Videokanál poslanca

Pán podpredseda Národnej rady Gašpar, ja som trochu prekvapený, že ste si konečne našli milého slova pre poslanca Matoviča, ale teda pokiaľ potrebujete palicu na pani poslankyňu Kolíkovú, tak je vám aj Matovič zrazu dobrý.
Zaujalo ma ďalej, s akou bezstarostnosťou ste tu vyslovili slová o korumpovaní poslanca Františka Majerského, teda neviem, kým to asi malo byť. Na jednej strane ste precitlivelý, ak niekto označuje smerákov, že kradnú, hoci teda tých káuz bolo neúrekom, najnovšie sú práve tie penzióny, ktoré sa riešia aj teda z úrovne Európskej únie, ale teda vy, to vás rozhorčuje, ale vy v tom istom vystúpení, bez akýchkoľvek dôkazov, len tak obviníte niekoho z korupcie. Neuveriteľné.
No, hovorili ste ďalej o tom, že sme tvrdili, že novela ohrozuje ľudské práva, pokiaľ si to teda dobre pamätám. Tak by som si to dovolil uviesť na pravú mieru. My viacerí sme upozornili na to, že tá novela ústavy môže otvoriť dvere k tomu, že sa nebude uznávať prednosť práva Európskej únie alebo medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv pred vnútroštátnou legislatívou, a to navrhované doplnenie ods. 6 a 7 toho čl. 7 takúto možnosť otvára. Sú k tomu vyjadrenia viacerých aj renomovaných ústavných právnikov. Môžte s nimi súhlasiť, môžete s nimi nesúhlasiť, ale ak by to ten účinok potenciálne nemalo, tak potom je to úplne plonková úprava, ktorá tam nemá zmysel, lebo je to iba nejaká deklarácia, ktorá reálne nič neovplyvní. Čiže, buď áno, buď to tam hrozí, alebo je to tam zbytočné.
No, a ruský zákon. Práve dnes sme dostali informáciu, že bol prijatý na konaní na Ústavnom súde v plnom rozsahu. (Potlesk.)

Pán podpredseda Danko vyčítal SNS, že ako si dobre namixovali poslanecký klub. To je dosť odvážne od niekoho, ktorý si tak dobre namixoval kandidátku vlastnej strany, že po voľbách bol jediným členom vlastnej strany (smiech v sále) v jej poslaneckom klube. (Potlesk.)
Pán predseda SNS Danko vyčítal kolegom z Progresívneho Slovenska, že by sa reálnou robotou neuživili. To je tiež opäť dosť odvážne od synáčika z privatizérskej rodiny, ktorý je druhé volebné obdobie predsedom vládnej strany a štvrté volebné obdobie je predsedom politickej strany, ktorá je financovaná zo štátneho rozpočtu.
Ďalej pán predseda Danko hovoril, že jemu SNS nikto nedaroval, lebo musel si ju vybojovať so Slotom. No, 6. októbra 2012 bol Andrej Danko zvolený za predsedu SNS, získal 153 zo 156 hlasov delegátov, čo je, citujem: "Podľa Slotu prirodzené, keďže ho sám navrhol a je podľa neho ideálnou voľbou." Čiže Slota označil Danka za ideálnu voľbu. Ja viem, že potom tam bol nejaký konflikt, ale na začiatku bol inštalovaný za predsedu na návrh Jána Slotu.
Rovnako je dosť veľká drzosť obviňovať PS zo šírenia nenávisti zo strany predsedu Slovenskej národnej strany, ktorá bola za jeho predchodcu úplným favoritom v šírení nenávisti voči Čechom, voči Maďarom, voči Rómom.
No dôrazne sa ohradzujem voči spôsobu, akým Andrej Danko hovorí o LGBTI ľuďoch, je to dehonestujúce, je to urážlivé hovoriť o sexuálnom harašení a podobne.
A ešte tu Andrej Danko hovoril o dážďovkách a živočíchoch, ale rodina nie je len o plodení, rodina je aj o láske, výchove, starostlivosti. Mnohé deti žijú s rodičmi, ktorí nie sú ich biologickí rodičia, ale je dôležitejšie to, kto sa o tie deti reálne stará a má ich rád, ako to, kto ich splodil. (Potlesk.)

Ďakujem kolegyniam a kolegovi za reakcie.
Pani poslankyňa Vaľová, veľmi ma teda teší, že sa zaujímate o ponižované ženy v Thajsku a na Ukrajine. A možno by bolo dobré, keby ste rovnaký záujem prejavili o ponižované ženy na Slovensku, na ktorých je páchané násilie, aby ste podporili, keď sa to nabudúce bude o tom rozhodovať, napríklad ratifikáciu Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu. Tak len Istanbulský dohovor, ktorého ratifikáciu ste práve vy, nemyslím vy osobne, ale teda strana SMER s SNS a fašistami úplne, úplne zmarili. (Potlesk.)
Pani poslankyňa Jurík, mňa by tiež teda zaujímalo, že ako si to vlastne ten pán minister Susko predstavuje, lebo na jednej strane hovoria, že vlastne sa nič nemení a iba zachovávajú status quo a je to nejaká poistka proti presúvaniu nejakých právomocí na Európsku úniu. Ale reálne sa môže stať, že Súdny dvor Európskej únie alebo Európsky súd pre ľudské práva bude judikovať niečo, čo sa tuto pánom bude zdať, že je v rozpore s národnou identitou a potom čo? Bude to platiť alebo nebude to platiť? Možno by sme mali dostať odpoveď na tú otázku ešte predtým.
A pán poslanec Horecký, no, ja som nevravel, že toto nás posúva do Číny alebo do Vietnamu, ja som hovoril, že to predkladá premiér, ktorý chce, aby Slovensko sa podobalo na Čínu alebo Vietnam. A ja teda som sa snažil povedať, v čom podľa môjho názoru ten návrh, alebo ak bude schválený, ubližuje, napríklad dcére pani poslankyne Plavákovej hovorí, že nemá dve mamy, že jedna z jej mám nie je mama, lebo môže mať iba mamu a otca, nemôže mať dve mamy. To hovorí ten návrh a ten návrh ubližuje dcére pani poslankyne Plavákovej. (Potlesk.)

Vážené... (Ruch v sále.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím, aby ste sa utíšili. Pán poslanec ide mať svoje vystúpenie, nech mu nerušíme vystúpenie, nech sa páči.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vystúpil v druhom čítaní k návrhu novely ústavy, k vládnemu návrhu novely ústavy, ku ktorému budú zrejme schválené pozmeňujúce návrhy, predkladané Kresťanskodemokratickým hnutím a Kresťanskou úniou a dovoľte, aby som na úvod povedal, že nie celkom zdieľam tie výhrady, ktoré aj z nášho spektra, teda zo spektra kritikov toho návrhu, zaznievajú, a ktoré argumentujú tým, že však tu máme aj iné dôležitejšie problémy. Lebo ten argument možno použiť skoro vždy, že sú tu iné dôležitejšie problémy. Toto je, samozrejme, špecifická situácia vzhľadom na to, kto ten návrh predložil, čím je motivovaný, že sa snaží odvádzať pozornosť, prekrývať problémy, prekrývať svoju neschopnosť riešiť reálne problémy ľudí, má snahu vykostiť KDH, čo uvidíme, jak sa mu podarí, rozhádať opozíciu, čo sa mu evidentne už podarilo. Ale samotný ten fakt, že máme tu iné dôležitejšie problémy, tak neriešte to alebo ono. Ja by som nabádal, že buďme zdržanliví pri jeho používaní, lebo zasa druhá strana ho používa, keď my prichádzame s vecami, ktoré sa nám zdajú dôležité a im sa zdá, že sú nejaké dôležitejšie problémy.
Ja si myslím, že tento návrh treba odmietnuť preto, že je zlý, nie preto, že máme dôležitejšie problémy a nevenujme sa mu, je zlý svojím obsahom, dáva do ústavy veci, ktoré do ústavy nepatria. Je necitlivý voči mnohým konkrétnym ľuďom a skupinám ľudí a otvára dvere k nerešpektovaniu práva Európskej únie a našich záväzkov v oblasti ľudských práv, ktoré vyplývajú z medzinárodných dohôd, čo je problém.
Dovolím si k tomuto návrhu povedať také tri pohľady, jeden ľudský, druhý hodnotový alebo ideologický a tretí politický. Ten ľudský je otázka, že komu táto novela ústavy pomôže alebo prospeje a komu, naopak, uškodí. No neviem, či pomôže, ale určite vyhovie časti spoločnosti, ktorá má nejaké ideologické predsudky, ktoré sa teraz, ak to bude schválené, stanú súčasťou ústavy. Či im to nejako pomôže, neviem, ale tak asi im to vyhovie. Určite budú ľudia, ktorým to ublíži, ktorým vyšle Národná rada silný signál, že ich nevníma ako normálnu súčasť spoločnosti a že majú sa tam niekde odpratať. Budú to najmä ľudia z LGBTI komunity, niektorým to aj reálne sťaží život, nielenže im vyšle nejaký signál. V tom návrhu sa píše, že Slovenská republika uznáva len pohlavie muža a ženy. Dobre, pohlavia sú dve, ale existujú aj intersexuálni ľudia, ľudia, ktorí nemajú jednoznačne určené mužské alebo ženské pohlavie, majú to nejakým spôsobom zmiešané. Čo tí, tých Slovenská republika nebude uznávať, nebude uznávať ich existenciu? Bude im hovoriť, že vy neexistujete?
A pozmeňujúcim návrhom, ktorý predkladajú kolegovia z Kresťanskodemokratického hnutia a z Kresťanskej únie sa to dokonca pritvrdí a bude tá formulácia znieť, že Slovenská republika uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy. A čo transrodoví ľudia? Opäť, tých existenciu nebudeme uznávať, budeme hovoriť, že transrodové ženy sú muži a transrodoví muži sú ženy? Na základe toho bude zakázaná tranzícia? To bude reálny problém, praktický problém, to bude stáť ľudské životy, na to vás upozorňujem, to nie je, že niekto má pocit, že nejaká ideologická vec sa dostala alebo nedostala do ústavy. Mnohí z tých ľudí majú problém už dnes, majú problém v situácii, keď majú prijímajúce okolie najbližšie, ale spoločnosť to tak nevníma. Majú problém vysporiadať sa s tým, akí sú. A vy im toto napíšete do ústavy? Vy im zakážete tranzíciu úplne? To bude stáť ľudské životy.
Alebo ten ako pekne logicky znejúci ďalší bod z pozmeňujúceho návrhu, rodičmi dieťaťa sú matka a otec, matkou dieťaťa je žena, otcom dieťaťa je muž. A čo rodiny, kde sú dve matky, ako prípad našej kolegyne Lucie Plavákovej, ale to nie je jediný prípad, takých prípadov je kopu alebo kde sú dvaja otcovia? Vy im vlastne hovoríte, že jedna z ich mám nie je ich mama. To odkazujete deťom v takýchto rodinách. To sa vám zdá v poriadku? To sa vám zdá, že im neubližujete? Komu tým pomôžete? Komu tým prospejete? Nikomu. Ale ublížite tým kopu ľuďom. A teda podobne, ako to hovorila pani poslankyňa Plaváková, aj mňa toto hnevá, teda mimoriadne ma to hnevá, že vy to ignorujete, že sa tvárite, že tam ten problém nie je, ale on tam je. Tak chcem apelovať aspoň na tých ľudí, ktorí by toto mohli vnímať ako problém, ktorí majú nejakú mieru empatie a citlivosti, aby zvážili, či im to stojí za to. Aj bez akéhokoľvek apelovania to František Mikloško dokázal sám pochopiť a dokázal si z toho sám odvodiť, že ten návrh nepodporí, lebo ublíži niekoľkým ľuďom, on hovorí, že keby čo len jednému ublížil, ale ten ublíži viacerým ľuďom.
Druhá vec, ktorú by som rád povedal, hodnotová alebo ideologická. Tu sa to často prezentuje tak, že tu konzervatívci bojujú proti liberálom a konzervatívci si chcú svoje nejaké konzervatívne hodnoty presadiť do ústavy proti odporu liberálov a progresívcov. Ale konzervatizmus nie je jeden, konzervativizmov je mnoho, konzervativizmus anglických konzervatívcov alebo britských konzervatívcov je iný ako nemeckých kresťanských demokratov a konzervativizmus francúzskych republikánov, golistov, je iný a úplne iný, ako bol konzervativizmus amerických republikánov ešte pred nástupom Trumpa, keď sa o nich dalo hovoriť ako o konzervatívcoch. A vyvíja sa to, samozrejme, aj v čase. Kedysi konzervatívci obhajovali monarchiu aj vo Francúzsku, a dnes sú republikáni, kedysi obhajovali privilégiá šľachty, cirkvi, dnes rešpektujú sekulárny štát, kedysi boli konzervatívci odporcovia slobodného trhu, slobodného obchodu, britskí konzervatívci boli v 20. storočí, v druhej polovici 20. storočia, najsilnejšími zástancami slobodného trhu, slobodného obchodu. Vyvíja sa to v čase, vyvíja sa to miesto od miesta, a teda ja neviem, a teda aj v rámci jednej krajiny existujú konzervatívci, ktorí veci vnímajú inak ako iní konzervatívci a je to tak aj v prípade tejto novely. Neviem, či existujú nejakí liberáli, ktorí by podporovali tento návrh novely, zatiaľ som sa s tým nestretol, ale nemôžem to vylúčiť, ale viem, že existujú konzervatívci, ktorí s tým návrhom nesúhlasia. Veľmi oceňujem postoj Františka Mikloška z Kresťanskodemokratického hnutia. My v klube máme ďalších dvoch kolegov, Martinu Bajo Holečkovú a Alojza Hlinu, ktorí sú konzervatívci, umiernení konzervatívci a nebudú hlasovať za ten návrh, nebudem hovoriť o ich dôvodoch, budem hovoriť o svojich dôvodoch, lebo ja sa tiež považujem za konzervatívca a odmietam tento návrh.
Nie som kresťanský konzervatívec, nie som takzvaný národný konzervatívec, som občiansky konzervatívec, a teda nezdieľam ten rozšírený pohľad, podľa ktorého to vyzerá, akoby sa konzervativizmus na Slovensku mal merať iba podľa postojov k témam súvisiacim k LGBTI ľuďom alebo k potratom. Tak niekto má tento pohľad, nech ho má, ale toto podľa mňa nie je určujúce v tom, či niekto je, alebo nie je konzervatívec. Konzervatívci sú, samozrejme, rezervovanejší voči nejakým veľkým spoločenským zmenám, ale nepopierajú existenciu vývoja a uznávajú a snažia sa chrániť veci, pravidlá, hodnoty a inštitúcie, ktoré sa historicky osvedčili. Jednou z takých je aj rodina a manželstvo, ktoré sú nepochybne dôležité, ktoré sa historicky osvedčili, ktoré predstavujú dobro pre manželov, pre deti, pre ľudí, ktorí v nich žijú a nakoniec aj pre celú spoločnosť. Ale znamená to, že ak je to dobro, ak je to inštitúcia, ktorá je osvedčená, že má byť benefit z nejakého štátom uznaného zväzku, ktorý je chránený a podporovaný a má byť upieraný párom rovnakého pohlavia? Prečo? Veď ak je to dobro, ak to vytvára trvalé partnerské zväzky, ktoré sú napríklad dôležité pre výchovu detí, ale aj pre vzťah tých dvoch ľudí, prečo by sa malo brániť párom rovnakého pohlavia, aby takéto zväzky vytvárali? A nielen neformálne, lebo však manželstvo je aj právny zväzok, to nie je len vzťah dvoch ľudí a má zmysel iba pre tie páry rovnakého pohlavia, ktoré chcú vytvárať také trvalé zväzky, chcú si byť navzájom verné, mať sa radi, podporovať sa, byť spolu v dobrom a v zlom. Čo je, preboha, nekonzervatívne na tom, ak by sa aj im umožnilo či už vo forme partnerstiev, alebo manželstiev, aby také zväzky vytvárali? Podľa môjho názoru by to bolo konzervatívne, ja by som to podporoval, nie napriek tomu, že som konzervatívec, ale práve preto, že som konzervatívec a vnímam rodinu, vnímam manželstvo ako dôležité a historicky osvedčené inštitúcie.
Ďalšia vec, a operujú tým aj predkladatelia, je ľudská dôstojnosť, rešpekt v ľudskej dôstojnosti. Táto novela je podľa vás prejavom rešpektu k ľudskej dôstojnosti? Lebo ľudí treba rešpektovať takých, akí sú, samozrejme, ak neškodia iným alebo neškodia spoločnosti. Ale LGBTI ľudia svojou existenciou, tým že sú a tým, že sú takí, akí sú, neškodia druhým ľuďom, neškodia spoločnosti, nikoho nepoškodzujú, sú takí, akých ich Boh alebo príroda stvorili. To nie je prejav nejakej ich zhýralosti alebo dokonca ich voľby, oni sú takí od svojej prirodzenosti. Prečo sa má vytvárať právny stav, ktorý bude voči nim nepriateľský? Lebo táto novela ústavy aj s tými pozmeňujúcimi návrhmi také sú.
Čiže ak chceme byť konzervatívni, tak by sme mali rešpektovať ľudskú dôstojnosť a ľudskú dôstojnosť všetkých ľudí, nie iba väčšiny. Dôležitý aspekt je aj vzťah väčšiny voči menšine, citlivosť voči slabším. To sú veci, s ktorými by nemal mať žiadny správny konzervatívec ani ten najmenší problém. Sú v záujme nielen príslušníkov tých menšín, ale aj celej spoločnosti, lebo posilňujú jej súdržnosť, čo je tiež konzervatívna hodnota. A aj postoj ku krajine, ja už som to tu hovoril v reakcii vo faktickej poznámke a prirovnal som to k tej situácii z 90. rokov, kde mečiarovci a ich spojenci aj zo Slovenskej národnej strany viedli nacionalistickú politiku, ktorá bola zameraná proti maďarskej menšine a jej právam v oblasti jazyka, školstva alebo kultúry. A ten dôvod takisto asi nebol primárne, že neznášali Maďarov, ale že na tom získavali politické body. Ja som sa vtedy snažil príslušníkov maďarskej menšiny ako takej a ďalších menšín, ktoré tým boli postihnuté zastávať a nielen preto, že niečo vyplývalo z ústavy alebo z nejakých medzinárodných dohôd, ale preto, že sa mi zdá dôležité, aby sa všetci ľudia cítili na Slovensku ako plnohodnotní občania bez ohľadu na svoju národnosť, ale aj bez ohľadu na svoju sexuálnu orientáciu, na svoju identitu.
Vy teraz robíte voči LGBTI menšine to isté, čo Mečiar v 90. rokoch robil voči maďarskej menšine predovšetkým. A to, že chceme, aby všetci ľudia vnímali Slovensko ako svoju vlasť, ktorá sa k nim správa slušne, ktorá má o nich záujem, ktorá ich považuje za plnohodnotných občanov, to sa mi zdá ako celkom konzervatívny postoj. Takže nie, nie je to tak, že diskusia o tomto návrhu alebo hlasovanie o tomto návrhu bude vecou nejakého sporu konzervatívcov s liberálmi. Existuje nezanedbateľná skupina konzervatívcov, ktorí za tento návrh nebudú hlasovať a nielen preto, že ho predkladá SMER a že je účelový a že čo je za ním.
No a tým sa dostávam k tej poslednej veci, a teda politický rozmer celej veci. A už to tu zaznelo, tak nebudem to až tak dlho rozvádzať. Dôvodom, prečo tu teraz o tom rokujeme, nie je dlhodobá snaha kresťanských demokratov, zakotviť niektoré veci, o ktorých sú úprimne presvedčení, a to ja nespochybňujem, do Ústavy Slovenskej republiky, nesúhlasím s nimi, ale teda u nich tú úprimnosť postoja nijako nespochybňujem, ale je rozhodnutie predsedu vlády Roberta Fica, a teda predsedu SMER-u, nájsť si nejakú tému, vykostiť kádehákov, to povedal, vniesť rozpor do radov opozície a odpútať pozornosť od iných tém.
Aby som tu nehovoril len o kresťanských demokratoch, tak mňa tak zaujalo, že pán prezident, a zároveň čestný predseda HLAS-u, včera komentoval možnosť vytvorenia nejakého predvolebného bloku medzi SMER-om a HLAS-om a hovoril, že je na nich, aby sa vedeli rozlíšiť. Spojiť by sa podľa neho mali len v prípade, ak by sa mali názorovo tak zblížiť, že ich volič nerozlíši a zatiaľ tá odlišnosť tam je a zatiaľ má opodstatnenie existencia oboch strán, lebo jedna z nich je podľa neho sociálna demokracia, SMER nie je až tak čistá sociálna demokracia, lebo sa odkláňa k nacionalisticko-konzervatívnej agende alebo smerovaniu. Takže touto optikou ja chcem kolegom z HLAS-u odporučiť, že rovno to zabaľte, lebo teda naozaj už nie ste rozlíšiteľní, nielenže aktívne pomáhate SMER-u vo všetkých jeho výpadoch voči spravodlivosti, demokracii, právnemu štátu alebo aspoň mlčky sa tomu prizeráte, Ficovým cestám do Moskvy, ale vy v tejto veci idete v podstate splynúť zo SMER-om.
Ja si, naozaj ma úprimne zaujímalo, ktorí sociálni demokrati v Európe by takúto novelu ústavy podporili. Dosť pochybujem, že takí nejakí sú. A teda nehovorím, že máme sa touto optikou pozerať na SMER. Veď ako SMER jasné, že tam sociálna demokracia je tam len tak pridaná. Ale teda HLAS sa aspoň tváril, a teda ústami svojho čestného predsedu pána prezidenta hovoril, že oni sú tá skutočná sociálna demokracia. No nie sú, ak za toto zahlasujú, tak ani ideologicky nie sú. A teda okrem pána poslanca Ferenčáka som nezaregistroval jediný pochybujúci hlas zo strany HLAS-u alebo predstaviteľov HLAS-u.
Nebudem nejako silno apelovať na kolegov z Kresťanskodemokratického hnutia, len teda chcem povedať, že nielen obsah, ale aj kontext a situácia sú dôležité. Robert Fico sa netajil snahou, že vás vykostí a iste ste si vedomí, že predložil ten návrh práve v rámci realizácie tohto svojho zámeru. A je dôležité, že žijeme v dobe, keď SMER nie je ten SMER, ktorým bol počas prvého alebo druhého obdobia, keď bol pri moci. SMER dnes nielenže vytvára priestor pre korupciu, ale ničí právny štát, ničí spravodlivosť, amnestuje korupčníkov, amnestuje zlodejov, ničí kultúru, ničí občiansku spoločnosť, ničí slobodné médiá, spochybňuje našu príslušnosť k západu, spochybňuje naše členstvo v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii, vedie nás do izolácie medzi našimi partnermi, vedie nás do područia Putinovho Ruska, najnovšie spochybňuje už aj demokraciu alebo pluralitnú demokraciu a za vzor nám dáva komunistickú Čínu alebo Vietnam alebo autoritatívnu diktatúru v Uzbekistane. Toto, nevravím, že celá novela, ale časť tejto novely spochybňujúca našu príslušnosť k Európskej únii, je v súlade s týmto trendom.
Zazneli tu slová o tom, že Európska komisia má výhrady. Neviem, či ich poznáte, predpokladám, že nie. Tento návrh ubližuje konkrétnym ľuďom, je voči nim necitlivý, môže spochybniť naše členstvo v Európskej únii, nie je to dobrý návrh a treba ho odmietnuť, a preto dávam, pán spravodajca, návrh v zmysle rokovacieho poriadku, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Kolíková, no je zaujímavé, že upozorňuješ na to opakovane a žiadna reakcia, myslím teraz na tú komunikáciu s Európskou komisiou. Tak je to podľa môjho názoru pomerne závažná informácia, že Európska komisia sa vyjadruje k návrhu novely ústavy, komunikuje so slovenskou vládou. Zrejme sa nevyjadruje pochvalne teda, že super, že s takýmto niečím prichádzate, jasné, čím skôr to schváľte, ale zrejme má nejaké pochybnosti, obavy, výhrady a my teda nevieme, akým spôsobom na to slovenská vláda reaguje, nevieme, čo je obsahom tých výhrad a pochybností Európskej únie.
A teda keď sa pozerám na pozmeňujúce návrhy, tak tie veci, ktoré boli v slovenskom verejnom diskurze pomenované ako možný problém z hľadiska rešpektovania nášho členstva v Európskej únii, rešpektovania našich záväzkov či už voči prednosti európskeho práva pred národným právom, alebo rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv v oblasti ľudských práv, tak v tých pozmeňujúcich návrhoch nie je nič také, čo by upokojovalo alebo zmierňovalo tie výhrady, ktoré boli formulované.
Takže považujem teda za neuveriteľné, že zástupcovia vlády nemajú potrebu informovať verejnosť a informovať poslancov, ktorí budú zajtra hlasovať o tomto návrhu, aké výhrady má Európska komisia a akým spôsobom vláda na tie výhrady reaguje. Však nemusí sa s nimi stotožňovať, ale teda mala by prinajmenšom vysvetliť, prečo si myslí, že je to v poriadku a prečo si myslí, že Európska komisia sa v tej svojej komunikácii voči slovenskej vláde mýli.

.

Pani poslankyňa Plaváková, povedala si, že to vnímaš, tento návrh, zvlášť citlivo, lebo neubližuje len tebe, ale ubližuje aj tvojej dcére, ubližuje tvojej rodine. Hovorila si o strachu, ktorý cítia transrodoví ľudia v súvislosti s touto novelou. A toto ja osobne považujem za najnechutnejší aspekt tohto návrhu, lebo ten návrh nikomu nepomôže, ide v ústrety ideologickým predsudkom časti spoločnosti, ale uškodí, vážne uškodí konkrétnym ľuďom. Tí, ktorým uškodí, nebudú väčšina, budú menšinou, ale vážne ich poškodí. A my by sme mali brať ohľad na menšiny, mali by sme brať ohľad na to, ako sa ľudia cítia a mali by sme sa snažiť schvaľovať takú legislatívu a robiť také politiky, aby sa všetci občania Slovenskej republiky cítili na Slovensku ako doma a aby sa tu cítili dobre, aby sa tu cítili prijímaní.
A mne to strašne pripomína tie nacionalistické politiky, ktoré robili vlády Vladimíra Mečiara v 90. rokoch, kde takisto z politických dôvodov hrali s nacionalistickými inštinktmi časti spoločnosti a schvaľovali tu protimaďarské zákony a bolo im úplne jedno, ako sa príslušníci maďarskej menšiny cítia pri tom, či to posilňuje ich vzťah k Slovenskej republike, alebo, naopak, u nich vyvoláva dojem, že Slovenská republika nechce byť ich dobrou vlasťou. A presne takto čisto účelovo, čisto z politických dôvodov teraz vládna koalícia pristupuje k ľuďom z LGBTI komunity a je im úplne jedno, ako sa cítia, ako to budú vnímať a že týmto budú slovenskí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

.

Pani poslankyňa Plevíková, samozrejme, že v rámci legislatívneho procesu možno predkladať pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní. To si myslím, že nikto nespochybňuje. Ale teda hovoríme o novelizácii ústavy a to, čo je problém, a nielen tohto návrhu ústavy, ale teda vôbec prístupu k zmenám ústavy, je, že na Slovensku sa z ústavy robí trhací kalendár, do ktorého každú chvíľu niekto chce alebo aj reálne vnesie nejaké svoje ideologické presvedčenia. Keď nájde na to vhodnú väčšinu, tak šup ho tam do ústavy. Naozaj tak často, ako sa novelizuje ústava na Slovensku, takýmto spôsobom by sa nemalo pristupovať k ústave. K ústave by sme mali mať nejaký rešpekt. A, samozrejme, že v rámci toho legislatívneho procesu, keď sa k tomu, čo je navrhnuté ako zmena ústavy ešte v druhom čítaní, deň pred hlasovaním, pripojí ďalší pozmeňovák, ktorý bude obsahovať rozsahom veľmi podobný rozsah ako to, čo sa navrhuje meniť, tak je to ďalší prístup toho, akým spôsobom sa nemá parlament stavať k ústave. Lebo nie, to nie je rešpekt k ústave, to nie je rešpekt k ústavnosti, to je zneužívanie ústavy na politické účely, na svoju politickú agendu, na svoju v niektorých prípadoch ideologickú alebo hodnotovú agendu, ale v iných prípadoch na politické hry, ktoré v tomto prípade vaša strana predovšetkým vedie, lebo doteraz vám to nechýbalo, teraz vám to zrazu chýba, lebo treba vykostiť KDH. Niežeby sa niečo dialo v Európskej únii, vo svete alebo na Slovensku.

Pán poslanec Podmanický, hovorili ste o rozhodnutiach európskych súdov, hovorili ste o tom, že sú nejaké snahy urobiť z Európskej únie ideologický projekt a hovoríte, že práve preto je potrebné dostať do ústavy princíp zvrchovanosti v otázkach národnej identity. Mňa by ale teraz zaujímalo, že ako to myslíte. Lebo teda mali sme ústavnoprávny výbor a pán minister Susko nás tam ubezpečoval, že to v žiadnom prípade neznamená, že by sme spochybňovali naše medzinárodné záväzky, že by sme spochybňovali princíp, na ktorom je založená Európska únia, teda že európske právo má prednosť nad právom členských krajín alebo že by sme spochybňovali medzinárodné dokumenty o ľudských právach, ktoré sme sa zaviazali rešpektovať a ktorými je Slovenská republika viazaná.
Akým spôsobom si to teda máme vysvetľovať, ak náhodou v nejakej veci na seba narazí právo Európskej únie alebo interpretácia súdu, ktorá bude napríklad v otázke ľudských práv iná, ako vami preferované poňatie ľudských práv, keď sa to dotýka národnej identity? Čo bude mať prednosť? Lebo mne to z toho nie je jasné, a teda z toho, čo ste hovorili vy, mám trochu iný dojem, ako z toho, čo sa nás snažil presvedčiť pán minister Susko na ústavnoprávnom výbore.
No a zaujímavý bol ten apel na, predpokladám, že KDH, ohľadom toho, že s kým vládnuť. Ale pokiaľ registrujem, tak KDH sa stále vyjadruje, že nechce s vami vládnuť, lebo vás vníma ako politické sily, ktoré škodia Slovensku a svojich partnerov vidia v opozícii napriek tomu, že v tejto téme máme iné názory.