Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.9.2025 o 17:20 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.9.2025 17:20 - 17:21 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem za otázku, pán poslanec Ledecký, na tú odpo... odpoveď na ňu je asi: nie, nemá to zmysel, nie je to takto efektívne a teda rozhodne by sa verejné prostriedky nemali rozdeľovať len na základe nejakých subjektívnych politických rozhodnutí na výjazdových rokovaniach vlády podľa straníckej príslušnosti starostov a primátorov. Otázka je, že či vôbec táto forma pomoci je nejakým spôsobom efektívna alebo sú to skôr len, len piár aktivity, ja by som sa skôr priklonil k tomu druhému.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 29.9.2025 17:07 - 17:18 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegovia, obsahom návrhu novely zákona o organizácii miestnej štátnej správy, ktorú predkladáme spolu s pánom poslancom Viskupičom, je zrušenie okresných úradov tretieho typu s možnosťou ich nahradenia vysunutými pracoviskami tých zostávajúcich okresných úradov. Ide nám o to zefektívniť a optimalizovať organizáciu miestnej štátnej správy na Slovensku, pretože súčasné usporiadanie, ktoré pozná tri typy okresných úradov, sa ukázalo ako neefektívne a finančne náročné. Navrhujeme teda zrušiť okresné úrady tretieho typu, ktoré majú len zúžený rozsah kompetencií a ich agendu je možné presunúť na tie zostávajúce okresné úrady, čo neznamená, že úplne v území zaniknú okresné úrady, môžu tam naďalej pôsobiť vysunuté pracoviská týchto okresných úradov. Na Slovensku existuje 79 okresov a v nich pôsobí 72 okresných úradov, čo je spôsobené tým, že v Bratislave a v Košiciach existujú okresné úrady s pôsobnosťou pre územie celého mesta, napriek tomu, že v Bratislave je päť okresov a v Košiciach sú štyri okresy. Okresné úrady sa delia na tri typy, pričom tie prvé dva typy, ktorých je spolu 49, vykonávajú všetky právomoci okresných úradov, teda sú plnohodnotné okresné úrady na rozdiel od okresných úradov tretieho typu. Okresných úradov prvého typu je celkovo osem a sídlia v krajských mestách, a teda sú to okresné úrady v sídle kraja, ktoré zároveň vykonávajú aj právomoci niekdajších krajských úradov a pôsobia aj ako odvolacie orgány voči agende zvyšných okresných úradov alebo tých okresných úradov, ktoré pôsobia ako prvostupňové orgány. Zvyšné plnohodnotné okresy mimo sídiel kraja sú okresnými úradmi druhého typu, ktorých je na Slovensku 41. A okrem nich existuje ešte ďalších 23 okresných úradov tretieho typu, ktoré vykonávajú iba niektoré právomoci, tie sú vymedzené v § 3 ods. 1 zákona o organizácii miestnej štátne správy, a ide o úseky civilnej ochrany obyvateľstva a riadenia štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu, hospodárskej mobilizácie, katastra nehnuteľností, obrany štátu, starostlivosti o životné prostredie a regionálneho rozvoja. Pôsobnosť na ostatných úsekoch štátne správy vykonávajú vo vzťahu k okresom, v ktorých existujú takéto okresné úrady tretieho typu, susedné okresné úrady prvého alebo druhého stupňa. Z tých úsekov štátnej správy vykonávaných okresnými úradmi tretieho typu sú pre občanov relevantné z hľadiska kontaktu s úradom, najmä kataster nehnuteľností a čiastočne úsek starostlivosti o životné prostredie. Vo vzťahu k civilnej ochrane obyvateľstva alebo riadeniu štátu v krízových situáciách, mimo času vojny a vojnového stavu alebo hospodárska mobilizácia, alebo obrana štátu, alebo regionálny rozvoj, tak tam nie sú partnermi alebo nekomunikujú predovšetkým občania, ale teda skôr právnické osoby, či už ide o samosprávu, štátnu správu, podnikateľské subjekty alebo právnické osoby, ktoré majú možnosť komunikovať elektronicky alebo pre ktoré komunikácia nepredstavuje taký problém, že by ich to nejako zasiahlo, ak by sa tie okresné úrady tretieho typu zrušili. Ani vo vzťahu k starostlivosti o životné prostredie nejde o nejaký veľký rozsah komunikácie, ktorý by zaťažil občanov a spravil by im služby nedostupné, lebo časť vecí, ktoré sa týkajú životného prostredia, si vybavia na svojich obecných alebo okresných úradoch. A nakoniec aj ten kataster nehnuteľností nie je také, že by niekoľkokrát do roka bežný občan chodil na kataster.
Takže je možné zrušiť tieto okresné úrady bez toho, aby to malo nejaký významnejší dosah na občanov, ale, samozrejme, že to konkrétne riešenie môže mať rôzne podoby a môže mať aj takú podobu, že síce bude zrušený okresný úrad, ale bude nahradený vysunutým pracoviskom, čo zákon o organizácii štátnej správy umožňuje, v § 3 ods. 4 hovorí o tom, že okresný úrad so súhlasom ministerstva môže zriadiť na výkon niektorých činností štátnej správy pracovisko okresného úradu a určiť jeho územný obvod. Čiže napríklad vo vzťahu k tým katastrom by sa teoreticky nemuselo zmeniť nič a okresný úrad by bol nahradený vysunutým pracoviskom okresného úradu prvého alebo druhého stupňa a napríklad tie služby katastra by tam boli poskytované, ale nie samostatným okresným úradom, ale efektívnejšou formou prostredníctvom vysunutého pracoviska. A výkon tých ostatných úsekov štátnej správy, ktoré občania nevyužívajú tak často, alebo ich nevyužívajú vôbec a využívajú ich iné subjekty, ktoré majú možnosť komunikovať so štátnou správou elektronicky, môže byť presunutý na zostávajúce okresné úrady bez toho, aby sa to akokoľvek dotklo dostupnosti služieb poskytovaných občanom.
Hlavným účelom tejto zmeny je zefektívniť výkon štátnej správy, ale aj ušetriť prostriedky štátneho rozpočtu. Zrušením 23 okresných úradov možno dosiahnuť úsporu na prevádzkových nákladoch, na energii, na údržbe budov, na prenájme, ale aj na mzdových nákladoch. Samozrejme, že aj keby došlo k úplnému zrušeniu tých okresných úradov, tak to neznamená stopercentné úspory na mzdových nákladoch, lebo tá agenda sa presunie na iné okresné úrady a prinajmenšom časť zamestnancov sa bude musieť presunúť na tie iné okresné úrady a rozsah tých úspor je závislý od konkrétneho riešenia, ktoré môže mať charakter, hovorím, úplného zrušenia okresných úradov tretieho typu bez akejkoľvek náhrady, v tom prípade by sa dosiahla najvyššia úspora, ale za cenu čiastočného obmedzenia dostupnosti, napríklad tých služieb katastra, čiastočne životného prostredia, až po minimalistickú verziu, ktorá by spočívala v transformácii okresných úradov tretieho stupňa na vysunuté pracoviská okresných úradov prvého a druhého typu so zachovaním všetkých alebo skoro všetkých úsekov štátnej správy. A aj tento minimalistický variant predpokladá úsporu spočívajúcu v zrušení 23 funkčných miest prednostov a 23 miest asistentov prednostov.
A ďalším benefitom z takéhoto, z takéhoto riešenia aj z minimalistického variantu by bolo zlepšenie a zefektívnenie možnosti rozloženia práce zamestnancov v rámci väčších okresných úradov, lebo dnes, dnes keď máte, máte pracovníkov v rámci jedného okresného úradu, tak nevykonávajú činnosti pre iný okresný úrad. Namiesto troch typov okresných úradov sa vytvorí jednoduchšia a logickejšia štruktúra, základné a často využívané služby môžu byť zachované vo forme vysunutých pracovísk. Dotkne sa to, toto riešenie by sa dotklo nasledovných okresných úradov v okresoch Hlohovec, Skalica, Ilava, Myjava, Púchov, Partizánske, Zlaté Moravce, Bytča, Kysucké Nové Mesto, Tvrdošín, Turčianske Teplice, Poltár, Revúca, Detva, Krupina, Banská Štiavnica, Žarnovica, Sabinov, Medzilaborce, Snina, Levoča, Sobrance a Gelnica. A možná úspora, ktorú, ktorú odhadujeme na, v rozmedzí 2,5 mil. až 10 mil., tak tam sme vychádzali z analýzy efektívnosti a významu okresných úradov malých okresov Slovenskej republiky, ktorú v roku 2021 pripravil Inštitút správnych a bezpečnostných analýz ministerstva vnútra, je verejne dostupná, je zverejnená.
Tá analýza dospela k záveru, že z hľadiska funkčnosti štátnej správy nie je nevyhnutné, aby tie okresné úrady tretích typov existovali, tá analýza pracovala so štyrmi rôznymi scenármi od úplného, plošného zrušenia až po ich iba organizačné podriadenie okresným úradom tretieho typu a ten rozsah úspor v rôznych variantoch bol od niečo pod 2,5 mil. eur ročne až po niečo vyše 10 mil. eur ročne. Je to z roku 2021, tak tie sumy dnes by asi boli o niečo, o niečo vyššie a, samozrejme, že by si to vyžiadalo aj nejaké, nejaké náklady na vyplatenie odstupného, ak by sa znižoval počet, počet zamestnancov a rovnako aj na tú, na tú samotnú transformáciu, ale zo strednodobého a z dlhodobého hľadiska by to určite predstavovalo úsporu, a je to príklad toho, akým spôsobom by sa podľa SaS mala robiť konsolidácia verejných výdajov, teda nie zvyšovaním daňového a odvodového zaťaženia, ale znižovaním výdavkov štátu, toto bol, toto by bol zníženie výdavkov štátu, ktoré by nijako zásadne nepoškodilo nikoho z občanov, možno s výnimkou tých prednostov okresných úradov, ktorí majú dohodnuté politické fleky v rámci nejakých koaličných dohôd, ale nedotklo by sa to poskytovania služieb občanom a prinieslo by to úsporu rádovo od 2,5 až po 10 mil. eur ročne.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 29.9.2025 17:02 - 17:04 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý predkladáme na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky spolu s pánom poslancom Viskupičom. Je to jeden z tých návrhov, ktorými chceme ukázať, že existujú riešenia, ako usporiť verejné financie, ako konsolidovať a ozdraviť verejné financie. Nie tým spôsobom, že budeme, alebo štát bude viacej peňazí ťahať z peňaženiek ľudí a firiem, ale tým spôsobom, že bude sporiť sám na sebe. Obsahom navrhovanej právnej úpravy je zrušenie okresných úradov tretieho typu s možnosťou ich nahradenia vysunutými pracoviskami tých okresných úradov, ktoré ostanú existovať. Tento návrh môže viesť k úspore v závislosti od zvoleného variantu od zhruba 2,5 mil. eur až po 10 mil. eur ročne.
A bližšie o obsahu toho návrhu by som povedal v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.9.2025 9:13 - 9:18 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som na úvod dnešného rokovania vyjadril potešenie, že najmä medzi poslancami SMER-u odvčera výrazne vzrástol záujem o tému adresnej energopomoci, včera sme tu o tom hovorili pred poloprázdnou sálou, teraz síce je skoro prázdna tiež, ale poslanci SMER-u sú tu zastúpení, takže sa teším, že .... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Pán poslanec, nerád by som vás vypol, tak hovorte k téme. Ďakujem pekne.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ja hovorím, uch, uch, uch, jaký ste tvrdý, pán predseda. Áno, že prišli a ja ich zdržujem, no to je strašné, museli prísť na 9.00. No, včera sme tu hovorili viacerí o tom, že sa nám nepozdáva, že v tom návrhu nie sú zadefinované konkrétne veci, iba je tam vytvorený priestor pre nariadenie vlády, ktoré tie konkrétne veci upraví, a tak ja teraz využijem, že je tu pani ministerka, predpokladám, že o chvíľu mať záverečné slovo, prípadne sa môže ešte prihlásiť do rozpravy a mňa by naozaj zaujímalo aká je predstava ministerstva o adresnej energopomoci, lebo z toho návrhu zákona, ktorý si tu odhlasujete o 11.00 a zrejme definitívne bude schválený budúci týždeň. Z toho návrhu zákona sa to nedozvieme. Je to taká mačka vo vreci. Je to zmocnenie pre vládu, aby ona rozhodla o energopomoci, tak mňa by, naozaj by ma zaujímalo, čo už v tejto chvíli existuje ako predstava ministerstva a čo ako predstava ministerstva ešte neexistuje a aj prečo, lebo otázka je, že prečo, ak predstava o tom ako má vyzerať adresná energopomoc, prečo tá predstava nebola premietnutá do návrhu zákona, ale odkazuje sa iba na nariadenie. Zvlášť ma zaujíma otázka tej adresnosti, lebo o tom sú tu najväčšie pochybnosti, najväčšie diskusie a pán premiér Fico hovoril o tom, že 90, alebo dokonca 95 % domácností by malo byť pokryté adresnou energopomocou, čo teda ešte som sa nestretol s nikým okrem pána premiéra Fica, ktorý by energopomoc 90, alebo 95 % domácností považoval za adresnú a boli tu citované nejaké štúdie, ktoré hovoria o tom, že môžu byť ohrozené energetickou chudobou, možno 18 % domácností, tak existuje nejaká predstava akej časti domácností, by sa mala týkať adresná pomoc. Bude to bližšie k tým 18 %, alebo bližšie k tým 95 %? Je toto už jasné, alebo len schvaľujeme zákon a možno niekedy v budúcnosti v nariadení ešte len sa k tomu dostaneme.
Naozaj ma to, že úprimne ma to zaujíma, že či v tejto chvíli, v septembri, existuje nejaká predstava ministerstva, akej časti domácností by sa mala týkať energopomoc, aby to bola adresná energopomoc v zmysle toho zákona. Rovnako ma zaujímalo, že ako budú nastavené tie parametre, tie príjmové kritériá, čo sa týka situácie, situácie domácností. Existuje nejaká predstava, že na akej úrovni príjmu bude zadefinovaná tá hranica, pod ktorou bude mať domácnosť nárok na energopomoc? Ak áno, tak aká a ak nie, tak akým spôsobom sa dospeje k tomu rozhodnutiu, že kde bude tá hranica. Rovnako by ma teda zaujímalo, že či sú ešte nejaké možnosti akým spôsobom, rôznym bude definovaná energetická domácnosť, alebo, alebo tie parametre, ktoré budú vstupovať do určenia energetickej domácnosti a zaujímala by ma tá forma, lebo to je tiež jedna zo zaujímavých vecí, ktoré určite všetci, čo ste si ten návrh preštudovali, ste zaregistrovali, že forma energopomoci môže byť buď vo forme určovania, resp. regulovania cien a nie cez ÚRSO, ale cez ministerstvo, cez politické rozhodnutie v podstate, alebo vo forme energetických poukážok. Tak jednak moja otázka je, že prečo, tieto dve formy, že či ministerstvo ešte stále nemá ujasnené akou formou by sa mala poskytovať energetická pomoc a, ale zaujíma ma aj to, že čo, ktorú z týchto foriem, lebo sú to dosť dramaticky odlišné formy, plánuje ministerstvo uplatniť v najbližšom období, o ktorom rozhodne nariadením, a teda či prípadne, už má nejakú predstavu, že teraz tá pomoc bude cez reguláciu cien, a potom vo volebnom roku cez energopoukážky, alebo akým spôsobom uvažuje ministerstvo o tom, že naloží s tými formami, lebo vláda pravdepodobne bude schvaľovať to nariedenie na návrh ministerstva hospodárstva.
Potom by ma zaujímalo, či ministerstvo už v tejto chvíli má predstavu o rozsahu energopomoci, rozsahu v dvoch slovazmysloch, jednak, že koľko celkovo sa má vynaložiť prostriedkov na to, ale aj v akej miere má byť dotknutým domácnostiam uhrádzaný nárast cien energií. Teda, že či má to plne pokryť, alebo má iba nejako čiastočne, a tu ma aj zaujímalo, a tu tiež zaznievalo v rozprave včera, ktorú ste tí, čo ste tu boli, zachytili, že či sa tam počíta aj s nejakými motivačnými opatreniami pre šetrenie energiou, lebo to môže byť tá cesta, ktorá zlepší situáciu, nielenže budeme plošne dotovať a bude sa to tváriť ako adresná energopomoc, ale že sa nastavia nejaké mechanizmy, ktoré budú ľudí motivovať, aby šetrili energiou, aby zlepšovali energetickú kapacitu, aby sa snažili o úspory, lebo ja to tam nevidím v tom, v tom návrhu zákona a myslím si, že to by bola správna cesta, aby sme znižovali rozsah spotrebovanej energie, šetrili tam, kde je to možné a využívali tie prostriedky, ktoré sú k dispozícii a ktoré teda, ak štát ich chce použiť, skôr na to, aby ľudia a domácnosti vo väčšej miere šetrili, než na to, aby sa im iba uhrádzalo to, že budú zvýšené ceny a aby tie zvýšené ceny nejako nepocítili a napokon by ma teda zaujímalo ako je to s tými eurofondami a s možnosťou použitia eurofondov na adresnú energopomoc, alebo energopomoc, že či sa to bude týkať iba tých, myslím 18 mil. a teda nejaký nový, nový technický, alebo IT systém, alebo, že či ministerstvo uvažuje aj o tom, že by zdroje Európskej únie mohli byť použité aj na samotnú tú energetickú pomoc.
Čiže neviem, či pani ministerka sa ešte prihlási do rozpravy, aby sme mohli prípadne jej položiť doplňujúce otázky vo forme faktických poznámok, alebo, alebo teda bude reagovať aspoň v záverečnom slove, ale toto sú veci, ktoré predpokladám, že zaujímajú nielen mňa, ale všetkých, ktorí sledujú túto tému a bohužiaľ, tieto veci asi mali byť zodpovedané v návrhu zákona, mal byť ten zákon napísaný tak, aby sa nemuselo klásť tieto otázky v podstate už skoro pred uzavretím rozpravy v prvom čítaní. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.9.2025 16:59 - 17:01 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Hlina, výborné vystúpenie. K tej žiadosti sme sa teda viacerí vyjadrili, aj teda predrečníčka, aj ty si to spomínal a spomínal si to opakovane, vyjadrila sa k tomu aj pani ministerka, ktorá ma teraz asi nepočúva, ale mňa by to naozaj zaujímalo, že ako odhaduje, že koľko ľudí alebo aká časť domácností bude mať nárok na tú energopomoc. Lebo ona vo svojom úvodnom slove povedala, že je nemysliteľné, aby sme také množstvo ľudí naháňali s tými papierovými žiadosťami alebo teda žiadosťami, a teda neviem, či povedala 2 mil., alebo 2,5 mil., nechcem teraz zavádzať, to si už presne, presne nepamätám, ale teda vyplýva z toho, že predpokladá pani ministerka, že bude adresná pomoc nastavená tak, že 2 mil. domácností budú mať nárok na poskytnutie adresnej energopomoci? Lebo v tom prípade by to teda asi nebola adresná energopomoc, bola by to plošná energopomoc a skôr by sa to blížilo tomu, o čom hovoril aj pán premiér Fico, že bude adresná pomoc poskytnutá 90 % alebo 95 % ľudí, tak rozumiem, že ak sa hovorí o takýchto číslach, tak to je asi zbytočné. Ale pokiaľ by tá pomoc bola skutočne adresná a skutočne by mala byť poskytnutá iba tým, ktorí to reálne potrebujú, tak určite by nešlo o 2 mil. ľudí, ktorí museli dávať nejaké žiadosti.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.9.2025 16:37 - 16:37 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pani poslankyňa, tá diskusia o tom, že či má to byť automaticky alebo na požiadanie, tá zaznela aj vo vystúpeniach predchádzajúcich rečníkov niektorých. Myslím si, že je to legitímna debata a, samozrejme, že v situácii, keď štát poskytuje nejaké služby alebo aj nejaké dávky, no tak môže to vyzerať tak fajn, že je to automaticky a človek nemusí vlastne nič urobiť a prídu mu nejaké peniaze, na ktoré má nárok. Ale veď tuto primárne ide o adresnosť, aby dostala sa finančná podpora k tým, čo ju naozaj potrebujú, čo sú na ňu odkázaní a aby sa aj ušetrili verejné zdroje. Lebo keby sme boli takí bohatí, že zafinancujeme všetkým všetko na desať rokov dopredu, no tak tu asi neriešime ten zákon, ale náš štát si to nemôže dovoliť, nemáme toľko peňazí, potrebujeme ušetriť peniaze, potrebujeme ozdraviť verejné financie, aby sme sa nepobrali na tú cestu, kde je dnes Grécko, kde budú mať všetci problémy, kde sa budú o tretinu znižovať platy štátnych zamestnancov aj dôchodky. No tak v tejto situácii si myslím, že je úplne legitímne nastaviť tie podmienky tak, jednak nastaviť ich tak, aby to bola naozaj adresná pomoc, ale od tých, ktorí pomoc chcú, vyžadovať, aby nejakou formou, ktorá nemusí byť zložitá a byrokratická, ale aby urobili nejaký krok a uchádzali sa o tú podporu aktívne. A teda pani ministerka vo svojom úvodnom slove povedala, že je nemysliteľné, aby sme žiadali od dvoch miliónov ľudí a domácností, aby o to žiadali, ale ja si myslím, že dva milióny ľudí by si o tú energetickú pomoc nepožiadali.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.9.2025 15:45 - 16:05 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, keďže sme v skrátenom legislatívnom konaní, tak sme ráno rokovali o návrhu na skrátené legislatívne konanie, poobede rokujeme o, rokujeme v prvom čítaní a možnože v podvečer alebo večer, alebo najneskôr zajtra budeme rokovať o druhom čítaní, takže ide to, ide to pomerne, pomerne rýchlo. A tento zákon alebo návrh zákona má už vo svojom názve slovo adresnosť. Je to vládny návrh zákona o adresnej energopomoci. A slovo adresnosť je slovo, ktoré je veľmi dôležité a o ktorom by bolo dobré, keby sme hovorili aj v uplynulých dňoch, keď sme v parlamente rokovali o návrhu konsolidačného balíčka, lebo je to podstatne širší problém a aj keď tá energopomoc je veľmi výstižným príkladom, pretože v hre sú stovky miliónov eur, 435 miliónov eur, ktoré môžu byť použité na energopomoc. Čiže je to jedna z tých najväčších položiek, keby sa energopomoc spravila naozaj adresnou, tak je to aj priestor pre úspory. Ale rovnako priestor pre úspory je, keby sa zadresnili iné politiky, iné sociálne politiky, keby sa peniaze neprelievali cez štát od ľudí, ktorí nepotrebujú, aby dostávali sociálnu podporu, od ľudí, ktorí potrebujú v zásade, aby im štát dal pokoj, aby štát od nich nevyberal tak veľa peňazí a oni už lepšie vedia, ako s tými peniazmi naložiť, lebo veľká časť sociálnej politiky sa na Slovensku deje, žiaľ, spôsobom, že štát vyberá peniaze od ľudí a dáva ich iných ľuďom. A pokiaľ by išlo o dve rôzne skupiny, tak to má nejakú logiku, lebo má zmysel v niektorých situáciách, keď sa človek nevie postarať sám o seba, aby mu pomohol štát, aby bol tá posledná záchranná brzda, keď si nevie pomôcť sám, keď mu nevie pomôcť rodina, komunita alebo, alebo charita. Ale, bohužiaľ, veľká časť tej sociálnej politiky vrátane tej energopomoci, je, že tie peniaze idú od tých istých ľudí k tým istým ľuďom. Že to nie je nejaký štát, nejaká entita iná od ľudí, ktoré by mal nejaké peniaze, ktoré získal vlastným podnikaním alebo mu ich niekto daroval, alebo si ich ušetril, to je štát, ktorý berie ľuďom peniaze a potom tým istým ľuďom tie, tie peniaze dáva miesto toho, aby im tie peniaze nechal.
O adresnosti má zmysel sa baviť v oveľa širšom rozmere aj vo vzťahu k trinástym dôchodkom, kde ten princíp adresnosti bol popretý a okrem toho, že štát nemá financie ani na dvanásť dôchodkov, musí to dofinancovávať, možno má na jedenásť dôchodkov, tak dáva trinásť dôchodkov a je to, je to, je to krok smerom, smerom ku gréckej ceste. Ale aj k iným sociálnym, sociálnym dávkam, ak chceme konsolidovať a ozdraviť verejné financie a nielen ad hoc plátať každý rok diery, tak by bolo správne, keby prebehla, prebehla verejná diskusia, ktoré napríklad sociálne dávky majú byť univerzálne a ktoré majú byť, ktoré majú byť adresné, aby naozaj pomoc v rôznych formách, ktorú štát poskytuje, nesmerovala k tým, ktorí na tú pomoc nie sú odkázaní. Plošná energopomoc evidentne smeruje aj k tým, ktorí na energopomoc nie sú nijako odkázaní, zvládli by to, zvládli by uniesť nárast, nárast cien a je to nezodpovedné voči verejných financiám a nezodpovedné aj voči budúcim generáciám, ktoré tie dlhy, ktoré sa takýmto spôsobom vyrábajú, budú môcť, budú musieť, budú musieť splácať.
Takže samo osebe adresná energopomoc je vec, ktorú treba privítať, otázne je, že čo vlastne teraz ide parlament schvaľovať. Lebo to, o čom rokujeme, je do veľkej miery taká mačka vo vreci. Celým zákonom sa vynie informácia o tom, že to, ono, hentamto, tamtamto bude upravené nariadením. My vlastne nevieme, akú energopomoc parlament ide schváliť. Nevieme, komu bude poskytnutá, akému množstvu ľudí bude poskytnutá, ako bude definovaná tá úroveň príjmu, ktorá bude dostatočná na poskytnutie, alebo oprávňovať na poskytnutie energopomoci, a aký, aký príjem, ak už bude presahujúci, tak nie, za akých podmienok, v akom, v akom rozsahu. A ja rešpektujem, že sú veci, ktoré sa, ktoré sa vyvíjajú, ktoré je možno operatívne lepšie upravovať nižšími alebo predpismi nižšej právnej sily, nie zákonom, lebo sa môžu meniť a asi nie je dobré každého pol roka alebo, alebo každý rok meniť ten zákon, ale tuto v tejto chvíli
nemáme nastavené ani, ani základné parametre, to je ako keby sme povedali, že trináste dôchodky sa budú vyplácať, ale podmienky určí, určí vláda nariadením, v akej výške, v akej kto bude mať nárok, kto nebude mať nárok, za akých, za akých podmienok a, opakujem, že to nejde o nejaké technické veci, nejde o nejaké drobnosti, nejde o nejaké podrobnosti, ide o zásadné veci, ktoré sa týkajú nastavenia systému. A nerozumiem, a hovoril som to aj pri rozprave o skrátenom legislatívnom konaní, prečo opäť ideme cez skrátené legislatívne konanie, prečo v polovici volebného obdobia dvakrát schvaľujeme zákon, ktorý, ktorý sa týka tej iste témy a dvakrát sa to robí v skrátenom legislatívnom konaní. Ak už sa to robí na dva kroky, tak by sa to malo robiť v normálnom legislatívnom procese.
Adresnou energopomocou má byť podľa zákona, podľa definície, ktorá je obsiahnutá v § 2, cielená pomoc štátu energetickej domácnosti na čiastočnú úhradu nákladov na spotrebu elektriny, plynu a tepla. Je to všeobecná formulácia a ani zo zvyšku zákona sa nedozvieme celkom, aká tá adresná energopomoc bude a v čom tá adresnosť spočíva. Ja by som sa pozrel na to, že kto, čo všetko vlastne je ponechané na ďalšiu úpravu v nariadení vlády. Paragraf 3 ods. 1 hovorí o tom, že energetickou domácnosťou je jedna alebo viac fyzických osôb, ktoré majú v registri fyzických osôb evidovaný druh pobytu ustanovený nariadením vlády. Čiže druh pobytu bude definovaný nariadením vlády. Bonitou energetickej domácnosti je podiel súčtu príjmov všetkých fyzických osôb tvoriacich energetickú domácnosť v hodnotách evidovaných v evidenciách ustanovených nariadením vlády a koeficientu veľkosti energetickej domácnosti. Čiže opäť, tie evidencie, od ktorých sa budú odvíjať hodnoty, budú definované v nariadení vlády, nevieme zatiaľ. Právo na energopomoc a to, to už, to už prestávajú byť technické veci, ale začínajú byť podstatné veci, právo na adresnú energopomoc vzniká v deň ustanovený nariadením vlády a trvá do dňa ustanoveného nariadením vlády. Čiže kedy začne a kedy skončí právo na energopomoc nevyplýva zo zákona, vyplýva alebo bude vyplývať z nariadenia vlády.
Ďalej, v tom istom § 4 v odseku 2 sa hovorí, že právo na adresnú energopomoc vznikne energetickej domácnosti, ktorá k rozhodujúcemu dňu spĺňa za rozhodujúce obdobie tieto podmienky, je tam, sú tam tri podmienky a jedna z nich je bonita energetickej domácnosti je nižšia ako hraničná hodnota ustanovená nariadením vlády. Čiže aj tú hraničnú hodnotu bude určovať nariadenie vlády. Nasledujúci odsek hovorí o tom, že splnenie podmienok podľa predchádzajúceho odseku sa posudzuje a prehodnocuje automatizovaným spôsobom voči hodnotám príslušných údajov evidovaných v informačných systémoch a podľa § 13 ods. 3 v rozsahu ustanovenom, čím iným, nariadením vlády. Ministerstvo hospodárstva v rozsahu ustanovenom nariadením vlády alebo vláda nariadením vlády tento rozsah neustanoví aspoň raz počas kalendárneho roka, posudzuje splnenie podmienok podľa odseku 2 na účely určenia energetických domácností, ktorým vznikne právo na adresnú energopomoc v nasledujúcom kalendárnom roku v deň opäť ustanovenom nariadením vlády alebo prehodnocuje, prehodnocuje, či ten nárok trvá. Ďalšie ustanovenie hovorí o tom, že ak energetická domácnosť, ktorej vzniklo v príslušnom kalendárnom roku právo na adresnú energopomoc, prestala spĺňať podmienky podľa odseku 2, právo na adresnú energopomoc jej zaniká, sú tam vymenované situácie, alebo ustanoveným nariadením vlády, ak ide o nesplnenie podmienky podľa odseku, odseku 2 a rovnako aj prehodnotenie, ak sa prehodnotením zistí, že energetická domácnosť spĺňa, taká, ktorá pôvodne nespĺňala podmienky, právo na adresnú energopomoc jej vzniká dňom ustanovením nariadením vlády.
Nielen samotné právo, ale aj spôsob poskytovania adresnej energopomoci je do veľkej miery ponechaný na nariadenie vlády, lebo sa spôsob, adresná energopomoc sa poskytuje spôsobom ustanoveným nariadením vlády tak, aby prospech z nej mala priamo energetická domácnosť ako jej príjemca, aby bol k dispozícii energetickej domácnosti mať prospech z tejto pomoci. Opäť, dozvedáme sa iba, že zákon splnomocňuje, splnomocňuje vládu, aby vydala nariadenia, ktorej to, v ktorom ten spôsob upraví a rovnako § 6 formu a rozsah adresnej energopomoci. Úplne, úplne podstatné veci. Tam nariadenie vlády má rozhodnúť, v akej forme bude poskytnutá energopomoc, teda či vo forme určenia cien, regulovania cien alebo vo forme energopoukážky, pričom to určenie cien, dovolím si vysloviť pochybnosť, že do akej miery v takom prípade pôjde o akúkoľvek adresnosť v energopomoci a pokiaľ ide o energopoukážky, tak viacerí kolegovia tu vyslovili obavy, že to bude zneužité na politickú kampaň vládnej moci, že to bude prezentované, že vláda niečo rozdáva voličom a pri skúsenostiach, ktoré máme s touto vládnou garnitúrou, tie obavy pravdepodobne nie sú úplne, úplne na vode.
A rovnako aj rozsah energopomoci sa stanovuje, čím iným, nariadením vlády a ak sa energopomoc poskytuje vo forme podľa ods. 1 písm. a), čiže, čiže vo forme určenia cien v elektroenergetike, plynárenstve alebo tepelnej energetike, tak rozdiel medzi cenami schválenými alebo určenými úradom pri vykonávaní cenovej regulácie podľa osobitného predpisu a cenami určeným nariadením vlády vysporiada ministerstvo hospodárstva v súčinnosti s ministerstvom financií. Čiže opäť, nariadenie vlády ako regulátor, faktický regulátor cien miesto regulačného úradu. Rovnako ak sa namieta nesprávnosť posúdenia alebo prehodnotenia splnenia podmienok, ministerstvo hospodárstva postupuje pri vybavovaní námietky rovnako ako pri posudzovaní a prehodnocovaní a je rovnako viazané hodnotami údajov, evidovaných v registri fyzických osôb a iných evidenciách ustanovených nariadením vlády. Celkovo na 20. alebo 23. miestach sa v zákone spomína, spomína nariadenie vlády aj vo vzťahu k organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou, ktorý povinný vykonávať organizačné, koordinačné a technické úkony pri poskytovaní adresnej energopomoci v rozsahu ustanovením nariadením vlády, až vzniká dojem, že možno že by stačilo, keby zákon iba odkázal na to, že všetko upraví nariadenie vlády, lebo všetko podstatné je. Ja rozumiem tomu, že z legislatívneho, z právneho hľadiska je potrebné niektoré veci vymedziť v zákone, ale toto je do veľkej miery iba taká prázdna škrupina, do ktorej obsah bude naliaty až tým nariadením vlády, ktoré ustanoví druh pobytu na adrese odberného miesta, ktorý musí spĺňať fyzická osoba tvoriaca energetickú domácnosť, prečo napríklad druh pobytu nie je možné zadefinovať už v zákone, prečo sa to má meniť nariadením vlády? Nie je to možné zadefinovať priamo v zákone. Podrobnosti o určení odberného miesta na účely určenia energetickej domácnosti, opäť toto je vec, ktorá nie je možná aspoň rámcovo ju vymedziť, vymedziť priamo v zákone. Rozsah údajov, z ktorých sa vypočíta príjem na účely výpočtu bonity energetickej domácnosti a evidencie, z ktorých sa údaj o príjme získava, o tých údajoch ešte dodnes platí ten osobitný zákon, ktorý bol schválený začiatkom apríla v skrátenom legislatívnom konaní, podrobnosti o spôsobe výpočtu bonity energetickej domácnosti a výpočet koeficientu veľkosti energetickej domácnosti, deň vzniku práva na adresnú energopomoc, rozhodujúci deň a rozhodujúce obdobie na účely posudzovania splnenia podmienok, hraničnú hodnotu bonity energetickej domácnosti, rozsah posudzovania a prehodnocovania nárokov, spôsob poskytovania adresnej energopomoci, formu a rozsah adresnej energopomoci a podrobnosti o energopoukážke, spôsob výpočtu jej hodnoty a podmienky výplaty, spôsob poskytovania informácií a ich rozsah a štandardizovanú štruktúru poskytovaných informácií a podrobnosti o rozsahu úkonov podľa § 11 ods. 5 písm. e).
Ja naozaj nechcem tvrdiť, že všetko má byť v zákone, že nič nemôže, alebo nemá byť upravené v nariadení vlády, ale niektoré z týchto vecí by som považoval za korektnejšie, ak by boli upravené priamo v zákone. Nejde o fazuľky, nejde o technické detaily, nejde o drobný pohyb v sadzbách, ide o pomoc, ktorá bude poskytovaná zrejme v rozsahu stoviek miliónov eur a o takýchto položkách by bolo správne, aby rozhodla Národná rada, aby nie konkrétne použitie, ale aby nastavila podmienky ich použitia. Lebo v tomto prípade Národná rada nejde rozhodnúť o tom, aká bude energopomoc, v akej forme bude poskytovaná, komu bude poskytovaná, kto bude mať na ňu nárok, kedy ten nárok vznikne, kedy ten nárok zanikne. Národná rada iba povie, že súhlasím, aby o tom rozhodla vláda a ďalej bude rozhodovať o tom vláda. Že prečo napríklad tá forma energopomoci, či to bude formou energopoukážok alebo to bude formou určovania cien, prečo o tomto nemá rozhodnúť priamo zákon, prečo to nemá byť rozhodnuté priamo v zákone, ale prečo to má byť upravené v nariadení vlády? Teda znamená to, že ministerstvo hospodárstva a vláda nemajú predstavu, akou formou sa má tá adresná energopomoc poskytovať? V septembri, a teda nevieme, či bude poskytovaná jednou alebo druhou formou, alebo sa to bude rok od roku meniť?
Čiže tento zákon sa síce volá o poskytovaní adresnej energopomoci, ale možno primeranejší názov by bol, že je to splnomocňovací zákon o tom, aby vláda rozhodla o energopomoci. To slovo „adresnej" si nie som celkom istý pri tom, čo počúvame.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.9.2025 12:23 - 12:25 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Hajko, veľmi správne ste upozornili a teda robili ste to už aj v predchádzajúcich vystúpeniach na to prenášanie vecí, o ktorých by mal rozhodovať parlament, na vládu a to prirovnávanie k tým zmocňovacím ustanoveniam, ku ktorým sa veľmi často v minulosti uchyľovali práve nedemokratické režimy. A vzhľadom na to, v akej dobe žijeme, je potrebné vnímať aj tento rozmer, na ktorý upozorňujete, teda nie je to len nejaká technikália, lebo, samozrejme, že nejako sú podelené právomoci, áno, vláda má právo prijímať nariadenia ministerstva, prijímajú vyhlášky, parlament môže splnomocniť vládu alebo ministerstvo na to, aby vydali právny predpis nižšej právnej sily. Ale rozsah, v akom sa to deje, a charakter veci, o ktorých sa má rozhodovať, naozaj je taký, že signalizuje, že by sme mali zbystriť pozornosť a dávať si pozor, čo sa to tu deje. Nedeje sa to tu dnes, dialo sa to včera, bude vo vzťahu k tomu hazardu, bude sa to diať určite aj v ďalších prípadoch.
A veľmi dôležité je aj vaše upozornenie, že vláda nielen že skracuje parlamentné legislatívne konanie, ale vynecháva štandardný legislatívny proces pred tým, ako príde návrh zákona do parlamentu, teda medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré je priestorom na diskusiu o návrhu zákona a priestorom pre to, aby sa k nemu vyjadrila aj verejnosť, vrátane odbornej verejnosti. Toto všetko pri takomto zrýchlenom procese odpadáva a znižuje to kvalitu výsledku.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.9.2025 11:57 - 11:57 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Viskupič, naozaj z toho návrhu zákona nie je zrejmé, ako tá energetická pomoc bude vyzerať. Ty si hovoril o tých energopoukážkach, tak ani to nie je jasné, lebo sú tam nastavené dve možné formy pomoci, buď regulácia cien alebo energetické poukážky. A už to je zvláštne, že sme v takom pokročilom štádiu, sme v polovici volebného obdobia, vláda ešte nemá ujasnené, akou formou bude poskytovať energetickú pomoc. Lebo to mala ujasnené, no tak to tam nedáva a nechá na nariadenie potom nejaké ako technické detaily, ktoré sa môžu z roka na rok meniť, ale nebude dávať do zákona, že môže byť poskytovaná energetická pomoc buď vo forme energopoukážok alebo vo forme regulácií. A samozrejme, že tie energetické poukážky, ako vyplýva aj z tvojho vystúpenia, ale aj z iných vystúpení, sú politicky zneužiteľné, lebo to je také dobré piár, že príde nejaká poukážka od vlády, občan niečo dostane. No tak keď dostane 95 % občanov niečo alebo 90 % občanov niečo, no tak prinajmenšom časť tých občanov sa poteší. Na druhej strane ale pokiaľ bude regulácia, tak je väčšia pravdepodobnosť, že tá regulácia bude plošná a že to bude stáť viacej, že to bude teda finančne nákladnejšie ako keby tie poukážky boli zacielené iba pre nejakú naozaj skupinu ľudí s najnižšími príjmami, ktorí sú ohrození povedzme energetickou chudobou a hrozí im, že nebudú mať na úhradu cien energií. Tak to teda nemáme na to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.9.2025 11:28 - 11:45 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Hlina, veľmi správne si upozornil na nekonkrétnosť toho návrhu. My na základe toho, čo je nám tu predkladané, aby sme schválili v skrátenom legislatívnom konaní, vlastne ani nebudeme vedieť, ako bude tá energopomoc vyzerať a nebudeme vedieť asi to podstatné, akému množstvu ľudí bude poskytnutá a v akej výške. Lebo teda je trochu rozdiel, či to bude 95 %, ako hovoril Robert Fico, alebo to bude 5 %, ako si hovoril ty, čo naozaj by bola adresná pomoc, ale my to nevieme. Parlament schváli nejaký zákon o adresnej energopomoci a my na základe toho zákona, ktorý bude schválený v skrátenom legislatívnom konaní, lebo určite si toho odhlasujete, na základe toho zákona nebude možné vedieť, či energopomoc bude poskytovaná 95 % ľudí alebo 5 %. To sa verejnosť dozvie až z toho nariadenia vlády, ktoré bude schválené na základe toho zákona. Tak pýtam sa, či je v poriadku, aby schvaľoval parlament zákony, na základe ktorých môže byť poskytnutá energetická pomoc v rozsahu stoviek miliónov eur a môže byť poskytnutá 5 % ľudí a môže byť poskytnutá aj 95 % ľudí. Zdá sa vám to v poriadku? Lebo mne sa toto v poriadku nezdá.
Skryt prepis