Videokanál poslanca

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. Rokujeme o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa má zmeniť a doplniť zákon č. 196/2003 Z. z. o európskom hlavnom meste kultúry. A o zmene a zmene zákona o poskytovaní dotácii v pôsobnosti ministerstva kultúry. A pán poslanec Lučanský ako jeden z predkladateľov návrhu zákona pred malou chvíľou vystúpil v rozprave a predložil v druhom čítaní pozmeňujúci návrh. Ten pozmeňujúci návrh má tri body a dovolím si upozorniť, že z predkladateľov návrhu zákona pred malou chvíľou vystúpil v rozprave a predložil v druhom čítaní pozmeňujúci návrh. Ten pozmeňujúci návrh má tri body a dovolím si upozorniť že, druhý bod pozmeňujúceho návrhu je prílepkov. Dnes sme tu už o prílepkoch hovorili v súvislosti s návrhom zákona o adresnej energetickej pomoci, ku ktorému bol priložený, alebo pridaný prílepok týkajúci sa rezortu obrany, ktorý priniesol pán minister Kaliňák, lebo sa ho nestihlo predložiť do konsolidačného zákona, tak bude prilepený do zákona o adresnej energopomoci, hoci s ním nemá nič spoločné, to bolo doobeda, poobede sme rokovali o pánom prezidentom vetovanom zákone o podpore prioritných okresov. Opäť jeden z dôvodov, prečo pán prezident tento zákon vetoval, je skutočnosť že je to prílepok, teda boli tam v druhom čítaní vložené články dva a tri, ktoré neboli v pôvodnom návrhu zákona, ani nemajú žiadny priamy súvis s návrhom zákona. No a aby toho nebolo málo, tak do tretice, takto už v podvečerných hodinách pán poslanec Lučanský predkladá prílepok k vlastnému návrhu zákona. A tak ako v tých predchádzajúcich prípadoch aj tu je potrebné zacitovať zo zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí o tom, že, konkrétne § 94 odsek 3, pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona. A odsek 4 hovorí, že ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa odseku 2, čo sú rozširujúce pozmeňujúce návrhy, alebo 3, alebo odseku 3, čo sú prílepky, predsedajúci nedá o ňom hlasovať. Takže aj keď ma teraz pán poslanec Lučanský nepočúva, ja dúfam že ma počúva aspoň pán spravodajca, že ma počúvajú zástupcovia kancelárie národnej rady a parlamentnej legislatívy, ktorí sledujú priebeh legislatívneho procesu Žiga Peter, podpredseda NR SR: Ja vás počúvam. Dostál, Ondrej, poslanec NR SR: No, ale nemám istotu že pán predsedajúci že budete riadiť hlasovanie, takže mám teda upozornenie pre predsedu národnej rady, alebo podpredsedu, ktorý bude zajtra riadiť hlasovanie že, v zmysle § 94 odsek 4 zákona o rokovacom poriadku o pozmeňujúcom návrhu, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Lučanského, teda o jeho druhom bode nie je možné dať hlasovať, pre prípad že by tomuto návrhu nebolo vyhovené, tak teda žiadam, aby sa osobitne hlasovalo o druhom pozmeňujúcom návrhu pán poslanca Lučanského. Chcel by som ale teda, keďže pán poslanec Lučanský ma vôbec, vôbec neregistruje, tak možno že pán spravodajca, alebo niekto iný, by mi vysvetlil, že prečo sa tento návrh, návrh predkladá, teda myslím samozrejme že ten bod dva, lebo ten bod dva je zmenou zákona o audiovizuálom fonde a teda okrem toho že aj audiovizuálny fond aj európske hlavné mesto kultúry, sa týkajú kultúry, tak aký je súvis tých zmien, ktoré sú navrhnuté v novele zákona o európskom hlavnom meste kultúry s tou zmenou, ktorá je navrhnutá v novele zákona o audiovizuálnom fonde v bode dva pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Lučanského. Zaujímalo by ma, že čo je ten dôvod, lebo doteraz odborné komisie rozhodovali o tom, ktorý projekt posúdi, postúpi ďalej a o ktorom ďalej bude rozhodovať rada a tá rada rozhodovala o tom na základe návrhov, ktoré prišli z odborných komisií. A teda ak nejaký projekt neprešiel odbornou komisiou, tak o ňom rada nerozhodovala. Rozhodovala iba o tých, ktoré rozhodli, ktoré jej odporučili odborné komisie. A teda nemusela vyhovieť tomu návrhu, mohla zmeniť, mohla neudeliť podporu, ale nemohla podporiť tie, ktoré neprešli odbornými komisiami. A vidím tu aj pán poslanca Malatinca, tak možno on by mi vedel vysvetliť, že aký je dôvod tej zmeny. Lebo lebo tu sa píše akurát, že cieľom návrhu je aby rada, ako najvyšší orgán fondu mohla posúdiť všetky žiadosti o podporu audiovizuálnej kultúry a následne nezávisle rozhodnúť o poskytnutí, alebo neposkytnutí finančných prostriedkov, tak potom na čo vôbec sú nejaké odborné komisie, keď v zásade rada môže rozhodnúť úplne nezávisle od toho, čo jej tie odborné komisie poradia a môže teda, nielen že nepodporiť taký projekt, ktorý jej odborná komisia odporučí, alebo zmeniť výšku tej podpory. Ale môže podporiť aj taký projekt, ktorý vôbec neprejde, neprejde odbornou komisiou a nemá odporúčanie od odbornej komisie. Takže ja by som sa spýtať pána poslanca Lučanského hlavne, ktorý je predkladateľom toho pozmeňujúceho návrhu, že aké boli dôvody predloženia toho pozmeňujúceho návrhu a ako to súvisí s návrhom novely zákona o európskom hlavnom meste kultúry, lebo podľa môjho názoru to nesúvisí nijako a budem teda rád, ak mi odpovie buď vo faktickej poznámke na moje vystúpenie, alebo keďže je navrhovateľ, tak sa môže prihlásiť do rozpravy aj po mojom vystúpení. Alebo mi môže odpovedať v záverečnom slove. Som veľmi teda zvedavý, či využije aspoň jednu z týchto možností. Ďakujem

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. Rokujeme o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa má zmeniť a doplniť zákon č. 196/2003 Z. z. o európskom hlavnom meste kultúry. A o zmene a zmene zákona o poskytovaní dotácii v pôsobnosti ministerstva kultúry. A pán poslanec Lučanský ako jeden z predkladateľov návrhu zákona pred malou chvíľou vystúpil v rozprave a predložil v druhom čítaní pozmeňujúci návrh. Ten pozmeňujúci návrh má tri body a dovolím si upozorniť, že z predkladateľov návrhu zákona pred malou chvíľou vystúpil v rozprave a predložil v druhom čítaní pozmeňujúci návrh. Ten pozmeňujúci návrh má tri body a dovolím si upozorniť že, druhý bod pozmeňujúceho návrhu je prílepkov. Dnes sme tu už o prílepkoch hovorili v súvislosti s návrhom zákona o adresnej energetickej pomoci, ku ktorému bol priložený, alebo pridaný prílepok týkajúci sa rezortu obrany, ktorý priniesol pán minister Kaliňák, lebo sa ho nestihlo predložiť do konsolidačného zákona, tak bude prilepený do zákona o adresnej energopomoci, hoci s ním nemá nič spoločné, to bolo doobeda, poobede sme rokovali o pánom prezidentom vetovanom zákone o podpore prioritných okresov. Opäť jeden z dôvodov, prečo pán prezident tento zákon vetoval, je skutočnosť že je to prílepok, teda boli tam v druhom čítaní vložené články dva a tri, ktoré neboli v pôvodnom návrhu zákona, ani nemajú žiadny priamy súvis s návrhom zákona. No a aby toho nebolo málo, tak do tretice, takto už v podvečerných hodinách pán poslanec Lučanský predkladá prílepok k vlastnému návrhu zákona. A tak ako v tých predchádzajúcich prípadoch aj tu je potrebné zacitovať zo zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí o tom, že, konkrétne § 94 odsek 3, pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona. A odsek 4 hovorí, že ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa odseku 2, čo sú rozširujúce pozmeňujúce návrhy, alebo 3, alebo odseku 3, čo sú prílepky, predsedajúci nedá o ňom hlasovať. Takže aj keď ma teraz pán poslanec Lučanský nepočúva, ja dúfam že ma počúva aspoň pán spravodajca, že ma počúvajú zástupcovia kancelárie národnej rady a parlamentnej legislatívy, ktorí sledujú priebeh legislatívneho procesu Žiga Peter, podpredseda NR SR: Ja vás počúvam. Dostál, Ondrej, poslanec NR SR: No, ale nemám istotu že pán predsedajúci že budete riadiť hlasovanie, takže mám teda upozornenie pre predsedu národnej rady, alebo podpredsedu, ktorý bude zajtra riadiť hlasovanie že, v zmysle § 94 odsek 4 zákona o rokovacom poriadku o pozmeňujúcom návrhu, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Lučanského, teda o jeho druhom bode nie je možné dať hlasovať, pre prípad že by tomuto návrhu nebolo vyhovené, tak teda žiadam, aby sa osobitne hlasovalo o druhom pozmeňujúcom návrhu pán poslanca Lučanského. Chcel by som ale teda, keďže pán poslanec Lučanský ma vôbec, vôbec neregistruje, tak možno že pán spravodajca, alebo niekto iný, by mi vysvetlil, že prečo sa tento návrh, návrh predkladá, teda myslím samozrejme že ten bod dva, lebo ten bod dva je zmenou zákona o audiovizuálom fonde a teda okrem toho že aj audiovizuálny fond aj európske hlavné mesto kultúry, sa týkajú kultúry, tak aký je súvis tých zmien, ktoré sú navrhnuté v novele zákona o európskom hlavnom meste kultúry s tou zmenou, ktorá je navrhnutá v novele zákona o audiovizuálnom fonde v bode dva pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Lučanského. Zaujímalo by ma, že čo je ten dôvod, lebo doteraz odborné komisie rozhodovali o tom, ktorý projekt posúdi, postúpi ďalej a o ktorom ďalej bude rozhodovať rada a tá rada rozhodovala o tom na základe návrhov, ktoré prišli z odborných komisií. A teda ak nejaký projekt neprešiel odbornou komisiou, tak o ňom rada nerozhodovala. Rozhodovala iba o tých, ktoré rozhodli, ktoré jej odporučili odborné komisie. A teda nemusela vyhovieť tomu návrhu, mohla zmeniť, mohla neudeliť podporu, ale nemohla podporiť tie, ktoré neprešli odbornými komisiami. A vidím tu aj pán poslanca Malatinca, tak možno on by mi vedel vysvetliť, že aký je dôvod tej zmeny. Lebo lebo tu sa píše akurát, že cieľom návrhu je aby rada, ako najvyšší orgán fondu mohla posúdiť všetky žiadosti o podporu audiovizuálnej kultúry a následne nezávisle rozhodnúť o poskytnutí, alebo neposkytnutí finančných prostriedkov, tak potom na čo vôbec sú nejaké odborné komisie, keď v zásade rada môže rozhodnúť úplne nezávisle od toho, čo jej tie odborné komisie poradia a môže teda, nielen že nepodporiť taký projekt, ktorý jej odborná komisia odporučí, alebo zmeniť výšku tej podpory. Ale môže podporiť aj taký projekt, ktorý vôbec neprejde, neprejde odbornou komisiou a nemá odporúčanie od odbornej komisie. Takže ja by som sa spýtať pána poslanca Lučanského hlavne, ktorý je predkladateľom toho pozmeňujúceho návrhu, že aké boli dôvody predloženia toho pozmeňujúceho návrhu a ako to súvisí s návrhom novely zákona o európskom hlavnom meste kultúry, lebo podľa môjho názoru to nesúvisí nijako a budem teda rád, ak mi odpovie buď vo faktickej poznámke na moje vystúpenie, alebo keďže je navrhovateľ, tak sa môže prihlásiť do rozpravy aj po mojom vystúpení. Alebo mi môže odpovedať v záverečnom slove. Som veľmi teda zvedavý, či využije aspoň jednu z týchto možností. Ďakujem

Pán poslanec Krúpa, ďakujem za reakciu. A samozrejme, že sú možné rôzne názory, je možná aj kritika vo vzťahu k partnerom, veď od toho sú partneri partneri, že si povedia niekedy aj veci, s ktorými nesúhlasia alebo ktoré vidia inak, ale to nie je iba kritika. To je proste systémové nastavenie, že zo Západu čokoľvek ide, je to problém, je to zlé, je to hodné kritiky a z Východu všetko čo prichádza je v poriadku. To až pripomína to komunistické nastavenie, pokiaľ ide o postoj k týmto dvom svetovým stranám. Akože európske peniaze síce nesmrdia a v zásade sme radi, že sme súčasťou NATO, že keby bolo zle, tak má nám kto prísť na pomoc, ale nesprávame sa ako zodpovedný člen týchto zoskupení a správame sa ako nepriateľ vlastných politických partnerov a naopak, slovenskí vládni predstavitelia nadbiehajú totalitným a autoritatívnym režimom, nadbiehajú diktátorom, nadbiehajú skorumpovaným režimom lebo majú k nim bližšie ako k našim demokratickým spojencom.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zahraničnopolitickej orientácii Slovenskej republiky bol doručený do podateľne Národne rady 8. januára 2025. Dnes máme 30. septembra 2025 a hovorím o tom z dvoch dôvodov. Jednak preto, že sa neustále odkladajú body rokovania a nie preto, že by poslanci o nich nechceli rokovať, ale preto, že koalícia neustále odmieta rokovať až do prerokovania všetkých bodov. Samozrejme v porovnaní s tým, že sa odkladajú návrhy na vyslovenie nedôvery vláde alebo členom vlády, je to menej závažný problém, že sa takéto uznesenie, ktoré reaguje na aktuálnu situáciu na konci minulého roka a na začiatku tohto roka odkladá, ale je to problém tiež. A ten druhý závažnejší aspekt súvisí s tým, o čom vo svojom vystúpení hovoril aj pán poslanec Krúpa a síce, že my sme to síce neplánovali, ale je veľmi výstižné, že rokovanie o tomto bode programu pripadlo na výročie podpísania Mníchovskej dohody v roku 1938, keď spojenci Československa, Veľká Británia a Francúzsko nás hodili cez palubu a ustúpili agresívnej politike nacistického Nemecka, podporovaného fašistickým Talianskom. A symbolické je to najmä z toho dôvodu, že súčasná zahraničná politika je Mníchovanstvo ako vyšité. Je to presne ten istý prístup, aký vyčítame našim západným spojencom, špeciálne teda vo vzťahu k Ukrajine, keď Robert Fico a Ľuboš Blaha navrhovali zaviesť pamätný deň Mníchovskej zrady. Dvakrát predložili ten návrh zákona, novely zákona o štátnych sviatkoch a pamätných dňoch. Predložili ho v roku 2020 a 2021 a od roku 2022 ho prestali predkladať. No a tým dôvodom bolo, že kým vtedy to mohli použiť ako palicu na našich západných spojencov, že pozrite sa, ako nás naši západní spojenci zradili a nešlo im ani tak o ten princíp, išlo im o to protizápadné ostrie toho pripomenutia si tejto udalosti, tak od roku 2022 už museli byť ticho, lebo oni prešli presne na tú pozíciu, ktorú oprávnene môžeme vyčítať našim západným spojencom, tomu ako sa zachovali v Mníchove v roku 1938, keď tlačili na Ukrajinu, že nemá bojovať, keď hovorili, že má presadzovať mier a teda de facto vzdať sa agresii zo strany Ruska. A ja si myslím, že toto prirovnanie, lebo je to Mníchovanstvo, to čo robí súčasná vládna koalícia, toto prirovnanie je trochu príkre a nespravodlivé voči takým politikom, ako boli britský premiér Neville Chamberlain alebo francúzsky predseda vlády Édouard Daladier, lebo oni to naozaj mysleli úprimne. Oni si naozaj mysleli, že keď ustúpia Nemecku, tak sa Európa vyhne vojne. Bolo to 20 rokov po prvej svetovej vojne, po tragickej udalosti, ktorá nemala obdobu v dovtedajších dejinách a pod vplyvom tej traumy, áno, mysleli si, že politika ustupovania zlu, zločineckým režimom, môže zachovať mier. Strašne sa mýlili a bolo od nich cynické, že obetovali malý štát uprostred strednej Európy, ktorý ich vnímal ako svojich susedov, ale nerobili to s úmyslom ponechať priestor zločineckej diktatúra a podporiť ju, aby bola ešte silnejšia. Robili to so zámerom zachovať mier. Bolo to nesprávne, bolo to cynické, bol to omyl, ale nebolo to vedené zlým úmyslom, na rozdiel od toho, čo robí vláda Roberta Fica, na rozdiel od toho, čo robí súčasná vládna koalícia, lebo oni sú v podstate podporovateľmi Ruska. Oni sa len tak tvária, že odsudzujú porušenie medzinárodného práva, ani nie sú schopní povedať, že je to ruská agresia, že spravodlivý mier by mal znamenať obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny. Oni, ich mentálny svet je bližší Vladimírovi Putinovi ako Volodymyrovi Zelenskému. Ich mentálny svet je bližší Čínskemu diktátorovi Si Ťin-pchingovi, ako západným politikom a našim spojencom z Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. A je to veľmi smutné, lebo ešte pár rokov dozadu žiadna takáto zahranično-politická deklarácia nebola potrebná, lebo bolo jasné, že Slovensko patrí na západ, lebo bolo jasné, kto sú naši spojenci, lebo bolo jasné, že Slovensko patrí do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie a ja keď som bol v rokoch 2016 až 2020 opozičným poslancom, tak ten konsenzus začali spochybňovať iba poslanci za fašistickú stranu. Tí začali spochybňovať naše členstvo v Severoatlantickej aliancii a v Európskej únii, ale vtedy aj vládnuce strany, vrátane vládnuceho SMER-u, ktorého súčasťou bol vtedy aj HLAS, alebo teda politici, ktorí neskôr vytvorili hlas, tak ani oni ani v najmenšom, aspoň na začiatku nespochybňovali, že Slovensko patrí do Európskej únie a do NATO a bol na tom konsenzus. Všetky dôležité zahranično-politické rozhodnutia sa prijímali takmer jednomyseľne, teda mimo tých fašistov, ale ten konsenzus je už žiaľ niekoľko rokov preč a je preč preto, lebo sa SMER aj Slovenská národná strana a za asistencie HLAS-u posúvajú niekde inde. Posúvajú Slovensko z civilizačného priestoru západu, spochybňujú naše členstvo v Európskej únii, spochybňujú naše členstvo v Severoatlantickej aliancii. Zatiaľ iba náznak
===== ...aj Slovenská národná strana a za asistencie HLAS-u, posúvajú niekde inde. Posúvajú Slovensko s civilizačného priestoru západu, spochybňujú naše členstvo v Európskej únii, spochybňujú naše členstvo v Severoatlantickej aliancii. Zatiaľ iba náznakmi pripúšťajú, že by sme mohli tieto zoskupenia opustiť, ale vytvárajú tým u svojich voličov cestu k tomu, aby zmenili doteraz pozitívny názor na členstvo Slovenska v týchto zoskupeniach a reálna praktická politika, spôsob vyjadrovania sa vrcholných predstaviteľov vládnej koalície o našich západných spojencoch je nepriateľský. Na rozdiel od vyjadrovania sa o východných diktátoroch. A o domácej politike ani nehovorím lebo samozrejme, že je to všetko motivované domácou politikou a tým, že sa správajú akoby Slovensko bolo na ceste k autoritatívnemu režimu. Už to nie je iba o korupcii, už to nie je iba o rozkrádaní, je to o spochybňovaní demokratického právneho štátu, demokratického systému, systému liberálne demokracie. A preto bude zaujímavé zajtra si pozrieť, kto zahlasuje za toto uznesenie a kto si myslí, že Slovensko naďalej patrí na Západ. A je také výrečné, že do tejto rozpravy sa nezapojil ani jeden vládny poslanec ani vo forme faktickej poznámky. Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zahraničnopolitickej orientácii Slovenskej republiky bol doručený do podateľne Národne rady 8. januára 2025. Dnes máme 30. septembra 2025 a hovorím o tom z dvoch dôvodov. Jednak preto, že sa neustále odkladajú body rokovania a nie preto, že by poslanci o nich nechceli rokovať, ale preto, že koalícia neustále odmieta rokovať až do prerokovania všetkých bodov. Samozrejme v porovnaní s tým, že sa odkladajú návrhy na vyslovenie nedôvery vláde alebo členom vlády, je to menej závažný problém, že sa takéto uznesenie, ktoré reaguje na aktuálnu situáciu na konci minulého roka a na začiatku tohto roka odkladá, ale je to problém tiež. A ten druhý závažnejší aspekt súvisí s tým, o čom vo svojom vystúpení hovoril aj pán poslanec Krúpa a síce, že my sme to síce neplánovali, ale je veľmi výstižné, že rokovanie o tomto bode programu pripadlo na výročie podpísania Mníchovskej dohody v roku 1938, keď spojenci Československa, Veľká Británia a Francúzsko nás hodili cez palubu a ustúpili agresívnej politike nacistického Nemecka, podporovaného fašistickým Talianskom. A symbolické je to najmä z toho dôvodu, že súčasná zahraničná politika je Mníchovanstvo ako vyšité. Je to presne ten istý prístup, aký vyčítame našim západným spojencom, špeciálne teda vo vzťahu k Ukrajine, keď Robert Fico a Ľuboš Blaha navrhovali zaviesť pamätný deň Mníchovskej zrady. Dvakrát predložili ten návrh zákona, novely zákona o štátnych sviatkoch a pamätných dňoch. Predložili ho v roku 2020 a 2021 a od roku 2022 ho prestali predkladať. No a tým dôvodom bolo, že kým vtedy to mohli použiť ako palicu na našich západných spojencov, že pozrite sa, ako nás naši západní spojenci zradili a nešlo im ani tak o ten princíp, išlo im o to protizápadné ostrie toho pripomenutia si tejto udalosti, tak od roku 2022 už museli byť ticho, lebo oni prešli presne na tú pozíciu, ktorú oprávnene môžeme vyčítať našim západným spojencom, tomu ako sa zachovali v Mníchove v roku 1938, keď tlačili na Ukrajinu, že nemá bojovať, keď hovorili, že má presadzovať mier a teda de facto vzdať sa agresii zo strany Ruska. A ja si myslím, že toto prirovnanie, lebo je to Mníchovanstvo, to čo robí súčasná vládna koalícia, toto prirovnanie je trochu príkre a nespravodlivé voči takým politikom, ako boli britský premiér Neville Chamberlain alebo francúzsky predseda vlády Édouard Daladier, lebo oni to naozaj mysleli úprimne. Oni si naozaj mysleli, že keď ustúpia Nemecku, tak sa Európa vyhne vojne. Bolo to 20 rokov po prvej svetovej vojne, po tragickej udalosti, ktorá nemala obdobu v dovtedajších dejinách a pod vplyvom tej traumy, áno, mysleli si, že politika ustupovania zlu, zločineckým režimom, môže zachovať mier. Strašne sa mýlili a bolo od nich cynické, že obetovali malý štát uprostred strednej Európy, ktorý ich vnímal ako svojich susedov, ale nerobili to s úmyslom ponechať priestor zločineckej diktatúra a podporiť ju, aby bola ešte silnejšia. Robili to so zámerom zachovať mier. Bolo to nesprávne, bolo to cynické, bol to omyl, ale nebolo to vedené zlým úmyslom, na rozdiel od toho, čo robí vláda Roberta Fica, na rozdiel od toho, čo robí súčasná vládna koalícia, lebo oni sú v podstate podporovateľmi Ruska. Oni sa len tak tvária, že odsudzujú porušenie medzinárodného práva, ani nie sú schopní povedať, že je to ruská agresia, že spravodlivý mier by mal znamenať obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny. Oni, ich mentálny svet je bližší Vladimírovi Putinovi ako Volodymyrovi Zelenskému. Ich mentálny svet je bližší Čínskemu diktátorovi Si Ťin-pchingovi, ako západným politikom a našim spojencom z Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. A je to veľmi smutné, lebo ešte pár rokov dozadu žiadna takáto zahranično-politická deklarácia nebola potrebná, lebo bolo jasné, že Slovensko patrí na západ, lebo bolo jasné, kto sú naši spojenci, lebo bolo jasné, že Slovensko patrí do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie a ja keď som bol v rokoch 2016 až 2020 opozičným poslancom, tak ten konsenzus začali spochybňovať iba poslanci za fašistickú stranu. Tí začali spochybňovať naše členstvo v Severoatlantickej aliancii a v Európskej únii, ale vtedy aj vládnuce strany, vrátane vládnuceho SMER-u, ktorého súčasťou bol vtedy aj HLAS, alebo teda politici, ktorí neskôr vytvorili hlas, tak ani oni ani v najmenšom, aspoň na začiatku nespochybňovali, že Slovensko patrí do Európskej únie a do NATO a bol na tom konsenzus. Všetky dôležité zahranično-politické rozhodnutia sa prijímali takmer jednomyseľne, teda mimo tých fašistov, ale ten konsenzus je už žiaľ niekoľko rokov preč a je preč preto, lebo sa SMER aj Slovenská národná strana a za asistencie HLAS-u posúvajú niekde inde. Posúvajú Slovensko z civilizačného priestoru západu, spochybňujú naše členstvo v Európskej únii, spochybňujú naše členstvo v Severoatlantickej aliancii. Zatiaľ iba náznak
===== ...aj Slovenská národná strana a za asistencie HLAS-u, posúvajú niekde inde. Posúvajú Slovensko s civilizačného priestoru západu, spochybňujú naše členstvo v Európskej únii, spochybňujú naše členstvo v Severoatlantickej aliancii. Zatiaľ iba náznakmi pripúšťajú, že by sme mohli tieto zoskupenia opustiť, ale vytvárajú tým u svojich voličov cestu k tomu, aby zmenili doteraz pozitívny názor na členstvo Slovenska v týchto zoskupeniach a reálna praktická politika, spôsob vyjadrovania sa vrcholných predstaviteľov vládnej koalície o našich západných spojencoch je nepriateľský. Na rozdiel od vyjadrovania sa o východných diktátoroch. A o domácej politike ani nehovorím lebo samozrejme, že je to všetko motivované domácou politikou a tým, že sa správajú akoby Slovensko bolo na ceste k autoritatívnemu režimu. Už to nie je iba o korupcii, už to nie je iba o rozkrádaní, je to o spochybňovaní demokratického právneho štátu, demokratického systému, systému liberálne demokracie. A preto bude zaujímavé zajtra si pozrieť, kto zahlasuje za toto uznesenie a kto si myslí, že Slovensko naďalej patrí na Západ. A je také výrečné, že do tejto rozpravy sa nezapojil ani jeden vládny poslanec ani vo forme faktickej poznámky. Ďakujem.

Pán poslanec Richter, z toho, čo ste prečítali, z toho vyplýva, že vládna koalícia ide prelomiť veto pán prezidenta a teda neakceptovať jeho pripomienky a teda zachovať tam aj tie články 2 a 3, kde vás upozorňuje, že to riešenie je sporné z hľadiska práva na samosprávu, z hľadiska ústavy, z hľadiska princípu generality práva, z hľadiska toho procesu, akým bolo, bolo prijaté, teda všetky tie výhrady pána prezidenta sú neopodstatnené? Ako na výboroch, aj keď k tomu bola, bola diskusia, tak na výboroch neboli prijaté stanoviská, tak zrejme koalícia sa až dodatočne dohodla a teda podľa toho, ako je formulovaný ten pozmeňovák, tak to vyzerá, že idete ignorovať to, na čo vás pán prezident upozorňuje a teda tým aj zrejme riskujete, že pán prezident podá ten schválený zákon na Ústavný súd, lebo argumentuje tam tým, že to má aj ústavnoprávny rozmer, nielen že by nejako vecne nesúhlasil s tým riešením.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rokujeme o rozhodnutí prezidenta vrátiť Národnej rade schválený zákon o podpore prioritných okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Problém je práve v tej druhej časti o zmene a doplnení niektorých zákonov, pán prezident nespochybnil nijako obsah toho schváleného zákona, aj keď k nemu takisto možno mať výhrady, o ktorých hovoril môj kolega z poslaneckého klubu SaS pán poslanec Ledecký.
Pán prezident namieta články 2 a 3, lebo články 2 a 3 celkom nečakane v zákone o podpore prioritných okresov sú novely zákona o obecnom zriadení a katastrálneho zákona. Novely, ktoré neboli súčasťou pôvodného návrhu zákona, novely, ktoré nijako nesúvisia s tým, čo bolo obsahom návrhu zákona o podpore prioritných okresov, inými slovami články 2 a 3 sú klasické prílepky. Zacitujem z rozhodnutia pána prezidenta: „Nakoniec poukazujem aj na skutočnosť, že normy článku 2 a 3 schváleného zákona nemajú žiadny vzťah k zneniu článku 1 schváleného zákona, ide o nesúvisiacu právnu úpravu, či už po obsahovej, ako aj po vecnej stránke. V tomto smere zákonodarcovi pripomínam dodržiavanie pravidla zakotveného v čl. 94 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako aj v § 6 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré má nepochybne významný ústavnoprávny rozmer."
Ak sú vám tieto slová povedomé, tak áno, presne o tomto sme hovorili nie úplne bezvýznamnú časť diskusie v rámci rozpravy v druhom čítaní k návrhu zákona o adresnej energopomoci, ku ktorej sa tiež pripája prílepok, ktorý súvisí s rezortom obrany a nijako nesúvisí s adresnou energopomocou.
Čiže okrem nás opozičných poslancov, ktorí sa to snažili aj pani ministerke Sakovej, aj kolegom koaličným poslancom dať do pozornosti, že máme tu ustanovenie zákona o rokovacom poriadku, ktoré zakazuje prílepky, a napriek tomu opakovane, zas a znova, a dnes zase je ten deň, predkladajú koaliční kolegovia prílepky, už sa ani netvária, že to nie sú, nie sú prílepky, už ani, ani sa nepokúšajú vynakladať nejaké úsilie, aby našli nejakú spojitosť, že však jedno je zákon, druhé je zákon, tak to obsahovo súvisí, alebo že absurdné, že energopomoc je vlastne konsolidácia, tak aj to, že sa ušetrí niečo na obranných zálohách, je konsolidácia. Už jednoducho to predložia, lebo nestihli, tak, tak to predkladajú.
Takže chcem dať cteným kolegyniam a kolegom z vládnej koalície do pozornosti, že okrem nás vás na neprípustnosť takého postupu upozorňuje aj pán prezident a rovnako by som naopak dal do pozornosti pánovi prezidentovi, že my v rámci opozície oceňujeme tento jeho prístup a oceňujeme, keď upozorní parlament na to, že prílepky sú neprípustný postup v rámci legislatívneho procesu. Som presvedčený, že za tento pozmeňujúci návrh obsiahnutý v rozhodnutí prezidenta bude hlasovať prinajmenšom celá opozícia, ale pán prezident by si to mohol všímať aj pri iných zákonoch, ktoré mu prichádzajú z parlamentu, lebo jeden taký mu zrejme príde hneď zajtra, keď zajtra o jedenástej bude schválený, schválená, schválený návrh zákona o adresnej energopomoci.
A samozrejme, že toto nie je celá argumentácia pána prezidenta, v ktorej vyslovuje výhrady voči zmenám obsiahnutým v článku 2 a v článku 3 schváleného zákona teda voči tým prílepkom, ktorými sa novelizuje aj zákon o obecnom zriadení a katastrálny zákon. Tá argumentácia je podstatne širšia, týka sa práva na samosprávu, týka sa Európskej charty miestnej samosprávy, týka sa ústavnoprávneho rozmeru, týka sa toho, že úprava by mala byť všeobecná, teším sa, že prichádza pán poslanec Ferenčák a aspoň vo faktickej poznámke zareaguje na výhrady pána prezidenta, lebo to, že tu dnes teraz sedíme a rokujeme o vetovanom zákone, je vlastne jeho zásluhou, lebo jeho pozmeňujúci návrh sa premietol alebo zmenil na články, články 2 a 3. Teda pán prezident namieta, že to riešenie, s ktorým prišiel pán poslanec Ferenčák a ktoré je obsiahnuté v článku 2 a 3 tohto zákona nie je ústavne konformné, je tam problém z hľadiska ústavnosti, je tam problém z hľadiska Európskej charty miestnej samosprávy, je to účelové riešenie, ktoré účelovo rieši konkrétny, konkrétny prípad, čiže nie je to ani tak všeobecné pravidlo ako skôr riešenie jedného konkrétneho, jedného konkrétneho sporu, ktorý sa ho navyše aj týka. A ani to zrejme nie je právne dobre napísané, keďže sa odkláňa od toho systémového riešenia zmien území nariadením obce na, keďže to tam nie je špecifikované, že by sa o tom malo rozhodovať na vláde formou uznesenia, ktoré ani nie je všeobecne záväzný, záväzný právny predpis, navyše, samozrejme, je to, je to prílepok.
Čiže aj tie problémy, ktoré tam vznikli, do veľkej miery sú spôsobené tým akou formou, teda formou prílepku, boli tie zmeny, zmeny schválené, lebo ak je to problém, ktorý treba riešiť, riešiť zákonom, no tak ho treba riešiť štandardným legislatívnym procesom a bez toho, aby som upieral poslancom právo na zákonodarnú iniciatívu, tak štandardný legislatívny proces obsahuje aj medzirezortné pripomienkové konanie, v rámci ktorého by sa k akémukoľvek návrhu, ktorý, s ktorým by niekto prišiel, teda asi vláda by s ním mala prísť, mohli vyjadriť aj všetky dotknuté subjekty vrátane samospráv, vrátane združení samospráv, vrátane odborných, odborných inštitúcií a mohol by byť takýto návrh podrobený odbornej diskusii, aj verejnej diskusii, aj politickej diskusii. A nevravím, že to, čo by z takého procesu vzišlo, by nutne muselo byť úplne v poriadku a ten výsledok by nemal žiadne ústavnoprávne trhliny alebo že by sme s ním všetci boli vecne spokojní, ale prinajmenšom je väčší predpoklad, že by nebolo možné voči nemu formulovať všetky tie výhrady, ktoré vo svojom rozhodnutí formuloval pán prezident.
Čiže ešte raz, prílepky nie sú dobrou cestou.

Jedným z problémov skráteného legislatívneho konania je, že nie je dostatočný priestor na diskusiu a to súvisí aj s tým teda, že sa skracuje čas, že tu nie je čas medzi prvým a druhým čítaním a že, že aj keď poslanci dlho diskutujú, tak dookola opakujú opoziční poslanci to isté, hovoria svoje výhrady, kladú otázky a nedostanú na ne odpovede ako som nedostal minulý týždeň na tie moje otázky odpovede ja, ale druhý problém je, že nie je priestor na normálnu diskusiu vo výboroch, lebo keď je zákon v normálnom legislatívnom procese, tak medzi zasadnutiami, medzi schôdzami Národnej rady sa koná zasadnutie výborov a na tých výboroch obvykle je dostatočne veľký priestor na to, aby poslanci, členovia výboru, či už s ministrom, ministerkou alebo so štátnymi tajomníkmi diskutovali do väčšej hĺbky o tom návrhu zákona, pýtali sa, len v situácii, keď sa všetko deje na jednej schôdzi, tak nie je ani veľký priestor pre, pre rokovanie výborov. Spomeniem moju skúsenosť, ústavnoprávny výbor k tomuto návrhu zákona bol zvolaný na piatok na 16-tu hodinu. Na zasadnutie ústavnoprávneho výboru z poslancov, členov výboru prišli pani podpredsedníčka výboru Plevíková a ja, čiže výbor sa nekonal a to, čo je inak prirodzený priestor na diskutovanie takýchto otázok a možno je to primeranejšie hovoriť o niektorých veciach vo výbore ako v pléne, jednoducho, odpadá, lebo skrátení legislatívne konanie.

...ako chápe vládna koalícia, keď má byť poskytnutá 90 % domácností, lebo nikto z opozície a teda počúval som viaceré vystúpenia poslancov a poslankýň z rôznych opozičných strán, ale nikto si nemyslí, že pomoc poskytnutá 90 % domácností je adresná. Ďalšia vec na ktorú sa chcem spýtať, je, že ako budú nastavené tie parametre, ktoré majú byť nastavené až v nariadení a nie sú upravené v zákone. Napríklad bonita alebo príjem. Budete teda postupovať tak, že si dopredu poviete, že chcete, aby to pokrylo 90% domácností a tomu zodpovedajúco potom nastavíte príjem alebo budete postupovať postupovať opačne, že na základe nejakých analýz si poviete, že pri takomto príjme a pri takýchto nákladoch na energie si domácnosť zaslúži energopomoc a potom od toho sa odvinie, že to konkrétne číslo, lebo zatiaľ to skôr vyzerá tak, že nemáte žiadne žiadne kritéria, kde by ste povedali, že tuto už domácnosti potrebujú. Jednoducho ste si povedali, že má byť tá pomoc čo najširšia, majú dostať 90% domácností a samozrejme, že keď budete mať všetky dáta, tak dokážete nejakým spôsobom nastaviť výšku príjmu, ale takýmto spôsobom by sa podľa môjho hlbokého presvedčenia verejné politiky nemali robiť, že si dopredu zadefinujete nejaký politický cieľ, že 90% a od toho sa bude odvíjať to konkrétne číslo, tá konkrétna úroveň príjmu alebo bonity domácnosti a nie je tam ešte ani tá forma pobytu. Konkrétna forma pobytu zadefinovaná, opäť je tam odkaz na nariadenie. Zrejme to bude trvalý pobyt, pričom je otázne, že či práve trvalý pobyt je tým optimálnym optimálnym ukazovateľom. Veľmi diskutovanou vecou je tá forma pomoci, lebo forma pomoci môže byť buď vo forme regulácie cien alebo vo forme energo poukážok a podľa čoho sa bude rozhodovať, že kedy to bude tá forma a kedy to bude kedy to bude iná forma? Bude to tak, že jeden rok bude jedna forma, druhý rok bude druhá forma? Alebo sa to bude líšiť podľa napríklad typu energie, že inak to bude pri tepelnej, dodávkach tepla, inak to bude pri dodávkach elektriny alebo alebo plynu? Bude to závislé od toho, či pri dodávateľovi možno určiť domácnosti ako konkrétneho odberateľa, ako je to napríklad pri elektrine a pri plyne, ale už nie nie nie pri teple? Lebo to by bolo vecné zdôvodnenie, že v niektorých typoch v typoch energií možno určiť koncového odberateľa, v iných sa to rozpočítava cez bytový dom a teda v jednom tipe možno použiť reguláciu, v inom, v inom prípade je asi rozumnejšie ísť cez cez tie energopoukážky, ale na to sa odpoveď nedozvieme ani z tohto zákona a ak by to bolo takto typovo, tak by možno nevznikali tie podozrenia, ktoré teraz sú, že energopoukážky majú byť nejakou formou, formou kampane. Ale keď to tak je, tak by to mohlo byť zadefinované priamo priamo v zákone, že tam, kde nemožno použiť reguláciu, tak sa používajú energopoukázky alebo ktorá z tých foriem je preferovaná? Rovnako je otázka, akým spôsobom sa do využívania energopomoci používajú eurofondy a nemyslím teraz ten IT systém, myslím priamo na energopomoc a môžem dať teraz bokom naše výhrady, naše pochybnosti, že to nie je správne, že nie je správne pospaľovať eurofondy miesto toho, aby sa investovali do vecí, ktoré môžu byť prínosom do budúcnosti, ale keď to idete robiť, akým spôsobom to idete robiť, lebo hovorí sa o tom, že eurofondy sa použijú na niečo v štátnom rozpočte a tie akože uvoľnené zdroje sa potom použijú na energopomoc a ešte to bude vydávané za konsolidačné opatrenie. Aj tá, aj tá konkrétna forma by chcela vysvetliť. Rovnako je otázka, že či takto nastavená energopomoc bude motivovať ľudí k šetreniu energiami, k efektívnejšiemu využívaniu energií. Je na diskusiu, že či by zákon, teda zákon vytvára iba nejaký rámec pre nariadenie, či by nemal vytvárať priestor aj preto, aby sa pomoc neposkytovala automaticky, ale na žiadosť, čo je diskutovaná iná forma a ja rozumiem tomu, že nesúhlasím s tým, aby sa poskytovalo 90 % domácností, ale keď sa ide poskytovať pomoc 90 % domácnosti, tak je asi logické, že nebudeme žiadať od 90 % domácnosti, aby vypisovali nejakú žiadosť, ale ak je to iba rámec, tak ten rámec by mal počítať aj s možnosťou, že nariadenie vlády vymedzí to tak, že bude poskytovaná pomoc 5 alebo 10 alebo 20 %, že tu bude skutočne adresná energopomoc a v takom prípade by bolo správne, aby to bolo na žiadosť, a viac by to zodpovedalo povahe poskytovanej adresnej pomoci, že moja moje otázky smerujú k tomu, že či už existuje nejaká predstava o tom nariadení, tie veci, ktoré sú v zákone zadefinované ako možnosť, že to bude poskytované 5 alebo 95 % a x ďalších vecí, o ktorých som, o ktorých som hovoril aj v prvom čítaní, že či už na úrovni ministerstva existuje nejaká bližšia predstava o tom, ako to bude vymedzené, vymedzené v tom nariadení, lebo áno, v štandardnom procese by sme mali mať asi ten návrh nariadenia priložený k zákonu a prečítali by sme si, nemuseli by sme tu o tom diskutovať, nemuseli by sme klásť otázky a ale teda sme v skrátenom konaní, nemáme tu návrh nariadenia, tak sa aspoň pýtam a posledná vec ku ktorej sa vyjadrili aj predrečníci a ku ktorej sa vyjadrím aj ja je ten prílepok, ktorý patrí do rezortu obrany. Pani poslankyňa Jurík to tu veľmi výstižne zglosovala, čo je, rokujeme o návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré bolo bez medzirezortného pripomienkového konania a ešte k tomu príde aj, aj prílepok. Ten bod sedem, pozmeňujúci návrh v bode sedem zo spoločnej správy výborov evidentne nijako nesúvisí s návrhom zákona. Tak teda je naozaj otázka, že prečo nebol prilepený k tomu konsolidačnému balíku, kde tiež by to možno bol prílepok, ale sú tam nejaké momenty konsolidácie, tak by sa to dalo, mohlo sa to aspoň tváriť, že to, že to súvisí s tým konsolidačným balíčkom, ale prečo, ak je to také naliehavé, prečo to nebolo predložené ako samostatný návrh v skrátenom legislatívnom konaní, alebo prečo nestačí, aby to bolo schválené na ďalšej schôdzi, lebo netreba pochybovať, že v súvislosti so zákonom o štátnom rozpočte sem ešte príde nejaký zberný návrh, ktorým sa budú meniť nejaké ďalšie zákony, ktoré, ktorými vláda bude šetriť, lebo tak vláda chce šetriť aj na sebe a predpokladám, že nebude všetko iba doslova šetrenie, že sa ušetrí na papieri a na poistení áut, ale že niektoré veci si budú vyžadovať aj zmenu zákona. No, § 94 ods. 3 rokovacom poriadku hovorí, že pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý v obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona, čiže nejde o rozširujúci pozmeňujúci návrh podľa § 94 ods. 2, ale o prílepok podľa § 94 ods. 3. Viacerí z predrečníkov na to upozornili a požiadali o vyňatie tohto návrhu na osobitné hlasovanie, teda bodu bodu sedem zo spoločnej správy. Ja tak neurobím. Ja si dovolím upozorniť na to, že § 94 ods. 4 hovorí o tom, že ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa ods. 2 alebo podľa ods. 3, to je prílepok, predsedajúci nedá o ňom hlasovať, čiže poprosím aj legislatívu, aj pána spravodajcu, aj pána predsedajúceho, aby pripomenuli predsedajúcemu, ktorý bude bude dávať hlasovať o alebo bude riadiť hlasovanie, keď sa bude hlasovať o tomto návrhu, čiže asi zajtra o 11-tej, aby v zmysle § 94 ods. 4 nedal hlasovať o bode sedem z zo spoločnej správy, pretože nespĺňa náležitosti podľa § 94 ods. 3. Takže predpokladám, že bude podaná námietka, ale teda bude sa hlasovať aj o námietke, keď bude rešpektované to, že sa má dodržiavať rokovací poriadok alebo že keď sa už idete porušiť rokovací poriadok, tak ho porušíte spôsobom, ktorý sa aspoň tvári, že ho dodržiavate a zopakujem, nemyslím si, že takýmto spôsobom sa majú pripravovať návrhy zákonov. Na prípravu tohto návrhu zákona bol dostatočný časový priestor už v minulosti a rozhodovať o takýchto veciach sa má štandardným procesom, to znamená po medzirezortnom pripomienkovaní a v neskrátenom legislatívnom procese. Nie sme dva mesiace po voľbách, sme dva roky po parlamentných voľbách, dokonca presne dva roky po parlamentných voľbách, sme v polovici volebného obdobia. Vláda, ak chcela zaviesť adresnú energopomoc, mala na to dostatok, dostatok času, mala postupovať normálnym legislatívnym procesom a preto navrhujem procesne, aby parlament vrátil návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie. Ďakujem.

Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, pani ministerka vo svojom úvodnom vstupe, resp. na jeho záver vyzvala na vecnú diskusiu, tak sa teda pokúsim o vecnú diskusiu. Ja som sa o ňu pokúšal aj v rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu, pokúšal som sa o ňu aj v rozprave v prvom čítaní. V rozprave v prvom čítaní som položil pani ministerke niekoľko otázok a nedostal som na ne odpoveď s odôvodnením, že som v priebehu tých dlhých hodín, keď sme diskutovali o tom návrhu zákona v pléne, že som mohol prísť za pani ministerkou a spýtať sa jej, tak ako to urobili iní poslanci. Čiže na moje otázky som nedostal odpoveď, resp. dostal som odpoveď, že som mohol prísť za pani ministerkou a spýtať sa. Domnievam sa, že to je hlboké nedorozumenie, ako hovoril klasik kedysi, a nepochopenie fungovania parlamentnej demokracie.
Keď sa opozičný poslanec pýta členky vlády na veci, ktoré sú obsiahnuté v návrhu zákona alebo ktoré súvisia s tým, čo je v návrhu zákona, o ktorom rokuje parlament a ktorý príslušná členka vlády predkladá v mene vlády, tak sa nepýta z dôvodu nejakého osobného záujmu. Ja som sa nepýtal preto, že by som chcel zistiť, či ja alebo nejaká moja rodina bude mať nárok na adresnú energopomoc a teda že som si chcel ujasniť nejaké, nejaké detaily, a rovnako keď sa poslanec pýta ministra, tak to obvykle nie je iba preto, aby zistil informácie, ktoré potom ďalej použije v nejakej svojej politickej aktivite a bude to ďalej rozoberať, ale pýta sa preto, že tie informácie, ktoré by mali byť zrejmé z návrhu zákona, nie sú zrejmé z návrhu zákona, alebo aspoň z dôvodovej správy. V dôvodovej správe mali byť vysvetlené. Alebo by mali byť vysvetlené v rámci toho, čo povie predkladateľ návrhu zákona pri jeho uvádzaní alebo keď sa zapája do rozpravy, alebo to aspoň vyplynie, vyplynie z rozpravy, ale nič také sme sa nedozvedeli ani z návrhu zákona, ani z dôvodovej správy, ani, ani z rozpravy, a práve preto som tie otázky kládol a myslím si, že sú to otázky, ktoré zaujímajú aj verejnosť, ktoré sa týkajú toho, že čo sa vlastne schvaľuje, ako adresná energopomoc bude fungovať, keď bude schválená v tejto podobe. A prečo sa to robí práve takto a prečo sa to nerobí niektorým z tých alternatívnych spôsobov, o ktorých vieme, ktoré sa uplatňujú napríklad v Českej republike, čo je taký najporovnateľnejší príklad, alebo ktoré zaznievajú v diskusii, že by sa to mohlo robiť inak, či už vo vzťahu k rozsahu poskytovania energetickej pomoci, k forme jej poskytovania, k zberu osobných údajov, ktorý s tým súvisí a podobne.
Ja si myslím, že to sú všetko veci, ktoré má verejnosť právo vedieť a keď sa ich verejnosť nedozvie z návrhu zákona ani z dôvodovej správy, ani z úvodného slova pani predkladateľky, tak je úplne legitímne, že sa poslanci na to, na to pýtajú. A ja teda v rámci tej vecnej diskusie, ktorú, na ktorú vyzvala pani ministerka, zopakujem tie otázky, lebo si myslím, že verejnosť má právo poznať odpovede na ne. Či ich dostane, to netuším.
Jedna z najväčších problémov toho návrhu zákona je, že väčšinu dôležitých vecí bude riešiť až nariadenie vlády, ktoré bude vydané na základe tohto zákona. Môžeme to nazývať mačkou vo vreci, alebo to môžeme nazývať rámcom, do ktorého si každá vláda dosadí svoju predstavu o tom, akým spôsobom chce riešiť adresnú energopomoc. Ale je legitímne sa pýtať. Je legitímne sa pýtať, čo si vláda predstavuje pod adresnou energopomocou, lebo sú na to rôzne názory, či už tá spomínaná analýza Slovenskej akadémie vied, ktorá hovorí o osemnástich percentách domácností, alebo vyjadrenie premiéra Fica, ktoré hovorí o deväťdesiatich alebo deväťdesiatich piatich percentách domácností, zrejme aj podľa toho, čo som počul od, od pani ministerky, to bude niekde okolo tých 90 % domácností, tak by bolo korektné, keby vláda vysvetlila, alebo teda pani ministerka vysvetlila, že čo považuje za adresnú energopomoc, že či pomoc, ktorú dostane 90 alebo 95 % domácností, je možné považovať za adresnú a na základe čoho sa vláda domnieva, že pomoc, ktorú dostane 90 alebo 95 % domácností, je adresná, nie plošná. A na základe čoho vláda a ministerstvo dospeli k tomu, že pomoc pri energiách potrebuje 90 % domácností. Existujú nejaké analýzy, nejaké podklady, nejaké dáta, na základe ktorých sa domnievate, že energopomoc potrebuje 90 % domácností?
A teda širšie, akým spôsobom chápete adresnosť, že má tam to slovo adresná energopomoc v názve zákona vôbec nejaký zmysel? A teraz to nehovorím ako, ako nejaký útok, však môžeme mať úplne rozličné predstavy o tom, čo je to adresná pomoc či už v otázke energopomoci, alebo v akejkoľvek inej politike, keď vláda pomáha alebo rozdeľuje nejaké verejné zdroje, ale teda naozaj by ma zaujímalo, ako chápe vláda koalícia energopomoc, keď má byť poskytnutá deväťdesiatim percentám domácností, lebo nikto z opozície, a teda počúval som viaceré vystúpenia poslancov a poslankýň z rôznych opozičných strán, a nikto si nemyslí, že pomoc poskytnutá deväťdesiatim percentám...
=====