Videokanál poslanca

Ja myslím, že aj pravdu, to prerieknutie bolo milé, pán predseda.
Pán poslanec Šmilňák, povedali ste, že ste hrdý na tradičnú rodinu a na tradičné rodiny.
Ja sa chcem spýtať, že či si myslíte, že aj pani poslankyňa Plaváková napríklad môže byť hrdá na svoju rodinu, na svoju partnerku, na ich dcéru, alebo teda iba tradičné rodiny môžu byť hrdé na rodinu, a teda rodiny, ktoré nezapadajú do toho konceptu tradičnej rodiny z akéhokoľvek dôvodu, napríklad, že nie sú tvorené mužom, ženou a deťmi, ale napríklad dvoma ženami a ich dieťaťom, tak tie nemôžu byť hrdé, tie si nezaslúžia úctu, tie si nezaslúžia rešpekt, tie by sme tam, ako nejakú dôstojnosť ich, ich nemusíme akceptovať. Naozaj by ma to zaujímalo, že špeciálne vy ako to, ako to vidíte, lebo aj z toho vášho návrhu vyplýva, akoby ste ten typ rodín vytesňovali, lebo to potom vlastne z toho vášho návrhu priamo vyplýva, že, že rodičia v takejto rodine nie sú rodičia, lebo tam, keď je tam matka a matka, no tak to nespĺňa tú definíciu, ktorú pre rodičov chcete dať priamo do ústavy.

Pán poslanec Škripek, len by som teda upresnil. Povedali ste, že SaS po vražde na Zámockej prišla s návrhom registrovaných partnerstiev.
Nie je to pravda. SaS prišla s návrhom zákona o partnerskom spolužití. Bol to úplne minimalistický návrh, ktorý vychádzal z toho, na čom sme sa dohodli v rámci predchádzajúcej vládnej koalície. To bol zakomponované, zakomponované dokonca, neviem, či v koaličnej zmluve, alebo v programovom vyhlásení vlády. Ja som teda nikdy nepoužil ten argument, že teraz nie je vhodná doba, a tiež si myslím, že ten argument sa nadužíva a používa sa aj nesprávne, ale používa sa z oboch strán, aby sme boli spravodliví, keď, keď niekto vyjde či už s registrovanými partnerstvami, alebo, alebo povedzme s interrupciami, tak vždycky sa, vždycky padne aj ten argument, že nie je správna doba. Ak to niekto myslí vážne, tak je správna doba, lebo vždycky sa nájdu problémy, ktoré sú dôležitejšie, ale problém je, keď sa to používa na prekrývanie alebo nejaké, nejaké účelové rozdúchavanie konfliktov, ale to si nemyslím, že je napr. prípad KDH.
No a opäť ste sa vyjadrili k tej pani učiteľke, ktorá si výročie vraždy na Zámockej chcela pripomenúť cez dúhovosť, a hovoríte, že mali by sme si pripomínať nenávisť, extrémizmus a že však tam mohli byť obeťou aj Židia, alebo pán premiér Heger. No ale hovorili ste to a mali ste na saku žltú stužku, ktorá je prejavom solidarity s unesenými počas útoku Hamasu 7. októbra. Vyjadrujete tým solidaritu so Židmi, s ľuďmi z Izraela, čiže nielen všeobecné odsúdenie terorizmu alebo náboženského extrémizmu, ale hovorí sa o tom konkrétnom.
Čiže keď je dôvodom nenávisť k LGBTI, tak treba... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Kolíková, tak ja si myslím, že je dôležité hovoriť o ľudskej dôstojnosti, o rešpekte k menšinám, o rešpekte k inakosti, rešpekte k iným ľuďom, lebo to sú veci, o ktoré, o ktoré údajne teda ide aj predkladateľom, teda najmä pokiaľ ide o to tú, o tú dôstojnosť.
A, bohužiaľ, tá nenávistná atmosféra, ktorú vytvárajú niektorí politici alebo nevraživosť, alebo také to pohŕdanie a podceňovanie a spochybňovanie tých iných ľudí prispieva k tomu, aká je atmosféra v spoločnosti. Niekto robí politicky účelovo, lebo chce z toho vytrieskať politické body, prekryť iné témy, sústrediť verejnú debatu na niečo, čo bude rozdeľovať spoločnosť spôsobom, ktorý mu vyhovuje, alebo rozdeľovať, rozdeľovať opozíciu, ale nielen táto účelovosť na prekrývanie iných tém, ale aj, aj necitlivosť vo vyjadreniach je problém, ilustračne povedať o celej skupine ľudí, že nie je schopná viesť dialóg, je necitlivé, hoci je to možno myslené úprimne, nie je to žiadne prekrývanie, ale je to nepravdivé a je to necitlivé.
A keď je niekto napadnutý a zbitý, pretože hovorí po maďarsky, ako sa to stalo Hedvige Malinovej v roku 2006 alebo skupine mladých ľudí na Šafárikovom námestí celkom nedávno v Bratislave, tak nestačí hovoriť o tom, že odsudzujeme akékoľvek násilie a napadnutie. Áno, veď odsudzujeme, ale treba pomenovať aj tie dôvody. A keď sú tie dôvody, že, že to boli Maďari alebo ľudia hovoriaci po maďarsky, tak treba o tom hovoriť. A rovnako treba hovoriť o tom, keď boli v Teplárni zavraždení dvaja mladí ľudia z dôvodu, že vrah nenávidel LGBTI, tak je úplne logické a legitímne, že sa, že sa o tom hovorí.

Pán poslanec Majerský, teda vyjadrím sa k tej časti, kde ste hovorili, že to, čo je v návrhu, že rodičmi dieťaťa sú matka a otec, matkou dieťaťa je žena a otcom dieťaťa je muž, a hovoril ste, že tak to je z biologického hľadiska, no ale reálne tými rodičmi sú tí ľudia, ktorí to dieťa vychovávajú, lebo môže byť biologickým otcom darca spermií pri umelom oplodnení, môže byť biologickým otcom muž, ktorý znásilní ženu, a ak, ak sa z toho narodí dieťa, tak bude biologickým. Alebo môže to byť muž, ktorý splodil v nejakom predchádzajúcom vzťahu alebo v nejakom, v nejakom mimovoľnom sexuálnom, sexuálnom pomere, ale reálne tým otcom nebude, nebude, nebude tento muž v žiadnej z týchto situácií, ale otcom bude partner, partner ženy, pokiaľ má toho partnera a pokiaľ s ním vychováva, či už je to manžel, alebo partner, alebo inak spolu žijúca, žijúca osoba, a teda naozaj potom nerozumiem, že prečo, ak napríklad spolu žijú dve ženy alebo dvaja muži, že prečo spochybňujete, že oni sú, oni sú rodičia.
Veď tu nikto netvrdí, že sú biologickí rodičia, ale význam slova rodič predsa nie je, nie je iba o biológii. Je to, je to o vzťahu. Je to o vzťahu k tomu dieťaťu. To je tam to primárne, to je tam to dôležité, to je dôležité pre dieťa, aby mal rodičov, ktorí ho vychovávajú, ktorí ho milujú, ktorí sa oňho starajú, to je to podstatné, aký majú tí rodičia k nemu vzťah, nie to, či je to muž a žena, alebo žena a žena, alebo muž a muž.
Dôležitý je ten vzťah, bezpečie pre dieťa. (Potlesk.)

Pán poslanec Majerský, hovorili ste o tom, že často sa používa ten argument, že teraz nie je čas meniť ústavu. Naozaj k zmenám ústavy by sme mali pristupovať asi zdržanlivejšie, ako sa to deje na Slovensku, lebo mení sa príliš často. Ale súhlasím s tým, že toto nemá byť, nemá byť ten hlavný argument a používa sa to aj z jednej, aj z druhej strany, že prečo navrhujete toto alebo ono, lebo veď máme iné, dôležitejšie problémy. To by sa potom nemohlo navrhovať skoro nič.
Ale myslím si, že je dôležitá aj, aj motivácia predkladateľov, a ja nemám dôvod spochybňovať, že KDH naozaj úprimne predkladá návrh, s ktorým je stotožnená, stotožnené, ktorý dlhodobo, dlhodobo tieto veci presadzuje. Môžem, nemusím súhlasiť. S niektorými súhlasím, niektorými nesúhlasím, ale, ale teda motivácia toho druhého návrhu je úplne iná. Vy ste povedali, že sú témy, ktoré by nás mali spájať, zvlášť keď hovoríme o ústave. Ale SMER to robí presne preto, aby nás rozdeľoval, nie aby nás spájal. A, bohužiaľ, aj KDH v niektorých bodoch svojho návrhu nás rozdeľuje, nespája. Nevravím, že to je dôvod, prečo to predkladáte, ale má to tieto dôsledky.
K tej úprave vystupovania z EÚ a NATO súhlasím, len by som možno v tej argumentácii viac dal dôraz na to, že Európska únia nie je iba o miliardách, ktoré odtiaľ dostávame, ale Európska únia bude mať pre nás význam aj raz, keď už nebudeme čistým príjemcom, lebo je to priestor ekonomickej spolupráce, ťahá to našu ekonomiku, pomáha nám to hospodársky a je to hlavne civilizačné ukotvenie Slovenska.
Posledná vec, povedali ste, že KDH sa snaží chrániť hodnoty a dôstojnosť každého jedného človeka, v návrhu máte, že rodičmi dieťaťa sú matka a otec, matkou dieťaťa je žena a otcom dieťaťa je muž, čím vlastne hovoríte, že pani poslankyňa Plaváková a jej partnerka nie sú rodičmi svojej dcéry. Tým chránite jej dôstojnosť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja úplne súhlasím, pán predsedajúci. Mali by sme reagovať na rečníka, nie na faktické poznámky, ako napríklad pani poslankyňa Plevíková reagovala na faktickú poznámku pána poslanca Dubéciho. Tak také by sa nemalo. Súhlasím, súhlasím s vami, takže ja budem reagovať na vystúpenie pani poslankyne Plavákovej.
Súhlasím s tým, že tá novela ústavy, s ktorou prichádza vláda, je v líniách putinizácie Slovenska a tak ako, ako tie útoky na mimovládky, ako útoky na médiá, občiansku spoločnosť, na kritikov vlády, spochybňovanie, spochybňovanie práva protestovať. A koaliční politici sa veľmi čudujú, že ten zákon je označovaný, ten zákon o mimovládkach za ruský zákon, ako by tam išlo o to, že je to od slova doslova opísané. Nie. To zapadá do tej celej línie útoku a spochybňovania mimovládnych organizácií. A súčasťou toho je aj útok a spochybňovanie práv LGBTI ľudí a to, to je presne v tej línii.
A, pani poslankyňa Plaváková, tvoje vystúpenie bolo silné. Bolo silné najmä z dôvodu, že bolo alebo aj z dôvodu, že bolo osobné, že sa ťa to osobne týka a možno, ak ťa niekto počúval, tak by mu to mohlo pomôcť uvedomiť si, že tu nehovoríme o nejakých teoretických otázkach alebo, alebo ideologických bojoch, ale hovoríme o živých ľuďoch, živých ľuďoch, ktorých sa to dotýka a ktorým niekto spochybňuje, že, že napríklad ty, tvoja partnerka, vaša dcéra, že vy nie ste rodina, lebo, lebo k tomu smeruje ten zákon. Spochybňuje, dáva do ústavy, že osvojiť si, osvojiť si deti môžu len, len manželia a dôležité je, aký je tam zámer.
A ten zámer je úplne jasný a smeruje k tej putinizácii.

...by som chcel k interpeláciám ako povedať, že považujem túto, túto odpoveď pani ministerky na moje dve interpelácie za neuspokojivú a teda mrzí ma, že tu nie je medzi nami, aby si to, aby si to vypočula, ale tak snáď jej to niekto bude tlmočiť a som teda veľmi zvedavý, či tí, čo budú hlasovať za to, že tá odpoveď pani ministerky bola uspokojivá, by vedeli zdôvodniť, že čo je na takejto odpovedi uspokojivé, lebo podľa môjho názoru vonkoncom nič.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená najmenej tretina členov vlády prítomná na interpeláciách v zmysle zákona o rokovacom poriadku, ale teraz sme ešte v bode odpovede na interpelácie. Chcel by som sa vyjadriť k interpeláciám pod bodmi 20 a 21. Sú to dve interpelácie, ktoré som adresoval pani ministerke kultúry Martine Šimkovičovej a dostal som na ne jednu spoločnú odpoveď. A teda podľa § 130 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku na najbližšiu schôdzu Národnej sa po doručení odpovede na interpeláciu zaradí rozprava o tejto odpovedi. Interpelovaný je povinný byť na rozprave prítomný. Teda neviem, či je tu pani ministerka kultúry Martina Šimkovičová, ale teda podľa § 130 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku by mala byť prítomná a nie je prítomná. Čiže konštatujem, že porušila, nie, tam je, interpelovaný je povinný byť prítomný, čiže nebol dodržaný zákon o rokovacom poriadku.
Podľa § 130 ods. 5 interpelujúci sa vyjadrí, či považuje odpoveď za uspokojivú, tak ja sa teda vyjadrujem, že odpoveď pani ministerky na moje interpelácie uvedené pod bodmi č. 20 a 21 za uspokojivé nepovažujem. A teda v zmysle ods. 6 Národná rada zaujme uznesením stanovisko k odpovedi na interpeláciu, ktorú interpelujúci nepovažuje za uspokojivú. Takže predpokladám, že sa o tom bude hlasovať. A teda aby neostal iba pri konštatovaní, že prečo považujem odpoveď pani ministerky za neuspokojivú, tak by som rád objasnil, čo som sa pýtal pani ministerky a čo mi pani ministerka odpovedala.
Moje otázky sa týkali vymenovanie členov Rady Fondu na podporu umenia ministerkou kultúru, to bol jeden balík otázok a druhý balík otázok sa týkal vymenovanie špeciálne pána Slavomíra Lopúcha do Rady Fondu na podporu umenia, ktorý mal byť vymenovaný ako zástupca samospráv. Pýtal som sa pani ministerky, či by mi mohla poskytnúť štruktúrované životopisy vymenovaných členov. A pýtal som sa na doklady preukazajúce, že nimi vymenovaní členovia spĺňajú podmienku najmenej päťročnej odbornej praxe v oblasti umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu v zmysle zákona o Fonde na podporu umenia. Pýtal som sa, ktoré osoby jej navrhli alebo odporučili jednotlivých vymenovaných členov Rady FPU. Spýtal som sa na písomné vyhotovenie takých návrhov, pokiaľ existujú. A spýtal som sa na dôvody, pre ktoré boli jednotliví členovia Rady FPU pani ministerkou kultúry vybraní a vymenovaní do funkcie.
V prípade pána Slavomíra Lopúcha a jeho vymenovanie za člena Rady Fondu na podporu umenia, ktorý zastupoval, už nezastupuje, samosprávy som sa spýtal, konkrétne ktorí starostovia, ktorí primátori alebo ktorí predsedovia samosprávnych krajov alebo zástupcovia iných subjektov pani ministerke navrhli vymenovať pána Lopúcha za člena Rady, lebo mal byť vymenovaný na návrh niektorého z týchto subjektov. Rovnako som sa spýtal na personálny návrh a jeho zdôvodnenie. Pýtal som sa na ďalšie personálne návrhy, ktoré prišli pani ministerke a opäť som si pýtal životopis, doklady preukazujúce splnenie podmienky v zmysle zákona, teda tej najmenej päťročnej odbornej praxe v oblasti umenia a kultúry alebo kreatívneho priemyslu pánom Lopúchom. Pýtal som sa aj na ostatných kandidátov, kto ich navrhol a ako to bolo odôvodnené. Pýtam som sa pani ministerky, na základe akých kritérií sa rozhodovala, ktorých kandidátov navrhnutých starostami obcí, primátormi miest a predsedami samosprávnych krajov vymenuje za člena Rady FPU. Lebo bolo známe, že tých návrhov bolo viacej a niektoré z tých subjektov, ktoré kandidátov navrhli, to aj zverejnili. A pýtam som sa na dôvody, prečo bol vymenovaný práve pán Slavomír Lopúch.
No a pani ministerka mi v odpovedi na interpeláciu uviedla, teda zopakovala tie moje otázky a ten zvyšok je veľmi stručný, tak ho prečítam:
„Dovoľujem si vás informovať, že ministerstvo kultúry zaujalo stanovisko dňa 7. a 8. januára vo forme rozhodnutí o nesprístupnení informácií v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám a to listami," a teraz sú tam uvedené listy, čísla listov. „Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky nevyplýva povinnosť zverejňovať' dokumentáciu týkajúcu sa osobných údajov dotknutých osôb nad rámec ustanovenia § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií. Rovnako zverejnenie požadovaných informácií či iných osobných údajov by bolo v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov. S pozdravom," podpísaná pani ministerka Šimkovičová.
Ja som požiadal o niektoré z týchto informácií aj vo forme žiadosti podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám a pani minister.. alebo teda ministerstvo, aby som bol presný, ministerstvo mi ich odmietlo sprístupniť odvolávajúc sa na to, že nemôže, lebo sú tam osobné údaje. Tu by som len povedal, že dobre, osobné údaje môžu byť v životopise, ale informácia o povedzme doklade preukazujúcom splnenie zákonnej podmienky najmenej päťročnej praxe nie je osobným údajom. Rovnako nie je osobným údajom informácia o tom, ktoré subjekty navrhli vymenovanie kandidáta. Nie je osobným údajom informácia o dôvodoch, pre ktorý bol vybraný ten-ktorý kandidát. Nie je osobným údajom informácia o ďalších navrhovateľoch, ktorí navrhli iných kandidátov, ktorí boli neúspešní. Nie je osobným údajom informácia o odôvodnení takýchto personálnych návrhov. A nie je osobným údajom ani informácia o kritériách, na základe ktorých sa pani ministerka rozhodovala ktorého z navrhnutých kandidátov si vyberie a vymenuje.
Takže to odmietnutie zo strany ministerstva bolo neodôvodnené a samozrejme, že som podal rozklad proti takému rozhodnutiu. No a zaujímavé je, že pani ministerka tomu rozkladu vyhovela. A pani ministerka, to by som teda chcel oceniť, zrušila rozhodnutie ministerstva kultúry, ktorým mi bolo odmietnuté sprístupniť tie požadované informácie. Vec vrátila ministerstvu na nové prejednanie a rozhodnutie. Opäť odôvodnenie toho rozhodnutia o rozklade spočíva v tom, že teda ministerstvo vymenovalo tam dotknuté ustanovenia zákona, zrekapitulovalo, čo som namietal, a konštatovalo, že ministerstvo sa pri vydaní rozhodnutia o odmietnutí neriadilo zákonnými ustanoveniami, alebo respektíve dôsledne sa neriadilo. Dôvodom zrušenia rozkladom napadnutého rozhodnutia ministerstva aj jeho nepreskúmateľnosť, a to najmä pre nesprávnu formuláciu výroku rozhodnutia a jemu zodpovedajúcemu a naviac nedostatočnému odôvodneniu. A teda veľmi presvedčilo pani ministerka v tom rozhodnutí o rozklade argumentuje, prečo je to rozhodnutie o odmietnutí sprístupnenia informácií nezákonné, nie je v súlade s citovanými ustanoveniami zákona o slobodnom prístupe k informáciám a teda ministerstvo bude rozhodovať nanovo. Čo neznamená, že tie informácie mi budú poskytnuté, ale ten výrok bude musieť byť inak formulovaný, precíznejšie. A aj to odôvodnenie bude musieť byť podrobnejšie, presvedčivejšie, bude musieť byť také, aby bolo podrobiteľné preskúmaniu.
Takže ja teraz neviem, či má pravdu ministerka kultúry, ktorá logicky, správne a podľa môjho názoru zákonným spôsobom rozhodla o tom, že ruší rozhodnutie ministerstva, ktorými bolo odmietnuté sprístupniť požadované informácie, alebo má pravdu ministerka kultúry, ktorá mi odpovedá na interpeláciu spôsobom, ktorý protirečí rozhodnutiu tej istej ministerky kultúry vo veci rozkladu proti rozhodnutiu ministerstva kultúry o odmietnutí požadovaných informácií, lebo nemôže byť v poriadku jedno, aj druhé. Nemôže mať pravdu ministerka odpovedajúca na interpeláciu tak, že neodpoviem na interpeláciu, lebo nie sú dôvody na sprístupnenie informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám a zároveň ministerka, ktorá tvrdí, že tie dôvody, ktoré boli dôvodom na rozhodnutie o odmietnutí prístupu k informáciám, boli nezákonné. Buď jedno, alebo druhé. Mne sa zdala oveľa presvedčivejšia pani ministerka, keď na základe preskúmania v rozkladovej komisii logicky argumentuje a podrobne argumentuje, v čom to rozhodnutie ministerstva kultúry nebolo v súlade so zákonom, ako ministerka kultúry, ktorá vybavuje, ešte raz, odpoveď na interpeláciu spôsobom, že sa iba odvolá na to, že tie informácie neboli sprístupnené podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Nemôžem v tejto veci robiť viac vo vzťahu k interpeláciám ako povedať, že považujem túto, túto odpoveď pani ministerky na moje dve interpelácie za neuspokojivú a teda mrzí ma, že tu nie je medzi nami, aby si to, aby si to vypočula, ale tak snáď jej to niekto bude tlmočiť a som teda veľmi zvedavý, či tí, čo budú hlasovať za to, že tá odpoveď pani ministerky bola uspokojivá, by vedeli zdôvodniť, že čo je na takejto odpovedi uspokojivé, lebo podľa môjho názoru vonkoncom nič.

Ďakujem za prečítanie odpovede. Ale teda obvykle, keď sú nejaké vyšetrovania také, ktoré sú predmetom širšieho záujmu verejnosti, tak aspoň nejaké informácie sa poskytujú. Napríklad keď hrozil puč v krajine, tak boli sme informovaní aj na utajenej schôdzi Národnej rady, aj potom verejnosť bola na niekoľkých tlačových besedách informovaná o tom, ako tu hrozí prevrat, aké temné sily zo zahraničia tu pripravujú, pripravujú puč a násilné obsadenie budov. A teda opakovane sa k tomu aj verejne vyjadrovali viacerí ústavní činitelia. Takže tak závažná vec, ako je vyšetrovanie útoku na kataster, ktorý znefunkčnil ten kataster a dodnes nie je plne funkčný, si myslím, že aspoň nejaké informácie by si verejnosť zaslúžila aj o tom, že kto to spôsobil. Ja rozumiem, že nie je možné zverejniť, zverejniť všetky detaily, ale teda, že či to vyšetrovanie už nejako pokročilo a či sa už vedie nejaké trestné stíhanie voči konkrétnej osobe alebo aspoň aký je odhad, že kedy by mohli byť výsledky, tak to si myslím, že to by verejnosť uvítala a uvítala by to oveľa viac ako informácie o nejakých vyfabulovaných obvineniach z pripravovaného prevratu a pripravovaného puču.