Videokanál poslanca

Pani ministerka, pohoršovali ste sa nad tým, že vás, že vás vaši kritici kritizujú spôsobom, ktorý ste označili za arogantný a hulvátsky, a na druhej strane vy sama ste na adresu vašich kritikov používali slová ako mafia a pijavice. Tak možno by bolo dobré, keby ste si to nejako ujasnili, či ste útlocitná a dožadujete sa politickej kultúry, dožadujete sa slušnosti, a potom by ste sa mali slušne správať a vyjadrovať aj vy, alebo keď tak nerobíte, no tak potom by ste, by ste mali zniesť aj tvrdšiu formu kritiky.
Dotkli ste sa toho vášho trestného oznámenia na Michala Hvoreckého a zároveň ste o pár minút hovorili o tom, ako ste bojovali za slobodu prejavu a bojovali proti centúre. Tak na jednej strane vám vadí, ak, ak sa povedzme štát v čase začiatku agresívnej vojny Ruska proti Ukrajine snažil obmedziť šírenie ruskej provojnovej propagandy a dezinformácií a hybridnej vojny, ktorú proti nám Rusko vedie, ale na druhej strane, keď si vás niekto dovolí označiť za neofašistku, čo je hodnotiaci úsudok, tak siahnete k najtvrdšiemu kalibru, teda k trestnému oznámeniu. Opäť v tom vidím istý rozpor.
Posledná tretia vec k tej vašej poznámke, ako sa z peňazí FPÚ mohli postaviť nové divadlá alebo niečo podobné, to len opäť potvrdzuje, že nerozumiete, na čo vlastne slúžia verejnoprávne fondy ako FPÚ, nerozlišujete medzi investičnými a kapitálovými výdavkami na výstavbu a výdavkami na nezriadenú kultúru.

Pán poslanec Hlina, veľmi správne si poukázal na tú fintu, ktorú tu na nás prevádzajú, ako klesá majetková kriminalita. No jasne že klesá, keď sa to prekvalifikuje z trestného činu na priestupok.
Pán poslanec Vančo tu vo svojom vystúpení prečítal list alebo mail od svojho známeho advokáta, ktorý opisoval, ako sa novela Trestného zákona premietla do situácie jeho klientky, ktorá bola poškodená svojím bývalým partnerom, tak ja by som tu rád povedal zase, čo mne povedal môj priateľ, čo nedávno zažil v Lidli pri nákupoch. Videl tam dvojicu ľudí, ktorí mali tašku Lidla, dávali do nej veci, rýchle do nej nahádzali veci, vybehli núdzovým východom, na parkovisku ich čakal tretí človek v aute a spoločne odišli. A tí zamestnanci predajne ani nevyzerali, že by boli nejakí prekvapení tým konaním. Jednoducho také veci sa stávajú.
A po novele Trestného zákona by som si tipol, že tento jeho zážitok o ľuďoch, ktorí si v Lidli do tašky Lidla nahádzali nejaký tovar, utiekli cez núdzový východ a zmizli, ani nebude vlastne majetkovou kriminalitou, lebo to nebude trestný čin, bude to zrejme priestupok. Predpokladám, že to mali spočítané, aby neprekročili tú zvýšenú, zvýšenú hranicu.
Takže áno, takto sa na Slovensku za vlád SMER-u bojuje s kriminalitou. Takto sa na Slovensku znižuje kriminalita.

Ďakujem za, obom kolegyniam za faktické poznámky.
Pani poslankyňa Števulová sme úplne v zhode, že nie je dôvod na čisto formalistický výklad, a tá obhajoba, ktorá zaznieva zo strany predstaviteľov vládnej koalície a ktorá hovorí o tom, že veď neporušil zákon pán minister, tak, tak čo mu vlastne vyčítame, no však vyčítame mu konkrétne veci a tie konkrétne veci nemajú a nemusia mať charakter porušenia zákona, ale nejaké konanie môže byť nemorálne, neetické a odporujúce verejnému záujmu aj na to, že z čisto formálneho hľadiska nie je porušením zákona.
A áno, to, čo si spomenula, je veľmi dôležité, že konanie vládnej koalície vrátane konania pána ministra Suska podkopáva dôveru ľudí v právny štát, dôveru ľudí v inštitúcie, dôveru ľudí v liberálnu demokraciu, ale zjavne tieto hodnoty nie sú nijako dôležité pre predstaviteľov súčasnej vládnej garnitúry a napokon aj ten zmier s Andrejom Babišom, ktorý si spomenula, a teda to vlastne pohŕdanie obeťami komunistického režimu, ochota, ochota kriviť historickú pamäť, je len symptómom toho istého.
Nie je náhoda, že, že teda Robert Fico sa v minulosti vyjadril, že on si november ’89 nevšimol. Tak rovnako sa správa SMER dôsledne, oni si proste november ’89 nevšimli a vidno to aj na ich politike.

Vážený pán... (Reakcia z pléna.) Vážený pán minister, áno, budem hovoriť dlhšie ako dve minúty.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme o návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členovi vlády poverenému vedením ministerstva spravodlivosti, teda pánovi ministrovi Suskovi. Zhodou okolností to vyšlo tak, že dnes je rok od zostavenia a vymenovania vlády Roberta Fica, štvrtej vlády Roberta Fica. Nikto to tak neplánoval, my sme ten návrh dali ešte v lete, očakávali sme, že bude prerokovaný na niekedy v auguste. Nestalo sa tak, koalícia odbojkotovala schôdzu. Potom sme očakávali, že tak ako predpokladá rokovací poriadok, že bude ten bod prerokovaný na najbližšej riadnej schôdzi, ktorá začala v septembri, ale nie, bolo to odsunuté, opäť to bolo odsunuté. Je to, je to do istej miery spochybňovanie toho inštitútu, keď pätina poslancov Národnej rady, opozičných poslancov Národnej rady môže navrhnúť odvolanie člena vlády, alebo teda vyslovenie člena vlády. Je to zabezpečené aj tým, že sa neschvaľuje program takej schôdze, ale samozrejme, že parlamentná väčšina má nástroje akým, akým odbojkotovať toto ústavou garantované právo opozície kontrolovať vládnu moc.
No, ale v dôsledku toho sme v zaujímavej situácii, že práve na ročné výročie pôsobenia štvrtej Ficovej vlády rokujeme o odvolaní jeho ministra spravodlivosti pána Suska, a nerokujeme o návrhu na vyslovenie nedôvery celej vláde alebo premiéra, premiérovi, ale pán minister Susko je člen vlády, ktorý má veľmi významný podiel na tom najhoršom, čo sa spája s prvým rokom pôsobenia štvrtej vlády Roberta Fica.
Vidím štyri zásadné negatíva v pôsobení štvrtej Ficovej vlády, ktoré zásadným spôsobom poškodzujú Slovensko, ktoré zásadným spôsobom poškodzujú ľudí, ktorí na Slovensku žijú, a tri z týchto štyroch zásadných negatív súvisia aj s pôsobením ministra spravodlivosti pána Suska. Tie štyri veci sú:
Prvá, deštrukcia právneho štátu a vymožiteľnosti práva.
Druhý, spochybňovanie liberálnej demokracie a slobodnej spoločnosti tých inštitúcií a pravidiel.
Tretí, spochybňovanie zahraničnopolitického ukotvenia Slovenskej republiky v štruktúrach západného sveta a príslušnosti Slovenska k Západu.
A štvrtý, nezodpovedná hospodárska politika spočívajúca v neschopnosti efektívne nakladať s verejnými zdrojmi, robiť úspory vo verejných financiách, robiť reformy a miesto toho len vyťahovanie chýbajúcich peňazí z vreciek ľudí cez zvyšovanie daní, cez zvyšovanie odvodov a rôznych poplatkov, ktoré bez ohľadu na to, akú to má formu a konkrétnu podobu, nakoniec budú musieť zaplatiť ľudia, lebo nikto iní ako ľudia žijúci v tejto krajine to zaplatiť nemôže, aj keď to smeruje na podnikateľov, tak nakoniec to bude prenesené na ľudí. A zároveň to poškodí ekonomiku, zároveň to spomalí ekonomický rast a ešte raz to poškodí ľudí žijúcich na Slovensku. Nielenže im to zoberie peniaze, ale aj tým, že, že, že budú mať tých peňazí menej, lebo budú menej zarábať. To sú štyri zásadné negatíva prvého roku pôsobenia štvrtej Ficovej vlády, a na tých prvých troch má významný podiel aj minister spravodlivosti Boris Susko, a to je aj dôvod, pre ktorý sme pristúpili k návrhu na to, aby mu Národná rada vyslovila nedôveru.
Skúsim teda sa k tým trom veciam, ktoré majú súvis s pôsobením ministra spravodlivosti vyjadriť.
Prvý, deštrukcia právneho štátu, spravodlivosti a vymožiteľnosti práva. Tu je podiel pána ministra Suska priam leví. Nie, nie, že sa iba na tom podieľa, ale má veľmi významný vplyv na to, akým spôsobom vláda deštruuje právny štát, spravodlivosť a vymožiteľnosť práva. Nebudem dopodrobna rozoberať, ale áno, novela Trestného zákona, zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, znižovanie trestov vrátane trestov za korupčné trestné činy.
A tu sa vrátim k tej, k tej obhajobe, no však veď áno, aj v iných krajinách sú nižšie trestné činy, áno, však aj tie predchádzajúce vlády uvažovali o tom, žeby, žeby znížili, znížili tresty za niektoré druhy majetkovej, hospodárskej, trestnej činnosti. Áno, áno, debata o znižovaní trestov je úplne legitímna, a treba povedať, že nikto až do nástupu pána ministra Suska neuvažoval, že by sa mali znížiť tresty aj za korupciu. A nikto, žiadny minister si nedovolil také významné znižovanie trestov a také rozsiahle zmeny v Trestnom zákone, v Trestnom poriadku predložiť bez predchádzajúce medzirezortného pripomienkového konania a pretlačiť ich cez skrátené legislatívne konanie. Rovnako skracovanie, skracovanie premlčacích lehôt, opäť aj za korupčné trestné činy, ktoré významne pomohlo ľuďom spojeným s vládnou garnitúrou, blízkym vládnej garnitúre, či už, že budú, že budú ich trestné činy premlčané a, a vyšetrovanie sa zastaví alebo im budú hroziť nižšie tresty, alebo budú, budú z tých trestov, ak už boli odsúdení, prepustení alebo prepustení, prepustení skôr.
Nič z toho nie je vo verejnom záujme, a tuto pán minister Susko postupuje ruka v ruke so svojím kolegom z vlády pánom ministrom vnútra Šutajom Eštokom, ktorý teda tiež priložil svoje polienka, keď odstavil vyšetrovateľov závažnej trestnej činnosti mimo štátnej služby, keď postupoval v rozpore, a už to máme potvrdené aj právoplatným rozhodnutím Úradu na ochranu oznamovateľov, keď postupoval v rozpore so zákonom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, keď, keď, rovnako tak, keď zrušil Národnú kriminálnu agentúru, a obaja ruku v ruke oslabujú boj proti korupcii, oslabujú boj proti organizovanému zločinu, oslabujú boj proti množstvu foriem kriminálnej trestnej činnosti.
A áno, tou čerešničkou na torte, tým impulzom, ktorý nás primäl podať návrh na vyslovenie nedôvery, bolo prepustenie Dušana Kováčika z výkonu trestu, prepustenie právoplatne odsúdeného korupčníka, ktorý v pozícií špeciálneho prokurátora, ktorý mal bojovať proti korupcii, zametal korupčné kauzy pod koberec a stal sa symbolom toho zametania korupčných káuz pod koberec.
Druhý bod, ktorý vyčítam vláde Roberta Fica, a na ktorom má podiel aj pán minister spravodlivosti Susko, je spochybňovanie liberálnej demokracie a slobodnej spoločnosti, spochybňovanie ich inštitúcií a pravidiel, porušovanie tých pravidiel a znižovanie politickej kultúry, ktorá je s nimi spojená. Toto, samozrejme, nie je zodpovednosť iba pána ministra spravodlivosti Suska, ale opäť jeho vplyv je neprehliadnuteľný, či už ide o parlamentnú kultúru a skrátené legislatívne konania bez toho, aby existoval reálny dôvod, a opäť nesedí to obhajovanie sa, však, ale aj v tom predchádzajúcom volebnom období, ako často ste používali skrátené legislatívne konania.
V predchádzajúcom volebnom období tu bola pandémia, bola tu pandemická kríza, začala vojna na Ukrajine, bola energetická kríza, utečenecká kríza, boli v mnohých prípadoch reálne dôvody. Netvrdím, že nestalo sa, že, že, že neboli, nebolo skrátené legislatívne konanie použité aj v situácii, keď naňho neexistovali zákonom stanovené dôvody, ale teraz v tomto volebnom období sa to stáva bežnou praxou bez toho, aby sme čelili podobným krízam, akým, akým čelila Slovenská republika v predchádzajúcom volebnom období. A keď sa tie skrátené konania očistia o tie, ktoré mali priamy súvis niekto... s niektorou z tých kríz, tak už, už ste nás, už ste nás aj dobehli.
A, a tu opäť, teda keď hovoríme o dôvodoch pre odvolania pána ministra Suska, tá novela Trestného zákona je ukážkový, ukážkový príklad, keď tak rozsiahle zmeny, tak ďalekosiahle a zásadné zmeny sa udejú bez pripomienkového konania a cez skrátené legislatívne konanie.
A to, že to nebolo v rozpore s ústavou, neznamená, že neboli porušené pravidlá legislatívneho procesu, že nebol porušený zákon o rokovacom poriadku, tak to vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu. Iba to podľa názoru Ústavného súdu nedosiahlo tú intenzitu, že by bola zároveň porušená aj ústava a že by z dôvodu porušenia procesných pravidiel mal byť za protiústavný vyhlásený celý zákon.
Ale tu sa, tu súčasťou deštrukcie a spochybňovania liberálnej demokracie sú aj ďalšie veci, sú útoky na médiá, útoky na rozhodnutia sudcov, ktoré vládnej moci nevyhovujú, útoky na mimovládne organizácie a na občiansku spoločnosť, útoky na kultúrne inštitúcie a svojvoľné výmeny ich riaditeľov, útoky na opozíciu cez ich rodinných príslušníkov, kde opäť teda doteraz nezverejnený audit ministerstva spravodlivosti zohral nie úplne zanedbateľnú útoku... úlohu v tých špinavých atakoch na predsedu Progresívneho Slovenska pri jeho odvolávaní z postu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Ale sú to aj čistky na ministerstvách, kde sú vyhadzovaní dlhoroční odborníci, zamestnanci, ktorí neboli nominantmi nejakej predchádzajúcej garnitúry, a tie zmeny sú zásadné a významné napríklad aj na ministerstve spravodlivosti, a nejde len o to zrušenie analytického centra, ktoré bolo viackrát spomínané, ale aj o to, že boli vymenení viacerí vedúci a museli odísť viacerí vedúci pracovníci, ktorí, opakujem, to neboli nominanti pani ministerky Kolíkovej alebo niekoho z jej nástupcov, to boli ľudia, ktorí tam boli roky predtým. Toto nie je v dobro... v záujme verejnom, toto je v záujme, to je typické správanie sa strán, ktoré sa dostanú k moci a potrebujú všetko ovládnuť vrátane štátnej správy. A ja pritom netvrdím, že nie je právom ministra alebo iného funkcionára vyberať si, vyberať si svojich spolupracovníkov a aj na niektoré vedúce posty dávať, dávať ľudí, ktorým dôveruje, ale rozsah tých zmien aj na ministerstve spravodlivosti, ale nielen na ministerstve spravodlivosti prekračuje tú úroveň, ktorá je akceptovateľná pre normálne fungovanie štátu, a poškodzuje fungovanie štátnej správy a verejnej správy.
Útoky na médiá, ovládnutie verejnoprávnej televízie a rozhlasu, a resp. i zrušenie verejnoprávneho média a jeho nahradenia štátnym médiom, rozlišovanie mimovládnych organizácií na dobré a zlé, a tie zlé, politické budú odstrihnuté od verejných zdrojov, budú, budú im dané, dané prísnejšie pravidlá, to je opäť niečo, čo má rozmer aj súvisiaci s ministerstvom spravodlivosti.
Ten tretí zásadný problém pôsobenia štvrtej vlády Roberta Fica, ktorý má opäť aj súvislosť pôsobením ministerstva spravodlivosti, je spochybňovanie zahraničnopolitického ukotvenia Slovenska v západných štruktúrach.
Tu je, samozrejme, že hlavný diel zodpovednosti na premiérovi Ficovi, ministrovi zahraničných vecí pánovi Blanárovi a slávna politika na štyri svetové strany, nerozlišovanie, kam Slovensko patrí a čo je pre Slovensko dôležité v medzinárodných vzťahoch. To usmievanie sa a priateľské správanie k Putinovmu Rusku, ktoré vedie agresívnu vojnu proti Ukrajine, a, naopak, spochybňovanie Ukrajiny a útočenie na Ukrajinu, alebo teda včera naposledy pán premiér Fico obhajoval v podstate komunistický čínsky režim, keď ja som sa ho pýtal na, na, na jeho cestu do Číny v súvislosti s výrokmi pána splnomocnenca Kotlára, ktorý hovorí o tom, že covid vírus bol umelo vytvorený, a teda aj vypustený, že ako sa to, či sa neobáva, že to poškodí, poškodí jeho cestu do, do Číny, tak pán premiér Fico sa teda otvorene priznal k tomu, že ten čínsky komunistický režim je vlastne v poriadku, lebo veď Čína je veľká, tak, tak oni tam potrebujú takýto režim, tam, tam by nefungovala demokracia ako u nás. To je teda veľmi, veľmi silné od politika demokratickej krajiny, a aj keď sú politici demokratických krajín, ktorí neotvárajú témy ľudských práv pri stretnutí s predstaviteľmi komunistickej Číny, takto otvorene sa prihlásiť k tomu, že komunistický režim je v poriadku, to sa mi zdá dosť výnimočné.
No ale aj na tomto poli zohráva svoju nie pozitívnu rolu pán minister spravodlivosti Susko, lebo jeho novela Trestného zákona bola významným zdrojom problémov Slovenska vo vzťahu k Európskej únii, bola predmetom kritiky zo strany európskych inštitúcií, bola dôvodom, prečo tá novela bola niekoľkokrát novelizovaná a opravovaná, lebo jediné, na čo táto vláda počúva, je kritika zo strany Európskej únie, navyše taká kritika, pri ktorej hrozia nejaké finančné sankcie, strana eurofondov, pozastavenie vyplácania eurofondov, to je to ešte, na čo sú ochotní súčasní vládni predstavitelia počúvať. Keď to s tým nie je spojené, tak, tak ich to nezaujíma, a či už ide o kritikov z radov odbornej verejnosti, alebo, alebo z radov opozície, alebo zo strany médií, alebo aj zo strany Európskej únie, keď to nemá ten charakter, že, že hrozí nejaké pozastavenie peňazí z Európskej únie, tak to nie je, nie je problém. Viď reakcia ministerstva spravodlivosti a aj celej vlády na Správu Európskej únie o stave právneho štátu v Slovenskej republike, ktorá keby zaznela zo strany, zo strany konšpiračných médií alebo nejakých extrémistov, ten tón by som tomu rozumel, ale zo strany štátnych orgánov, ako je ministerstvo spravodlivosti, úplne neprimerané.
Čiže máme tu tri zásadné veci pre Slovensko. Právny štát, liberálna demokracia a naša príslušnosť k Západu. Štvrtá Ficova vláda ich za prvý rok svojho pôsobenia poškodila a spochybnila nebývalým spôsobom a pán minister spravodlivosti Boris Susko sa na všetkých troch týchto spochybneniach životných záujmov Slovenskej republiky a ich občanov podieľal významným spôsobom.
Keby nebolo nič iné, tak toto je dôvod preto, aby ako minister spravodlivosti skončil.

Pán poslanec Čaučík, zaujala ma v tvojom vystúpení tá časť, kde si hovoril, že jednou z najväčších výziev súčasnosti je boj proti korupcii, a teda že pán minister Susko k tomu pristupuje veľmi pasívne a nevytvára dostatočné podmienky na boj proti korupcii.
Ja by som dodal, že to by bol ešte ten lepší prípad, keby to tak bolo, keby bol iba pasívny alebo nedostatočne aktívny. Skutočný problém je, že prioritou tejto vládnej garnitúry, a v tomto prípade s významným pričinením pána ministra Suska, nie je boj proti korupcii, ale boj proti boju proti korupcii, lebo ničím iným nebola celá novela Trestného zákona, ničím iným nebolo znižovanie trestných sadzieb pre korupčné trestné činy, ničím iným nebolo skracovanie premlčacích lehôt pri korupčných trestných činoch, ničím iným nie je a nebolo šikanovanie a vyhadzovanie vyšetrovateľov, ničím iným nebolo rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, rušenie Národnej kriminálnej agentúry a nakoniec aj to prepustenie Dušana Kováčika.
Dušan Kováčik robil presne to isté, podľa zákona mal Dušan Kováčik stáť na čele boja proti korupcii, z hľadiska trestného práva on bol ten, ktorý mal zodpovedať za to, že štát bude bojovať proti korupcii, ale to, čo robil, je, že zametal korupčné kauzy a bojoval proti boju proti korupcii.
To isté, čo teraz robí pán minister Susko, to isté, čo teraz sa robí celá štvrtá Ficova vláda.

Ďakujem.
No aj ja by som rád žil v krajine, kde sa nekorumpuje a nekradne, ale tak úplne by mi stačilo, keby som žil v krajine, kde sa stíha korupcia a krádež, hej, tak ako sa stíhať majú.
Pani poslankyňa Števulová, mne sa veľmi páčil ten argument, ktorým si reagovala na tú obhajobu, no však veď pán minister Susko neporušil zákon. Konal v súlade so zákonom. No veď to predsa nie je o tom. Dôvodom na odvolanie ministra nemusí byť len, že porušil zákon. Ak porušil zákon a preukáže sa mu, že porušil zákon, tak to môže mať za následok trestné stíhanie a malo by to automaticky viesť k jeho odstúpeniu alebo odvolaniu premiérom bez toho, aby to riešila opozícia, a dôvodom na vyslovenie nedôvery zo strany parlamentu môžu byť aj morálne a etické zlyhania alebo to, ak člen vlády nekoná vo verejnom záujme, ale koná v záujme svojom alebo sebe blízkych osôb. A takých príkladov bolo v prípade a je v prípade pána ministra Suska neúrekom – novela Trestného zákona, rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, znižovanie trestov a skracovanie premlčacích dôb aj pre korupčníkov a tá posledná kvapka, ktorá vlastne viedla aj k tomu návrhu, prepustenie Dušana Kováčika z výkonu trestu po podaní dovolania.
A ani v tomto prípade nikto netvrdil, že minister Susko nemohol to urobiť, že tak urobil v rozpore so zákonom. Však to nikto z nás netvrdí.
Ale bolo to rozhodnutie v poriadku? No nebolo. Bolo vo verejnom záujme? Nebolo, nebolo vo verejnom záujme. Bolo v záujme Dušana Kováčika právoplatne odsúdeného korupčníka, ktorý je symbolom zametania korupčných káuz pod koberec?

Pán podpredseda Gašpar, vy ste tu hovorili a opakovane hovoríte o manipulácii s vyšetrovaním a zo strany bývalej koalície, a pritom vy sám manipulujete a ukážkovým príkladom manipulácie bolo toto vaše vystúpenie. Vy dáte na stôl nejaké fakty, zamiešate ich a vyvodíte z toho nejaký záver, že niekto niečo spravil alebo nespravil a mal spraviť a bez toho, aby medzitým bola nejaká súvislosť.
Poviem príklad. Povedali ste, že pani poslankyňa Kolíková ako ministerka bola prijímateľkou spravodajských informácií tajných služieb a zúčastnila sa na tom stretnutí ústavných činiteľov na pôde SIS, kde dostali informácie o údajnom manipulovaní vyšetrovania. A povedali ste, že na základe toho mala konať, mali byť pán Lučanský a pán Krivočenko prepustení z väzby a nemuseli zomrieť vo väzbe. Áno? To ste povedali, povedali ste to takto.
A je to veľmi pôsobivé, ale teda jednak tá správa bola zmanipulovaná s cieľom mariť vyšetrovanie, ale dobre, na to mám iný názor ako vy.
Po druhé. Minister spravodlivosti nemôže rozhodovať o tom, kto ostane vo väzbe alebo skončí vo väzbe, o tom majú rozhodovať súdy a o tom aj súdy rozhodujú bez ohľadu na to, či vy im dôverujete, alebo nie.
A ale predovšetkým, stretnutie ústavných činiteľov k tým... na pôde SIS k tým informáciám o údajných manipuláciách pri vyšetrovaní sa uskutočnilo v máji 2021. Pán Krivočenko zomrel vo februári 2021 a pán Lučanský zomrel v decembri 2020. Čiže v čase konanie tej schôdzky ústavných činiteľov už obaja boli mŕtvi.
Čiže ten váš záver bol absolútne nenáležitý. Ja neviem, či ste vedome klamali alebo ste proste len vyhŕkli, vyriekli fakty, lebo vám je jedno, že či ako to je, ale evidentne ste manipulovali.

Pán podpredseda Danko, reagovali ste na tú moju faktickú poznámku, že sa teším, že sa do rozpravy zapojila už aj SNS.
No to, že je tu rozprava, to nie je nejaká vaša veľkorysosť, to je povinnosť, pretože keď pätina poslancov podá návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády, tak v zmysle ústavy sa ten bod musí prerokovať a musí sa o ňom hlasovať a predchádza tomu rozprava. A tá rozprava sa mala konať ešte v auguste, keď bol ten návrh podaný, nie až teraz, ako ste to účelovo, účelovo vyjadrili a prekrútili a posunuli.
A ja som vyjadril potešenie nad tým, že sa do rozpravy po poslancoch SMER-u, kde sa to očakáva, konečne zapojil aj poslanec SNS, aj keď zrovna to bol v tej chvíli iba pán poslanec Muňko, ktorého vám SMER požičal, aby ste sa mohli tváriť, že váš klub nezanikol, hoci on zanikol tým, že vám odišli traja poslanci a klesol počet pod osem, čo predpokladá zákon o rokovacom poriadku.
A za úplne nehorázne považujem, čo ste povedali na adresu pani poslankyne Plavákovej, keď ste povedali, že ona v živote nič nedokázala, v živote nemala moc. To naozaj? To naozaj niečo dokázal iba ten, čo mal moc? A tí ľudia, čo poctivo pracujú alebo podnikajú, odborníci, vedci, umelci, robotníci, učitelia, lekári, zamestnanci verejnej správy v živote nič nedokázali, lebo nemali moc?
Máte veľmi pomýlené videnie sveta, pán podpredseda Danko. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Plevíková, ja vítam, že sa do tejto rozpravy zapájajú aj poslanci SMER-u. Dokonca už aj prvý poslanec z SNS, aj keď tiež zo SMER-u. Ale teda nie celkom vítam, čo hovoríte, lebo je to opakovanie tých istých manipulácií, ktoré tu opakovane používa vládna koalícia. Spomeniem dve. Prvé – restoratívna justícia. Majú ju v Českej republike. Majú ju, majú ju vo všetkých vyspelých krajinách a chce ju aj opozícia. To je všetko pravda, ale v žiadnej normálnej krajine nebola restoratívna justícia zavádzaná v skrátenom legislatívnom konaní bez normálneho legislatívneho procesu, bez medzirezortného pripomienkového konania. Keby, keby ste urobili normálnu novelu, ktorá by zavádzala restoratívnu justíciu, tak by k nej prebehla diskusia, nemuseli sme sa zhodnúť na všetkom, ale nebolo by to vnímané ako taký problém a nebolo by to predmetom takej kritiky, ako, keď ste spravili účelovú novelu v skrátenom legislatívnom konaní v záujme vašich ľudí a hneď na začiatku volebného obdobia ako vašu super prioritu, lebo tam nešlo o restoratívnu justíciu, ale o vašich ľudí.
Druhá vec. Prepustenie Dušana Kováčika na slobodu, alebo teda prerušenie výkonu trestu na základe dovolania podaného pánom ministrom spravodlivosti a opakujete, že to robila aj pani ministerka Kolíková.
Ale pani ministerka Kolíková neprerušovala výkon, ak podala dovolanie, ktorým spochybňovala rozhodnutie súdu o vine. Prerušila ho v situácii, keď bol zle vypočítaný trest, napríklad nebolo zohľadnené, že mladistvému sa má ukladať polovičná sadzba alebo bol zle vypočítaný súhrnný trest a bolo evidentné, že niekto je vo väzení, a už by tam nemal byť, lebo bolo to nad tú hornú sadzbu, ktorú bolo možné uložiť. To je úplne iná situácia, ako prípad Dušana Kováčika.

Ďakujem obom kolegom za reakcie.
Pán poslanec Pročko, no áno, je to taký dlhodobý trend, že koaliční poslanci sa vyhýbajú často, často diskusii o veciach, ktoré sú dôležité alebo ktoré za dôležité považujeme my. Ale napríklad v tejto rozprave vystúpil zástupca klubu SaS, zástupca klubu PS, zástupca klubu KDH a okrem tvojej faktickej poznámky, kde si poukázal na to, že koaliční poslanci nevystupujú, tak nevystúpil ani nikto z klubu hnutia SLOVENSKO, tak možno by, možno by tiež bolo dobré, keby, keby tu zaznel aj odborný názor v rozprave zo strany, zo strany hnutia SLOVENSKO, ako vníma rozpočtovú zodpovednosť. Lebo toto bola napríklad jedna, jedna z tém, kde keď sme boli koaliční partneri, tak sme na seba dosť narážali a teraz nemyslím na tie diskusie o tom, ako zmeniť ústavný zákon, ale ako reálne uskutočňovať verejné politiky a čo si táto krajina môže a nemôže, nemôže dovoliť.
Pán poslanec Viskupič, ja som teda nemyslel, že sa koalícia zámerne vyhla tomu, aby jej zástupca bol, bol spravodajcom, aj som povedal, že asi je to náhoda, ale mne sa zdá príznačná vzhľadom k tomu, čo som chcel, chcel povedať vzhľadom k tomu, aký má kto záujem o tému rozpočtovej zodpovednosti.
A áno, vďakabohu za EÚ, za jej pravidlá, ale aj za ten spoločný trh. Ja som sa tu čudoval pred dvoma hodinami, keď mi premiér Fico odpovedal, že ekonomické príležitosti ide hľadať do Číny a do Vietnamu, lebo že žiadne ekonomické príležitosti nie sú ani v Belgicku, ani nikde inde v západnej Európe. Ako keby Európska únia to, že sme súčasťou spoločného trhu, nebola tá najväčšia ekonomická príležitosť pre Slovensko. Ale tak to sú tie reči a potom druhá vec sú tie pravidlá.