Videokanál poslanca

No ja som sa pána premiéra pýtal na to, ako vníma vyjadrenia pána Maroša Šefčoviča, ktoré verejne zazneli v Európskom parlamente a ktoré hovoria o tom, že Európska únia by sa musela, mala vzchopiť a pomáhať Ukrajine a pokračovať s tým, kým nenastane spravodlivý mier. Ako nejaké formy pomoci Ukrajincom na Slovensku, alebo ekonomická spolupráca je niečo iné, ale aktívna podpora Ukrajine, aby sa ubránila, kým nenastane spravodlivý mier, je niečo iné.
Tak mňa by teda zaujímal názor pána premiéra na to vyjadrenie pána komisára Šefčoviča, nie na to, že čo iné robí, lebo mne sa to zdá v dosť diametrálnom rozpore s tým, akým spôsobom sa o tejto téme vyjadruje pán premiér Fico, aj keď chápem, že vy ho asi nebudete vedieť úplne zastúpiť v odpovedi na túto otázku.

Vážené kolegyne a kolegovia, tri veci v opakovanej rozprave alebo k opätovne otvorenej rozprave k novele zákona o ochrane prírody a krajiny.
Po prvé, chcem oceniť stiahnutie podpisu pána poslanca Huliaka spod tohto návrhu. Zrejme si aj on uvedomil, že ako zlý a škodlivý je to návrh a dúfam, že za to nebude ani hlasovať.
Po druhé, chcem zopakovať, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Ferenčáka je prílepok, odporuje zákonu o rokovacom poriadku a nemožno dať o ňom hlasovať. Tam nestačí to, že rieši niečo v zákone o odpadoch a novelizuje sa zákon o ochrane prírody a krajiny a odpady súvisia s ochranou prírody a krajiny. To nemá súvisieť s tým zákonom, ktorý sa novelizuje, ale s tou novelou, s tým návrhom novely.
§ 94, ods. 3 znie: "Pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona." S návrhom zákona, nie so zákonom a upozorňujem pána predsedajúceho aj pána spravodajcu, že ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa ods. 2 alebo 3, toto je ods. 3., predsedajúci nedá o ňom hlasovať. Takže vás žiadam, aby ste v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nedali o tomto návrhu hlasovať.
Vo zvyšku svojho vystúpenia by som sa chcel venovať tomu inému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý sa týkal zrušenia účastníctva občianskych združení, ktoré sa venujú, venujú ochrane prírody v konaniach podľa zákona o ochrane prírody a jeho nahradenia tým, že budú iba zúčastnené osoby. Opäť sa obraciam najmä na pána poslanca Migaľa, ktorému adresovalo lesoochranárske združenie VLK upozornenie. On na to reagoval, čo oceňujem, ale tá reakcia vecne nesedela. A teraz si dovolím opäť odprezentovať stanovisko združenia VLK, ktoré reaguje na tie argumenty, ktoré zazneli najmä z jeho strany, aj keď teraz nepočúva. V nadväznosti na argumenty, teraz citujem VLK-a, ktoré zazneli v rozprave k novele zákona o ochrane prírody a krajiny 4. novembra a týkali sa vylúčenia mimovládnych organizácií z účastníctva v správnych konaniach, by sme radi zaujali takéto stanovisko. Protiargumentácia svojím obsahom úplne obchádza podstatu odôvodneného rozhodnutia rozsudku C-243/15, jeho body 66 až 70, ktoré som tu, mimochodom, prezentoval. V ňom sa Súdny dvor Európskej únie jednoznačne vyjadril k efektívnosti účasti zainteresovanej verejnosti v správnych konaniach týkajúcich sa ochrany prírody v postavení zúčastnenej osoby a v postavení účastníka konania. Do pozornosti osobitne dávame tú časť odôvodnenia predmetného rozhodnutia, v ktorej Súdny dvor poukazuje na to, že v prípade nemožnosti účasti organizácií na ochranu životného prostredia na správnom konaní v postavení účastníka konania nemožno vylúčiť, že nebudú zohľadnené tvrdenia zamerané na ochranu životného prostredia, v dôsledku čoho by nebol dosiahnutý základný cieľ konania uvedeného v čl. 6 ods. 3 smernice o biotopoch, teda zabezpečenie vysokej úrovne ochrany životného prostredia. Uvedený názor formuloval Súdny dvor v situácii, kedy bolo nesporné, že v týchto konaniach podáva svoje vyjadrenia aj štátna ochrana prírody. Napriek tomu pre zabezpečenie vysokej úrovne ochrany životného prostredia v súlade so smernicou o biotopoch považoval Súdny dvor za reálne nebezpečenstvo, že v prípade neúčasti organizácií na ochranu životného prostredia v správnom konaní v postavení účastníka konania nebudú tvrdenia zamerané na ochranu životného prostredia zohľadnené. Súdny dvor zároveň výslovne konštatoval, že postavenie účastníka konania umožňuje mimovládnym organizáciám účinne sa podieľať na rozhodovacom procese. Protiargumentácia smeruje k reálnemu vyprázdneniu zmyslu účasti zainteresovanej verejnosti na rozhodujúcich procesoch v oblasti životného prostredia, keď považuje za dostatočný nástroj tejto účasti podanie správnej žaloby po právoplatnosti konania pred správnymi orgánmi. Je ťažko porozumieť tomu, že za účinný spôsob účasti zainteresovanej verejnosti na rozhodovacích procesoch v oblasti životného prostredia považuje pán poslanec Migaľ možnosť podania správnej žaloby, ktorú môže zainteresovaná verejnosť, ktorej zákon priznáva právo na účasť v konaní, či už postavení zúčastnenej osoby, alebo účastníka konania, proti rozhodnutiu, ktorým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia o ochrany prírody. Je potrebné predovšetkým zdôrazniť, že samotné podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok. Teda rozhodnutie správneho orgánu možno realizovať, teda vykonávať povolené činnosti a realizovať činnosti, na ktoré bol udelený súhlas orgánu ochrany prírody. Takýto odkladný účinok môže súd priznať správnej žalobe na návrh žalobcu a až po vyjadrení žalovaného. Znamená to, že od podania správnej žaloby uplynie aj niekoľko týždňov, kým súd môže vydať uznesenie, ktorým rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Ak by správny súd rozhodol bez vyjadrenia žalovaného, takéto rozhodnutie by bolo nezákonné.
Ďalej je potrebné pripomenúť, že zatiaľ čo odvolanie podané v správnom konaní účastníkom konania, musí odvolací orgán prejednať, správny súdny poriadok výslovne ustanovuje v § 185, že správny súd môže priznať odkladný účinok správnej žalobe. Proti rozhodnutiu správneho súdu o nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je prípustná kasačná sťažnosť, ak by aj bola vzhľadom na lehoty na jej podanie a na druhej strane neexistencia žiadnej lehoty na rozhodnutie kasačného súdu, nebola by takáto kasačná sťažnosť účinným prostriedkom nápravy. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že pokiaľ sa poukazuje na skutočnosť, že bezprostredne po nadobudnutí právoplatnosti správneho rozhodnutia sa nezačnú hneď rúbať stromy, pretože na takéto rozhodnutie totiž nadväzuje napríklad stavebné konanie a povolenie výrubu sa stane právoplatným, až keď prebehne aj nadväzujúce konanie. Zužuje sa predmet konania o povolení výnimky či uvedení súhlasu podľa zákona ochrane prírody a krajiny na veľmi úzku skupinu rozhodnutí o povolení výrubu v súvislosti so zriadením stavby, ktorá vyžaduje výrub stromov.
Je potrebné uviesť, že rozhodnutia o vydaní súhlasu na určitú činnosť či povolenie výnimiek sú v zásadnej väčšine vydávané ako samostatné rozhodnutia bez toho, aby na takéto rozhodnutie nadväzovalo akékoľvek ďalšie konanie.
Takýmito sú rozhodnutia o povolení výnimiek na usmrtenie chránených živočíchov, o aplikácii chemických látok, o výstavbe lesných ciest a zvážnic, výrub bylín a stromov a podobne. V takomto rozhodnutí je, naopak, veľmi často uvedená lehota na realizáciu povolenej činnosti či činnosti, na ktorú bol udelený súhlas. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia je ten, komu z neho vyplýva oprávnenie vykonať určitú činnosť, oprávnený ju vykonať, a zároveň je viazaný lehotou v takomto rozhodnutí uvedenou, takže nemá dôvod čakať niekoľko mesiacov s výkonom tejto činnosti, kým prípadne správny súd rozhodne o odkladnom účinku správnej žaloby alebo dokonca niekoľko rokov, ak odkladný účinok nie je priznaný. Výsledkom takejto, v úvodzovkách, efektívnej účasti verejnosti na konaniach týkajúcich sa ochrany životného prostredia môže tak byť po niekoľkých rokoch konštatovanie správneho súdu o tom, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem ochrany životného prostredia.
Takéto rozhodnutie však nie je spôsobilé spätne eliminovať škody spôsobené vykonaním povolenej činnosti.
Keďže zmyslom účasti mimovládnych organizácií na rozhodovacích procesoch v oblasti životného prostredia je zabezpečenie vysokej ochrany životného prostredia, nemôže byť takýto výsledok účasti považovaný za napĺňajúci zmysel tejto účasti, pretože neprispieva k vysokej úrovni ochrany životného prostredia. Je zároveň potrebné zdôrazniť, že zúčastnená osoba nemá právo na rozdiel od účastníka konania na to, aby jeho podania, návrhy a vyjadrenia boli podkladmi rozhodnutia, pretože správny poriadok v § 32 vyslovene vymenúva ako podania, návrhy a vyjadrenia, ktoré sú podkladmi, rozhodnutia, podania účastníkov konania. Ale len v odôvodnení rozhodnutia sa správny orgán musí vysporiadať s návrhmi a námietkami zúčastnenej osoby... sa nemusí správny orgán vysporiadať s návrhmi a námietkami zúčastnenej osoby, ani s jej vyjadreniami a námietkami, pretože takúto povinnosť má len vo vzťahu k účastníkom konania. Rozhodnutie správneho orgánu sa doručuje len účastníkom konania, len účastník konania má právo podať proti rozhodnutiu odvolanie. Je teda zrejmé, že bagatelizácia rozdielov medzi postavením zúčastnenej osoby a postavením účastníka konania opomína zásadný rozdiel medzi možnosťou vplývať na priebeh konania a rozhodnutie z postavenia zúčastnenej osoby a z postavenia účastníka konania. Postavenie zúčastnenej osoby tak celkom zjavne nezabezpečuje efektívnu účasť zainteresovanej verejnosti na rozhodovacom procese v otázkach životného prostredia. Je teda zrejmé, a je mi ľúto, že tu už nie je pán poslanec Migaľ, že to, čo on tvrdil, nesedí, nie je pravda. Právo byť zúčastnenou osobou nie je zhodné s právom byť účastníkom konania. Nemajú rovnaké práva. Nemajú rovnakú možnosť efektívne zasiahnuť do konania o ochrane životného prostredia, a tým pádom ide o vážny... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán poslanec Ferenčák, nechcem sa vyjadrovať k obsahovej stránke tohto návrhu, keďže ho teraz vidím prvýkrát, respektíve pred pár minútami som ho prvýkrát zaregistroval, ale chcel by som vám položiť jednu zásadnú otázku. Akým spôsobom súvisí skladovanie zmesového odpadu s jazdením motorovými vozidlami v chránených územiach a s dobrovoľnou strážou prírody? Lebo podľa môjho názoru nijako a keď s nimi nijako nesúvisí, tak je zjavné, že váš pozmeňujúci návrh nie je pozmeňujúci návrh, ale že je to čistý a bohapustý prílepok. A vy ste sa ani nesnažili nejako, nejako preukázať, že to súvisí. Asi je to rozumné, lebo nijako, nijako to nesúvisí a vy, samozrejme, že viete, že to nijako nesúvisí a že je to prílepok a postupujete len na základe toho, že jedno sa týka prírody, druhé sa týka prírody, patrí to do rezortu životného prostredia. No kam by sme to prilepili, no tak prilepíme to k novele zákona o ochrane prírody.
Ale v zákone o rokovacom poriadku, ktorí vy tak radi ignorujete, je v § 94 ods. 3 uvedené, že pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona. A návrh zákona rieši jazdenie motorovými vozidlami v chránených územiach a dobrovoľnú stráž prírody. Váš pozmeňovák sa týka zmeny iného zákona, čiže nie je to zákon o ochrane prírody a krajiny a navyše sa týka skladovania zmesového odpadu, čo teda ani s motorovými vozidlami v chránených územiach, ani s dobrovoľnou strážou prírody nesúvisí. (Potlesk.)

Ja navrhujem, aby ste požiadali o výklad tejto situácie ústavnoprávny výbor, lebo ja som nespochybnil, že pán Lučanský bol náhradným spravodajcom, ja som iba upozornil, že právo vystúpiť mimo poradia nemajú náhradní spravodajcovia, ale iba ten spravodajca, ktorý je určený ako hlavný spravodajca a ktorý vystúpi so spravodajskou informáciou, a to bol pán poslanec Glück, tak ako tam teraz sedí.
Pán poslanec Lučanský bol navrhovateľ, ako navrhovateľ sa mohol prihlásiť mimo poradia, ale v tej chvíli nevystupoval ako navrhovateľ, ale ako náhradný spravodajca, čo potvrdil aj teda pán predsedajúci Danko v tom prípade, teraz ste to potvrdili vy. A opakujem, náhradný spravodajca nemá možnosť vystúpiť mimo poradia, už ani nevravím o tom, že zákon o rokovacom poriadku dnes žiadny inštitút náhradného spravodajcu nepozná, hovorí iba o spravodajcoch. Takže je to iba nejaké zvykové právo. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Remišová, súhlasím, že ten návrh je zbabraný, zbabraný je aj ten pozmeňovák a zbabraný je aj ten pozmeňovák zo spoločnej správy. Viacerí sme na to upozornili, aj pani poslankyňa Plaváková, aj ja, že napríklad tie námietky nie sú nijako bližšie upravené na rozdiel od úpravy v českom infozákone, na ktorú sa predkladatelia odvolávajú. Zaznelo to tu teraz, ale zaznelo to aj predtým v rozprave, no však veď námietka je upravená v správnom poriadku. Ja som vo svojom vystúpení v rozprave prešiel, prečítal všetky zmienky o námietkach v správnom poriadku. Nikde v správnom poriadku nie sú námietky upravené tak, aby z nich bolo jasné, ako sa má postupovať pri tej námietke proti výške úhrady za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií. Nikde.
Nemôžem to tu teraz opakovať, lebo by to trvalo dlhšie, ale prešiel som všetky ustanovenia v správnom poriadku v rozprave, môžete si to pozrieť, nikde tam nie je námietka upravená použiteľným spôsobom. Nikde tam nie je lehota, v ktorej budú musieť povinné osoby alebo odvolacie orgány rozhodnúť. Tak nezavádzajte prosím.
A vy nereagujete na tie výhrady, ktoré zazneli. Ja som upozornil, že pán poslanec Lučanský pri predkladaní pozmeňujúceho návrhu porušil zákon o rokovacom poriadku, že mu nemalo byť udelené slovo. Ignorujete to.
Ja som upozornil, že ani ten pozmeňujúci návrh sa neopiera o žiadne relevantné analýzy, o žiadne údaje, ktoré by odôvodňovali predĺženie lehoty. Nereagujete na to. Ja som upozornil na to, že zásadným spôsobom meníte zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Lebo keď o polovicu predĺžite lehotu na vybavenie žiadosti o informácie, to je zásadná zmena, aj keď je to jedno slovo alebo jedno číslo. Opäť, to sa nemá robiť pozmeňujúcim návrhom, opäť žiadna reakcia. Máte tam chybu, uvedomujete si to sami. Mali ste pozmeňovák prip... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

(prosím vymazať nadbytočný rámček)

Ja úplne súhlasím s tým, že ten návrh je, je chybný a rovnako je problém v tom, že je robený bez akýchkoľvek vecných analýz. To, čo navrhujú poslanci, či už v samotnom návrhu zákona, alebo v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorým sa predlžujú lehoty, nemá žiadne vecné opodstatnenie. To je vycucané z prsta, že povinné osoby majú problém v 8-dňovej lehote zvládať vybavovanie žiadostí, preto je potrebné ju predĺžiť na 12 pracovných dní. Pôvodne bolo 10 kalendárnych dní, zmenilo sa to na osem pracovných dní, nebol s tým žiadny problém.
Povinné osoby to stíhali, povinné osoby to stíhali ešte v čase, keď, keď neboli veci na internete, keď nebola taká miera elektronizácie, ako je dnes, napriek tomu to stíhali.
A vy ste si teraz v rámci pozmeňujúceho návrhu v druhom čítaní k poslaneckému návrhu zákona vymysleli, že zásadným spôsobom zmeníte zákon o slobodnom prístupe k informáciám tým, že predĺžite o polovicu lehotu na vybavenie žiadosti. Pričom už dnes v zákone je možnosť, že ak, ak je získavanie tých informácií náročné alebo vyhľadávanie tých informácií náročné, môže povinná osoba predĺžiť, predĺžiť lehotu. Hovoríte o tom, že vychádzate z nejakých objektívnych zistení, ale žiadne ste neprezentovali a hovoríte, že tým chcete vyjsť v ústrety žiadateľom, aby, aby boli, neboli povrchne vybavované ich žiadosti a snáď teraz boli povrchne vybavované ich žiadosti?
Však povinné osoby si normálne plnili svoje povinnosti.

Pani poslankyňa Kolíková, úplne s tebou súhlasím. Vládna koalícia tým uznesením k bývalému prezidentovi Andrejovi Kiskovi premeniť na lož na pravdu, ale to sa im nepodarí. Mne to veľmi pripomína tie slávne tlačovky SMER-u, teraz chcú tlačovku SMER-u zmeniť na uznesenie Národnej rady, všetky tie manipulácie, lži, ktoré tam zaznievali. Všetky tie vyjadrenia z nahrávok rôznych, ktoré boli vytrhnuté z kontextu, prekrútené s posunutým významom, teraz majú byť schválené ako uznesenie parlamentu tejto krajiny. Ja som tiež včera o tom hovoril, o čom si ty hovorila, o tom porušení, údajnom porušení zákona v spôsobe voľby prezidenta. Zákon o spôsobe voľby prezidenta upravoval volebnú kampaň 15 dní pred termínom volieb. Čiže sa netýkal tých výdavkov, ktoré boli vynaložené predtým. Hovoríte o tom, že bol porušený ten zákon, nehovoríte ako, nehovoríte v čom konkrétne, aké ustanovenie, nič, lebo manipulujete. A ešte by som tomu rozumel, že chcete vyjadriť pohoršenie, že bol bývalý prezident odsúdený za trestný čin. Ale ja si to neviem teda predstaviť, že my by sme niečo podobné urobili, keby sa to stalo napríklad bývalému prezidentovi Gašparovičovi, čo ako kritický vzťah som mal k nemu, ale na čo prijímať uznesenie k bývalému prezidentovi. To je nezmysel, ale dobre.
Ale vám to nestačí, vám nestačí iba dať najavo svoju radosť, že bol bývalý prezident odsúdený, vy ešte musíte manipulovať, klamať a podsúvať, že tam vyplýva z toho niečo viac, ako z toho vyplýva. Je to hanba, je to čistá pomsta a je to pre každého, kto sa pod ten návrh podpísal, hanba, podpísal sa na zoznam hanby a pripoja sa k nim všetci, ktorí budú za toto uznesenie hlasovať.

Pán poslanec Dubéci, zaujala ma tá myšlienka, že vlastne týmto uznesením alebo týmto bodom programu akoby sa vytváral priestor pre pána poslanca Gašpara, podpredsedu Národnej rady, aby si on tu vybavoval svoje účty. Ja sa priznám, že keď som si prečítal včera to uznesenie, tak som myslel, že ho koaliční poslanci predkladajú preto, aby urobili radosť Robertovi Ficovi, že nejaký v podstate lex atentát 2, je to také, že ho to poteší, keď sa Národná rada takto vysloví o bývalom prezidentovi Kiskovi. Ale niečo na tom, čo si povedal, je, lebo keď som videl, ako sa do tej rozpravy vkladal pán podpredseda Gašpar, tak očividne bol rád, že môže o tých veciach hovoriť a teda áno, možno, možno som to zle odhadol, že hlavným zámerom nebolo urobiť radosť Robertovi Ficovi, ale urobiť radosť pánovi poslancovi Gašparovi, aby si tu mohol opäť vybavovať účty a hovoriť o svojich kauzách na pôde parlamentu.
Veľmi správny je ten postreh aj o tom, že koalícia je v kríze, nevedia sa dohodnúť na tom, ako obsadia rady a iné orgány, napokon dôkazom, že koalícia je v kríze, je aj to, že doteraz sa nedokázali dohodnúť ani na predsedovi Národnej rady a Slovensko funguje už pol roka bez toho, aby malo obsadený druhý najvyšší ústavný post. Nič proti vám, pán zastupujúci podpredseda, ale naozaj to nie je normálne a zodpovedáte za to vy, vládna koalícia.