Videokanál poslanca

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie k návrhu, ktorý umožní zhromažďovať osobné údaje o ľuďoch v dosiaľ nebývalom rozsahu na účely zavedenia adresnej energopomoci. Myslím, že adresná energopomoc, keď bude zavádzaná, tak samotná tá myšlienka bude mať asi podporu naprieč politickým spektrom, nevravím, že ten konkrétny návrh, ktorý príde, ale na tom je asi zhoda, že energetická pomoc má byť adresná, nie plošná.
Rovnako je asi zhoda na tom, že je škoda, že nie sú tie práce ďalej a že už dnes nie je energopomoc adresná.
A myslím, že zhoda je aj na tom, že aby mohla byť adresná, tak je potrebné nejaké penzum údajov zhromaždiť, aby bolo možné tú energopomoc zacieliť. Asi na prvé čítanie je, alebo aj na druhé čítanie je otázka, že či je to penzum údajov primerané, alebo ide nad rámec nevyhnutnosti, lebo spracúvať a zhromažďovať osobné údaje je možné iba v nevyhnutnej, nevyhnutnej miere, ktorá je nevyhnutne potrebná na naplnenie daného účelu, a teda pokiaľ bude energopomoc zameraná na nejakú skupinu, tak je otázne, že či takýto široký rozsah údajov je potrebný.
No ale sme teraz v bode návrh na skrátené legislatívne konanie, tak by sme mali posúdiť, že či sú dané tie dôvody na skrátené legislatívne konanie, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. A teda v zásade v tom návrhu sa argumentuje možným ohrozením ľudských práv, teda práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti v dôsledku, zjednoduším to, upadnutia do energetickej chudoby, a hroziacimi hospodárskymi škodami. Napriek tomu, že je tam kopu textu o tom, ako sa vyvíjajú ceny energií a pomoc, tak myslím si, že toto nie je dostatočne vysvetlené. Ja to vnímam teda tak, že tá, tie hroziace hospodárske škody spočívajú v plošnej energomoci, ktorá neprimerane zaťažuje štátny rozpočet, a tie hospodárske škody aj momentálne nastávajú a to ohrozenie základných práv by došlo, by k nemu mohlo dôjsť v prípade, že by došlo k vypnutiu tej plošnej energopomoci a bez toho, aby bola nahradená čímkoľvek, čímkoľvek iným.
Otázka je, či to je naozaj tak a či tak stojí otázka teda, že ideme vypnúť plošnú energopomoc bez akejkoľvek náhrady, že či toto je v hre, ak nie, tak potom vlastne to ohrozenie základných práv a slobôd zrejme, zrejme nie je nijako ako reálna hrozba, tie hospodárske škody zrejme nastávajú už teraz. Ale otázka je, či je potrebné a nevyhnutné prerokúvať takýto návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Ak by sme boli na zelenej lúke, ak by neboli pripravené žiadne návrhy, žiadne, neexistovali žiadne predstavy, ako zaviesť energopomoc, neboli by žiadne príklady napr. zo zahraničia a bolo by nevyhnutné zhromaždiť všetky tie údaje, ktoré umožní ministerstvo hospodárstva zhromažďovať, zákon, o ktorom bude parlament rokovať v prípade, že bude schválené skrátené legislatívne konanie, tak potom v tom prípade, v tom prípade možno áno, možno by to bol dôvod na skrátené legislatívne konanie, lebo až by sa zhromaždili údaje, niekto by sa pozrel na tie údaje a na základe toho by začal vymýšľať nejaký, nejaký model, ako by to mohlo fungovať. Ale predpokladám, že to tak nie je, predpokladám, že ten návrh zákona je už v nejakej forme pripravený, že existujú jasné predstavy o tom, akým spôsobom tú energopomoc zacieliť, a tie údaje, ktoré ministerstvo hospodárstva získa vďaka tomuto zákonu, budú využité na možno docizelovanie toho návrhu a na odhad dopadov toho návrhu na štátny, na štátny rozpočet.
Ale ak je to tak, tak tým podľa môjho názoru nie sú, nie sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie, lebo aj keby sme šli normálnym legislatívnym procesom, aj keby sme šli tým postupom, ku ktorému vyzýval pán poslanec Galek, teda že by paralelne išiel ten návrh na zavedenie adresnej energopomoci s týmto návrhom, alebo tento návrh by šiel v nejakom miernom predstihu, ale bez skráteného legislatívneho konania, tak by sa ten účel dosiahol takisto aj bez skracovania legislatívneho konania. Jednoducho by sa ministerstvo dostalo k údajom. Ale teda nepredpokladám, že to bude tak, že ak z týchto údajov vyjde, že to bude o pár desiatok miliónov drahšie alebo lacnejšie, tak sa zásadne zmení ten systém. Môžu sa nejako zmeniť jeho parametre, jeho nastavenia, ale to je možné aj v rámci legislatívneho procesu. Čiže ak je zber tých údajov potrebný pre fungovanie toho systému, tak sa domnievam, že teda nie sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie, sú dané dôvody na to, aby bol ten návrh zákona prerokovaný v riadnom konaní. Ak by bez zavedenia tohto systému ešte vopred s niekoľkomesačným predstihom vôbec nebolo možné spustiť systém energopomoci, tak v takom prípade by asi sme mohli sa prikloniť aj k tomu, že tie dôvody na skrátené legislatívne konanie sú. Ale teda z toho, čo o veci zatiaľ viem, tak sa skôr domnievam, že tie dôvody, dôvody dané nie sú. Ak sú, tak budem rád, keď ma o tom niekto presvedčí.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene svojom aj v mene poslaneckého klubu SaS vyjadril podporu návrhu uznesenia, s ktorým prichádzajú kolegyne z Progresívneho Slovenska. A zároveň v tom vidím aj takú symboliku, že rokujeme o tomto návrhu až teraz, štyri mesiace po Medzinárodnom dni eliminácie násilia páchaného na ženách, bolo by fajn, keby bolo prijaté 25. novembra alebo niekedy, niekedy v tom čase, ale, a teraz nechcem rozoberať tie dôvody, ktoré k tomu viedli, že sa odsúvalo rokovanie o tom bode a že teda koalícia nebola schopná zabezpečiť normálne rokovanie parlamentu, to v tejto chvíli nie je dôležité, ale tá symbolika je taká výstižná, lebo Slovensko, mám pocit, že mešká nielen s prijatím jedného uznesenia, ale celkovo so svojím prístupom k téme násilia páchaného na ženách a rodovo podmieneného násilia.
Už tu spomínané odmietnutie tzv. Istanbulského dohovoru z čisto ideologických, keby ideologických, ale v podstate vyfabrikovaných, vymyslených, vyfabulovaných dôvodov na základe dezinterpretácie pojmu rod, ja som to tu zažíval, lebo bol som vtedy poslancom, poslancom parlamentu, a teda zvádzal som tu márne súboje s poslancami najmä Slovenskej národnej strany a Ľudovej strany naše Slovensko. No, tak Národná rada to vtedy videla, videla inak. Ale, bohužiaľ, ten prístup je, je, to meškanie, ktoré symbolicky tu dnes máme možnosť zažiť, je viditeľné aj, aj na iných úrovniach. Je viditeľné na úrovni prístupu politikov a viacerých vyjadrení, vyjadrení politikov, je viditeľné ale aj na prístupe bežných ľudí a vnímania problému násilia páchaného na ženách. Keď sa hovorí, že áno, tak odsúďme násilie páchané na ženách, ale odsúďme všetko násilie, však, samozrejme, odsúďme všetko násilie, a teda aj v partnerských vzťahoch dochádza k násiliu v opačnom, v opačnom garde dochádza k násiliu aj vo vzťahoch osôb rovnakého pohlavia, a ak sa teda poukazuje na to, však, však nielen na ženách je páchané násilie, tak obvykle je to v lepšom prípade nepochopenie vážnosti toho problému, a v horšom prípade snaha odvádzať pozornosť od tohto problému, ktorý napríklad v rámci partnerského násilia je neporovnateľný aj čo do rozsahu, aj čo do intenzity s tým násilím, ktoré sa deje povedzme že v opačnom, v opačnom garde, garde.
A problém je ale, samozrejme, keď ten bagatelizujúci prístup majú napríklad orgány činné v trestnom konaní, policajti, ktorým sú takéto prípady oznámené, a policajti majú tendenciu buď teda vyhovoriť to oznamovateľke, že však veď je to otec vašich detí, a bagatelizovať, že naozaj ide o niečo, čo by malo byť predmetom trestného oznámenia, alebo zahrať to, že to nebol, nebol trestný čin, bol to priestupok. A opäť to môže niekedy byť vecou nevedomosti, neskúsenosti, ale ten prístup sa opakuje pomerne často, nechcem byť nespravodlivý, tá situácia sa mení, sa zlepšuje, už aj mnohí policajti sú, sú vyškolení, a teda majú informácie, majú informácie, ako majú reagovať, ale tá špecializácia a vzdelanie ešte stále nie je dostatočná a ešte stále sa tie prípady vyskytujú. Nevidím, za mnou ako sa teraz tvári predsedajúci, že či, či, či to bere, že sa mu prihováram, ale, ale teda nejdem ho, nejdem ho menovať, ale uznávam, že nastáva tam istý posun, ale ten posun je podľa môjho názoru nedostatočný.
A teda myslím si, že bude fajn, ak by bolo prijaté to uznesenie, ale po tých rokoch, čo som v parlamente, si nerobím nejaké ilúzie, že by koaliční poslanci len tak zahlasovali za návrh predložený opozičnými poslankyňami, ale zdá sa mi, že dôležitejšie ako to, čo, či zahlasujú, alebo teda či vyhovejú pani predkladateľke, a tento rok navrhnú podobné uznesenie oni, čo by teda nás mohlo potešiť, ale teda dôležitejšie budú tie praktické kroky, teda ako pristúpia k zmene legislatívy, lebo aj v legislatíve ešte stále je čo zlepšovať, však nasledujúci bod je tiež o tom, ktorý, ktorý predkladáte do parlamentu a ktorý sa týka už zmeny zákonov.
Je potrebné, aby sa pracovalo na tej zmene prístupu polície k partnerskému násiliu a násiliu páchanému na ženách, aby boli, aby aj tuto bola špecializácia, aby boli policajti a policajtky vzdelávaní, scitlivovaní na túto, na túto tému, aby, aby bola snaha, aby bol prístup všade, všade rovnaký, aby, aby sa prekonávali stereotypy, ktoré teda prežívajú aj v prístupe aj niektorých policajtov, aby sa odmietla tá bagatelizácia a odradzovanie obetí násilia páchaného na ženách od podávania trestných oznámení, aby sa vyvracali tie stereotypné predstavy napríklad o obeti, že obeť má mať nejaké typické vlastnosti, že, že keď sa žena bráni, no tak už nie je obeť, už je to konflikt, už, už to nie je, nie je násilie, lebo obeť v tej stereotypnej predstave je taká, ktorá iba ticho to znáša a trpí, hoci to vôbec nezodpovedá realite.
A je, je potom kopu parciálnych vecí, ktorým, ktorým treba venovať, venovať pozornosť, ako je napríklad kyberstalking, ktorý predstavuje špecifickú formu násilia, a teda rozrastá sa tým ako, ako sa rozšírili informačné technológie a sociálne, sociálne siete a, a je to niečo, na čo ani, ani z praktického hľadiska nie sú, povedzme, orgány činné v trestnom konaní dostatočne, dostatočne pripravené, alebo je napríklad potrebné, aby sa história násilia zohľadňovala v rozhodovaní súdov v poručenských veciach, aby teda ten opäť existujúci stereotyp, že však aj násilník môže byť dobrým rodičom, sa vyvrátil, lebo teda násilník nie je dobrým rodičom. Ak, ak partner bije svoju partnerku alebo pácha na nej iné násilie, tak nie je dobrým rodičom, lebo je to násilím aj na deťoch, najmä v situácii, ak sa to násilie deje, deje pred deťmi.
Čiže ja určite zahlasujem za, za tento návrh zákona a myslím si, že by nemalo nič brániť ani, ani parlamentnej väčšine, aby ho podporila, hoci, ako som povedal, ilúzie si nerobím, nerobím si ani ilúzie o tom, že nejaký podobný návrh predložia kolegovia alebo kolegyne z koalície tento rok, aby, aby bolo prijaté uznesenie, ale dôležitejšie je skôr to, ako sa budú stavať k tým praktickým nástrojom a k praktickým zmenám, a na to oni majú priestor či už v parlamente, kde disponujú väčšinou, alebo v tom praktickom výkone, kde môžu ovplyvňovať činnosť orgánov činných v trestnom konaní alebo, alebo, alebo úradov. Teraz nemyslím, ovplyvňovať v takom slova zmysle (povedané so smiechom), ktorý mi hneď napadol, ako som to, ako som to vyslovil. Zasa neviem, ako sa tvári predsedajúci, ale, ale ovplyvňovať v tom pozitívnom slova zmysle, aby, aby brali vážne problém násilia páchaného na ženách, partnerského násilia.
A teda ešte raz ďakujem, že ste s tým návrhom prišli.

Navrhujem, aby Národná rada odporučila predsedovi Národnej rady Richardovi Rašimu, aby využil svoje oprávnenie podľa § 24 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a navrhol doplniť do programu prebiehajúcej schôdze Národnej rady nové body: voľbu Michala Šimečku za podpredsedu Národnej rady, voľbu Márie Kolíkovej za predsedníčku osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS a voľbu Michala Šipoša za predsedu Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ja som teda podobný návrh dal aj poobede, teda o jedenástej s tým, že som to myslel ako návrh smerujúci k pánovi predsedovi Národnej rady vzhľadom k tomu, čo povedal vo svojom prvom vystúpení po svojom zvolení o tom, že keby koalícia pristupovala k opozícii týmto spôsobom, tak nemá žiadneho zástupcu vo vedení parlamentu ani výborov.
Ale on správne povedal, že nedal som to písomne, tak to dávam písomne, aby sa o tom mohlo aj hlasovať. (Potlesk.)

Ja by som chcel poprosiť pána predsedajúceho, aby zabezpečil dodržiavanie rokovacieho poriadku, lebo pán poslanec Saloň vôbec nereagoval na to, čo som ja hovoril, reagoval na pani poslankyňu Kolíkovú. Ja som o žiadnom brutálnom zásahu nehovoril. Ja som to, ja som to a veď ja som to ani nekritizoval, ja som ani nepovedal, že je to zlé, že je to niečo, niečo dramatické, len som sa spýtal, že teda keďže to vyzerá, že to bolo pripravené na ministerstve, že prečo to nejde tou normálnou cestou, že keď si ministerstvo niečo pripraví, tak, tak to dá.
A teda, pán poslanec Saloň, je teda dosť veľký rozdiel medzi tým, keď poslanec rieši nejakú tému a keď je to koaličný poslanec, tak komunikuje s ministerstvom a to ministerstvo mu povie, dá sa to urobiť takto, súhlasíme, nesúhlasíme, toto by sme urobili inak a po konzultácii s ministerstvom koaličný poslanec predloží nejaký návrh zákona. To je podľa mňa úplne normálne a v poriadku.
To, čo nie je úplne normálne a v poriadku, je, že ministerstvo pripraví nejaký návrh zákona, lebo potrebuje riešiť nejaký problém a dá ho koaličnému poslancovi a ten ho, ten ho predloží miesto toho, aby to ministerstvo dalo normálnou cestou do medzirezortného pripomienkového konania, kde sa k tomu všetci normálne môžu, môžu vyjadriť.
A ja som tu naozaj sa nestaval na hlavu, však som hovoril, že je to drobná zmena, že sa to týka jedného ustanovenia, spýtal som sa pána predkladateľa, že či by nebolo možné napríklad inak riešiť tam tú možnosť odvolania tým, že sa to, tým, že sa to dáva, dáva nižšie, tak chápem, že keby ste takýmto spôsobom reagovali na vystúpenie pani poslankyne Kolíkovej, ale ona mala faktickú poznámku na mňa a ja som teda nič z toho, čo ste jej vyčítali, nehovoril.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, budem veľmi stručný, mal by som len tri otázky na pána predkladateľa, budem rád teda, ak mi odpovie či už v rozprave, alebo v záverečnom slove, alebo teda niekedy inokedy, keď bude vedieť odpoveď.
Prvá moja poznámka a otázka sa týka toho, že tento návrh zákona nie je celkom klasickým poslaneckým návrhom, ide o tému, ktorá sa diskutovala v príslušných odborných kruhoch v rámci verejnej správy a asi aj tretieho sektora už dlhšie, teda o zmenu registrového úradu občianskych združení z ministerstva vnútra na okresné úrady v sídle kraja. Aj ten návrh pôsobí dojmom, že bol vypracovaný na ministerstve vnútra, nie samotnými poslancami, takže štandardný, štandardný postup by bol dať tento návrh do pripomienkového konania, keď navyše sa, navyše sa teda týka občianskych združení, čo je najrozšírenejšia forma mimovládnych neziskových organizácií. A tak by som sa chcel spýtať, že prečo bol zvolený, zvolený tento postup, že sa ide, ide cestou poslaneckého návrhu zákona, aj keď, samozrejme, že uznávam, že to nie je nejaká rozsiahla novela, je to, je to drobnosť, a teda pokojne by to, by to mohol byť aj poslanecký návrh zákona, ale aj z hľadiska náplne, z hľadiska agendy je to niečo, čo primárne vychádza v ústrety povedzme že ministerstvu vnútra alebo štátnej správe a rieši nejaké jej aplikačné problémy s kapacitami, že je to viac ministerský aj svojím charakterom návrh ako poslanecký, že by sa tým riešili nejaké problémy občanov. Aj keď to má, samozrejme, dopad na dĺžku trvania registrácie, keď sa nedodržiavajú lehoty, ale myslím si, že by sa teda nič, nič strašné nestalo, keby sa ten proces trochu natiahol a predchádzalo mu normálne pripomienkové konanie, takže sa chcem spýtať na ten dôvod, bez toho, aby som tu teraz burácal, že obchádzate riadny legislatívny proces.
Druhá moja otázka sa týka obsahu návrhu zákona. Dnes v zásade neexistuje možnosť rozkladu voči rozhodnutiu o odmietnutí registrácie a ministerstvo vnútra tam to v podstate mechanicky preberať akurát teda, že nebude to, nebude tam vylúčená možnosť rozkladu, ale odvolania, keďže sa to prenáša na nižšiu úroveň. A tu by som sa chcel spýtať, že či, či neuvažujete o možnosti, že by sa tam tá možnosť odvolania predsa len dala, pretože bolo to na centrálnej úrovni, na úrovni ministerstva vnútra. Nie je mi známe, že by to spôsobovalo nejaké, nejaké aplikačné problémy, teda že by bola odmietnutá registrácia nejakého občianskeho združenia, ktorá by bola, bola bezdôvodná, je to už zabehnutý systém. Teraz, keď sa to posunie na nižšiu úroveň, na úroveň okresných úradov v sídle kraja, tak nevieme, aká tam bude tá, tá aplikačná prax a možnože by bolo dobré, keby združovacie právo občanov bolo chránené aj možnosťou odvolania povedzme na úroveň ministerstva a nielen, nielen teda chránené, chránené súdnou cestou, čo tam ostáva. Ale, ale v súvislosti s tým posunom si myslím, že by, že by to stálo za úvahu, že či tam tú možnosť odvolania nedoplniť a aj v tomto nezmeniť, nezmeniť ten systém, lebo môže sa stať, že nejaké chyby, ku ktorým nevieme, či nebude dochádzať, by bolo možné opraviť hneď jednoducho prostredníctvom odvolania a možno by to bolo rýchlejšie a nebolo tým potrebné zaťažovať, zaťažovať súdy.
A tretia moja poznámka a otázka je, že či plánujete, alebo máte vedomosť o nejakých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré by mali prísť v druhom čítaní. Lebo stalo sa takou neblahou praxou, a teda myslím, že pán poslanec Michelko mal viacero návrhov zákonov z oblasti kultúry, ktoré tiež asi mali byť ministerské návrhy, teda nepochádzali iba, iba z jeho hlavy, predložil ich do parlamentu, na začiatku sa zdali, že sa mení jeden, dva body, jedno, dve ustanovenia v zákone a v druhom čítaní prišli rozsiahle pozmeňujúce návrhy, ktoré zásadným spôsobom menili charakter trebárs Fondu na podporu umenia alebo Audiovizuálneho fondu. Teda že či v tomto návrhu ozaj ide iba o zmenu registrového úradu, alebo uvažujete, alebo pripúšťate nejaké ďalšie otázky, že by sa, že by sa riešili.
Ďakujem.

No, pani poslankyňa Matejičková ma upozornila teda, že či som, alebo sa pýtala, či som čítal jej pozmeňovák. Tak ja len teda upozorňujem, lebo teraz som počúval pána poslanca Kvorku, že nesprávne prečítal ten pozmeňovák, lebo odôvodnenie sa má čítať pred čítaním pozmeňujúceho návrhu samotného, teda tak ste si to schválili.
Ale, ale teda, nejdem vás vyzývať, aby ste to čítali znova, a len teda pre poriadok hovorím, že tak ste si to schválili, tak tak by ste to mali čítať. Podľa mňa je to nezmysel, lebo ako ste to prečítali, je to úplne logické a keď ide o krátky pozmeňovák, tak takto by to asi malo byť umožnené. Nuž ale taký je zákon, ja som zaňho nehlasoval.

Ďakujem, pán minister, za odpoveď, ja teda nemôžem interpelovať, teda klásť otázky na hodine otázok šéfovi alebo šéfke katastra, tak môžem iba členom vlády a bol tu taký pingpong predtým, že či pán minister vnútra Šutaj Eštok nesie za to zodpovednosť alebo vy. Ja si uvedomujem, že, že vláda, ale vy ste boli ten, ktorý navrhoval šéfa predchádzajúceho, tak vám to tak nejako prischlo, ale teda vláda môže pritlačiť na kataster, aby bol v tomto aktívnejší a keď to vyplynulo aj zo záverov NKÚ. A vzhľadom na to, aký veľký problém to spôsobilo, že teda na niekoľko týždňov až mesiacov nemáme plne funkčný, doteraz nemáme plne funkčný kataster, aj keď ako veľká časť tých funkcionalít už bola, bola obnovená, tak preto som sa pýtal, a teda tie problémy tam evidentne, evidentne boli. Keď napríklad sme sa dozvedeli, že, že katastrálne, katastrálne odbory na okresných úradoch nemali od októbra 2021 kúpený aktuálny antivírus, čiže tá ochrana asi nebola na takej, na takej úrovni, ako by mala byť, lebo toto je nie nejako sofistikovaná vec, to je že úplne, úplne elementárna vec, ktorá mohla napr. prispieť k tomu, že ten útok sa podaril a dostal, dostal takýto rozsah. Tak je asi, asi legitímne, že, že mal by byť záujem aj zo strany vlády, aj zo strany parlamentu o to, aby sa takéto veci neopakovali, a aby sa urobilo maximum preto, aby ten systém bol bezpečný.

Ďakujem za odpoveď, pán minister, a teda položím doplňujúcu otázku, aby som teda tomu úplne rozumel.
Boli, boli všetky tie dáta, ktorými disponuje kataster, ako plne zálohované na aktuálnej báze, teda nestratilo sa, nestratilo sa nič? Lebo ak, ak to tak bolo, tak z takého laického pohľadu by, by to obnovenie malo prebehnúť rýchlejšie a povedali ste, že treba aj okrem iného, okrem obnovenia aj prekonfigurovať systém tak, aby vyhovoval aktuálnym bezpečnostným štandardom. Čiže to znamená, že ten systém, tak ako bol dovtedy, nezodpovedal aktuálnym bezpečnostným štandardom a tým teda najvyšší a najpotrebnejší stupeň ochrany, lebo hovorili ste potom ešte, že výsledkom tých zmien, ktoré sa teraz robia, by mala byť aj stabilnejšia, bezpečnejšia funkcionalita pre verejnosť, že nedošlo k obnovovaniu toho systému za 10 rokov. Teda znamená to, že, ja neviem, ani tá bezpečnostná architektúra nebola na takej úrovni, na akej, na akej mala byť z hľadiska aktuálnych požiadaviek? Čiže jednak to zálohovanie a jednak ma zaujíma teda systém, že či, či bol nastavený z hľadiska toho, aby vedel zabezpečiť bezpečnosť a odraziť takéto hrozby. Ďakujem.