Videokanál poslanca

71-2
A s tým hodnotením Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa v podstate zhoduje aj Najvyšší kontrolný úrad parafrázujúc vyjadrenie alebo stanovisko NKÚ. Aktuálny priebeh rozpočtového procesu nie je v súlade s odporúčaniami OECD pre rozpočtové riadenie a oslabuje dôveru. Konsolidácia je vo veľkej miere založená na dočasných príjmových opatreniach, tretí konsolidačný balík neobsahuje konkrétne opatrenia na výdavkovej strane, ktoré by boli udržateľné a vychádzajúc zo stanoviska NKÚ, vláda si pre najväčší objem konsolidácie na príjmovej strane zvolila opäť opatrenia zamerané na zvýšenie zdanenia práce a príjmov, ktoré už dnes na Slovensku patria v rámci Európskej únie k najvyšším. NKÚ upozorňuje na riziko, že doteraz prijaté konsolidačné opatrenia vytvárajú priestor na zväčšovanie šedej ekonomiky. Závažné riziká na výdavkovej strane vidí NKÚ najmä v rastúcom štátnom aparáte, rozpočet na rok 2026 predpokladá medziročný nárast počtu zamestnancov vo verejnej správe o 2 786 osôb s rastom osobných výdavkov o 4,3 %. Ďalej v neefektívnej spotrebe, medziročný rast výdavkov v kategórii tovary a služby je rozpočtovaný na 17,8 %, čo svedčí o tom, že kapitoly nepristúpili k zásadnej racionalizácii. Ďalej v nízkych investíciách, kapitálové výdavky zamerané na dlhodobé investície tvoria len 9,4 % celkových výdavkov verejnej správy a investičné výdavky klesajú medziročne o 16,1 %. A nakoniec v nákladoch na dlh. NKÚ dôrazne vyzýva na stabilizáciu, keďže výdavky na riadenie dlhu majú od roku 2026 presahovať dve miliardy eur a tieto náklady takmer dosahujú objem celého aktuálne prijatého tretieho konsolidačného balíčka, aj keď v úvodzovkách konsolidačného by som dodal.
Okrem kritiky nezávislých inštitúcií sa kriticky na tento návrh rozpočtu pozerajú aj viacerí ekonomickí analytici. Radovan Ďurana z inštitútu INESS tvrdí, že vláda nesplnila svoju povinnosť udržateľného hospodárenia, pretože dlh naďalej rastie. Nevidí v rozpočte žiadne pozitívne prekvapenie a konštatuje, že uplynulé dva roky mala vláda čas na prijatie legislatívy a spustenie reforiem vedúcich k dlhodobým úsporám, no nič z toho sme nevideli. Ďurana označuje za najdôležitejšiu vetu z návrhu rozpočtu to, že pre pokles deficitu pod 3 % HDP do roku 2028 bude potrebné prijať ešte konsolidačné opatrenia v objeme 1,8 % HDP, inými slovami, po troch kolách masívneho zvyšovania daní bude potrebný ďalší ešte väčší balík, pretože ten, kto nešetrí, ten sa z vysokého deficitu nedostane. Za najväčšie zlyhanie rozpočtu označuje absenciu dôrazu na hospodársky rast, čo sme už vo vystúpeniach návrhu rozpočtu a vo faktických poznámkach urobili viacerí.
Peter Gonda, ekonomický analytik a môj kolega z Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika, striktne odmieta takýto prístup vlády. Podľa jeho slov zvyšovanie daní a odvodov nie je šetrenie, konsolidácia a ozdravenie verejných financií. Toto napísal ešte predtým, ako sme tu včera mali s pánom predsedom finančného výboru diskusiu o tom, či šetrenie je alebo nie je konsolidácia. Podľa Petra Gondu je to len prenesenie záťaže dočasného riešenia dlhodobého vládneho plytvania na daňovníkov. Peter Gonda zdôrazňuje, že po enormnej expanzii verejných výdavkov za takmer dve dekády, keď výdavky po očistení o infláciu vzrástli o takmer 40 miliárd eur, čiže o 120 % medzi rokmi 2006 až 2024, je obrovský priestor na reálnu konsolidáciu bez zvyšovania daní a odvodov, a to aj vo väčšom objeme ako 2,7 miliardy eur. A čo by sa teda malo robiť? A tu opäť vychádzam z toho, čo prezentoval napríklad Peter Gonda, ale čo dlhodobo prezentujú viacerí ekonomickí analytici, je potrebné nastaviť pravidlá limitujúce rozsah, vplyv štátu a plytvanie verejnými financiami, zaviesť prísnejšie pravidlá nedeficitného hospodárenia, sprísniť dlhovú brzdu odstránením alebo obmedzením výnimiek a zaviesť daňovú brzdu, nepovoľovať žiadny nový výdavkový program bez kompenzácie, dodatočné daňové príjmy počas roka použiť iba na zníženie deficitu a splácanie dlhu, vypracovať komplexný externý audit verejných financií. Ďalej sú potrebné úspory verejných financií na výdavkovej strane, a to ako v spotrebe a prevádzke štátu, tak v sociálnych transferoch, kde sú potrebné systematické reformy, zrušenie nesystémových dávok, zavedenie adresnosti, ukončenie plošného aj keď ako adresné sa tváriace subvencovanie cien energií. Ďalej je potrebná privatizácia, obmedziť zasahovanie štátu do ekonomiky predajom štátnych podnikov a iného vlastníctva štátu a je potrebné dane nie zvyšovať, ale znižovať. Daňové a odvodové zaťaženie by sa malo znižovať, to je cesta k rastu ekonomiky a v konečnom dôsledku aj k vyšším príjmom štátu.
Vládny návrh rozpočtu na rok 2026 je v rozpore so základnými princípmi zodpovedného hospodárenia. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť aj NKÚ potvrdzujú, že deficitný cieľ je nerealistický, dlh nekontrolovateľne rastie k hranici sto miliárd eur a že vláda tretí rok po sebe namiesto bolestivých no nevyhnutných systémových reforiem a úspor na sebe, spotrebe štátu siaha najmä na vyššie dane a odvody. Alternatíva existuje, ide o reformnú cestu, ktorá si vyžaduje politickú odvahu k redukcii vplyvu štátu, k masívnej redukcii výdavkov a zoštíhleniu verejnej správy, aby sme skutočne ozdravili verejné financie a vytvorili priestor pre ekonomický rast a prosperitu bez toho, aby sme donekonečna zvyšovali daňové a odvodové zaťaženie.
A skončím tam, kde som začal. Pred sto rokmi sa narodila Margaret Thatcher, žena, ktorá dokázala zmeniť smer, v tom čase veľmi nezdravý smer, svojej krajiny. V čase, keď bola britská ekonomika v úpadku, keď vládol defetizmus, štrajky paralyzovali štát a inflácia pohlcovala úspory ľudí, mala odvahu ukázať cestu. Zvolila politiku zodpovednosti, nie popularity a alibizmu. Vedela, že reformy nebudú obľúbené, že vyvolajú odpor, štrajky, protesty, ale pochopila, že bez tvrdej disciplíny, bez zastavenia rastu výdavkov a bez návratu k slobodnému trhu sa Británia nepostaví na nohy. Margaret Thatcher obnovila dôveru v základné princípy, že štát nie je zdrojom bohatstva, ale len správcom prostriedkov, ktoré vytvárajú občania, že úlohou politiky nie je rozdeľovať cudzie peniaze, ale vytvárať prostredie, v ktorom sa oplatí pracovať, podnikať, šetriť alebo žiť, ako by povedala SaS. Jej reformy, privatizácia, deregulácia, obmedzenie moci štátu, priniesli po rokoch bolesti a kríz výsledok. Británia sa stala opäť jednou z najdynamickejších ekonomík nielen Európy, ale aj sveta. Dnes na Slovensku potrebujeme podobnú odvahu, nie odvahu rozdávať, ale odvahu šetriť, nie odvahu zvyšovať dane, ale odvahu zoštíhliť štát, nie odvahu krátkodobo si kupovať priazeň voličov, ale odvahu povedať pravdu, že bez zodpovednosti a disciplíny neexistuje prosperita. A to je odkaz Margaret Thatcher, ktorý je aktuálny aj dnes.
Ďakujem.

Vážený pán minister spravodlivosti, vážené kolegyne, kolegovia, je istým spôsobom symbolické a príznačné, že o návrhu rozpočtu na budúci rok rokujeme práve teraz. Rád by som na úvod svojho vystúpenia pripomenul, že predvčerom, v pondelok, uplynulo sto rokov od narodenia bývalej britskej premiérky Margaret Thatcher. Pripomeňme si veci, ktorými sa zapísala do histórie. Zodpovednosť, odvaha robiť nepopulárne rozhodnutia, reformy, privatizácia, liberalizácia, rozpočtová disciplína, mala odvahu povedať ľuďom pravdu, že štát nemôže míňať viac, než zarobí, že ekonomika sa nedá oživiť rozdávaním, ale len prácou, úsporami a reformami. Je symbolické, že práve v týždni, keď sme si pripomenuli storočnicu Margaret Thatcher, diskutujeme v parlamente o vládnom návrhu štátneho rozpočtu, ktorý je presným opakom princípov, na ktorých ona postavila ozdravenie vtedy chorej britskej ekonomiky.
Keď sme už pri tých sviatkoch významných politických osobností, tak včera mal meniny pán minister spravodlivosti Boris Susko a ja mu teda dodatočne gratulujem. Som rád, že vás vidím, pán minister, ale radšej by som tu videl ministra financií. Miesto toho pán minister financií diskutuje na nejakej konferencii, čo je iste záslužné, lebo je dôležité diskutovať aj s verejnosťou, ale keď sa v parlamente rokuje o zákone roka, tak minister financií má sedieť v parlamente a diskutovať s poslancami. Koalícia rozhodla, kedy sa bude rokovať o štátnom rozpočte, tak ak je problém s tým, že sa pán minister nemôže zúčastniť rokovania, tak nemali na tento termín dávať rokovanie o štátnom rozpočte.
Pán minister vystúpil včera v úvodnom slove, na ktoré nebolo možné reagovať, ale nebolo to vystúpenie hodné ministra financií. Nebolo to predstavenie návrhu, predstavenie vízie o krajine, predstavenie toho, ako si vláda predstavuje ozdravenie verejných financií. Boli to také potýčky s opozičnými politikmi, reakcie na predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť pána Tótha. Teraz tu pán minister nie je, predpokladám, že ešte v priebehu rozpravy príde, ale možno zasa vystúpi len v záverečnom slove, keď už zasa nebude možné naňho reagovať. A možno ani to nie, lebo môže sa stať, že pán poslanec Matovič zasa príde s nejakým obrázkom, ktorý pána ministra pobúri a svoje záverečné slovo ani nedokončí.
Diskusia o rozpočte a verejných financiách chýba nielen v parlamente, ale aj s verejnosťou, so sociálnymi partnermi. Tento návrh nebol prerokovaný so sociálnymi partnermi v normálnom legislatívnom procese, s odborníkmi, s odbornou verejnosťou. Bolo dobrým zvykom, že návrh rozpočtu je zverejnený vopred, aby o ňom mohla prebehnúť diskusia, aby o ňom mohla rokovať tripartita. Tento návrh rozpočtu doniesol minister Kamenický na vládu a tá ho schválila v piatok, prešli štyri dni a parlament začal o ňom rokovať, piatok, sobota, nedeľa, pondelok, utorok. Nebolo to tak vždy. Pripomeňme si, že medzi schválením vládou a tým, ako parlament v pléne začal rokovať o návrhu rozpočtu, uplynulo obvykle niekoľko týždňov, keď bol priestor na to, aby prebiehala aj verejná diskusia, aj diskusia vo výboroch. Dnes alebo tento rok to boli štyri dni. Minulý rok bol návrh štátneho rozpočtu schválený 15. októbra, rokovanie v parlamente o ňom začalo 28. novembra. Rok predtým, teda v roku 2023, bol návrh schválený 12. decembra a rokovanie v parlamente začalo 20. decembra, čiže osem dní. Bolo to neštandardne málo, ale bolo to po zmene vlády po tom, čo sa vláda ujala výkonu svojej funkcie, dobre. V roku 2022 bol návrh rozpočtu schválený vládou 14. októbra, parlament o ňom začal rokovať 30. novembra, teda po 47 dňoch. Rok 2021 schválený vládou 14. októbra, rokovanie v parlamente začalo až 9. decembra, 56 dní. V roku 2020 bol schválený vládou 14. októbra, rokovanie v parlamente začalo 2. decembra, čiže 49 dní. A v roku 2019, to bol prvý rozpočet, ktorý predkladal do parlamentu pán minister Kamenický ešte v Pellegriniho vláde, tak rozpočet bol schválený vládou 14. októbra, parlament o ňom začal rokovať 29. novembra, čiže 46 dní. Čiže zbilancujme si to, 2019 - 46 dní, 2020 - 49 dní, 2021 - 56 dní, 2022 - 47 dní, 2023 - osem dní, krátko po ujatí sa moci, 2024 - 40 dní, 2025 - v podstate štyri dni. Len tak, bez akéhokoľvek vážneho dôvodu, lebo sa tak vláda rozhodla a vládna koalícia akceptovala takýto postup. V podstate ide o skrátené legislatívne konanie, aj keď vo vzťahu k rozpočtu sa tento termín nepoužíva, lebo o rozpočte sa nekoná prvé čítanie, keďže sa predpokladá, že krajina potrebuje rozpočet, takže sa rovno koná druhé a tretie čítanie. Ale až doteraz, s výnimkou toho roku 2023, vždy bol priestor na to, aby sa v druhom čítaní v pokoji rokovalo o návrhu rozpočtu vo výboroch. Teraz taký priestor nebol. Teraz napríklad ústavnoprávny výbor rokoval o rozpočtových kapitolách v deň začiatku schôdze Národnej rady. Nebol tam priestor, koaliční kolegovia boli veľmi nervózny, keď sa opoziční poslanci na niečo pýtali alebo chceli diskutovať k rozpočtovým kapitolám, ktoré patria do gescie ústavnoprávneho výboru. Čiže z procesného hľadiska, z hľadiska dodržania štandardov normálneho legislatívneho procesu zasa zle. Po všetkých tých skrátených legislatívnych konaniach, na ktoré neexistujú dôvody, po obmedzovaní rozpravy, skracovaní rozpravy, čo sa tu stáva bežnou parlamentnou praxou a v minulosti to bolo využívané naozaj úplne výnimočne, možno raz za volebné obdobie, teraz aj niekoľkokrát v priebehu jednej schôdze. Teraz prichádzate s novou métou, ktorú ste dosiahli, de facto skrátené legislatívne konanie o návrhu štátneho rozpočtu.
Z vecnej stránky. Máme pred sebou návrh rozpočtu, ktorý síce deklaruje konsolidáciu, no podľa nezávislých inštitúcií ide o snahu nedostatočnú, netransparentnú a v mnohom nerealistickú. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť nie je dosiahnutie vládou deklarovaného deficitu 4,1 % hrubého domáceho produktu pre rok 2026 realistické. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje skutočný schodok verejnej správy na 4,6 % hrubého domáceho produktu, približne 6,5 miliardy eur, čo je o pol percentuálneho boda HDP viac než je deklarovaný vládny cieľ. Rada tiež upozorňuje, že ak nebude po roku 2026 pokračovať konsolidácia, hrubý dlh verejnej správy prekročí v roku 2029 hranicu 70 % HDP, pritom už v roku 2026 sa hrubý dlh zvýši na 64,3 % HDP. Vláda týmto návrhom rozpočtu dodatočne neplní platnú sankciu dlhovej brzdy, ktorá vyžaduje predĺženie opatrení na zníženie dlhu. Pre roky 2027 a 2028 navyše v návrhu chýbajú opatrenia na splnenie cieľov vlády, pričom potreba dodatočnej konsolidácie predstavuje až 2,5 % HDP, čiže 3,8 miliardy eur. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť konštatuje, že Slovensku od začiatku chýba viacročná dôveryhodná stratégia k trvalému znižovaniu deficitu a že bola premrhaná príležitosť k trvalému znižovaniu deficitu a na výraznejšie ozdravenie, keďže krajina v súčasnosti na rozdiel od predchádzajúceho volebného obdobia nečelí zásadnej kríze. Rada kritizuje aj neúmerne krátky proces schvaľovania rozpočtu, čo obmedzuje možnosti nezávislého informovania verejnosti a poslancov. Na tú krátkosť procesu upozornil včera aj predseda NKÚ pán Andrássy.

Pán poslanec Viskupič pomenoval veľmi presne podstatu problémov verejných financií na Slovensku. Každý sa môže zakrývať iba takou veľkou perinou, akú má. Na Slovensku za Ficových vlád, bohužiaľ, nielen za Ficových vlád sa štát dlhodobo zakrýva oveľa väčšou perinou než na akú má, akú si môže dovoliť a tvári sa, že je to v poriadku, lebo veď môže si požičať, môže to presunúť na budúce generácie, môže zadlžovať, ale toto je cesta do pekla alebo prinajmenšom cesta do Grécka. Cesta do Grécka môže byť príjemná, ak tam idete na dovolenku, ale je zlá, ak je to cesta, ktorou sa uberajú verejné financie a tou cestou sa verejné financie na Slovensku najmä v dôsledku pôsobenia vlád vedených SMER-om, vedených Robertom Ficom dlhodobo uberajú a nič zásadné sa na tom nemení ani týmto návrhom rozpočtu. A Robert Fico doteraz vládol v dobrých alebo relatívne dobrých časoch, keď ťažil z efektov reforiem, ktoré urobila ešte vláda Mikuláša Dzurindu, keď ťažil z prosperity, ktorú Slovensku prinieslo členstvo v Európskej únii a ukotvenie v západnom svete, keď ťažil zo svetovej prosperity. Toto volebné obdobie je prvýkrát, keď Ficova vláda musí reálne robiť konsolidáciu a ukazuje, že to nie je schopná robiť. 20-2
Toto je už tretí rok, keď sa vláda pokúša vydávať niečo za konsolidáciu, ale žiadna skutočná konsolidácia to nie je a ani tento návrh rozpočtu nie je reálnou konsolidáciou.

Pán poslanec Viskupič pomenoval veľmi presne podstatu problémov verejných financií na Slovensku. Každý sa môže zakrývať iba takou veľkou perinou, akú má. Na Slovensku za Ficových vlád, bohužiaľ, nielen za Ficových vlád sa štát dlhodobo zakrýva oveľa väčšou perinou než na akú má, akú si môže dovoliť a tvári sa, že je to v poriadku, lebo veď môže si požičať, môže to presunúť na budúce generácie, môže zadlžovať, ale toto je cesta do pekla alebo prinajmenšom cesta do Grécka. Cesta do Grécka môže byť príjemná, ak tam idete na dovolenku, ale je zlá, ak je to cesta, ktorou sa uberajú verejné financie a tou cestou sa verejné financie na Slovensku najmä v dôsledku pôsobenia vlád vedených SMER-om, vedených Robertom Ficom dlhodobo uberajú a nič zásadné sa na tom nemení ani týmto návrhom rozpočtu. A Robert Fico doteraz vládol v dobrých alebo relatívne dobrých časoch, keď ťažil z efektov reforiem, ktoré urobila ešte vláda Mikuláša Dzurindu, keď ťažil z prosperity, ktorú Slovensku prinieslo členstvo v Európskej únii a ukotvenie v západnom svete, keď ťažil zo svetovej prosperity. Toto volebné obdobie je prvýkrát, keď Ficova vláda musí reálne robiť konsolidáciu a ukazuje, že to nie je schopná robiť. 20-2
Toto je už tretí rok, keď sa vláda pokúša vydávať niečo za konsolidáciu, ale žiadna skutočná konsolidácia to nie je a ani tento návrh rozpočtu nie je reálnou konsolidáciou.

Ďakujem kolegom za reakcie a pán poslanec a predseda Finančného výboru Blcháč, keby ste povedali, že konsolidácia nie je len šetrenie, tak by som možno ani nevystúpil. To, čo ma zdvihlo zo stoličky je, keď ste povedali konsolidácia, alebo šetrenie nie je konsolidácia. Lebo ako som sa snažil vysvetliť a napriek tomu, že ja nemám ekonomické vzdelanie, toto viem, že konsolidovať možno rôznymi spôsobmi a tie základné spôsoby sú šetrenie, znižovanie výdavkov a druhý spôsob je zvyšovanie príjmov, alebo ich kombinácia. A ja chápem, že keď tu ste schválili a presadili dva konsolidačné balíčka, ktoré takmer vôbec nešetrili a navyše tie peniaze, ktoré sa získali zvyšovaním daňového a odvodového a poplatkového zaťaženia ste v zásade rozhádzali na vyššiu spotrebu, tak sa vám zdá, že šetrenie nie je konsolidácia. Ale áno, konsolidácia môže vyzerať tak, že sa aj šetrí a vo väčšine krajín, ktoré úspešne konsolidovali svoje verejné financie, mala konsolidácie podobu aj šetrenia. Ja nevravím, že iba šetrenia, ale aj šetrenia. A teraz sme sa tu bavili o jednom konkrétnom šetriacom opatrení. A teda keby sme citovali Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, tak aj nelichotivejšie veci na adresu tých konsolidácii by sme tam našli. Snáď na to bude priestor v diskusii o rozpočte.
A k tomu, čo hovoril pán poslanec Jakab. No áno, máme diametrálne odlišný pohľad na to, čo znamená konsolidovať. Lebo je to aj otázka, že či sme ochotní ísť aj do nepopulárnych opatrení, ktoré sú ale potrebné a správne z hľadiska toho, aby sme konsolidovali verejné financie a sú zodpovedné voči budúcnosti.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nemal som v pláne prihlásiť sa do rozpravy, ale veľmi zaujímavá diskusia sa tu vyvinula o pozmeňujúcom návrhu, ktorý bol schválený vo Výbore pre financie a rozpočet a súvisí so zrušením tej štátnej podpory hypoték. Teraz škoda, že prebieha najmä vnútri opozície, ale veď nevadí. Ale teda zapojili sa doňho, aj do tej debaty aj koaliční poslanci. A mňa teraz zarazili slová predsedu finančného výboru, pána Blcháča, ktorý povedal, že konsolidácia nie je šetrenie a že to si nejako pletieme. Tak konsolidácia je znižovanie deficitu verejných financií a v zásade možno konsolidovať troma spôsobmi. Jeden spôsob je, že znižujete výdaje, čiže šetríte. Druhý je, že zvyšujete príjmy štátu, verejného sektora. To znamená, že vyššie dane, vyššie odvody, vyššie poplatky alebo nejakým spôsobom použijete obe tieto metódy a skombinujete to. To je konsolidácia. Čiže áno, šetrenie je konsolidácia, šetrenie je dokonca zdravá forma konsolidácia na rozdiel od toho zvyšovania daňového a odvodového zaťaženia. Pretože zvyšovanie daňového a odvodového zaťaženia brzdí ekonomický rast a tým v konečnom dôsledku aj brzdí aj nárast príjmov. Lebo niečo si naprojektujete, tým že zvýšite daňové sadzby zvýšite odvodové sadzby ale reálne to nedosiahnete. Veď tento rok je toho dobrým príkladom. Mali ste nejaké očakávania, tie očakávania sa nenaplnili. A keď sa už rozprávame o tom, čo je a čo nie je konsolidácia, tak konsolidácia nie je to, že zvýšite dane, odvody a poplatky, a potom následne to, čo z toho viac štát získa tak to viac minie. To nie je konsolidácia. Konsolidácia má viesť k tomu, že sa znižuje dlh, že sa znižuje deficit. Nie k tomu, že sa viacej minie. Že sa viacej prerozdelí alebo že štát minie viacej na svoju spotrebu. To, čo ste robili uplynulé dva roky, tie uplynulé dve alebo minulé dve tzv. konsolidácie v skutočnosti konsolidáciami neboli. Lebo sa konsolidovalo iba na príjmovej stránke. Teda viacej peňazí ste brali od ľudí, nešetrili ste a ani to, čo ste viac vybrali ste nepremietli do zníženia deficitu, ale do väčšej spotreby, lebo ste viacej minuli. To nie je konsolidácia. To je fingovanie konsolidácie. Čiže pán poslanec a predseda finančného výboru Blcháč, nie nemáte pravdu, že šetrenie nie je konsolidácia. Šetrenie je tá dobrá forma konsolidácie, nie jediná, ale je to jedna z foriem konsolidácie a podľa môjho názoru tá lepšia. A to, čo ste vyrobili tie uplynulé alebo minulé dve konsolidácie to nie je skutočná konsolidácia. Lebo výsledkom toho nie je znižovanie deficitu, nie je reálne znižovanie dlhu, ale iba väčšie prerozdeľovanie. A teraz k tomu šetreniu, lebo to zrušenie štátnej podpory hypoték je príkladom šetrenia. Je to jedno z opatrení, ktoré odborníci, ekonómovia dlhodobo alebo už v minulosti odporúčali ako adepta na zrušenia na neadresného transferu, neadresného sociálneho transferu a opakujem aj to, čo som povedal vo faktickej poznámke, je nepoctivé tvrdiť, že štát....
===== ...ekonómovia dlhodobo, alebo už v minulosti odporúčali ako adepta na zrušenie neadresného transferu, neadresného sociálneho transferu. A opakujem aj to čo som povedal vo faktickej poznámke, je nepoctivé tvrdiť, že štát môže šetriť iba tak, aby sa to nijako nedotklo ľudí. A je potrebné urobiť zmeny aj v sociálnej politike, je potrebné zmeniť, zrušiť neadresné sociálne transfery. Keď na jednej strane od ľudí peniaze vyberáme, na druhej strane tým istým ľuďom ťažko tie peniaze potom dávame miesto toho, aby sme im ich nechali.
Na predchádzajúcej schôdzi sme celá opozícia kritizovali takzvanú adresnú energopomoc, ktorá v skutočnosti nebola adresnou a nebude adresnou, bude neadresnou. Bude plošnou tak, ako doteraz, lebo keď miesto 100 % dostane 95 % domácností energopomoc, tak to nie je žiadna adresná energopomoc. Takže áno, ja úplne rozumiem tej politickej logike vyhadzovať vláde a vládnej koalície na oči, že niečo sľubovali a teraz idú robiť niečo iné. Niečo zaviedli a teraz to idú rušiť, ale z vecného hľadiska je toto opatrenie, ktoré si zaslúži podporu a ktorú, ak budeme stabilizovať verejné financie, až raz budeme mať k tomu príležitosť, až raz sa budeme podieľať na vládnej moci, tak budeme musieť šetriť a budeme musieť šetriť aj takýmto spôsobom. Lebo krajiny, ktoré boli vo finančných problémoch a dokázali konsolidovať svoje verejné financie, tak ich nekonsolidovali iba cez zvýšenie príjmov, ale aj cez zníženie výdavkov a samozrejme sa to dotklo aj ľudí, ktorí poberali nejaké formy dávok, sociálnych dávok, alebo iných dávok, či benefitov od štátu. Takže ja zotrvávam na tom, čo som povedal v rámci prvej faktickej poznámky k tej zmene, ktorá prešla cez finančný výbor a ktorá je obsiahnutá v spoločnej správe a možno je teda dobré, že sme tomu vďaka prvému vystúpeniu pána poslanca Viskupiča tomu urobili aj reklamu, lebo je dobré, aby sa ľudia dozvedeli, čo sa mení a je teda na nich, ako si to vyhodnotia, keď budú nespokojní s tým, že nejakí ľudia prídu o peniaze od štátu, ktoré im doteraz sľubovala a dávala súčasná vláda. Alebo je dobré že sa šetrí a že sa šetrí vo verejných výdavkoch a že sa konečne nekonsoliduje len cez zvyšovanie príjmov, ale aj cez zníženie výdavkov.
Ďakujem.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nemal som v pláne prihlásiť sa do rozpravy, ale veľmi zaujímavá diskusia sa tu vyvinula o pozmeňujúcom návrhu, ktorý bol schválený vo Výbore pre financie a rozpočet a súvisí so zrušením tej štátnej podpory hypoték. Teraz škoda, že prebieha najmä vnútri opozície, ale veď nevadí. Ale teda zapojili sa doňho, aj do tej debaty aj koaliční poslanci. A mňa teraz zarazili slová predsedu finančného výboru, pána Blcháča, ktorý povedal, že konsolidácia nie je šetrenie a že to si nejako pletieme. Tak konsolidácia je znižovanie deficitu verejných financií a v zásade možno konsolidovať troma spôsobmi. Jeden spôsob je, že znižujete výdaje, čiže šetríte. Druhý je, že zvyšujete príjmy štátu, verejného sektora. To znamená, že vyššie dane, vyššie odvody, vyššie poplatky alebo nejakým spôsobom použijete obe tieto metódy a skombinujete to. To je konsolidácia. Čiže áno, šetrenie je konsolidácia, šetrenie je dokonca zdravá forma konsolidácia na rozdiel od toho zvyšovania daňového a odvodového zaťaženia. Pretože zvyšovanie daňového a odvodového zaťaženia brzdí ekonomický rast a tým v konečnom dôsledku aj brzdí aj nárast príjmov. Lebo niečo si naprojektujete, tým že zvýšite daňové sadzby zvýšite odvodové sadzby ale reálne to nedosiahnete. Veď tento rok je toho dobrým príkladom. Mali ste nejaké očakávania, tie očakávania sa nenaplnili. A keď sa už rozprávame o tom, čo je a čo nie je konsolidácia, tak konsolidácia nie je to, že zvýšite dane, odvody a poplatky, a potom následne to, čo z toho viac štát získa tak to viac minie. To nie je konsolidácia. Konsolidácia má viesť k tomu, že sa znižuje dlh, že sa znižuje deficit. Nie k tomu, že sa viacej minie. Že sa viacej prerozdelí alebo že štát minie viacej na svoju spotrebu. To, čo ste robili uplynulé dva roky, tie uplynulé dve alebo minulé dve tzv. konsolidácie v skutočnosti konsolidáciami neboli. Lebo sa konsolidovalo iba na príjmovej stránke. Teda viacej peňazí ste brali od ľudí, nešetrili ste a ani to, čo ste viac vybrali ste nepremietli do zníženia deficitu, ale do väčšej spotreby, lebo ste viacej minuli. To nie je konsolidácia. To je fingovanie konsolidácie. Čiže pán poslanec a predseda finančného výboru Blcháč, nie nemáte pravdu, že šetrenie nie je konsolidácia. Šetrenie je tá dobrá forma konsolidácie, nie jediná, ale je to jedna z foriem konsolidácie a podľa môjho názoru tá lepšia. A to, čo ste vyrobili tie uplynulé alebo minulé dve konsolidácie to nie je skutočná konsolidácia. Lebo výsledkom toho nie je znižovanie deficitu, nie je reálne znižovanie dlhu, ale iba väčšie prerozdeľovanie. A teraz k tomu šetreniu, lebo to zrušenie štátnej podpory hypoték je príkladom šetrenia. Je to jedno z opatrení, ktoré odborníci, ekonómovia dlhodobo alebo už v minulosti odporúčali ako adepta na zrušenia na neadresného transferu, neadresného sociálneho transferu a opakujem aj to, čo som povedal vo faktickej poznámke, je nepoctivé tvrdiť, že štát....
===== ...ekonómovia dlhodobo, alebo už v minulosti odporúčali ako adepta na zrušenie neadresného transferu, neadresného sociálneho transferu. A opakujem aj to čo som povedal vo faktickej poznámke, je nepoctivé tvrdiť, že štát môže šetriť iba tak, aby sa to nijako nedotklo ľudí. A je potrebné urobiť zmeny aj v sociálnej politike, je potrebné zmeniť, zrušiť neadresné sociálne transfery. Keď na jednej strane od ľudí peniaze vyberáme, na druhej strane tým istým ľuďom ťažko tie peniaze potom dávame miesto toho, aby sme im ich nechali.
Na predchádzajúcej schôdzi sme celá opozícia kritizovali takzvanú adresnú energopomoc, ktorá v skutočnosti nebola adresnou a nebude adresnou, bude neadresnou. Bude plošnou tak, ako doteraz, lebo keď miesto 100 % dostane 95 % domácností energopomoc, tak to nie je žiadna adresná energopomoc. Takže áno, ja úplne rozumiem tej politickej logike vyhadzovať vláde a vládnej koalície na oči, že niečo sľubovali a teraz idú robiť niečo iné. Niečo zaviedli a teraz to idú rušiť, ale z vecného hľadiska je toto opatrenie, ktoré si zaslúži podporu a ktorú, ak budeme stabilizovať verejné financie, až raz budeme mať k tomu príležitosť, až raz sa budeme podieľať na vládnej moci, tak budeme musieť šetriť a budeme musieť šetriť aj takýmto spôsobom. Lebo krajiny, ktoré boli vo finančných problémoch a dokázali konsolidovať svoje verejné financie, tak ich nekonsolidovali iba cez zvýšenie príjmov, ale aj cez zníženie výdavkov a samozrejme sa to dotklo aj ľudí, ktorí poberali nejaké formy dávok, sociálnych dávok, alebo iných dávok, či benefitov od štátu. Takže ja zotrvávam na tom, čo som povedal v rámci prvej faktickej poznámky k tej zmene, ktorá prešla cez finančný výbor a ktorá je obsiahnutá v spoločnej správe a možno je teda dobré, že sme tomu vďaka prvému vystúpeniu pána poslanca Viskupiča tomu urobili aj reklamu, lebo je dobré, aby sa ľudia dozvedeli, čo sa mení a je teda na nich, ako si to vyhodnotia, keď budú nespokojní s tým, že nejakí ľudia prídu o peniaze od štátu, ktoré im doteraz sľubovala a dávala súčasná vláda. Alebo je dobré že sa šetrí a že sa šetrí vo verejných výdavkoch a že sa konečne nekonsoliduje len cez zvyšovanie príjmov, ale aj cez zníženie výdavkov.
Ďakujem.

Pán poslanec Jakab ja súhlasím s tým, že je potrebné pripomínať vláde, že neplní svoje sľuby alebo, že to, čo pompézne odhlasovala, že zavádza, v rámci plnenia poslaneckých klubov, teraz tak veľmi potichučky poza búčky ruší. Ani sa k tomu veľmi nehlási alebo tvári sa, že to je vlastne iba prenáša zo štátu na banky. Áno, treba to pripomínať ich voličom. Ja tomu rozumiem v rámci politického boja, ale druhá otázka je vecná. A tá vecná otázka je, že ako teda má štát šporiť, ako má štát šetriť? Lebo my v rámci opozície kritizujeme vládu, za to, že prenáša konsolidáciu na občanov a teda, že nekonsoliduje na strane výdavkov. Konsoliduje, doteraz takmer výlučne a aj teraz oveľa výraznejšie a konkrétnejšie na strane príjmov. Teda, že viac peňazí ľuďom zoberie, ale keď má štát šetriť, tak to neznamená, že bude šetriť iba nejaký imaginárny štát, že sa to nikoho nedotkne, že to nikto nepocíti. Lebo, ak bude štát šetriť, tak proste je možné, že niektorí ľudia prídu o prácu a je možné, že niektorým ľuďom sa obmedzia príjmy. A nejde to urobiť v dostatočnej miere aj bez toho, aby sa obmedzili sociálne transfery, najmä tie ktoré sú neadresné a ktoré nesmerujú k ľuďom, ktorí sú na tú sociálnu pomoc zo strany štátu odkázaní. A nie je celkom poctivé sa tváriť, že to ide. Že to ide urobiť aj bez zásahov a redukcie v oblasti sociálnej politiky a bez jej výrazného z adresnenia.

Pán poslanec Viskupič, chcem sa pripojiť k tvojej pochvale pána ministra vládnej koalície za to, že idú zrušiť toto nie práve najlepšie opatrenie, ktoré zaťažuje verejné financie a je príkladom toho akým spôsobom by sa nemalo nakladať s verejnými financiami, lebo, lebo naozaj nie je určené ako agresná pomoc tým, ktorí sú, ktorí sú na ňu odkázaní. Ale ide o populistické alebo išlo o populistické prerozdeľovanie a ako si správne spomenul systémové riešenie by bolo úplné zrušenie bez náhrady. Nie, ale dobre. Keď je to nahradené dobrovoľným mechanizmom, tak nie je to, nie je to až tak vážny problém. Ale mňa teda pri tom zaujalo aj odôvodnenie toho návrhu, lebo ja som si pozrel odôvodnenie toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol schválený vo finančnom výbore a kto by si pozrel iba to odôvodnenie, tak z neho by sa asi ani nedozvedel, že, že sa vlastne ten doterajší mechanizmus ruší, lebo to je tam veľmi tak decentne zaobalené v tom, že sa zavádza možnosť pre banky. Nie, že sa ruší ten doterajší mechanizmus, ako keby sa vláda, vládna koalícia hanbili za to, že to rušia alebo boli radšej, keby sa vôbec o tom nehovorilo ale naozaj je to, je to dobrá vec. Nemajú sa takýmto spôsobom vynakladať verejné financie. My sme im to hovorili už vtedy, keď to zavádzali a teda treba ich pochváliť, že síce pod tlakom okolnosti nie z vlastnej vôle, ale rušia tento, tento mechanizmus a je to rozhodne krok správnym smerom. Takže netreba to zatajovať. Dobre, že si to pripomenul.

Pán poslanec Sabo, ja tiež vítam ten pozmeňujúci návrh, teda aj ma zaujíma postoj pána predkladateľa k nemu, keďže toto je niečo, čo nie je problém z hľadiska sledovaného deklarovaného účelu, a zároveň ak teda taká regulácia vôbec bude schválená, tak urobí tú reguláciu primeranejšou, zníži jej náklady pre dotknuté subjekty, zníži mieru komlikovania života iným ľuďom, ktorí to nakupujú, teda takým, ktorým nie je úmyslom regulácie to brániť. Takže okrem tej prvotnej diskusie o tom, že či na riešenie problému je vhodným nástrojom zákaz alebo regulácia, ktorá by mala byť úplne na začiatku a mala by byť vedená na základe toho, že je niečo podložené dátami, tak v druhom stupni alebo v druhej etape je veľmi dôležitá aj práve tá debata, že keď už sa štát rozhodne, že ide niečo regulovať, tak aby to reguloval primeraným spôsobom a aby do tej regulácie nezahŕňal veci, ktoré nie je do nej nevyhnutné zahŕňať z hľadiska z toho sledovaného účelu a zámeru a zmyslu tej regulácie.