli význam.
Máte v tom bohatú prax, uznávam. Takýmto spôsobom ste pripravili aj celý ten návrh.
Ale chcem povedať ešte jednu vec na margo toho auditu. V roku 2022 som necelý polrok pôsobil ako štátny tajomník na ministerstve spravodlivosti. Drvivá väčšina ľudí, ktorých som tam stretol, boli slušní ľudia a kompetentní odborníci, ktorí si poctivo robili svoju prácu a išlo im o vec a o verejný záujem. Bol to pre mňa vtedy trochu taký kultúrny šok. Lebo som tam prišiel po rokoch pôsobenia v parlamente, kde som zažíval hrubosť, nekompetentnosť, politickú účelovosť, klamstvá, zavádzanie, politické hry. No a jedným z tých slušných, kompetentných a poctivých ľudí, ktorých som tam stretol, bol riaditeľ odboru ľudských práv Marián Filčík. A na základe tých pár mesiacov si dovolím tvrdiť, že neverím, že by Marián Filčík niečo vedome zmanipuloval, zneužil svoju pozíciu, niekoho zvýhodnil, alebo znevýhodnil. Mohol spraviť nejakú chybu, to nevylučujem, to sa nikdy nedá vylúčiť, ale určite nič nemanipuloval a nikomu nič nedohadzoval. Marián Filčík je slušný a poctivý človek a je hanba, že jeho meno špiníte v rámci politického boja proti opozícii. Chcem sa tu na tomto mieste zastať Mariána Filčíka a všetkých slušných štátnych zamestnancov, ktorí si poctivo robia svoju robotu a ktorých súčasná moc zaťahuje do svojich politických hier, prípadne ich bezdôvodne odvoláva z funkcií, či vyhadzuje rovno z práce a ešte ich aj uráža a verejne o nich klame.
Tretia, posledná vec, ktorú chcem povedať, je že, je také zaujímavé, až príznačné, že celý tento návrh má aj hlboko symbolický charakter a symbolický rozmer. Je to prejavom rozvratu demokracie. Už viac ako dve desaťročia je v tejto krajine súčasťou parlamentarizmu, parlamentnej demokracie, že jedno, najmenej jedno z miest podpredsedov parlamentu patrí opozícii a v rámci opozície patrí najsilnejšej opozičnej strane a tomu kandidátovi, ktorého navrhne tá najsilnejšia opozičná strana.
Bol tu pokus odvolať pána Figeľa v roku 2015 za podobných okolností, opäť bolo treba niečo prekryť, nebolo to dotiahnuté do konca, ak to teraz dotiahnete do konca, tak to bude návrat do Mečiarovských čias.
Ale priplietli sa vám do toho aj ďalšie motívy, neviem, či to je vedomé, podvedomé alebo len tak mimochodom, ale tiež sa mi to zdá príznačné. Na Michala Šimečku útočíte cez mimovládky a cez médiá, je to útok na občiansku spoločnosť a útok na médiá, lebo občianska spoločnosť aj médiá vám ležia hlboko v žalúdku. A zároveň je to aj útok na november ´89. lebo Milan Šimečka, aj Martin Šimečka, teda starý otec a otec Michala Šimečku boli disidenti, boli prenasledovaní a postihovaní komunistickým režimom, boli to ľudia, ktorí sa stavali na odpor komunistickému režimu, boli to ľudia, ktorí zohrali dôležitú úlohu v novembri ´89. Keď sa tu vyťahuje komunistická minulosť Milana Šimečku, je to smiešne a veľmi dobre to vo svojom skvelom vystúpení vysvetlil František Mikloško.
Nadáciu Milana Šimečku tiež založili ľudia novembra ´89 a Šimečkovi priatelia, je to jedna z najstarších a najdlhšie pôsobiacich mimovládnych organizácií, ktorá robila a robí kopu dobrej práce. A ja som mal možnosť s nadáciou Milana Šimečku v 90-tich rokoch spolupracovať napríklad na tom projekte Oral History, ktorý spomenul František Mikloško. Ale Šimečkova nadácia robí kopu inej dobrej práce napríklad s Rómami v ochrane ľudských práv. A zdá sa mi až také príznačné, že mierite na predsedu opozičnej strany a len tak mimochodom zasiahnete aj občiansku spoločnosť, aj médiá, aj odkaz novembra ´89.
A chcem sa teda na tomto mieste zastať nadácie Milana Šimečku a všetkých mimovládnych organizácií, ktoré robia užitočnú činnosť, prospešnú pre celú spoločnosť, chcem sa zastať Denníka N a všetkých slobodných médií, ktoré si plnia svoju povinnosť a poskytujú vládnej moci kritickú spätnú väzbu. A robia to bez ohľadu na to, či sa premiér volá Robert Fico alebo Igor Matovič. Jeden aj druhý sa za to na tie médiá hnevajú, ale to je ich úloha, to majú robiť.
A ešte nad rámec toho mám silnú osobnú potrebu zastať sa rodinných príslušníkov Michala Šimečku, najmä jeho mamy Marty Šimečkovej, ktorú poznám a jeho partnerky Soni Ferienčíkovej, ktorú vôbec nepoznám, ale obe sú nechutným spôsobom zaťahované do politického boja. Rodinní príslušníci verejných funkcionárov, samozrejme, nemajú imunitu na to, aby podliehali verejnej kritike.
Ak verejný funkcionár dohodí nejaký kšeft svojmu príbuznému, tak má byť o tom verejná debata, má byť za to kritizovaný a aj keď je to žena, tak sa má o tom, o tom hovoriť, to neznamená, že ženy nemôžu byť kritizované.
Ale toto nie je ten prípad, toto je situácia, keď sú ženy ohadzované blatom len preto, že sú príbuzné opozičného politika, pre nič iné. Nič zlé ani jedna, ani druhá nespravili. A deje sa to účelovo a nechutným spôsobom.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Plevíková, reagovali ste aj na mňa, a teda upozornili ste, že nie som v sále. Tak ja som bol na chodbe a počúval som vás, lebo pán podpredseda Danko ešte keď bol predsedom Národnej rady, tak nám zakázal Horalky nosiť do sály, takže som musel na chodbe konzumovať tú tyčinku, čo som si kúpil. Ale teraz som rád, že sa zhodneme, že tento návrh je nehorázny a absurdný a prispeli ste k tomu aj vy tým konšpiračným videním sveta, ktoré ste tu predviedli. Keď sa pokúšate tu nám nahovoriť, že vlastne všetky tie protesty, všetká tá nespokojnosť bola na ochranu finančných záujmov rodiny Šimečkovcov. Čiže ľudia vyšli v tisícoch do ulíc nie preto, že boli pobúrení tým, že minister spravodlivosti prepustil právoplatne odsúdeného korupčníka Dušana Kováčika z výkonu trestu. Nie preto, že boli pobúrení tým, že bez dôvodov boli odvolaní generálny riaditeľ Slovenského národného divadla pán Drlička a generálna riaditeľka Slovenskej národnej galérie pani Kusá, ale tí ľudia v skutočnosti išli na tie námestia, aby chránili finančné záujmy rodiny Šimečkovcov. Čiže tí ľudia sú nesvojprávni, nie sú sami od seba pobúrení. 10-tisíce ľudí, ktorí podpísali petíciu za odchod pani ministerky Šimkovičovej, tí sú zrejme tiež zmanipulovaní. Ale skúste mi, prosím, vysvetliť, ako protesty v auguste 2024 môžu niečo zmeniť na tom, akým spôsobom sa bude postupovať v dotačných schémach na ministerstve spravodlivosti a ministerstve kultúry.
Čo tie protesty môžu reálne ovplyvniť.

Pán poslanec Gröhling, gratulujem k tomu Stanfordu, to je milé. A súhlasím s tým, že táto schôdza je prekrývacia. Ale nemyslím si, že primárne je zámerom prekrývať babráctvo, neschopnosť a nečinnosť tejto vládnej koalície. Primárnym zámerom je prekrývať kauzy a nehoráznosti páchané touto vládnou koalíciou. Celý tento proces sa spustil, keď sa objavili občianske protesty, ktoré reagovali na dianie v rezorte kultúry a v rezorte, v rezorte spravodlivosti. Konkrétne na prepustenie odsúdeného zločinca Dušana Kováčika, ktorý bol právoplatne odsúdený za korupčný trestný čin a minister spravodlivosti Boris Susko ho prepustil na slobodu. A na odvolanie generálnych riaditeľov Slovenského národného divadla a Slovenskej národnej galérie, ktoré bolo bez akýchkoľvek relevantných dôvodov. Opozícia reagovala na to, že koalícia nivočí spravodlivosť, nivočí kultúru a koalícia to potrebovala nejako, nejako prekryť. Tak to prekryli tým, že si vymysleli kauzu Šimečkovej rodiny a idú odvolávať podpredsedu Národnej rady. A súhlasím aj s tým, ako si poukázal na to, že ak im pán poslanec Dubéci pripomenul, že aj firmy a organizácie, v ktorých figurujú rodinní príslušníci poslancov vládnej koalície, berú dotácie, tak reagovali veľmi podráždene. To im vadí, že to spomenul a on pri tom nehovoril, že je na tom niečo zlé, iba to vymenoval. To isté, čo je pre vás dôvodom na odvolanie Michala Šimečku, iba spomenul. Nedal tomu žiadny hodnotiaci význam a vyleteli ste ako osy na neho.

Pán poslanec Glück, keď sa dáva nejaká dotácia alebo grant na nejaký projekt, tak sa dáva na rôzne položky a dáva sa aj na aktivity a keď nejakí ľudia robia nejaké aktivity v rámci toho projektu, tak je asi normálne, že sú zaplatené. Keď sa v konečnom vyúčtovaní zmení niečo oproti tomu schválenému rozpočtu, tak opäť záleží od konkrétnej dotačnej alebo grantovej výzvy, že nemôže sa meniť, môže sa použiť tie prostriedky iba na tie položky, ako boli schválené. Môže sa to upravovať do nejakej výšky, alebo môže sa to upravovať so súhlasom toho, kto tú dotáciu, dotáciu poskytol. A, samozrejme, ak máte skúsenosť s realizáciou projektov, tak áno, stáva sa, že niekedy predpokladáte na niečo vyššie, na niečo nižšie a potom to, potom to v priebehu realizácie toho projektu upravujete. To predpokladám, že nie je nič protizákonné ani nič, čo by porušovalo pravidlá tej-ktorej výzvy. Ak by to bolo, tak predpokladám, že by boli z toho vyvodené nejaké dôsledky.
Druhá vec. Tým najväčším hriešnikom podľa toho návrhu, ktorý ste predložili, nie je Projekt Fórum, ale Nadácia Milana Šimečku, ktorá má byť s pánom Michalom Šimečkom prepojená nielen cez meno, ktoré nesie meno jeho starého otca, ale aj cez to, že jeho strýko je členom správnej rady. Ale podľa zákona o nadáciách § 21 ods. 3: "Členom správnej rady nemôže byť osoba, ktorej sa poskytujú peňažné prostriedky z majetku nadácie." 21 ods. 4:"Členstvo v správnej rade je neplatená funkcia, člen správnej rady má nárok na náhradu výdavkov podľa osobitného predpisu, ktoré mu vznikli pri výkone tejto funkcie." Čiže ak je to prepojenie cez strýka pána Michala Šimečku, tak ten z toho nemôže benefitovať, že je členom správnej rady. A keď sa tu koaliční poslanci bránia, že však ale to nedostali oni, to bolo na niečo použité, tak si potom škrtnite tú nadáciu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)