Videokanál poslanca

Pán poslanec, to sťažovanie sa na to, koľko je práve poslancov v sále, to neviem, či je úplne najlepší žáner, lebo tak obvykle tu býva zhruba takto poslancov a treba si na to zvyknúť, že sú tu tí, ktorí majú záujem. Je ale fakt že zvláštne, že tu nie sú takí, ktorí by mali mať záujem, napr. aj pán vládny splnomocnenec Kotlár, ktorého ste pozdravovali na záver svojho vystúpenia, ale tak zjavne má inú prácu a zjavne pozícia splnomocnenca je preňho dôležitejšia ako pozícia poslanca, čo napr. včera aj ukázal, keď nepodporil svojho predsedu Danka pri bojkotovaní Kaliňákovho návrhu zákona, a teda vďaka tomu ten Kaliňákov návrh zákona prešiel, lebo ho pán poslanec Kotlár nepodporil, čiže tá jeho identita poslanca z poslaneckého klubu SNS rozpadávajúceho sa je zjavne menšia, ako jeho pozícia splnomocnenca pre nezmysly okolo pandémie, a teda je len smutné, že aj celá vláda sa musí tváriť, že berie tie jeho konšpiračné výplody vážne, a že teda včera zobrala na vedomie tú jeho správu, posilnila jeho kompetencie splnomocnenca, poverila seriózne štátne inštitúcie, aby sa v nejakej pracovnej skupine s tými jeho nezmyselnými závermi zaoberali. Ale tak ako mňa by ale strašne zaujímalo, že či je to iba náhoda, že vláda to urobila v rovnaký deň, keď teda vyšla v ústrety pánovi poslancovi Kotlárovi v rovnaký deň, ako keď pán poslanec Kotlár podrazil predsedu svojho poslaneckého klubu pri hlasovaní o Kaliňákových návrhoch.

Pani poslankyňa Kolíková, okrem teda toho spôsobu predloženia, ktorý je v takejto veci, samozrejme, že by bolo vhodnejšie, ak by išlo o vládny návrh v riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní, ale myslím, že si veľmi správne pomenovala dve časti toho návrhu, ktoré sú na diskusiu, resp. ten jeden je na diskusiu. Na diskusiu sú výsluhové dôchodky pre prokurátorov, či je dnes tá vhodná doba, keď celá krajina konsoliduje. Či tie pozitívne efekty budú výraznejšie ako negatívne efekty, lebo na jednej strane to môže byť aj nejaké zatraktívnenie profesie prokurátora, na druhej strane to môže vytvoriť priestor, pretože tí prokurátori budú príliš skoro odchádzať z činnej služby. Ale to sú, to asi všetci sa zhodneme, že sú to veci, ktoré sú na diskusiu. To, čo nie je na diskusiu, ale čo by si žiadalo vysvetlenie, je tá časť, ktorú predrečník nazval lex Žilinka alebo lex Žilinkova renta. Naozaj, mňa by to teda tiež zaujímalo, keď tu je pán predkladateľ, by nám mohol vysvetliť, že ako dospel k tomu, že niekto má dostávať doživotnú rentu nie po absolvovaní dvoch funkčných období, nie po absolvovaní jedného funkčného obdobia celého, ale po absolvovaní časti zhruba polovice funkčného obdobia. Že či sú niekde nejaké prípady, keď podobným spôsobom sú ľudia vo vrcholových funkciách odmeňovaní za to, že ani nedokončia funkčné obdobie, na ktoré boli zvolení, vymenovaní alebo ustanovení do funkcie. Lebo až to bije do očí a zdá sa to byť úplne zjavné, že tie podozrenia, ktoré existujú, že je to pripravované pre pána Žilinku, že to tak je, ale tak možno nás presvedčíte, že existuje desať krajín, kde podobným systémom to funguje, ale doteraz som nepočul.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dúfam, že teda neurobím pánovi ministrovi problémy v rámci vládnej koalície po tom včerajšku, ale aj ja chcem podporiť aj v mene svojom, aj v mene poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita tento návrh na vyslanie našich vojakov do operácie KFOR do Kosova. Podobne ako včera prerokované materiály a teda najmä ten, ktorý sa týkal misie v Pobaltsku, je to chvályhodná aktivita, aj keď v tomto prípade priamo sa netýka ochrany našich spojencov voči hrozbe agresie zo strany Ruska, ako to bolo v tom predchádzajúcom prípade, keďže Pobaltie aj Poľsko sa cítia oprávnene ohrozené Ruskom, v tomto prípade ide o stabilizáciu situácie v Kosove a zabezpečenie bezpečnosti. Ale myslím si, že je to dôležité, je to dôležité aj z hľadiska toho, čo sa uvádza v tom materiáli, v tom návrhu, že to môže prispieť aj k zvýšeniu kredibility Slovenskej republiky v rámci Severoatlantickej aliancie a v neposlednom rade k zvýšeniu bezpečnosti v regióne. Samozrejme, tá bezpečnosť v regióne je prioritná, ale teda z nášho pohľadu je dôležité robiť aj kroky, ktoré našu kredibilitu, dôveryhodnosť, postavenie medzi našimi partnermi v rámci krajín Severoatlantickej aliancie budú nielenže zvyšovať, ale možno, by sa dalo povedať, že upevňovať a obnovovať, keďže viaceré kroky aj vyjadrenia vládnych politikov, najmä v kontexte ruskej agresie proti Ukrajine, neochoty podporovať Ukrajinu a podporovať spoločné riešenia s našimi západnými európskymi spojencami môžu a podľa môjho názoru aj naštrbujú kredibilitu a dôveryhodnosť Slovenskej republiky.
Je samozrejmé, že môžme mať rôzne prísne kritériá na krajiny, ktoré nie sú členmi Európskej únie alebo Severoatlantickej aliancie, ktoré prechádzajú transformáciou, aj pokiaľ ide o stav korupcie, aj pokiaľ ide o práva národnostných menšín. Je teda chvályhodné, že Slovenská republika sa o to zaujíma. Ja by som len teda pripomenul, že mali sme tu obdobie, keď práva národnostných menšín v Slovenskej republike boli narúšané, boli spochybňované, vrátane toho už spomenutého práva používať svoj jazyk v úradnom styku v deväťdesiatych rokoch, keď bolo toto úplne znemožnené na isté obdobie, ja som patril k tým, ktorí to vtedy kritizovali, bolo to kritizované aj zo strany medzinárodných organizácií, len by som podotkol, že nikto to nepovažoval za legitímny dôvod na to, aby Maďarsko vyslalo svoje tanky na južné Slovensko a zaútočilo na Slovensko z dôvodu, že práva maďarskej menšiny v tom čase neboli rešpektované. Čiže áno, môžeme kritizovať veci, ktoré nie sú v súlade s nejakým štandardom ľudských práv, ktoré očakávame, môžeme očakávať, že príde k náprave a že ľudské práva vrátane práv príslušníkov národnostných menšín budú plnohodnotne rešpektované, ale to nemá vôbec nič spoločné s tým, že by to mohlo akokoľvek legitimizovať vojenskú agresiu proti cudziemu štátu. A teraz nehovorím primárne o situácii v Kosove, ale teda dovolil som si zareagovať na to, čo povedal pán predkladateľ vo svojom úvodnom vstupe a keďže pán predsedajúci dáva menší pozor ako počas vystúpenia pána poslanca Valáška, tak mi to bolo umožnené.
Ďakujem.

Pán poslanec Vančo, no veľmi ma mrzí, že máme teda taký rokovací poriadok, ako máme, lebo ma svrbí jazyk, ale teda nemôžem reagovať na predchádzajúcu faktickú poznámku, budem reagovať na tvoje vystúpenie.
Ja teda na rozdiel od teba nemám žiadne informácie alebo indície, že by to miesto na Ústavnom súde bolo pre niekoho konkrétneho držané, ale zasa keby bolo, tak by to reálne správanie vládnej koalície asi nevyzeralo dramaticky inak, ako vyzerá dnes. Ale to, čo je zjavné aj bez toho, aby sme mali nejaké zákulisné informácie alebo aby sme špekulovali, je, že Ústavný súd je neúplný, Ústavný súd nemôže naplno fungovať a je to čisto zodpovednosť vládnej koalície.
V predchádzajúcom volebnom období sa uvoľnilo miesto ústavného sudcu, prihlásilo sa osem kandidátov. Dvaja boli zvolení parlamentom a jeden bol vymenovaný a bolo to miesto obsadené. V tom predpredchádzajúcom volebnom období sa uvoľnilo deväť miest ústavných sudcov. Bolo potrebných zvoliť 18 kandidátov. Prihlásilo sa, myslím, že 40 uchádzačov, alebo 39. Opakovane v nejakých štyroch alebo piatich kolách a opakovaných voľbách sa postupne hlásili a stále sa hlásili. Dnes sa nehlásia. Dnes už budeme mať druhýkrát voľbu, kde je jedna kandidátka. A je úplne zjavné, prečo je jedna kandidátka, pretože tí ľudia, ktorí by mali na to predpoklady na základe svojho vzdelania, profesionálnej kariéry, schopností, vedia, že to bude čisto politické rozhodnutie vládnej koalície, tak sa o tie miesta, ani sa o to nepokúšajú, lebo to považujú za zbytočné. Ešte aj za predchádzajúcich vlád SMER-u si mysleli, že je nejaká šanca, že by boli vybraní na základe toho, že sú dobrí, že sú odborníci, že presvedčia, teraz už tomu neveria.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pokračujeme v debate o odbornosti a politickom charaktere jednotlivých funkcií, o ktorých rozhoduje alebo spolurozhoduje Národná rada. Mali sme tu pred chvíľou debatu o voľbe predsedu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, kde teda jednak je to oveľa viac politická funkcia ako miesto viceguvernéra Národnej banky Slovenska, ale po druhé som mal pocit, že aspoň časť koaličných poslancov mala potrebu sa zastávať navrhnutého kandidáta pána poslanca Ševčíka. Tuto pri pánovi Keketim až takú intenzívnu snahu zo strany koalície necítim.
Samozrejme, že všetky funkcie, o ktorých rozhoduje Národná rada, majú do istej miery aj politický charakter, len je to v nerovnakej miere. Funkcie členov vlády sú politické a rovnako aj funkcie predsedov výboru. Samozrejme, že je dobré, keď sú tam ľudia, ktorí rozumejú tomu, o čom budú rozhodovať, majú s tou oblasťou nejaké skúsenosti, majú o tom vedomosti, najlepšie aj vzdelanie, ale nie vždy je to nutnou podmienkou a niekedy politik prejde aj rôznymi výbormi, rôznymi funkciami v parlamente alebo rôznymi, rôznymi ministerstvami. Ale Banková rada Národnej banky Slovenska, pozícia viceguvernéra Národnej banky je čosi iné.
A niežeby tam nemohli byť politici, aj keď v doterajšej histórii Bankovej rady Národnej banky Slovenska, myslím, že pán Kažimír predstavuje výnimku, keď priamo z politickej funkcie išiel do, išiel do, na post guvernéra. Inak tam nie je veľa bývalých politikov. Sú tam ľudia, ktorí boli v bankovej rade a potom sa angažovali neskôr v politike, ale ten opačný, opačný postup z politiky do bankovej rady je skôr výnimočný. Ale áno, aj v iných krajinách, aj v iných demokratických krajinách sa stáva, že bývalí politici idú do centrálnej banky na nejaké pozície, zväčša však ide o bývalých, bývalých ministrov financií a, alebo hospodárstva, alebo iných funkcionárov z tejto oblasti, čo nie celkom zodpovedá profilu pána Keketiho. A už aj ten teda pán Kažimír, kde, už to tu viackrát zaznelo, že je to politická trafika, no tak bol to dlhoročný minister financií a v tej oblasti, ktorá súvisí s náplňou činností Národnej banky Slovenska mal teda oveľa rozsiahlejšie skúsenosti ako pán Keketi. Čím nechcem obhajovať tú nomináciu, ale teda ten rozdiel, ktorý tam je z hľadiska skúseností z politiky a z hľadiska, z hľadiska skúseností aj odbornej s tou časťou politiky a vecnej politiky, ktorá, ktorá súvisí s činnosťou NBS, tak teda tam nepomerne to hrá v prospech pána Kažimíra, keď porovnáme týchto dvoch. Ale aj tak to bude zvláštne, keď bude vymenovaný pán Keketi, no tak budeme mať bankovú radu, v ktorej budú iba štyria členovia z tých šiestich, ktorí by tam mali byť, lebo, lebo tie tri miesta v tejto chvíli sú neobsadené a polovica aktuálnych členov bankovej rady budú bývalí ministri. To asi nie je, nie je veľmi štandardné a vhodné usporiadanie z hľadiska toho, že má ísť o nezávislú inštitúciu, ktorá dohliada nad finančným trhom a prispieva k menovej, k menovej politike, aj keď to zrejme nebude, nebude dlho trvať, pokiaľ sa vládna koalícia dokáže zhodnúť na mene nového guvernéra, lebo pánovi Kažimírovi o chvíľu končí funkčné obdobie, o niekoľko mesiacov.
Ako tu už zaznelo, a teda nebudem o tom dlho hovoriť, tak je to zjavné upratanie končiaceho ministra a to je ten hlavný dôvod. Nepochybne, keby koaličná kríza mala iné rozuzlenie, keby pán Huliak sa nestal ministrom športu a cestovného ruchu, tak dnes by sme nehovorili o návrhu na vymenovanie pána Keketiho za viceguvernéra Národnej banky. To si myslím, že to je úplne jasné a to asi nikto nebude spochybňovať ani z predstaviteľov vládnej koalície. Čiže ten dôvod nie je, že Banková rada NBS je poloprázdna, že polovica z miest je neobsadená, že potrebujeme viceguvernéra. Ten dôvod je, že pán Keketi skončil ako minister cestovného ruchu a športu na základe politických dohôd v snahe vyriešiť koaličnú, koaličnú krízu. A tu by som poukázal na to, že takýto spôsob upratovania je akoby typický pre súčasnú vládnu koalíciu. Len teda pred pár dňami sa to stalo pánovi Michalovi Kaliňákovi, ktorý bol štátnym tajomníkom na ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Nový minister pán Migaľ ho navrhol odvolať a ešte v ten istý deň bolo vytvorené miesto tretieho štátneho tajomníka na ministerstve vnútra. Zrazu si minister vnútra uvedomil, že nestačia mu dvaja štátni tajomníci, potrebuje troch štátnych tajomníkov a bol tam pán Kaliňák vymenovaný. Presne pre takéto prípady vládna koalícia novelizovala kompetenčný zákon tak, že dovtedajšie, dovtedajšie obmedzenie, že na ministerstve je jeden alebo dvaja štátni tajomníci, iba na dvoch ministerstvách dovtedy boli možní traja štátni tajomníci, na financiách a na školstve, koalícia to zmenila tak, že prakticky neobmedzený môže byť počet štátnych tajomníkov, ako si minister navrhne a ako mu to vláda odsúhlasí, a je to práve pre takéto prípady, pre prípady trafík alebo pre prípady upratania. Mimochodom teda Jakub Goda dnes na svojom facebooku aj na, v Denníku N zverejnil, že táto vláda má suverénne najviac štátnych tajomníkov. Šetríme, konsolidácia, ľudia si budú uťahovať opasky, a táto vláda má 35 štátnych tajomníkov. Predchádzajúce vlády, keď to porovnáme, tak za Matoviča bolo 27 štátnych tajomníkov, za Hegera 26, za Ódora 22. Na druhom mieste, 28, prvá Ficova vláda. Teraz je 35 štátnych tajomníkov. A nie je to preto, že by sa rozrástli úlohy, ktoré musia tie ministerstvá plniť, jednoducho treba obsadiť, obsadiť miesta. Čiže nie je to, nie je to vecná potreba. Vecná potreba, samozrejme, že existuje, obsadiť tie miesta v bankovej rade alebo keď stačí, aby tam boli traja členovia bankovej rady, no tak treba zmeniť zákon, aby nemala banková rada guvernéra, dvoch viceguvernérov a troch členov národnej banky, ale... ehm, bankovej rady, alebo možno guvernéra, jedného viceguvernéra a jedného člena, ak môžu fungovať aj tak, ale ak sa tie miesta majú obsadzovať, tak sa majú obsadzovať na základe toho, že tam budú navrhnutí kvalifikovaní odborníci, ktorí majú skúsenosť z oblasti, ktorú majú, majú riadiť, a to zjavne nie je tento prípad. Je to trafika, ale zároveň je to aj akési odškodné pre riešenie vládnej krízy. A keď sa odškodné dáva vo forme postu štátneho tajomníka, dobre. To je post, ktorý, ktorý síce ako stojí nejaké finančné prostriedky aj verejné zdroje, ale teda v zásade je naviazaný na súčasnú vládu. Ale pozícia v bankovej rade, a teda pozícia viceguvernéra je pozícia, ktorá reprezentuje aj celú krajinu a má byť výkonom dôležitej pozície v nezávislej inštitúcii, akou Národná banka Slovenska je. A naozaj je nešťastné, ak vládna koalícia pristupuje k obsadzovaniu tak dôležitých pozícií takto čisto účelovo.
Ďakujem.

Pán poslanec Malatinec, priznám sa, že ja som trochu už zmätený z tých presunov, lebo najprv, keď som vás dnes videl, tak som si myslel, že teda ste minister, ale potom som si uvedomil, že vy ste vlastne neodišli do vlády, ale iba z HLAS-u do Národnej koalície, tak budem si chvíľu zvykať.
No a k tomu, že sa koalícia rozhodla, že bude pán Ševčík ministrom, tak, samozrejme... či predsedom výboru, pardon, už blbnem, tak áno, veď tak to býva, že politické dohody, ale ja som si tak nevdojak spomenul na to, čo hovoril pán prezident pri menovaní ostatných dvoch členov vlády, čiže aj vášho predsedu, už teraz aj predsedu pána Huliaka, aj teda najmä pána Migaľa, keď teda pán prezident mal potrebu povedať, že získava dotyčný to miesto nie na základe silného mandátu od voličov, ani nie na základe toho, že by sa téme dlhodobo venoval, ale len na základe politických dohôd v rámci vládnej koalície. Nechcel asi povedať priamo že vydierania, ale tak pán prezident, keď menoval dvoch členov vlády, tak mal potrebu to povedať, tak snáď je normálne, že aj opoziční poslanci pri voľbe predsedu výboru, ktorá má veľmi podobný charakter, na to poukážu, že sa pán poslanec Ševčík dlhodobo nevenoval oblasti pôdohospodárstva alebo životného prostredia a takému výboru bude, bude teraz predsedať. Čiže mne sa nezdá zvláštne, ak na to niekto z opozičných poslancov poukáže, keď na to poukazoval aj pán, aj pán prezident. A samozrejme, že vy sa môžte rozhodnúť, že sú to politické dohody, veď áno, sme v politike, tak si ho navrhnete a tak si ho aj zvolíte, ale netreba sa čudovať, keď niekto na to poukazuje.

Pán poslanec Hlina, ja si myslím, že je v zásade v poriadku, keď je na nejaké miesto nominovaný aj človek, ktorý nemá povedzme v danej oblasti vzdelanie, dokonca, dokonca aj človek, ktorý sa nejakej téme dovtedy, dovtedy nevenoval. To sa v politike aj na vládnej úrovni, na úrovni ministrov, ale aj na úrovni napríklad členov výborov stáva, a to samé osebe nemusí byť, nemusí byť problém. Ale je úplne namieste, tak ako si to urobil ty vo svojom vystúpení, konfrontovať takého človeka, keď už sa na to miesto dostane alebo keď sa o to miesto uchádza, pred jeho voľbou s tým, ako je pripravený na výkon, výkon tej funkcie. Čiže možnože by bolo, bolo aj fajn, keby sa pán kandidát prihlásil a teda povedal, akým spôsobom, zvlášť v dnešnej dobe, si predstavuje, že bude uplatňovať a vykonávať funkciu predsedu, predsedu výboru, lebo naozaj, že nie je to tu teraz v tejto chvíli nejaká selanka, čo sa týka práve poľnohospodárstva, na ktoré dohliada aj výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorého zrejme o chvíľu bude Národná rada, rada voliť. Takže je úplne namieste, ak sa poslanec pýta a kladie otázky, ak hovorí o tom probléme, ktorým pandémia slintačky a krívačky nepochybne je, a teda nemyslím si, že je nejaký, nejaký dôvod, aby napríklad bol predsedajúcim napomínaný, aby hovoril k veci, lebo to je úplne k veci. Keď volíme predsedu výboru pre pôdohospodárstvo, je úplne namieste ho konfrontovať s tým, ako vníma napríklad situáciu, ktorá dnes je tam.

Možnože škoda, že tu nie je pán podpredseda Národnej rady Gašpar, možno by to dal ako podnet na disciplinárne konanie, že tu niekto označuje poslancov za bláznov.
No, pán poslanec Pročko, ja teda tiež, tiež mám ten pocit súcitu, lebo teda tak to vypálilo, že Slovenská národná strana, a teda špeciálne pán predseda SNS Danko úplne s holým zadkom z tejto koaličnej krízy, krízy odídu, ale zatiaľ to vyzerá, že to, že to znáša dobre, no asi tie apely, aby sa pridal k opozícii a povalil túto vládu, asi nebudú z jeho strany vyslyšané, ale teda naozaj by ma zaujímalo, však on sa snáď zdôverí v nejakom rozhovore v médiách, že s akými pocitmi tam dnes on krúžkoval alebo teda zaškrtával a volil pána Rašiho a ako vníma to, že vlastne jeho poslanci tiež takto prispejú k tomu poníženiu Slovenskej národnej strany.

Ďakujem pánovi poslancovi Pročkovi. Reagoval na to, čo som hovoril, takže nebolo to, nebolo to od veci. Asi sa nezhodneme v tom, že či by sme chceli pána podpredsedu Danka mať za predsedu, ja naozaj by som nerád mal za predsedu Národnej rady niekoho, kto sa až tak vzhliada k Vladimirovi Putinovi a v hlbokom predklone pred ním stojí, ale naozaj som považoval za potrebné povedať, že napriek tomu, že názorovo sme niekde úplne, úplne inde a ja ho teda hodnotím z hľadiska jeho pôsobenia kriticky, že ľudsky rozumiem tým pocitom, ktoré teraz asi má, a teda považujem ich aj za opodstatnené, lebo z hľadiska nejakej elementárnej spravodlivosti v rámci, v rámci vládnej koalície je to veľmi zvláštne, že je tu politická strana, ktorá je súčasťou vládnej koalície, nemá žiadne zastúpenie vo vláde, ešte aj toho jedného ministra, ktorého ministerstvo bolo vytvorené na podnet pána Danka, ešte aj o to prišli v rámci, v rámci riešenia koaličnej krízy. A teda že ak by sa na tom koalícia, koalícia dohodla, tak zdalo by sa mi to logické, že keď už nemá zastúpenie vo vláde, tak aspoň má zastúpenie na čele, na čele parlamentu, ale to je teda, samozrejme, vecou koalície a ja vám do toho nemôžem hovoriť, len som považoval za potrebné prejaviť tento názor a nejaké vyjadrenie súcitenia s vašimi, s vašimi momentálnymi pocitmi dať najavo.