Videokanál poslanca

Pani poslankyňa Jurík, ja, samozrejme, že rozumiem tomu, že tie konkrétne trestné činy, krádež, znásilnenie sú ako špecifické a tu je ambícia pokryť celostne to konanie, ktoré sa týka domáceho násilia voči blízkej osobe alebo inej osobe v rodinnom alebo v obdobnom, obdobnom pomere. Pokiaľ nedosahuje tú intenzitu ako, ako v § 208 týranie blízkej osoby a zverenej osoby, lebo aj tam je aj fyzické násilie, psychické násilie, môže tam byť sexuálne násilie, je tam ekonomické násilie, je tam, je tam ponižovanie, čiže, čiže ide mi len o to, že, že akým spôsobom to jednoznačne, jednoznačne rozlíšiť, lebo kým vo vzťahu k tým teda nejakým špecifickým trestným činom, ktoré sa týkajú iba, ja neviem, sexuálneho násilia alebo ekonomického násilia, alebo ekonomickej trestnej činnosti, je mi to jasné, že toto má ambíciu byť, byť všeobecnejšie, komplexnejšie pokrývajúce všetko.
V tomto prípade, v tomto prípade si myslím, že možnože ešte stojí za tú diskusiu, aj preto by to bolo dobré posunúť do druhého čítania, že akým spôsobom rozlíšiť tie skutkové podstaty § 208 a § 208a, lebo, lebo ani týranie blízkej osoby a zverenej osoby nemusí mať vždy charakter, že, ja neviem, partner do, do krvi zmláti, zmláti svoju manželku, ale môže tam môže ísť o dlhodobé, dlhodobé psychické týranie, ktoré nedá sa, nedá sa považovať iba za nejaké jednorazové, ale ak dochádza k nemu, dochádza k nemu dlhodobejšie.
Ale tak dobre. Nechajme si to na druhé čítanie a dúfajme, že presvedčíte koaličných poslancov.

Ďakujem obom kolegom za reakcie.
Pán poslanec Krúpa, no tak neviem, či ten cirkus zažívame pravidelne, lebo to bol naozaj výnimočný cirkus aj na pomery slovenského parlamentu, keď tu v dojemnej zhode vtedajšej, alebo väčšiny v terajšej vládnej koalície SMER, ktorý vtedy ešte obsahoval aj dnešný HLAS, SNS, fašisti a SME RODINA a veľká časť vtedajšieho OĽANO odmietli Istanbulský dohovor, a, a teda pod, pod úplne absurdnou argumentáciou tému násilia páchaného na ženách poslali, poslali niekam preč, a teda postavili sa proti účinnejšiemu boju proti tomuto násiliu.
A, pani poslankyňa Jurík, áno, ja, veď práve preto som pripomenul, že, že ste to predložili v inom kontexte, vy ste to dávali na decembrovú schôdzu, čiže vy ste to dali ešte vtedy, keď ani ten samotný návrh novely Trestného zákona zo strany vlády nebol, nebol známy, nieto ešte ten dopad na, na tému premlčania, premlčania znásilnení, to som chcel oceniť, že teda tej téme sa, téme sa venujete a nie je to nejaká že reakcia na to, že chcete sa zviesť na tej vlne, ale že, že vnímate tú tému tak dôležitú, ako tá téma dôležitá je.
A tie moje otázky, ako som povedal, sú skôr otázkami do prípadného druhého, druhého čítania, že ako to, ako to nastaviť tak, aby, aby tam nevznikali nejaké pochybnosti, že či, či jedno konanie sa má posudzovať podľa jedného alebo druhého, druhého trestného činu, lebo, lebo vidím tam nejaké podobnosti, ale hovorím, že toto sú veci, ktoré určite sa dajú buď vysvetliť, alebo možno nejakým drobnými úpravami vyriešiť.
Ďakujem.

Na úvod sa ospravedlňujem pánovi predsedovi Národnej rady, že som sa prihlásil aj k tomuto návrhu zákona.
Naozaj sa nehlásim úplne ku všetkému, ale túto tému považujem za mimoriadne dôležitú, a keď predkladateľky a predkladateľ odovzdávali do podateľne tento návrh zákona, tak, predpokladám, že netušili, v akom kontexte širšom bude táto téma rezonovať vzhľadom na to, čo vládna koalícia schválila v novele Trestného zákona vo vzťahu k... k skráteniu premlčacej doby znásilnenia a toho, čo to sprevádzalo, vrátane postojov niektorých koaličných poslancov.
Na úvod by som sa vrátil ešte aj k tomu, čo pani poslankyňa Jurík hovorila o svojom vystúpení o tom istom Istanbulskom dohovore, ja som si to tu ako jeden z mála tu v tejto chvíli prítomných zažil aj, aj úplne, úplne naživo, a teda Sloboda a Solidarita a moje kolegyne a kolegovia a ja sme sa snažili zabrániť tomu, aby Slovenská republika prostredníctvom Národnej rady odstúpila od záväzku ratifikovať Istanbulský dohovor. Zažili sme si všetky tie absurdné argumentácie, ktoré, ktoré to sprevádzali, a opakované pokusy, keďže sa im to nepodarilo dobre naformulovať na, na prvý raz, ale teda nakoniec to naformulovali dobre a Slovenská republika tým prostredníctvom svojich zvolených zástupcov dala najavo, že aký má postoj k téme násilia páchaného na ženách a rodovo podmieneného násilia.
A ale keďže aj, aj tí, čo kritizovali Istanbulský dohovor, lebo teda vadilo im tam najmä slovo rod, tak tvrdia, že však áno, chceme bojovať proti domácemu násiliu, tak treba im dávať príležitosť, ako to sa snažia aj predkladatelia tohto návrhu zákona robiť, aby teda, dobre, tak nebude ratifikovaný Istanbulský dohovor, ale, ale robme tie opatrenia, ktoré reálne zlepšia situáciu žien a ďalších, ale teda aj mužov, na ktorých je páchané, páchané partnerské násilie, násilie v blízkych vzťahoch, domáce násilie, akokoľvek to nazveme.
A chcem teda osobitne vyzdvihnúť to upozornenie na, na nebezpečnosť páchania násilia v prítomnosti detí, nielen násilia, ktoré je páchané povedzme rodičmi na deťoch, ale aj násilia, ktoré je páchané v prítomnosti detí, lebo, lebo keď deti sú svedkami partnerského násilia, tak to násilie je fakticky páchané aj na nich, aj keď sa im nič fyzicky nestane, aj keď ony nie sú jeho priamou a bezprostrednou obeťou, tak aj oni sú ním postihnuté a rovnako teda platia aj tie ďalšie veci, ktoré v tejto súvislosti pani predkladateľka povedala, že, že aj k spúšťaniu toho partnerského násilia často dochádza práve v období tehotenstva, keď si je muž istý tým, že, že, že partnerka alebo manželka od neho, od neho neodíde v tomto štádiu, tak, tak veľmi často práve vtedy sa zmení a začína, začína ten cyklus násilia, áno, a pokračuje potom aj v tom postpartnerskom období, keď sa, keď sa teda aj žena dokáže vymaniť z toho vzťahu, a, a pokračuje často práve prostredníctvom, prostredníctvom detí, a teda tam zaznieva častokrát absurdný argument alebo absurdné tvrdenie, že však áno, tak bil ten muž ženu, ale vo vzťahu k deťom sa správal pekne, no tak, tak je to, je to dobrý otec. No žiadny, žiadny otec, ktorý bije svoju manželku alebo partnerku, alebo teda matku svojich detí, alebo ju inak týra, nie je dobrý otec. To len teda na margo toho.
No a sme v prvom čítaní síce, ale, ale mám takú jemnú obavu, že do druhého čítania sa nemusíme dostať, tak by som si dovolil aj nejakých pár poznámok, ktoré by som za iných okolností možno povedal až v druhom čítaní. A chcel by som sa teda lepšie zorientovať v tom návrhu, lebo rozumiem tomu tak, že zámerom je dostať do Trestného zákona novú skutkovú podstatu trestného činu, ktorá bude pokrývať tie konania, ktoré vo vzťahu k existujúcej skutkovej podstate § 208 týranie blízkej a zverenej osoby nie sú pokryté a sú policajtmi častokrát zbagatelizované, že však to nie je trestný čin, a sú riešené maximálne ako priestupok, alebo teda nie sú riešené, nie sú riešené vôbec. Plus ešte, ešte sú tam, samozrejme, iné skutkové podstaty, pod ktoré to môže, môže spadnúť.
To, čo je moja otázka, a teda povedal by som aj istá pochybnosť, je, že či, či je to dostatočne rozlíšené, existujúca skutková podstata § 208 týranie blízkej a zverenej osoby a navrhovaná skutková podstata § 208a domáceho násilia, pretože aj dnes je trestným podľa § 208 spôsobovanie fyzického utrpenia, aj, aj aj v tom návrhu sa hovorí o spôsobovaní fyzického utrpenia, aj dnes je trestným spôsobovanie psychického utrpenia, aj v tom návrhu sa hovorí o, o spôsobovaní psychického utrpenia, dnes je trestné vyhrážanie sa, vyvolávanie strachu alebo stresu, násilná izolácia, navrhuje sa, aby trestné bolo, bolo vyvolávanie, vytváranie zastrašujúcej, nepriateľskej, zahanbujúcej, ponižujúcej, urážlivej, urážlivej atmosféry, že akým spôsobom sa teda reálne rozlíšia niektoré konania, lebo áno, je zrejmé, že niektoré konania spadnú buď do jednej, alebo do druhej skutkovej podstaty, ale, ale teda viem si predstaviť aj konania, že, že, ktoré bude mať aj ten policajt alebo orgán činný v trestnom konaní problém, že či ich má zaradiť pod existujúci doteraz § 208, alebo pod navrhovaný, navrhovaný § 208a.
Keď napríklad muž bije svoju partnerku a spôsobuje jej fyzické násilie a utrpenie podľa § 208a alebo jej spôsobuje fyzické utrpenie bitím podľa § 208, keď ponižuje a vyhráža sa a spôsobuje psychické násilie ponižovania a vyhrážaní sa, ako je to už dnes zadefinované v § 208, alebo to bude len – v úvodzovkách len –, lebo, lebo je tam miernejší trest, vytvárať ponižujúcu atmosféru a vyhrážať sa takýmito činmi podľa § 208a.
Ak by nanovo bol zadefinovaný trestný čin, ktorý dnes máme zadefinovaný ako, ako týranie blízkej a zverenej osoby, tak viem si predstaviť, že niečo je základná skutková podstata, niečo je kvalifikovaná skutková podstata a podľa tej intenzity to, to spadne do jednej, alebo do druhej. Ale keď sú to dva rôzne trestné činy, alebo keby to boli dva rôzne, dva rôzne trestné činy, tak nie je mi úplne jasné, že akým spôsobom by sa, by sa ten-ktorý skutok, ktorý má znaky zaraditeľné aj do jednej, aj do druhej skutkovej podstaty, zaraďoval buď tam, alebo, alebo do druhého.
Keby bolo zjavné, že povedzme § 208a sa má uplatniť subsidiárne iba v prípade, ak intenzita toho činu neumožňuje postupovať podľa § 208, kde je, kde je prísnejšia sadzba, tak by to bolo jasné, ale mne z toho, ako je to teda naformulované, to paragrafové znenie, nie je úplne jasné, že, alebo nie je evidentné, že, že sa má § 208a, ako je navrhnutý, uplatňovať iba subsidiárne, ak nie je dosiahnutá intenzita povedzme toho útoku fyzického, psychického, emočného, ďalšieho, ktorá je zaraditeľná pod § 208, a teda môže to teoreticky vytvárať aj nejakú nejasnosť, že dnes policajt príde a nevie, že pod ktorú skutkovú podstatu to má zaradiť a že či naozaj je to týranie zverenej a blízkej osoby, ale, ale ak toto bude schválené, tak, tak možno bude riešiť dilemu, že či to je týranie zverenej a blízkej osoby, alebo je to domáce násilie, čiže chcel som položiť tieto otázky, lebo len z prečítania textu návrhu zákona, z dôvodovej správy a ani teda z vypočutia si, si vystúpení dvoch predkladateliek nemám na tieto otázky úplnú odpoveď, takže by som bol rád, ak by, ak by mi mohli kolegyne na toto nejakým spôsobom odpovedať, že aká podľa ich predstava... predstavy by mala byť tá línia, ktorá bude rozlišovať skutky medzi, medzi tieto dva trestné činy.
Ďakujem.

Pán poslanec Hargaš, ďakujem za odpoveď na moje otázky.
A teda aby nedošlo k nedorozumeniu, ja som to ako nemyslel ako výčitku, že, že prečo ste s tým neprišli skôr, lebo tak to niekedy zvykne vládna koalícia robiť opozícii, ktorá predtým bola vo vláde, že a prečo s tým prichádzate teraz, prečo ste to nenavrhli, keď ste boli vo vláde, však vtedy ste to mohli presadiť a teraz je to iba také piár.
Ja som sa naozaj úprimne zaujímal o to, že, že kedy ste s tým nápadom prišli alebo odkedy ste o tom uvažovali. A teda aj odpoveď, že v čase, keď sa riešil antibyrokratický zákon a ďalšie zmeny, keď ste boli štátnym tajomníkom, tak jednoducho nebolo to na programe dňa, lebo ste riešili iné, a toto ste plánovali neskôr, alebo, alebo sa ten problém ukázal práve naopak až neskôr, keď už to vyžadovanie povolení, ako ste aj v tom slove hovorili, že vyžadovanie povolení pre iné orgány verejnej moci už nebolo potrebné, a napriek tomu si občania stále, stále žiadali. Tak len toto som si chcel nejako, nejako ujasniť.
A pokiaľ ide o tú druhú otázku, že, že kam to patrí, to ma len teda tiež tak zaujímalo, lebo teda teoreticky je možné aj do jedného, aj do druhého. Je to znižovanie byrokracie, aj keď nie byrokracie štátnej, ale byrokracie, ktorú povedzme že súkromné subjekty vyžadujú od občanov, a je teda úplne v poriadku, že či sa to dá tam alebo tam.
A ak ste usúdili, že viac to patrí do zákona o e-Governmente, tak ja to rešpektujem a myslím si, že je to dobrý návrh a zaslúži si podporu, a keď aj nie zo strany koalície v podobe tohto návrhu, ale verím, že to opatrenie skôr či neskôr sa presadí a možno už počas tohto volebného obdobia.

Pán poslanec, k tomu, čo ste hovorili v úvode, len teda jedna malá poznámka, že možnože zo strany predkladateľov, pokiaľ očakávajú, že by sa niektorí poslanci chceli vyjadriť, ale nevydá to na celé vystúpenie v rozprave, ale iba na faktický príspevok, tak existuje taká možnosť, že predkladateľ nepovie všetko, čo chce povedať o svojom návrhu v tom úvodnom slove, na ktoré sa nedá reagovať, ale povie iba niečo základné a potom sa prihlási do rozpravy ako prvý, a teda tí poslanci, ktorí chcú niečo povedať, ale je to tak na jeden a pol až dve minúty, tak potom nemusia sa hlásiť s krátkymi vystúpeniami v rozprave, ale môžu faktickou na vystúpenie predkladateľa v rozprave. Tak aj, aj takýto spôsob sa dá využívať.
A pokiaľ ide o tú druhú vec, ktorú ste hovorili, že by si to vládna koalícia mohla nejako osvojiť, no tak opozícia často predkladá návrhy zákonov, ktoré sú o tom, že, že vie, že to neprejde, ale teda smerom do budúcnosti deklaruje, že keď sa dostane k moci, tak bude takéto veci presadzovať. V tomto prípade si myslím, že je šanca, že by tie veci boli presadené už skôr. Som dosť skeptický, že by mohli byť presadené tak, že koalícia podporí opozičný návrh, ale predpokladám, že sú to tak normálne a dobré veci, že v rámci nejakého ďalšieho balíčka, s ktorým príde príslušné ministerstvo, by sa mohli ocitnúť aj tieto, tieto opatrenia.
A teda využil by som tú príležitosť a spýtal by som sa asi predkladateľa, že, že prečo s takýmto neprišli skôr už teda, alebo neprišla predchádzajúca vláda alebo tá predpredchádzajúca, keď sa asi dalo očakávať, že takéto niečo môže nastať. A ešte, že či to patrí skôr do e-Governmentu alebo skôr do antibyrokratického zákona.

Ja som chcel oznámiť termín hlasovania, ale ten je všeobecne známy, že to bude v utorok 27. februára o jedenástej hodine, keďže dovtedy sa hlasovať nebude a asi ani potom sa už hlasovať nebude.
Ale teda aby som ešte zareagoval na rozpravu a využil, využil právo spravodajcu, tak by som zareagoval na to, čo povedal vo faktickej pán poslanec Gábor Grendel. No obávam sa, že to nie sú žiadne halucinogénne hríby, že sú to proste noty, ktoré dostali všetci koaliční predstavitelia. Len opakujú a budú opakovať teraz tú mantru, že pani prezidentka je zodpovedná za to, že podpísala novelu, ktorú si oni vymysleli, napísali, pripravili, predniesli, priniesli ju do parlamentu, pretlačili ju cez parlament a napriek všetkým upozorneniam nielen zo strany opozície, ale aj zo strany pani prezidentky, zo strany odbornej verejnosti, zo strane európskych inštitúcií si ju schválili a teraz chceli, aby niečo, čo oni pokazili, za nich niekto iný naprával. Nie, je to ich vlastná zodpovednosť, môžu mať v tých notách napísané čokoľvek, myslím si, že toto je každému normálne uvažujúcemu človeku jasném kto to spôsobil a kto za to nesie zodpovednosť. A je to vládna koalícia, nie pani prezidentka. (Potlesk.)

Ďakujem kolegyniam a kolegom za reakcie.
Pán poslanec Grendel, áno, aj ja sa stotožňujem s tým, že postup pani prezidentky je rozumný, logický a správny a niet dôvod ho dezinterpretovať tak, ako to urobil pán poslanec Glück, žiaľ, tu nie je. Ja som sa tak tešil, že sa konečne niekto z koalície zapája do rozpravy, ale tak už povedal si a odišiel.
A ako pani poslankyňa Števulová upozornila, však pani prezidentka nemusela dávať najavo nesúhlas s touto novelou tým, že by ju vetovala. Veď ona prišla do parlamentu a vystúpila v štádiu prerokovania toho návrhu zákona. Toto pani prezidentka, nepamätám si, že by niekedy urobila, resp. viem, že takéto niečo nikdy neurobila. A pokiaľ si pamätám, tak ani žiadna predchádzajúca hlava štátu to neurobila, že by do schvaľovania zákona vstúpila už v tejto fáze. Ale podľa toho, čo povedala pani poslankyňa Števulová, to sa mi zdalo také výstižné, lebo ten postreh pána poslanca Glücka k tomu, čo si všímajú znásilnené ženy, bol asi rovnako presný ako jeho postreh k tomu, ako sa pani prezidentka stotožnila alebo nestotožnila s mafiánskym balíčkom.
Pani poslankyňa Plaváková, ja teda viem, že ste dali ten návrh na vládu aj návrh na úpravu premlčacích lehôt pre tie vymedzené trestné činy, aj návrh na skrátené legislatívne konanie. A zákon síce hovorí, že skrátené legislatívne konanie je možné, keď sú ohrozené základné práva, ale asi je pre koalíciu rozdiel, či sú ohrozené základné práva zlodejov, podvodníkov a korupčníkov, alebo znásilnených žien. (Potlesk.)

Pôvodne som chcel len reagovať na faktické poznámky, ktoré boli na moje vystúpenie, najmä teda na pána poslanca Glücka, ale teda nepochopil som, že pán navrhovateľ sa hlási do rozpravy, myslel som, že má iba faktickú, takže som nestihol dať faktickú, takže teraz to už nebude 15 minút.
Pán poslanec Glück mi vyčítal, že som povedal niečo pánovi poslancovi Šucovi, ktorý mi doniesol vodu, ja som sa mu poďakoval a som mu veľmi vďačný, že si všimol, že sa mi zadrháva hlas a mi vyschlo v hrdle, akurát som teda povedal, že ďakujem, že to nie je cola, v narážke na to, že pán poslanec Hlina doniesol pánovi poslancovi Gašparovi colu, keď tu ako spravodajca niekoľko hodín uvádzal, uvádzal hlasovanie, bol v tom aj nejaký politický rozmer, ale pánovi poslancovi Gašparovi tá cola chutila a nepil tú minerálku, čo mal na jednej strane, ale tú colu, ktorú mu doniesol pán poslanec, poslanec Hlina, tak len som si na to spomenul, tak som spontánne sa poďakoval za to, že to bola minerálka a nie cola, ale naozaj som vďačný, vďačný za tú vodu.
A teda to, čo ďalej povedal pán poslanec Glück, tak okrem toho, čo už aj reagovali kolegovia, tak, tak povedal, že táto právna úprava je tu už dlhé roky a kde som bol, keď, keď sa to dialo dlhé roky. No, problém je, že § 363 sa tak masívne v tak závažných a viditeľných veciach v minulosti nezneužíval, pretože v situácii, keď mala vládna moc k dispozícii Dušana Kováčika, ktorý citlivé kauzy si ponechával u seba, nerozhodoval, zametal pod koberec, no nebolo potrebné, aby generálny prokurátor tak masívne v takej, v takých závažných veciach a tak častokrát aj neodôvodnene používal § 363, preto nebola o tom rozprava.
Napriek tomu, a to som hovoril ja vo svojom vystúpení k predchádzajúcemu bodu k nášmu návrhu novely, som upozornil na to, že zmenu § 363 sme mali napísanú v programovom vyhlásení vlády Igora Matoviča, vlády Eduarda Hegera. Toto bol náš zámer ešte vtedy, keď okrem malých detí a ľudí, ktorí vôbec nevnímajú politickú realitu, nikto netušil teda, teraz už všetci vedia, čo je to § 363, vtedy to nebolo vecou nejakej verejnej diskusie, napriek tomu to v tom programovom vyhlásení bolo.
Pán poslanec Glück hovoril o tom, že sa zhodneme, že o vine rozhoduje len súd. No opäť asi nepočúval ani to, čo som hovoril ja, ani to, čo hovoril pán poslanec Vančo, lebo áno, je to tak podľa ústavy, malo by to tak byť, ale v realite to tak nie je. Lebo síce nie de iure, ale de facto už dnes generálny prokurátor prostredníctvom uplatnenia § 363 častokrát de facto zastaví tie trestné stíhania, lebo, lebo nie je možné v nich pokračovať, nie je možné niektoré úkony opakovať, nie je možné posunúť sa ďalej. A ja som tu upozornil na to, že v dôsledku schválenia pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Gašpara, ktorý sa týka premlčania, ani premlčanie nebude prerušené a nezačne plynúť nová premlčacia doba len samotným vznesením obvinenia, ale iba obvinenia, ktoré nebolo zrušené. Čiže nepreskúmateľné rozhodnutie podľa § 363, prostredníctvom neho môže generálny prokurátor zrušiť obvinenie, a tým pádom sa nepreruší premlčacia doba, až sa raz premlčí ten, ten trestný čin. Čiže opäť je to ďalší krok k tomu, aby generálny prokurátor miesto súdu mohol rozhodovať, rozhodovať o vine.
A teda tiež som s otvorenými ústami počúval pána poslanca Glücka, keď hovoril o tom, že pani prezidentka tým, že podpísala zákon, sa s ním stotožnila, lebo teda stáva sa mi to už častejšie, keď počúvam pána poslanca Glücka, že mám otvorené ústa, aj keď hovoril o tých, o tých znásilnených ženách, tak sa mi to stalo prvýkrát a teraz sa mi to stalo druhýkrát. Takže, takže, jasné, nie je to tak, že by sa s tým stotožnila, ona to jasne povedala. Je to jasné z toho, že to dáva na Ústavný súd. A nie je pravda ani to, čo hovoril pán poslanec Glück, že pani prezidentka predsa mohla namietať to premlčanie, o ktorom som hovoril, a že oni by s tým niečo spravili. No nespravili by nič. Jediné, s čím by boli ochotní niečo spraviť, bolo to premlčanie pri znásilneniach, kde si aj oni dodatočne uvedomili, že prestrelili, že to bola chyba, že to nemali robiť, že sa to nepáči ani ich voličom a voličkám, a tak sa to snažili hodiť na prezidentku. Ale je to vaša zodpovednosť, vy ste to navrhli, boli ste na to upozornení, napriek tomu ste to schválili a teraz máte možnosť to napraviť. Kolegyne z Progresívneho Slovenska vám pripravili návrh zákona, môžte schváliť novelu Trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Myslím si, že, myslím si, že tam by ste možno dostali aj hlasy od opozície.
A posledná vec k tomu, čo teda hovoril pán poslanec Vančo. Áno, samozrejme, že treba sa usilovať o procesnú nezávislosť prokurátorov a skôr by sme mali smerovať do nejakého modelu blízkeho českému zastupiteľstvu, ale, samozrejme uznávam, že z pozície opozície takúto zásadnú zmenu, zmenu nemáme šancu presadiť. Ale áno, to je niečo, kam by sme sa mali uberať, a asi bude dobré, ak o tom budeme, budeme aj diskutovať. Len tie návrhy, ktoré riešia parciálne veci, by asi mali zohľadňovať aj tú existujúcu štruktúru, a teda aj v relatívne, v relatívne normálnejšom prostredí, kde nemusí byť ten generálny prokurátor nejaký ako podobný tomu, akým spôsobom uplatňuje napríklad § 363 súčasný generálny prokurátor Maroš Žilinka, ale taký, čo sa správa úplne, úplne korektne. No tak už len z pohľadu tej hierarchie je asi dosť ťažko predstaviteľné, uplatniteľné, že, že podriadení prokurátori budú vo výraznej miere uplatňovať opravné prostriedky voči, voči generálnemu prokurátorovi, voči ktorému nemajú ani takú procesnú nezávislosť, ako majú zastupitelia v českej, zástupcovia v Českej republike, kde, pokiaľ viem, tak ten dosah nadriadeného je iba o stupeň nižšie, nie na celú štruktúry prokuratúry, ako je to u nás. Ale áno, je to dôležitá téma, treba o nej hovoriť.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rád by som zareagoval na to, čo tu zaznelo, a asi by mi nestačila faktická, a teda v poslednej faktickej by som rád zareagoval aj na tú faktickú pána poslanca Glücka, na ktorú som už vôbec nemohol reagovať.
A, no ono to nie je tak, že generálny prokurátor len podpisuje, čo mu pripravia na úseku trestnom a len tak prídu za ním a on, on to podpíše. Aj z toho, o akých prípadoch sa rozhodovalo a ako sa rozhodovalo, je zrejmé, že evidentne tam jeho zásah a jeho zodpovednosť, zodpovednosť boli. A čo je teda ešte možno ďalší problém, že on často ani nepodpisuje, že to prenesie na, na svojho námestníka, aby to urobil miesto neho, a ani sa len, ani sa len pod to nepodpíše. A samozrejme, že súdy nakoniec rozhodnú o tom, že či, či aj samotné trestné stíhanie v prípravnej fáze bolo vedené v súlade so zákonom, alebo, alebo nebolo vedené v súlade so zákonom.
A k tomu, čo ste hovorili v rámci svojej faktickej poznámky, teda že, že veď ak generálny prokurátor použije § 363, tak to predsa neznamená, že končí trestné stíhanie, tak k tomu sa už, myslím, vyjadril dostatočne obsiahlo a presvedčivo aj pán poslanec Vančo, kde hovoril, že áno, že z formálneho hľadiska to neznamená, že prostredníctvom § 363 môže generálny prokurátor povedať, že končím trestné stíhanie a už nemôžete pokračovať. Ale keď on zruší vznesenie obvinenia, zruší tie úkony, ktoré tomu predchádzali, alebo dokonca zruší aj samotné uznesenie o začatí trestného stíhania, tak reálne to môže znamenať, že to zastaví, že, lebo niektoré úkony sú neopakovateľné. Niekedy sa ten čas naťahuje tak, že, že nemôže sa reálne dopracovať, dopracovať k výsledku to trestné stíhanie. Však boli sme svedkami toho v uplynulom volebnom období, ako sa naťahovalo trestné stíhanie práve vďaka uplatňovaniu § 363. A to bolo len že reálne, že niečo je na papieri, niečo je formálne a niečo je de facto. A de facto áno, de facto tie tristošesťdesiattrojky znamenali v niektorých prípadoch úplné zastavenie toho trestného stíhania.
A teraz, ak by nadobudla účinnosť vami schválená novela Trestného zákona, tak by to znamenalo možnosť zastavenia nielen de facto, ale aj vzhľadom na zákon, a teda vzhľadom na to, ako ste upravili premlčanie. A teraz nemyslím to skrátenie premlčacích lehôt, ale tú drobnú úpravu, ktorá sa dostala do, do Trestného zákona schválením, schválením pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Gašpara. Ja som o tom chcel hovoriť v treťom čítaní, ale ste skrátili rozpravu, takže som sa k tomu nedostal, takže som rád, že teraz mám príležitosť sa k tomu vyjadriť, lebo to súvisí aj s § 363.
Dnes vo vzťahu k vzneseniu obvinenia ustanovenie § 87 ods. 3 písm. a), to je jeden z dvoch spôsobov prerušenia, prerušenia premlčania, ktoré, ktorý, ktorým začne plynúť nová premlčacia doba, znie: "Premlčanie trestného stíhania sa prerušuje vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi úkonmi orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu smerujúcemu k trestnému stíhaniu páchateľa." Odsek 4 potom hovorí, že prerušením premlčania sa začína nová premlčacia doba. Čiže ak sa čin vyšetruje, je vznesené obvinenie, tak sa, voči konkrétnemu páchateľovi, tak sa preruší tá premlčacia doba a začne premlčacia doba plynúť nanovo.
Čo ste vy schválili na návrh, na návrh pána poslanca Gašpara, myslím, že to bolo až v tom, v tej poslednej verzii jeho návrhu, bolo, že "premlčanie trestného stíhania sa prerušuje vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi riadnymi úkonmi orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu, smerujúcimi k trestnému stíhaniu obvineného", teraz pozor, "okrem prípadu, ak obvinenie bolo následne zrušené". Ale obvinenie následne zrušené nerušia iba samotné orgány činné v trestnom konaní, čo, ale čo sa, samozrejme, môže stať, ak dospejú k tomu, že, že teda nebolo dôvodné, ale aj mnohé obvinenia boli zrušené práve rozhodnutím generálneho prokurátora podľa § 363.
Čiže tým, čo ste schválili, ste vlastne umožnili generálnemu prokurátorovi prostredníctvom § 363 rozhodovať o vine, lebo on keď uplatní § 363, zruší obvinenie, druhýkrát ho zruší, v tejto chvíli je to nepreskúmateľné, to rozhodnutie, ak by bol schválený návrh pána poslanca a jeho kolegýň z Progresívneho Slovenska, tak by to bolo preskúmateľné, ale teraz je to nepreskúmateľné. Čiže aj keby to bolo že úplne svojvoľné, tak sa tým, tak sa tým neprerušuje premlčanie a neprerušuje sa premlčanie a jednoducho sa to premlčí. Čiže generálny prokurátor mal teraz tú právomoc iba de facto, lebo už tam bolo vznesené obvinenie, ale teraz vďaka tomuto mimoriadnemu opravnému prostriedku v takom rozsahu, v akom ho tu máme od roku 2015, keď došlo k zmene tej pôvodnej právnej úpravy, a vďaka pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Gašpara, o ktorej som nemohol hovoriť už v treťom čítaní, ale teda bezprostredne to súvisí, dostal generálny prokurátor právomoc de facto rozhodovať o vine, resp. nevine trestne stíhanej osoby, čo teda je v rozpore s ústavou podľa môjho názoru, lebo o vine a treste má rozhodovať iba súd. A tuto to nie je iba také, že už sa to nedá, lebo boli úkony, ale jednoducho zruším, zruším, nie je prerušené obvinenie, lebo je tu výnimka okrem prípadu, ak obvinenie bolo následne zrušené. Vrátane zrušenia podľa paragrafu 363.
Čiže k návrhu zákona, o ktorom práve rokujeme, myslím si, že je to dobrý návrh zákona aj z hľadiska toho, o čom som hovoril, alebo, alebo z hľadiska tej možnosti preskúmania tohto rozhodnutia generálneho prokurátora. Chcem teda len pripomenúť, že boli aj iné návrhy, ktoré uvažovali s tým, ako by sa vtiahli súdy do rozhodovania o § 363. Napríklad jeden z takých najmiernejších bol, že, že generálny prokurátor by nemohol uplatniť § 363 v tých prípadoch, keď už vec posúdil súd. To sú väzobné stíhania, kde okrem splnenia dôvodov väzby súdy majú posudzovať a posudzujú aj dôvodnosť trestného stíhania, a teda keď súd posúdil trestné stíhanie ako, ako dôvodné, súd, tak už by, už by generálny prokurátor nemal povedať, že, že samotné trestné stíhanie je nedôvodné a nemal by v takých prípadoch rozhodovať. To bol jeden z variantov, o ktorých sa uvažovalo ešte v čase, keď žili sme v nejakých naivných predstavách, že by sme predsa len mohli SME Rodinu, aby, aby súhlasila so zmenou § 363, alebo že by sme Igora Matoviča presvedčili, že aj, aj bez Borisa Kollára môžme, môžme to zmeniť. No, nepodarilo sa.
Druhá možnosť, a tu by som dal na zamyslenie, že či by skôr nebolo lepšie vrátiť sa, vrátiť sa k tej pôvodnej úprave, ktorá bola v starom Trestnom zákone, alebo teda k niečomu podobnému, teda že generálny prokurátor by nerozhodoval, ale keby chcel takýmto spôsobom rozhodnúť, tak by dal návrh Najvyššiemu súdu, čiže by sa to otočilo v porovnaní s tým, čo, čo navrhujete. A nevýhodou by bolo, že by bol Najvyšší súd tým, tým zaťažený a možno by musel riešiť aj väčšie množstvo prípadov, ale to by bolo, samozrejme, na generálnom prokurátorovi, to by nebolo na každom obvinenom alebo každom poškodenom, aby sa, aby sa v takejto veci obracal na Najvyšší súd. Výhodu, výhodou by ale teda bolo, že, že teda nedošlo by k tomu rozhodnutiu bez toho, aby rozhodol o tom súd, lebo v tomto prípade o tom, k takémuto rozhodnutiu príde, rozhodne o tom, o tom najprv generálny prokurátor a nie každé rozhodnutie generálneho prokurátora sa potom musí dostať na súd, lebo v niektorých prípadoch nebude toho, kto by sa naňho obrátil. A nielen teda z dôvodu, že, že je, zjavne bol porušený zákon a nie je, nie je dôvod spochybňovať rozhodnutie generálneho prokurátora, ale aj keď je dôvod spochybňovať rozhodnutie generálneho prokurátora, tak to musí niekto urobiť. Môže to urobiť podľa vášho návrhu aj policajt alebo, alebo prokurátor, čo, opakujem, je zlepšenie oproti súčasnému stavu, že aspoň niekto, ale prokurátori s výnimkou prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry sú hierarchicky podriadení generálnemu prokurátorovi, a teda nie som si celkom istý, do akej miery by, by prokurátori využívali možnosť dávať opravné prostriedky voči rozhodnutiu generálneho prokurátora, ktorý stojí v hierarchii úplne, úplne nad nimi a sú, sú mu, sú mu podriadení, a rovnako, rovnako policajti, ktorí sú takisto súčasťou nejakej, nejakej hierarchickej štruktúry, že, že nakoľko by, by chceli takýmto spôsobom vstupovať do nejakého sporu... ďakujem, ešte že to nie je kola (reakcia na poslanca, ktorý priniesol rečníkovi fľašku minerálky a pohár, povedané s pobavením) ... s generálnym prokurátorom.
Z tohto hľadiska by sa mi zdalo lepšie, keby sme sa vrátili možno nie úplne, ale k niečomu na spôsob toho predchádzajúceho modelu, teda že nieže niekto sa musí proti tomu ozvať a podať sťažnosť proti rozhodnutiu generálneho prokurátora podľa § 363, ale naopak, že generálny prokurátor, keď chce urobiť niečo, čo mu dnes umožňuje § 363, tak on by mal urobiť aktívny krok smerom k súdu a nechať, nechať súd, aby rozhodol, ak sa domnieva, že bol, bol porušený, porušený zákon. A samozrejme, že nielen policajt a prokurátor sa môžu obracať so sťažnosťou na Najvyšší súd, tam, kde, tam, kde je poškodený, tak tú právomoc môže využiť, využiť aj poškodený, ale máme trestné činy, kde toho poškodeného nevieme celkom identifikovať ako napríklad fyzickú osobu, ale môže to byť napríklad štátny orgán, ak ide o nejaké korupčné trestné činy alebo, alebo majetkové trestné činy, kde opäť môže byť sporné, že či ten štátny orgán bude mať, bude mať ten záujem.
A posledná vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je, že navrhujete vylúčiť z tej možnosti postupovať podľa § 363 vo vzťahu k vzneseniu obvinenia, čo, čo je, áno, dobre, súhlasím, len, len či je to, či je to dostatočné, či, či tým to všetko pokryjeme, teda uznesenie o vznesení, o začatí trestného stíhania tým explicitne nevylúčime, aj keď by sme to mali vylúčiť už na základe toho nálezu Ústavného súdu, ktorý konštatoval, že uznesenie o začatí trestného stíhania samé osebe nie je ani v prospech, ani, ani v neprospech obvineného, a teda už ani podľa súčasného znenia zákona by nemal generálny prokurátor rušiť uznesenia o začatí trestného stíhania, ale teda možnože mne by sa zdalo lepšie ísť, ísť tou cestou, že, že skôr by sme zadefinovali, voči ktorým uzneseniam a rozhodnutiam orgánov činných v trestnom konaní môže byť použitý postup podľa § 363, čiže niečo buď, ako pán poslanec spomínal, že v Českej republike môže hlavný štátny zástupca použiť, čiže vymedziť tie, tie uznesenia, kde, kde sa to môže diať a teda tie, ktoré sú také, že končí vyšetrovanie, že sa zametá vec pod koberec, čiže, čiže o zastavení trestného stíhania, o postúpení veci, a niečo podobné je zase obsiahnuté aj v tom našom návrhu, že sa nie negatívne vymedzuje, že nemôže sa § 363 použiť voči uzneseniu o vznesení obvinenia, ale sú tam presne vymedzené tie, tie uznesenia, voči ktorým sa môže použiť. To sa mi zdá jednoznačnejšie, jasnejšie aj, aj teda menej, menej spochybniteľné nejakým dodatočným výkladom, lebo aj ten § 363 sa nejako dodatočne vykladal už pred rokom 2015 inak, ako, ako bol myslený a ako bol odôvodňovaný vtedy, keď sa stal súčasťou Trestného poriadku v roku 2005.
Takže za iných okolností by som to, čo som teraz hovoril, si asi nechal na druhé čítanie, ale nie som si úplne istý, že či parlamentná väčšina umožní, aby sme o tomto návrhu takto diskutovali aj v druhom čítaní, tak som považoval za potrebné povedať tieto moje otázky a pripomienky a poznámky už v prvom čítaní, lebo aj prvé čítanie môže byť dôležité z hľadiska vyjasňovania si názorov v rámci napríklad opozície a prípravy na to, že až raz budeme mať parlamentnú väčšinu, aby sme veci zmenili, tak akým spôsobom to zmeníme. Bude to jednoduchšie, ak to budeme mať vopred vydiskutované.
Ďakujem.