Videokanál poslanca

Pán poslanec Hlina, veľmi správne si upozornil na nekonkrétnosť toho návrhu. My na základe toho, čo je nám tu predkladané, aby sme schválili v skrátenom legislatívnom konaní, vlastne ani nebudeme vedieť, ako bude tá energopomoc vyzerať a nebudeme vedieť asi to podstatné, akému množstvu ľudí bude poskytnutá a v akej výške. Lebo teda je trochu rozdiel, či to bude 95 %, ako hovoril Robert Fico, alebo to bude 5 %, ako si hovoril ty, čo naozaj by bola adresná pomoc, ale my to nevieme. Parlament schváli nejaký zákon o adresnej energopomoci a my na základe toho zákona, ktorý bude schválený v skrátenom legislatívnom konaní, lebo určite si toho odhlasujete, na základe toho zákona nebude možné vedieť, či energopomoc bude poskytovaná 95 % ľudí alebo 5 %. To sa verejnosť dozvie až z toho nariadenia vlády, ktoré bude schválené na základe toho zákona. Tak pýtam sa, či je v poriadku, aby schvaľoval parlament zákony, na základe ktorých môže byť poskytnutá energetická pomoc v rozsahu stoviek miliónov eur a môže byť poskytnutá 5 % ľudí a môže byť poskytnutá aj 95 % ľudí. Zdá sa vám to v poriadku? Lebo mne sa toto v poriadku nezdá.

Pán poslanec Hargaš, dožadovali ste sa konkretizácie toho, že ako bude alebo komu bude ohrozená ľudská dôstojnosť a aké hospodárske škody, v akej výške hrozia, ak by takýto zákon nebol schválený. A ten nieže nebol schválený, ale nebol schválený v skrátenom legislatívnom konaní, lebo tam má byť väzba na to, že ak sa nepôjde riadnym legislatívnym procesom, ale skráteným legislatívnym konaním, tak nastanú tie hospodárske škody alebo bude ohrozená ľudská dôstojnosť, nieže ak vôbec nebude prijatý taký zákon. No a ja by som rád upozornil, že niečo podobné požadujú aj koaliční poslanci, lebo trojica koaličných poslancov zo všetkých troch koaličných strán predložila do parlamentu novelu zákona o rokovacom poriadku, v ktorej sa uvádza, že návrh na skrátené legislatívne konanie by malo obsahovať aj konkretizáciu ohrozenia základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo značných hospodárskych škôd hroziacich štátu v tých štátoch v prípade, že by sa návrh zákona neprerokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Ono by to v zásade ani nebolo potrebné písať do zákona, lebo už súčasné znenie zákona je také, že ak sa k nemu pristúpi korektne, tak by mali byť tie dôvody uvedené konkrétne, rovnako ako by mala konkrétne byť uvedená tá mimoriadnosť okolností, ktoré odôvodňujú skrátené legislatívne konanie. No ale preto, že sa to nedeje, tak je tu návrh na to, aby bolo to bližšie špecifikované v návrhu na skrátené legislatívne konanie, tak tí predkladatelia, ak to bude takto schválené, sa s tým budú musieť trochu viac, viac potrápiť. Nemusí to asi znamenať, že úplne presne do posledného eura, ale určite nie takto všeobecne ako nám to tu dnes predkladá pani ministerka.

Ďakujem za reakciu, pán poslanec Galek. V nadväznosti na to, čo si povedal, splnomocňujúce ustanovenie tam je na vydanie toho nariadenia vlády, ale nemožno si z toho urobiť nejakú predstavu, že ako konkrétne bude vyzerať, lebo tam nie je návrh toho nariadenia vlády, ktorý by v normálnom legislatívnom procese, procese zrejme bol priložený k návrhu zákona a poslanci by si mohli pozrieť, aká je predstava vlády o tom, že ako to nariadenie, ktoré bude vydané na základe zákona, ktorý schvália, bude vyzerať.
A mňa by teda naozaj, ako hovoríš, zaujímalo, že čo sú tie, tie mimoriadne okolnosti alebo čo sa zmenilo od marca, resp. začiatku apríla, keď bol schválený ten, ten predchádzajúci zákon po dnes, že čo, čo sú tie mimoriadne okolnosti, ktoré sa, sa udiali, v čom je tá situácia iná, lebo o tých veciach vieme, vieme o nich, vieme o nich dlhodobo, vieme o nich nie je mesiace, ale, ale roky o tých podstatných parametroch, však nejaké, nejaké veci sa postupne, samozrejme, menia, ale nemá to charakter, ktorý by podstatne ovplyvnil to, že či budeme v situácii zvýšených oproti tomu pôvodnému stavu, alebo nie zvýšených cien, cien energií. A zaujímali by ma aj tie skutočné dôvody, ktoré sa ale nedozvieme, lebo to skrátené legislatívne konanie, ja mám pocit, že častokrát je využívané na to, že vláda sa chce vyhnúť diskusii a mať návrh čo najskôr schválený a pod strechou. Niekde je to možno iba neschopnosť v normálnom čase pripraviť, pripraviť návrhy tak, aby boli riadne prerokované... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená kolegyňa, kolegovia, rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie. Skrátené legislatívne konanie má nejaké podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť. Nielen v tomto období sa tieto podmienky častokrát ignorujú a prekrúcajú a konajú sa skrátené legislatívne konania, na ktoré neexistuje dôvod stanovený zákonom o rokovacom poriadku v § 89, ale v tomto volebnom období je využívanie, resp. zneužívanie skrátených legislatívnych konaní naprosto výnimočné, až sa zdá, že nahrádza normálny spôsob schvaľovania legislatívy. A to opäť priznávam, že za všetkých vlád dochádza k tomu, že niekedy sa konajú aj skrátené legislatívne konania, na ktoré neexistujú dôvody alebo tie dôvody sú otázne, lebo niekedy možno nahliadať na vec z rôznych uhlov pohľadu a nájsť tam argumenty pre aj proti. Ale súčasná vláda využíva skrátené legislatívne konania v takej miere ako keby to bol bežný spôsob schvaľovania legislatívy a vláda sa vždycky iba pri konkrétnom prípade rozhodla, že toto pôjde normálnym legislatívnym procesom, ktorý predpisuje zákon, a toto dáme do skráteného legislatívneho konania, avšak nejaké dôvody si už nájdeme, vymyslíme, povieme a tí naši poslanci nám to odhlasujú. Opozícia síce s tým nebude súhlasiť, aj tým našim možno bude jasné, že tie dôvody nesedia, no ale tak dohodli sme sa na koaličnej rade, že tak to bude, no tak oni to tak odhlasujú.
Podľa § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. A dôležité je teda, že mali by to byť mimoriadne okolnosti a mal by tam byť niektorý z tých dôvodov – ohrozenie základných ľudských práv a slobôd, bezpečnosti alebo hrozba značných hospodárskych škôd pre štát. Materiál, o ktorom rokujeme, tie mimoriadne okolnosti nijako nešpecifikuje. Vôbec si nedáva žiadnu námahu, aby upozornil, že v čom sú tie mimoriadne okolnosti. Tie okolnosti, ktoré sa tam spomínajú, resp. skutočnosti, ktoré sa tam spomínajú, sú prebiehajúci vojenský konflikt na Ukrajine, sankcie uvalené na Rusko zo strany Európskej únie a jej medzinárodných partnerov, vrátane protiopatrení prijatých Ruskou federáciou, ukončenie prepravy plynu cez územie od 1. januára 2025, ako aj návrh Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o postupnom ukončení dovozu zemného plynu z Ruska a zlepšení monitorovania možných energetických závislostí a o zmene nariadenia. Všetky tieto skutočnosti podľa materiálu zásadne zasahujú do chodu hospodárstva na Slovensku.
Čo z toho je mimoriadna okolnosť? Lebo mimoriadna okolnosť nie je, že v zime nasneží, že po jari príde leto, po lete jeseň a po jeseni zima. To sú vopred predvídateľné situácie a teda nie sú to mimoriadne okolnosti. Mimoriadna okolnosť je víchrica, tornádo, to sa nedá vopred predvídať a môže to niekedy spôsobiť mimoriadne škody. Ale že v zime sneží alebo v lete je teplo, alebo na jeseň prší, to predsa nie je mimoriadna okolnosť. Čo z týchto okolností, situácií je mimoriadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala použitie skráteného legislatívneho konania? No, preberme si to.
Prebiehajúci vojenský konflikt na Ukrajine. Však na Ukrajine prebieha vojenský konflikt od roku 2014, keď Rusko obsadilo Krym a začalo agresiu aj vo vzťahu k Donbasu a východným oblastiam Ukrajiny. Plnoformátová vojna je tam od roku 2022. Energetická kríza je od roku 2022, teraz sme v septembri 2025. Sankcie uvalené na Rusko zo strany Európskej únie a jej medzinárodných partnerov, vrátane protiopatrení prijatých Ruskou federáciou, opäť, veď tie sankcie sú uvaľované od začiatku, dopredu, teraz máme 19. balík na stole, čiže opäť to nie je niečo, čo by teraz prišlo, v auguste, začiatkom septembra, to sa deje dlhodobo. Ukončenie prepravy plynu cez územie Ukrajiny, opäť je to 1. január 2025, opäť to nie je novinka. Návrh nariadenia Európskej únie, opäť je to vec, o ktorej sa rokuje, neschvaľuje sa to zo dňa na deň, neschvaľuje sa to v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže toto nie sú mimoriadne okolnosti, s ktorými počíta zákon o rokovacom poriadku ako s podmienkou pre skrátené legislatívne konanie. To nie sú veci, ktoré sa stali pred týždňom alebo pred mesiacom, sú to veci, ktoré sa dejú dlhodobo, a len tak mimochodom sú to aj veci, ktorými vláda v marci odôvodňovala svoj návrh, ktorý sa týkal zberu údajov pre účely adresnej energopomoci a tam takisto sa odvolávala na tieto skutočnosti, vojenský konflikt na Ukrajine, sankcie uvalené Európskou úniou a jej medzinárodnými partnermi, vrátane protiopatrení prijatých Ruskou federáciou, ako aj ukončenie prepravy plynu cez územie Ukrajiny od 1. januára. To opäť bolo použité Control-C, Control-V, jeden návrh na skrátené legislatívne konanie a doplnili sa tam ten návrh nariadenia.
Čiže v marci, keď vláda navrhovala skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci, všetky tieto okolnosti boli známe, čo len potvrdzuje, že nejde o mimoriadne okolnosti. Mimoriadne okolnosti by mali byť vopred nepredvídateľné. Tieto vopred nepredvídateľné neboli, sú dlhodobo známe. Energopomoc sa poskytuje dlhodobo a vieme, že je problém, vieme, že je problém s tým že plošná, že je neadresná. Vláda toto prezentuje akoby išlo o niečo nové, nejakú novú mimoriadnu okolnosť.
A pokiaľ ide o tie dôvody, tak argumentuje sa ohrozením základných ľudských práv a slobôd a argumentuje sa hrozbou hospodárskych škôd pre štát. Podľa môjho názoru ani jeden z týchto dôvodov nesedí. Vágne odvolanie sa na sociálny a ekologicky orientovanú trhovú ekonomiku a čl. 19 ústavy zaručujúci zachovanie ľudskej dôstojnosti ako jedno zo základných ľudských práv, no koľkých ľudí sa táto situácia týka? Určite nie tých 95 % ľudí, ktorým sa sľubuje adresná, údajne adresná energopomoc, že by sa dostali do stavu, ktorý by nezodpovedal ľudskej dôstojnosti a neumožnil im zachovať ľudskú dôstojnosť. A už to tu bolo viackrát povedané zo strany kolegov a kolegýň v diskusii o konsolidačnom balíčku. Ak niekto má problém so zachovaním ľudskej dôstojnosti, tak veľmi často sú to práve ľudia, ktorým táto adresná energopomoc nebude nijako prospešná, lebo napríklad kúria drevom v osadách napríklad.
Čiže tento, tento argument nesedí a rovnako nedostatočný je podľa mňa aj ten argument hospodárskych škôd, ktorý sa zdôvodňuje takto: „V záujme poskytnutia celkového prehľadu sa uvádza, že viac ako 90 % odberateľov energií v domácnosti obsluhovaných účastníkmi trhu s elektrinou, plynom a teplom, v ktorých majú štát alebo samosprávy rôznu mieru majetkovej účasti, pričom ak by v dôsledku skokovitého nárastu cien energií došlo k výraznému zhoršeniu platobnej disciplíny odberateľov, táto môže vyvolať v krajnom prípade sekundárnu platobnú neschopnosť účastníkov trhu s energiami a vyvolať ďalšie hospodárske škody štátu." Iste nemožno predpokladať, že, že by, že by sa to nepremietlo do zhoršenej platobnej schopnosti, iste ak by došlo k skokovitému, k skokovitému nárastu, nárastu cien, cien energií, tak by niektorí ľudia mali problém, problém platiť, ale považuje za absurdné tvrdiť, že toto by mohlo spôsobiť štátu značné hospodárske škody. To jednoducho je nezmysel, ktorý ste tam použili, aby ste mali okrem tej vágnej toho vágneho ohrozenia ľudskej dôstojnosti nejaký ďalší, ďalší argument, ale určite by tá platobná neschopnosť nebola v takom rozsahu, aby to ohrozilo alebo teda platobná disc... zhoršenie platobnej disciplíny by nespôsobilo platobnú neschopnosť dodávateľov rôznych druhov energií a už vôbec nie to, čo by sa dalo označiť za značné hospodárske škody štátu.
Teda nerozumiem, prečo keď o tomto sa vie dlhodobo, vie sa o tom dopredu, súčasná vláda keď nastupovala do, do úradu, tak vedela, že máme tu problém so zvýšenými cenami energií, poskytuje sa nejaká, nejaká energetická pomoc, vieme o nej, že je neadresná, že je plošná, že to je problém, že je to neúmerná záťaž pre, pre verejné financie. Teraz sme v polovici volebného obdobia a po tom, čo v apríli, začiatkom apríla bol schválený technický zákon, ktorý vlastne umožňoval zberať údaje a ktorý mal pripraviť podmienky pre poskytovanie adresnej energopomoci, teraz opäť v skrátenom legislatívnom konaní, sa ide schvaľovať zákon, ktorý už je o údajnej adresnej energopomoci, hoci z jeho obsahu to zatiaľ nijako nevyplýva, hoci z tých súvislostí vystávajú skôr pochybnosti, že tá pomoc bude skutočne adresná. Z toho, ako je to prezentované, môže vzniknúť dojem, že bude poskytnutá deväťdesiatim piatim percentám odberateľov, čo teda nie je adresná pomoc, ani keby to, to percento bolo, bolo oveľa nižšie. Navyše my ani nevieme, ako tá pomoc bude, bude poskytovaná, lebo iba vytvára rámec preto, aby nariadenie vlády de facto rozhodlo o tom, ako má tá adresná pomoc vyzerať, nie samotný zákon. Zákon sa, zákonodarca sa tu vlastne zbavuje svojej rozhodovacej právomoci a deleguje ju, deleguje ju na vládu, ja neviem, myslím, že vyše dvadsaťkrát sa v návrhu zákona odkazuje na nariadenie vlády, čiže o tých dôležitých parametroch nakoniec nebude rozhodovať parlament, nenastaví tie parametre a podmienky poskytovania energopomoci parlament v zákone, ale bude to robiť, bude to robiť vláda v nariadení.
Tak nebolo by lepšie, aby sme nešli skráteným legislatívnym konaním, aby vláda prišla s návrhom zákona, ktorý by nebol takýto neurčitý, a prerokovala by ho v normálnom legislatívnom procese vrátane pripomienkového konania, ktoré by umožnilo vychytať problematické miesta, a taký zákon by bol účinný, účinný od 1. januára, ako iba dnes zrušiť jeden narýchlo prijatý zákon, nahradiť ho iným narýchlo prijatým zákonom, ktorý v podstate iba deleguje to samotné rozhodnutie o parametroch energopomoci na vládu. Toto určite nie je spôsob, akým by sa mala na Slovensku tvoriť, tvoriť legislatíva a opäť to len potvrdzuje, že o dôležitých veciach vláda vynecháva v prípade dôležitých vecí normálny legislatívny proces, skracuje legislatívne konanie, vynecháva medzirezortné pripomienkové konanie. To nemôže viesť k dobre, k dobrej legislatíve. Predpokladám, že aj to nariadenie bude, bude vytvorené nejakým takým spôsobom, že sa obíde alebo skráti medzirezortné pripomienkové konanie, lebo opäť budú tie dôvody také, že ohrozená je ľudská dôstojnosť, hrozia značné hospodárske škody a preto aj medzirezortné pripomienkové konanie možno, možno skrátiť. Ale teda medzirezortné pripomienkové konanie vo vzťahu k nariadeniu alebo vyhláške nemá takú silu, lebo potom to už ďalej nepokračuje smerom, smerom do parlamentu a nie je to možnosť ďalej, možno ďalej korigovať, to už potom je iba, iba vecou vlády a parlament sa vzdáva svojich právomocí v prospech, v prospech vlády.
A teda chcem upozorniť ešte na, na jednu vec. Nie je síce nevyhnutné, aby návrh zákona obsahoval návrh vykonávacieho predpisu, ale je to takým dobrým zvykom. Tá povinnosť je iba v prípade, že by má nariadenie alebo vyhláška nadobudnúť účinnosť spolu so zákonom, ktorý sa schvaľuje, ale pri normálnom legislatívnom procese je úplne normálne a štandardné, že obsahuje aj návrh vykonávacích predpisov, ktoré vyplývajú, vyplývajú z toho zákona, čo neznamená, že tie vykonávacie predpisy schvaľuje parlament, ale parlament keď ich schvaľuje, tak poslanci majú informáciu o tom, akú má vláda alebo príslušné ministerstvo predstavu o tom, ako to nariadenie vlády alebo ako tá vyhláška ministerstva majú vyzerať. My tu tú predstavu mať, mať nemôžeme, lebo ten návrh nariadenia nie je priložený k návrhu zákona, takže v podstate budú poslanci schvaľovať mačku vo vreci, lebo vôbec nebudú vedieť, ako tá adresná energopomoc bude vyzerať, akú bude mať formu, aké bude mať parametre a hlavne na akú veľkú časť ľudí sa bude, bude vzťahovať.
Takže môj záver z toho všetkého je jediný, aj toto je jeden z tých mnohých zákonov, ktoré vláda predkladá do parlamentu s návrhom na skrátené legislatívne konanie, hoci neexistujú reálne dôvody na skracovanie legislatívneho konania v zmysle zákona o rokovacom poriadku.

Ja by som chcel poprosiť predsedajúcich, aby dozerali na dodržiavanie rokovacieho poriadku, pretože faktické poznámky majú reagovať na predrečníka. Pán poslanec Ľupták reagoval na pána poslanca Pročka, reagoval na pána poslanca Matoviča, ja som nič nehovoril o Svätom otcovi. Ja som hovoril o tom, že pozmeňujúci návrh, ktorý ste schválili, je v rozpore so Základnou zmluvou so Svätou stolicou, ktorá stanovuje, že Slovenská republika bude rešpektovať ako deň pracovného pokoja aj 15. september. Ja som neriešil, či sa má chodiť do kostola, nemá chodiť, či je to dobré, či je to naša patrónka, alebo to nie je naša patrónka, to možno riešili, riešili kolegovia, ja som o tom nepovedal ani slovo. Ja som povedal a trvám na tom a teda možnože keď je tu pán minister, tak by nám mohol vysvetliť, ako môže byť schválený zákon, ktorý je v rozpore so Základnou zmluvou so Svätou stolicou, lebo toto ustanovenie je v rozpore so Základnou zmluvou so Svätou stolicou. Nemôžete mať medzinárodnú zmluvu, ktorá vám hovorí, že nejaký deň, konkrétne 15. september, má byť dňom pracovného pokoja a zároveň mať napísané v zákone, že 15. septembra je pracovný deň.

hlasovať za tento konsolidačný balíček, upozorňujem, že návrh, o ktorom budete hlasovať v dôsledku schváleného pozmeňujúceho návrhu, je v rozpore so Základnou zmluvou so Svätou stolicou a tým pádom je aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Takže keď budete stláčať to tlačidlo, tak si buďte vedomí toho, že hlasujete za protiústavný zákon a zákon, ktorý je v rozpore s medzinárodnou zmluvou. Je možné, že ak by sa o tomto zákone hlasovalo neskôr a medzitým by sa vám podarilo schváliť novelu ústavy, tak by ste to napasovali do toho navrhovaného článku, že Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity a tvrdili by ste si, tvrdili by ste, že toto je vecou národnej identity, že kedy sa má pracovať a kedy má byť voľno, ale tá novela ústavy ešte stále nie je schválená, tak ak chcete rešpektovať ústavu, tak nemôžete hlasovať za takýto zákon, ktorý obsahuje ustanovenie, ktoré je v rozpore s medzinárodnou zmluvou. A keď to spravíte, tak budete vedome hlasovať za protiústavný zákon.

Vážené kolegyne, kolegovia, ja na rozdiel od pána poslanca Pročka by som sa chcel pánovi poslancovi Malatincovi a pánovi poslancovi Ľuptákovi poďakovať za ich pozmeňujúci návrh. Myslím si, že tým urobili veľmi dobrú službu rokovaniu parlamentu, lebo je to veľmi dobrí príklad a veľmi dobrý dôkaz toho, prečo je zlá novela zákona o rokovacom poriadku s ktorou prišli koaliční poslanci. Ale najmä kolegyne z Progresívneho Slovenska v rozprave upozorňovali, že aký je problém keď sa rozprava v treťom čítaní obmedzí iba na legislatívno-technické otázky. A vtedy sme v prospech tohto tvrdenia viacerí hovorili, že však čo keď niekto predložený na poslednú chvíľu pozmeňujúci návrh a nebude možné na to reagovať, iba ak nejakým, nejakou faktickou poznámkou ak práve budete sedieť v sále. No a toto máte ešte lepší prípad. Tu sa môže stať, že niekto predloží pozmeňujúci návrh tak, že už sa ukončí rozprava, on ho ani neprednesie, čiže ani faktickou poznámkou nebude možné naňho reagovať. A keby nebolo tretie čítanie, tak ako máme upravené dnes, tak pán poslanec Čaučík by nemohol vystúpiť so svojimi výhradami a povedať kritiku toho pozmeňujúceho návrhu, upozorniť v čom vidí jeho problém. Lebo ten pozmeňujúci návrh síce bol odovzdaný ale nebol prednesený. Takže ešte raz ďakujem pánovi poslancovi Malatincovi aj Ľuptákovi. Určite tento príklad budem používať aj v rozprave na ústavnoprávnom výbore, aj v druhom čítaní v pléne ho spomeniem. Lebo je to veľmi dobrý príklad prečo sa nemá meniť charakter rozpravy v treťom čítaní, lebo by sme prišli o možnosť diskutovať o takto predložených pozmeňujúcich návrhoch.
A chcem by som sa ešte vyjadriť k trom schváleným pozmeňujúcim návrhom. Ten prvý je zrušenie zákazu práve v maloobchode počas viacerých sviatkov. Mohol by som povedať, že my sme vám to hovorili, my sme ten zákaz dlhodobo kritizovali. A je to iba potvrdenie tézy, že ľudia sa začnú správať rozumne až potom čo vyčerpajú všetky ostatné možnosti. Takže toto je jedna z mála vecí, možno jediná, ktorá v celom tom konsolidačnom balíku sa dá privítať.
Druhá vec ... (Prerušenie vystúpenie predsedajúcim.)

Dubéci, Martin, podpredseda NR SR
Poprosím kolegovia, len počúvajte pána poslanca. Keď sa tu vyskytol náhly záujem koalície o plénum, tak aspoň počúvajte prosím.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
20.30 sa blíži, takže všetkým je nám jasné čo sa udeje 20.30. Druhá vec, druhý pozmeňujúci návrh je zmrazenie platu poslancov. Úplne v poriadku keď sa budú zmrazovať platy iným zamestnancom štátu tak je v poriadku že sa zmrazia platy aj poslancom. Otázka ale je, prečo sa nezmrazia platy pánovi prezidentovi a prečo sa to dvojročné zmrazenie nezakotví aj vo vzťahu k členom vlády. Členovia vlády majú zmrazené platy v dôsledku ústavného zákona, ale nemusí to tak byť o pol roka, nemusí to tak byť o dva roky. Navyše členovia vlády si poriešili svoje príjmy cez paušálne náhrady a obišli tam to zmrazenie ktoré mali.
Posledná tretia vec sú sviatky ako sa zmenili alebo nezmenili. Mne osobne je veľmi ľúto, že neprešli pozmeňujúce návrhy pána poslanca Mikloška alebo Viskupiča, ktoré sa týkali 17. novembra. Lebo 17. november je jeden z najdôležitejších štátnych sviatkov, aj keď rozumiem, že boj za slobodu a demokraciu väčšine súčasnej vládnej koalície až tak veľa nehovorí. No ale to čo ste spravili a na čo by som chcel upozorniť, a je mi ľúto, že ak tu teraz nie je pán minister, lebo sa chcem aj niečo spýtať. Chcem hovoriť o tej zmene, že nebude sa pracovať 6. januára, ale 15. septembra. Čo z vecného hľadiska ja by som nebral až tak, až tak kriticky. Asi pre Rusínov je dôležitejší ten sviatok ako 15. september. Ale máme tu takú drobnosť a tá drobnosť sa volá slovenská Ústava. Slovenská Ústava v čl. 7 ods. 5 hovorí: Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.
A jednou z takýchto zmlúv je základná zmluva so Svätou stolicou, ktorá v čl. 9 uvádza a stanovuje, že Slovenská republika bude rešpektovať ako dni pracovného pokoja nedele a tieto dni a potom sú tam vymenované dni: 6. január a 15 september, okrem iných. Tak ja by som bol naozaj rád keby mi vedel niekto vysvetliť, akým spôsobom môže Národná rada schváliť zákon ktorý nerešpektuje to čo je napísané v základnej zmluve so Svätou stolicou, ktorá je medzinárodnou zmluvou ktorá má mať prednosť pred slovenskými zákonmi.
Ja vás upozorňujem a je teda výborné, že moje vystúpenie prišlo tesne pred pol deviatou, keď sa chystáte ukončiť rozpravu v treťom čítaní. Takže vás všetkých, ktorí budete hlasovať za tento konsolidačný balíček, upozorňujem, že návrh, o ktorom budete hlasovať, v dôsledku schváleného pozmeňujúceho návrhu je v rozpore so základnou zmluvou so Svätou stolicou a tým pádom je aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
=====

Chcel by som zareagovať na dva pozmeňujúce návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Viskupič, konkrétne na návrh na zrušenie transakčnej dane a návrh týkajúci sa štátnych sviatkov, resp. voľna počas štátnych sviatkov. Transakčná daň je symbolom predchádzajúcej konsolidácie a je symbolom neúspešnosti predchádzajúcich konsolidácií Ficových vlád a priam vystihuje, ako nahliada Ficova vláda na verejné financie a že keď sú v problémoch, tak treba od ľudí a od firiem, ale v konečnom dôsledku, samozrejme, že od ľudí vytiahnuť viacej peňazí. A ono to nefunguje, hľadajú sa spôsoby, akým, akým to obísť a, samozrejme, že ani ten efekt toho nie je taký ako si vláda a ministerstvo financií od toho sľubovali. A nespokojnosť s tým je obrovská, ľudia vidia, že je to hlúpa daň, vidia to dokonca aj vo vládnej koalícii, vidí to dokonca aj predseda SNS Andrej Danko, ktorý prišiel s návrhom nie ju zrušiť, ale ju iba obmedziť pre živnostníkov a pre menšie firmy, čo nie je dobré opatrenie, dobré opatrenie by bolo zrušiť transakčnú daň úplne, tak ako to vo svojom pozmeňujúcom návrhu navrhuje pán poslanec Viskupič a teda nehovoriac o tom, že ten návrh pána predsedu SNS Danka akosi mešká. A rovnako podporujem aj ten návrh, aby ten zrušený deň voľna počas sviatkov sa netýkal 17. novembra, ale 1. mája. 17. november je Deň boja za slobodu a demokraciu, vládnej koalícii sloboda a demokracia nič nehovorí, ale nám áno.

Pani poslankyňa Jurík, pýtate sa ako sa opovažujú. No oni sa opovažujú, od začiatku sa opovažujú predkladať a schvaľovať tu zákony, ktoré sú nehorázne, ktoré dávajú milosť ich kumpánom a pomáhajú zlodejom, korupčníkom, podvodníkom, veď tým začalo toto volebné obdobie. Oni nemajú hanby, tak jasné, že prichádzajú s balíčkami, ktoré nazývajú konsolidačnými, ale v skutočnosti tie balíčky sú len ožobračujúce. Berú peniaze ľuďom, ťahajú peniaze ľuďom z peňaženiek niekedy priamo, niekedy nepriamo. Lebo keď zaplatíte vyšší poplatok, zaplatíte vyššie odvody, zaplatíte vyššie dane, tak máte menej peňazí. Ale keď vyššie dane zaplatia podnikatelia, banky alebo formálne niekto iný, tak nakoniec to aj tak zaplatia ľudia a oni nevedia nič iné robiť, iba ťahať peniaze z peňaženiek ľudí. Nevedia šetriť. Dokázali to pri prvom konsolidačnom balíčku, je to zrejmé z druhého konsolidačného balíčka a črtá sa to aj pri tomto treťom, kde už hovoria, že už konečne budú aj niečo šetriť, ale zatiaľ nevedno čo, lebo to čo doteraz hovorili, že budú šetriť, vyzerá buď také fiktívne a fejkové ako s tou energopomocou alebo veľmi neurčité ako je to avizované šetrenie v štátnej správe.

Pani poslankyňa Kolíková ja si myslím, že by bolo trochu nespravodlivé voči pánovi ministrovi Kamenickému, keby bol na tom obrázku sám. Tých zodpovedných je oveľa viac. Určite by tam mal byť Robert Fico, ktorého vlády majú levy podiel na tom, že ako je Slovensko zadlžené a v akom stave sú verejné financie. Pretože dlhodobo nevyužívali dobré časy a pán minister Kamenický síce už bol ministrom, ale v zásade tá zodpovednosť Roberta Fica je podľa môjho názoru oveľa väčšia. Rovnako by tam mal byť pán Peter Pellegrini, ktorý bol dva roky premiérom a teda nevyužil tie dobré časy, ktoré mohol využiť na to, aby Slovensko podobne ako mnohé
===== ..., ale v zásade tá zodpovednosť Roberta Fica, je podľa môjho názoru oveľa väčšia. Rovnako by tam mal byť pán Peter Pellegrini, ktorý bol dva roky premiérom. A teda nevyužil tie dobré časy, ktoré mohol využiť na to, aby Slovensko podobne, ako mnohé iné krajiny malo prebytkový rozpočet a nasporilo si na horšie časy, ktoré prišli hneď, ako skončila vláda Smeru a prepukla pandemická kríza a potom začala vojna Ruska proti Ukrajine a energetická kríza. A rovnako aj pán Andrej Danko by tam mohol byť, ako predseda koaličnej strany, ktorý presadil aj jeden zo symbolov rozhadzovania peňazí. Teda vznik nového ministerstva cestovného ruchu a športu. Takže ten obrázok by mohol byť oveľa širší. Úplne sa zhodneme na tom, že na to, aby došlo k ozdraveniu verejných financií sú potrebné reformy. Je potrebné reformovať verejný sektor, lebo tie úspory, že tam prepustím pár ľudí, hentam prepustím pár ľudí, tu ušetrím na toneroch a tam nenakúpim štyri nové autá, to nie sú zásadné úspory. Zásadné úspory môžu priniesť iba reformy. Ficova vláda žiadne reformy nerobí.