Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi doplniť ten úvodný vstup a pár poznámok k návrhu zákona. Paragraf 363 bol až do minulého volebného obdobia širšej verejnosti pomerne neznámy, nebol predmetom žiadnej verejnej diskusie a pravdepodobne keby ste sa bežných ľudí štyri roky dozadu spýtali, že čo to znamená 363, tak by nevedel nikto. Dnes, naopak, až na ľudí, ktorí sa dlhodobo zdržiavajú v zahraničí alebo aj sú alebo žijú na Slovensku, ale nesledujú vôbec, čo sa tu deje, vám skoro každý dokáže povedať, čo je to § 363.
Možno neovláda detaily, ale, ale s tým, že čo znamená § 363, sa zrejme stretol úplne každý, kto nejakým spôsobom čo i len nepozorne sleduje, čo sa na Slovensku deje. Nie je to náhoda, pretože § 363 sa začal v uplynulom volebnom období výrazne nadužívať a používať ako prostriedok na marenie vyšetrovaní.
V minulom volebnom období konečne začala byť stíhaná aj korupcia a trestné činy ľudí napojených na predchádzajúcu vládnu garnitúru, ktorí boli dovtedy krytí tým, že orgány činné v trestnom konaní boli nečinné, a tým, že špeciálna prokuratúra, ktorá by mala takéto trestné činy stíhať, bola vedená Dušanom Kováčikom, ktorý miesto toho, aby takého trestné činy stíhal, ich vedome kryl a zametal pod koberec. A keď sa začali, začali trestné činy aj ľudí napojených na politickú moc alebo prepojených s jej ekonomickým pozadím, alebo z orgánov činných v trestnom konaní a súdov v minulom období konečne stíhať aj po výmene na čele špeciálnej prokuratúry, tak staré štruktúry spustili obrannú mašinériu, ktorá bojovala zo všetkých síl a snažila sa zamedziť tomu, aby tieto trestné stíhania boli dovedené až do konca.
Na politickej úrovni to bola najmä strana SMER, ktorá sa snažila manipulovať verejnú mienku a spochybňovať vyšetrovanie aj prostredníctvom zmanipulovaných nahrávok, nahrávok, kde boli vytrhnuté z kontextu niektoré vyjadrenia alebo vystrihnuté tak, aby vyznievali úplne inak. Svoj diel práce odviedla aj Slovenská informačná služba, ktorá sa snažila vyvolať dojem systematickej manipulácie vyšetrovaní zo strany orgánov činných v trestnom konaní, a výrazný kus práce na poli marenia vyšetrovania odviedla policajná inšpekcia, Krajská prokuratúra v Bratislave, ktoré začali spochybňovať vyšetrovanie tak, že spochybnili vyšetrovateľov a začali, začali ich na základe vykonštruovaných obvinení vyšetrovať, čo trvá až do dnešných dní a stalo sa to zámienkou pre, pre ich postavenie mimo služby novým ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom.
No ale ani toto všetko by nestačilo, keby sme tu nemali generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý začal nebývalým spôsobom využívať a nadužívať § 363 voči rozhodnutiam špeciálnej prokuratúry. Kým na iné zložky prokuratúry má generálny prokurátor bezprostredný dosah, Úrad špeciálnej prokuratúry dokáže pôsobiť autonómne, ale aj na Úrad špeciálnej prokuratúry a stíhanie korupcie a závažnej majetkovej a hospodárskej trestnej činnosti má generálny prokurátor dosah prostredníctvom spomínané § 363, ktorý používal spôsobom predtým nebývalým. On sa bráni tým, že štatisticky to nebolo používané častejšie ako v minulosti. Problém je to, na aké kauzy a akým spôsobom to bolo, to bolo používané. Bolo to používané na kauzy, ktoré boli predmetom aj verejného záujmu, pretože sa týkali či už bývalých politikov, alebo oligarchov, alebo ich ľudí, ktorí boli v rôznych zložkách štátnych orgánov.
Predchádzajúci Trestný zákon, ktorý platil pred rokom 2006, neobsahoval takéto ustanovenia, ustanovenie. Obsahoval možnosť preskúmať nezákonné rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, ale tam to bolo v rukách súdov, konkrétne Najvyššieho súdu, kde generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti mohli na Najvyššom súde podať sťažnosť pre porušenie zákona, a generálny prokurátor ju podal aj bez podnetu proti takému rozhodnutiu prokurátora alebo vyšetrovateľa, ktorým bol porušený, porušený zákon, pričom tam bolo uvedené, že porušením zákona alebo chybným postupom konania sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Čiže ten mimoriadny opravný prostriedok, ktorý sa po roku 2000, alebo od roku 2006 po schválení nového Trestného zákona a nového Trestného poriadku ocitol, ocitol v Trestnom poriadku, prenášal túto právomoc, tento mimoriadny opravný prostriedok z rúk Najvyššieho súdu do rúk generálneho prokurátora. A teraz, samozrejme, že Najvyšší súd nekonal na podnet kohokoľvek, Najvyšší súd konal v tejto veci na podnet či už ministra spravodlivosti, alebo generálneho prokurátora, čo robilo tento mimoriadny opravný prostriedok naozaj mimoriadnym, nie, nie akýmsi doplnkovým opravným prostriedkom, pomocou ktorého je, alebo bolo možné, aj v minulom volebnom období sme to videli, mariť vyšetrovania tým, že sa, tým, že sa... tým, že sa generálnemu prokurátorovi umožnilo, aby prostredníctvom § 363 Trestného poriadku brzdil vyšetrovania, rušil rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní. A ten, ten zámer pritom, pritom nebol, aby generálny prokurátor hatil vyšetrovanie, ale, naopak, aby tam, kde či orgány činné v trestnom konaní, teda vyšetrovatelia, alebo, alebo prokurátori zastavili konanie, postúpili, postúpili vec a nekonali, tak ak, ak k takémuto rozhodnutiu došlo, došlo nezákonne, tak generálny prokurátor mohol, mohol zasiahnuť, aby sa vo veci konalo.
V dôvodovej správe k návrhu nového Trestného poriadku sa uvádzalo, že zámer návrhu spočíva v tom, že treba umožniť vo veciach, v ktorých súd ešte nekonal a vec bola v prípravnom konaní prokurátorom postúpená inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie, alebo ktoré v tomto rozsahu spočíva na chybnom procesnom konaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor. Čiže žiadne použitie § 363, aby ním bolo zrušené uznesenie o vznesení obvinenia alebo iný procesný úkon, ktorým, ktorým sa vyšetrovanie posúva ďalej, alebo dokonca samotné uznesenie o začatí trestného stíhania, ktoré odporuje dokonca aj tomu súčasnému, súčasnému zneniu § 363, ani nie tomu pôvodnému, z pôvodného znenia Trestného poriadku, ktoré, ešte raz prečítam to, na čo to malo byť určené. Malo byť určené na preskúmanie vo veciach, ktoré boli v prípravnom konaní prokurátorom postúpené inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie, alebo ktoré v tomto rozsahu spomínanom spočíva v chybnom procesnom konaní a umožňovalo to generálnemu prokurátorovi, aby sa odbremenil Najvyšší súd od tohto rozhodovania, aby napravil nezákonnosť. Čiže úplne opačne, ako to generálny prokurátor Maroš Žilinka v uplynulom volebnom období používal, bol tento návrh, návrh myslený a dokonca aj bol, bol, bol tak naformulovaný. Ale keďže bol uplatňovaný opačným spôsobom, čo bolo, čo bolo spochybňované, tak potom došlo v roku, myslím, 2015 aj k úprave, úprave § 363 tak, aby generálny prokurátor mohol využívať toto ustanovenie nielen na to, aby sa veci nezametali pod koberec, ale aj aby sa zametali pod koberec.
Objavili sa aj v minulom volebnom období viaceré návrhy, ktoré sa snažili napraviť toto príliš široké vymedzenie § 363 Trestného poriadku a upraviť ho spôsobom, aby slúžil jeho pôvodnému účelu. Takýto zámer bol obsiahnutý dokonca aj v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, ako vlády Igora Matoviča, tak potom vlády, vlády Eduarda Hegera. Bol to jediný paragraf, ktorý sa spomínal v programovom vyhlásení vlády, čiže nie cez nejaký všeobecný zámer, ale cez paragraf bol, § 363 priamo v programovom vyhlásení vlády uvedený, že, že vláda bude dbať na dodržiavanie zákazu negatívnych pokynov a zváži úpravu § 363 tak, aby zodpovedal jeho pôvodnému zmyslu a pôvodnému významu. Napriek tomu sa za celé minulé volebné obdobie nepodarilo právnu úpravu týkajúcu sa § 363 Trestného poriadku zmeniť. Napriek tomu, že boli viaceré pokusy, keďže najmä hnutie SME RODINA malo so zmenou problém v rámci koalície, takúto zmenu SME RODINA opakovane vetovala a Igor Matovič ako predseda najsilnejšej strany nechcel ísť proti vôli svojho koaličného partnera, napriek tomu sa objavili viaceré pokusy.
Analogicky je zaujímavé, že § 363 spomínal Maroš Žilinka ešte ako uchádzač o kandidatúru na generálneho prokurátora na verejnom vypočutí pred ústavnoprávnym výborom. Zhodou okolností, nebol to žiadny zámer, v odpovedi na moju otázku, keď som sa pýtal kandidátov, aj jeho, že čo by zmenili na právnej úprave fungovania prokuratúry. Nepýtal som sa ho na § 363, ale on sám od seba povedal, že § 363 robí šarapatu a bolo by potrebné s ním niečo, niečo urobiť. Teda vyjadril sa na tom vypočutí kriticky voči § 363. Neskôr ho využíval spôsobom, ktorým tento paragraf zapísal aj do vedomia, vedomia širšej verejnosti.
A naspäť k tým, k tým pokusom o jeho zmenu, teda od snahy úplne vypustiť § 363 Trestného poriadku zo zákona cez jeho rôzne silnejšie alebo miernejšie úpravy, cez nápravu k pôvodnému zneniu pred rokom 2015, tak ako bol, bol § 363 napísaný v roku 2005 v tom pôvodnom Trestnom poriadku, tak existujú, existujú, samozrejme, rôzne spôsoby, akým zabezpečiť, aby sa § 363 Trestného poriadku nezneužíval takým spôsobom, ako ho zneužíva alebo teda zneužíval generálny prokurátor Maroš Žilinka. O ďalšom budeme hovoriť hneď v nasledujúcom bode, s ktorým prichádzajú kolegovia z Progresívneho Slovenska.
Ten náš spočíva v tom, že zužuje právomoc generálneho prokurátora podľa § 363 Trestného poriadku zrušiť len právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta o postúpení veci, o zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného a o prerušení trestného stíhania, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Čiže nie akékoľvek rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní, nie uznesenie o začatí trestného stíhania, nie, nie uznesenie o vznesení obvinenia, nie teda uznesenia, po ktorých nasledujú ešte ďalšie kroky. Lebo toto, ktoré sú tu vymenované, sú rozhodnutia vo veci a aj podľa pôvodného znenia malo ísť o rozhodnutia vo veci, teda také, ktorými sa to prípravné konanie končí. Lebo obvinením sa trestné stíhanie nekončí, iba sa dostáva do ďalšej fázy.
Rovnako podaním obžaloby sa nekončí celé trestné stíhanie, iba sa končí prípravné konanie a potom rozhodne súd, či tie dôkazy sú dostatočné a či, či stíhanie bolo zákonné. Lebo aj to je vec, ktorú súd, samozrejme, môže a má posudzovať.
Ďalšiu vec, ktorú robíme, je, že skracujeme lehoty alebo navrhujeme skrátiť lehoty na podanie návrhu na postup podľa § 363 na 10 pracovných dní a návrhové opatrenie navrhujeme ponechať len poškodenému a s tým, že bude len v neprospech obvineného, aby teda nemohlo byť zneužívané tým spôsobom, akým bolo zneužívané v predchádzajúcom volebnom období.
Sme si vedomí politickej reality, takže asi nemá zmysel, aby som sa obracal na neprítomných, až na pár, štyri výnimky, koaličných, alebo šesť, koaličných poslancov prítomných tu v sále, aby tento návrh, návrh podporili. Také očakávania nemám, ale považujeme za dôležité, aby sme už na začiatku volebného obdobia prišli s návrhom, ktorý sa bude snažiť vyriešiť jeden z najdôležitejších problémov, s ktorým sa trestné stíhania na Slovensku v celom uplynulom volebnom období potýkali. Toto je naša predstava a obraciam sa teda na kolegov z opozície, aj keď to, samozrejme, nebude stačiť, so žiadosťou o to, aby tento návrh podporili.
Ďakujem.
