Videokanál poslanca

Pán poslanec Hargaš, najprv k tej teda forme. Ja uznávam, že je to nelogické, aby sa najprv čítalo odôvodnenie ku všetkému a potom sa, potom sa čítalo to paragrafové znenie, len, bohužiaľ, takto to máme stanovené v zákone o rokovacom poriadku od tej slávnej horalkovej novely, ktorú ešte pán predseda Národnej rady vtedy Andrej Danko presadil, dve volebné obdobia dozadu. Tak áno, je to nelogické, ale je to v zákone o rokovacom poriadku a teda mali by sme ho aj my dodržiavať, ale áno, aj v jeho dôsledku sa stalo to, že ste nemali priestor na to, aby ste prečítali celé odôvodnenie, tak vám dávam do pozornosti, že ešte sa môžete prípadne prihlásiť do rozpravy ústne, ak by ste chceli, aby to odôvodnenie nebolo iba v písomnej podobe na webe Národnej rady, ale aby zaznelo aj v pléne, aby teda sa mohli poslanci a poslankyne zamyslieť, či ten návrh podporia, alebo nepodporia. Ja budem odporúčať poslancom nášho poslaneckého klubu SaS, aby ten pozmeňujúci návrh podporili, ide tým smerom, ktorým si myslím, že by bolo žiaduce, aby sa ten návrh upravil, aj keď sú tam aj iné ďalšie podobne vážne problémy, tak ani keby prešiel, tak si myslím, že ten zákon by sa nedal podporiť. Ale áno, postavenie Úradu pre verejné obstarávanie aj revízne postupy, do ktorých sa zasahuje, sú vážnymi problémami, nie som si istý, že ide o prílepok, lebo predkladateľ sa zjavne domnieva, že to urýchli strategické investície, ale obsahovo je to, myslím si, že zlé opatrenie, takže ak by sa z návrhu vypustilo, tak by to bola zmena k lepšiemu.

Pán sused, ja myslím, že to všetci sme tak implicitne predpokladali, že s tými návrhmi súhlasíte a aj to tak na tom výbore vyzeralo, teda na ústavnoprávnom, že s tým, čo je predložené na hospodárskom, súhlasíte, tak áno, ale je to dobré, že zaznelo to explicitne aj v pléne, aj keď ja som teda nemal v úmysle toto nejako rozoberať. Ale teda keď ste sa prihlásili, tak som sa tak potešil, že sa zaradíte k tým ministrom, ktorí sa prihlásia do rozpravy a zareagujú aj na tie pripomienky a výhrady, ktoré prichádzajú od opozície, aby opoziční poslanci mohli aspoň faktickou poznámkou reagovať na to, čo člen vlády povie a prípadne teda v tomto prípade, keď ešte neskončila písomná rozprava, tak keby ste mali takú obsiahlu, obsiahlu odpoveď, tak kto by chcel, sa prípadne mohol ešte aj ústne prihlásiť do rozpravy, tak som trošku sklamaný, že iba ste vyjadrili súhlas s predloženými pozmeňujúcimi, pozmeňujúcimi návrhmi, ale tak budem dúfať, že teda časom sa to zmení. Lebo naozaj aj teda v tejto vláde, predpokladám, že sú ministri, ktorí budú reagovať a zapájať sa, zapájať sa do rozpravy a umožnia poslancom, aby na nich reagovali. Sú takí, čo povedia niečo aspoň v záverečnom slove, na ktoré sa už nedá reagovať, no a sú takí, ktorí nepovedia vôbec nič, tak každý si môže vybrať, že do ktorej skupiny chce patriť.
Ďakujem.

Pán poslanec Pročko, ďakujem za tú poznámku. Áno, myslím si, že to tak bude, že to budú, to upozornenie budú ignorovať a budú o tom hlasovať a schvália to. Napriek tomu považujem za dôležité, keď si opozičný poslanec niečo také všimne, že by mal upozorniť koaličných kolegov na to, čo sa, čo sa chystajú urobiť, a keď to urobia, no tak nech to urobia s tým vedomím, že boli na to, boli na to upozornení. Samozrejme, môžu mať na to, môžu mať na to iný názor, ale bolo by dobré teda, keby ten názor aj nejakým spôsobom zdôvodnili, že by teda vysvetlili napríklad, prečo si myslia, že to nie je prílepok, keď to je prílepok, alebo prečo si myslia, že, že je v poriadku takýmto spôsobom zmeniť charakter toho návrhu zákona v druhom čítaní v skrátenom konaní naozaj že pár no hodín, dobre, povedzme hodín pred, pred tým, ako bude zákon schválený definitívne.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, priznám sa, že som váhal, či sa vôbec mám prihlásiť do rozpravy aj v druhom čítaní, aj som sa prihlásil za klub ako prvý, potom som sa odhlásil a vďaka tomu teraz pán poslanec Štefunko vystúpil ako prvý a povedal mnoho z toho, čo som ja chcel povedať. Ale potom som sa znovu, znovu prihlásil. Odhlásil som sa preto, lebo som mal pocit, že je to také trochu už hádzanie hrachu na stenu, ako to častokrát býva, keď opozícia kritizuje vládne návrhy a ja som si teda špeciálne s týmto návrhom čosi užil. Bol som spoluiniciátorom hromadnej pripomienky, vystúpil som k skrátenému konaniu aj v prvom čítaní, keďže pán minister hovoril až v záverečnom slove, tak nebola možnosť naňho reagovať. Nebolo to tak, že by sa teda ministerstvo úplne vysporiadalo so všetkými alebo skoro všetkými pripomienkami. Ja som sa nemohol zúčastniť rozporového konania na ministerstve, ale kolegovia a kolegyne, ktoré tam boli, mali najprv z neho veľmi dobrý dojem, že ako boli ochotní zamestnanci ministerstva, myslím, že na čele s pani štátnou tajomníčkou diskutovať, počúvať ich argumenty a dokonca aj meniť, meniť ten návrh. A potom ostali takí prekvapení, keď videli tú, tú finálnu podobu, ktorá išla ďalej v legislatívnom procese, lebo to veľmi nezodpovedalo tomu, ako, ako o tom hovorili na tom rozporovom konaní.
Čiže vo vzťahu k našej hromadnej pripomienke, ani vo vzťahu k hromadnej pripomienke skupiny mimovládnych organizácií, tej druhej, sa tie rozpory určite nepodarilo, nepodarilo odstrániť. A hovorili sme o hromadnej pripomienke, niečo podobné hovorila sekcia vládnej legislatívy, ktorá ale, ako pán minister povedal na výbore, má iba poradný hlas a ja som sa to snažil hovoriť v oboch predchádzajúcich vystúpeniach, že tento návrh je jednak pretláčaný za cenu porušovania legislatívnych pravidiel, príliš zasahuje do vlastníckych práv, príliš oslabuje postavenie účastníkov konania v procesoch, ktoré predchádzajú realizácii strategických investícií, a navyše sa tam oslabuje aj kontrola vo verejnom obstarávaní bez toho, aby na to existovali legitímne dôvody. Naopak to vytvára priestor pre to, aby to verejné obstarávanie nebol, neprebiehalo korektným spôsobom, respektíve aby sa tam vyskytli chyby alebo aj účelové, účelové nastavenia verejného obstarávania.
Ale keby som mal asi hovoriť iba toto, tak naozaj som váhal, či sa, či sa mám prihlásiť alebo nie, tak som netrpezlivo čakal, že aké pozmeňujúce návrhy vyjdú zo spoločnej správy. A, bohužiaľ, neboli tie pozmeňujúce návrhy k dispozícii na ústavnoprávnom výbore, kde som bol členom, boli prerokované až na gestorskom hospodárskom výbore. Tak som čakal, kedy sa konečne dostanú, budú zverejnené a boli vlastne nejakých 20 minút pred, pred rokovaním, teda pred skončením hodiny otázok, myslím, že sa na internete objavila tá spoločná správa, ktorá ma prinútila sa znova prihlásiť, lebo som si tam všimol v podstate tie veci, o ktorých hovoril aj pán poslanec Štefunko. A tak by som si ich dovolil aspoň stručne, stručne okomentovať.
Je to spoločná správa, kde sú pozmeňujúce návrhy, ktorých je 31, tá spoločnosť práva je na 15 stranách, takže opäť dochádza k pomerne významnej zmene toho zákona. Veľká časť tých zmien, predpokladám, že sú reakcie na upozornenia zo strany, strany parlamentnej legislatívy a majú legislatívno-technický charakter, respektíve opravujú alebo posúvajú správnym smerom napríklad tú tému vstupu na cudzí, cudzí pozemok tak, aby to bolo, bolo riešené spôsobom, ktorý berie väčší ohľad na vlastnícke práva.
Ale sú tam aj zmeny, ktoré s týmto nesúvisia a predpokladám, že nie sú reakciou na, na, na to, čo sa, čo zaznelo v rozprave alebo čo dostali ako spätnú väzbu od parlamentnej legislatívy. A teraz sú to dva okruhy, je to jednak bod 31 spoločnej správy, ktorým sa mení spôsob kreovania riaditeľa alebo predsedu úradu pre územné plánovanie a výstavbu. Tam nechcem hodnotiť vecne, že o čo, tú zmenu, že či to má robiť parlament na návrh 15 poslancov, alebo vláda na návrh ministerstva dopravy, len chcem upozorniť, že je to prílepok. Je to zasa, rieši, rieši sa tu iný zákon, ktorý so strategickými investíciami ako takými nemá, nemá priamo dočinenia, ak teda, ešte raz, odmyslíme si, že všetko súvisí so všetkým, tak je to prílepok. A teda upozorňujem, že nie je v súlade so zákonom o rokovacom poriadku a nemal by dať pán predsedajúci o ňom hlasovať, tak upozorním na to aj pána spravodajcu, aby upozornil predsedajúceho.
No a ale viac by som sa chcel dotknúť tých, tých bodov, ktoré sú 1, 3, 4, 5 pozmeňujúce návrhy, ktoré menia charakter toho, čoho sa zákon o strategických investíciách bude, bude týkať. Keď to veľmi zjednoduším, tak doteraz tie strategické investície sa od rôznych zákonov typu toho zákona o významných investíciách líšili práve tým, že malo ísť o verejné inštitúcie, ktoré budú plne realizované, realizované vlastne verejnými, verejnými inštitúciami. Že doteraz investorom podľa tohto zákona mohla byť Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom, vyšší územný celok alebo obec, právnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnická osoba zriadená zákonom alebo štátnym orgánom, združenie právnických osôb, ktorého členmi sú len právnické osoby podľa prvého až tretieho bodu. Čiže všetko sú verejné inštitúcie alebo od nich odvodené inštitúcie a priamo, priamo kontrolované investície.
Teraz v bode 1 sa navrhuje doplniť, že investorom môže byť aj právnická osoba s priamou alebo nepriamou majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce v rozsahu viac ako 50 %. Čiže áno, je tam kontrola štátu, ale už ide o subjekty, ktoré nie sú plne verejné a rovnako subjekt verejno-súkromného partnerstva za splnenia ostatných podmienok podľa, podľa tohto zákona.
Bodom 3 sa znižuje hodnota investície zo 100 mil. na 50 mil., čiže opäť to bude, bude dostupnejšie širšiemu spektru a ten moment, že je to strategické, je to niečo, niečo naozaj výnimočné, nevravím, že sa stráca, ale sa znižuje.
Potom bodom 4 sa v čl. I § 3 odsek 4 písm. c) dopĺňa, dopĺňa investičný projekt, ktorý má spĺňať osobitné strategické požiadavky. Dnes, dnes jedna z tých možností je, že ide o stavby obrannej infraštruktúry a nástroje na zabezpečenie obrany štátu alebo stavby pre bezpečnosť štátu alebo stavby v zdravotníckom zariadení. Myslím, že v tom pôvodnom návrhu tu boli tie účely vymedzené širšie, pod vplyvom pripomienkového konania sa zúžili na také, ktoré by sme teda mohli povedať, že áno, obranná infraštruktúra, bezpečnosť štátu, zdravotnícke zariadenia. No a teraz sa tam doplní, že stavby určené na rozvoj priemyselnej výroby, služieb, výskumu a vývoja, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 30 hektárov. Čiže v podstate z niečoho, čo by sme mohli nazvať že verejná infraštruktúra, to zrazu už bude aj biznis, hej, normálne, normálne podnikanie.
A potom to potvrdzuje aj ten 5. bod, ktorý zase dopĺňa písmeno, písmeno d), ktoré, ktoré rieši, že pre účely tohto zákona investičný projekt spĺňa osobitné strategické požiadavky, je tam tá výška investície 100 mil., ktorá sa znižuje na 50 mil. Béčko je tam, má prispieť k odvráteniu dlhodobých environmentálnych škôd, c) je, že ide o stavby obrannej infraštruktúry, to, čo som, to, čo som čítal a čo sa má doplniť. A v d) je, že jeho realizácia priamo alebo bezprostredne súvisí s investičným projektom podľa ods. 2. Alebo, alebo je podľa písm. a), b), c), to sú tie, ktoré som teraz čítal, a doplní sa tam „alebo s významnou investíciou podľa osobitného predpisu, ak investičný výdavok na významnú investíciu je vyšší ako 50 mil. eur."
Čiže významné investície nemajú iba verejný charakter, alebo nie sú realizované iba verejnými inštitúciami, čiže sa to opäť akoby zmazával ten rozdiel alebo otváralo sa možnosť využitia tohto zákonu aj na inštitúcie, ktoré, ktoré, alebo orgány a právnické osoby, ktoré nie sú, nie sú verejnými a ktorým má slúži ten zákon o významných investíciách. Mimochodom, bol som taký trochu zneistený, keď túto pán sused hovoril, že zákon o významných investíciách bol prijatý za tej predchádzajúcej vlády v roku 2021 a ja som bol poslanec a teda viem, že takéto úpravy som v minulosti kritizoval, tak som mal chvíľu také výčitky svedomia, že som za niečo také hlasoval. Ale nehlasoval som za to tak, tak dal som si pozor a mal som s tým problém aj vtedy.
A ale, ale to, čo chcem povedať, je, že celý legislatívny proces, pripomienkové konanie, síce skrátené ale, ale pripomienkové konanie, rozporové konanie, prerokovanie vo vláde, predloženie toho návrhu zákona, pomerne teda pár týždňov uplynulo, odkedy bol ten zákon predložený, rokovali sme o ňom v skrátenom legislatívnom, alebo o skrátenom legislatívnom konaní v prvom čítaní, mal tento návrh charakter, že tá strategická investícia je investícia, ktorá je realizovaná čisto a plne verejnými inštitúciami. Že to nie je zákon, ktorý by bol aj pre súkromné alebo, alebo verejno-súkromné subjekty. A teda áno, keď sa urýchľuje, urýchľuje povolanie, povoľovanie a vyvlastňovanie, tak sa to robí v záujme verejných, čisto verejných inštitúcií.
Teraz ani nie pár hodín, ale teda možno pár minút, alebo pár desiatok minút pred tým, ako sa bude hlasovať o tom definitívne, tak zrazu sa mení celý charakter toho, toho návrhu zákona tým, že sa to otvára aj pre verejno-súkromné aktivity a subjekty a pre aj, aj pre, aj pre teda súkromné investície. Čo podľa mňa tiež nie je úplne korektný postup a chcem sa teraz spýtať, že od koho prišla táto, táto iniciatíva, kto s tým prišiel a prečo to nebolo na začiatku v tom návrhu zákona, však, samozrejme, keby to tam bolo na začiatku, tak asi by tu viacerí kritizovali a poukazovali na to, na to od začiatku, ale bolo by to prinajmenšom korektnejší postup, ako v druhom čítaní v skrátenom legislatívnom konaní tam, tam dopĺňať ustanovenia, ktoré zmenia celý charakter toho návrhu tak, ako bolo o ňom hovorené, ako sa k nemu mohla verejnosť vyjadriť v pripomienkovom konaní, poslanci v prvom čítaní a niektorí vo výboroch, ktorí nemali, nemajú to šťastie, že sú v hospodárskom výbore aj v druhom čítaní.
A chcel by som teda zopakovať pre pána spravodajcu, že upozorňujem, že bod 31 je podľa môjho názoru prílepkom, je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku a v zmysle zákona o rokovacom poriadku nemožno o ňom dať hlasovať. Ak toto nebude akceptované, tak by som požiadal, aby bol bod 31 vyňatý na osobitné hlasovanie a zároveň by som požiadal, aby boli na osobitné hlasovanie, ale teda v jednom balíku vyňaté aj body 1, 3 a 4, 5 spoločnej správy, ktoré menia podľa môjho názoru charakter celého, celého návrhu a teda ak tam majú byť, tak by tam nemali byť pridávané v druhom čítaní, ale mali byť obsiahnuté v tom prvom návrhu.
Ďakujem.

Pán poslanec Štefunko, však aj ja som ocenil tú úprimnosť, že až som bol zaskočený, že sa predkladatelia priznávajú k tomu, že predkladajú prílepok, už to asi nikdy neurobia, predpokladám, po tejto skúsenosti, ale teda naozaj to je taký, také malé ľudské odbočenie, ale realita a právny problém je, že prílepky predkladať nemožno, predkladanie prílepkov je porušením zákona a ty si povedal takú vetu, že keď je nutné predložiť prílepok. No, no nemôže byť nutné predložiť prílepok, lebo predkladanie prílepkov je zakázané. Hej, ani keby akokoľvek to bolo vysvetlené, tak to nie je možné. Keď je niečo že naliehavo nutné hneď, tak má byť skrátené legislatívne konanie, má byť väčšina poslancov presvedčená o tom, že sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie a skrátené legislatívne konanie teoreticky možno zvládnuť v priebehu jedného, jedného dňa, ak je taká výnimočná situácia. Nie je to optimálne. Myslím, že toto nie je celkom ten prípad, kedy by sa niečo zásadné stalo, keby to nebolo účinné od 1. mája, ale, ja neviem, od 1. júla, ale prílepok nie. No tak na skrátené legislatívne konanie sa teda častokrát dá pozrieť aj tak, že tie dôvody tam vidíme alebo nevidíme, alebo zdajú sa nám silnejšie alebo slabšie a odôvodnenie lepšie alebo menej kvalitné. Ale prílepok, prílepok je explicitne zakázaný a o prílepku vlastne ani by nemal dať predsedajúci hlasovať. No uvidíme, ako to bude.

Ďakujem kolegom za reakcie. No hovorím, že tá situácia je bizarnejšia o to, že je to priznané, že je to prílepok, je priznané, že nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie a je priznané, že sa uvažovalo o mäkšej forme obídenia legislatívneho procesu prostredníctvom poslaneckých návrhov, akurát sa to nestihlo. Takže naozaj si myslím, že toto by si zaslúžilo aj nejaké odôvodnenie zo strany predkladateľa, ktorý akceptoval takýto postup a ktorý teda na výbore, na výbore s tým súhlasil. Lebo, lebo to nie je, že áno, tak malo by sa to urobiť inak, niečo máme napísané v zákone o rokovacom poriadku a toto je explicitne priamo v rozpore s tým, čo je napísané v zákone o rokovacom poriadku, napriek tomu to bolo navrhnuté, napriek tomu to väčšina členov ústavnoprávneho výboru odhlasovala a teda predpokladám, že teraz to koaliční poslanci bez mihnutia oka odhlasujú, aj ten pozmeňujúci návrh, aj ten zákon, zákon ako celok. A zvláštne je to naozaj aj v tom pohľade, že obsahovo tá zmena asi nie je veľmi kontroverzná, obsahovo, keby to bol daný ako riadny návrh zákona, tak je dosť možné, že by, že by to bol jeden z tých návrhov, ktorý prejde aj s podporou veľkej časti, časti opozície. Napriek tomu sa postupuje, postupuje spôsobom, ktorý, ktorý nie je v súlade so zákonom o rokovacom poriadku a teda otázka je, ako to posúdi pani prezidentka, že či takýto zjavný prílepok jej nebude prekážať a že či ten návrh zákona podpíše, alebo sa k nemu budeme musieť ešte, ešte vrátiť niekedy v budúcnosti.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne a kolegovia, keďže sme v druhom čítaní, rád by som sa vyjadril k pozmeňujúcim návrhom, konkrétne k jednému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý je v spoločnej správe uvedený pod bodom číslo jeden.
Rokujeme o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o hospodárskej súťa... o ochrane hospodárskej súťaže, a pozmeňujúci návrh, o ktorom hovorím, vkladá za článok jeden nový článok dva, ktorý je novelizáciou zákona o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Čiže nerieši hospodársku, hospodársku súťaž, ochranu hospodárskej súťaže, nerieši veci, o ktorých pán podpredseda vlády hovoril vo svojom úvodnom vstupe, rieši aplikačné problémy, ktoré sa objavili pri čerpaní prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti. Čo je teda legitímny, legitímny cieľ, akurát tá forma nie je nielenže legitímna, ale ani legálna. Ľudovo sa to nazýva prílepok a v § 94 je ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, sa o tom hovorí tak, že pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona.
Toto je prílepok, toto je pozmeňujúci návrh, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona a teda nieže by to bol jediný prílepok, ktorý tu máme v tomto volebnom období alebo ktorý máme navrhnutý, alebo možno aj, aj schválený aj, aj teda v iných volebných obdobiach, táto nemilá zákonu odporujúca prax tu pretrváva naprieč volebnými obdobiami, ale teda považujem za potrebné na to upozorniť a aj z toho dôvodu, že je tento prílepok čímsi výnimočný. A je výnimočný tým, že je priznaný, že je prílepok, ako zástupcovia úradu pána podpredsedu alebo teda úradu vlády priznali, tak je to prílepok. Jednoducho objavili sa problémy a chce, chce úrad čerpať, tak na ústavnoprávnom výbore priamo zaznelo priznanie, že je to prílepok. Čo je teda úplne, úplne výnimočné, lebo obvykle predkladatelia prílepkov sa snažia to zatajiť, snažia sa povedať, že nie, nie, ono to nejako súvisí, lebo však veď aj čerpanie prostriedkov z plánu obnovy má vplyv na hospodárstvo a hospodárstvo súvisí s hospodárskou súťažou, takže vlastne to nejako súvisí. Tuto to bolo otvorene priznané, čo na jednej strane oceňujem, ale na druhej strane nie je to dôvod, aby sme na prílepok, ktorý je priznaný, nahliadali inak ako na prílepok, ktorého prekladateľ sa tvári zatajiť, že ide, že ide o prílepok.
A ďalšia bizarná vec, ktorá sa stala na ústavnoprávnom výbore, je, že keď som teda najprv, myslím, kolega Vančo, alebo kto to bol, povedal, že to vyzerá ako prílepok, ja som povedal, že je to prílepok, potom zástupcovia úradu priznali, že je to prílepok, tak som hovoril, že no však ale veď by sa to dalo aj normálne prerokovať. Veď tak dobre, tak trošku sa, trošku sa to natiahne, ak by bol riadny legislatívny proces, ale, ale dobre. Ale potom sú také, povedal by som, že mäkšie a menej neprijateľné formy obchádzania riadneho legislatívneho procesu, ktorý by mal pozostávať z riadneho pripomienkového konania a potom z neskracovania, neskracovania legislatívneho konania na pôde parlamentu a už vôbec nie prílepok, lebo prílepok je v podstate najtvrdšia forma porušenia legislatívnych pravidiel. Že som hovoril, že však ste mali aj iné možnosti, ak už teda nedalo sa, podľa mňa by sa nič nestalo, keby to išlo normálne, no tak by to bolo trošku neskôr účinné, ale tak mohli ste spraviť napríklad to, že by ste, ak sú tam dané dôvody na skrátené legislatívne konanie, tak by ste to dali do skráteného legislatívneho konania. Lebo áno, sú také situácie, keď niečo nepočká, tak, tak, a toto nie vec tak kontroverzná ako novela Trestného zákona, mafiánsky balíček, toto, toto asi obsahovo s tým niekto nebude mať zásadný problém, pokiaľ teda ak to dokážem posúdiť, tak prečo nie skrátené legislatívne konanie.
Alebo ste to mohli dať ako poslanecký návrh, to tiež nie je dobré, keď sa vládne návrhy, ktoré sú pripravené na vláde, dávajú ako poslanecký návrh, ale, ale je to vždycky lepšie ako keď sa to rieši cez prílepky, lebo keď je to poslanecký návrh, tak síce tam nie je riadne medzirezortné pripomienkové konanie, ale sa to normálne prerokuje v prvom čítaní, potom je priestor v druhom čítaní, dokonca je pripomienkové konanie k, aj keď nie je úplné, ale pripomienkové konanie k stanovisku vlády, čiže aj verejnosť sa nejakým spôsobom môže k tomu vyjadriť, tak som sa spýtal, že prečo, prečo nie je niektorá z týchto mäkších možností. A dostal som odpoveď, že teda dôvody na skrátené legislatívne konanie tam nie sú. Lebo síce štátu hrozia škody, ale hospodárske škody, ale nie vážne hospodárske škody, lebo to je podmienka, podmienka pre skrátené legislatívne konanie. Tak to ma tak zarazilo, lebo tak teda niekedy sa prílepok používa ako spôsob, keď sa, keď sa chce vláda vyhnúť rozprave o skrátenom legislatívnom konaním, keď je za to kritizovaná zo strany opozície, tak použije prílepok, lebo je síce presvedčená, že sú dôvody na skrátené konanie, ale nechce, nechce tu ani to skrátené konanie, tak to rieši cez prílepok.
Ale v tomto prípade podľa predkladateľa ani nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie, ako sme sa dozvedeli na ústavnoprávnom výbore. A ten poslanecký návrh zákona, že by sa to riešilo poslaneckým návrhom zákona, čo opäť nie je dobrá prax, nemalo by sa to tak robiť, ale je to, samozrejme, že menší problém ako dávať prílepok, ktorý je priamo vyslovene zakázaný zákonom o rokovacom poriadku v § 94 ods. 3. Tak tá odpoveď bola tiež milá, že áno, aj o tom uvažovali, že by to išlo cez poslanecký zákon, ale potom sa to nejak, niečo sa tam pomrvilo a nestihli to, nestihli termín na predkladanie návrhov, návrhov zákona. Čiže uvažovali aj o tejto forme, ktorá, áno, možno by, by sme tu stáli a pýtali sa, že prečo poslanci riešia niečo také, čo mala riešiť vláda, ale áno, poslanci, poslanci môžu predkladať, predkladať návrhy zákonov, nie je to nič, čo je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku.
Tak, tak teda moja otázka znie, že prečo prílepok, pán podpredseda vlády, prečo ste to neriešili inak, prečo ste nešli do normálneho rokovac... legislatívneho procesu, a či si teda uvedomujete, že je to v rozpore so zákonom. Ešte raz, § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona. Rokujeme o novele zákona o ochrane hospodárskej súťaže, navrhuje sa doplniť čl. 2, ktorý novelizuje zákon o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, a zo strany zástupcov prekladateľa bolo priznané, že je to prílepok a prílepok to byť nemôže.
Zároveň teda v súlade s § 94 ods. 4 upozorňujem pána spravodajcu alebo žiadam ho, aby nedal hlasovať o bode 1 spoločnej správy z tých pozmeňujúcich návrhov, pretože v § 94 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku sa uvádza, ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa ods. 2 alebo ods. 3, a toto je ten ods. 3, zákaz prílepkov, predsedajúci nedá o ňom hlasovať. Takže o tomto návrhu by sme nemali hlasovať, lebo nespĺňa podmienky § 94 ods. 3, a teda v zmysle § 94 ods. 4 sa o takomto návrhu nedá hlasovať. Pre prípad, že by tomuto nebolo vyhovené, tak teda žiadam, aby sa o tých bodoch, dvoch bodoch uvedených v spoločnej správe, dvoch pozmeňujúcich návrhoch hlasovalo samostatne.
Ďakujem.

Ďakujem všetkým kolegom za reakcie formou faktických poznámok. Som rád, že iniciatíva SMER-u pomohla nastoliť debatu medzi liberálnymi konzervatívcami a progresívcami na pôde Národnej rady, a teda je jasné, v čom sa zhodneme aj v čom sa nezhodneme. Pán poslanec Štefunko povedal, že vy progresívci pozeráte dopredu, my zase ako konzervatívci alebo liberálni konzervatívci rešpektujeme ľudí, rešpektujeme to, že sú nedokonalí a nemyslíme si, že politici vedia lepšie ako ľudia, čo je pre nich dobré, ale to je možno téma na, na inú debatu a iné fórum. To, čo som chcel svojím vystúpením povedať, je, že napriek tomu, že sa nezhodneme napríklad v náhľade na konkrétnu kauzu, ktorá vyvolala tento zákon a aj jeho predchodcov, lebo tak toto je už, ja neviem, tretia alebo koľká verzia toho návrhu zákona a stále je to v podstate o tom istom s malými obmenami, tak napriek tomu, že sa nezhodneme v tej vecnej stránke, ktorá vyvolala tento návrh zákona, tak sa zhodneme v tom, že nie je to dôvod na to, aby štát zasahoval do právomocí samospráv, to, že sa nám niečo nepáči na tom, čo robí samospráva. A teraz nehovorím, že sa nám niečo nepáči, že sa v samospráve kradne a vieme urobiť nejaké opatrenia, aby sa nekradlo alebo aby sa kradlo menej, tak ho urobme, ale to, že správu vecí verejných vykonáva samospráva, má predpoklady na to, aby ju vykonávala, a teraz my tam dáme nejakú ingerenciu zo strany štátu iba preto, že sa nám nepáči jedno, dve, tri konkrétne opatrenia, to naozaj nie je dobrá cesta.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, poviem iba dve veci. Po prvé, programové vyhlásenie vlády uvádza: „Podpora regionálneho rozvoja je nevyhnutnosť a modernizácia samosprávy oprávnená potreba, preto vláda bude k regionálnemu rozvoju a modernizácii samosprávy pristupovať na základe dvoch princípov: žiadne rozhodnutia bez diskusie a žiadne kompetencie bez peňazí. Vláda preto zavedie do legislatívneho procesu tzv. doložku zlučiteľnosti s Európskou chartou miestnej samosprávy."
Táto doložka ešte nebola zavedená, nie je realitou, ale keby sme si urobili test, či tento návrh zákona je, alebo nie je v súlade s chartou, tak obávam sa, že by výsledkom bolo, že nie je. Už tu k tomu hovorila aj pani poslankyňa Kleinert, týka sa to čl. 4 a čl. 8, stručne zacitujem: "Vo všeobecnosti správu verejných vecí vykonávajú prednostne tie orgány, ktoré sú k občanovi najbližšie. Priznanie kompetencie inému orgánu by malo zohľadňovať rozsah a charakter úlohy i požiadavky efektívnosti a hospodárnosti. Právomoci udelené miestnym orgánom sú obyčajne plné a výlučné, tieto právomoci nesmie porušiť ani obmedzovať žiaden ústredný či regionálny orgán s výnimkou prípadov ustanovených zákonom. Akýkoľvek správny dohľad nad činnosťou miestnych orgánov je obyčajne zameraný len na zabezpečovanie jej súladu s právom a ústavnými princípmi; správny dohľad však tam, kde je to účelné, môžu vykonávať aj vyššie orgány, pokiaľ ide o plnenie úloh, ktorých výkon je prenesený na miestne orgány. Správny dohľad nad miestnymi orgánmi sa vykonáva tak, aby sa zabezpečila vyváženosť medzi mierou zasahovania kontrolného orgánu a významom záujmov, ktoré má v úmysle chrániť."
Považujem za dosť jasné, že tento zásah nie je primeraný a zodpovedajúci tým cieľom, ktoré sú deklarované.
A druhá vec, ktorú by som chcel povedať, a v tom sa asi budem trochu líšiť s predrečníkov, ktorí vystupovali v rozprave, pani poslankyňa a páni poslanci z Progresívneho Slovenska, tak áno, treba otvorene povedať, že toto je lex Vajanského nábrežie. A ja na rozdiel od kolegyne a kolegov z Progresívneho Slovenska k tomu novému riešeniu dopravy na Vajanskom nábreží nemám až taký pozitívny vzťah. Nemyslím si, že to bolo šťastné. To konkrétne riešenie podľa môjho názoru nie je dobré a úplne rozumiem tým, ktorí sú k nemu kritickí. A teda ja som nešofér, takže mňa sa to bezprostredne netýka, ja som tam nevyšiel s podvozkom na tie, na tie nárazníky, ale, ale registrujem veľkú nespokojnosť s tým, ako je to riešené. Registrujem kritiku a považujem ju za oprávnenú tým, ako sa to komunikovalo, tým, že tomu nepredchádzala nejaká participácia pri príprave toho, že sa to v podstate mocensky pretlačilo. A teda nakoniec, keďže nie som progresívec, tak ani úplne nezdieľam ten zápal v boji proti autám a snahu vytláčať individuálnu automobilovú dopravu, však, samozrejme, nech sa rozvíja cyklodoprava, nech, nech sa rozvíja hromadná doprava, ale motoristi a ľudia, ktorí používajú autá, nie sú nepriatelia, nemali by sme sa k nim takto správať. A v tejto konkrétnej veci som ja asi na úplne inej pozícii ako tuto kolegyne a kolegovia z Progresívneho Slovenska, ale napriek tomu si nemyslím, že to, že v nejakej konkrétnej veci mám iný názor na to, čo robí samospráva, že je to dôvod na to, aby sa zmenil zákon a aby prostredníctvom zmeny zákona štát zasahoval do právomoci, ktorá je zverená samospráve, ktorú samospráva vykonáva, je schopná ju vykonávať. A mne sa to môže ako obyvateľovi Bratislavy nepáčiť, čo robí tá samospráva, ale keď to chcem zmeniť, tak to mám zmeniť tak, že vymením tú samosprávu, vymením primátora, vymením zastupiteľstvo, alebo budem na nich tlačiť, aby, aby zmenili nejaké politiky, ktoré robia, nie prostredníctvom toho, že parlamentná väčšina si schváli účelový zákon, prostredníctvom ktorého bude štát a štátne orgány vstupovať do niečoho, čo patrí samospráve a čo samospráva je schopná vykonávať. Čiže ja budem hlasovať proti tomuto návrhu zákona.
Ďakujem.