Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená kolegyňa, kolegovia, rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie. Skrátené legislatívne konanie má nejaké podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť. Nielen v tomto období sa tieto podmienky častokrát ignorujú a prekrúcajú a konajú sa skrátené legislatívne konania, na ktoré neexistuje dôvod stanovený zákonom o rokovacom poriadku v § 89, ale v tomto volebnom období je využívanie, resp. zneužívanie skrátených legislatívnych konaní naprosto výnimočné, až sa zdá, že nahrádza normálny spôsob schvaľovania legislatívy. A to opäť priznávam, že za všetkých vlád dochádza k tomu, že niekedy sa konajú aj skrátené legislatívne konania, na ktoré neexistujú dôvody alebo tie dôvody sú otázne, lebo niekedy možno nahliadať na vec z rôznych uhlov pohľadu a nájsť tam argumenty pre aj proti. Ale súčasná vláda využíva skrátené legislatívne konania v takej miere ako keby to bol bežný spôsob schvaľovania legislatívy a vláda sa vždycky iba pri konkrétnom prípade rozhodla, že toto pôjde normálnym legislatívnym procesom, ktorý predpisuje zákon, a toto dáme do skráteného legislatívneho konania, avšak nejaké dôvody si už nájdeme, vymyslíme, povieme a tí naši poslanci nám to odhlasujú. Opozícia síce s tým nebude súhlasiť, aj tým našim možno bude jasné, že tie dôvody nesedia, no ale tak dohodli sme sa na koaličnej rade, že tak to bude, no tak oni to tak odhlasujú.
Podľa § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. A dôležité je teda, že mali by to byť mimoriadne okolnosti a mal by tam byť niektorý z tých dôvodov – ohrozenie základných ľudských práv a slobôd, bezpečnosti alebo hrozba značných hospodárskych škôd pre štát. Materiál, o ktorom rokujeme, tie mimoriadne okolnosti nijako nešpecifikuje. Vôbec si nedáva žiadnu námahu, aby upozornil, že v čom sú tie mimoriadne okolnosti. Tie okolnosti, ktoré sa tam spomínajú, resp. skutočnosti, ktoré sa tam spomínajú, sú prebiehajúci vojenský konflikt na Ukrajine, sankcie uvalené na Rusko zo strany Európskej únie a jej medzinárodných partnerov, vrátane protiopatrení prijatých Ruskou federáciou, ukončenie prepravy plynu cez územie od 1. januára 2025, ako aj návrh Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o postupnom ukončení dovozu zemného plynu z Ruska a zlepšení monitorovania možných energetických závislostí a o zmene nariadenia. Všetky tieto skutočnosti podľa materiálu zásadne zasahujú do chodu hospodárstva na Slovensku.
Čo z toho je mimoriadna okolnosť? Lebo mimoriadna okolnosť nie je, že v zime nasneží, že po jari príde leto, po lete jeseň a po jeseni zima. To sú vopred predvídateľné situácie a teda nie sú to mimoriadne okolnosti. Mimoriadna okolnosť je víchrica, tornádo, to sa nedá vopred predvídať a môže to niekedy spôsobiť mimoriadne škody. Ale že v zime sneží alebo v lete je teplo, alebo na jeseň prší, to predsa nie je mimoriadna okolnosť. Čo z týchto okolností, situácií je mimoriadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala použitie skráteného legislatívneho konania? No, preberme si to.
Prebiehajúci vojenský konflikt na Ukrajine. Však na Ukrajine prebieha vojenský konflikt od roku 2014, keď Rusko obsadilo Krym a začalo agresiu aj vo vzťahu k Donbasu a východným oblastiam Ukrajiny. Plnoformátová vojna je tam od roku 2022. Energetická kríza je od roku 2022, teraz sme v septembri 2025. Sankcie uvalené na Rusko zo strany Európskej únie a jej medzinárodných partnerov, vrátane protiopatrení prijatých Ruskou federáciou, opäť, veď tie sankcie sú uvaľované od začiatku, dopredu, teraz máme 19. balík na stole, čiže opäť to nie je niečo, čo by teraz prišlo, v auguste, začiatkom septembra, to sa deje dlhodobo. Ukončenie prepravy plynu cez územie Ukrajiny, opäť je to 1. január 2025, opäť to nie je novinka. Návrh nariadenia Európskej únie, opäť je to vec, o ktorej sa rokuje, neschvaľuje sa to zo dňa na deň, neschvaľuje sa to v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže toto nie sú mimoriadne okolnosti, s ktorými počíta zákon o rokovacom poriadku ako s podmienkou pre skrátené legislatívne konanie. To nie sú veci, ktoré sa stali pred týždňom alebo pred mesiacom, sú to veci, ktoré sa dejú dlhodobo, a len tak mimochodom sú to aj veci, ktorými vláda v marci odôvodňovala svoj návrh, ktorý sa týkal zberu údajov pre účely adresnej energopomoci a tam takisto sa odvolávala na tieto skutočnosti, vojenský konflikt na Ukrajine, sankcie uvalené Európskou úniou a jej medzinárodnými partnermi, vrátane protiopatrení prijatých Ruskou federáciou, ako aj ukončenie prepravy plynu cez územie Ukrajiny od 1. januára. To opäť bolo použité Control-C, Control-V, jeden návrh na skrátené legislatívne konanie a doplnili sa tam ten návrh nariadenia.
Čiže v marci, keď vláda navrhovala skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci, všetky tieto okolnosti boli známe, čo len potvrdzuje, že nejde o mimoriadne okolnosti. Mimoriadne okolnosti by mali byť vopred nepredvídateľné. Tieto vopred nepredvídateľné neboli, sú dlhodobo známe. Energopomoc sa poskytuje dlhodobo a vieme, že je problém, vieme, že je problém s tým že plošná, že je neadresná. Vláda toto prezentuje akoby išlo o niečo nové, nejakú novú mimoriadnu okolnosť.
A pokiaľ ide o tie dôvody, tak argumentuje sa ohrozením základných ľudských práv a slobôd a argumentuje sa hrozbou hospodárskych škôd pre štát. Podľa môjho názoru ani jeden z týchto dôvodov nesedí. Vágne odvolanie sa na sociálny a ekologicky orientovanú trhovú ekonomiku a čl. 19 ústavy zaručujúci zachovanie ľudskej dôstojnosti ako jedno zo základných ľudských práv, no koľkých ľudí sa táto situácia týka? Určite nie tých 95 % ľudí, ktorým sa sľubuje adresná, údajne adresná energopomoc, že by sa dostali do stavu, ktorý by nezodpovedal ľudskej dôstojnosti a neumožnil im zachovať ľudskú dôstojnosť. A už to tu bolo viackrát povedané zo strany kolegov a kolegýň v diskusii o konsolidačnom balíčku. Ak niekto má problém so zachovaním ľudskej dôstojnosti, tak veľmi často sú to práve ľudia, ktorým táto adresná energopomoc nebude nijako prospešná, lebo napríklad kúria drevom v osadách napríklad.
Čiže tento, tento argument nesedí a rovnako nedostatočný je podľa mňa aj ten argument hospodárskych škôd, ktorý sa zdôvodňuje takto: „V záujme poskytnutia celkového prehľadu sa uvádza, že viac ako 90 % odberateľov energií v domácnosti obsluhovaných účastníkmi trhu s elektrinou, plynom a teplom, v ktorých majú štát alebo samosprávy rôznu mieru majetkovej účasti, pričom ak by v dôsledku skokovitého nárastu cien energií došlo k výraznému zhoršeniu platobnej disciplíny odberateľov, táto môže vyvolať v krajnom prípade sekundárnu platobnú neschopnosť účastníkov trhu s energiami a vyvolať ďalšie hospodárske škody štátu." Iste nemožno predpokladať, že, že by, že by sa to nepremietlo do zhoršenej platobnej schopnosti, iste ak by došlo k skokovitému, k skokovitému nárastu, nárastu cien, cien energií, tak by niektorí ľudia mali problém, problém platiť, ale považuje za absurdné tvrdiť, že toto by mohlo spôsobiť štátu značné hospodárske škody. To jednoducho je nezmysel, ktorý ste tam použili, aby ste mali okrem tej vágnej toho vágneho ohrozenia ľudskej dôstojnosti nejaký ďalší, ďalší argument, ale určite by tá platobná neschopnosť nebola v takom rozsahu, aby to ohrozilo alebo teda platobná disc... zhoršenie platobnej disciplíny by nespôsobilo platobnú neschopnosť dodávateľov rôznych druhov energií a už vôbec nie to, čo by sa dalo označiť za značné hospodárske škody štátu.
Teda nerozumiem, prečo keď o tomto sa vie dlhodobo, vie sa o tom dopredu, súčasná vláda keď nastupovala do, do úradu, tak vedela, že máme tu problém so zvýšenými cenami energií, poskytuje sa nejaká, nejaká energetická pomoc, vieme o nej, že je neadresná, že je plošná, že to je problém, že je to neúmerná záťaž pre, pre verejné financie. Teraz sme v polovici volebného obdobia a po tom, čo v apríli, začiatkom apríla bol schválený technický zákon, ktorý vlastne umožňoval zberať údaje a ktorý mal pripraviť podmienky pre poskytovanie adresnej energopomoci, teraz opäť v skrátenom legislatívnom konaní, sa ide schvaľovať zákon, ktorý už je o údajnej adresnej energopomoci, hoci z jeho obsahu to zatiaľ nijako nevyplýva, hoci z tých súvislostí vystávajú skôr pochybnosti, že tá pomoc bude skutočne adresná. Z toho, ako je to prezentované, môže vzniknúť dojem, že bude poskytnutá deväťdesiatim piatim percentám odberateľov, čo teda nie je adresná pomoc, ani keby to, to percento bolo, bolo oveľa nižšie. Navyše my ani nevieme, ako tá pomoc bude, bude poskytovaná, lebo iba vytvára rámec preto, aby nariadenie vlády de facto rozhodlo o tom, ako má tá adresná pomoc vyzerať, nie samotný zákon. Zákon sa, zákonodarca sa tu vlastne zbavuje svojej rozhodovacej právomoci a deleguje ju, deleguje ju na vládu, ja neviem, myslím, že vyše dvadsaťkrát sa v návrhu zákona odkazuje na nariadenie vlády, čiže o tých dôležitých parametroch nakoniec nebude rozhodovať parlament, nenastaví tie parametre a podmienky poskytovania energopomoci parlament v zákone, ale bude to robiť, bude to robiť vláda v nariadení.
Tak nebolo by lepšie, aby sme nešli skráteným legislatívnym konaním, aby vláda prišla s návrhom zákona, ktorý by nebol takýto neurčitý, a prerokovala by ho v normálnom legislatívnom procese vrátane pripomienkového konania, ktoré by umožnilo vychytať problematické miesta, a taký zákon by bol účinný, účinný od 1. januára, ako iba dnes zrušiť jeden narýchlo prijatý zákon, nahradiť ho iným narýchlo prijatým zákonom, ktorý v podstate iba deleguje to samotné rozhodnutie o parametroch energopomoci na vládu. Toto určite nie je spôsob, akým by sa mala na Slovensku tvoriť, tvoriť legislatíva a opäť to len potvrdzuje, že o dôležitých veciach vláda vynecháva v prípade dôležitých vecí normálny legislatívny proces, skracuje legislatívne konanie, vynecháva medzirezortné pripomienkové konanie. To nemôže viesť k dobre, k dobrej legislatíve. Predpokladám, že aj to nariadenie bude, bude vytvorené nejakým takým spôsobom, že sa obíde alebo skráti medzirezortné pripomienkové konanie, lebo opäť budú tie dôvody také, že ohrozená je ľudská dôstojnosť, hrozia značné hospodárske škody a preto aj medzirezortné pripomienkové konanie možno, možno skrátiť. Ale teda medzirezortné pripomienkové konanie vo vzťahu k nariadeniu alebo vyhláške nemá takú silu, lebo potom to už ďalej nepokračuje smerom, smerom do parlamentu a nie je to možnosť ďalej, možno ďalej korigovať, to už potom je iba, iba vecou vlády a parlament sa vzdáva svojich právomocí v prospech, v prospech vlády.
A teda chcem upozorniť ešte na, na jednu vec. Nie je síce nevyhnutné, aby návrh zákona obsahoval návrh vykonávacieho predpisu, ale je to takým dobrým zvykom. Tá povinnosť je iba v prípade, že by má nariadenie alebo vyhláška nadobudnúť účinnosť spolu so zákonom, ktorý sa schvaľuje, ale pri normálnom legislatívnom procese je úplne normálne a štandardné, že obsahuje aj návrh vykonávacích predpisov, ktoré vyplývajú, vyplývajú z toho zákona, čo neznamená, že tie vykonávacie predpisy schvaľuje parlament, ale parlament keď ich schvaľuje, tak poslanci majú informáciu o tom, akú má vláda alebo príslušné ministerstvo predstavu o tom, ako to nariadenie vlády alebo ako tá vyhláška ministerstva majú vyzerať. My tu tú predstavu mať, mať nemôžeme, lebo ten návrh nariadenia nie je priložený k návrhu zákona, takže v podstate budú poslanci schvaľovať mačku vo vreci, lebo vôbec nebudú vedieť, ako tá adresná energopomoc bude vyzerať, akú bude mať formu, aké bude mať parametre a hlavne na akú veľkú časť ľudí sa bude, bude vzťahovať.
Takže môj záver z toho všetkého je jediný, aj toto je jeden z tých mnohých zákonov, ktoré vláda predkladá do parlamentu s návrhom na skrátené legislatívne konanie, hoci neexistujú reálne dôvody na skracovanie legislatívneho konania v zmysle zákona o rokovacom poriadku.
