Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vláda predkladá Národnej rade návrh na skrátenie, skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa má novelizovať zákon o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradov, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách a zároveň aj zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy.
A podobne ako predrečník pán poslanec Lackovič by som sa chcel vyjadriť k dvom veciam. Tá prvá je samotný zámer návrhu zákona, o ktorom vláda chce, aby Národná rada rokovala v skrátenom legislatívnom konaní, a myslím si, že voči tomu zámeru ťažko môže niekto, niekto namietať. Každý, kto sa len tak jemne obtrel o samosprávu v uplynulých rokoch, tak vie, že je to problém, a narazil, narazil na ten problém, či už bol starosta, alebo komunálny, alebo župný poslanec, tak na problém nevysporiadaného vlastníctva pod stavbami, ktoré patria, patria samospráve, alebo pod zamýšľanými stavbami, ktoré chce samospráva postaviť vo verejnom záujme, zrejme narazil. A je to naozaj absurdná situácia, že štát vlastní nejaké, nejaké pozemky, ktoré sú pod stavbami alebo zamýšľanými stavbami samosprávy, a teda vlastne len nejaké rôzne úrovne verejnej správy alebo verejnej moci sa nevedia, a teda sú prekážkou toho, aby, aby sa stavalo, alebo, alebo tam vznikajú nejaké nevysporiadanosti. Čiže myslím, že samotný ten zámer je v poriadku, nechcem hovoriť o, o detailoch a o tej, o tej konkrétnej forme, k tomu, k tomu asi bude priestor v prvom a druhom čítaní, ale, ale ten zámer, myslím si, že, že nájde, nájde podporu v parlamente.
Druhá vec, o ktorej by som chcel hovoriť, je návrh na skrátené legislatívne konanie. Teda pán poslanec Lackovič už povedal a argumentoval najmä tým, že nie je potrebné sa ponáhľať a ponáhľanie sa pri schvaľovaní legislatívy je, býva na úkor jej kvality, že mal by byť vytvorený priestor pre to, aby sa vydiskutovali veci a aby, aby ten výsledný text zákona bol čo najlepší. To je jeden možný pohľad.
Druhý možný pohľad je, že tento návrh absolútne nespĺňa tie dôvody, ktoré stanovuje zákon o rokovacom poriadku pre to, aby došlo k skrátenému legislatívnemu konaniu. Už v tom návrhu na skrátenie legislatívneho konania sa hovorí, že návrh zákona reflektuje na niekoľkoročný aplikačný problém. To je nepochybne pravda. Pán minister vo svojej úvodnej reči povedal, že toto je vec, po ktorej volajú samosprávy desiatky rokov, áno, desiatky rokov. A že je to vec, ktorá po dlhých pomôže samosprávam. Tak buď je to tak, ako hovorí pán minister, a je to problém, ktorý sa tu ťahá už desiatky rokov, alebo je to tak, ako hovorí, hovorí zákon o rokovacom poriadku pri skrátenom legislatívnom konaní v § 89 ods. 1, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných práv a ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia značné hospodárske škody, národná, štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. To znamená, že by to mali byť mimoriadne okolnosti. Niečo, čo je problémom desiatky rokov, mimoriadnou okolnosťou nie je. Čiže aj bez toho, aby som rozporoval ten zámer, ktorý, opakujem, predpokladám, že nájde podporu v tejto snemovni, ale žiadne mimoriadne okolnosti tu, tu nie sú. Je to problém, ktorý nie je riešený desiatky rokov, na ktorý samosprávy upozorňujú desiatky rokov, ktorý aj predstavitelia štátu vnímajú desiatky rokov, a teraz zrazu si, si ministerstvo a vláda povedali, že treba ho riešiť v skrátenom legislatívnom konaní. Ale žiadne mimoriadne okolnosti tu nie sú.
Rovnako nie je pravda, že hrozia štátu značné hospodárske škody. Jednak tie škody tam nie sú ani, ani jasne pomenované, lebo to, že sa, to, že je to nejaký problém, neznamená, že reálne hrozia značné hospodárske škody. A ak niekomu hrozia škody, tak hrozia samosprávam, teda obciam, mestám a samosprávnym krajom, nie štátu. Štát v dôsledku tohto zákona príde o nejaký majetok, zmenší sa hodnota majetku, ktorý, ktorý vlastní štát, čiže, čiže štát nie je v pozícii, že by mu hrozili značné hospodárske škody, že by mu hrozili akékoľvek hospodárske škody a týmto zákonom sa to urýchlene vyrieši. Práve naopak, štát príde o nejaký majetok, príde oňho vo verejnom záujme, príde oňho na úkor, na úkor samospráv, čo je z pohľadu občanov, občanov v poriadku, ale nie je splnená ani podmienka, že by hrozili nejaké hospodárske škody a že by hrozili, hrozili štátu.
Takže ja sa domnievam, že toto je úplne ukážkový príklad toho, keď dochádza k zneužitiu inštitútu skráteného legislatívneho konania v rozpore s tými dôvodmi, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku. Ak by tie dôvody boli naplnené v tomto prípade, tak potom v podstate akýkoľvek zákon je možné prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, lebo keď, keď, keď by vláda chcela zvýšiť dane alebo zaviesť nejakú novú daň, tak povie, že hrozia štátu značné hospodárske škody, lebo nevybrala peniaze na tej novej dani, a teda štát bude mať menej peňazí, a teda hrozia štátu značné hospodárske škody, tak je možné zvyšovať dane, je možné zavádzať nové dane, dane len z dôvodu, že označíme za značnú hospodársku škodu štátu, že štát nevyberie nejaké peniaze na dani, ktorá nebola zvýšená, alebo na dani, ktorá nebola zavedená. Alebo, naopak, by sa mohli v skrátenom legislatívnom konaní znižovať dane, lebo veď keď sa znížia, znížia dane, tak, tak to pomôže tým, ktorí tie dane platia, či už sú to občania, alebo sú to, sú to firmy a ony vlastne sú tiež štát v takom širšom slova zmysle, takže vlastne akýkoľvek návrh na, na zníženie daní je v zmysle toho, čo nám tu dnes vláda predkladá, dôvodom na to, aby sa, aby sa rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní, lebo veď koľko koľko občania alebo firmy mohli ušetriť, ak by sa tá daň znížila, znížila skôr. Myslím si, že je dosť zlé, že predchádzajúca vláda, alebo teda súčasná vláda kritizovala tie predchádzajúce vlády za to, že ako často používajú inštitút skráteného legislatívneho konania. Väčšina tých, tých skrátených legislatívnych konaní súvisela buď s pandémiou, alebo vojnou na Ukrajine, alebo energetickou krízou, teda naozaj s mimoriadnymi okolnosťami, aj keď nie všetky, a za súčasného volebného obdobia tá istá vláda, ktorá z opozície kritizovala predchádzajúcu vládu, robí zo skrátených legislatívnych konaní normu a úplne bežne postupuje skráteným legislatívnym konaním aj v takých prípadoch, keď na to neexistujú žiadne, ale vôbec žiadne dôvody, iba si tam napíše, že hrozia značné hospodárske škody.
A záverom by som si dovolil upozorniť na to, že v rámci toho skráteného konania ste asi zabudli vypustiť z toho návrhu posledný odstavec, v ktorom sa uvádza, že berúc do úvahy uvedenú argumentáciu sa návrh zákona predkladá v súlade s § 27 ods. 1 zákona č. 400/2015 o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ten § 27 ods. 1 zákona o tvorbe právnych predpisov hovorí o tom, že ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešení mimoriadnej situácie, ustanovenia § 8 až 10 sa pri procese tvorby právnych predpisov nemusia použiť. Tie ustanovenia hovoria o pripomienkovom konaní, takže to bol asi argument pre vládu alebo vysvetlenie pre vládu, že nebolo pripomienkové konanie alebo bolo skrátené, to, to už teda neviem, ale, ale, ale zrejme, zrejme v rámci toho, ako sa skracovalo legislatívne konanie, ako sa s tým ponáhľalo, tak táto informácia, ktorá obvykle sa parlamentu neposkytuje, neposkytuje sa vláde, tam ostáva.
Ale keď to zosumarizujem, je zjavné, že ten zámer je v poriadku. O tej forme konkrétnej, konkrétnej textácii je možné diskutovať a lepšie by sa o nej diskutovalo v rámci riadneho legislatívneho procesu, ale je úplne evidentné, že dôvody na skrátené legislatívne konanie v tomto prípade naplnené nie sú.
Ďakujem.
