Videokanál poslanca

(Prosím, vymazať rámček.)

Pán poslanec, to sťažovanie sa na to, koľko je práve poslancov v sále, to neviem, či je úplne najlepší žáner, lebo tak obvykle tu býva zhruba takto poslancov a treba si na to zvyknúť, že sú tu tí, ktorí majú záujem. Je ale fakt že zvláštne, že tu nie sú takí, ktorí by mali mať záujem, napr. aj pán vládny splnomocnenec Kotlár, ktorého ste pozdravovali na záver svojho vystúpenia, ale tak zjavne má inú prácu a zjavne pozícia splnomocnenca je preňho dôležitejšia ako pozícia poslanca, čo napr. včera aj ukázal, keď nepodporil svojho predsedu Danka pri bojkotovaní Kaliňákovho návrhu zákona, a teda vďaka tomu ten Kaliňákov návrh zákona prešiel, lebo ho pán poslanec Kotlár nepodporil, čiže tá jeho identita poslanca z poslaneckého klubu SNS rozpadávajúceho sa je zjavne menšia, ako jeho pozícia splnomocnenca pre nezmysly okolo pandémie, a teda je len smutné, že aj celá vláda sa musí tváriť, že berie tie jeho konšpiračné výplody vážne, a že teda včera zobrala na vedomie tú jeho správu, posilnila jeho kompetencie splnomocnenca, poverila seriózne štátne inštitúcie, aby sa v nejakej pracovnej skupine s tými jeho nezmyselnými závermi zaoberali. Ale tak ako mňa by ale strašne zaujímalo, že či je to iba náhoda, že vláda to urobila v rovnaký deň, keď teda vyšla v ústrety pánovi poslancovi Kotlárovi v rovnaký deň, ako keď pán poslanec Kotlár podrazil predsedu svojho poslaneckého klubu pri hlasovaní o Kaliňákových návrhoch.

Pani poslankyňa Kolíková, okrem teda toho spôsobu predloženia, ktorý je v takejto veci, samozrejme, že by bolo vhodnejšie, ak by išlo o vládny návrh v riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní, ale myslím, že si veľmi správne pomenovala dve časti toho návrhu, ktoré sú na diskusiu, resp. ten jeden je na diskusiu. Na diskusiu sú výsluhové dôchodky pre prokurátorov, či je dnes tá vhodná doba, keď celá krajina konsoliduje. Či tie pozitívne efekty budú výraznejšie ako negatívne efekty, lebo na jednej strane to môže byť aj nejaké zatraktívnenie profesie prokurátora, na druhej strane to môže vytvoriť priestor, pretože tí prokurátori budú príliš skoro odchádzať z činnej služby. Ale to sú, to asi všetci sa zhodneme, že sú to veci, ktoré sú na diskusiu. To, čo nie je na diskusiu, ale čo by si žiadalo vysvetlenie, je tá časť, ktorú predrečník nazval lex Žilinka alebo lex Žilinkova renta. Naozaj mňa by to teda tiež zaujímalo, keď tu je pán predkladateľ, by nám mohol vysvetliť, že ako dospel k tomu, že niekto má dostávať doživotnú rentu nie po absolvovaní dvoch funkčných období, nie po absolvovaní jedného funkčného obdobia celého, ale po absolvovaní časti zhruba polovice funkčného obdobia. Že či sú niekde nejaké prípady, keď podobným spôsobom sú ľudia vo vrcholových funkciách odmeňovaní za to, že ani nedokončia funkčné obdobie, na ktoré boli zvolení, vymenovaní alebo ustanovení do funkcie. Lebo až to bije do očí a zdá sa to byť úplne zjavné, že tie podozrenia, ktoré existujú, že je to pripravované pre pána Žilinku, že to tak je, ale tak možno nás presvedčíte, že existuje desať krajín, kde podobným systémom to funguje, ale doteraz som nepočul.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dúfam, že teda neurobím pánovi ministrovi problémy v rámci vládnej koalície po tom včerajšku, ale aj ja chcem podporiť aj v mene svojom, aj v mene poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita tento návrh na vyslanie našich vojakov do operácie KFOR do Kosova. Podobne ako včera prerokované materiály a teda najmä ten, ktorý sa týkal misie v Pobaltsku, je to chvályhodná aktivita, aj keď v tomto prípade priamo sa netýka ochrany našich spojencov voči hrozbe agresie zo strany Ruska, ako to bolo v tom predchádzajúcom prípade, keďže Pobaltie aj Poľsko sa cítia oprávnene ohrozené Ruskom, v tomto prípade ide o stabilizáciu situácie v Kosove a zabezpečenie bezpečnosti. Ale myslím si, že je to dôležité, je to dôležité aj z hľadiska toho, čo sa uvádza v tom materiáli, v tom návrhu, že to môže prispieť aj k zvýšeniu kredibility Slovenskej republiky v rámci Severoatlantickej aliancie a v neposlednom rade k zvýšeniu bezpečnosti v regióne. Samozrejme, tá bezpečnosť v regióne je prioritná, ale teda z nášho pohľadu je dôležité robiť aj kroky, ktoré našu kredibilitu, dôveryhodnosť, postavenie medzi našimi partnermi v rámci krajín Severoatlantickej aliancie budú nielenže zvyšovať, ale možno, by sa dalo povedať, že upevňovať a obnovovať, keďže viaceré kroky aj vyjadrenia vládnych politikov, najmä v kontexte ruskej agresie proti Ukrajine, neochoty podporovať Ukrajinu a podporovať spoločné riešenia s našimi západnými európskymi spojencami môžu a podľa môjho názoru aj naštrbujú kredibilitu a dôveryhodnosť Slovenskej republiky.
Je samozrejmé, že môžme mať rôzne prísne kritériá na krajiny, ktoré nie sú členmi Európskej únie alebo Severoatlantickej aliancie, ktoré prechádzajú transformáciou, aj pokiaľ ide o stav korupcie, aj pokiaľ ide o práva národnostných menšín. Je teda chvályhodné, že Slovenská republika sa o to zaujíma. Ja by som len teda pripomenul, že mali sme tu obdobie, keď práva národnostných menšín v Slovenskej republike boli narúšané, boli spochybňované, vrátane toho už spomenutého práva používať svoj jazyk v úradnom styku v deväťdesiatych rokoch, keď bolo toto úplne znemožnené na isté obdobie, ja som patril k tým, ktorí to vtedy kritizovali, bolo to kritizované aj zo strany medzinárodných organizácií, len by som podotkol, že nikto to nepovažoval za legitímny dôvod na to, aby Maďarsko vyslalo svoje tanky na južné Slovensko a zaútočilo na Slovensko z dôvodu, že práva maďarskej menšiny v tom čase neboli rešpektované. Čiže áno, môžeme kritizovať veci, ktoré nie sú v súlade s nejakým štandardom ľudských práv, ktoré očakávame, môžeme očakávať, že príde k náprave a že ľudské práva vrátane práv príslušníkov národnostných menšín budú plnohodnotne rešpektované, ale to nemá vôbec nič spoločné s tým, že by to mohlo akokoľvek legitimizovať vojenskú agresiu proti cudziemu štátu. A teraz nehovorím primárne o situácii v Kosove, ale teda dovolil som si zareagovať na to, čo povedal pán predkladateľ vo svojom úvodnom vstupe a keďže pán predsedajúci dáva menší pozor ako počas vystúpenia pána poslanca Valáška, tak mi to bolo umožnené.
Ďakujem.

Pán poslanec Vančo, no veľmi ma mrzí, že máme teda taký rokovací poriadok, ako máme, lebo ma svrbí jazyk, ale teda nemôžem reagovať na predchádzajúcu faktickú poznámku, budem reagovať na tvoje vystúpenie.
Ja teda na rozdiel od teba nemám žiadne informácie alebo indície, že by to miesto na Ústavnom súde bolo pre niekoho konkrétneho držané, ale zasa keby bolo, tak by to reálne správanie vládnej koalície asi nevyzeralo dramaticky inak, ako vyzerá dnes. Ale to, čo je zjavné aj bez toho, aby sme mali nejaké zákulisné informácie alebo aby sme špekulovali, je, že Ústavný súd je neúplný, Ústavný súd nemôže naplno fungovať a je to čisto zodpovednosť vládnej koalície.
V predchádzajúcom volebnom období sa uvoľnilo miesto ústavného sudcu, prihlásilo sa osem kandidátov. Dvaja boli zvolení parlamentom a jeden bol vymenovaný a bolo to miesto obsadené. V tom predpredchádzajúcom volebnom období sa uvoľnilo deväť miest ústavných sudcov. Bolo potrebných zvoliť 18 kandidátov. Prihlásilo sa, myslím, že 40 uchádzačov, alebo 39. Opakovane v nejakých štyroch alebo piatich kolách a opakovaných voľbách sa postupne hlásili a stále sa hlásili. Dnes sa nehlásia. Dnes už budeme mať druhýkrát voľbu, kde je jedna kandidátka. A je úplne zjavné, prečo je jedna kandidátka, pretože tí ľudia, ktorí by mali na to predpoklady na základe svojho vzdelania, profesionálnej kariéry, schopností, vedia, že to bude čisto politické rozhodnutie vládnej koalície, tak sa o tie miesta, ani sa o to nepokúšajú, lebo to považujú za zbytočné. Ešte aj za predchádzajúcich vlád SMER-u si mysleli, že je nejaká šanca, že by boli vybraní na základe toho, že sú dobrí, že sú odborníci, že presvedčia, teraz už tomu neveria.