Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákon v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu, respektíve zastupujúceho predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážené kolegyne, kolegovia, návrh novely zákona o štátnych symboloch, ktorý predkladá skupina poslancov za Slovenskú národnú stranu, obsahuje tri časti. Jedna je prikazujúca, druhá je zakazujúca, tretia je trestajúca. Chcel by som sa vyjadriť ku všetkým trom, lebo ku všetkým trom mám výhrady, respektíve otázky a pochybnosti s nimi spojené.
Ten príkaz zavesiť na všetky budovy štátnu vlajku je údajne motivovaný tým, že štátna vlajka ako základný symbol suverenity a nezávislosti Slovenskej republiky musí byť viditeľne prezentované na všetkých relevantných štátnych budovách, čím sa zabezpečí jej správna a úctyhodná reprezentácia. Ja sa domnievam, že už dnes znenie zákona predpokladá, že na všetkých relevantných štátnych budovách štátna vlajka je. Už dnes máme v zákone napísané, že štátne orgány, ozbrojené sily, bezpečnostné zbory, hasičský a záchranný zbor a orgány územnej samosprávy označujú štátnou vlajkou budovy, v ktorých sídlia štátne orgány, označujú aj úradnú miestnosť najvyššieho predstaviteľa.
Vy tam navrhujete doplniť, že štátnou vlajkou sa označujú aj budovy vo výlučnom vlastníctve štátu s výnimkou budov, v ktorých sídlia diplomatické a konzulárne úrady tretích krajín. Nerozumiem, prečo to nestačí, ako je to vymedzené dnes. Ak máte pocit, že niektoré iné inštitúcie štátne alebo verejné by mali byť označené štátnou vlajkou, tak to tam doplniť, ale prečo majú byť všetky budovy vo vlastníctve štátu? Lebo niektoré budovy vo vlastníctve štátu sú zrejme prenajaté iným ako verejným inštitúciám alebo štátnym inštitúciám. Niektoré, niektoré sú nevyužívané, niektoré sú dokonca v zlom stave, sú chátrajúce. Označovať ich štátnou vlajkou nebude podľa môjho názoru dôstojné ani vo vzťahu k štátnej vlajke. Teda nerozumiem tomu, že prečo je tam ten zámer vo vzťahu k všetkým budovám, ktoré sú vo vlastníctve štátu. Či teda aj k takým, kde nesídlia žiadne štátne ani verejné orgány, alebo k takým, kde sídlia dokonca súkromné inštitúcie, alebo sú v zlom stave.
Otázka je, koľko to bude stáť. Vy vo svojom návrhu v doložke to nevyčísľujete. Iba konštatujete, že áno, bude to spojené s nejakými nákladmi. To vám vlastne vyčíta aj stanovisko ministerstva financií, že tie náklady by mali byť vyčíslené a nie sú vyčíslené, samozrejme, nejakým odhadom. A teda keď už sme pri doložke, tak teda zaujali ma tie pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, lebo nie je to tam nejako vysvetlené, ako tento návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, keď napíšete do doložky, že niečo bude mať pozitívny vplyv, asi by ste aspoň slovne mali vysvetliť, že ako to myslíte.
Ten zakazujúci paragraf alebo bod, to je ten druhý bod vášho návrhu, kde hovoríte, že na budovy a v budovách ustanovizní uvedených v § 3 ods. 1, kde sa dáva štátny znak, na budovách a v budovách sídel štátnych orgánov a verejných inštitúcií a na budovách a v budovách, ktoré sú vo vlastníctve štátu, sa zakazuje vyvesovať, umiestňovať alebo inak zobrazovať vlajky, zástavy, symboly alebo iné vizuálne prvky, ktoré nepredstavujú štátne symboly Slovenskej republiky, vlajky iných štátov, Európskej únie alebo zástavy miest a obcí.
Asi je nám všetkých jasné, čo tým, čo tým sledujete. Ale teda opäť, tie argumenty, ktoré som použil pri tom prvom bode, sedia, pretože opäť sa to týka aj štátnych budov, ktoré, alebo teda budov, ktoré sú vo vlastníctve štátu a v ktorých sídlia nejaké inštitúcie, ktoré sú súkromné, alebo teda nie sú ani štátne, ani verejné, čiže zasiahne to aj ich, na to nevidím dôvod. Rovnako sa to týka teda budov, v ktorých sídlia štátne orgány a štát nie je ich vlastníkom, kde môžu sídliť aj iné inštitúcie a vlastne sa to zakazuje bezdôvodne aj tým iným inštitúciám. Hovorí sa tam síce, že výnimky z tohto ustanovenia môže v odôvodnených prípadoch povoliť Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo príslušný okresný úrad na základe písomného rozhodnutia. Ale teda je jasné, že ide vám o dúhové vlajky, ale tak, ako je to naformulované, tak sa to týka vlastne všetkých vlajok. Napríklad keď niekto zomre v tej inštitúcii a budú chcieť vyvesiť čiernu vlajku, tak podľa toho, ako je napísaný ten návrh zákona, to nebude možné, lebo to nejde, nejde ani o štátny symbol Slovenskej republiky, ani vlajku iného štátu, ani vlajku Európskej únie, ani zástavu miest a obcí. Čiže keď niekto zomre v štátnom úrade, tak si bude, bude museť vypýtať povolenie a výnimku z okresného, okresného úradu alebo priamo z ministerstva vnútra.
Rovnako napríklad ak mestá alebo regióny majú partnerské mestá, obce alebo regióny v zahraničí, nebudú môcť ich vlajky vyvesovať. Nebude možné vyvesovať vlajky inštitúcií ako je Severoatlantická aliancia, Organizácia spojených národov, iná medzinárodná organizácia alebo nejaké združenie napr. ZMOS. Keď bude v zasadačke, zasadačke nejakého mesta rokovať orgán ZMOS-u, tak nebude možné vyvesiť na budovu samosprávy ZMOS-u, alebo opäť bude si potrebné pýtať, pýtať povolenie.
Zaujali ma aj tie formulácie, že nielen na budovách to bude zakázané, ale aj v budovách, teda napr. na chodbách, v kanceláriách, zasadačkách. A nielen vlajky sú tam zakázané, ale aj symboly a iné vizuálne prvky. To znamená, že čo? Mozaiky nebudú možné vyvesiť? Lebo je to vizuálny prvok. Alebo nejaký obraz nie je vizuálny prvok? Bude sa to týkať, týkať toho, čo má kto zavesené, zavesené v kanceláriách?
Je tam ďalej dosť rozpor s tým, čo je napísané v dôvodovej správe a čo je v paragrafovom znení. To by som vás chcel upozorniť, lebo tvrdíte tam, že sú zakázané iné vlajky, zástavy, symboly alebo iné vizuálne prvky, ktoré nepredstavujú štátne symboly Slovenskej republiky, vlajky členských štátov Európskej únie alebo zástavy miest a obcí. Vlajky iných štátov Európskej únie, to máte napísané v dôvodovej správe, ale v návrhu zákona je to napísané inak, tam je napísané: „ktoré nepredstavujú štátne symboly Slovenskej republiky, vlajky iných štátov, Európskej únie alebo zástavy miest a obcí". Čiže v paragrafovom znení výnimku dostávajú vlajky iných štátov, všetkých, všetkých, nielen členských štátov Európskej únie, a vlajka Európskej únie. Ak by to bolo tak, ako je to v dôvodovej správe, tak by tam tá čiarka nebola, tak buď je to chyba, ale keď tam tá čiarka nebude, no tak potom zase nebude povolená vlajka Európskej únie, ktorá teda bežne visí aj v budove Národnej rady, aj na iných verejných, verejných budovách. Čiže ešte to máte aj zle napísané.
No a teraz k tej trestajúcej časti. A obsahuje to teda dve rôzne ustanovenia, jedno je priamo v zákone o štátnych symboloch, druhý, druhý je v priestupkovom zákone, tak lustroval by som to na tom. Dnes sa priestupku na úseku všeobecnej vnútornej správy podľa § 42 ods. 1 písm. a) priestupkového zákona dopustí ten, kto úmyselne poškodí, zneužije alebo zneváži štátny symbol alebo iný symbol chránený všeobecne záväzným právnym predpisom. Za tento priestupok možno uložiť pokutu do 99 eur. Vy navrhujete, aby tá pokuta bola od tisíc eur ako dolná hranica po 30-tisíc eur, teda až 30-násobné zvýšenie. A tu sme počúvali celé týždne o tom, ako treba depenalizovať trestnú politiku, ako treba znižovať tresty, ako je potrebné znižovať tresty zlodejom, korupčníkom, podvodníkom a tuto navrhujete 30-násobné zvýšenie, 30-násobne prísnejšie trestanie poškodzovania štátnych symbolov alebo nejakého znevažovania. Ja si nemyslím, že by mali byť štátne symboly zneužívané alebo znevažované, alebo poškodzované, ale napr. za priestupok proti majetku, keď niekomu, zjednodušene povedané, ukradnete niečo a má to hodnotu do 700 eur, tak je to priestupok a môžte za to dostať pokutu 331 eur, alebo do 331 eur a za poškodenie alebo zneváženie štátnej vlajky môžete, ak ten zákon prejde v takejto podobe, dostať pokutu 30-tisíc eur. Čiže stonásobne, stonásobne vyššiu, stonásobne vyššiu pokutu.
Ešte raz. Ukradne vám niekto vec za 690 a môže dostať pokutu do 331 eur, niekto zneváži vlajku a môže dostať pokutu do 30-tisíc eur podľa tohto návrhu. To sa mi naozaj nezdá ako primerané. Čiže ani ten prikazujúcu bod alebo tá prikazujúca časť, ani zakazujúca časť a ani tá trestajúca časť nie sú podľa môjho názoru v poriadku a celý tento návrh považujem za zlý a taký, ktorý treba odmietnuť.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Luščíková, ja si myslím, že to má viacero rozmerov. Jeden rozmer je, že ako má byť nastavený Zákonník práce ako taký, ako máme umožniť využívať dohody mimo teda toho hlavného zamestnaneckého pomeru, či to máme uvoľniť, alebo, alebo sprísňovať. Len to by som asi nechal na inú debatu, aj keď sa to toho dotýka, lebo to znamená uvoľnenie používania dohôd o pracovnej činnosti formou sezónnych prác.
Ale máte pravdu v tom, že ak bude ten zákon schválený, no tak potom vlastne všetky reštauračné a pohostinské zariadenia, nielen tie, ktoré patria do cestovného ruchu, budú mať možnosť používať takéto dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce. Bude to v zásade odporovať tomu, ako je sezónna práca na účely dohody o pracovnej činnosti definovaná v tej prílohe, kde sa hovorí, že je závislá od striedania ročných období. A áno, mnohé reštaurácie a ubytovacie zariadenia, nielen tie, ktoré sú, ktoré sa nejako viažu na tých prvých päť bodov, ako je to dnes v zákone, sú závislé od toho, že či je leto, či je zima, majú, majú iný počet návštevníkov a môžu mať, môžu mať a majú tie potreby, ale nie všetky. Čiže potom asi by bolo potrebné zmeniť aj to, že sa to netýka iba sezónnej práce, ale aj iných prác, kde takáto potreba existuje.
A tým sa teda vzdávam aj teraz svojho vystúpenia v rozprave.

Opäť aj v príspevku pána poslanca Hlinu zaznelo alebo vyplynulo z neho, že je potrebné nejako nastaviť tie pravidlá aj nastaviť ten vzťah medzi ochranou prírody a ochranou súkromného záujmu alebo súkromného vlastníctva, alebo iných záujmov ako verejného záujmu na ochrane prírody. A nikto, samozrejme, nebude, nebude tvrdiť, že žiadny iný záujem ako záujem na ochrane prírode neexistuje. Ale ak, ako sa to má urobiť, ako sa má k tomu dospieť. Lebo to nie je, nie je úplne jednoduchá vec. A teda ak sa majú, majú tie pravidlá nastaviť dobre, tak je tam potrebné vyvažovať rôzne záujmy. Záujmy súkromných vlastníkov, záujmy ochrany prírody, záujmy ľudí, ktorí tam, ktorí tam žijú a pohybujú sa. A na to máme tie štandardné legislatívne nástroje, ako je napríklad medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré sa robí k vládnym návrhom zákonov, respektíve k návrhom zákonov, ktoré pripraví ministerstvo, pokiaľ ide o komplexnejšie alebo teda zásadnejšie zmeny a komplikovanejšie zmeny. A v tomto prípade sa domnievam, že takisto sa malo tým postupovať. Toto je tu taký evergreen v parlamente, že koaliční poslanci predkladajú svoje vlastné návrhy. Samozrejme, že majú právo, právo legislatívnej iniciatívy, len v niektorých prípadoch je to obchádzanie toho riadneho legislatívneho procesu a vyhnutie sa verejnej diskusii alebo prinajmenšom jej obmedzenie a zúženie na pôdu, na pôdu parlamentu, čo si myslím, že nie je dobré ani v tomto prípade.

Rokujeme o návrhu, ktorý by sa dal pracovne označiť ako lex Kuffa, a nielen preto by asi bolo vhodnejšie, keby s takým návrhom prišiel rezort životného prostredia, aby teda bolo jasné, že o čo ide a o koho ide, ale aj z hľadiska, z hľadiska toho legislatívneho procesu. A je teda zaujímavé, že opäť s takýmto niečím prichádza skupina poslancov za Slovenskú národnú stranu.
Pred malou chvíľou sme diskutovali o iných návrhoch zákonov z dielne poslancov Slovenskej národnej strany, ktorí ešte v januári predložili päť návrhov zákonov, ktoré sa týkali oblasti kultúry a na ktorých okrem vecného obsahu opozícia aj kultúrna obec od začiatku kritizovali, že má ísť o vládne návrhy zákonov, ku ktorým je riadne medzirezortné pripomienkové konanie, ku ktorým má možnosť vyjadriť sa, vyjadriť sa verejnosť. Tam navyše boli v druhom čítaní pridávané rozsiahle pozmeňujúce návrhy, a tak sme dospeli k tomu, že po tom, čo už tri tie návrhy zákonov boli schválené v minulosti, tak teraz tie posledné dva, predkladateľ pán Michelko povedal, že už stačilo, už nebude postupovať tým spôsobom, že sa tam budú dávať rozsiahle pozmeňujúce, pozmeňujúce návrhy, tak sme sa tu tak nádejali na nejaké zvýšenie politickej kultúry. No a teraz tu máme opäť návrh zákona, ktorý bude mať, jednak je účelový, dobre, to je jedna vec, ale bude mať ďalekosiahle, ďalekosiahle dopady a opäť nie je daný do legislatívneho procesu štandardnou legislatívnou formou. Čo by sa stalo, keby s takýmto návrhom prišlo ministerstvo, okrem toho teda, že by to lex Kuffa viac bilo do očí ako takto?

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, poslanci z poslaneckého klubu SaS v prvom čítaní podporili návrh novely zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín napriek tomu, že je to návrh predložený koaličným poslancom a že bol súčasťou toho problematického balíčka piatich kultúrnych návrhov. Návrhov z oblasti kultúry, ktoré obchádzali riadny legislatívny proces, ale v tomto prípade sme uprednostnili obsah a skutočnosť, že premieta uznanie existencie vietnamskej menšiny v rámci právneho systému Slovenskej republiky do schém Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
A súhlasím s pani poslankyňou Jaurovou v tom, že ide zrejme o obchádzanie riadneho legislatívneho procesu. Na druhej strane táto zmena je tak zásadná, je to tak z môjho pohľadu na hrane toho, čo môže ísť aj ako poslanecký návrh zákona, lebo nemá to negatívne dopady napríklad na žiadne iné menšiny. Otázka, či zvýšiť o jedno percento na prevádzku fondu z prostriedkov fondu, je, skôr by som povedal, že technická ako nejaká zásadná a ten hlavný zámer, teda že sa podarí ukotviť v systéme fondu na podporu umenia vietnamská menšina, sa tým, sa tým naplní. Treba oceniť aj to, že teda na rozdiel od tých fondových zákonov neprichádzajú tu žiadne pozmeňujúce návrhy, teda okrem technických v druhom čítaní, a teda nemení sa, nemení sa charakter toho návrhu.
Čo sa týka rýchlosti, áno, môže byť poslanecký návrh rýchlejší, ale v tomto prípade, myslím, že to tak nebolo myslené, pretože už v samotnom pôvodnom návrhu zákona je prechodné ustanovenie, ktoré hovorí, že sa tie nové ustanovenia týkajúce sa vietnamskej menšiny neuplatnia v roku 2024, čiže od samého začiatku ten návrh zákona počíta s tým, že až od roku 2025 to začne fungovať, čiže z tohto pohľadu, že či by to bolo schválené v marci, alebo, alebo by to bolo schválené v decembri, tak zásadne sa nič, nič na tom nemení.
Otázka je a tá pochybnosť tu ostane, že či to bol naozaj len nosič ako tie ostatné návrhy zákonov z toho päťbodového balíčka, alebo, alebo nie, to sa možno už ani nedozvieme nikdy, ale teda z tých piatich návrhov zákonov z oblasti kultúry, ktoré pán poslanec Michelko a skupina poslancov SNS predložili, tak pri troch to bolo úplne zjavné, teda pri Fonde na podporu umenia a Audiovizuálnom fonde a pamiatkovom zákone bolo zjavné, že to je iba nosič, ku ktorému v druhom čítaní má pribudnúť tá skutočná zmena prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu. V prípade Fondu na podporu umenia a Audiovizuálneho fondu sa tak aj stalo, v prípade, v prípade pamiatkového zákona našťastie, našťastie nie. V prípade zákona o múzeách a galériách, tam si myslím, že ten návrh bol zlý od samého začiatku, lebo tam už v tom pôvodnom návrhu zákona bol obsiahnutý, obsiahnutý ten zámer.
No a v prípade Fondu na podporu kultúry národnostných menšín viem si teda predstaviť aj to, že to nebol nosič, lebo, lebo tá zmena, ktorú obsahuje samotný návrh, je dôležitá a je potrebná. Vietnamská menšina už dlho funguje v Slovenskej republike, žijú tu medzi nami Vietnamci, pracujú tu, chodia do škôl, majú tu svoje kultúrne aktivity, sú súčasťou našej spoločnosti a som rád, že teda aj v priebehu minulého volebného obdobia som mal možnosť sa podieľať cez rôzne grémiá, kde sa to riešilo na tom, že vietnamská, že Vietnamci na Slovensku boli oficiálne uznaní za národnostnú menšinu a že sa to teraz premieta aj do legislatívy vrátane zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín. Toto je zásadná vec, dôležitá vec, podľa môjho názoru je dôležitejšia, aj keby sme mali nejaké pochybnosti povedzme o tom, o tom pridaní jedného percenta na prevádzku fondu, tak toto je, toto je dôležitejšie. Aj z tohto dôvodu som rád, že tam nepribudli nejaké veci, ktoré by, ktoré by povedzme boli neprijateľné pre opozíciu a mali by sme potom pochybnosti, že ktorú stranu váh máme uprednostniť, keď by tam boli veci, ktoré by z nášho pohľadu deformovali pôsobenie, pôsobenie fondu, ale to uznanie vietnamskej menšiny je dôležité, takže tu tú dilemu nebudeme mať a aj pri hlasovaní o návrhu zákona ako celku návrh zákona podporíme a dúfam, že sa na to nájde širšia podpora a že aj veľká časť opozície za ten zákon nakoniec zahlasuje.
Máme zhodu v tom, že je potrebné zmeniť aj fungovanie Fondu na podporu kultúry národnostných menšín širšie a systémovejšie, ako len že sa tam doplní vietnamská menšina. Som rád, že máme zhodu v tom, že to nemá byť cez poslaneckú novelu alebo nebodaj dokonca cez pozmeňujúci návrh k poslaneckému návrhu, ale že to má ísť riadnym legislatívnym procesom, aj keď teda tá informácia, že to má v rukách pán Machala, ma optimizmom nenapĺňa, ale bude riadny legislatívny proces, bude možnosť sa k tomu vyjadriť, takže ja sa už nejdem teraz o tom ďalej, ďalej rozvádzať.
Ale keď som už teda spomenul aj tých päť, aj tých päť zákonov, ktoré išli na začiatku v jednom balíku, tak opakujem tú otázku, na ktorú som nedostal odpoveď, keď som ju položil v rámci faktickej poznámky, že či pán predkladateľ vie niečo o osude tej novely zákona o Audiovizuálnom fonde, kde podľa dostupných informácií neboli vymenovaní do 15. augusta členovia rady ministerkou, ktorí vymenovaní byť mali, a teda sme v situácii, ktorá nie je v súlade so zákonom.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Kleinert, no, ja by som zase až nebol taký optimistický ohľadom toho posunu politickej kultúry. Ja tiež, samozrejme, oceňujem, že tieto dva návrhy zákonov, pri ktorých, o ktorých rokujeme dnes, z toho päťnávrhového balíčka nepostihol ten osud zákona o Audiovizuálnom fonde a zákona o Fonde na podporu umenia. Teda nebudeme tu teraz riešiť nejaký zásadný pozmeňujúci návrh, ale teda určite by ste sa nemali až tak optimisticky pozerať do budúcnosti. Ak koalícia pri nejakej inej príležitosti bude potrebovať využiť túto techniku, tak predpokladám, že ju bez váhania využije. Možno nie pán poslanec Michelko, ktorý si to teraz zlizol za celú koalíciu, ale predpokladám, že takýchto prípadov tu ešte zažijeme.
A vy ste bilancovali tých päť návrhov, a teda neviem, či som to iba nezachytil, ale... a podobná situácia je, pokiaľ viem, aj v Audiovizuálnom fonde, kde tiež mali byť do 15. augusta vymenovaní štyria zástupcovia ministerstva. Je to napísané v zákone a ministerka kultúry podľa toho, čo vidím na stránke Audiovizuálneho fondu, bol vymenovaný iba pán Dlugolinský 12. augusta, inakšie, inakšie teda nebola naplnená litera zákona. Tak možno je to, neviem teda, či vy máte tie informácie, ale možno pán poslanec Michelko, keď má informácie o Fonde na podporu umenia, tak možno má informácie o tom, ako to pokračuje v Audiovizuálnom fonde, lebo za to tiež nesie zodpovednosť ako predkladateľ návrhu zákona aj ako predkladateľ pozmeňujúceho, pozmeňujúceho návrhu. Tak možno v rámci rozpravy alebo, alebo inak nám dá vedieť, že ako to vyzerá. Lebo tam sa tiež nerešpektuje zákon.

Pani poslankyňa Jaurová, ja úplne súhlasím, že ten zákon je v tejto podobe zbytočný, ničomu nepomôže, ničomu asi ani neuškodí. Vlastník bude musieť trpieť o 30 dní dlhšie, kým sa štát rozhodne, či uplatní predkupné právo. Štát teoreticky by tých 30 dní mu mohlo pomôcť, ale prakticky, áno, pýtali ste sa aj v prvom čítaní, že koľko bolo takých prípadov, keď za 30 dní sa to nestihlo a za 60 by sa to stihlo. Môžme sa spýtať, že koľko prostriedkov je vyčlenených v štátnom rozpočte na kúpu kultúrnych pamiatok v tomto roku, koľko v budúcom roku, koľko bude vzhľadom na konsolidáciu. Ten problém asi naozaj nie je dĺžka toho času, ale problém je, že nie sú na to finančné, finančné prostriedky, čo teda pri stave verejných financií sa teda ani nemožno čudovať, ale zase sa netvárme, že by, že sa to tým vyrieši. No tak ako touto logikou to môžme na tri roky predĺžiť a za tri roky by sa teoreticky tie financie nejaké mohli nájsť, keby to bolo také super dôležité. Ale treba nájsť nejakú mieru a medzi 30 dňami a 60 dňami nie je žiadny rozdiel.
Na druhej strane ja sa dokážem na to pozrieť aj z opačnej strany, pri tom všetkom, čo tu zažívame v tomto volebnom období, sa dokážem tešiť z toho, že sa pán poslanec Michelko poučil z toho, z tých predchádzajúcich zákonov a nejde tou technikou ako pri Fonde na podporu umenia a pri Audiovizuálnom fonde. Tak možno sa ani on pri tom necítil úplne najlepšie a že robil nejakého nosiča a teraz, keď sa to vybaví takýmto síce zbytočným, ale neškodným zákonom, no tak je to lepšie ako to, čo sme zažili pri fondoch.

Ďakujem obom kolegom za reakcie.
Pán poslanec Huliak, no nejdem vám váš subjektívny vkus hodnotiť, ale teda obidvaja tu nie sme, tak ako pri Fonde na podporu umenia, tu nie sme my dvaja na to, aby sme rozhodovali, že ktorá dotácia má byť poskytnutá, alebo čo sa nám páči, čo sa nám nepáči. To je potom, sme v takej polohe, ako keď pán poslanec Michelko tu hovoril, že aké odpornosti a nechutnosti podporil Fondu na podporu umenia a čítal tu z nejakej knihy a potom o dva dni vysvitlo, že tú knihu vydalo vydavateľstvo, ktorému on šéfoval. Ale teda vy ste narážali na to, čo zverejnil pán poslanec Dubéci. Ale pán poslanec Dubéci predsa nevynášal nijaké hodnotiace úsudky, on nehovoril, že tie peniaze, ktoré rôznymi formami sa dostali k rôznym firmám a organizáciám, v ktorých pôsobia príbuzní poslancov vládnej koalície, že to boli zle vynaložené, že tam bola nejaká korupcia, on nič také nepovedal. To ste si tam možno vypočuli, ale on nič také nepovedal. On iba skonštatoval, že aj firmy a organizácie, v ktorých pôsobia príbuzní poslancov vládnej koalície, dostávajú verejné zdroje. A ak to, že firma alebo organizácia, v ktorej pôsobí príbuzný politika alebo človeka, ktorý je vo verejnom živote, dostane verejné zdroje, je dôvodom na to, aby sme tvrdili, že je to konflikt záujmov a že ten politik by mal odísť zo svojej funkcie, no tak potom to je tá logika, ktorú vy používate na pána Šimečku. Iba o tom bol ten zoznam pána Dubéciho.
A, pán poslanec Galek, no áno, odvolávajú Michala Šimečku, lebo organizoval protesty. To je ten dôvod. Ako tie protesty mohli zachrániť údajné finančné záujmy rodiny Šimečkovcov, to tiež nemá žiadnu logiku, lebo nijako. (Potlesk.)

Neviem, čo je tu taký rozruch, však rokujeme do rána, nie? Sme si tak odhlasovali, tak tak budeme postupovať.
Ja podobne ako pani poslankyňa Šrobová chcem povedať iba tri veci, teda v písomnej časti rozpravy iba tri veci.
Po prvé, celý ten návrh je postavený na vode, je to čistá fabulácia. A pán podpredseda Gašpar v úvodnom slove hovoril o tom, že fakty, fakty, fakty a je to veľmi zvláštny spôsob práce s faktami, lebo faktom nepochybne je, že v Centrálnom registri vecí zmlúv sú nejaké zmluvy s mimovládnymi organizáciami, v ktorých pôsobia príbuzní pána Michala Šimečku, ktoré hovoria o poskytnutí finančnej podpory. Rovnako je fakt, že Michal Šimečka pôsobí už niekoľko rokov vo verejnom živote a pán poslanec Gašpar a všetci alebo podpredseda Národnej rady Gašpar, pardon, a všetci, ktorí ten návrh podporujú, z toho vyvodzujú hodnotiaci úsudok, že to súvisí, že pán Šimečka to mohol nejako ovplyvniť a že by mohol byť v konflikte záujmov. Ako? To sme sa nedozvedeli, za celý deň sme sa to nedozvedeli. Je to niečo na spôsob toho, že Zem existuje, fakt. Keď sa pozrieme na zemi, po zemi, okolo seba, tak takým bežným okom sa nám zdá, že tá Zem je taká plochá, ak tam práve nie sú hory, tak to vyzerá, že je to ploché, no a niekto z toho odvodí hodnotiaci úsudok, že Zem je plochá, je to zároveň úplný nezmysel. Aby som to demonštroval na niečom, čo pán podpredseda Gašpar v tom úvodnom vstupe, na ktorý sa nedalo reagovať, povedal, tak on vytkol opozícii, že vy ste odvolávali Blahu, pána podpredsedu Blahu, lebo zvesil obraz prezidentky, ktorá vzišla z prostredia Progresívneho Slovenska. No opäť je to taký zvláštny spôsob práce s faktami, že áno, opozícia navrhla odvolávať pána Blahu z funkcie podpredsedu Národnej rady, áno, zvesil v tom slávnom videu obraz prezidentky, nuž ale realita je taká, že neiniciovalo to Progresívne Slovensko, iniciovalo to KDH a zamlčanie je, že dôvod nebol primárne to zvesenie portrétu prezidentky, ale jeho nahradenie obrazom komunistického vraha Che Guevaru a odnesenie vlajky Európskej únie. A tak je to aj s celou údajnou kauzou Michala Šimečku a jeho príbuzných a dotácií z verejných zdrojov. Áno, naozaj je fakt, že organizácie, v ktorých pôsobia príbuzní Michala Šimečku, dostali dotácie z verejných zdrojov, je fakt, že Michal Šimečka pôsobí vo verejnom živote, ale čo vy z toho vyvodzujete? Finančné príspevky získali vyššie uvedené subjekty v čase, kedy mal Michal Šimečka ako predseda politickej strany Progresívne Slovensko priamy, nie nepriamy, priamy vplyv na rozhodovacie procesy pri prideľovaní konkrétnych štátnych dotácií. Aký priamy vplyv mal Michal Šimečka na rozhodovacie procesy pri prideľovaní konkrétnych štátnych dotácií? No žiadny. Aký priamy? Ani nepriamy.
Alebo vyššie uvedené skutočnosti predstavujú vážne riziko konfliktu záujmov, ktoré by mohli ovplyvniť nestrannosť a transparentnosť pri výkone jeho funkcie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Ako? Ako to, že dostali tie organizácie nejaké dotácie, môže ovplyvniť pôsobenie podpredsedu Národnej rady, ktorý je tam za najsilnejšiu opozičnú stranu. Slovami pána poslanca Hargaša: "Čo s tým má ten Michal Šimečka?" No skúste mi to vysvetliť, viem, že už sa ponáhľate domov, ale teda, lebo ja tomu naozaj nerozumiem, nerozumiem, ako to mohol ovplyvniť, ako to mohol ovplyvniť z pozície politika, neskôr predsedu opozičnej strany, ktorá mala jedného poslanca, opozičného poslanca v parlamente. Ako? Nijako.
Alebo tá konštrukcia, s ktorou prišla pani poslankyňa Plevíková, že vlastne všetky tie protesty boli na ochranu finančných záujmov rodiny Šimečkovcov. Teda nie, že by ľudia boli naozaj pobúrení tým, čo pán minister Susko urobil s Dušanom Kováčikom, teraz sa nejdem púšťať do terminologických nuáns, či prerušil výkon, alebo prepustil, alebo čo pani ministerka Šimkovičová urobila s pánom Drličkom a s pani Kusou, tí ľudia zrejme nie sú príčetní, len jednoducho pán Šimečka im povie, že choďte do ulíc, lebo treba chrániť záujmy mojej rodiny, povie im to inak a ľudia tam idú.
Čiže hodnotiaci úsudok, ktorý je hlavným argumentom pre návrh na odvolanie Michala Šimečku nijako, nijako nesúvisí s faktami, ktoré ten hodnotiaci úsudok spomína. Dáte na kopu jeden fakt, druhý fakt a potom vyslovíte nejaké tvrdenie o tom, že to súvisí, bez toho, aby ste akokoľvek preukázali, že tie fakty, ktoré nikto nespochybňuje, nejako súvisia, je to úplne vyfabulované, čistá voda.
Druhá vec, ku ktorej sa chcem vyjadriť, je ten audit na ministerstve spravodlivosti o údajných závažných podozreniach z nezákonného postupu a ovplyvňovania procesu prideľovania štátnych dotácií, tam myslím, že pani poslankyňa Mesterová jasne vysvetlila, že zavádzate, že si účelovo vyberáte z toho auditu, lebo to nie je celý audit, to je iba nejaká správa, čiastočná, nie je to hotové. Hovoríte, vytrhávate si veci, ktoré sa vám hodia ako na tých tlačovkách, kde ste citovali prepisy z nahrávok, ktoré ste si účelovo vytrhli, zmanipulovali, posunuli význam.
Máte v tom bohatú prax, uznávam. Takýmto spôsobom ste pripravili aj celý ten návrh.
Ale chcem povedať ešte jednu vec na margo toho auditu. V roku 2022 som necelý polrok pôsobil ako štátny tajomník na ministerstve spravodlivosti. Drvivá väčšina ľudí, ktorých som tam stretol, boli slušní ľudia a kompetentní odborníci, ktorí si poctivo robili svoju prácu a išlo im o vec a o verejný záujem. Bol to pre mňa vtedy trochu taký kultúrny šok. Lebo som tam prišiel po rokoch pôsobenia v parlamente, kde som zažíval hrubosť, nekompetentnosť, politickú účelovosť, klamstvá, zavádzanie, politické hry. No a jedným z tých slušných, kompetentných a poctivých ľudí, ktorých som tam stretol, bol riaditeľ odboru ľudských práv Marián Filčík. A na základe tých pár mesiacov si dovolím tvrdiť, že neverím, že by Marián Filčík niečo vedome zmanipuloval, zneužil svoju pozíciu, niekoho zvýhodnil, alebo znevýhodnil. Mohol spraviť nejakú chybu, to nevylučujem, to sa nikdy nedá vylúčiť, ale určite nič nemanipuloval a nikomu nič nedohadzoval. Marián Filčík je slušný a poctivý človek a je hanba, že jeho meno špiníte v rámci politického boja proti opozícii. Chcem sa tu na tomto mieste zastať Mariána Filčíka a všetkých slušných štátnych zamestnancov, ktorí si poctivo robia svoju robotu a ktorých súčasná moc zaťahuje do svojich politických hier, prípadne ich bezdôvodne odvoláva z funkcií, či vyhadzuje rovno z práce a ešte ich aj uráža a verejne o nich klame.
Tretia, posledná vec, ktorú chcem povedať, je že, je také zaujímavé, až príznačné, že celý tento návrh má aj hlboko symbolický charakter a symbolický rozmer. Je to prejavom rozvratu demokracie. Už viac ako dve desaťročia je v tejto krajine súčasťou parlamentarizmu, parlamentnej demokracie, že jedno, najmenej jedno z miest podpredsedov parlamentu patrí opozícii a v rámci opozície patrí najsilnejšej opozičnej strane a tomu kandidátovi, ktorého navrhne tá najsilnejšia opozičná strana.
Bol tu pokus odvolať pána Figeľa v roku 2015 za podobných okolností, opäť bolo treba niečo prekryť, nebolo to dotiahnuté do konca, ak to teraz dotiahnete do konca, tak to bude návrat do Mečiarovských čias.
Ale priplietli sa vám do toho aj ďalšie motívy, neviem, či to je vedomé, podvedomé alebo len tak mimochodom, ale tiež sa mi to zdá príznačné. Na Michala Šimečku útočíte cez mimovládky a cez médiá, je to útok na občiansku spoločnosť a útok na médiá, lebo občianska spoločnosť aj médiá vám ležia hlboko v žalúdku. A zároveň je to aj útok na november ´89. lebo Milan Šimečka, aj Martin Šimečka, teda starý otec a otec Michala Šimečku boli disidenti, boli prenasledovaní a postihovaní komunistickým režimom, boli to ľudia, ktorí sa stavali na odpor komunistickému režimu, boli to ľudia, ktorí zohrali dôležitú úlohu v novembri ´89. Keď sa tu vyťahuje komunistická minulosť Milana Šimečku, je to smiešne a veľmi dobre to vo svojom skvelom vystúpení vysvetlil František Mikloško.
Nadáciu Milana Šimečku tiež založili ľudia novembra ´89 a Šimečkovi priatelia, je to jedna z najstarších a najdlhšie pôsobiacich mimovládnych organizácií, ktorá robila a robí kopu dobrej práce. A ja som mal možnosť s nadáciou Milana Šimečku v 90-tich rokoch spolupracovať napríklad na tom projekte Oral History, ktorý spomenul František Mikloško. Ale Šimečkova nadácia robí kopu inej dobrej práce napríklad s Rómami v ochrane ľudských práv. A zdá sa mi až také príznačné, že mierite na predsedu opozičnej strany a len tak mimochodom zasiahnete aj občiansku spoločnosť, aj médiá, aj odkaz novembra ´89.
A chcem sa teda na tomto mieste zastať nadácie Milana Šimečku a všetkých mimovládnych organizácií, ktoré robia užitočnú činnosť, prospešnú pre celú spoločnosť, chcem sa zastať Denníka N a všetkých slobodných médií, ktoré si plnia svoju povinnosť a poskytujú vládnej moci kritickú spätnú väzbu. A robia to bez ohľadu na to, či sa premiér volá Robert Fico alebo Igor Matovič. Jeden aj druhý sa za to na tie médiá hnevajú, ale to je ich úloha, to majú robiť.
A ešte nad rámec toho mám silnú osobnú potrebu zastať sa rodinných príslušníkov Michala Šimečku, najmä jeho mamy Marty Šimečkovej, ktorú poznám a jeho partnerky Soni Ferienčíkovej, ktorú vôbec nepoznám, ale obe sú nechutným spôsobom zaťahované do politického boja. Rodinní príslušníci verejných funkcionárov, samozrejme, nemajú imunitu na to, aby podliehali verejnej kritike.
Ak verejný funkcionár dohodí nejaký kšeft svojmu príbuznému, tak má byť o tom verejná debata, má byť za to kritizovaný a aj keď je to žena, tak sa má o tom, o tom hovoriť, to neznamená, že ženy nemôžu byť kritizované.
Ale toto nie je ten prípad, toto je situácia, keď sú ženy ohadzované blatom len preto, že sú príbuzné opozičného politika, pre nič iné. Nič zlé ani jedna, ani druhá nespravili. A deje sa to účelovo a nechutným spôsobom.
Ďakujem. (Potlesk.)