Videokanál poslanca

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh novely zákona o rokovacom poriadku, ktorý na rokovanie Národnej rady predkladám spolu s pani poslankyňou Janou Bittó Cigánikovou, pani poslankyňou Máriou Kolíkovou a pánmi poslancami Jurajom Krúpom a Mariánom Viskupičom. Návrh obsahuje novelu zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a novelu zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov. Obsahuje tri hlavné okruhy návrhov. Tým prvým je zvýšenie kvality a predvídateľnosti legislatívneho procesu a tým druhým je posilnenie kontrolnej funkcie parlamentu voči vláde a pri voľbe verených funkcionárov. A ten tretí okruh obsahuje viaceré praktické návrhy na zlepšenie podmienok na výkon práce poslancov vyplývajúceho z doterajšieho reálneho uplatňovania zákona o rokovacom poriadku a bližšieho obsahu návrhu by som rád povedal pár slov v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem.

Ako pani poslankyňa Marcinková povedala, podobný alebo takmer identický návrh sme predkladali v roku 2016, teda chcem pre pamäť povedať, že teda iniciátorkou bola pani poslankyňa Blahová, ja som s ňou spolupracoval na príprave, príprave toho návrhu, ale bol to, bola to teda jej iniciatíva alebo predovšetkým jej iniciatíva. Žiaľ, odvtedy doteraz sa to nepodarilo nijakým spôsobom doriešiť a ide v zásade o to, že aj dnes umožňuje pri rozvode rodičov, ktorým bolo dieťa zverené či už do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti, ponechať v starostlivosti jedného z nich, ale je to dané ako výnimka v zákone, je to defaultné, základné nastavenie je, že či už náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť končí rozvodom a ak je to v záujme dieťaťa, ak to jeden z tých, z tých rodičov navrhne, tak je mu možné zveriť dieťa do či už náhradnej osobnej starostlivosti, alebo do pestúnskej starostlivosti.
Tento náš návrh to otáča a to, čo je tam ako výnimka, dáva ako pravidlo, že súd môže aj bez návrhu rozhodnúť o tom, ktorému z rodičov zverí do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti a iba v prípade, že obaja rodičia sa vyjadria alebo neprejavia záujem o pokračovanie v tejto forme starostlivosti, tak v takom prípade ju môže súd zrušiť, zrušiť obom. Myslím, že otočenie toho pravidla a výnimky je presne v najlepšom záujme dieťaťa, ako to aj pani spravodajkyňa pani poslankyňa Plaváková povedala a teda verím, že takýto návrh zákona by si mohol získať podporu väčšiny poslancov.

Pán poslanec Grendel, chcem sa pripojiť k tomu poďakovaniu prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý bol medzičasom zrušený, ale teda v roku 2023, o ktorom hovoríme, ešte existoval, a rovnako k poďakovaniu všetkým prokurátorom, ktorí si poctivo robia svoju robotu. Možno také poďakovanie aj smerom k prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry mohlo zaznieť aj od pána generálneho prokurátora Žilinku. Najmä však by človek očakával, že sa prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry zastane vtedy, keď ich vládna koalícia rušila, keď rušila túto inštitúciu, fungujúcu inštitúciu, ako si povedal, a inštitúciu, ktorá zohrala dôležitú úlohu v boji proti najzávažnejším formám trestnej činnosti, proti organizovanému zločinu a aj proti korupcii, o ktorú tu predovšetkým ide.
Čo sa týka... a teda nielenže by sa im poďakoval a že by sa ich zastal, ale teda prípadne že by im aj nehádzal polená pod nohy svojimi tristošesťdesiattrojkami.
A čo sa týka toho, tej zmeny, že štát má chrániť slušných ľudí, štát má chrániť obete predovšetkým, nie páchateľov. To, čo sa tu udialo, je, že sa to otočilo a že sa prijala legislatíva, ktorá chráni páchateľov, tak je úplne legitímne diskutovať o tom, že aké vysoké majú byť tresty, aké prísne majú byť tresty a ako sa má vykonávať spravodlivosť, čo urobiť s restoratívnou justíciou, ale to, čo sa udialo na Slovensku tou veľkou novelou Trestného zákona, bolo jednoznačne ochrániť svojich ľudí, ktorí boli páchateľmi trestnej činnosti.

Pani poslankyňa Kolíková, ja si myslím, že je úplne v poriadku, keď poslanec vystupuje k správe nejakej inštitúcie za predchádzajúci kalendárny rok a vyjadrí sa aj k širšiemu kontextu činnosti tej inštitúcie, ktorá sa týka toho predchádzajúceho kalendárneho roku, keď mu tam niečo chýba a podľa jeho názoru by to tam malo byť, alebo keď sa vyjadrí aj k veciam, ktoré sú staršieho dáta alebo ktoré sú novšieho dáta a ktoré sa týkajú aktuálneho kalendárneho roka. Asi by to bolo inak, keby sme v januári alebo februári rokovali o tejto správe. My sme o nej mali rokovať v júni, aj vtedy na ňu nebol čas, tak teraz rokujeme v septembri. Čiže uplynuli už takmer tri štvrtiny z ďalšieho kalendárneho roka, tak sa mi zdá úplne legitímne a deje sa to aj pri rozpravách o iných správach, že poslanci sa vyjadria aj k veciam, ktoré majú presah do aktuálneho kalendárneho roka.
A pokiaľ ide o využívanie tých mimoriadnych opravných prostriedkov § 363, tak aj o tom sme mali zaujímavú a miestami vzrušenú diskusiu na ústavnoprávnom výbore. Ale v tejto krajine je to tak, že za vlád SMER-u tu údajne korupcia na najvyšších miestach neexistovala. Skutočnosť je taká, že existovala, akurát sa nevyšetrovala. Potom sa začala vyšetrovať. SMER robil všetko preto, aby to prekazil a, bohužiaľ, pán generálny prokurátor tým, ako uplatňoval § 363, mu v tom pomáhal. Teraz už ten § 363 až tak často uplatňovať nebude musieť, lebo Úrad špeciálnej prokuratúry je zrušený, sadzby sú znížené, väčšina vecí bude premlčaných.

... výnimky na niektoré z tých ustanovení, ktoré som čítal. Vy tam navrhujete doplniť aj teda písmeno a) a b), čiže nájom hnuteľného vlastníctva obce, hnuteľnej veci vo vlastníctve obce, ktorej zostatková cena je nižšia ako 3 500 eur alebo majetku obce, ktorého trvanie s istým nájomcom, s tým istým istým nájomcom neprekročí desať dní v kalendárnom mesiaci. Opäť sa mi to zdá, zdá príliš na voľno, lebo toto v zásade umožňuje tomu subjektu, ktorý o tom bude rozhodovať a teda to môže byť zastupiteľstvo, niekde je to starosta alebo primátor predpokladám v podstate ľubovoľne nakladať s týmto, aj keď sa povie, že tam musí byť podpora všeobecne prospešných služieb, tak podľa môjho názoru by tam ten postup a možno aj miera zníženia tej hodnoty mali by byť nejako upravené. Asi nie je reálne očakávať, že by to bolo upravené priamo v zákone, ale napríklad v zásadách hospodárenia obce by takáto vec, že ako má ten kto o tom rozhoduje postupovať by upravená mala byť. Takže by sa mi zdalo vhodné, ak teda majú sa tam doplniť dve výnimky aj vo vzťahu k písmenám a) a b), tak aby to ešte bolo nejakým spôsobom, spôsobom nevravím, že zošnurované, ale niekde upravené, aby nedochádzalo k svojvôli, aj keď samozrejme nepochybujeme o tom, že je množstvo samospráv k tej svojvôli nebude, nebude dochádzať, ale ja teda, žiaľ, mám skúsenosti aj zo samospráv, kde či už starostovia alebo aj poslanci majú sklon využívať diery v zákone a keď niečo nie je, nie je upravené, tak to vykladať nie tak, aby to bolo vo verejnom záujme a v záujme obce a jej obyvateľov. Preto je ešte dobré, keď sa tá svojvôľa obmedzí na minimum. To je za mňa všetko. Ďakujem.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovolím si tri stručné poznámky k návrhu novely zákona o majetku obcí, ktorý predkladá pán poslanec Ferenčák a ešte predtým súhlasím s tým, že úprava v zákone o majetku vyšších územných celkov by mala byť plus, mínus, rovnaká, alebo teda veľmi podobná ako úprava v zákone o majetku obcí, a teda len, keďže sú to dva zákony a niekedy sa novelizuje najprv jeden, potom druhý, tak toto je výsledok, ale predpokladám, že príslušné ministerstvo, keď bude najbližšie novelizovať, či už jeden, alebo druhý zákon, tak bude mať vôľu zosúladiť, zosúladiť právnu úpravu aj v týchto otázkach. Čiže vyjadrím sa k tým trom bodom, ktoré sú obsiahnuté v tých celkovo štyroch bodoch, či piatich bodoch, jedna je legislatívno-technická zmena, návrhu zákona. A ten prvý okruh sa týka povinnosti predkladať elektronicky cenové ponuky v obchodných verejných súťažiach a aj pri priamych predajoch. Pokiaľ ten záujemca disponuje elektronickou schránkou, a tá výnimka je iba pre tých, ktorí elektronickou schránkou nedisponujú a ja rozumiem tej argumentácii, že nie všetci sú zruční v tej elektronickej komunikácii, len by som teda chcel poznamenať, že na jednej strane štát všemožne tlačí subjekty, či už právnické osoby, podnikateľské subjekty, ale aj občanov k tomu, aby komunikovali so štátom a s verejnými inštitúciami elektronicky, a tuto pri predaji a prenájme majetku obcí ako by sme išli robiť krok späť a dávame na úvahu dotyčných subjektov, či budú, alebo nebudú komunikovať elektronicky, alebo budú komunikovať listinne. Nevravím, že toto niečo spasí, alebo zachráni, ale v zásade elektronická komunikácia je aj cestou k efektívnejšiemu výkonu verejnej správy aj k šetreniu výdavkov. Budeme o tom určite nie o elektronickej, elektronickom výkone verejnej správy, ale o tom ako hospodáriť, hovoriť zrejme budúci týždeň pri debate o konsolidačnom balíčku. Tak toto je tiež jedna z tých tém, ale teda áno, rozumiem tomu argumentu, že ak sa majú z čisto formálnych dôvodov zamietať nejaké, nejaké ponuky, a tým sa, tým sa obmedzuje súťaž, tak výnosy, náklady asi môžu byť na strane toho, že sa nebude trvať striktne na elektronickej forme aj pri tých subjektoch, ktoré elektronickou schránkou disponujú, aj keď samozrejme, že do budúcnosti, alebo z dlhodobejšieho hľadiska platí tá moja poznámka. Keďže predpokladám, že väčšinou tí záujemcovia v obchodných verejných súťažiach, či záujemcovia o priamy predaj, alebo prenájom nebývajú súkromné osoby, nepodnikatelia, obvykle to bývajú buď právnické osoby, ktoré sú povinné aj inak komunikovať elektronicky, alebo ak sú to podnikatelia, nie právnické osoby, tak sú to živnostníci, áno stane sa, že sú to aj iné subjekty. Ten druhý bod, alebo druhý okruh návrhov sa týka doplnenia ďalšieho dôvodu, keď možno prenechať majetok obce do nájmu k bez vedenia, teda bez tých súťažných postupov, ktoré sú v predchádzajúcich odsekoch uvedené, alebo teda v predchádzajúcom paragrafe. Tam dnes ide o hnuteľnú vec vo vlastníctve obce, ktorej zostatková cena je nižšia ako 3500 eur, alebo majetok obce, ktorého trvanie s tým istým nájomcom neprekročí desať dní v kalendárnom mesiaci majetku obce, ak súhrn súm nájomného počas celej doby nájmu nepresiahne 20 tis. eur nehnuteľného majetku obce registrovaného sociálnemu podniku ako formy investičnej pomoci a majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa, kde je postup podrobnejšie upravený a pán poslanec Ferenčák tam navrhuje doplniť, že aj majetku obce. Ak poskytnutie verejných prostriedkov podľa osobitných predpisov obci na obstaranie tohto majetku obce, alebo v súvislosti s ním bolo podmienené prenechaním tohto majetku do nájmu za nižšie nájomné. Ja som teda tiež niekoľko rokov pôsobil v rôznych samosprávach ako poslanec, ale teda nestretol som sa s tým, že toto by spôsobovalo nejaký praktický problém. Pán poslanec tu zrejme zo svojej skúsenosti primátora, hovoril, že sú také situácie, len to ako to je naformulované, rozumiem tomu zámeru, ale zdá sa mi to príliš, príliš navoľno, že ak by to bolo priamo súvisiace, že v tom projekte je uvedené, ktorým konkrétne subjektom to bude uvedené, ale dať to takto všeobecne, v podstate vytvára priestor, aby takto obstaraný majetok obce v budúcnosti mohol byť prenechaný do nájmu. V podstate, v podstate navoľno. Čiže ak je ten zámer, že v projekte sa píše, že subjektu ix bude niečo prenechané do nájmu, priamo to z toho vyplýva, že nejaké obdobie sa má potupovať takýmto spôsobom, dobre, to môže byť legitímne, ale takto to vytvára priestor, že dá sa tam ďalšia výnimka zo súťažných postupov iba na základe toho titulu, že nejaký majetok bol obstaraný z verejných zdrojov, kde to bolo podmienené prenechaním toho majetku do nájmu za nižšie nájomné. Asi by som, ak teraz to má byť upravené, tak asi by som to sa snažil ešte nejako bližšie špecifikovať, že o čo ide.
A teda posledný bod, ktorý hovorí o tom, že tá podmienka, že má ísť o nájomné najmenej v tej hodnote nájomného v porovnateľných, alebo všeobecná hodnota nájomného, teda za trhovú cenu aj pri tých, kde sa nepoužije súťažný postup, už dnes sú tam teda výnimky na niektoré z tých ustanovení, ktoré som čítal. Vy tam navrhujete doplniť aj teda písm. a) a b), čiže nájom hnuteľného vlastníctva obce k hnuteľnej veci vo vlastníctve obce, ktorého zostatková cena
====

... a Rady Fondu na podporu umenia. Keďže podľa dostupných informácií to bol jediný z členov Rady, ktorý sa zúčastňoval na zasadnutí Rady Fondu na podporu umenia. Opäť. Zmenili ste ten zákon, účelovo ste obišli legislatívny proces, bolo to cez poslanecký návrh, dokonca cez pozmeňujúci návrh poslaneckému návrhu zákona, vy ste si vybrala nových členov Rady, vymenili ste si tú kompetenciu, že vy budete mať väčší vplyv na rozhodovanie Rady, posilní sa postavenie Rady, vybrali ste si členov Rady a teraz po mesiaci ste jedného z tých členov Rady odvolali, pričom nezaznamenal som, že by, že by boli uvedené nejaké dôvody, tak využívam právo poslanca interpelovať člena vlády a na tie dôvody sa vás pýtam. Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda.
Ja by som mal interpelácie na pani ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú a možno bude vedieť reagovať aj hneď, ale keď nie, tak, tak, samozrejme, predložím aj písomne.
Prvá interpelácia sa týka situácie v Slovenskej televízii a rozhlase, resp. situácie ohľadom Rady STVR. Tu by som sa chcel odvolať alebo vyjsť zo stanoviska štrajkového výboru, iniciatívy zamestnancov a spolupracovníkov slovenskej televízie a slovenského rozhlasu, ktorí žiadajú o pozastavenie voľby členov Rady STVR v parlamente. Dôvodom sú podľa nich vážne podozrenia z konfliktu záujmov a nepotizmu pri dosadení prvých členov rady, ktorých nominovalo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Ich vymenovanie považujú za právne napadnuteľné a neakceptovateľné. Budem teraz citovať z ich stanoviska a potom sa teda spýtam pani ministerky, ako to ona vníma a teda čo, čo na to hovorí. Citujem teda:
"Výber štyroch z deviatich členov budúcej Rady STVR je bezprecedentným škandálom. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová vymenovala za člena rady aj samotného generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva Lukáša Machalu, pričom sa odvoláva na odporúčanie výberovej komisie, ktorú sama zriadila. Pripomíname, že Lukáš Machala bol jedným z podstatných autorov zákona, ktorým súčasná vládna koalícia zrušila verejno-právnu RTVS a urobila z nej prakticky štátnu STVR. Zákon si tak pripravil aj sám pre seba. Nomináciu prvých členov Rady STV... nominácia prvých členov Rady STVR bola netransparentná a fakt, že o zloženie výberovej komisie sa verejnosť dozvedá až dlhé týždne po výbere kandidátov, bol doteraz aj napriek rôznym výkyvom v slovenskej demokracii nepredstaviteľný. Vymenovaním Lukáša Machalu za člena Rady STVR došlo aj k personálnemu prepojeniu výkonnej politickej moci a verejno-právneho média, ktoré sa stalo politicky podriadeným už zmenou legislatívy. Pre pochybnosti a obavy týkajúce sa predovšetkým vymenovania členov Rady STVR poslala podpredsedníčka Európskej komisie Viera Jourová list ministerke kultúry Martine Šimkovičovej. Pripomína jej, že Európska komisia pozorne sleduje vývoj súvisiaci so zákonom o STVR, najmä pokiaľ ide o jeho súlad s európskym zákonom o slobode médií. Aj keď toto ustanovenie bude platiť až od augusta 2025, členské štáty sa musia už teraz zdržať prijímania akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli vážne ohroziť jeho uplatňovanie.
Zo zverejnených mien členov výberovej komisie priamo vyplýva, že Lukáš Machala sa za člena Rady STVR nechal zvoliť ľuďmi, ktorí sú jeho kolegami alebo spriaznenými osobami zamestnanými priamo na ministerstve a v minulosti s ním pôsobili v rôznych organizáciách. Tento konflikt záujmov sa týka najmä riaditeľa Kancelárie ministerky Svetozára Nižňanského, ktorý ako člen komisie vybral Lukáša Machalu, s ktorým kedysi pôsobil v štruktúrach rovnakého hokejového klubu. Svetozár Nižňanský je zároveň syn bývalého riaditeľa Slovenskej televízie Štefana Nižňanského. Riaditeľom jeho Kancelárie bol práve Lukáš Machala. Štefan Nižňanský v minulosti ako riaditeľ bývalej slovenskej televízie priamo na stránkach verejno-právneho média písal príspevky proti novinárom a spoločne s Lukášom Machalom cenzurovali prácu novinárov v investigatívnej relácii Reportéri. Štefan Nižňanský nedávno označil v mesačníku Extra plus jedného z členov štrajkového výboru RTVS za, citujem: "potkana".
Druhou členkou výberovej komisie bola Petra Bačinská, vedúca oddelenia komunikácie na ministerstve kultúry a manželka kandidáta za Kotlebovu ĽS NS vo vlaňajších parlamentných voľbách, ktorá zdieľa nenávistné príspevky na adresu LGBTI+ komunity, utečencov či liberálov. Šokuje nás aj zistenie, že vo výberovej komisii, ktorá Lukáša Machalu odporučila ministerke na vymenovanie za člena Rady STVR, bol šéf odboru zvláštnych činností STVR Marek Marhuľa, pričom meno Marek Marhuľa sa v obchodnom registri vyskytuje v spoločnej firme, v ktorej v tom istom čase podnikala aj Mária Machalová, príbuzná Lukáša Machalu. Tieto informácie sú tak absurdné, že si nevieme predstaviť, ako sa k nim postaví Európska komisia. Obávame sa, že po týchto informáciách čaká Slovensko v zahraničí ďalšia obrovská hanba, ale dôsledkom môže byť aj to, že naša spoločnosť príde o možnosť čerpania eurofondov.
Vyzývame ministerstvom kultúry menovaných členov Rady STVR aby sa za týchto okolností vzdali svojich funkcií a žiadame kompetentných, aby zabezpečili nový transparentný výber členov tohto dozorného orgánu verejno-právnej televízie a rozhlasu. Zároveň vyzývame poslancov Národnej rady, aby vzhľadom na uvedené vážne pochybnosti odložili voľbu ďalších členov rady až do vyriešenia situácie."
Chcel by som sa spýtať pani ministerky kultúry, ktorá tu už medzičasom nie je, tak je to budem adresovať aj písomne, a čo hovorí na tieto tvrdenia, či považuje výber členov Rady STVR za korektný a transparentný a či tam nevidí konflikt záujmov vo vzťahu k pánovi Lukášovi Machalovi.
Moja druhá interpelácia pani ministerky kultúry sa týka Rady Audiovizuálneho fondu. Podľa novely zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorú navrhli poslanci Slovenskej národnej strany na čele s pánom Michelkom, nepochybne po dohode aj s ministerstvom kultúry a s pani ministerkou, lebo to bolo obchádzanie riadneho legislatívneho procesu, a ktorú schválila vládna koalícia, v § 36 ods. 2 zákona, ktorý ste si sami schválili, v prechodných ustanoveniach k úpravám účinným od 1. augusta sa uvádza, že minister vymenuje štyroch členov rady do 15. augusta. Pani ministerka vymenovala do 15. augusta jedného z tých členov rady, ktorých má podľa novelizovaného zákona menovať, a to pána Štefana Dlugolinského, ktorého menovala od 12. augusta 2024. Zvyšných troch členov rady - Štefana Nižňanského, Janu Prágerovú a Ingrid Štepanovičovú - vymenovala až od 5. septembra 2024.
Preto by som sa chcel spýtať pani ministerky, prečo nedodržala zákon, prečo nedodržala zákonom stanovenú lehotu, prečo nedodržala zákon, ktorý presadila nepochybne s jej vedomím aj vládna koalícia a nedodržala ten termín 15. august 2024?
A moja tretia otázka alebo tretia interpelácia na pani ministerku Šimkovičovú sa týka tentoraz Rady Fondu na podporu umenia a chcem sa spýtať na to, prečo odvolala Jána Hrkúta z funkcie člena Rady Fondu na podporu umenia, keďže podľa dostupných informácií to bol jediný z členov rady, ktorý sa zúčastňoval na zasadnutí Rady Fondu na podporu umenia. Opäť, zmenili ste ten zákon, účelovo ste obišli legislatívny proces, bolo to cez poslanecký návrh...
=====

Ďakujem, pán minister Blanár, za prečítanie odpovede pána ministra Kamenického. Môžem teda len zopakovať to, čo som hovoril. Nie, nie je to zodpovednosť iba vlád v predchádzajúcom volebnom období. Je to zodpovednosť aj toho, ako hospodáril SMER a je teda smiešne, ak váš kolega pán Šutaj Eštok mne vyčíta Matovičove atómovky, pričom za niektoré z nich hlasovali aj poslanci HLAS-u, SaS napríklad za tú ním spomínanú očkovaciu lotériu nehlasovala a kvôli tomu, akým spôsobom sa hospodárilo v predchádzajúcom volebnom období, SaS odišla z vlády. Takže zdá sa mi to trochu, trochu nefér a, samozrejme, aj to prehľadanie vlastnej zodpovednosti za to, ako hospodáril štát pod vedením SMER-u v dobrých časoch.
Ale problém je naozaj to, že ten návrh konsolidácie je, ako to nazývate, je v podstate návrhom na zvyšovanie daní, na vytiahnutie viacej peňazí od občanov. Zvyšujete verejné príjmy zvyšovaním daní. Táto strana konsolidácie tvorí viac ako 4/5 konsolidačného balíka a aj z tej jednej pätiny, ktorú tvoria úspory, väčšina je, predstavuje zníženie transferov ľuďom a iba menšina šetrenie štátu na, na sebe samom. A to zvyšovanie daní v konečnom dôsledku tak či tak postihne občanov. Lebo ono aj keď zdaníte iné subjekty, tak ono sa to premietne v tom, že viacej zaplatia ľudia, nech hovoríte, čo hovoríte.
Takže sa chcem spýtať, že či by nebolo vhodné zamyslieť sa nad inou formou konsolidácie nad šetrením, vy ste minister zahraničných vecí, tak môžete si zistiť, ako konsolidovali iné krajiny Európskej únie a vždy tam bolo aj šetrenie.

Ďakujem, pán minister, za prečítanie odpovede pána ministra Druckera. Ja by som si len dovolil poopraviť pána ministra Druckera v tom, že tvrdí, že SaS navrhla zrušenie tej zníženej sadzby DPH na knihy, ak teda som to dobre pochopil. Tento hoax včera šíril aj, alebo predvčerom šíril aj pán minister Kamenický, keďže SaS prišla s poslaneckým návrhom, ktorý práve chcel, aby sa na všetky knihy vzťahovala tá nižšia sadzba dane, aby tam bola výnimky pre niektoré tlačoviny, ktoré majú, aj dnes sú v základnej sadzbe dane. Čiže presne presný opak toho, čo tvrdíte, navrhovala SaS a myslím, že aj pán minister Kamenický si to uvedomil, lebo v tom videu, v ktorom to prezentuje, to stiahol.
Nemôžem súhlasiť ani s tým, že za konsolidačný balíček sú zodpovedné iba tie vlády z predchádzajúceho volebného obdobia, významnou mierou k nemu prispeli aj vlády vedené SMER-om, ktoré v dobrých časoch, keď krajina mala hospodáriť prebytkovo alebo prinajmenšom vyrovnane, naďalej udržiavali deficitné hospodárenie, čiže tie výdavky sa zvyšovali, zvyšovali kontinuálne a nejde to iba na vrub Matovičovej alebo Hegerovej vláde, o Ódorovej sa ani nemá zmysel baviť, lebo tá reálne nič navyše neminula.
A ale teda beriem pozitívne to, čo hovoril pán minister, a teda dúfam, že budeme ešte sa o tom rozprávať a teda tým by som apeloval aj na pána ministra Šutaja Eštoka, aby sme sa tomu venovali, keď teda už sa HLAS-u nedarí dosiahnuť plnenie koaličnej zmluvy ohľadom predsedu Národnej rady, tak aspoň ohľadom DPH na knihy by sme mohli nájsť nejaké, nejaké riešenie, ktoré by uspokojilo znepokojenú verejnosť.