Videokanál poslanca

Vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, vážený pán podpredseda Národnej rady, takmer predseda, a kolegyne, kolegovia, na úvod by som chcel teda osloviť pani poslankyňu Števulovú, lebo teda ja som nejako asi nepochopil to, čo hovorila, alebo som to prepočul, alebo som tu nebol, ale ja teda žasnem, že čo to, čo to ona vlastne narozprávala a ako sa stotožnila s kritikou predchádzajúcej garnitúry a teda aj vlastne s dôvodmi na odvolanie členov Súdnej rady, podľa toho, čo tu počúvam od koaličných poslancov. Tak ak teda uzná za vhodné a vystúpi a vysvetlí vo faktickej poznámke, že ako to bolo, tak budem jej povďačný, lebo som naozaj trochu, trochu zmätený.
A pokúsim sa nie úplne opakovať to, čo tu už zaznelo od predrečníkov, asi sa mi to úplne, úplne nepodarí, a odpichnem sa od toho, čo pán spravodajca Gašpar hovoril o tom, že akoby to bola nejaká schizofrénia, že na jednej strane hovoríme, že stačí strata dôvery a na druhej strane hovoríme, že máte konkretizovať dôvody. Ja myslím si, že je mimo sporu, že mohli ste to urobiť tak, ako vám hovorila pani poslankyňa Kolíková, že by ste povedali, že nedôverujete, chcete si tam dať svojich ľudí, títo ľudia nie sú vaši ľudia, nemáte ku nim dôveru, tak ich idete, idete vymeniť. Nevravím, že by sa to nestretlo s kritikou, samozrejme, že dotknutí členovia Súdnej rady by sa mohli cítiť urazení, lebo nevedeli by, voči čomu sa majú brániť, ale, ale tá právna úprava, ktorá dnes je aj v ústave, aj v zákone, vám to, vám to umožňuje.
Mohli ste ísť touto cestou, ale nešli ste touto cestou, chceli ste tam uviesť nejaké dôvody, čo ja nevravím, že je zlé, lebo tak keď idete niekoho odvolávať, tak áno, môžete, môžete uviesť dôvody, ale potom by bolo korektné uviesť dôvody, ktoré sedia, to znamená, že zodpovedajú realite a sú vyčerpávajúce. A vy tam argumentujete v tom odôvodnení, že na niečo nezareagovali, k niečomu sa nevyjadrili, ale v podstate teda rozmenené na drobné je to, že mali na nejakú vec iný právny názor ako vy. Čo teda ja neviem, či toto má byť, má byť dôvod odvolania, lebo mnohokrát sa stane, že keď niekoho niekam nominujete, tak potom keď on koná nezávisle, tak má iný právny názor ako ten, kto ho, ten, kto ho niekam nominoval. Výborným príkladom sú ústavní sudcovia, ktorých, našťastie, nemožno, nemožno odvolávať, ktorí mnohokrát konajú inak, ako by zodpovedalo predstavám tých, ktorí ich tam navrhli, alebo ktorých, ktorí im dali, dali svoj hlas.
Čiže buď absencia dôvery, tá strata dôvery to sa mi naozaj nezdá, nezdá vhodný termín, lebo strata dôvery by mala znamenať, že vy ste im kedysi dôverovali a už im nedôverujete, ale ja teda neviem, či teda bolo nejaké obdobie, keď poslanci SMER-u alebo teda konkrétne poslanci, ktorí sú podpísaní pod tým návrhom, prechovávali dôveru k Jánovi Mazákovi alebo k Andrejovi Majerníkovi a teraz tú dôveru, dôveru stratili. Myslím, že to tak nebolo. Ale teda absencia dôvery možno by bolo, by bolo lepšie.
A teda ak máte nejaké dôvody, tak, a chcete pomenovať, lenže nechcete postupovať tak, ako hovorila pani poslankyňa Kolíková, že môžete postupovať, že, povedať, že nedôverujeme im, bodka, chceme si tam dať svojich ľudí, bodka, tak je korektné potom uviesť aj všetky dôvody, lebo ja mám taký pocit déja vu, že ako keď sme tú novelu Trestného zákona, mafiánsky balíček prejednávali, tak vy ste tie dôvody, a teda teraz narážam na pána poslanca Gašpara, niekoľko dní ste nám hovorili, že ja vám prečítam tie dôvody, ja vám prečítam tie uznesenia Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva a nakoniec ste nám ich prečítali o tretej v noci pred hlasovaním. Tak a teraz opäť pán poslanec Gašpar tu teraz niečo, niečo začal hovoriť a potom povedal, že ja to poviem vo vystúpení, ale však tie veci, ak ich máte, tak majú byť, majú byť uvedené v tom odôvodnení, pokiaľ považujete za dôležité, aby ste, aby ste tie dôvody pomenovali. A nie vo vystúpení. A keď vo vystúpení, dobre, vo vystúpení, tak v nejakom úvodnom vystúpení. Však aj navrhovateľ, aj spravodajca sa môžu kedykoľvek prihlásiť do rozpravy a povedať to. Ale teraz je už písomná rozprava na konci, neviem, či sa niekto prihlási, prihlási do rozpravy, či to poviete v záverečnom slove, alebo to poviete, alebo to poviete, že sa prihlásite do rozpravy, keď už bude končiť ústna rozprava, alebo aj keď to poviete teraz, že sa teraz, teraz prihlásite, tak málokto asi bude pripravený kvalifikovane reagovať na tie dôvody. Lebo ak máte tie dôvody a viete ich pomenovať, tak naozaj by bolo korektné, aby sme ich prebrali na ústavnoprávnom výbore v prítomnosti pána Mazáka a pána Majerníka a mohli sme si, mohli sme si ich vyjasniť, mohli sme si my získať informácie o nich, pripraviť sa na diskusiu. A dobre, mohla, mohla to byť argumentačná, argumentačná súťaž alebo porovnanie, porovnanie argumentov, z ktorého by si diváci a poslucháči mohli odniesť záver, že kto má pravdu, alebo kto je bližšie k pravde, či tie argumenty sú v poriadku, alebo nie sú v poriadku.
A takto postupovať je podľa môjho názoru nekorektné a naozaj to pôsobí tak, že dodatočne sa vymýšľajú nejaké dôvody, ako sme tu zažili na ústavnoprávnom, ústavnoprávnom výbore. A teda možno toto bude označené za moralizovanie, ale ja v tom nevidím žiadne, žiadne moralizovanie, jednoducho ak niečo navrhujem a je jedno, či je to návrh zákona, alebo idem navrhnúť odvolanie niekoho, niekoho z funkcie a chcem uviesť dôvody, aj keď ich uviesť nemusím, tak je podľa môjho názoru korektné voči tomu, komu ten návrh adresujem, že tie dôvody pomenujem a pomenujem ich tam, kde ich mám pomenovať, teda v dôvodovej správe, prípadne v nejakom úvodnom slove alebo v odôvodnení.
A druhá vec, na ktorú by som sa chcel asi aj teda spýtať, ale pochybujem, že dostanem odpoveď, je, že ako sa vysporiadávate s tým argumentom, že idete podľa novej právnej úpravy odvolávať členov Súdnej rady, ktorí sa dostali do funkcií v čase, keď platila stará právna úprava, ktorá takýto postup neumožňovala. Je to v podstate retroaktívne uplatnenie tej právnej úpravy, ktorá bola, bola presadená koncom roku 2020 a ja sa teraz od nej nedištancujem, ja som bol poslancom vtedy, ja som za ňu, za ňu hlasoval. Som stotožnený s tým, čo hovorila pani poslankyňa Kolíková, vtedy ministerka spravodlivosti, ktorá s tým, s tým prišla, že je legitímne, aby aj zákonodarná moc, aj výkonná moc, teda vláda aj prezident, mali zastúpenie v Súdnej rade, aj sudcovia a takýmto spôsobom sa tvoril, tvoril ten, ten orgán. Len máme nejaké pravidlá, keď sa podľa tých pravidiel ustanovovali do funkcií ľudia, tak v zásade sa má na nich nahliadať podľa, podľa toho, kedy boli ustanovení do funkcií, respektíve podľa pravidiel, ktoré platili vtedy. Áno, môžete povedať, však veď dobre, my ich odvoláme, oni nech sa obrátia na Ústavný súd a Ústavný súd nám povie, povie, ako to je. To je nepochybne pravda, že ak odvoláte a ak sa oni obrátia, myslím, že prinajmenšom pán Mazák avizoval, že sa obráti na Ústavný súd, tak dostaneme nejaké autoritatívne rozhodnutie zo strany Ústavného súdu, že ako to teda je. Ale teda predpokladám, že keď prichádzate s takýmto návrhom, tak ste vysporiadaní aj s touto otázkou a máte nejaké argumenty, prečo môžete takto postupovať, že môžete odvolávať podľa novej právnej úpravy ľudí, ktorí boli ustanovení do svojich funkcií členov Súdnej rady v čase, keď táto úprava ešte neplatila a keď aj podľa toho, ako rozhodoval Ústavný súd, by ste takto postupovať nemohli alebo nemali.
A tretia, posledná vec, ktorú chcem povedať, je, že aj kontext, kontext je dôležitý, lebo keby sme boli v nejakej zabehnutej štandardizovanej demokracii, kde sa striedajú pokojne vládne garnitúry a zmení sa parlament, zmení sa vláda, zmení sa prezident, tak zmenia svojich nominantov v Súdnej rade, no tak možno by to nevyvolávalo až toľko otázok a také diskusie a boli by sme, boli by sme na to zvyknutí. Ale tu sme naozaj v situácii, keď sa súčasná vládna garnitúra snaží spochybniť právny štát, snaží sa zasahovať do justície, snaží sa útočiť na sudcov, ktorí si dovolia rozhodovať inak, ako táto vládna garnitúra očakáva. V minulosti takto útočili na vyšetrovateľov, na prokurátorov, ktorí si konali svoju, konali svoju robotu. Teraz sa stávajú predmetom útokom, útokov aj sudcovia, tak je ťažké odmyslieť si od toho kontextu, keď počúvame Roberta Fica, premiéra tejto krajiny, ako spolu s advokátmi obvinených či obžalovaných politikov a ľudí blízkych politikom útočí na konkrétnych sudcov a žiada vyvodzovanie, vyvodzovanie nejakej disciplinárnej zodpovednosti. On z pozície, z pozície politika.
Alebo sa nečudujte, že tu otázky vyvoláva, ak SNS príde s tým, že jej kandidátom do Súdnej rady je Štefan Harabin. Lebo Štefan Harabin nie je len tak niekto. Štefan Harabin už za vlády SMER-u, za vlády Roberta Fica bol ministrom spravodlivosti. Štefan Harabin za vlády Roberta Fica sa stal predsedom Najvyššieho súdu aj predsedom Súdnej rady. Štefan Harabin zásadným spôsobom a negatívne ovplyvnil stav justície. Čiže to nie je len nejaká špekulácia, že nejaký novinár niečo napísal. Váš koaličný partner Slovenská národná strana prišla s tým, že toto je jej kandidát do Súdnej rady a už máme skúsenosť, že Štefan Harabin zastával významné pozície v slovenskej justícii, tak je úplne legitímne sa na to pýtať, že či naozaj Štefan Harabin je ten, ktorého chcete do Súdnej rady. Vy hovoríte, že je to, že je to predčasné, veď uvidíme, koho navrhne, či to Slovenská národná strana naozaj len tak hovorila a nejako to zobchoduje alebo vymení za niečo, ale obava, že Štefan Harabin by sa mohol stať členom Súdnej rady je namieste a je namieste sa to pýtať, tak to by možno bola, bola moja ďalšia otázka, že či, či teda vaše vrtenie hlavou znamená že nie, také niečo neprichádza do úvahy, alebo len nechcete o tom teraz hovoriť.
Čiže zhrniem dôvody, ktoré, ktoré uvádzate pre odvolanie Jána Mazáka a Andreja Majerníka z funkcie členov Súdnej rady, podľa môjho názoru nesedia a radšej ste nemali uviesť žiadne dôvody ako tie, ktoré ste, ktoré ste uviedli. A keď ste sa už rozhodli uvádzať dôvody, tak ste ich korektne mali pomenovať na začiatku, mali ste ich napísať do toho odôvodnenia, aby sme mohli o nich diskutovať na ústavnoprávnom výbore aj v prítomnosti členov Súdnej rady, aj poslanci, aby sme mohli o nich diskutovať aj v pléne. A teda budem rád, ak uznáte za vhodné odpovedať mi na tie otázky, ktoré som položil v rámci svojho vystúpenia.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Plaváková, úplne súhlasím, že tie dôvody, ktoré uviedli predkladatelia, nesedia, nesedia z hľadiska ich obsahu, ani z hľadiska vecného a je fakt, že podľa súčasnej právnej úpravy mohli postupovať predkladatelia tak, že by žiadny dôvod neuviedli a myslím si, že pre nich bolo lepšie, keby neuviedli žiadny dôvod ako keď uviedli dôvody, ktoré sa nezakladajú na realite a vyznievajú dosť, dosť absurdne, aj keby sa zakladali na realite. A na rozdiel od pani poslankyne Števulovej som teraz skeptický a nepredpokladám, že by sme sa ich v rozprave ešte dozvedeli, teda tie údajné ďalšie dôvody, ktoré sa pokúšali predkladatelia spomenúť na rokovaní ústavnoprávneho výboru. Lebo síce rokujeme o tomto v pléne a budeme o tom rokovať aj poobede, ale nepredpokladám, že by sme rokovali až do tretej v noci a o tretej v noci je najlepší čas na predkladanie konkrétnych dôvodov, ktoré predkladatelia majú na mysli.

Pani poslankyňa Kalmárová, myslím, že ste veľmi dobre upozornili na to, že pri návrhoch, aj pri tomto návrhu je dôležitý aj kontext. Nie je dôležité iba to samotné deklarovanie, že ide o toto alebo o toto, ale je dôležité, v akom kontexte sa veci navrhujú.
Teda napríklad ak by alternatívou k sexuálnej a vzťahovej výchove poskytnutej školou v nejakom ideálnom modeli bola iná sexuálna a vzťahová, vzťahová výchova poskytnutá školou v nejakom inom programe alebo rodičom kvalifikovaných spôsobom, tak áno, bolo by to niečo, nad čím by bolo, bolo sa dobré, dobré zamyslieť. V tomto prípade ale hrozí, že, jednak že nebude odmietnutá iba nejaká konkrétna forma a konkrétna učebnica, konkrétny model toho sexuálneho a vzťahového vzdelávania, ale bude to odmietnuté časťou rodičov úplne, úplne samotná myšlienka akejkoľvek sexuálnej výchovy bude odmietnutá úplne, nebude nahradená žiadnou alternatívou ani zo strany školy, ani zo strany, ani zo strany rodiča, lebo teda rodičom sa teda dosť ťažko obvykle o týchto témach hovorí, bežným rodičom, samozrejme, môžu byť, môžu byť výnimky a, a to neznamená, ale že sa deti nedozvedia nič o sexe, však dnes tých príležitostí ako sa dozvedieť, je, je milión, prístup k internetu je taký, že... No a je internet lepšou alternatívou, aby sa deti dozvedeli o sexuálnom správaní, ako to vzdelávanie, ktoré im môže poskytnúť škola, akékoľvek výhrady by už sme k tomu mali? Je to lepšia alternatíva?

Pán poslanec Dubovický, dovolím si trochu spresniť to vyjadrenie, lebo týmto návrhom sa nerozširuje možnosť využitia rekreačných poukazov na všetkých najbližších príbuzných, teda na deti alebo na, na manželov. Tí tam už dnes sú zahrnutí, tí sú tam vlastne zahrnutí od začiatku, od schválenia zákona. Touto zmenou sa, sa rozširuje možnosť využitia rekreačných poukazov aj na rodičov zamestnancov, čiže, čiže dopĺňa sa tam táto kategória, a navyše podľa toho, ako je to napísané, doteraz, ak tí najbližší príbuzní mali mať možnosť využiť ten rekreačný poukaz, tak to bolo na dovolenke spolu so zamestnancom, ktorý, ktorému je ten rekreačný príspevok poskytnutý. Teraz po novom môžu to rodičia využívať aj sami bez toho, aby boli na dovolenke so zamestnancom, alebo teda so svojím dieťaťom, ktorý, ktoré je zamestnancom.
Takže ja opakujem moju otázku, lebo, lebo rozumiem tomu, aj keď s tým nesúhlasím, že zamestnávateľ prispieva na dovolenku svojim zamestnancom, ale akú má logiku, aby zamestnávateľ prispieval na dovolenku rodičom svojho zamestnanca. Vie mi to niekto vysvetliť?

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady a vážené kolegyne a kolegovia, rokujeme o návrhu zákona, ktorým sa novelizuje zákon Zákonník práce a zákon o podpore cestovného ruchu, a teda, zjednodušene povedané, možnosť používania rekreačných poukazov sa rozširuje aj o rodičov zamestnanca.
Samotný inštitút príspevku na rekreáciu alebo rekreačných poukazov bol, bol zavedený tiež z iniciatívy vtedajšieho predsedu Národnej rady Andreja Danka a predsedu SNS, a teda jeho kolegov s tým, že je potrebné podporovať cestovný ruch, tak, tak sa zvolila metóda, keď ten cestovný ruch nepodporoval štát, ktorý sa ho rozhodoval podporiť, ale podporujú ho zamestnávatelia, ktorí majú povinnosť prispievať svojim zamestnancom na rekreáciu. Nie všetkým, až, až takým, čo odpracujú 12 mesiacov, nie v plnej výške, ale, ale teda je to iba príspevok do, myslím, 55 % a je to, je to, samozrejme, aj celkovo, celkovo, limitované. Ale v podstate, ak chce štát podporovať cestovný ruch, tak by mal na to vyčleniť zdroje a mal by cestovný ruch podporovať, podporovať sám. Ale teda takto sa našla forma, aby štát podporil cestovný ruch a až tak veľa ho to nestálo, aj keď, samozrejme, aj štát je zamestnávateľ, čiže aj štát, keď prispieva svojim zamestnancom, tak ho to niečo stojí, ale primárne to stojí niečo súkromných, súkromných zamestnávateľov, ktorým to spôsobuje ďalšie výdavky.
No a prečo teda sa zvolila táto forma? Teda že nieže štát by dával príspevky dôchodcom na cestovný ruch na území Slovenskej republiky, alebo, alebo školopovinným deťom alebo všeobecne každému by dával príspevky, tak bolo by to drahé, ale muselo sa to nejako zdôvodniť. A to zdôvodnenie bolo, že zamestnanci potrebujú nejakú rekreáciu na to, aby sa, aby sa zotavili, a teda aj pán predkladateľ citoval tu z dôvodovej správy k tomu predchádzajúcemu návrhu, kde sa hovorilo, že zavedzením... zavedením tohto nového inštitútu sa očakáva pozitívny vplyv najmä na ekonomicky aktívnych obyvateľov Slovenskej republiky dosahujúcich nižší disponibilný príjem, ktorí si doteraz nemohli dovoliť ani jednu rekreáciu ročne. Títo obyvatelia vrátane ich najbližších rodinných príslušníkov by si tak mali môcť dovoliť aspoň jednu rekreáciu ročne potrebnú na, na regeneráciu fyzických a psychických síl a zvýšenie kvality ich života.
Čiže áno, chceme podporiť domáci cestovný ruch, to je, to je jeden zámer, ale teda prečo to spravíme tak, že nie štát bude dávať príspevky, ale tú, tie náklady majú znášať zamestnávatelia, ktorí majú prispieť svojim zamestnancom? To zdôvodnenie a jeden z účelov, prečo sa tie rekreačné poukazy vôbec zaviedli, je, že ekonomicky aktívni obyvatelia, najmä tí, ktorí dosahujú nižší disponabilný príjem, si nemôžu dovoliť jednu, jednu... ani jednu rekreáciu ročne, tak touto zmenou im to umožníme.
To, s čím prichádzate teraz, v podstate popiera ten druhý z deklarovaných účelov, pretože umožní využívať rekreačné poukazy nielen, nielen samotným zamestnancom, ale aj ich, aj ich príbuzným, teda konkrétne, konkrétne rodičom. Doteraz bolo možné, aby tieto prostriedky, rekreačné poukazy zjednodušene, mohli na svoju rekreáciu využívať buď samotní zamestnanci, alebo teda ich najbližšia rodina, čiže manžel, manželka a ich deti, na spoločne strávenej, strávenej dovolenke, lebo teda, samozrejme, že tie náklady vznikajú, vznikajú celej rodine. A vy, čo teraz navrhujete, je, že aby sa to rozšírilo aj o rodičov, a... a tí rodičia to môžu ale využiť, využiť aj samostatne. Kým doteraz to bol, to bol, inštitút určený na to, že zamestnanec dostane rekreačný, rekreačný poukaz a môže ho využiť buď na svoju dovolenku, alebo môže, môže tým hradiť aj nejaké náklady, ktoré vzniknú na dovolenke jeho najbližšej rodine, pokiaľ je s ním na tej dovolenke. Vy teraz navrhujete, že môžu to využiť rodičia a môžu to využiť aj, aj, aj rodičia samostatne.
Tak tomu celkom nerozumiem a poprosil by som o vysvetlenie, že aký, aký to má teda účel, aby bol takýto inštitút v Zákonníku práce, lebo môžem s tým nesúhlasiť, nemyslím si, že štát má prenášať podporu cestovného ruchu na zamestnávateľov. Sa domnievam, že štát má minimálne zasahovať do, do ekonomiky a nemal by finančne podporovať to alebo ono, ono ekonomické odvetvie, ale ak už to ide robiť, no tak to má robiť spôsobom, že, že prispeje, prispeje sám zo svojich, zo svojich prostriedkov, resp. zo štátnych prostriedkov, ktoré sú prostriedky všetkých daňových poplatníkov, nemá to prenášať na zamestnávateľov a hovoriť zamestnávateľom, že majú, majú podporovať domáci cestovný ruch oni zo svojich prostriedkov.
Ale dobre, zvolila sa forma, ktorá sa tvári, že to nie je len o podpore cestovného ruchu, ale je to aj o tom, aby si zamestnanci mohli oddýchnuť, aby sa mohli zrekreovať, aby sa zrekreovali, zrekreovali na Slovensku, dobre, tak sa zaviedol príspevok, zaviedli sa rekreačné poukazy, ktoré môžu využiť zamestnanci buď sami, alebo teda so svojou manželkou, manželom či, či deťmi, keď idú s nimi na dovolenku, ale teraz vy navrhujete zmeniť filozofiu toho, že v zásade podľa toho, ako je ten text návrhu zákona napísaný, môže zamestnanec posunúť, posunúť ten rekreačný poukaz na svojich rodičov a tí pôjdu na dovolenku. A ako toto pomôže, pomôže tomu zamestnancovi?
Áno, asi mu to urobí, urobí radosť, že, že teda venuje, bude mať nejaký darček pre svojich, pre svojich rodičov, ale ako je opodstatnené, aká je legitimita toho, aby zamestnávatelia platili darčeky príbuzným svojich zamestnancov? Lebo z môjho hľadiska je, hovorím, je sporné už to, že by, že zamestnávateľ má platiť, alebo prispievať na dovolenku svojho zamestnanca, ale dobre, tak rozumiem aspoň tej logike, len nerozumiem logike toho, že, že zamestnávateľ má platiť dovolenku rodičom zamestnanca. Dokonca nie takú dovolenku, keby tam bolo napísané, že tak ako to bolo doteraz, že, že dieťa ide so svojim rodičom na dovolenku, a teda prispeje mu zamestnávateľ, môže na to použiť rekreačný poukaz, ale, ale to, z tohto textu vyplýva, že rodič pôjde sám alebo rodičia zamestnanca pôjdu, pôjdu sami na dovolenku na Slovensku a môžu na to použiť rekreačný poukaz toho zamestnanca.
Čiže aký, z akého dôvodu budeme zamestnávateľov nútiť, aby platili samostatné dovolenky rodičov ich zamestnancov? To by ma naozaj zaujímalo, že, že prečo si myslíte, že toto patrí do, do Zákonníka práce, lebo podľa môjho názoru určite nepatrí.
Ďakujem.

Ďakujem za upozornenie pána poslanca Saloňa, ale myslím si, že je to tak, že zákon o rokovacom poriadku nevyžaduje, aby pri prednesení procedurálneho návrhu sa vždycky uvádzalo konkrétne ustanovenie, na základe ktorého sa, sa postupuje, keď je zrejmé z toho, z toho ako to prednesie, že čo sa tým návrhom myslí. Aj v správnom poriadku je, že podania sa posudzujú podľa ich obsahu.
Čiže keď je niečo aj nesprávne označené, ale má, je jasný, aký, aký je úmysel toho, kto dáva nejaké podanie, tak sa ten správny orgán má s tým vysporiadať, ako by to bolo, ako by to bolo správne, správne označené podanie.
A rovnako v tomto prípade si myslím, že je jasné, že pani poslankyňa Števulová povedala, že navrhuje, aby Národná rada odhlasovala, že sa tým návrhom nebude ďalej zaoberať, že zmysel je ten istý, akože nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

Pani poslankyňa Števulová, len teda by som si chcel ujasniť, aby to bolo jasné aj pani spravodajkyni a tomu, kto bude pripravovať šnúru. To vaše vyjadrenie, že, že navrhujete, aby Národná rada odhlasovala, že sa nebude týmto návrhom ďalej zaoberať, znamená, že teda v zmysle § 73 ods. 3, písm. b) ste navrhli, aby pri hlasovaní Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, hej, tak. Akože tak to bolo myslené, lebo teda ja som tiež chcel dať podobný návrh, ale teda napriek tomu, že som vystúpil dvakrát, v obidvoch prípadoch som to zabudol urobiť. Tak som rád, že to, že to niekto urobil.
A druhá vec, pokiaľ ide o tie, o tie pozmeňováky, či nejaké schvália, alebo neschvália, no ja tak predpokladám, že nejaké pozmeňujúce návrhy určite zo strany koalície prídu a budú sa snažiť urobiť to, čo nespravili ešte pred tým, ako ten návrh dali do legislatívneho procesu, teda nejak vyselektovať z toho tie zlé, zlé mimovládky, ktoré sú politické mimovládky, aby to čo najmenej zasiahlo ostatné mimovládne organizácie, lebo asi si aj predkladatelia uvedomujú, že tak ako to navrhli, by to zasiahlo obrovské množstvo mimovládnych organizácií, aj také, ktoré im priamo neprekážajú, hoci aj tie sú súčasťou občianskej spoločnosti, a nefunguje to delenie tak, že politické, nepolitické. Kopu organizácií, ktoré sa napríklad zaoberajú prakticky ochranou životného prostredia, keď sa mení legislatíva v oblasti životného prostredia, tak sa ozvú.
Podľa nich politika, podľa mňa niečo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za všetky faktické poznámky, aj keď ma teda mrzí, že reagovali iba opoziční poslanci, keď ja som sa vo svojom vystúpení prihováral tým koaličným, ale tak to je vec, na ktorú som si už za tie roky zvykol, ale tak bolo by lepšie, keby reagovali aj koaliční poslanci, ktorí to navrhli a mali by teda obhajovať svoj, svoj návrh.
Pán poslanec Sabo, občianske médiá, to myslíte tie konšpiračné, dezinformačné proruské weby, hej? To, tak správne som to pochopil. Nemyslím, že by sme mali používať ako zavádzajúci termín občianske médiá, keď ide o konšpiračné, dezinformačné proruské weby.
A pán poslanec Grendel tu pripomenul faktickú poznámku pani poslankyne Kramplovej, ktorá hovorila o sorosovských mimovládkach aj tú konšpiráciu, že tie mimovládky pomohli bývalej vláde vyhrať voľby, a pani poslankyňa Kramplová vtedy tak krútila hlavou, že, že toto tak nepovedala, ale povedali ste, pani poslankyňa, zo zahraničia financované sorosovské mimovládky, ktorých výsledkom činnosti bol rozvrat spoločnosti a hrôzovlády v rokoch 2020 až 2023. Čiže povedali ste, že výsledkom činnosti tých mimovládok bol rozvrat spoločnosti a hrôzovlády v rokoch 2020 až 2023. Čiže v podstate ste povedali to, čo hovoril pán poslanec, poslanec Grendel.
Pokiaľ ide o to právo vyjadrovať sa, ktoré spomenuli viacerí reagujúci aj pani poslankyňa Gažovičová, aj pán poslanec Čaučík, ale však to nemajú iba politici, to majú aj bežní ľudia, to majú aj médiá, to majú aj mimovládky, to majú aj cirkvi, to majú aj podnikatelia, to majú aj odbory, to majú aj komory, to majú aj vysoké školy, to majú všetci. Každý má právo, právo sa vyjadrovať, tak prečo to vadí práve pri mimovládkach?

Vážená pani predkladateľka, vážený podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, naozaj sa musím vrátiť k tomu rozporu medzi tým, čo sa deklaruje v dôvodovej správe, že čo je zámerom tohto návrhu zákona, a tým, čo ním naozaj je a čo je teda zreteľné, povedzme aj z tých faktických poznámok, ktoré zaznievajú od koaličných poslancov, či už predkladateľov, alebo iných podporovateľov tohto, tohto návrhu zákona.
V dôvodovej správe sa hovorí o tom, že je potrebná dôveryhodnosť a transparentnosť, lepšia kontrola toku finančných prostriedkov, zvýšený tlak na zodpovedné hospodárenie, podpora dôvery a zapojenia verejnosti, čiže sa to tvári ako taký návrh, ktorý v zásade má pomôcť mimovládnym organizáciám, aby lepšie fungovali. Ale keď ktokoľvek z koaličných poslancov otvorí ústa a vyjadrí sa v parlamente, že prečo to predkladajú, tak je zrejmé, že je to súčasť ich boja proti mimovládnym organizáciám, ktoré vnímajú ako, ako nepriateľské. A to naozaj asi najúprimnejšie bolo, keď, keď pani poslankyňa Kramplová v tej faktickej poznámke hovorila o už tých spomínaných sorosovských mimovládkach, ktoré spôsobili rozvrat a hrôzovládu, a o liberáloch a liberálnych extrémistoch, ale to v tom zákone nie je napísané. V tom zákone je, že, že je to o všetkých.
Rovnako pán poslanec Hazucha hovoril o tom, že tento zákon nie je proti tým dobrým mimovládkam, ten je proti tým zlým. Ale aké vy máte štatistiky, ktoré organizácie mimovládne sú podporované zo zahraničia? Však to je nezmysel, že iba politické mimovládne organizácie, ak už si to takto zadefinujete (rečník naznačuje úvodzovky), sú podporované zo zahraničia.
Zo zahraničia sú podporované mimovládne organizácie všetkých druhov pôsobiace v sociálnej oblasti, pôsobiace v kultúre. Určite nie len tie, ktoré sa vyjadrujú, vyjadrujú k politickej, k politickej situácii. Ale, ale mimovládky primárne sa predsa nevyjadrujú k politickej situácii, to je len vaše paranoidné videnie sveta, keď sa mimovládne organizácie vyjadrujú k niečomu, čo má charakter politiky, tak to nie je preto, že chcú bojovať s niekým alebo pomáhať niekomu inému, ale vyjadrujú sa preto, že sa venujú nejakej téme.
Ja teda som pôsobil vo viacerých aj pôsobím v mimovládych organizáciách, čiže niečo o tom viem, a pôsobil som aj v politickej mimovládke v Občiansko-demokratickej mládeži, ktorú som spoluzakladal začiatkom 90. rokov, to je zase niečo, čo spomínal pán poslanec Lučanský, a, a neviem, aký je s tým problém. Veď to, že existujú mládežnícke organizácie, ktoré majú nejaký vzťah k politickej strane, to je tiež normálne. Aj Slovenská národná strana, pokiaľ viem, má alebo mala Slovenskú národnú mládež, mládežnícku organizáciu, kde sa združujú mladí ľudia, ktorým je blízka politika, politika SNS. Neviem, či by niekomu napadlo, že je to nejaký problém. Veď, veď keď sú mladí ľudia, ktorým je blízka politika SNS, chcú si založiť organizáciu, tak nech si ju, nech si ju založia a nech tá organizácia funguje, nech tá organizácia diskutuje, nech tá organizácia podporuje politiku Slovenskej národnej strany, vychováva nové kádre. Veď čo je na tom? Veď to je normálne v celom demokratickom svete, že existujú mládežnícke organizácie, ktoré sú blízke, blízke politickým stranám.
A, ale tie iné mimovládne organizácie, a tam, a tam to, ale primárne asi, asi, asi nesmeruje tá vaša kritika, ale, ale, že sme, že existujú iné mimovládne organizácie, ktoré sa venujú politike, tak ony sa venujú nejakým témam, nejakým oblastiam, venujú sa napríklad korupcii, boju proti korupcii a kritizujú, ak narazia na nejakú korupčnú kauzu, kritizujú, ak sa prijíma legislatíva, ktorá sťažuje boj proti korupcii, ale... alebo, naopak, pomáha tomu, aby sa, aby sa korupčné správanie rozšírilo. Ale ony to nerobia preto, že sú proti SMER-u alebo HLAS-u, alebo SNS, však to sú organizácie, ktoré keď narazia na korupciu, no tak ju kritizujú bez ohľadu na to, kto je, kto je pri moci. Keď, keď prichádza legislatíva, s ktorou nesúhlasia, tak to kritizujú bez ohľadu na to, kto je pri moci. Sú organizácie, ktoré sa venujú právnemu štátu, ako, ako VIA IURIS napríklad. Ale dobre, VIA IURIS, keď kritizuje vašu novelu Trestného zákona, tak vy máte pocit, že je to politická mimovládka, ktorá, ktorá je zameraná proti vám, ale však VIA IURIS aj v minulom volebnom období ixkrát kritizovala aj návrhy, s ktorými prichádzala vláda, v ktorej my sme boli zastúpení, s ktorými prichádzala, ja neviem, pani ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, však nie so všetkým súhlasili, kopu vecí, kopu vecí kritizovali a, samozrejme, že nám sa to nepáčilo, ale ani, ani, ani vo sne nám nenapadlo, že by sme kvôli tomu mali, mali si začať myslieť, že ak nás nejaká mimovládna organizácia kritizuje alebo kritizuje niečo, čo sme navrhli, že teraz je to zlá politická mimovládna organizácia, ktorá pôsobí v záujme SMER-u alebo, alebo opozície.
Veď to je normálne, to je úplne prirodzené, že mimovládne organizácie sa venujú nejakým témam a niektoré sa venujú, venujú praktickej pomoci, sociálnej oblasti, v kultúre, v športe, v ochrane životného prostredia a iné sa venujú aj politike v zmysle tvorbe, tvorbe politík a vyjadrujú sa k veciam verejným, ale veď to je úplne legitímne, to je súčasť občianskej spoločnosti. Veď ľudia majú právo vyjadrovať sa k tomu, čo sa v tejto krajine deje. To právo nemáme iba my politici za to, že sme boli, že sme boli zvolení do parlamentu. Áno, my máme tú výsadu, že keď je niekto z mimovládnej organizácie, tak nemôže prísť za tento rečnícky pult a vystúpiť tu, ale verejne sa vyjadrovať môže, preboha. Môže zvolať zhromaždenie, môže sa združiť v nejakej organizácii, môže vytvoriť občiansku iniciatívu, ktorá ani nemá právnu subjektivitu, môže organizovať zhromaždenie, môže, môže využívať petičné právo, môže písať do médií, môže si založiť web, môže sa vyjadrovať na sociálnych sieťach, však to sú úplne legitímne veci, ktoré v demokratickej spoločnosti nikto nespochybňuje. Spochybňujú to diktátorské režimy, spochybňujú to autokracie, ktoré diktát... k diktatúram smerujú.
Presne to teraz robíte vy. Robíte to, robíte to vo vzťahu k médiám, ktoré chcete ovládnuť, a robíte to aj vo vzťahu k občianskej spoločnosti, vo vzťahu, vo vzťahu k mimovládnym organizáciám. Ak si nejaká organizácia ani napriek výzve nesplní tú povinnosť, že sa má zaregistrovať ako zahraničný agent alebo organizácia so zahraničnou podporou, tak podľa vášho návrhu bude takú organizáciu možné zrušiť.
V prípade, v prípade tých organizácií, ktoré už dnes majú nejakú, nejakú úpravu rušenia, ako sú neinvestičné fondy, nadácie alebo neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, tak tam bude môcť dať ministerstvo návrh súdu, a v prípade občianskych združení, čo je najrozšírenejšia forma, bude môcť priamo ministerstvo zrušiť. To je taký zásah do, do slobody, slobody, slobody združovania, že ani si to neviem porovnať s ničím, čo sa, čo sa doteraz, doteraz udialo, to je v podstate otvorená cesta k likvidácii mimovládnych organizácií.
A opäť teraz by som rád zopakoval tú otázku, ktorú tu položil aj pán poslanec Čaučík, stanovujete tam mimovládnym organizáciám povinnosť to označenie organizácie so zahraničnou podporou uvádzať pri každom úkone. Čo to znamená pri každom úkone? Lebo to nie je jasné ani z návrhu zákona, ani z dôvodovej správy, ani ste, ani ste to nijako, nijako nevysvetlili, čo je to uvádzať si, uvádzať si pri každom úkone, lebo veď mimovládne organizácie, keď, keď vystupujú, keď, keď sa niekde prezentujú, tak častokrát alebo častokrát, stáva sa, že mimovládna organizácia má dlhší názov a používa sa kratší názov alebo používa sa dokonca, dokonca iba skratka tej organizácie. Takže naozaj keď, keď vydá nejaké vyhlásenie alebo nejakú informáciu organizácia, tak miesto toho, aby používala skrátený názov alebo aby používala skratku, tak bude vždycky musieť používať skratku aj s tým prívlastkom organizácia so zahraničnou podporou? A keď nie, tak bude, bude porušovať zákon?
Mohli by ste to vysvetliť, ste tu dvaja predkladatelia, tak očakávam, že nám dáte vedieť, ako to je.
Ďakujem.