Videokanál poslanca

Pán poslanec Hargaš, no tento návrh zákona bol nielen pripravovaný ešte počas minulého volebného obdobia, ale dokonca bol aj predložený do legislatívneho procesu v Národnej rade a teda bolo to riešené práve tým druhým spôsobom, ktorý tu už bol spomenutý, teda nebol to samostatný zákon, ale centrálny informačný systém bol súčasťou zákona o štátnej službe, čiže bolo, bolo tam použité aj to alternatívne riešenie. Žiaľ, alebo teda žiaľ, no, nebol, nebol ten návrh schválený, lebo sa o ňom rokovalo, rokovalo až v apríli predchádzajúceho roku, už keď sa teda volebné obdobie chýlilo dramaticky ku koncu, nemám teda detailné porovnanie oboch tých návrhov, ale za ten návrh, ktorý bol v minulom, v minulom období, nehlasoval ani vtedy opozičný poslanec pán, pán Erik Tomáš napríklad.
Tak ale teda chcel som k tomu, že áno, keď je to dobre pripravené, tak je dobre pripravené aj preto, že keď sa návrhy pripravujú dlhodobo, keď k nim prebieha riadne medzirezortné pripomienkové konanie, keď zamestnanci ministerstiev dostanú priestor pre to, aby ten návrh pripravili, tak je ten návrh spracovaný kvalitne, a teraz bez ohľadu na to, či si myslíme, že treba takú úpravu, netreba, má sa to urobiť inak, ale pokiaľ ide o tie, o tie formálne náležitosti, tak fungujú. A potom sú iné typy zákonov, ktoré sú politické, keď sa politická moc rozhodne, že chce nejaký zákon a potom to vidno aj na tých doložkách a na tých dôvodových správach, ako je to presvedčivé, ako je to dobre spracované, alebo nie.

Ďakujem, pán podpredseda.
Pán poslanec Hargaš, no asi to, že tu je pán minister Tomáš, súvisí aj s tým, že sa to týka štátnej služby a teda ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny má čosi aj so štátnou službou. Aj keď, samozrejme, že keby tu bol, keby úrad vlády bol ministerstvom, tak by tu asi bol šéf úradu vlády, ale tak tá súvislosť tam asi je.
Veľmi zaujímavý postreh o tej detailnosti toho návrhu zákona. Samozrejme, že otázka je, že či má to byť samostatný zákon, alebo to má byť súčasťou už tu spomínaného zákona o štátnej službe napríklad. No to je taká trochu neresť našej legislatívy, že máme aj veľa zákonov, aj teda podrobnú právnu úpravu, ale aj veľa samostatných zákonov, ktoré potom niekedy sú aj nezrozumiteľné z hľadiska adresátov. Ale to je skôr taká formálna stránka. Dôležitejšia otázka tam asi bude tá podrobnosť alebo rámcovosť právnej úpravy a naozaj sa na to asi treba pozrieť už v priebehu druhého čítania, že či tá miera podrobností nie je naozaj taká veľká, že bude v budúcnosti vyvolávať potrebu príliš častých novelizácií tohto zákona. Lebo samozrejme, že niektoré tie základné veci je nevyhnutné upraviť, upraviť v zákone a nie to možno nechať na nejaké svojvoľné rozhodovanie. Ale pokiaľ by tu podrobnosti bolo možné upraviť, tak by to, myslím, aj bolo, bolo správne z hľadiska toho, ako bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Viskupič, upozornil si na to, že ide sa rozdávať z niečoho, čo nemáme, čo tak trochu mení alebo posúva tú pôvodnú paradigmu medzi pravicovou a ľavicovou politikou. Ja som tu už v predchádzajúcej rozprave spomínal, tam sme, myslím, riešili to dotovanie výroby Kofoly, že súčasná vláda prevracia tú slávnu, ten slávny výrok Ronalda Reagana o tom, že ak sa to hýbe, zdaň to, ak sa to stále hýbe, tak zareguluj to a ak sa to prestalo hýbať, tak to začni dotovať. Tak naša vláda začne dotovať, hoci sa to ešte stále hýbe, a potom to ešte bude mimoriadne zdaňovať ako nezdravé sladené nápoje. A tuto je to niečo podobné, lebo kedysi to fungovalo tak, že pravicové vlády umožnili ekonomický rast, umožnili ekonomike fungovať, naakumulovali sa nejaké zdroje, ktoré potom ľavicové vlády prejedali alebo prerozdávali. Len bohužiaľ, a teraz, samozrejme, že to nie je iba pri týchto 13. dôchodkoch, je to už, už dlhodobejšie, nie je to iba na Slovensku, tak aby sa mohlo rozdávať rôznymi formami, tak sa krajina zadlžuje. Čiže nerozdávame z toho, čo už máme, čo už máme naakumulované vďaka dobrému fungovaniu hospodárstva, ale štát rozdáva peniaze, ktoré nemá, respektíve má ich iba fiktívne, lebo musí si na to požičať a bude, bude to potom museť splácať, a teda ide to z jedného vrecka do druhého, nie je to adresné.

Pán poslanec Hlina, hovoril si, že táto vládna koalícia neprišla so žiadnymi opatreniami, ktoré by naštartovali ekonomický rast, teda že či tá novela Trestného zákona by mala naštartovať ekonomický rast. No pokiaľ by si počúval pozorne, čo hovorili predstavitelia koalície v tých nemnohých vystúpeniach k novele Trestného zákona, tak áno, oni tvrdili, že aj tá novela Trestného zákona je v podstate prorastové opatrenie, lebo ľudí, ktorí podľa súčasného zákona patria do basy a mali by sedieť, lebo spáchali nejaký trestný čin, tak oni ich nechajú na slobode a zároveň tí ľudia budú môcť pracovať, no a niektorí možno z nich budú kradnúť, iní budú korumpovať a iní budú znásilňovať, ale ostanú tí ľudia, ostanú tí ľudia na slobode, nezavrieme ich a teda budú pracovať, čo teda určite prispieva k hospodárskemu rastu.
K tým samotným trinástym dôchodkom je taký zaujímavý posun, že v minulosti to, čo sa vydávalo za 13. dôchodok, bola opakovane každoročne schvaľovaná nejaká dávka a vždycky bolo okolo toho haló, teraz to už bude na základe zákona pravidelne, čiže tá systémovosť je na tom, na tom, povedal by som, že lepšia, ale ten populizmus tam napriek tomu je prítomný a práve o tom si ty hovoril, teraz nejdem hovoriť o tých finančných dopadoch, že áno, ak máme peniaze na zvýšenie dôchodkov, tak zvýšme dôchodky, ale nie, lebo 13. dôchodok je taký pekný pamätníček pre politikov a vždycky keď ich dôchodcovia dostanú, tak si spomenú na to, kto im ho, kto im ho zabezpečil. Keby to bolo iba zvýšenie, ktoré si môžme dovoliť, tak to by nevedeli.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, chcem sa teda tiež vrátiť k tomu, o čom sme hovorili aj pri skrátenom legislatívnom konaní, ktoré Národná rada odhlasovala pri hlasovaní o jedenástej hodine. A teda rád by som nejako celkom bližšie pochopil alebo lepšie ako doteraz tie dôvody. Lebo teda chápem, že vláda si povedala, že agentúra na podporu štátneho nájomného bývania má byť v rukách, zjednoduším to, vlády a nie predchádzajúceho parlamentu a teda miesto ľudí, ktorých si tam cez minulý parlament dosadila SME RODINA zrejme, tak tam chce mať svojich ľudí, chce to mať pod kontrolou, chce mať možnosť odvolávať tých ľudí. A agentúra pre podporu štátneho nájomného bývania nie je nezávislý regulačný orgán, tak áno, tam asi nebude sa Európska únia ozývať, že nemá sa vstupovať do nezávislého postavenia nejakej vládnej agentúry a keď sa zmení funkčné obdobie jej členov, no tak to bude už potom na nich, či nejako budú individuálne namietať, že bolo zasiahnuté do ich práv. To asi tuto nikto o to veľkú bitku nebude, nebude zvádzať.
Ale stále sa nejako pokúšam dopátrať a teda ani po prečítaní, ani po vypočutí si návrhu na skrátené legislatívne konanie, ani toho prvého čítania som nepochopil, že v čom konkrétne hrozí ten, ten problém, ak by povedzme tam ostalo súčasné osadenstvo alebo súčasné vedenie tej agentúry normálneho, z hľadiska normálneho výkonu tých funkcií, ktoré si má agentúra plniť. Pán minister napísal meno Jakab na papier a ukázal mi ho, ale ja by som bol teda rád, keby sme dostali aj nejakú takú odpoveď, ktorá bude, bude obsiahlejšia, len ako povedať že Jakab.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rokujeme v prvom čítaní v rámci skráteného legislatívneho konania o novele stavebného zákona a ďalších predpisov a keďže sme ráno začali rokovať o návrhu na skrátené legislatívne konanie a o jedenástej hodine parlamentná väčšina odsúhlasila skrátené legislatívne konanie, tak sme v rozprave v prvom čítaní a je teda zaujímavé si pozrieť, ako sa ten návrh od skráteného legislatívneho konania zmenil do prvého čítania. Nie teda že by sa zmenilo paragrafové znenie, to, samozrejme, nie je možné, ale ako sa zmenilo to podanie a to odôvodnenie materiálu, o ktorom rokujeme, ktorý sme mali posúdiť ráno z hľadiska toho, že či sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie, teraz z hľadiska toho, že či sú dané dôvody na to, aby Národná rada ho schválila v prvom čítaní a posunula ho do druhého čítania.
Je zaujímavé, že charakter toho odôvodnenia sa zmenil, kým v návrhu na skrátené legislatívne konanie sa pomerne rozsiahlo, no tak rozsiahlo, v rozsahu dvoch strán argumentovalo, že je potrebné odsunúť účinnosť novej stavebnej legislatívny, lebo nie sú pripravené podmienky na to, aby, aby inštitúcie vykonávali novú stavebnú legislatívu bez toho, aby dospeli k nejakému kolapsu a len tak mimochodom v jednom odseku v jednej vete sa spomenulo, že sa idú robiť aj nejaké ďalšie zmeny, čo, ako som teda upozornil už v rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu, v skutočnosti z tých 180 bodov návrhu zákona sa iba jedna šestina priamo dotýka posunu, posunu účinnosti. Tak tu už v dôvodovej správe podstatnú časť aj tej všeobecnej a, samozrejme, aj osobitnej časti tvorí argumentácia alebo, argumentácia je asi silné slovo, ale teda povedzme, že v tej všeobecnej časti dôvodovej správy aj argumentácia týkajúca sa tých prechodných úprav, ktoré majú platiť od 1. apríla 2024 do 1. apríla 2025, teda tých zmien, na ktoré som sa pýtal, že prečo v skrátenom legislatívnom konaní, že čo tam odôvodníme skrátenie legislatívneho konania. Lebo skrátenie legislatívneho konania vo vzťahu k posunu účinnosti zákona o výstavbe, tam sme sa asi zhodli, že áno, tam sú dané tie dôvody, ale v tej, v tých zvyšných piatich šestinách bodov návrhu zákona aký je dôvod na to, aby boli prerokované v skrátenom legislatívnom konaní.
Ja som sa na to pýtal aj pána ministra v rozprave k skrátenému konaniu, pán minister aj vystúpil v záverečnom slove, ale teda ja neviem, či som zle počúval, ale nedostal som odpoveď na to, že aké, aké sú dôvody preto, aby sa v skrátenom legislatívnom konaní prerokovala väčšina toho návrhu zákona, prečo to nešlo riadnym legislatívnym procesom, neskracovaním legislatívneho procesu ani pred, ani vo fáze prerokovania parlamentu a naďalej tú odpoveď nemám.
A čo ma ako druhé zaujalo, tak nejdeme hovoriť o nejakých detailoch a jednotlivostiach, na to možno bude priestor v druhom čítaní, ktoré príde predpokladám budúci týždeň, ale je to odôvodnenie. Dobre, tá všeobecná časť dôvodovej správy v zásade, v zásade vysvetľuje, že čo, čo je obsahom tých navrhovaných zmien, ale skôr ma zaujala tá osobitná časť dôvodovej správy. Teraz by som zacitoval z § 7 ods. 2 zákona o tvorbe právnych predpisov, ktorý hovorí o tom, že osobitná časť dôvodovej správy obsahuje vecné odôvodnenie jednotlivých navrhovaných ustanovení právneho predpisu. Do odôvodnenia sa nesmie preberať text týchto ustanovení. A zdôraznil by som, že teda podľa zákona o tvorbe právnych predpisov má osobitná časť dôvodovej správy obsahovať nie popis, opis, prebratie tých ustanovení jednotlivých, ale odôvodnenie. A tie odôvodnenia sú naozaj veľmi stručné, odôvodnenia jednotlivých bodov v rámci osobitnej časti dôvodovej správy a vôbec z nich nie je zrejmé, že čo sú dôvody. Je to iba opísanie toho, čo je v paragrafovom znení. Napríklad čl. I k bodu 4: Precizuje sa právna úprava v súvislosti s aplikáciou ustanovení o spojení územného a stavebného konania podľa, zase vypadlo, paragrafu, ale je tam podľa 39a ods. 4. Ako sa precizuje? Prečo sa precizuje práve? Tak prečo má byť, prečo má byť precizovaná? K bodu 8. Upravujú sa podmienky pre zverejnenie kópie žiadosti o začatie územného konania. To je vec, ktorá je zrejmá z paragrafového znenia. Potom asi netreba dôvodovú správu, ak toto má byť odôvodnené.
K bodu číslo 11. Precizuje sa formulácia. Čo znamená precizuje sa formulácia? To, dôvodová správa tá ako nie je samoúčelná pri návrhu zákona, dôvodová správa má pomôcť pochopiť zmysel toho zákona, dôvody jeho prijatia, to, ako má byť ten zákon vykladaný. Čiže nie je to len, že niekto si zmyslel, že treba pridať nejaké ďalšie papiere k návrhu zákona, ale má to svoj význam. Uznal to zákonodarca tým, že v zákone o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov takýmto spôsobom zadefinoval požiadavky na dôvodovú správu. A tento návrh zákona, obávam sa, čo sa týka osobitnej časti dôvodovej správy, vôbec nevysvetľuje, aké sú dôvody tých navrhovaných zmien. A teda samozrejme, že keď je niekto expert na stavebnú legislatívu, tak si ani nemusí čítať dôvodovú správu a pochopí, prečo sa jednotlivé ustanovenia navrhujú a prečo sa navrhujú práve tak, vie si to dať do súvislosti. Ale teda napríklad verejnosť, ale ani väčšina poslancov nie sú experti na stavebné právo a na územné a stavebné konanie. Bohužiaľ, veľmi veľká časť dôvodovej správy má takýto charakter, že všetky tie odôvodnenia sú veľmi stručné a nie je z nich možné pochopiť, čo sa vlastne navrhuje a prečo sa to navrhuje a ako sa to má, ako sa to má chápať. A samozrejme, že niektoré body v návrhu zákona bývajú také, že sa napíše legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 34. Dobre, áno, býva to, že sa vypúšťa nejaké písmeno, dopĺňa sa nejaké písmeno a keď sa to, keď sa to nevysvetlí bližšie, tak pozrem si, čo je v § 34 a nájdem to tam. Ale v tomto prípade veľmi veľká časť dôvodovej správy neposkytuje žiadne vysvetlenie a nespĺňa to tie náležitosti, ktoré zákon o tvorbe právnych predpisov z osobitnej časti dôvodovej správy vyžaduje.
Ja som to vyčítal aj ministrovi spravodlivosti pri predkladaní novely Trestného zákona, kde teda naozaj ešte viac by sa dalo očakávať, že minister spravodlivosti, ktorý má bdieť nad čistotou legislatívneho procesu, by si mal dať záležať aj na tom, ako odôvodňuje návrhy, ktoré predkladá za vládu, čo zjavne neurobil. Ale aj ostatné ministerstvá vrátane ministerstva dopravy by mali predkladať návrhy, ktoré sú jasne odôvodnené a sú odôvodnené spôsobom, ktorý zodpovedá požiadavkám zákona o tvorbe právnych predpisov. Ale keďže som, podstatná vec, ktorú som chcel povedať, že keďže som nedostal odpoveď na moju otázku, prečo je tak urgentné vykonať všetky tie zmeny, nielen odsun účinnosti zákona o výstavbe, ale aj všetky tie ostatné zmeny, tak by som ju rád zopakoval aj teraz v rámci rozpravy a budem teda dúfať, že pán minister na to odpovie, že či naozaj sú to zmeny, ktoré nemohli ísť riadnym legislatívnym procesom.
Ďakujem.

Ďakujem kolegyni aj kolegom za reakcie.
Pani poslankyňa Hanuliaková, ono nie je to celkom tak, že, že oni to, čo kritizovali pred voľbami, si teraz osvojili a postupujú, postupujú tak, ako to, čo kritizovali. Oni tak postupovali aj v minulosti, aj v minulosti, lebo to nie je, že SMER a HLAS sú prvýkrát pri moci, teda HLAS áno, ale jeho, jeho predstavitelia boli súčasťou SMER-u, ktorý už trikrát vládol. A áno, správali sa takto vrátane, vrátane toho skracovania legislatívneho konania aj v situáciách, keď na to neexistovali zákonom stanovené dôvody. A takže nie je to nijako prekvapivé. Prekvapivé je možno to, že, že tu z opozície kritizovali veci, ktoré predtým robili, ale to, že teraz ich znova robia, aspoň mňa teda osobne až tak neprekvapuje, napriek tomu sa snažím poukazovať na to, keď vidím, že tie dôvody naplnené nie sú.
Pán poslanec Hlina, no neviem, najprv si ma napomenul, že nemám provokovať a potom si provokoval ešte viac, tak už tiež som zvedavý na ten náklad, čo nás tu čaká, a predpokladám, že bude až v záverečnom slove, na ktoré sa nebude dať reagovať a nie, a nie v rozprave, ale tak možno nás pán minister milo prekvapí.
A, pán poslanec Viskupič, áno, je to tak, že ak chce štát niekomu peniaze dávať, tak niekomu inému musí tie peniaze zobrať a obvykle je to tak, že ten, komu ich zoberie, vie s tými peniazmi hospodáriť lepšie ako štát, aj ako ten komu ich, komu ich dáva. Takže väčšinou takéto formy pomoci nemajú veľký zmysel.

.

Vážený pán minister, vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, sme v rozprave o vládnom návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení, ktorého účelom alebo obsahom je predĺženie schémy štátnej pomoci, ktorá oslobodzuje zamestnávateľov, ktorý vykonáva hlavnú ekonomickú činnosť vo vybranom segmente poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu a vo vybranom segmente potravinárstva, od povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistenie na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce a poistné do rezervného fondu solidarity.
Ten návrh odôvodňuje tým, že vzhľadom na personálnu náročnosť práce v odvetviach poľnohospodárstva a potravinárstva tvoria odvodové náklady zamestnávateľov na sociálne poistenie významnú nákladovú, nákladovú položku a zároveň sa v tom odôvodnení tvrdí, že z dôvodu ďalšej stabilizácie oboch sektorov a udržania súčasného trendu vývoja v záujme predchádzania závažným hospodárskym škodám v tejto oblasti je prolongácia realizovanej štátnej pomoci prostredníctvom odvodovej úľavy nevyhnutná. Podľa môjho názoru v tom odôvodnení návrhu na skrátené legislatívne konanie nie je nič, čo by preukazovalo, že je potrebné predĺžiť túto formu neadresnej štátnej podpory, neadresnej, ako o nej hovoril, hovoril pán poslanec Hlina, a vôbec nič už nenaznačuje, že by štátu, lebo to je podmienka skráteného legislatívneho konania, že by štátu hrozili značné hospodárske škody. Naopak, aj ten samotný materiál konštatuje pozitívne trendy v oblastiach, ktorých sa tá podpora týka.
A áno, je to možno širšia filozofická otázka, ale je to, je to dôležité, či ak sa nejaký sektor ocitne v hospodárskych problémoch, tak je povinnosťou vlády, aby mu pomáhal dotáciami, daňovými úľavami, odpustením, odpustením platenia odvodov, aby mu pomáhal neadresne, to znamená plošne, bez ohľadu na to, či ide o podnikateľský subjekt, ktorému sa darí, alebo podnikateľský subjekt, ktorý je vo vážnych problémoch. To je na jednej úrovni, úrovni problém, že či neadresná pomoc má byť, má byť plošná pomoc bez ohľadu na to, že koho podporujem, a pokiaľ ide o hospodársku pomoc, teda nie o pomoc ľuďom, ktorí sa ocitli v nejakých, v nejakých problémoch, čo je vecou, vecou sociálnej politiky, ale ide o pomoc podnikateľským subjektom, že štát rozdáva peniaze daňových poplatníkov, peniaze, ktoré zaplatili ľudia, ktoré zaplatili iné firmy, a dáva ich hospodárskym subjektom, ktoré konkurujú iným hospodárskym subjektom na trhu, či vôbec je to opodstatnené aj v prípade, keď sa tieto, tieto subjekty ocitnú, ocitnú v problémoch, lebo toto má riešiť, má riešiť trh. Nemáme my jeden typ podnikania zvýhodňovať prostredníctvom štátnych dotácií pred inými typmi podnikania. A toto nie je nič iné, ako zvýhodňovanie jedného typu podnikania alebo podnikania v jednej oblasti pred podnikaním v inej oblasti. Toto nie je sociálna pomoc, toto nie je dokonca ani plošná sociálna pomoc, nielen, nielen sociálna pomoc, ktorá by bola adresná. Toto je dotovanie podnikateľských, podnikateľských subjektov.
A moja otázka teda znie, že aké hospodárske škody vzniknú štátu, ak by sa táto pomoc nezrealizovala? Lebo však Sociálna poisťovňa nie je v úplne najlepšej, najlepšej finančnej situácii a aj z dlhodobého hľadiska tam hrozia vážne problémy s udržateľnosťou financovania najmä dôchodkového systému, má to závažné dôsledky pre udržateľnosť verejných financií ako takých a tu sa niekto rozhodol v minulom volebnom období, že ceny potravín sú populárna téma, no tak vytvoríme nejakú schému, pomocou ktorej sa budeme tváriť, že riešime ceny potravín a uhráme si u voličov nejaké politické body. Teraz po voľbách v tom ide táto vláda, vláda pokračovať a nie adresnou sociálnou pomocou ľuďom, ktorí sa ocitli v núdzi, ktorí naozaj majú problém kúpiť si, kúpiť si drahé potraviny, ale plošnou podporou podnikov, podnikateľských subjektov v oblasti poľnohospodárstva, v oblasti potravinárstva, podporou, ktorá smeruje aj k tým, ktorí ju reálne nepotrebujú, lebo v tých problémoch nie sú. A ešte to ide robiť v skrátenom legislatívnom konaní, odvolávajúc sa na údajne hroziace značné hospodárske škody, ale upozorňujem, že zákon o rokovacom poriadku ako podmienku pre skrátené legislatívne konanie hovorí o tom, že majú nastať mimoriadne okolnosti, čo teda to je tiež sporné, či toto nejaké mimoriadne okolnosti v tejto chvíli existujú, a či hrozia štátu, štátu, zdôrazňujem slovo štátu, značné hospodárske škody. Nie nejakým súkromným podnikateľským subjektom.
Takže aj ja teda dúfam, že pán minister sa ešte k tomuto vyjadrí a prípadne popri tom, že nám, čo sme si dovolili vystúpiť v rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu, naloží, tak odpovie aj na túto otázku.
Ďakujem.

Pán poslanec Hlina, to, o čom si hovoril, je problémom všetkých neadresných foriem podpory. Poprosím kolegov, aby boli ticho (rečník sa obrátil na poslancov opozície), ktoré, ktoré vláda sa snaží realizovať, pretože keď je podpora neadresná, ono to potom smeruje aj k tým, ktorí ju reálne nepotrebujú. Môžme sa baviť o tom, že či tí, ktorým by mala smerovať, ju potrebujú, či je to naozaj nevyhnutné, lebo, ako to už zaznelo, musia sa na to skladať všetci daňoví poplatníci, ale takýmito, takýmto prístupom to smeruje k tomu, že podporu dostávajú aj tí, ktorí to nepodporujú.
A v súvislosti s tým, čo si hovoril, som si spomenul na slávny výrok amerického prezidenta Ronalda Reagana, jeden z jeho najznámejších výrokov, ktorý hovorí o tom, že: „Pohľad vlády na ekonomiku možno zhrnúť do pár krátkych fáz. Keď sa to hýbe, zdaň to, ak sa to stále hýbe, zaveď na to regulácie, ak sa to prestane hýbať, začni to dotovať." No tak myslím si, že pri pohľade na prístup súčasnej vlády by sa tento slávny výrok musel nejakým spôsobom modifikovať, lebo je to asi tak, že ešte stále sa to hýbe a normálne sa to hýbe a napriek tomu to tá vláda ide dotovať a zároveň uvažuje, že to ešte dodatočne, dodatočne zadaní a bude nejako regulovať. Čiže to poradie je vymenené, ale tá podstata ostáva presne taká, ako o nej hovoril Ronald Reagan.