Videokanál poslanca

Pán poslanec Grendel, chcem sa pripojiť k tomu poďakovaniu prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý bol medzičasom zrušený, ale teda v roku 2023, o ktorom hovoríme, ešte existoval, a rovnako k poďakovaniu všetkým prokurátorom, ktorí si poctivo robia svoju robotu. Možno také poďakovanie aj smerom k prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry mohlo zaznieť aj od pána generálneho prokurátora Žilinku. Najmä však by človek očakával, že sa prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry zastane vtedy, keď ich vládna koalícia rušila, keď rušila túto inštitúciu, fungujúcu inštitúciu, ako si povedal, a inštitúciu, ktorá zohrala dôležitú úlohu v boji proti najzávažnejším formám trestnej činnosti, proti organizovanému zločinu a aj proti korupcii, o ktorú tu predovšetkým ide.
Čo sa týka... a teda nielenže by sa im poďakoval a že by sa ich zastal, ale teda prípadne že by im aj nehádzal polená pod nohy svojimi tristošesťdesiattrojkami.
A čo sa týka toho, tej zmeny, že štát má chrániť slušných ľudí, štát má chrániť obete predovšetkým, nie páchateľov. To, čo sa tu udialo, je, že sa to otočilo a že sa prijala legislatíva, ktorá chráni páchateľov, tak je úplne legitímne diskutovať o tom, že aké vysoké majú byť tresty, aké prísne majú byť tresty a ako sa má vykonávať spravodlivosť, čo urobiť s restoratívnou justíciou, ale to, čo sa udialo na Slovensku tou veľkou novelou Trestného zákona, bolo jednoznačne ochrániť svojich ľudí, ktorí boli páchateľmi trestnej činnosti.

Pani poslankyňa Kolíková, ja si myslím, že je úplne v poriadku, keď poslanec vystupuje k správe nejakej inštitúcie za predchádzajúci kalendárny rok a vyjadrí sa aj k širšiemu kontextu činnosti tej inštitúcie, ktorá sa týka toho predchádzajúceho kalendárneho roku, keď mu tam niečo chýba a podľa jeho názoru by to tam malo byť, alebo keď sa vyjadrí aj k veciam, ktoré sú staršieho dáta alebo ktoré sú novšieho dáta a ktoré sa týkajú aktuálneho kalendárneho roka. Asi by to bolo inak, keby sme v januári alebo februári rokovali o tejto správe. My sme o nej mali rokovať v júni, aj vtedy na ňu nebol čas, tak teraz rokujeme v septembri. Čiže uplynuli už takmer tri štvrtiny z ďalšieho kalendárneho roka, tak sa mi zdá úplne legitímne a deje sa to aj pri rozpravách o iných správach, že poslanci sa vyjadria aj k veciam, ktoré majú presah do aktuálneho kalendárneho roka.
A pokiaľ ide o využívanie tých mimoriadnych opravných prostriedkov § 363, tak aj o tom sme mali zaujímavú a miestami vzrušenú diskusiu na ústavnoprávnom výbore. Ale v tejto krajine je to tak, že za vlád SMER-u tu údajne korupcia na najvyšších miestach neexistovala. Skutočnosť je taká, že existovala, akurát sa nevyšetrovala. Potom sa začala vyšetrovať. SMER robil všetko preto, aby to prekazil a, bohužiaľ, pán generálny prokurátor tým, ako uplatňoval § 363, mu v tom pomáhal. Teraz už ten § 363 až tak často uplatňovať nebude musieť, lebo Úrad špeciálnej prokuratúry je zrušený, sadzby sú znížené, väčšina vecí bude premlčaných.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovolím si tri stručné poznámky k návrhu novely zákona o majetku obcí, ktorý predkladá pán poslanec Ferenčák.
A ešte predtým, súhlasím s tým, že úprava v zákone o majetku vyšších územných celkov by mala byť plus-mínus rovnaká, alebo teda veľmi podobná ako úprava v zákone o majetku obcí, a teda len, keďže sú to dva zákony a niekedy sa novelizuje najprv jeden, potom druhý, tak toto je, toto je výsledok, ale predpokladám, že príslušné ministerstvo, keď bude najbližšie novelizovať či už jeden, alebo druhý zákon, tak bude mať vôľu zosúladiť, zosúladiť právnu úpravu aj v týchto otázkach.
Čiže vyjadrím sa k tým trom bodom, ktoré sú obsiahnuté v tých celkovo štyroch bodoch... či piatich bodoch, jedna je legislatívnotechnická zmena návrhu zákona. A ten prvý okruh sa týka povinností predkladať elektronicky cenové ponuky v obchodných verejných súťažiach a aj pri priamych predajoch, pokiaľ ten záujemca disponuje elektronickou schránkou, a tá výnimka, výnimka je iba pre tých, ktorí elektronickou schránkou nedisponujú, a ja rozumiem tej argumentácii, že nie všetci sú zruční v tej elektronickej komunikácii, len by som teda chcel poznamenať, že na jednej strane štát všemožne tlačí subjekty, či už právnické osoby, podnikateľské subjekty, ale aj občanov k tomu, aby komunikovali so štátom a s verejnými inštitúciami elektronicky, a tuto pri predaji a prenájme majetku obcí, ako by sme išli robiť krok späť a dávame na úvahu dotyčných subjektov, či budú, či budú, alebo nebudú komunikovať elektronicky, alebo budú komunikovať listinne. Nevravím, že toto niečo spasí, alebo, alebo zachráni, ale, ale v zásade elektronická komunikácia je, je aj cestou k efektívnejšiemu výkonu verejnej správy, aj k šetreniu výdavkov. Budeme o tom určite, nie o elektronickej, elektronickom výkone verejnej správy, ale o tom, ako, ako hospodáriť, hovoriť zrejme budúci týždeň pri debate o konsolidačnom balíčku. Tak toto je, toto je tiež jedna z tých tém, ale teda áno, rozumiem tomu argumentu, že ak sa majú z čisto formálnych dôvodov zamietať nejaké, nejaké ponuky, a tým sa, tým sa obmedzuje, obmedzuje súťaž, tak výnosy, náklady asi môžu byť, byť na strane toho, že sa, že sa nebude trvať striktne na elektronickej forme aj pri tých subjektoch, ktoré elektronickou schránkou disponujú, aj keď, samozrejme, že do budúcnosti alebo z dlhodobejšieho hľadiska platí tá moja poznámka, keďže predpokladám, že väčšinou tí záujemcovia v obchodných verejných súťažiach či záujemcovia o priamy predaj alebo prenájom nebývajú súkromné osoby, nepodnikatelia, obvykle to bývajú buď právnické osoby, ktoré sú povinné aj inak komunikovať elektronicky, alebo ak sú to podnikatelia, nie právnické osoby, tak sú to živnostníci, áno, stane sa, že, že sú to aj iné subjekty.
Ten druhý bod, alebo druhý okruh návrhov sa týka doplnenia ďalšieho dôvodu, keď možno prenechať majetok obce do nájmu k bez vedenia, teda bez tých súťažných postupov, ktoré sú v predchádzajúcich odsekoch uvedené, alebo teda v predchádzajúcom paragrafe. Tam dnes ide o hnuteľnú vec vo vlastníctve obce, ktorej zostatková cena je nižšia ako 3 500 eur, alebo majetok obce, ktorého trvanie s tým istým nájomcom neprekročí 10 dní v kalendárnom mesiaci, a majetku obce, ak súhrn súm nájomného počas celej doby nájmu nepresiahne 20-tisíc eur nehnuteľného majetku obce, registrovaného sociálnemu podniku ako formy investičnej pomoci a majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa, kde je postup podrobnejšie upravený, a pán poslanec Ferenčák tam navrhuje doplniť, že aj majetku obce, ak poskytnutie verejných prostriedkov podľa osobitných predpisov obcí na obstaranie tohto majetku obce alebo v súvislosti s ním bolo podmienené prenechaním tohto majetku do nájmu za nižšie nájomné. Ja som teda tiež niekoľko rokov pôsobil v rôznych samosprávach ako poslanec, ale teda nestretol som sa s tým, že toto by spôsobovalo nejaký praktický problém. Pán poslanec tu zrejme zo svojej skúsenosti primátora, hovoril, že sú také situácie, len to, ako to je naformulované, rozumiem tomu zámeru, ale zdá sa mi to príliš, príliš navoľno, že ak by to bolo priamo súvisiace, že v tom projekte je uvedené, ktorým konkrétne subjektom to bude uvedené, ale dať to takto všeobecne v podstate vytvára priestor, aby, aby takto obstaraný majetok obce v budúcnosti mohol byť, byť prenechaný do nájmu v podstate, v podstate navoľno.
Čiže ak je ten zámer, že v projekte sa píše, že subjektu „X“ bude niečo prenechané do nájmu, priamo to z toho vyplýva, že, že nejaké obdobie sa má potupovať takýmto spôsobom, dobre, to môže byť legitímne, ale, ale takto to vytvára priestor, že dá sa tam ďalšia výnimka zo súťažných postupov iba na základe toho titulu, že nejaký majetok bol obstaraný z verejných zdrojov, kde to bolo podmienené prenechaním toho majetku do nájmu za nižšie nájomné. Asi by som, ak teraz to má byť upravené, tak asi by som to sa snažil ešte, ešte nejako bližšie špecifikovať, že o čo ide.
A teda posledný bod, ktorý hovorí o tom, že tá podmienka, že má ísť o nájomné najmenej v tej hodnote nájomného v porovnateľných, alebo všeobecná hodnota nájomného, teda za, za trhovú cenu aj pri tých, kde sa nepoužije súťažný postup, už dnes sú tam, sú tam teda výnimky na, na niektoré, niektoré z tých ustanovení, ktoré som čítal. Vy tam navrhujete doplniť aj teda písm. a) a b), čiže nájom hnuteľného vlastníctva obce k hnuteľnej veci vo vlastníctve obce, ktorej zostatková cena je nižšia ako 3 500 eur, alebo majetku obce, ktorého trvanie s istým nájomcom... s tým istým istým nájomcom neprekročí 10 dní v kalendárnom mesiaci. Opäť sa mi to zdá, zdá príliš navoľno, lebo toto v zásade umožňuje tomu subjektu, ktorý o tom bude, bude rozhodovať, a teda to môže byť zastupiteľstvo, niekde je to, niekde je to starosta alebo primátor, predpokladám, v podstate ľubovoľne nakladať s týmto, aj keď sa povie, že tam musí byť podpora všeobecne prospešných služieb, tak podľa môjho názoru by tam ten postup a možno aj miera, miera zníženia tej hodnoty, mali by byť nejako upravené. Asi nie je reálne očakávať, že by to bolo upravené priamo v zákone, ale napríklad v zásadách hospodárenia obce by takáto vec, že ako má ten, kto o tom rozhoduje, postupovať by, by upravená mala byť, takže by sa mi zdalo vhodné, ak teda majú sa tam doplniť tie dve výnimky aj vo vzťahu k písmenám a) a b), tak aby to ešte bolo nejakým spôsobom, spôsobom, spôsobom, nevravím, že zošnurované, ale niekde, niekde upravené, aby nedochádzalo k svojvôli, aj keď, samozrejme, nepochybujeme o tom, že je množstvo samospráv, kde k tej svojvôli nebude, nebude dochádzať, ale ja teda, žiaľ, mám skúsenosti aj zo samospráv, kde či už starostovia, alebo aj poslanci majú sklon využívať diery v zákone, a keď niečo nie je, nie je upravené, tak to vykladať nie tak, aby to bolo vo verejnom záujme a v záujme obce a jej obyvateľov, preto je ešte dobré, keď sa tá svojvôľa obmedzí na minimum.
To je za mňa všetko.
Ďakujem.

Ďakujem, pán minister Blanár, za prečítanie odpovede pána ministra Kamenického.
Môžem teda len zopakovať to, čo som, to, čo som hovoril. Nie, nie je to zodpovednosť iba vlád v predchádzajúcom volebnom období. Je to zodpovednosť aj toho, ako hospodáril SMER, a je teda smiešne, ak váš kolega pán Šutaj Eštok mne vyčíta Matovičove atómovky, pričom za niektoré z nich hlasovali aj poslanci HLAS-u, SaS napríklad za tú ním spomínanú očkovaciu lotériu nehlasovala a kvôli tomu, akým spôsobom sa hospodárilo v predchádzajúcom volebnom období, SaS odišla z vlády, takže zdá sa mi to trochu, trochu nefér a, samozrejme, aj to prehliadanie vlastnej zodpovednosti za to, ako hospodáril štát pod vedením SMER-u v dobrých časoch.
Ale problém je naozaj to, že ten návrh konsolidácie je, ako to nazývate, je v podstate návrhom na zvyšovanie daní, na vytiahnutie viacej peňazí od občanov. Zvyšujete verejné príjmy zvyšovaním daní. Táto strana konsolidácie tvorí viac ako štyri pätiny konsolidačného balíka a aj z tej jednej pätiny, ktorú tvoria úspory, väčšina je, predstavuje zníženie transferov ľuďom a iba menšina šetrenie štátu na, na sebe samom.
A to zvyšovanie daní v konečnom dôsledku tak či tak postihne občanov, lebo ono aj keď zdaníte iné subjekty, tak ono sa to premietne v tom, že viacej zaplatia ľudia, nech hovoríte, čo hovoríte.
Takže sa chcem spýtať, že či by nebolo vhodné zamyslieť sa nad inou formou konsolidácie, nad šetrením, vy ste minister zahraničných vecí, tak môžete si zistiť, ako konsolidovali iné krajiny Európskej únie, a vždy tam bolo aj šetrenie.

Ďakujem, pán minister, za prečítanie odpovede pána ministra Druckera.
Ja by som si len dovolil poopraviť pána ministra Druckera v tom, že tvrdí, že SaS navrhla zrušenie tej zníženej sadzby DPH na knihy, ak teda som to dobre pochopil. Tento hoax včera šíril aj... alebo predvčerom šíril aj pán minister Kamenický, keďže SaS prišla s poslaneckým návrhom, ktorý práve chcel, aby sa na všetky knihy vzťahovalo, vzťahovala tá nižšia sadzba dane, aby tam nebolo výnimky pre niektoré tlačoviny, ktoré majú, aj dnes sú v základnej sadzbe dane. Čiže presne... presný opak toho, čo tvrdíte, navrhovala SaS a myslím, že aj pán minister Kamenický si to uvedomil, lebo v tom videu, v ktorom to prezentuje, to stiahol.
Nemôžem súhlasiť ani s tým, že za konsolidačný balíček sú zodpovedné iba tie vlády z predchádzajúceho volebného obdobia, významnou mierou k nemu prispeli aj vlády vedené SMER-om, ktoré v dobrých časoch, keď krajina mala hospodáriť prebytkovo alebo prinajmenšom vyrovnane, naďalej udržiavali deficitné hospodárenie, čiže tie výdavky sa zvyšovali, zvyšovali kontinuálne a nejde to iba na vrub Matovičovej alebo Hegerovej vláde, o Ódorovej sa ani nemá zmysel baviť, lebo tá reálne nič navyše neminula.
A ale teda beriem pozitívne to, čo hovoril pán minister, a teda dúfam, že budeme ešte sa o tom rozprávať, a teda tým by som apeloval aj na pána ministra Šutaja Eštoka, aby sme sa tomu venovali, keď teda už sa HLAS-u nedarí dosiahnuť plnenie koaličnej zmluvy ohľadom predsedu Národnej rady, tak aspoň ohľadom DPH na knihy by sme mohli nájsť nejaké, nejaké riešenie, ktoré by uspokojilo znepokojenú verejnosť.

Vážená pani predkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril k návrhu novely Trestného zákona, ktorý predkladá pani poslankyňa Holečková a povedal, že tento návrh považujem za dobrý, odborný a kompetentný a mám v úmysle zaňho hlasovať, a rovnako tento návrh podporí aj poslanecký klub SaS. Keby tu mohla byť, tak pani poslankyňa Kolíková by tiež k tomu rada vystúpila, lebo tiež podporuje tento návrh. Napokon my máme na programe schôdze podobný návrh, ktorý drobne odlišným spôsobom, ale rieši ten istý problém a reaguje na ten istý podnet. A nepochybne nikto nespochybňuje právomoc či už generálneho prokurátora, alebo ministra spravodlivosti podávať dovolania. To, čo je predmetom sporu, je, či túto právomoc má sprevádzať aj právomoc, aby predstavitelia výkonnej moci, teda či už minister spravodlivosti, alebo generálny prokurátor mali v takomto prípade právo sami rozhodnúť o prerušení výkonu trestu.
Doteraz táto právomoc nebola vnímaná ako problematická, ale dôvod, prečo to tak nebolo, je, že táto právomoc nebola využívaná spôsobom, ktorý by vyvolával pochybnosti o tom, že ide o postup, ktorým de facto výkonná moc zasahuje do súdnej moci. A pán minister Susko využil tú právomoc spôsobom, ako jeho predchodcovia ju nevyužívali. Kým jeho predchodcovia využívali túto právomoc v situáciách, keď bolo zjavné, že napríklad bol zle vypočítaný trest, lebo boli zle spočítané tresty, alebo pri ukladaní trestu sa nebralo do úvahy, že ide o mladistvého, a teda mal mu byť uložený polovičný trest. Tak ak bolo zjavné, že niekto je vo výkone trestu v čase, ktorý by pri rešpektovaní zákona už nemal byť vo výkone trestu, lebo to presiahol, presiahol ten čas, kedy by v súlade so zákonom mohla byť uložená taká dĺžka trestu, tak ministri v minulosti, aj pani ministerka Kolíková, tú právomoc využili a prerušili výkon trestu zároveň s tým, ako podali dovolanie.
Pán minister Susko využil túto právomoc spôsobom, že namietal nie zle vypočítaný trest, nie nejakú technickú vec, ale namietal samotné rozhodnutie trestu o vine. Pričom o vine a treste majú rozhodovať súdy. A aj v tomto prípade budú rozhodovať súdy a nikto nespochybňuje, že minister Susko tak mohol konať, zákon mu to umožňuje.
Nikto nespochybňuje dokonca to, že pán minister Susko mohol podať dovolanie v prospech odsúdeného, aj keď je presvedčený o tom, že nemal mu byť, teda nemala by byť konštatovaná vina. Ale v takomto prípade je podľa môjho názoru bezprecedentným zásahom do právomoci súdu, ak zároveň pán minister využil svoju právomoc aj tým spôsobom, že prerušil výkon trestu. Napokon, toto jeho rozhodnutie vyvolalo obrovské pobúrenie verejnosti, pretože v prípade pána Kováčika ide o právoplatne odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora, ktorý bol odsúdený za korupčnú trestnú činnosť. Rozhodli o tom súdy vrátane odvolacieho súdu a to pobúrenie verejnosti viedlo k protestom. Protesty viedli k potrebe prekryť tie protesty, odviesť pozornosť, tak sa začalo obviňovanie pána vtedajšieho podpredsedu Národnej rady Šimečku, až to vyvrcholilo jeho včerajším odvolaním z funkcie.
Takže ide o právomoc, ktorá mala dôsledky až v podobe zmeny zloženia vedenia Národnej rady.
Ale teda späť k tomu návrhu. Návrh pani poslankyne Holečkovej, ani ten návrh, ktorý predkladá skupina poslancov z klubu SaS, ktorý teda pripravila pani poslankyňa Kolíková, ešte raz, nijako nespochybňuje právo ministra ani právo generálneho prokurátora podať dovolanie a spochybňuje, alebo resp. mení právo samostatne rozhodnúť o prerušení výkonu trestu, proti ktorému bolo podané dovolanie. Tu by som chcel poznamenať, že podobnú právnu úpravu majú aj v Českej republike, ktorou sa, predpokladám, pani poslankyňa Holečková inšpirovala, kde pred rozhodnutím o dovolaní môže predseda senátu najvyššieho súdu odložiť, alebo prerušiť výkon rozhodnutia, proti ktorému bolo podané dovolanie. Čiže tam je to v rukách súdnej moci, nie v rukách výkonnej moci a to je aj obsahom oboch návrhov. Áno, aj generálny prokurátor, aj minister spravodlivosti budú mať naďalej možnosť podať dovolanie. Budú mať možnosť podať návrh, aby bol prerušený výkon rozhodnutia alebo odložený výkon rozhodnutia, ale bude o tom rozhodovať súd. Teda ten, kto o tom, o tom rozhodovať má. Posilní sa tým kontrola a transparentnosť toho rozhodovania. Zabráni sa tým svojvôli, podobnej svojvôli a zneužitiu tej právomoci, akých sme boli svedkami pri rozhodnutí pána ministra Suska pri Dušanovi Kováčikovi. Tie rozdiely, ktoré sú medzi našimi návrhmi, sa týkajú toho, ktorý súd má o tom rozhodovať a v akom čase má o tom rozhodnúť, ak je tá situácia naliehavá.
Pani poslankyňa Holečková navrhuje, aby o tom rozhodoval dovolací súd. My navrhujeme, že sa s tým, môže o tom rozhodnúť aj prvostupňový, prvostupňový súd, a teda považovali by sme to za lepšie riešenie z hľadiska toho, že by to bolo rýchlejšie a takéto návrhy, ak pri návrhu označí ten, kto podáva ten návrh, čiže minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor, návrh za obzvlášť naliehavý, tak by mal o tom rozhodnúť prvostupňový súd bez odkladu najneskôr do 10 dní. Čiže u nás je tá lehota, v tom našom návrhu je tá lehota kratšia ako v návrhu pani poslankyne Holečkovej. A naozaj ak je tá situácia taká, že je úplne zjavné napríklad, že je zle vypočítaný trest, že je to každému, kto si prečíta zákon, že súd rozhodol nesprávne. Nie je to rozhodovanie o tom, že či zvážil všetky dôkazy a či, či mal inak rozhodnúť o vine, ale iba, iba povedzme o takejto technickej veci a príslušný odsúdený je vo výkone trestu už dlhšie, ako zákon pripúšťa. Tak áno, v takom prípade my navrhujeme kratšiu lehotu a navrhujeme, aby rozhodol prvostupňový súd.
Čiže myslím si, že to naše riešenie je trochu lepšie, ale rovnaký účel napĺňa aj ten návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Holečková.
Takže môžem len zopakovať, že poslanci z klubu SaS ten návrh podporia.
Ďakujem.

Vážená pani predkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane jeho určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v zmysle uvedeného rozhodnutia zastupujúceho predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákon v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu, respektíve zastupujúceho predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážené kolegyne, kolegovia, návrh novely zákona o štátnych symboloch, ktorý predkladá skupina poslancov za Slovenskú národnú stranu, obsahuje tri časti. Jedna je prikazujúca, druhá je zakazujúca, tretia je trestajúca. Chcel by som sa vyjadriť ku všetkým trom, lebo ku všetkým trom mám výhrady, respektíve otázky a pochybnosti s nimi spojené.
Ten príkaz zavesiť na všetky budovy štátnu vlajku je údajne motivovaný tým, že štátna vlajka ako základný symbol suverenity a nezávislosti Slovenskej republiky musí byť viditeľne prezentované na všetkých relevantných štátnych budovách, čím sa zabezpečí jej správna a úctyhodná reprezentácia. Ja sa domnievam, že už dnes znenie zákona predpokladá, že na všetkých relevantných štátnych budovách štátna vlajka je. Už dnes máme v zákone napísané, že štátne orgány, ozbrojené sily, bezpečnostné zbory, hasičský a záchranný zbor a orgány územnej samosprávy označujú štátnou vlajkou budovy, v ktorých sídlia štátne orgány, označujú aj úradnú miestnosť najvyššieho predstaviteľa.
Vy tam navrhujete doplniť, že štátnou vlajkou sa označujú aj budovy vo výlučnom vlastníctve štátu s výnimkou budov, v ktorých sídlia diplomatické a konzulárne úrady tretích krajín. Nerozumiem, prečo to nestačí, ako je to vymedzené dnes. Ak máte pocit, že niektoré iné inštitúcie štátne alebo verejné by mali byť označené štátnou vlajkou, tak to tam doplniť, ale prečo majú byť všetky budovy vo vlastníctve štátu? Lebo niektoré budovy vo vlastníctve štátu sú zrejme prenajaté iným ako verejným inštitúciám alebo štátnym inštitúciám. Niektoré, niektoré sú nevyužívané, niektoré sú dokonca v zlom stave, sú chátrajúce. Označovať ich štátnou vlajkou nebude podľa môjho názoru dôstojné ani vo vzťahu k štátnej vlajke. Teda nerozumiem tomu, že prečo je tam ten zámer vo vzťahu k všetkým budovám, ktoré sú vo vlastníctve štátu. Či teda aj k takým, kde nesídlia žiadne štátne ani verejné orgány, alebo k takým, kde sídlia dokonca súkromné inštitúcie, alebo sú v zlom stave.
Otázka je, koľko to bude stáť. Vy vo svojom návrhu v doložke to nevyčísľujete. Iba konštatujete, že áno, bude to spojené s nejakými nákladmi. To vám vlastne vyčíta aj stanovisko ministerstva financií, že tie náklady by mali byť vyčíslené a nie sú vyčíslené, samozrejme, nejakým odhadom. A teda keď už sme pri doložke, tak teda zaujali ma tie pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, lebo nie je to tam nejako vysvetlené, ako tento návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, keď napíšete do doložky, že niečo bude mať pozitívny vplyv, asi by ste aspoň slovne mali vysvetliť, že ako to myslíte.
Ten zakazujúci paragraf alebo bod, to je ten druhý bod vášho návrhu, kde hovoríte, že na budovy a v budovách ustanovizní uvedených v § 3 ods. 1, kde sa dáva štátny znak, na budovách a v budovách sídel štátnych orgánov a verejných inštitúcií a na budovách a v budovách, ktoré sú vo vlastníctve štátu, sa zakazuje vyvesovať, umiestňovať alebo inak zobrazovať vlajky, zástavy, symboly alebo iné vizuálne prvky, ktoré nepredstavujú štátne symboly Slovenskej republiky, vlajky iných štátov, Európskej únie alebo zástavy miest a obcí.
Asi je nám všetkých jasné, čo tým, čo tým sledujete. Ale teda opäť, tie argumenty, ktoré som použil pri tom prvom bode, sedia, pretože opäť sa to týka aj štátnych budov, ktoré, alebo teda budov, ktoré sú vo vlastníctve štátu a v ktorých sídlia nejaké inštitúcie, ktoré sú súkromné, alebo teda nie sú ani štátne, ani verejné, čiže zasiahne to aj ich, na to nevidím dôvod. Rovnako sa to týka teda budov, v ktorých sídlia štátne orgány a štát nie je ich vlastníkom, kde môžu sídliť aj iné inštitúcie a vlastne sa to zakazuje bezdôvodne aj tým iným inštitúciám. Hovorí sa tam síce, že výnimky z tohto ustanovenia môže v odôvodnených prípadoch povoliť Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo príslušný okresný úrad na základe písomného rozhodnutia. Ale teda je jasné, že ide vám o dúhové vlajky, ale tak, ako je to naformulované, tak sa to týka vlastne všetkých vlajok. Napríklad keď niekto zomre v tej inštitúcii a budú chcieť vyvesiť čiernu vlajku, tak podľa toho, ako je napísaný ten návrh zákona, to nebude možné, lebo to nejde, nejde ani o štátny symbol Slovenskej republiky, ani vlajku iného štátu, ani vlajku Európskej únie, ani zástavu miest a obcí. Čiže keď niekto zomre v štátnom úrade, tak si bude, bude museť vypýtať povolenie a výnimku z okresného, okresného úradu alebo priamo z ministerstva vnútra.
Rovnako napríklad ak mestá alebo regióny majú partnerské mestá, obce alebo regióny v zahraničí, nebudú môcť ich vlajky vyvesovať. Nebude možné vyvesovať vlajky inštitúcií ako je Severoatlantická aliancia, Organizácia spojených národov, iná medzinárodná organizácia alebo nejaké združenie napr. ZMOS. Keď bude v zasadačke, zasadačke nejakého mesta rokovať orgán ZMOS-u, tak nebude možné vyvesiť na budovu samosprávy ZMOS-u, alebo opäť bude si potrebné pýtať, pýtať povolenie.
Zaujali ma aj tie formulácie, že nielen na budovách to bude zakázané, ale aj v budovách, teda napr. na chodbách, v kanceláriách, zasadačkách. A nielen vlajky sú tam zakázané, ale aj symboly a iné vizuálne prvky. To znamená, že čo? Mozaiky nebudú možné vyvesiť? Lebo je to vizuálny prvok. Alebo nejaký obraz nie je vizuálny prvok? Bude sa to týkať, týkať toho, čo má kto zavesené, zavesené v kanceláriách?
Je tam ďalej dosť rozpor s tým, čo je napísané v dôvodovej správe a čo je v paragrafovom znení. To by som vás chcel upozorniť, lebo tvrdíte tam, že sú zakázané iné vlajky, zástavy, symboly alebo iné vizuálne prvky, ktoré nepredstavujú štátne symboly Slovenskej republiky, vlajky členských štátov Európskej únie alebo zástavy miest a obcí. Vlajky iných štátov Európskej únie, to máte napísané v dôvodovej správe, ale v návrhu zákona je to napísané inak, tam je napísané: „ktoré nepredstavujú štátne symboly Slovenskej republiky, vlajky iných štátov, Európskej únie alebo zástavy miest a obcí". Čiže v paragrafovom znení výnimku dostávajú vlajky iných štátov, všetkých, všetkých, nielen členských štátov Európskej únie, a vlajka Európskej únie. Ak by to bolo tak, ako je to v dôvodovej správe, tak by tam tá čiarka nebola, tak buď je to chyba, ale keď tam tá čiarka nebude, no tak potom zase nebude povolená vlajka Európskej únie, ktorá teda bežne visí aj v budove Národnej rady, aj na iných verejných, verejných budovách. Čiže ešte to máte aj zle napísané.
No a teraz k tej trestajúcej časti. A obsahuje to teda dve rôzne ustanovenia, jedno je priamo v zákone o štátnych symboloch, druhý, druhý je v priestupkovom zákone, tak lustroval by som to na tom. Dnes sa priestupku na úseku všeobecnej vnútornej správy podľa § 42 ods. 1 písm. a) priestupkového zákona dopustí ten, kto úmyselne poškodí, zneužije alebo zneváži štátny symbol alebo iný symbol chránený všeobecne záväzným právnym predpisom. Za tento priestupok možno uložiť pokutu do 99 eur. Vy navrhujete, aby tá pokuta bola od tisíc eur ako dolná hranica po 30-tisíc eur, teda až 30-násobné zvýšenie. A tu sme počúvali celé týždne o tom, ako treba depenalizovať trestnú politiku, ako treba znižovať tresty, ako je potrebné znižovať tresty zlodejom, korupčníkom, podvodníkom a tuto navrhujete 30-násobné zvýšenie, 30-násobne prísnejšie trestanie poškodzovania štátnych symbolov alebo nejakého znevažovania. Ja si nemyslím, že by mali byť štátne symboly zneužívané alebo znevažované, alebo poškodzované, ale napr. za priestupok proti majetku, keď niekomu, zjednodušene povedané, ukradnete niečo a má to hodnotu do 700 eur, tak je to priestupok a môžte za to dostať pokutu 331 eur, alebo do 331 eur a za poškodenie alebo zneváženie štátnej vlajky môžete, ak ten zákon prejde v takejto podobe, dostať pokutu 30-tisíc eur. Čiže stonásobne, stonásobne vyššiu, stonásobne vyššiu pokutu.
Ešte raz. Ukradne vám niekto vec za 690 a môže dostať pokutu do 331 eur, niekto zneváži vlajku a môže dostať pokutu do 30-tisíc eur podľa tohto návrhu. To sa mi naozaj nezdá ako primerané. Čiže ani ten prikazujúcu bod alebo tá prikazujúca časť, ani zakazujúca časť a ani tá trestajúca časť nie sú podľa môjho názoru v poriadku a celý tento návrh považujem za zlý a taký, ktorý treba odmietnuť.
Ďakujem.