Vážená kolegyňa, vážení kolegovia, vážený pán minister, rokujeme v druhom čítaní o návrhu tzv. konsolidačného balíčka vrátane zavedenia transakčnej dane.
No, kde začať, tak začnem: Matovič, Heger, Ódor, Matovič, Heger, Ódor, Mato... Aha, pardon, toto, toto som, toto som, toto nie je môj podklad, to si tu zrejme niekto zabudol. (Smiech v sále. Potlesk.)
A teraz mi teda dovoľte, keďže sme už takmer na konci rozpravy v druhom čítaní, aby som sa vyjadril trochu aj k tomu, ako prebehla tá rozprava, lebo ide o najdôležitejší bod prebiehajúcej schôdze. Málokedy sme tu mali a málokedy máme na programe, ak teda nepočítam rozpočet, ale, ale zmenu zákonov, zákony, ktoré riešia 2,7 mld. eur.
A je dôležité aj o tom, ako sa rokuje, a nejdem sa už teraz vracať, vracať k tomu, že skrátené legislatívne konanie, skracovanie rozpravy v tých prvých dvoch štádiách, čo podľa mňa nebolo odôvodnené a bolo to nekorektné. Nejdem sa vracať ani, ani k tomu odvádzaniu pozornosti cez hádzanie zodpovednosti na, na predchádzajúce vlády, ktorých výnimočne ako, ako jedno, jedny z mála rokov nebol, nebol zastúpený SMER. Nebudem komentovať ani tie sprievodné akcie typu odvolávania podpredsedu Národnej rady Michala Šimečku, ktoré zrejme súviseli aj so snahou odviesť pozornosť od toho, že sa vláda snaží cez parlament pretlačiť balíček, ktorým ľuďom bezprecedentne zdvihne daňové zaťaženie a budú to musieť zaplatiť, samozrejme, ľudia.
A to, čo ma zarazilo, je porušovanie alebo účelové vykladanie zákona o rokovacom poriadku. Spomeniem tu šikanovanie pani poslankyne Plavákovej za nálepky s dúhovým srdiečkom a potom účelový výklad ústavnoprávneho výboru o tom, čo je, čo údajne má byť iné obdobné vizuálne zobrazenie, a teda niečo, čo roky tu existuje a nikomu to nevadilo, tak zrazu je problém, čo nebolo priamo pri tomto konsolidačnom zákone, ale aj pri, pri konsolidačnom balíčku sa udiali veci, ktoré podľa môjho názoru sú v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, ako bolo včerajšie vykázanie poslanca Michala Šipoša z dôvodu, že mal na sebe tričko, čo údajne tiež má byť iné obdobné vizuálne zobrazenie, ktoré je zakázané, pritom rôzni poslanci tu s tričkom v minulosti, aj po zmene zákona, ktorá, ktorá tie iné obdobné vizuálne zobrazenia zakazuje, chodili, aj poslanci OĽANO sem chodili.
Na rozdiel od tých nálepok na notebookoch na to nie je ani výklad ústavnoprávneho výboru, že by tričká boli zakázané, napriek tomu bol poslanec Šipoš vyvedený. A to teraz nie je o tom, či sa mi tričká páčia, alebo nepáčia, či si myslím, že by mali byť nosené do, do Národnej rady alebo, alebo nemali, či je to nadužívané, to všetko, čo bolo, bolo okolo toho, to sa nám nemusí páčiť. Môžme mať predstavu, že poslanci majú chodiť do Národnej rady v oblekoch a kravatách, ale to nie je o tom. To je o tom, či tie tričká porušujú zákon o rokovacom poriadku, a teda či bolo alebo nebolo dôvodné vyvedenie pána poslanca Šipoša. Podľa môjho názoru to nie je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, nie je to v rozpore s textom zákona o rokovacom poriadku. Nemožno zákon o rokovacom poriadku takto extenzívne, extenzívne vykladať.
A rovnako si myslím, že nebolo úplne v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, keď sa pán predseda výboru finančného Blcháč včera predbehol pred pána poslanca Štefunka. Keďže ustálený výklad je, že právo vystupovať mimo poradia má spravodajca, ale keď tých spravodajcov je viac, tak nie akýkoľvek spravodajca, ale ten, ktorý je určený ako hlavný spravodajca. Zákon o rokovacom poriadku vôbec nepočíta s inštitútom náhradných spravodajcov. Tak sa to vyvinulo, že, že výbory určujú aj náhradných spravodajcov. Nikto to nenamieta, ale rovnako sa tak vyvinulo a tak sa vykladá, že keď je viacej navrhovateľov, tak to právo vystupovať mimo poradia a bez časového obmedzenia má iba jeden z nich, ktorý je určený. A rovnako, že tým spravodajcom, ktorý má to právo, je iba jeden, nie každý, ako tu včera hovoril pán podpredseda Žiga, a teda že má to byť ten, ten hlavný spravodajca.
A teraz aj k obsahu. Samozrejme, že pán minister hovorí, a teda koalícia opakuje, že nie je tu žiadna alternatíva, nikto nemá žiadnu alternatívu. Ja som sa to a už pokúsil už svojom prvom vystúpení v druhej rozprave naznačiť, že tu existuje možnosť úspor, možnosť rozsiahlych úspor, že existuje možnosť nerobiť konsolidáciu tak, ako to spraví vládna koalícia, že bude konsolidovať s 80 % na strane, na strane príjmov, a teda toho, že vyberie viac od ľudí a od firiem, ale v konečnom dôsledku od ľudí, však odkiaľ by to tie firmy, firmy brali.
A spomenul som tu viaceré možnosti úspor. A zopakujem to, čo som hovoril, to s čím prišiel Inštitút INESS, možné úspory zrušenie 13. dôchodku 828 mil. eur, adresné prídavky na deti iba pre dve tretiny poberateľov, teda nie aj pre najbohatšiu tretinu, ktorá na to nie je odkázaná, 272 mil. eur, skrátenie rodičovského príspevku na dva roky, 354 mil. eur, obedy zadarmo, nie ich zrušenie, ale návrat k tej forme, že, že ju budú dostávať, ich budú dostávať iba tí, ktorí sú na to odkázaní, teda ktorí sú v núdzi, úspora 160 mil. eur, zrušenie štátnej podpory hypoték, 53 mil. eur, potom sú tam možné úspory vo vysokom školstve, 136 mil. eur, zníženie podielu absolventov magisterského štúdia, 13 mil. eur., racionalizácia siete škôl, 106 mil. eur, zrušenie dávky tehotenské, 47 mil. eur a zrušenie alebo obmedzenie vlakov zadarmo, 30 mil. eur.
Samozrejme, že existuje priestor na úspory a ja netvrdím, že toto je možné zaviesť lusknutím prsta, že je to možné teraz dosiahnuť nejakým pozmeňujúcim návrhom, pretože na to, aby štát fungoval efektívnejšie, sú potrebné reformy, a tie reformy Ficove vlády dlhodobo, dlhodobo nerobia. Čiže zodpovednosť Ficových vlád, z ktorých sa SMER snaží vykĺznuť, je v tom, že v dobrých časoch nešetrili, neustále zvyšovali výdavky a ani v dobrých časoch sme tu nemali vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet, aby sme si nasporili na tie zlé časy, ktoré sa z času na čas logicky objavujú a ktoré si vyžadujú aj vyššie výdavky. A to nerobenie reforiem, na to doplácajú ľudia, na to doplácajú ľudia svojimi príjmami.
Budem citovať z rozhovoru s Ivanom Miklošom, ale teda z jeho vyjadrení, že keby chcel niekto tvrdiť, že to všetko Matovič, tak je užitočné pozrieť sa aj na to, ako sa vyvíjali slovenské čisté platy medzi rokmi 2006 a 2020, teda v 14-ročnom období, z ktorého viac ako 12 rokov vládli vlády vedené Ficom a jeho stranou SMER. Počas tohto obdobia stúpol na Slovensku porovnateľný čistý priemerný plat o 17 %, kým v Slovinsku o 44, v Česku o 70, v Maďarsku o 88, v Poľsku dokonca o 109 % a v Estónsku o 114 %. A to ešte platí, že počas prvej Ficovej vlády v rokoch 2006 až 2010 ekonomiku aj platy ťahali reformy druhej Dzurindovej vlády.
Keby sme porovnali roky 2012 až 2020, teda nepretržitých osem rokov vlád SMER-u, tak porovnateľný čistý priemerný plat u nás stúpol o 7 %, kým v Česku o 27, v Poľsku o 42 a v Maďarsku o 43 %.
Toto je dôsledok vlády SMER-u, toto je dôsledok ekonomickej politiky SMER-u, toto je dôsledok toho, že nedokáže SMER šetriť ani v dobrých obdobiach, že rozhadzuje peniaze, ale na to potom doplácajú ľudia, lebo je pomalší ekonomický rast a vy k tomu prispejete zvýšením dane z príjmu právnických osôb aj tou transakčnou daňou. Čiže budete v tom len pokračovať.
Ďakujem. (Potlesk.)
