Videokanál poslanca

Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia za gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v tomto výbore v zmysle už spomínaného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem obom kolegom za faktické poznámky.
A, pani poslankyňa Jurík, no, ja mám také temné podozrenie, že ono je to možno ešte horšie, akože Slovensko, Maďarsko a Turecko si nedokážu vybrať medzi slobodným, demokratickým svetom a agresívnymi, zverskými diktatúrami typu Ruska alebo Severnej Kórey.
Ja mám takú obavu, že intuitívne naša politická verchuška inklinuje k tým druhým, že má k Putinovmu videniu sveta bližšie ako k videniu sveta, ktorú reprezentujú krajiny Severoatlantickej aliancie a Európskej únie, ale keďže sme súčasťou Severoatlantickej aliancie a Európskej únie, tak nedokážu, nedokážu to povedať otvorene. Ale tie signály, ktoré vysielajú, sú úplne, ale úplne jasné. To nie je, nie je zase ťažko rozlúštiteľné, že kam ich srdce ťahá, aj keď hovoria o štyroch svetových stranách, tak jasne inklinujú tým východným smerom, smerom k autoritárskej Moskve, ktorá agresívne napáda svojich susedov a aktuálne gniavi najmä Ukrajinu.
A toto, ako hovoril aj pán poslanec Krúpa, tak toto nie je žiadna suverénna politika, toto je opak suverénnej politiky, lebo suverénna politika neznamená, že nie sme lojálnymi spojencami, nemáme jasné hodnotové videnie, aj čo sa týka zahraničnej politiky.
Toto nie je suverénna politika, čo predvádza naša vláda.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tiež nebudem dlho hovoriť, a chcel by som iba povedať pár slov k návrhu uznesenia, ktorým navrhujeme, aby sa Národná rada Slovenskej republiky pripojila k 48 krajinám, ktoré odsúdili útoky severokórejskými balistickými raketami na ciele v Ukrajine.
A na úvod len dve stručné poznámky. Jedna smerom k predrečníkovi pánovi poslancovi Krúpovi, chcel by som mu povedať, teda že šťuky podobne ako iné ryby majú tú vlastnosť, že oni síce ústa otvárajú, ale nie je počuť, čo hovoria alebo aké zvuky vydávajú, tak nemôžu mať asi očakávania veľké v tomto smere.
A druhá smerom k tomu omylu, keď sa na tabuli zobrazilo meno predsedu zahraničného výboru pána Kéryho, tak ja som sa tak potešil, že pán poslanec Kéry vystúpi k tomuto návrhu a dozvieme sa, čo si o ňom myslí strana SMER, lebo od strany SMER sme tu pri jednom z tých predchádzajúcich bodov počuli, ako je dôležité odsúdiť každé násilie, každú agresiu, každé násilie páchané na civilnom obyvateľstve, tak som myslel, že chce k tomu povedať pán predseda zahraničného výboru Kéry pár slov, ale tak uvidíme, ako sa to prejaví na hlasovaní, tento postoj SMER-u, ktorý tu bol opakovane deklarovaný v súvislosti s konfliktom medzi Izraelom a hnutím Hamas.
Je, je to náhoda, že to takto vyšlo z hľadiska priebehu schôdze, ale je v tom aj istá symbolika, že o dva dni si budeme pripomínať druhé výročie plnoformátovej agresie Putinovho Ruska proti Ukrajine, agresie, ktorá trvá už síce desať rokov, lebo ona nezačala v roku 2022, začala v roku 2014, ale v roku 2022 získala novú, novú intenzitu, keď ruské vojská vpadli na Ukrajinu s cieľom zničiť tamojší režim, ovládnuť celú krajinu, dosadiť tam nejakú bábkovú vládu a toto im našťastie nevyšlo, ale boli sme svedkami zverstiev, ktoré ruská armáda páchala nielen na ukrajinských vojakoch brániacich svoju krajinu, ale aj na civilnom obyvateľstve, a či už teda útoky na diaľku, ako sú aj tie útoky raketami alebo bombami, alebo aj, aj, aj vraždenie civilného obyvateľstva, ako, ako mohol celý svet vidieť napríklad v Buči, kde, keď ruskí okupanti museli, museli ustúpiť.
Takže áno, aj toto uznesenie je príležitosť, aby Slovenská republika povedala jasne, na ktorej strane konfliktu stojí, že stojí na strane napadnutej Ukrajiny, ktorá chce slobodne a suverénne rozhodovať o svojom osude, a že keď má naša vláda plné ústa suverénnej zahraničnej politiky, tak by mala rešpektovať aj to, ak sa Ukrajina chce samostatne suverénne a slobodne rozhodnúť o svojom osude a o tom, kam bude patriť, s kým bude spolupracovať, kto budú jej spojenci, aká bude jej zahraničná politika, aká bude jej vnútorná politika. Slovenský parlament to v predchádzajúcom volebnom období urobil viackrát. Schvaľovali sme tu viaceré uznesenia, kde sme dali jasne najavo, že Slovensko patrí medzi západné krajiny a má jasný postoj ku konfliktu, ktorý rozpútalo Putinovo Rusko na Ukrajine, a k ruskej agresii proti, proti Ukrajine. Dnes by to Slovensko malo urobiť znova a nehovorili by sme tu teraz o tomto bode, ak by sme mali naozaj suverénnu zahraničnú politiku, ktorá si uvedomuje, kde je sever, ktorá si uvedomuje, že Slovensko patrí na Západ, a keby ministerstvo zahraničných vecí a zaujalo jasný postoj tak ako iné demokratické a slobodumilovné krajiny, ktoré tie útoky severokórejskými balistickými raketami odsúdili.
No keďže to neurobilo ministerstvo zahraničných vecí v mene Slovenskej republiky, tak s takouto iniciatívou prichádzajú opoziční poslanci a dávajú tým slovenskému parlamentu šancu, aby rehabilitoval Slovensko v očiach demokratického sveta, keď to už nedokáže urobiť slovenské ministerstvo zahraničných vecí.
Ďakujem.

Pán poslanec Blaha, no nikto netvrdí, že samotné skrátené legislatívne konanie je koniec sveta.
Sú skrátené legislatívne konania, kde je dôvod podľa... ktorý predpokladá zákon, a sú také skrátené legislatívne konania, kde ten dôvod nie je. Sú skrátené legislatívne konania o menej závažných návrhoch aj závažnejších a o veľmi závažných. Vy ste tu povedali, že Európsky parlament sa neozval, keď bolo v skrátenom legislatívnom konaní schválené nové ministerstvo pre pani Remišovú, ale tak Európsky parlament z novšej histórie sa neozval žiadnym pobúreným uznesením, ani keď bolo schválené nové ministerstvo pre stranu pána Danka. On sa ozval teraz, keď sa menil zásadných spôsobom Trestný zákon, čo je, čo je niečo, niečo úplne iné.
Hovorili ste o tom, že my sme skrátili rokovanie o tej obrannej zmluve so Spojenými štátmi. Tam, pokiaľ viem, bolo schválené nočné rokovanie, ale vy, áno, áno, pán poslanec Mizík tu púšťal nejakú sirénu, čo znemožňoval, znemožňoval rokovanie, takže, takže tak to bola trošku iná situácia, keď znela siréna v Národnej rade.
Ale teda najviac ma na vašom vystúpení zarazilo, ako ste sa ohradili voči pani poslankyni Jurík, že bola voči vám osobná. A vy ste v reakcii, teda pani Cifrovú Ostrihoňovú a pána Ódora označili za agentov Progresívneho Slovenska, Pročka za profesora, pani Jurík a my ostatní nemáme radi Slovensko, opozícia je protislovenská, judášska a zradcovská, prezidentka je protislovenská, europoslanci sú súdruhovia a my tu, teda pani poslankyňu Jurík, ale asi my nenávidíme Slovensko, škodíme Slovensku a správame sa vlastizradne. To nie je osobné, hej? Nie? Dobre.

Pán poslanec Čaučík, asi v tejto miestnosti ani v tejto krajine nie je nikto, kto by chcel bagatelizovať obete či už na jednej, alebo na druhej strane, určite tu nie je nikto, kto by tvrdil, že tu existuje nejaké jednoduché riešenie, že sa lúskne prstami alebo šibne prútikom a dosiahne sa riešenie, ale zároveň teda celkom nerozumiem, ako možno zároveň tvrdiť, že Izrael má právo sa brániť proti teroristickému útoku, a hovoriť, že nemá nastať tá situácia, ktorá nastala, samozrejme, o nejakých formách, konkrétnostiach sa dá brániť, ale Hamas nie je partner na mierové rokovania, Hamas je hnutie, teroristické hnutie, ktorého cieľom je dosiahnuť ukončenie existencie štátu Izrael. Keby mal Hamas silnejšie, kvalitnejšie technické prostriedky, väčšiu, väčšiu bojovú silu, tak by nepochybne takých udalostí, aké sa odohrali začiatkom októbra, bolo ďaleko viac, aj tých obetí na strane Izraela by bolo, by bolo ďaleko viac.
Čiže na jednej strane hovoríme, že áno, Izrael má právo sa brániť, a na druhej strane, ale de facto v tom, v tom návrhu spochybňujeme, že to právo brániť sa, brániť sa má, lebo, lebo ako potom, ako, ako chcete s takýmto nepriateľom bojovať.
Čiže môj pohľad na túto tému je oveľa bližší k tomu, čo vo svojom vystúpení povedal pán poslanec Krajčí, a podobne ako on ani ja nemôžem za takto naformulované uznesenie hlasovať, lebo sa mi zdá, že relativizuje tú situáciu a, a nepomenováva veci pravdivo.

Ďakujem za odpoveď, pán generálny prokurátor.
A možno by som sa teraz spýtal, že či považujete za normálne a štandardné, aby poslanec Národnej rady sa vedel dopracovať k pripomienkam generálneho prokurátora k návrhu dôležitého zákona, možno najdôležitejšieho zákona v oblasti trestnej politiky, ktorú má na starosti aj Generálna prokuratúra vo významnej časti jej štádií, alebo teda prokuratúra, na čele ktorej stojíte, aby sa poslanec Národnej rady musel dopracovávať k pripomienkam generálneho prokurátora zaslaným predsedovi Národnej rady tak, že si podá žiadosť podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám na Generálnu prokuratúru a na Národnú radu Slovenskej republiky, z ktorej som to dostal ešte neskôr ako z Generálnej prokuratúry. Až predvčerom mi prišla odpoveď z Národnej rady Slovenskej republiky.
Toto je podľa vás normálny spôsob, akým majú poslanci, poslanci pracovať, keď nemajú, nemajú informácie o názore relevantnej inštitúcie v oblasti, v oblasti trestného, trestného práva a stíhania trestnej činnosti?
A teda ja som sa pýtal na to, že vy ste upozorňovali na to, že tie navrhnuté zmeny vo vzťahu ku korupčnej trestnej činnosti musia mať odstrašujúci charakter, upozorňovali ste na možný nesúhlas... nesúlad tých návrhov so štyrmi medzinárodnými dohovormi, takže tá moja otázka znela, a nedostal som na ňu jasnú odpoveď, že či teraz už podľa vás po tých zmenách, ktoré sa uskutočnili, je Trestný zákon v súlade s tými našimi medzinárodnými záväzkami, ktoré ste spomínali vo svojom prvom liste, alebo nie, lebo potom by nebola v súlade ani s ústavou.

Ďakujem, pán predsedajúci, a ja by som teda uviedol spravodajskú informáciu k obom návrhom zákonov, a podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku uvádzam v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom spravodajskú informáciu k návrhu novely ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon o spolupráci Národnej rady a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, tlač 164, a zároveň aj k návrhu novely rokovacieho poriadku, alebo zákona o rokovacom poriadku, tlač 165.
Oba návrhy spĺňajú z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojich rozhodnutiach navrhol, aby ústavný zákon prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní. Rovnaké výbory na prerokovanie navrhol vrátane určenia gestorského výboru aj lehoty na prerokovanie vo výboroch, aj vo vzťahu k návrhu toho druhého zákona.
Zo znenia oboch návrhov je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom k obom návrhom odporúčam, aby sa Národná rada vo vzťahu k obom uzniesla na tom, že návrh zákona, resp. návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. A odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady a rovnako aj vo vzťahu k návrhu zákona výbory, lehotu aj gestorský výbor v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, spojenú rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja by som chcel navrhnúť, ak s tým teda bude pán predkladateľ súhlasiť a aj plénum, aby sme spojili rozpravu k nasledujúcim dvom bodom, keďže nejde len o rovnakú tému, ako už avizoval vo svojom vystúpení pán predkladateľ, ako tento návrh zákona, ktorý sme už prebrali, ale dokonca ide aj o rovnakú matériu, akurát je rozdelená medzi zmenu ústavného zákona a zmenu rokovacieho poriadku, ale tie zmeny z ústavy sa premietajú aj do, do zmeny, zmeny rokovacieho poriadku. Čiže ešte užšie tie, tie dve, dva body súvisia, takže dávam takýto procedurálny návrh, spojiť rozpravu k týmto dvom bodom. A má aj rovnakého predkladateľa oba body, aj rovnakého spravodajcu.

vymazať rámček