Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme o návrhu novely zákona o rodnom čísle, ktorý má znemožniť dokončenie tranzície z právneho hľadiska.
Nemyslím si, že pán poslanec Vašečka alebo pani poslankyňa Záborská nemajú inú agendu, a teda riešia iba boj s queer ľuďmi, ako tu zaznelo. A naozaj verím tomu, že oni to nevnímajú tak, že by, že by cítili nejaký hnev alebo, alebo nenávisť, ale ten ich návrh zákona, zákona svedčí o niečom inom, resp. reálne ten návrh zákona môže spôsobiť a už aj spôsobuje niečo iné.
Pán poslanec Valášek vo faktickej povedal, že teraz nie je vhodný čas prichádzať s takouto agendou, s takýmto, s takýmto návrhom zákona, lebo veď máme tu snahu vládnej koalície totálne ovládnuť štát, rozložiť právny štát, rozložiť, teda ovládnuť verejnoprávne médiá, tak teraz nie je tá vhodná doba. Ja nemám veľmi rád tento argument, že teraz nie je vhodná doba, lebo to sa tak striedavo používa aj v kultúrnych vojnách, že tak teraz nie je vhodná doba na to, aby sme riešili registrované partnerstvá, alebo teraz nie je vhodná doba na to, aby sme riešili, riešili potraty, alebo, alebo rodné čísla. Myslím si, že tento návrh zákona je problém. Nie, nie preto, že teraz nie je vhodná doba a že môže zasiať nejaké sváry v opozícii medzi jej konzervatívnejšou a registro... liberálnejšou časťou. Problém je pre svoj obsah, ktorý reálne môže ublížiť niektorým, niektorým ľuďom.
Priznám sa, že v týchto tzv. kultúrnych vojnách alebo kultúrno-etických otázkach sú témy, kde rozumiem predkladateľom, pani poslankyni Záborskej, pánovi poslancovi Vašečkovi, napr. pri téme potratov alebo, alebo ochrany života, aby som použil ich terminológiu, je tam reálne konflikt dvoch alebo viacerých rôznych práv a jednotlivé skupiny sa prikláňajú na tú alebo na onú stranu a kladú väčší dôraz na to alebo, alebo iné právo, či už je to teda právo na život nenarodeného dieťaťa, alebo, alebo právo ženy na súkromie a na dôstojnosť a na možnosť rozhodovať o svojom živote. A právna úprava sa snaží nájsť medzi tým nejakú, nejakú rovnováhu, ale je v zásade normálne, že niekto, niekto vidí ako oveľa silnejšie jedno alebo druhé právo. Dokonca, až na nejaké výnimky, si myslím, že aj jedna aj druhá strana uznáva existenciu oboch práv, akurát sa ten ich konflikt snaží vyriešiť iným spôsobom.
Ale potom sú tu témy, ktoré sa týkajú LGBTI ľudí a tam celkom, celkom nerozumiem tomu, tomu nasadeniu, s ktorým sa predkladatelia púšťajú, púšťajú do boja, lebo tam to nie je konflikt práve. Tam živí ľudia sú iba na jednej strane a na druhej strane sú predsudky ľudí, ktorí ich majú voči, voči iným ľuďom, ktorí si myslia, že iní ľudia by mali žiť inak, ktorí si myslia, že tí iní ľudia, keď sa nesprávajú v súlade s ich predstavami a predsudkami, tak páchajú hriech a mali by sme im to sťažiť. A toto je návrh zákona z tej druhej kategórie, kde teda nerozumiem, prečo s tým predkladatelia prichádzajú a koho tým chcú reálne chrániť, aký reálny problém chcú riešiť okrem tých spomínaných predsudkov.
A aj v rámci tejto kategórie sú rôzne, rôzne postoje alebo teda rôzne typy návrhov. Niektoré návrhy alebo, alebo postoje smerujú k tomu, že sa nebude meniť status quo, že teda nepriznáme párom rovnakého pohlavia právo, aby si inštitucionalizovali svoj zväzok a aby či už formou registrovaných partnerstiev, alebo, alebo manželstiev mohli používať zo strany štátu inštitucionálnu ochranu, akú požívajú páry rôzneho pohlavia. Takže tam ide o zachovanie toho stavu. Ale tento návrh ide ďalej. Tento návrh poškodzuje transrodových ľudí oproti súčasnému stavu. Znižuje úroveň ich práv, komplikuje, komplikuje iným život. A teda zasahuje naozaj asi tú najzraniteľnejšiu skupinu, tú najzraniteľnejšiu menšinu, menšinu v rámci, v rámci menšiny.
Ja som bol po vražde na Zámockej, krátko nato bol Filmový festival inakosti, ktorý je venovaný tvorbe o živote LGBTI ľudí. Videl som niekoľko filmov a to, čo ma tam zaujalo, je, že tie filmy, ktoré boli alebo o gejoch alebo lesbách, tak popisovali život párov, ktorí s výnimkou toho, že boli to páry rovnakého pohlavia, bol to normálny život, ako majú aj páry rôzneho pohlavia. Riešili presne tie problémy súžitia, praktického života, ako riešia páry rôzneho pohlavia, len teda zhodou okolností to boli, to boli buď pár gejov alebo, alebo pár, pár lesieb spolu žijúcich. No ale bol tam aj film o transrodovej, transrodovej osobe a ten bol, ten bol taký tragický. Tam ste cítili to nešťastie, ten problém. To nebolo, nebolo, že rieši presne tie problémy, aké rieši väčšinová spoločnosť, oni majú problém už s tým, akí sú. Sú vystavení šikane zo strany, strany okolia. Verím tomu, že ani pán Vašečka, ani pani Záborská by sa v osobnom kontakte nesprávali nejako pohrdlivo alebo urážlivo, keby stretli transrodovú osobu, ale oni to zažívajú. Oni to zažívajú ešte v väčšej miere ako gejovia a lesby, ktorí to zažívajú tiež niekedy, ale transrodové osoby sú na tom ešte horšie. A sú na tom horšie aj z hľadiska svojho vlastného pocitu, že dokonca a aj v situácii, keď ich okolie prijíma a keď ich, keď ich miluje najbližšia rodina, tak majú problém sa s tým vysporiadať a nie zriedka končia tieto prípady, prípady sebevraždami. Tak akékoľvek návrhy vo verejnom priestore, ktoré povzbudzujú predsudky voči nim, im ubližujú. Už samotný fakt, že sa, že sa o tom, o tom hovorí.
A teda asi nie je náhoda, že keď v roku, začiatkom roku 2023 mal Igor Matovič takú náladu, že začal bojovať proti transrodovým osobám, tak si zobral za cieľ ich. Nezobral si celú LGBTI komunitu, zobral si, zobral si ich a ukazoval, že akí sú, akí sú oni nenormálni. Ja opäť si nemyslím, že by pani poslankyňa Záborská alebo pán poslanec Vašečka zdieľali tú formu, s ktorou to Igor Matovič vtedy robil, našťastie potom mu to odpadlo od chuti, ale to sú tiež kamienky, kamienky do skladačky, ktorá robí život transrodových osôb ťažkým, už aj bez toho, už aj, už aj v situácii, keď ich, keď ich okolie, najbližšie okolie prijíma takých, akí sú. A to šťastie nemajú všetci.
Pán poslanec Mikloško hovoril o tom, že teda si myslí, že, alebo si myslel, že predkladatelia sú vedení tými informáciami zo zahraničia, ktoré sa týkajú tranzícií mladých neplnoletých osôb alebo teda nejakých osôb, ktoré by z nejakej roztopaše chceli zmeniť pohlavie. Ja si naozaj nemyslím, že by niekto, niekto úplne z roztopaše chcel podstúpiť trazíciu. To je názor, ktorý vyplýva z neznalosti, z reálnej neznalosti toho, ako tí ľudia žijú, čím si prechádzajú, ako trpia, ako to vníma, vníma ich okolie, a teda nie je to jednoduché ani pre nich, ani pre ich najbližšie okolie.
A teda tento návrh nerieši ani to, či možno, alebo nemožno podstúpiť tranzíciu, lebo nezakazuje, nezakazuje podstúpenie tranzície. Nerieši ani tú otázku, ktorá bola diskutovaná v minulom volebnom období a ktorú teraz alebo nateraz uzavrela pani ministerka zdravotníctva Dolinková, keď v rámci predvolebnej kampane výmenou za podporu SNS pre Petra Pellegriniho pred druhým kolom stiahla, stiahla tie štandardy, takže naďalej je potrebné, potrebné lekárske, lekársky zákrok. Nie je možné, možné bez toho podstúpiť tranzíciu. Ale ak bude schválený tento zákon, tak nebude možné tú tranzíciu právne dokončiť tým, že si osoba, ktorá podstúpila tranzíciu, zmení rodné číslo. Bude musieť, musela by doniesť genetický dôkaz, že je biologicky to druhé pohlavie, teda že už nemá chromozómy XY, ale XX, čo teda žiadna lekárska tranzícia nezabezpečí. Ani dnes to nie je masovo využívané, ale teda by ma tak zaujímalo, že kto potom bude toto ustanovenie zákona, zákona využívať. Že niekto, komu pri narodení omylom zapísali nesprávne pohlavie a teraz on si až v dospelosti všimne, že, á, vlastne ja tu mám nesprávne zapísané, zapísané pohlavie, alebo teda rodné číslo z hľadiska pohlavia, tak sa pôjde si dať urobiť genetické testy a... Čiže reálne to bude koľko? Traja ľudia to využijú alebo, alebo koľkí? Ale ľuďom, ktorí tranzíciu podstúpia a nebudú si môcť zapísať, zapísať zmenu rodného čísla, tak... tak budú mať napr. v občianskom preukaze, že sú muž a budú mať ženské rodné číslo, alebo, alebo naopak? V akomkoľvek kontakte, kde sa preukazujete dokladmi, tak sa budete vystavovať začudovaným pohľadom, že a nemáte tam, nemáte tam chybu v tom, v tom doklade? Lebo to bude jediný praktický dôsledok pri komunikácii s úradmi alebo v banke, alebo kde dávate občiansky, občiansky preukaz.
A pán poslanec Vašečka sa snažil v úvodnom vstupe v dôvodovej správe popísať nejaké situácie, kde treba rozlišovať muža a ženu, ale ja sa pýtam, že kde je ten reálny problém. Keď lekár poskytuje transrodovej osobe starostlivosť, tak nevie, akú lekársku starostlivosť jej má poskytnúť, a keď bude tam mať rodné číslo, tak už bude vedieť? Len na základe toho? Alebo nevieme to rozlíšiť v pracovnoprávnych vzťahoch a v sociálnom zabezpečení? A keď mám v občianskom nejaký údaj o pohlaví a ten sa bude líšiť od údaja, ktorý bude na rodnom čísle, tak podľa čoho sa bude postupovať? To ten návrh, to ten návrh nerieši.
A pár rokov dozadu tu bola úvaha, že rodné čísla budú nahradené nejakým neutrálnym identifikátorom, z ktorého nebude možné vyčítať ani pohlavie, ani vek. Každý bude mať nejaké, nejaké číslo. Bol dokonca pripravený návrh zákona. Myslím, že bol na to nejaký európsky projekt, pár miliónov eur sa na to, na to minulo. Nakoniec, nakoniec z toho nebolo nič. Ja som vtedy bol k tomu taký dosť skeptický, lebo tak že načo meniť veci, ktoré máme zaužívané a ktoré, ktoré fungujú, ale tak prinajmenšom by sme sa vyhli tejto diskusii, lebo v niektorých iných krajinách nemajú identifikátor osoby, z ktorého je možné napr. určiť jej pohlavie alebo vek. A keď sa tak nad tým zamyslím, tak naozaj nie je nevyhnutné, aby niečo takéto, takéto existovalo a aby sme, aby sme si so sebou, so sebou niesli túto, túto stopu.
Aj keď, áno, bude sa to potom ťažšie pamätať, ale, ale, ale asi by to bolo aj vzhľadom na tento, v úvodzovkách, problém, ktorý tu riešime, lepšie riešenie mať bezpríznakový neutrálny identifikátor, nejaké identifikačné číslo a nie, nie rodné číslo.
Ja sa nechcem nejako vŕtať v motívoch. Povedal som to párkrát aj vo faktických, vo faktickej poznámke, v motívoch, pre ktorý pani predkladateľka a pán predkladateľ prišli s týmto návrhom. A ten spôsob ich vystupovania nie je nenávistný, tak ja verím tomu, že oni subjektívne nepociťujú nenávisť voči iným osobám, voči, voči transrodovým osobám. Ale ešte raz musím zopakovať, že ten ich návrh transrodovým osobám a ich blízkym reálne ubližuje. Ubližuje tým, že povzbudzuje tie mýty. Už to, že sa o tom, o tom hovorí, môže transrodových ľudí poškodiť, stigmatizovať, môžu to vnútorne ťažko, ťažko niesť, že oni sú zase riešení ako nejaký problém, akoby oni predstavovali nejaký, nejaký problém pre štát, pre spoločnosť, pre ostatných ľudí, pričom to tak nie je a ak ten zákon bude schválený, tak im bude ubližovať aj reálne v ich praktickom živote.
Pán poslanec Vašečka hovoril, že nepopiera, že ľudia majú rôzne životné situácie, ale ten ich návrh to fakticky popiera. Lebo problém, ktorý riešia transrodové osoby, je, že ak sa rozhodnú, a to tiež nie je zo dňa na deň, to tiež v nich dozrieva, ak sa rozhodnú teda, že zmenia pohlavie, podstúpia, podstúpia tranzíciu, tak je to veľmi komplikovaný, veľmi zložitý proces, čo musia absolvovať, ako vôbec k tomu dospejú, ako to povedia, povedia ľuďom vo svojom okolí. A keď prekonajú všetky tie byrokratické prekážky, tak pred tou cieľovou rovinkou im vy dáte prekážku, ktorú nie je možné preskočiť, nie je možné preliezť, nie je možné podliezť ani, ani obísť. A máme tu skupinu ľudí, ktorá už takúto zmenu rodného čísla podstúpila a tú budeme mať aj naďalej, lebo teda nejdete cestou retroaktívnou zatiaľ, aby ste im nariaďovali, aby si naspäť zmenili, zmenili to rodné číslo, ale teda bohvie, bohvie čo ešte, ešte príde a teda čo bude, čo bude s tými ľuďmi a či neprídu aj nejaké ďalšie návrhy, ktoré budú úplne znemožňovať tranzíciu, nielen tranzíciu v otázke jej dokončenia z právneho hľadiska a z hľadiska rodného čísla.
Pán poslanec Vašečka tu spomínal propagandu, že propaganda akceleruje také správanie. To podľa mňa je zase len nejaký mýtus, že pod vplyvom propagandy ľudia budú mať tendenciu si meniť, si meniť pohlavie. To je, áno, to je argument typu, že keď sa začne hovoriť o domácom násilí a násilí na ženách, tak pribúda tých prípadov, ale tých prípadov nepribúda, to len my sa o nich viac dozvieme, lebo sa o nich viac hovorí. Ale niežeby, niežeby to reálne pribúdalo a to je, to je, myslím, tento prípad.
A chcel by som dať v zmysle rokovacieho poriadku návrh nepokračovať v tomto, v rokovaní o tomto návrhu zákona, a teda žiadam pani spravodajkyňu, aby to zaevidovala a dala o ňom hlasovať, a zároveň dávam doplňujúci návrh na to, aby bol tento návrh zákona v prípade, že bude postúpený do druhého čítania, pridelený aj výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, keďže ide o tému, ktorá sa ľudských práv výsostne týka.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
