Videokanál poslanca

Národnej rady. Toto je ďaleko väčší problém ako nejaké nápisy na nálepkách alebo to, že si niekto napíše „Smer mafia nechceme nám“ na svoje sako. Áno, spôsob, akým sa rokuje, je problematický a teraz sa to má dať ešte aj do podrobnejších pravidiel, že tu ani len sedieť nemusia navrhovatelia, hoci sa rokuje o ich návrhoch. A nikto nepovedal, čím je to odôvodnené, lebo to odôvodnenie chýba. Tam je iba všeobecne, že sa robia podrobnejšie pravidlá, ale nie je o dôvode napríklad, prečo toto ustanovenie tam má byť.

Pani poslankyňa Plaváková, môžem len teraz zopakovať, že je to také symbolické, že sa práve pri rokovaní o podrobnejších pravidlách rokovania, ktoré sa odvíjajú alebo sa majú odvíjať od novely rokovacieho poriadku, stala situácia, že bolo rokovanie prerušené a že bol poslanec svojvoľne vykázaný predsedajúcim bez toho, aby to bolo reálne o dôvode. A to je jeden z hlavných problémov celej novely rokovacieho poriadku, nie, že či sa nejako zvýšia pokuty za porušovanie disciplíny. Problém je, že predsedajúci sa nesprávajú neutrálne, ako sa správa neutrálne napríklad speaker dolnej komory britského parlamentu, ktorý aj keď je zvolený za vládnu stranu, tak vystupuje neutrálne. Správa sa tak, aby to bolo vyvážené, nie, aby nadržal tým svojim. U nás tí predsedajúci častokrát premietajú svoje politické postoje aj do spôsobu vedenia schôdze a videli sme to aj teraz pri rokovaní o podrobnejších pravidlách rokovania Národnej rady. Toto je ďaleko väčší problém ako nejaké nápisy na nálepkách alebo to, že si niekto napíše „SMER mafia nechceme“ na svoje sako. Áno.
=====

Zapierania určovania otcovstva. K čomu? Oni zrejme nebudú tí, čo sa budú vyjadrovať, keďže to nie je ich návrh. Preto navrhujem vypustiť ten, a ten môj, ten bod 3? Odôvodňujem to tak, že sa tým obmedzí možnosť riadneho prerokovania návrhu a popiera sa tým zmysel rokovania o návrhu. Na záver ho prečítam, aj keď v zásade už nemusím, lebo aj tak sa to počíta do času, keďže neviem, či bol zverejnený na webe Národnej rady, aj keď som ho odovzdal ešte pred začiatkom rokovania.
A druhý bod, ku ktorému sa chcem vyjadriť, sa týka interpelácií a odpovedí na interpelácie. Týka sa to § 199, § 129 ods. 4 a § 130 ods. 4. Je to bod 17 podrobnejších pravidiel, ktorý znie: „Prednes interpelácie sa považuje za vystúpenie navrhovateľa podľa § 26 ods. 1. Čas vystúpenia je najviac 10 minút. Vystúpenie interpelujúceho k odpovedi na interpeláciu sa považuje za vystúpenie navrhovateľa v rozprave podľa § 27 ods. 8. Čas vystúpenia je najviac 40 minút.“ § 129 ods. 4 hovorí o tom, že poslanec môže predniesť interpeláciu aj ústne v rámci bodu programu schôdze Národnej rady určeného na interpelácie. Písomné znenie interpelácie poslanec doručí predsedovi Národnej rady a Národná rada interpelovanému. A § 130 ods. 4 hovorí, že na najbližšiu schôdzu Národnej rady sa po doručení odpovede na interpeláciu zaradí rozprava o tejto odpovedi. Interpelovaný je povinný byť na rozprave prítomný. Nehovorí sa tam nič o dĺžke vystúpenia poslanca.
Doteraz sa o týchto dvoch bodoch, teda odpovede na interpelácie a interpelácie samotné, rokovalo podobným spôsobom ako o iných bodoch. Teda mohli sa poslanci prihlásiť písomne a mať 20 minút a potom sa mohli prihlásiť ústne a mali 10 minút. Odlišnosťou bolo, že neboli tam faktické poznámky. Ale dnes rokovací poriadok nehovorí nič o tom, akým spôsobom sa má postupovať pri interpeláciách. Či je tam nejaká odlišná dĺžka vystúpenia ako pri inom vystúpení alebo vystúpení k inému bodu, a v podrobnejších pravidlách sa to obmedzenie zavádza. Tak zaznelo to aj na rokovaní ústavnoprávneho výboru a ja túto pochybnosť zopakujem, neviem, či to pani poslankyňa Plaváková alebo kto to hovoril, či to vôbec je v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, pretože podrobnejšie pravidlá rokovania môžu vysvetľovať veci, ktoré nie sú upravené v rokovacom poriadku, ale nemali by to robiť spôsobom, ktorý je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, čo v tomto prípade si nie som celkom istý. A opäť je to problém ten spôsob, akým sa prijímajú pravidlá narýchlo, bez nejakej predchádzajúcej diskusie, ktorá toto mohla vyjasniť, hej? Mohli sme v rýchlej debate dospieť k nejakému spoločnému názoru. Nemusela byť tá rozprava potom na ústavnoprávnom výbore taká obsiahla a nemusel som tu ja teraz o tom hovoriť, lebo možno by sme sa dohodli len na nejakej formulácii, s ktorou by všetci boli zjednotení. Takže teraz by som ešte prečítal pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Ondreja Dostála k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie podrobnejších pravidiel rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Tlač 1386. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie podrobnejších pravidiel rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 1386, sa mení takto: Bod 3 sa vypúšťa a nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Dovolím si vás požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, aj keď si nerobím žiadne ilúzie o postoji poslancov vládnej koalície. Ďakujem.

Je teda priam symbolické, že moje vystúpenie k pravidlám rokovania Národnej rady, hej, a boli prerušené incidentom súvisiacim so svojvoľným uplatňovaním novely zákona o rokovacom poriadku s tým, že teda údajne sako pána poslanca Hlinu je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku. A pričom aj teraz z toho, čo sme hovorili na grémiu, vyplynulo, že pán poslanec Gašpar si prečítal, že na tom saku je napísané „SMER je mafia“, ale na tom saku je napísané „SMER mafia nechceme“. Čo teda neviem, kto môže mať problém s tvrdením, že nechceme SMER mafiu, ale je to taký symbol, že novela rokovacieho poriadku namiesto toho, aby zabezpečila, že sa tu nebudú porušovať pravidlá legislatívneho procesu, že tu nebudú neodôvodnené skrátené legislatívne konania, že tu nebudú prílepky, že sa nebude riadny legislatívny proces obchádzať cez poslanecké návrhy, ktorými sa návrh pripravený na ministerstve vyhne medzirezortnému pripomienkovému konaniu, tak rieši veci typu nálepky alebo nejaký nápis na saku poslanca, ktorý si predsedajúci vyloží spôsobom, že je urážlivý, a vykáže poslanca zo sály bez toho, aby akokoľvek zdôvodnil, prečo je urážlivý. A teda ide z pozície sily, ktorú mu dáva zákon, že vedie schôdzu, môže vykázať poslanca a namiesto toho, aby ho aspoň naplnil spôsobom, ktorý by umožnil zachovať nejakú elementárnu dôveru v nestrannosť jeho rozhodovania, tak ani to nevysvetlí. Iba povie, že je to urážlivé.\n\nNo. A teraz späť k tým podrobnejším pravidlám rokovania. Hovoril som tu o bode 3, ktorý umožňuje pri zlúčenej rozprave o viacerých bodoch, aby tu neboli navrhovatelia všetkých bodov, ale aby tu boli navrhovatelia iba jedného z tých bodov. Ilustroval som to príkladom minulej schôdze, kde boli štyri návrhy, ktoré sa týkali zmeny, teda predĺženia volebného obdobia samospráv zo štyroch na päť rokov a navrhovatelia tých dvoch návrhov zo strany SNS vo veľkej časti rozpravy neboli prítomní. Teraz sa to dáva dokonca do pravidiel, že nemajú byť prítomní. Ja potom nerozumiem, prečo vôbec je tam tá podmienka, že navrhovateľ má byť prítomný, keď pre istú časť rozpráv pri zlúčených rozpravách časť navrhovateľov nemusí byť prítomná. A to nejde o situáciu, že nejaká skupina rovnakých navrhovateľov navrhuje tri body, ktoré sú podobné, navzájom súvisiace a je tu za nich iba jeden. Dobre. Toto je situácia, ktorá dáva biankošek na to, že sa zlúčia rozpravy a stačí, že tu je jeden a nemusí tu byť z inej skupiny, pri úplne inom návrhu.\n\nAby som nehovoril iba o minulej schôdzi. Táto schôdza má zlúčené body osem až desať. Všetky tri sú novely zákona o rodine, aj keď teda ten bod deväť odtiaľ vypadol, lebo pani poslankyňa Puškárová si svoj návrh nechala termínovať na nejaký iný bod, iný termín. A teraz jeden návrh sa týka minimálneho výživného. Druhý návrh sa týka zapierania určovania otcovstva a tretí návrh sa týka možnosti sobášenia poslancami Národnej rady, prezidentom a členmi vlády. Tie návrhy navzájom nesúvisia, ale v zásade podľa tých pravidiel, ktoré zrejme schválite, bude stačiť, že tu bude jeden z tých navrhovateľov a je úplne jedno, že tie dva ďalšie návrhy sú o niečom inom. Napríklad bude stačiť, že tu bude niekto zo skupiny poslancov SNS, ktorí prišli s návrhom, aby poslanci Národnej rady mohli sobášiť, a nemusí tu byť nikto, keď budeme rokovať o návrhoch, ktoré sa týkajú napríklad zvýšenia minimálneho výživného alebo zapierania určovania otcovstva, k čomu oni zrejme nebudú tí kompetentní sa vyjadrovať, keďže to nie je ich návrh. Preto navrhujem vypustiť ten môj bod 3.
=====

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vďaka novému rokovaciemu poriadku mám dve a trištvrte hodiny na svoje vystúpenie, tak dúfam, že vzhľadom na to, že ide o zlúčenú rozpravu k trom bodom, tak mi ten čas bude stačiť. Možno nechám nejaký čas aj kolegom na faktické poznámky alebo keby sa chceli prihlásiť, lebo teraz sa môžete hlásiť aj priebežne, nielen s faktickými, ale aj do rozpravy a môžete sa hlásiť aj opakovane, čiže, keď sa prihlásite, tak ja sa potom možno prihlásim a zareagujem na vás, ak by som teda nevyčerpal všetok ten čas. Rokujeme v zlúčenej rozprave o troch návrhoch pravidiel, ktoré sa odvíjajú od nového rokovacieho poriadku. Ide o pravidlá hlasovania na schôdzach Národnej rady, pravidlá podávania a doručovania materiálov Národnej rade, podrobnejšie pravidlá rokovania Národnej rady. Kým tie prvé dva sú viac-menej technická záležitosť, kde sa upravujú nejaké detaily toho, akým spôsobom sa doručujú materiály, zverejňujú, akým spôsobom sa presne hlasuje a tak, ten tretí materiál sú podrobnejšie pravidlá rokovania, ktoré by mali poskytnúť nejaký výklad k tomu, že zákon o rokovacom poriadku niečo hovorí, keď to nehovorí úplne jasne, tak ako je to myslené. Tie predchádzajúce pravidlá, budem sa teda venovať najmä tým podrobnejším pravidlám rokovania. Tie predchádzajúce pravidlá boli schválené 4. februára 97 a zmenené 22. marca 1999. A ja sa priznám, že som k tomu vzhliadal ako k takému nejakému materiálu, kde skupina poslancov, ktorí sa venujú rokovaciemu poriadku, sa stretne a diskutuje o nejakých veciach, ktoré nie sú upravené v rokovacom poriadku a ako majú byť vyložené v súlade s rokovacím poriadkom a po nejakej obsiahlej diskusii prídu k tomu, že toto ustanovenie treba interpretovať takýmto a takýmto spôsobom a napíšeme to do tých pravidiel. A tak som žil dlhé roky v tom, že takto vznikol tento dokument z roku 1997, ale teraz som bol vyvedený z omylu, respektíve možno som nebol vyvedený z omylu, ale teraz som zistil, že dnes sa tie pravidlá majú pripraviť a boli pripravené iným spôsobom. Boli pripravené tak, že sme o nich rokovali na ústavnoprávnom výbore, ktorý sa konal hodinu a pol pred začiatkom tejto schôdze. Je to materiál, ktorý bol zverejnený na stránke Národnej rady v piatok. V piatok sme dostali pozvánku na ústavnoprávny výbor, ktorý ale bol zvolený ako gestorský výbor, čiže mali sme na ňom rokovať o spoločných správach výborov k návrhom zákonov v druhom čítaní a o správach výborov, kde rokoval iba ústavnoprávny výbor. A teda priestor na diskusiu bol iba a iba na tom rokovaní ústavnoprávneho výboru. A teraz ja nechcem spochybňovať kvalitu toho dokumentu, lebo obsahovo všetky tie tri dokumenty v zásade sú v poriadku s dvoma výnimkami, o ktorých budem bližšie hovoriť. A hovoril som o tom podrobnejšie na zasadnutí ústavnoprávneho výboru a väčšina z tých vecí, o ktorých som hovoril, som presvedčený, že by nebol problém, keby sa o nich rokovalo na nejakej pracovnej skupine alebo na rokovaní ústavnoprávneho výboru normálnom, kde by na to bol vyhradený normálny čas, ale u nás aj takéto veci v súčasnom volebnom období sa riešia narýchlo, na poslednú chvíľu a bez normálnej diskusie. A toto nie je naozaj vec, o ktorej by sme mali viesť nejaké strašné polemiky a diskusie a mohlo sa stať, že keby sme si na hodinu sadli v rámci nejakej pracovnej skupiny v podobnom zložení, ako bola pripravovaná zmena rokovacieho poriadku, z čoho potom vychádzal aj ten koaličný návrh, tak v priebehu hodiny by sme si to všetko vydiskutovali. Buď by sme si vysvetlili, že nie, tieto obavy sú zbytočné, alebo áno, môžeme takto doprecizovať to alebo ono ustanovenie, aby vyvolávalo menšie pochybnosti alebo aby bolo presnejšie, lepšie, precíznejšie. Ale nie, to sa nestalo. Stalo sa to, že sme o tom rokovali na tom ústavnoprávnom výbore, ktorý bol hlavne venovaný spoločným správam k druhým čítaniam. A ja som si tam svoje povedal, prešiel som všetky tie tri body a nebudem teraz opakovať vystúpenie z ústavnoprávneho výboru. A nebola ani nejaká veľká polemika, len sa teda povedalo, že teraz to musí byť schválené, lebo platí nový rokovací poriadok a je potrebné, aby aj tie pravidlá, ktoré nadväzujú na nový rokovací poriadok, platili v podstate zároveň s novým rokovacím poriadkom, čo je opäť premárnená škoda, ako bola premárnenou škodou alebo premárnenou príležitosťou celý ten nový rokovací poriadok, ktorý mohol byť prijatý zhodou, lebo na 95 % jeho obsahu bola zhoda, ale koalícia si tam potrebovala ešte dosadiť nejaké veci, ktoré boli pre opozíciu neprijateľné. A nebudem teda opakovať, čo som hovoril na ústavnoprávnom výbore, ale k dvom veciam by som sa chcel vyjadriť. Teda hovorím o podrobnejších pravidlách rokovania. Mám výhradu k naformulovanému bodu č. 3, ktorý sa týka § 24 ods. 4 a § 27 ods. 1 a hovorí: Ak Národná rada rozhodla o zlúčení rozpravy o dvoch alebo viacerých bodoch programu schôdze, postačuje, ak je v rokovacej sále počas zlúčenej rozpravy prítomný jeden zástupca navrhovateľov ku všetkým bodom v zlúčenej rozprave a jeden zástupca spravodajca ku všetkým bodom v zlúčenej rozprave. Toto je podľa môjho názoru nelogické ustanovenie, ktoré síce zodpovedá doterajšej praxi, ale nemá oporu v zákone o rokovacom poriadku a rovnako nemá oporu v logike rokovania o návrhoch. O návrhoch sa má rokovať v prítomnosti navrhovateľa aj v prítomnosti spravodajcu. Aká je logika toho, že sa o návrhu rokuje bez prítomnosti navrhovateľa? Lebo my tu diskutujeme a teda očakávame, že navrhovateľ počúva naše vystúpenie, bude na ne reagovať, ak ho upozorníme na nejakú chybu v jeho návrhu, tak to zohľadní, alebo sa to aspoň bude snažiť vysvetliť, že nie, nie je to chyba. Vy tu navrhujete dať do pravidiel tú zlú prax, ktorá tu bola aj doteraz, ktorá hovorí o tom, že stačí, keď tu bude jeden. Na predchádzajúcej schôdzi sa v prvom čítaní rokovalo o štyroch návrhoch, ktoré sa týkajú predlžovania volebného obdobia samospráv. Vždy išlo o dvojičku, novela ústavy a novela zákona o obecnom zriadení. Dva tie návrhy predložili poslanci HLAS-u, dva tie návrhy predložili poslanci SNS, neboli úplne zhodné. A mali sme tu takú situáciu, že tu bol síce jeden navrhovateľ spomedzi poslancov HLAS-u, nebol tu nikto spomedzi poslancov SNS, ktorý by hájil ten návrh a počúval výhrady k ich návrhu, ktorý bol trochu odlišný. Je to v poriadku? Je v poriadku, že budeme tu mať zlúčenú rozpravu o nejakých viacerých bodoch a bude tu iba časť tých navrhovateľov? Toto podľa môjho názoru nezodpovedá riadnemu prerokovaniu veci a teda nie je v zásade rozdiel, keby tie body boli prerokované samostatne, no tak tu bude nejaký navrhovateľ z tej skupiny navrhovateľov, ale keď sú v zlúčenej rozprave, tak tu nemusí byť. Vie mi niekto vysvetliť logiku takéhoto výkladu? Lebo ja tomu úprimne nerozumiem a teda viem, že si to schválite, ale prinajmenšom by som rád tomu rozumel. A predložím teda pozmeňujúci návrh, ktorým navrhnem toto ustanovenie, teda bod 3, vypustiť. A nemusíme hovoriť iba o odchádzajúcej schôdzi. Na tejto schôdzi nejako sa vám zapáčilo to zlučovanie rozpravy, tak viaceré body sú navrhnuté do zlúčenej rozpravy. Napríklad body 8 až 10, to sú novely zákona o rodine. Opäť dva z dielne HLAS-u, jeden z dielne SNS. A potom je tam zlúčená rozprava k bodom 15 až 17. Tam ide o novely zákona o sociálnom poistení. Potom

Navrhujem termínovať body 1 až 3, čiže tlač 1384, 1385 a 1386 na budúci týždeň, utorok 2. júna 2026 o 9.00. Ide o návrhy pravidiel hlasovania na schôdzach, pravidiel pre podávanie a doručovanie materiálov a podrobnejších pravidiel rokovania Národnej rady. Ide v zásade o technické dokumenty, ktoré reagujú na zmenu rokovacieho poriadku, ale podľa môjho názoru by si vyžadovali nejakú normálnu diskusiu predtým. A my sme v piatok dostali pozvánku na rokovanie ústavnoprávneho výboru. Dnes sa o tom rokovalo. A keby bol priestor, tak nejaké veci by sa tam dali doladiť. Nie sú to zásadné veci, ale myslím si, že mohli by sme veci pripravovať normálnym spôsobom, čiže o takýchto veciach, ktoré sú legislatívno-technické, by sme mohli normálne vecne diskutovať a neschvaľovať ich narýchlo.

Pán minister. Vážená kolegyňa, vážení kolegovia, sme v druhom čítaní k novele zákona o verejnom obstarávaní, s ktorou vláda prišla v novembri. V novembri požiadala parlament o skrátené legislatívne konanie. Niekoľko mesiacov tu ten návrh na skrátené konanie tvrdol, odkladal sa zo schôdze na schôdzu, nerokovalo sa o ňom. Na začiatku tejto schôdze pán minister Migaľ odmietol ten návrh uviesť, odišiel z osály. Vláda potom rozhodla, že ho nahradí pán minister Takáč, čo je teda veľmi neštandardný krok a jeho dôvody sme sa nedozvedeli, napriek tomu, že som sa to pýtal v pléne aj v rokovaní o skrátenom legislatívnom konaní, aj v prvom čítaní a teda pýtal som sa na to aj na ústavnoprávnom výbore a odpoveď sme nedostali žiadnu, aké boli tie dôvody. No bizarné je, že ten návrh je v skrátenom legislatívnom konaní a potom november, december, január, február, marec, apríl, máj, pol roka, pol roka len tak leží, spočíva v zákutiach parlamentu. Potom sa rozbehne ten proces rokovania o ňom. Odnes, v utorok o 11:00 Národná rada rozhodla, že ho prerokuje v druhom čítaní, teda schválila ho v prvom čítaní. Cez obednú prestávku boli výbory. A teraz sa o ňom rokuje v druhom čítaní, o 17:00 bude schválený definitívne. Čiže napriek tomu, že bolo niekoľko mesiacov času, tak aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý je zásadný, bol predložený v tej krátkej pauze, v hodinovej prestávke, obednej prestávke počas rokovania parlamentu. Čo je podľa môjho názoru škoda, lebo ten návrh ako taký nie je úplne zlý, aj keď možno na ňom viaceré veci kritizovať. Najmä to, že vláda vlastne rieši problém, ktorý si spôsobila sama, keď nerešpektovala pripomienky, ktoré k tomu návrhu zákona mali viaceré pripomienkujúce subjekty v rámci novelizácie, a nie teraz, ale spred dvoch rokov, keď sa ten bezpečnostný záujem definoval, a už vtedy Úrad pre verejné obstarávanie alebo Právnická fakulta Univerzity Komenského upozorňovali, že tá definícia je v rozpore s európskou smernicou, tak došlo na slová tých pripomienkových subjektov a Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie prišlo s návrhom vypustiť tú výnimku úplne. Teraz po pozmeňujúcom návrhu prichádza návrh zúžiť tú definíciu tak, aby zodpovedala európskej smernici, a teda verme, že po tom zúžení bude zodpovedať, aj keď vecne to možno posúdiť úplne nevieme. A problém je aj to, že tá zmena v pozmeňujúcom návrhu je rozsiahla. Týka sa nielen vecí, ktoré boli riešené v návrhu zákona, ale je rozširujúca, rieši aj ďalšie veci, ktoré zrejme riešiť treba, lebo súvisia napríklad s čerpaním eurofondov a tým, že sa procesy verejného obstarávania naťahujú, sú nefunkčné, že tie kontroly, keď sa musia zamerať na menšie veci, tak potom tie zásadné veci stoja. Čiže ten zámer môže byť aj legitímny, ale takto sa to určite nemá robiť. Nemá sa to robiť tak, že skrátené legislatívne konanie trčí tu pol roka a potom sa to v priebehu niekoľko hodín zadministruje, vybaví, predloží sa pozmeňujúci návrh a schváli sa pozmeňujúci návrh a schváli sa návrh zákona ako celok. A tie zmeny, ktoré sú obsiahnuté v tom pozmeňujúcom návrhu, mali prejsť riadnym legislatívnym procesom, čo znamená, že mali byť predložené už do pripomienkového konania. V tom prípade by sa dali vychytať muchy. Mohla by sa k tomu vyjadriť odborná verejnosť. Nebolo by to takto narýchlo. A je to škoda, lebo ten legitímny zámer jednak odstrániť definíciu výnimky, ktorá je v rozpore so smernicou Európskej únie, ale aj spružniť verejné obstarávanie tak, aby to nebolo na úkor transparentnosti a kontroly, ale aby to urýchlilo čerpanie eurofondov. Ten zámer samotný je asi v poriadku. A či je v poriadku ten obsah, tak to sa možno dozvieme nielen z tejto rozpravy. Viem, že pán poslanec Hargaš má tiež pripravené vystúpenie aj k vecnej stránke, ale z hľadiska procesu je to problém a je možné, že mnohé tie veci, na ktoré by sa prišlo v rámci normálneho pripomienkového konania, sa dozvieme až následne, keď bude zákon schválený, účinný, až potom príde nejaké upozornenie, že tam môžu byť problémy. A ešte raz, škoda, že týmto spôsobom, a chcem teda vyzvať vládu, aby takýmto spôsobom nepristupovala k legislatívnemu procesu, aj keď pán minister na ústavnoprávnom výbore hovorí o tom, že však je to štandardný proces, no je to štandardný proces z hľadiska toho, že poslanci môžu na výboroch predkladať pozmeňujúce návrhy. Nikde nie je napísané, aké rozsiahle majú byť, aké zásadné môžu byť, ale z hľadiska kvality legislatívneho procesu takto sa nemá postupovať, lebo vy ste mali nejaké pripomienkové konanie medzi sebou, medzi koaličnými poslancami, medzi ministerstvami, Úradom pre verejné obstarávanie, neviem akými inštitúciami, ale nebolo to verejné, nemala možnosť sa na to pozrieť verejnosť, takže aj ten výsledok môže byť otázny. Toľko za mňa. Ďakujem. Ďakujem pekne. Ďalší

Viskupič, sú veci, ktoré fungujú, ktoré fungujú samé o sebe. A netreba ich nejakým spôsobom regulovať. Nie je tam potrebný zásah štátu, lebo to vyrieši trh, alebo lebo to vyrieši samoregulácia. V prípade prieskumov verejnej mienky veci fungujú. A existuje tu samoregulácia, existujú združenia výskumných agentúr, existujú tu metodiky, ktoré sú zverejňované a každý, kto sa len trochu zaoberá výskumami verejnej mienky, vie zistiť, ktorá agentúra je seriózna, pravidelne publikuje výsledky svojich prieskumov aj so všetkými relevantnými informáciami o metodike, o vzorke, o spôsobe zberu. A ktoré agentúry nie sú tak seriózne, lebo publikujú iba raz za čas, nezverejňujú svoju metodiku, sú pochybnosti, či tam existuje nejaká vôbec sieť, prostredníctvom ktorej to zisťujú a tak ďalej. A napriek tomu SNS opäť prichádza s návrhom riešiť neexistujúci problém, lebo žiadny reálny problém vo vzťahu k prieskumom verejnej mienky neexistuje. Okrem toho, že si pravdepodobne Slovenská národná strana myslí, že im tie agentúry škodia a že by si zaslúžili mať lepšie výsledky v prieskumoch verejnej mienky. A je teda trochu aj absurdné, že dozorcom v tejto veci má byť práve Štatistický úrad, ktorý je ovládaný politicky, na čele ktorého je poslanec za stranu Smer, za vládnu stranu Smer, a navyše ten Štatistický úrad, ktorého výsledky sa často veľmi výrazne líšia od výsledkov ostatných serióznych agentúr, a teda aj Slovenská národná strana s tým má vlastnú skúsenosť a mala s tým problém a zrazu to vidí inak. Poslanec Galko

Pán poslanec Zargáš, no. Zjavne manipulácie cez deepfake videá netrápia koalíciu. S tým nemajú problém. Lebo sú to manipulácie v ich prospech, manipulácie, ktoré smerujú proti ich politickým oponentom. A dokonca sú to manipulácie, ktoré sú, hraje hudba, ich trápia. Fiktívne manipulácie. Fiktívne manipulácie, ktoré si vymysleli preto, aby si zdôvodnili, že asi niečo nie je v poriadku, keď voliči z úzahraničia hlasujú inak ako voliči na Slovensku v priemere. Ďakujem za pozornosť. Ale veď, a opäť to tu zaznelo už mnohokrát, Poliaci sú to, veď volia inak ako voliči v Bratislave. A jedni sa odchýľujú od toho celoštátneho priemeru jedným smerom, druhí druhým smerom. O akú manipuláciu by malo ísť, keď v rôznych regiónoch, v rôznych mestách a obciach, v rôznych volebných okrskoch voliči volia inak, ako volia ich susedia alebo ako volia občania v iných regiónoch, v iných mestách, v iných obciach. To nie je žiadny dôkaz manipulácie. To je naopak, to je potvrdenie toho, že sa voliči rozhodujú slobodne. A rôzni voliči sa rozhodujú rôzne. A nie je to tak, že by boli voliči všetkých strán rovnomerne distribuovaní po celom území Slovenskej republiky a len v zahraničí je to podozrivé. Keby to tak bolo, že všade volia voliči rovnako a iba v zahraničí volia inak, no tak dobre, tak možno by sme sa nad tým mohli zamyslieť, ale tak to nie je. Tie rozdiely sú aj v rámci Slovenskej republiky. To nič nedokazuje, to je ďalší falošný argument. Len v zahraničí je to podozrivé. Keby to tak bolo, že všade volia. Voliči rovnako a iba v zahraničí volia inak, no tak dobre, tak možno by sme sa nad tým mohli zamyslieť, ale tak to nie je. Tie rozdiely sú aj v rámci Slovenskej republiky. To nič nedokazuje. To je ďalší falošný argument.

Pán poslanec Zargáš, no. Zjavne manipulácie cez deepfake videá netrápia koalíciu. S tým nemajú problém. Lebo sú to manipulácie v ich prospech, manipulácie, ktoré smerujú proti ich politickým oponentom. A dokonca sú to manipulácie, ktoré sú, hraje hudba, ich trápia. Fiktívne manipulácie. Fiktívne manipulácie, ktoré si vymysleli preto, aby si zdôvodnili, že asi niečo nie je v poriadku, keď voliči z úzahraničia hlasujú inak ako voliči na Slovensku v priemere. Ďakujem za pozornosť. Ale veď, a opäť to tu zaznelo už mnohokrát, Poliaci sú to, veď volia inak ako voliči v Bratislave. A jedni sa odchýľujú od toho celoštátneho priemeru jedným smerom, druhí druhým smerom. O akú manipuláciu by malo ísť, keď v rôznych regiónoch, v rôznych mestách a obciach, v rôznych volebných okrskoch voliči volia inak, ako volia ich susedia alebo ako volia občania v iných regiónoch, v iných mestách, v iných obciach. To nie je žiadny dôkaz manipulácie. To je naopak, to je potvrdenie toho, že sa voliči rozhodujú slobodne. A rôzni voliči sa rozhodujú rôzne. A nie je to tak, že by boli voliči všetkých strán rovnomerne distribuovaní po celom území Slovenskej republiky a len v zahraničí je to podozrivé. Keby to tak bolo, že všade volia voliči rovnako a iba v zahraničí volia inak, no tak dobre, tak možno by sme sa nad tým mohli zamyslieť, ale tak to nie je. Tie rozdiely sú aj v rámci Slovenskej republiky. To nič nedokazuje, to je ďalší falošný argument. Len v zahraničí je to podozrivé. Keby to tak bolo, že všade volia. Voliči rovnako a iba v zahraničí volia inak, no tak dobre, tak možno by sme sa nad tým mohli zamyslieť, ale tak to nie je. Tie rozdiely sú aj v rámci Slovenskej republiky. To nič nedokazuje. To je ďalší falošný argument.