Videokanál poslanca

Pán poslanec Grendel, ďakujem za reakciu a áno, myslím, že sa zhodujeme v tom, že pán minister obrany Kaliňák určite nie je hlúpy a určite vie, že ak parlament nevysloví nedôveru vláde, teda neschváli opozičný návrh na vyslovenie nedôvery vláde, nie je to to isté ako keď vláda požiada o vyslovenie dôvery a ten návrh je parlamentom schválený. Môže sa to zdať človeku, ktorý nikdy nečítal ústavu, že je to to isté a z politického hľadiska nakoniec je to veľmi podobné, lebo jedno aj druhé hlasovanie preukazuje, že vláda má stále v parlamente dostatočnú podporu, aby mohla pokračovať a jedno aj druhé hlasovanie, ak by dopadli v neprospech vlády, tak vedú k tomu, že tá vláda skončí, ale nie je to to isté z ústavno-právneho hľadiska a teda prinajmenšom právnici, absolventi právnickej fakulty, fakulty a teda, povedzme tí, čo nie sú hlúpi a teda pán Kaliňák určite nie je hlúpy, to vedia a keď tvrdia niečo iné, tak klamú a vedome zavádzajú a ten dôvod si pomenoval, pomenoval presne a teda vlastne aj ja som hovoril o ňom vo svojom vystúpení. No, je to arogancia. Je to prejav pocitu, že si to môžu dovoliť, že síce hovoria očividné nezmysly, že dá sa to, dá sa, môžu byť načapaní na hruškách a možno im prečítať tak z ústavy, ale oni si povedia, že oni si ústavu vykladajú takto a v zásade nemajú problém. Nemusia žiadať o dôveru, hoci musia. Ja teda dúfam, že Ústavný súd im to povie...

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, sme tu preto, lebo ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti ukladá vláde povinnosť požiadať parlament o vyslovenie dôvery a keďže Slovenska sa nachádza v takom sankčnom pásme, ktorý predpokladá, že vláda tento krok urobí a uplynula už pred niekoľkými mesiacmi tá ochranná lehota 24 mesiacov od predchádzajúceho vyslovenia dôvery vláde a schvaľovania programového vyhlásenia, vláda napriek tomu nekoná. Napriek tomu, že ju k tomu vyzýva opozícia, napriek tomu, že ju na to upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a najmä napriek tomu, že ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti úplne jasne vláde túto povinnosť stanovuje a keď jej tú povinnosť stanovuje, tak to znamená, že to má vláda urobiť bezodkladne, nie po troch mesiacoch, po pol roku alebo po dvoch rokoch alebo, alebo vôbec. Je možné teraz, že vláda, keď ju k tomu neprinúti Ústavný súd a podanie, ktoré urobili kolegovia z Progresívneho Slovenska, tak si to bude interpretovať tak, že, však možno stačí, keď po roku a pol od uplynutia tej lehoty, odkedy mala požiadať, požiada a kolegovia Kišš a Viskupič sa tu venovali najmä ekonomickým aspektom tohto problému. Ja by som sa na ten problém chcel pozrieť z ústavnoprávneho hľadiska, lebo nie je to len problém ekonomický. Samozrejme, že je to problém ekonomický, ale ekonomický problém je nezodpovedné hospodárenie súčasnej vlády a zvyšovanie zadlžovania a to, že ideme gréckou cestou a konsolidácia vedie nie k tomu, aby sa zadlženie znižovalo, ale to zadlženie vzhľadom na rozhadzovačnú politiku a neschopnosť reálnej konsolidácie narastá. O tom hovorili moji predrečníci, ja by som rád povedal o ústavných aspektoch tohto problému. Stretol som sa totiž s tým, že viacerí predstavitelia koalície, napríklad pán minister obrany Robert Kaliňák, argumentovali tým, že veď vláde predsa bola vyslovená dôvera tým, že sa hlasovalo o opozičnom návrhu na vyslovenie nedôvery vláde a parlament odmietol vysloviť nedôveru vláde, čím jej vlastne vyslovil dôveru a proti vysloveniu nedôvery vláde bolo, ja neviem, koľko, 78 alebo 79 poslancov, no tak to je vlastne vyslovenie dôvery, lebo keď sa odmietne vysloviť nedôvera, tak je to podľa pána ministra Kaliňáka, ktorý je právnikom, vyslovenie dôvery. No nie, nie je, nie je to to isté a rovnako som sa stretol aj s úvahami, neviem, či boli prezentované aj verejne alebo len v kuloároch, že, no možno by sa to dalo urobiť tak, aby sa učinilo zadosť tej požiadavke ústavného zákona, že nebude vláda žiadať o vyslovenie dôvery, ale iba spojí hlasovanie o nejakom bezproblémovom zákone, ktorý určite prejde s hlasovaním o dôvere vlády, že teda zabije dve muchy jednou ranou a ani toto by nezodpovedalo tomu, čo je napísané v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, pretože sú to tri rôzne inštitúty, tri rôzne postupy, tri rôzne ustanovenia ústavy, ktoré sú rôzne, nielen tým, ako sú napísané, ale aj čo je ich zmyslom, akým spôsobom sa o nich rokuje a aj to, že akou väčšinou to ktoré uznesenie Národná rada schvaľuje, lebo tie väčšiny sú rôzne vo všetkých týchto troch prípadoch, čiže ešte raz, článok 114 Ústavy Slovenskej republiky hovorí o tom, že vláda je za výkon svojej funkcie zodpovedná Národnej rade Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky jej môže kedykoľvek vysloviť nedôveru. Nedôveru jej vyslovuje na návrh skupiny, najmenej 30 poslancov a obvykle to bývajú opoziční poslanci a obvykle sa taká schôdza má konať do siedmich dní od kedy o ňu požiadali. V prípade súčasnej vlády a súčasnej vládnej koalície sa taká schôdza konala až po mnohých mesiacoch, čo tiež bolo nerešpektovanie ústavy, ale teda postupuje sa týmto spôsobom. 30 poslancov a viac poslancov navrhne rokovať o nedôvere vlády a potom o tom rokuje parlament, čl. 114 ods. 2 hovorí o tom, že vláda môže kedykoľvek požiadať Národnú radu Slovenskej republiky o vyslovenie dôvery. To je iný inštitút a odsek 3 toho istého článku ústavy hovorí, že vláda môže spojiť hlasovanie o prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci s hlasovaním o dôvere vláde, čo je opäť iný inštitút a kým ten odsek jedna hovorí o návrhu opozície vysloviť nedôveru vláde, v tom druhom prípade vláda, aby si potvrdila, že má dostatočnú podporu v parlamente, môže požiadať Národnú radu o vyslovenie dôvery a v tom treťom prípade, keď chce si poistiť schválenie nejakej veci, tak ho môže spojiť s hlasovaním o dôvere, dôvere vláde. Nemožno tieto tri odseky, tieto tri rôzne inštitúty navzájom zamieňať a odlišuje sa ako som už avizoval aj väčšina, parlamentná väčšina, ktorou sa jednotlivé uznesenia schvaľujú. Na vyslovenie nedôvery vláde treba 76 poslancov, nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov Národnej rady. Na dôveru, na vyslovenie dôvery stačí nadpolovičná väčšina prítomných poslancov, čiže v situácií, keby bolo v parlamente prítomných a hlasovalo 76 poslancov, tak vám na dôveru stačí 39 hlasujúcich za, čiže z ústavného hľadiska na vyslovenie dôvery vám stačí menej poslancov ako na to, aby ste sa ubránili vysloveniu nedôvery na návrh opozície a keď sa spojí hlasovanie o nejakej veci s hlasovaním o dôvere, tak to zase závisí od toho aká väčšina je potrebná na schválenie tej veci. Ak ide o bežný zákon, tak stačí nadpolovičná väčšina prítomných poslancov, čiže teoreticky aj tých 39 poslancov. Ak ide o medzinárodnú zmluvu, tak na to, aby bola vyslovená dôvera vláde spôsobom, že sa schváli tá vec s ktorou je spojená, je potrebných 76 hlasov, nadpolovičná väčšina všetkých, ale vláda teoreticky môže spojiť napríklad hlasovanie o ústavnom zákone, o návrhu ústavného zákona s hlasovaním o dôvere a v takom prípade by na vyslovenie dôvery bolo potrebných 90 hlasov poslancov, lebo na schválenie ústavného zákona je potrebných 90 hlasov, takže teoreticky by sa mohlo stať, že 89 poslancov by hlasovalo za ústavný zákon a aj za dôveru vláde a tým že by neprešiel ten ústavný zákon, tak by nebola schválená dôvera vláde, čiže sú tam rôzne väčšiny, ale z hľadiska obrany vlády pred tým, že nebude mať dôveru parlamentu, tak v prípade, že sa hlasuje o návrhu na vyslovenie nedôvery, tak vláde stačí 75 poslancov, lebo opozícia musí získať 76 hlasov na, na to, aby bol schválený návrh na vyslovenie, vyslovenie nedôvery, ale v prípade dôvery, ak tu bude opozícia do nohy a bude tu 150 poslancov, tak vláda na dôveru potrebuje 76 hlasov, čiže o jeden viac ako ako v prípade návrhu na vyslovenie nedôvery a vláda má v tejto chvíli 79 alebo možno po včerajšku už iba 78 poslancov, neviem, ako sa bude správať pán poslanec Ferenčák. Vláda má tú potrebnú väčšinu, ktorou by si vedela zabezpečiť, aby jej Národná rada schválila dôveru, vyslovila dôveru. Napriek tomu, to vláda nerobí. Nemyslím si, že by sa bála, že, že jej nebude vyslovená dôvera. Vláda si jednoducho myslí, že si to môže dovoliť, že si môže dovoliť kašľať na ústavu, kašľať na pravidlá, tak ako na ústavu, pravidlá, zákonnosť, práva opozície, kašle dlhodobo v tejto snemovni. Postupuje sa cez skrátené legislatívne konanie, na ktoré nie sú dôvody, schvaľujú sa prílepky, odkladajú sa návrhy na nedôveru vláde, vláda kašle na ústavu.

Pán poslanec Kišš, hovorili ste o tom zvyšovaní si platov členov vlády a zároveň ste teda v inej súvislosti konštatovali, že vláda porušuje ústavu, porušuje ústavný zákon tým, že nepožiadala parlament o vyslovenie dôvery, tak ako je to určuje ústavný zákon. A, ale táto vláda vo všeobecnosti si nerobí ťažkú hlavu s porušovaním ústavy a chcel by som práve na tomto príklade poukázať, že porušením ústavného zákona, prinajmenšom ducha ústavného zákona, možno nie text ústavného zákona, bolo aj to zvýšenie si platov členov vlády, lebo to bolo obídenie ústavného zákona, ktorý hovorí, že v tomto sankčnom pásme majú byť platy členov vlády zmrazené. No a čo urobila vláda? Zvýšila si paušálne náhrady.
Čiže áno, litera zákona nebola nijako porušená, lebo platy členov vlády sú zmrazené, čiže z formálneho hľadiska akoby bolo všetko v poriadku, ale úplne sa tým popiera zmysel toho ústavného zákona, ktorý hovorí, že sú nejaké sankcie v jednotlivých sankčných pásmach a keď sa krajina dostane do nejakého sankčného pásma, tak jednou z tých sankcií je, že sa zmrazia platy členov vlády. A tu sú zmrazené platy členov vlády, ale v realite sú dvojnásobné, ako boli, boli predtým. Je to, je to drobnosť oproti tomu všetkému, čo pácha táto vláda na ekonomike, na ľuďoch, na spravodlivosti, na našej príslušnosti k západnému svetu, ale je to veľmi výstižný a symbolický signál, ktorý vyslala Ficova vláda občanom.

(Reakcia z pléna.) Pardon. Ďakujem kolegom za faktické poznámky a nestihnem zareagovať na všetkých. No pani poslankyňa Kolíková, tá otázka či ešte uvidíme skrátené legislatívne konanie, no asi ich budeme vidieť oveľa menej ako sme ich videli doteraz a nie preto, že by vo vládnej koalícii stúpol rešpekt dodžiavaniu pravidiel ale z dôvodu, že objavili čaro prílepkov. Že tie prílepky sú oveľa rýchlejšie a vedia cez nich oveľa rýchlejšie ako cez skrátené legislatívne konanie vybaviť čo chcú. A ak tu budú nejaké skrátené legislatívne konania tak v zásadne iba v situácii, keď na skrátené legislatívne konanie nebude dôvod a v situácii, keď na skrátené legislatívne konanie dôvod bude tak to poriešia formou prílepku. Už sa to opakuje. Lebo aj v decembri bola taká situácia, že na nejaké zákony by aj boli dôvody na skrátené legislatívne konanie ale oni to radšej vybavili formou prílepku. V tejto súvislosti dávam do pozornosti najnovšiu karikatúru Šutiho kde je, kde je zbierka zákonov Slovenskej republiky prerobená na zbierku prílepkov zákonov Slovenskej republiky. To by bolo výstižnejšie, keby sa tak volala tá zbierka, lebo stále viac sú to prílepky a nie skutočné zákony. Babráctvo a pomsta to je to o čom je tento zákon. Babráctvo a pomsta to je to o čom sú schválené pozmeňujúce návrhy a o čom je vláda tejto koalície.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku budem hovoriť o schválených pozmeňujúcich návrhoch. Budem hovoriť asi trochu pokojnejším tónom ako môj predrečník, ale čuduj sa svete rovnako ako on budem hovoriť o babráctve a o pomste, lebo práve o babráctve a o pomste sú schválené pozmeňujúce návrhy, ktoré budú tvoriť vlastne celý obsah toho zákona. A je to taká pekná vizitka súčasnej vládnej koalície, ktorej vládnutie z veľmi veľkej časti je práve o pomste a babráctve. Celý ten návrh zákona, tak ako bol predložený, bol vedený snahou chrániť komunistické symboly. To je je jeho podstata. Chrániť komunistické symboly a pomstiť sa tým, ktorí si myslia, že na verejných priestranstvách by komunistické symboly nemali byť. A že je to problém, keď sú na verejných priestranstvách komunistické symboly, tak sa im chce koalícia pomstiť tým, že zmení trestný zákon. Ale urobí to tak babrácky, že možno ten výsledok by bol úplne opačný ako bol ich zámer, a preto musia úplne prekopať, úplne celý zákon zmeniť a menia ho pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Šimka, ktorý je vlastne priznaním, že celý ten návrh bol babrácky a tak ho aspoň z formálnej stránky upravujú. Pozmeňujúci návrh pána poslanca Svobodu, neviem či je o pomste, pomstu tam veľmi nevidím, ale evidentne je priznaním babráctva pri riadení projektov, pri správe vecí verejných ako ministerstvom zdravotníctva, tak ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja je ukážkovým príkladom babráctva, keď sa niečo naplánuje a nestihne sa to z dôvodu vlastnej neschopnosti. A posledný pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Demečko v dvojici s pánom poslancom Bartekom je takisto o pomste a babráctve. O pomste preto, lebo ruší zákon o zrušení úradu na ochranu oznamovateľov a ten zákon o zrušení úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti by sme mohli tak stručne nazvať aj lex Šutaj Eštok. Pretože celý ten zákon vznikol ako prejav pomsty a babráctva ministra vnútra a predsedu HLAS-u, Matúša Šutaja Eštoka, ktorý v momente, keď sa stal ministrom, tak začal realizovať pomstu voči vyšetrovateľom, ktorí si dovolili vyšetrovať korupciu, aj keď sa týkala mocných ľudí z čias vlád SMER-u. Zbavil sa tých vyšetrovateľov, ale urobil to tak babrácky, že to bolo v rozpore so zákonom, že si nevypýtal súhlas úradu na ochranu oznamovateľov, ak išiel urobiť pracovnoprávny úkon voči chráneným oznamovateľom. Ani sa nepokúsil zistiť názor toho úradu. Arogantne ale urobil to tak babrácky, že to bolo v rozpore so zákonom. Že si nevypýtal, nevypýtal súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov, ak išiel urobiť pracovnoprávny úkon voči chráneným oznamovateľom, ani ani sa nepokúsil zistiť názor toho úradu. Arogantne a ako sa ukázalo babrácky, ich postavil mimo službu. Áno a potom prišli pokuty, lebo sa ukázalo, že to bolo za cenu porušenia zákona. A keď si Úrad na ochranu oznamovateľov dovolil konať v súlade so zákonom a ako nezávislá inštitúcia si plnil svoje povinnosti, tak prišla ďalšia politická pomsta ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Tentokrát voči úradu a voči jeho predsedníčke Zuzane Dlugošovej a priniesol pod pazuchou do vlády, na vládu a potom aj do parlamentu, návrh zákona o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov. Ale okrem toho, že to bola politická pomsta, tak opäť to urobil tak babrácky, že ústavný súd pozastavil činnosť tohto zákona. Aj Európska komisia pozastavila 580 miliónov eur, ako časť platby v rámci plánu obnovy práve v reakcii na schválenie tohto zákona, ktorý oslabuje boj proti korupcii a oslabuje ochranu oznamovateľov. A teda dnes, o pár minút bude schválený celý zákon a jeho súčasťou je aj zrušenie toho lex Šutaj Eštok, ktorý ste si schválili v skrátenom legislatívnom konaní v decembri. A je len absurdné, že v ten istý deň, keď koalícia ruší jeden lex Šutaj Eštok. Za cenu porušenia legislatívnych pravidiel, lebo to nerobí normálnym návrhom zákona, ktorý by mohol byť v skrátenom legislatívnom konaní. Ale robí to prílepkom. Tak v ten istý deň, keď koalícia zruší jeden lex Šutaj Eštok, tak druhý lex Šutaj Eštok nám posunie do parlamentu. A hovorím o novele civilného sporového poriadku, ktorá súvisí aj s tou témou prvého lex Šutaj Eštok, pretože iste si spomeniete na vrcholne babrácky výkon ministra vnútra Šutaja Eštoka, ktorý sa zabudol pozrieť do elektronickej schránky. A rozsudkom pre zmeškanie bol odsúdený na to, aby zaplatil odškodnenie za to, čo povedal voči vyšetrovateľom Čurilovcom. Ktorým sa chcel teda pomstiť a ktorých, ktorých prirovnával k mafiánom. A miesto toho, aby sa minister vnútra Šutaj Eštok naučil používať elektronickú schránku, tak do civilného sporového poriadku presadil ustanovenie, podľa ktorého na doručovanie rozsudku pre zmeškanie žalovanému, ktorým je fyzická osoba, ktorá nie je zastúpená, sa ustanovenia osobitného predpisu o doručovaní do elektronickej schránky nepoužijú. Inými slovami v podobnej situácii, mohol by byť rovnaký babrák, ale nebol by odsúdený pre, pretože nereagoval, že že sa nepozrel do svojej elektronickej schránky. A opäť je to vec, ktorá poškodí efektivitu súdneho konania, ktorá poškodí ľudí, ktorí sa chcú domôcť svojich práv na súde. Zvýhodní to ľudí, ktorí sa budú chcieť vyhýbať nielen plneniu svojich záväzkov, ale aj riadnemu súdnemu konaniu. Ale vyrieši to nejakú osobnú boliestku pána ministra vnútra. A ten návrh pred teda síce pán minister spravodlivosti Boris Susko, ale toto ustanovenie sa tam dostalo na základe pripomienkového konania ministerstva vnútra. A ministerstva v rámci pripomienkového konania zvyknú riešiť veci, ktoré patria do ich vecnej pôsobnosti. To je najčastejší prípad, keď sa ministerstvo vyjadruje k návrhu iného ministerstva. A niekedy sa vyjadrujú preto, lebo minister je aj politik a môže mať iný názor na danú problematiku ako minister, ktorý predkladá nejaký návrh do pripomienkového konania. Ale toto nebol ani jeden z tých dvoch prípadov. To nebola ani situácia, že by to patrilo do pôsobnosti ministerstva vnútra a nebola to ani situácia že, Hlas má na nejakú vec iný názor ako smer. A ministerstvo vnútra vedené predsedom hlasu sa vyjadruje k veci, ktorú predkladá minister, ako nominant minister spravodlivosti ako nominant Smeru. To bola osobná boliestka Matúša Šutaja Eštoka, ktorá sa dostala do zákona, novely zákona o civilnom sporovom poriadku. A ktorá, zacelí nejakú ranu, ktorú má a pocit krivdy, že musí platiť desaťtisíce eur, lebo sa nepozrel do elektronickej schránky. Alebo nebude na úkor ľudí, bude na úkor efektivity a korektného priebehu a rýchleho priebehu súdneho konania. Ale to je vedľajšie, lebo to je opäť vizitka vládnutia súčasnej vládnej koalície. Že neriešite problémy krajiny, neriešite problémy ľudí. Nehľadíte na to, čo je dôležité pre ľudí, čo je verejný záujem. Riešite si svoje osobné záujmy, svoje boliestky, svoju pomstu a navyše to robíte babráckym spôsobom, na ktorý dopláca celá krajina. Tak ako to bolo od tej prvej veľkej hanebnej novely trestného zákona. Kde ste ochránili sebe blízkych ľudí z radov, korupčníkov, podvodníkov a zlodejov a doplatili na to ľudia, ktorým boli zaťažení drobnými krádežami, doplatili na to obchodníci. Dopláca na to štátny rozpočet, lebo má nižšie príjmy, lebo je viacej daňových podvodov. A dopláca dopláca na to štát, lebo je väčšia korupcia a korupcia sa nestíha. Ale vy nemyslíte na krajinu myslíte len na seba a presne o tom sú aj tieto pozmeňujúce návrhy.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku budem hovoriť o schválených pozmeňujúcich návrhoch. Budem hovoriť asi trochu pokojnejším tónom ako môj predrečník, ale čuduj sa svete rovnako ako on budem hovoriť o babráctve a o pomste, lebo práve o babráctve a o pomste sú schválené pozmeňujúce návrhy, ktoré budú tvoriť vlastne celý obsah toho zákona. A je to taká pekná vizitka súčasnej vládnej koalície, ktorej vládnutie z veľmi veľkej časti je práve o pomste a babráctve. Celý ten návrh zákona, tak ako bol predložený, bol vedený snahou chrániť komunistické symboly. To je je jeho podstata. Chrániť komunistické symboly a pomstiť sa tým, ktorí si myslia, že na verejných priestranstvách by komunistické symboly nemali byť. A že je to problém, keď sú na verejných priestranstvách komunistické symboly, tak sa im chce koalícia pomstiť tým, že zmení trestný zákon. Ale urobí to tak babrácky, že možno ten výsledok by bol úplne opačný ako bol ich zámer, a preto musia úplne prekopať, úplne celý zákon zmeniť a menia ho pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Šimka, ktorý je vlastne priznaním, že celý ten návrh bol babrácky a tak ho aspoň z formálnej stránky upravujú. Pozmeňujúci návrh pána poslanca Svobodu, neviem či je o pomste, pomstu tam veľmi nevidím, ale evidentne je priznaním babráctva pri riadení projektov, pri správe vecí verejných ako ministerstvom zdravotníctva, tak ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja je ukážkovým príkladom babráctva, keď sa niečo naplánuje a nestihne sa to z dôvodu vlastnej neschopnosti. A posledný pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Demečko v dvojici s pánom poslancom Bartekom je takisto o pomste a babráctve. O pomste preto, lebo ruší zákon o zrušení úradu na ochranu oznamovateľov a ten zákon o zrušení úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti by sme mohli tak stručne nazvať aj lex Šutaj Eštok. Pretože celý ten zákon vznikol ako prejav pomsty a babráctva ministra vnútra a predsedu HLAS-u, Matúša Šutaja Eštoka, ktorý v momente, keď sa stal ministrom, tak začal realizovať pomstu voči vyšetrovateľom, ktorí si dovolili vyšetrovať korupciu, aj keď sa týkala mocných ľudí z čias vlád SMER-u. Zbavil sa tých vyšetrovateľov, ale urobil to tak babrácky, že to bolo v rozpore so zákonom, že si nevypýtal súhlas úradu na ochranu oznamovateľov, ak išiel urobiť pracovnoprávny úkon voči chráneným oznamovateľom. Ani sa nepokúsil zistiť názor toho úradu. Arogantne ale urobil to tak babrácky, že to bolo v rozpore so zákonom. Že si nevypýtal, nevypýtal súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov, ak išiel urobiť pracovnoprávny úkon voči chráneným oznamovateľom, ani ani sa nepokúsil zistiť názor toho úradu. Arogantne a ako sa ukázalo babrácky, ich postavil mimo službu. Áno a potom prišli pokuty, lebo sa ukázalo, že to bolo za cenu porušenia zákona. A keď si Úrad na ochranu oznamovateľov dovolil konať v súlade so zákonom a ako nezávislá inštitúcia si plnil svoje povinnosti, tak prišla ďalšia politická pomsta ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Tentokrát voči úradu a voči jeho predsedníčke Zuzane Dlugošovej a priniesol pod pazuchou do vlády, na vládu a potom aj do parlamentu, návrh zákona o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov. Ale okrem toho, že to bola politická pomsta, tak opäť to urobil tak babrácky, že ústavný súd pozastavil činnosť tohto zákona. Aj Európska komisia pozastavila 580 miliónov eur, ako časť platby v rámci plánu obnovy práve v reakcii na schválenie tohto zákona, ktorý oslabuje boj proti korupcii a oslabuje ochranu oznamovateľov. A teda dnes, o pár minút bude schválený celý zákon a jeho súčasťou je aj zrušenie toho lex Šutaj Eštok, ktorý ste si schválili v skrátenom legislatívnom konaní v decembri. A je len absurdné, že v ten istý deň, keď koalícia ruší jeden lex Šutaj Eštok. Za cenu porušenia legislatívnych pravidiel, lebo to nerobí normálnym návrhom zákona, ktorý by mohol byť v skrátenom legislatívnom konaní. Ale robí to prílepkom. Tak v ten istý deň, keď koalícia zruší jeden lex Šutaj Eštok, tak druhý lex Šutaj Eštok nám posunie do parlamentu. A hovorím o novele civilného sporového poriadku, ktorá súvisí aj s tou témou prvého lex Šutaj Eštok, pretože iste si spomeniete na vrcholne babrácky výkon ministra vnútra Šutaja Eštoka, ktorý sa zabudol pozrieť do elektronickej schránky. A rozsudkom pre zmeškanie bol odsúdený na to, aby zaplatil odškodnenie za to, čo povedal voči vyšetrovateľom Čurilovcom. Ktorým sa chcel teda pomstiť a ktorých, ktorých prirovnával k mafiánom. A miesto toho, aby sa minister vnútra Šutaj Eštok naučil používať elektronickú schránku, tak do civilného sporového poriadku presadil ustanovenie, podľa ktorého na doručovanie rozsudku pre zmeškanie žalovanému, ktorým je fyzická osoba, ktorá nie je zastúpená, sa ustanovenia osobitného predpisu o doručovaní do elektronickej schránky nepoužijú. Inými slovami v podobnej situácii, mohol by byť rovnaký babrák, ale nebol by odsúdený pre, pretože nereagoval, že že sa nepozrel do svojej elektronickej schránky. A opäť je to vec, ktorá poškodí efektivitu súdneho konania, ktorá poškodí ľudí, ktorí sa chcú domôcť svojich práv na súde. Zvýhodní to ľudí, ktorí sa budú chcieť vyhýbať nielen plneniu svojich záväzkov, ale aj riadnemu súdnemu konaniu. Ale vyrieši to nejakú osobnú boliestku pána ministra vnútra. A ten návrh pred teda síce pán minister spravodlivosti Boris Susko, ale toto ustanovenie sa tam dostalo na základe pripomienkového konania ministerstva vnútra. A ministerstva v rámci pripomienkového konania zvyknú riešiť veci, ktoré patria do ich vecnej pôsobnosti. To je najčastejší prípad, keď sa ministerstvo vyjadruje k návrhu iného ministerstva. A niekedy sa vyjadrujú preto, lebo minister je aj politik a môže mať iný názor na danú problematiku ako minister, ktorý predkladá nejaký návrh do pripomienkového konania. Ale toto nebol ani jeden z tých dvoch prípadov. To nebola ani situácia, že by to patrilo do pôsobnosti ministerstva vnútra a nebola to ani situácia že, Hlas má na nejakú vec iný názor ako smer. A ministerstvo vnútra vedené predsedom hlasu sa vyjadruje k veci, ktorú predkladá minister, ako nominant minister spravodlivosti ako nominant Smeru. To bola osobná boliestka Matúša Šutaja Eštoka, ktorá sa dostala do zákona, novely zákona o civilnom sporovom poriadku. A ktorá, zacelí nejakú ranu, ktorú má a pocit krivdy, že musí platiť desaťtisíce eur, lebo sa nepozrel do elektronickej schránky. Alebo nebude na úkor ľudí, bude na úkor efektivity a korektného priebehu a rýchleho priebehu súdneho konania. Ale to je vedľajšie, lebo to je opäť vizitka vládnutia súčasnej vládnej koalície. Že neriešite problémy krajiny, neriešite problémy ľudí. Nehľadíte na to, čo je dôležité pre ľudí, čo je verejný záujem. Riešite si svoje osobné záujmy, svoje boliestky, svoju pomstu a navyše to robíte babráckym spôsobom, na ktorý dopláca celá krajina. Tak ako to bolo od tej prvej veľkej hanebnej novely trestného zákona. Kde ste ochránili sebe blízkych ľudí z radov, korupčníkov, podvodníkov a zlodejov a doplatili na to ľudia, ktorým boli zaťažení drobnými krádežami, doplatili na to obchodníci. Dopláca na to štátny rozpočet, lebo má nižšie príjmy, lebo je viacej daňových podvodov. A dopláca dopláca na to štát, lebo je väčšia korupcia a korupcia sa nestíha. Ale vy nemyslíte na krajinu myslíte len na seba a presne o tom sú aj tieto pozmeňujúce návrhy.

Pán poslanec Hargaš, ja na rozdiel od vás by som videl ten vstup pána predsedajúceho podpredsedu Žigu pozitívne, lebo ja si myslím, že on vlastne potvrdzuje to, čo ste hovorili a to čo tu viacerí z nás hovoria od rána a naozaj si predstavme človeka, ktorý vie o tom, že rokujeme o novele Trestného zákona, ktorá sa týka vojnových hrobov a teraz zrazu počuje nejakého opozičného poslanca, ktorý mu tu rozpráva niečo o digitalizácii životných situáciách a podobných veciach, tak je jasné, že to predsa nemôže súvisieť s tým návrhom zákona a v rozprave by sme sa mali vyjadrovať k veci, takže, takže je logické, že predsedajúci upozorní na to, že to predsa nesúvisí s návrhom zákona a tým vlastne potvrdzuje, že tie pozmeňujúce návrhy, ktoré predložili koaliční poslanci, sú prílepky, lebo nesúvisia s návrhom zákona. Čiže berme to pozitívne.

Pán poslanec Šimko, naozaj je tu asi zásadná nezhoda v tom, že čoho sa týka váš návrh zákona, lebo poškodzovanie pamätníkov, poškodzovanie hrobov, poškodzovanie vojnových hrobov, to všetko je už dnes kryté zákonmi a môžme za to ukladať tresty aj v rámci trestného konania -- hanobenie miesta posledného odpočinku, poškodzovanie cudzej veci, poškodzovanie kultúrnej pamiatky. To, čo je problém na ktorý reagujete a s tým súvisí aj vaše vystúpenie, či na týchto hroboch, na tých pamätníkoch majú byť symboli komunistickej totality, komunistického režimu, lebo primárne tie sú poškodzované. To je kauza v Košiciach. A ja sa vás teda chcem spýtať, či vám neprekáža, ak na hroboch a pamätníkoch sú kosáky a kladivá, ktoré sú symbolmi komunistickej totality, komunistickej ideológie, komunistického zločinnéh režimu. My sme tu mali v 20. storočí dva zločinecké režimy, dva totalitné režimy, ktoré tu vládli. Jedne bol fašistický a druhý bol komunistický. A nevnímate ako problém, že symboly toho jedného, teda komunistického sú stále verejne prítomné, prehliadajú sa a nepostupuje sa voči nim rovnako dôsledne, ako voči symbolom toho druhého, fašistického, ale nacistického? Ja to ako problém vidím a z vášho vystúpenia mám pocit, že vy to ako problém nevnímate a naopak, že to obhajujete. A rovnako tie prílepky k tomu, k tomu by bolo tiež sa pekné vyjadriť, že či to vnímate ako problém, alebo nie, lebo oni vám idú sa dostať do vášho návrhu zákona a sú to veci, ktoré sú v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku a porušovaním parlamentných pravidiel.

Pani poslankyňa Števulová zisťujem, že ty si taká veľmi empatická osoba, lebo povedala si, že cítiš pocit prenesenej hanby za tento zákon. Ja si myslím, že koaliční poslanci a vláda by mali cítiť pocit hanby, nijako nie prenesenej, ale hanby, lebo za to zodpovedajú a my nemáme čo cítiť nejakú prenesenú hanbu, lebo veď my sme ich na to upozorňovali, my sme im hovorili, že je to zlé. My sme si naopak urobili svoju robotu, robili sme to, čo sme mali. Upozorňovali sme na zlý protiústavný a v rozpore s európskym plánom a našimi záväzkami voči plánu obnovy zákon, čiže a keby sme to nerobili, keby sme tak dlho nerozprávali, čo sa im nepáčilo a čo nám vyčítali, keby sme nedali návrh na Ústavný súd a keby Ústavný súd nereagoval tak rýchlo a nepozastavil tú účinnosť, tak by to nebolo len nejaké pozastavenie účinnosti, pozastavenie časti platby vo výške 590 miliónov, ale je možné, že by Slovenská republika definitívne prišla o tie peniaze, pretože ten návrh, keby nadobudol účinnosť, tak už by sa to stalo, už by sa to nedalo napraviť. Teraz sa to dá napraviť. Síce by sa to nemalo robiť takto prílepkami, ale zrušiť ten zrušujúci zákon treba a keď sa to udeje, tak sa to napraví a nebude problém potom s peniazmi z plánu obnovy, ale keby sme nediskutovali tak obsiahlo a keby sme, keby Ústavný súd nepozastavil účinnosť, tak už by tie peniaze boli zrejme definitívne fuč a veľmi dobre si povedala, že teraz by tu mal sedieť pán minister vnútra Matúš Šutaj Eštok a vysvetľovať to, obhajovať to. Ja to opäť porovnám s ministrom obrany Kaliňákom, ktorý tu v decembri, keď presadzoval svoj prílepok k návrhu zákona o obchodnom registri, ktorý sa týkal obranných aktívnych záloh, bol to prílepok, ale prišiel sem, vysvetľoval to, tiež zle, ale úplne iná úroveň.

Ďakujem kolegom a kolegyniam za faktické poznámky a väčšina alebo veľká časť sa točila práve okolo tých prílepkov. A tu by som chcel pripomenúť, že explicitný zákaz prílepkov sa dostal do zákona o rokovacom poriadku v roku 2015. Bol zdôvodnený, tá novela bola zdôvodnená tak, že do rokovacieho poriadku sa explicitne ustanovuje, že pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona. Ide o obmedzenie predkladania tzv. prílepkov, čiže vecne nesúvisiacich noviel. Ak by takáto situácia nastala, predsedajúci nedá o návrhu hlasovať. O námietke poslanca, ktorý návrh podal proti tomuto rozhodnutiu, rozhodne Národná rada bez rozpravy. Vzhľadom na to, že hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch podaných na schôdzi Národnej rady sa môže najskôr po uplynutí 48 hodín od ich podania v rozprave. Zaujímavé, že? Sa vytvára v tomto štádiu legislatívneho procesu časový priestor na vecné posúdenie podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Na tomto návrhu je zaujímavé to, že mal troch predkladateľov. A okrem nebohého pána poslanca Číža, poslankyne Laššákovej, ktorá medzičasom bola na Ústavnom súde a už nie je a za dva a pol roka nebola schopná Národná rada zvoliť niekoho, kto by išiel na Ústavný súd, tak tretím predkladateľom, alebo dokonca prvým predkladateľom tohto návrhu zákona, ktorý zakázal prílepky, bol pán poslanec, vtedy predseda Národnej rady a dnes prezident, Peter Pellegrini. Čiže vďaka Petrovi Pellegrinimu máme v zákone o rokovacom poriadku zákaz prílepkov. Napriek tomu, jeho koaliční partneri tento zákaz neustále porušujú a on tie zákony obvykle pod... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)