Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

9.12.2024 o 13:59 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 9.12.2024 13:59 - 14:14 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Rád by som sa vyjadril k opätovnému prerokovaniu novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, o ktorom rokujeme, pretože pán prezident Peter Pellegrini využil svoju právomoc a vrátil Národnej rade schválenú novelu zákona na opätovné prerokovanie. Podobne ako v predchádzajúcich prípadoch, keď pán prezident využil svoje právo vetovať schválený zákon a chcem privítať jeho rozhodnutie a chcem vyjadriť súhlas s jeho argumentáciou. To čo je na tomto vete nové oproti tým pár predchádzajúcim vetám, ktoré pán prezident Pellegrini využil voči Národnej rade je skutočnosť, že v tomto prípade nenamieta iba ustanovenia, ktoré boli do návrhu zákona doplnené v rámci druhého čítania. Ale namieta samotnú podstatu schváleného zákona tak ako bol navrhnutý. Aj v tomto prípade ide síce o ustanovenia, ktoré boli pozmenené v rámci druhého čítania, ale nie doplnené. Teda nie ustanovenia, ktoré by riešili nejakú inú problematiku ako pôvodný návrh zákona, ale ustanovenia, ktoré trochu iným a povedzme, že menej zlým spôsobom riešia tú problematiku, ktorá bola dôvodom predloženia návrhu zákona. Tým dôvodom predloženia návrhu zákona bola snaha zaviesť do zákona o slobodnom prístupe k informáciám možnosť spoplatňovať niektoré informácie. A okrem spoplatňovania materiálnych nákladov, čo je inštitút, ktorý pozná zákon o slobodnom prístupe k informáciám už dnes, skupina poslancov navrhla do zákona o slobodnom prístupe k informáciám doplniť aj možnosť spoplatňovať mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácii. Keďže išlo o poslanecký návrh zákona, nekonalo sa k nemu medzirezortné pripomienkové konanie, ale zdal sa predmetom pomerne intenzívnej kritiky zo strany opozície, zo strany občianskej spoločnosti, mimovládnych organizácií, ktorá upozorňovala na to, že návrh je gumový, vytvára priestor pre svojvôľu, neposkytuje možnosť opravných prostriedkov a teda, a teda teoreticky vytvára priestor preto, aby povinné osoby odmietali žiadosti o informácie pod zámienkou, že vyhľadanie informácií alebo teda poskytnutie informácií si vyžaduje mimoriadne rozsiahle vyhľadanie informácií a žiadateľ prakticky nemal možnosť sa brániť tomu návrhu. Mimochodom je teda zaujímavé, že pán poslanec Lučanský, ktorý predložil alebo predkladal ten návrh zákona a predkladal aj ten pozmeňujúci návrh, o ktorom teraz vlastne rokujeme vo vzťahu k vetu pána prezidenta tu teraz nie je a neobhajuje návrh, ktorý priniesol do Národnej rady a ktorý presadil v Národnej rade. Na základe tej kritiky došlo k istej korekcii pôvodného návrhu. Korekcia spočívala v tom, že sa zaviedol do zákona alebo teda do toho návrhu pozmeňujúcim návrhom inštitút námietky, ktorú môže podať žiadateľ v prípade, že nesúhlasí s výškou úhrady a na základe tej námietky môže povinná osoba tú výšku úhrady prehodnotiť, zmeniť, znížiť. Ale aj tu sme upozorňovali, že aj toto ustanovenie je gumené a že tak isto vytvára priestor pre svojvôľu povinnej osoby teda úradu pri rozhodovaní o tej námietke. Rovnako sme upozornili, že kým v Českej republike, na ktorú sa, na ktorú sa predkladatelia odvolávajú je inštitút námietky proti požadovanej úhrade za mimoriadne náročné vyhľadávanie informácií bližšie upravený, teda sú upravené práva žiadateľa, je upravený postup. Tak tuto je to ponechané, ponechané iba na to, že sa povie, že je námietka, že o nej, onej povinná osoba rozhodne. Aj na to sme upozorňovali. Viacerí sme k tomu vystúpili v druhom čítaní a aj to si všimli v koalícií a dokonca pripravili ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý by to iným spôsobom predpokladám, že podrobnejšie a ešte menej zle riešil. Asi nie dobre, ale povedzme, že menej zle ak by ten postup bol aspoň jednoznačne upravený a právna úprava by sa priblížila k tomu čo je v Českej republike. Len vyšlo to tak, že rokovanie v pléne bolo v čase, keď sa nehlasovalo a nebolo tu 15 koaličných poslancov, ani pán poslanec Lučanský, ani pán poslanec Glück nestihli vyzberať tých, tých 15 podpisov. Takže schválili ten zákon s tým pôvodným pozmeňujúcim návrhom, s ktorým ani oni neboli spokojní v čase, keď o ňom hlasovali, lebo mali pripravený iný pozmeňujúci návrh. Ale schválili ho, lebo tak treba, treba klepnúť po prstoch žiadateľom o informácie aktívnym občanom mimovládnym organizáciám pod zámienkou, že existujú kverulanti, existujú ale existujú aj spôsoby ako sa s kverulantmi vysporiadať. Aj o tom sme hovorili pri prerokúvaní toho návrhu zákona, ale, ale nebolo to, nebolo to počúvané a teda vládna koalícia chcela demonštrovať, že obmedzí prístup k informáciám tým, že postihne tých, tých zlých žiadateľov. Neuvedomujúci alebo zrejme uvedomujúci, že tým postihne aj tých, ktorí legitímne žiadajú o nejaké informácie a vytvorí tým priestor pre svojvôľu úradov pri rozhodovaní o žiadostiach. A ešte tam koalícia v druhom čítaní poslaneckým pozmeňujúcim návrhom v pléne doplnila predĺženie lehôt základnej lehoty na vybavenie žiadosti na informácie s ôsmych pracovných dní na dvanásť pracovných dní. Čiže o polovicu. Opäť bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Bez toho, aby zargumentovala na základe akých analýz dospeli k tomu, že tých osem pracovných dní, ktoré tu už máme roky nestačia je potrebné predlžovať to na dvanásť pracovných dní. A ešte aj s absurdnou argumentáciou, že vlastne keď sa to predĺži no tak nebude tak potrebné tak často spoplatňovať. Čo teda nie je tam žiadny súvis. Lebo, keď sa to predĺži tak sa akurát natiahne lehota počas, ktorej je povinná osoba, povinná vybaviť tú žiadosť a poskytnúť informáciu alebo rozhodnúť o odmietnutí. A teda niektoré povinné osoby majú tendenciu rozhodovať na poslednú chvíľu. Aj v prípade jednoduchých informácií využívajú tu lehotu skoro až, skoro až dokonca. Nie je dôvod sa domnievať, že takéto povinné osoby budú teraz to čo by boli schopné vybaviť možno za jeden deň, ale zákony im prikazoval vybaviť to za osem pracovných dní. To budú teraz, im to bude trvať dvanásť pracovných dní. No, ale teda pán prezident si našťastie všimol, že ten zákon ako bol schválený zasahuje do práva na informácie a je gumený. Nepovedal to týmito slovami, ale, ale teda právne kvalifikovaným spôsobom zdôvodnil v čom vidí problém a v čom vidí nesúlad aj s požiadavkami na právne predpisy vyplývajúcimi s ústavy aj zo zákona o tvorbe právnych, právnych predpisov. A je teda zaujímavé, že navrhol zo schváleného zákona vypustiť body 1, 2 a 4. A tým pádom by tam ostali body 3, 5 a 6. Bod 3 je už tu spomínaná, spomínané predĺženie lehoty na vybavenie info žiadostí z ôsmych pracovných dní na 12 pracovných dní. Čiže niečo čo sa stalo v druhom čítaní a dokonca nie vo výbore ale až v pléne. Čo vôbec nebolo predmetom pôvodného návrhu zákona. Potom je tam prechodné ustanovenie, ktoré sa v tomto prípade by sa vzťahovalo vlastne iba na to predĺženie lehoty. Čiže je to iba niečo čo súvisí s tým čo sa tam dostalo v druhom čítaní. A potom je tam nahradenie slov obvodný úrad slovami okresný úrad. Čo je terminologická zmena, ktorú bolo možné schváliť v minulosti a bude možné schváliť kedykoľvek v budúcnosti. Čiže by tam neostalo nič. Z toho čo vecne chcel zmeniť ten pôvodný návrh skupiny poslancov za Slovenskú národnú stranu. Myslím si, že by to bolo dobré aj keď samozrejme, že optimálne riešenie je vôbec neprelomiť veto pána prezidenta a ten zákon vôbec neschváliť, lebo aj to predĺženie lehoty na vybavenie žiadosti o informácie o polovicu nie je potrebné, je nesprávne a nie je nijako odôvodnené. A pán prezident argumentuje tým, že argumentácia doslovného prevzatia právnej úpravy Českej republiky ..
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2024 15:04 - 15:19 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Jurík, no áno, to býva aj na tej hodine otázok tak, že niekedy člen vlády nepríde a teda špeciálne premiér, ktorému kladú otázky poslanci z klubu SMER – sociálna demokracia. A už sa teda stalo, ja som to zažil aj teda osobne, že bola napr. vyžrebovaná moja otázka napriek tomu, že boli položené desiatky otázok od poslancov SMER-u, a teda pán premiér zrovna mal vtedy nejakú, nejakú cestu na východ Slovenska a nezúčastnil sa, nezúčastnil sa hodiny otázok, čiže mal dôvod, dôvod neprísť. Čiže považujem za veľmi nebezpečné robiť toto vo vzťahu k výboru pre európske záležitosti, ktorý, súhlasím, má špeciálne postavenie a má význam, lebo prijíma stanoviská, ktoré zaväzujú zástupcov Slovenskej republiky v orgánoch Európskej únie a v podstate rozhoduje o veciach, o ktorých by inak mala rozhodovať Národná rada.
A áno, ten spôsob je tiež zvláštny. Bolo to prinesené na rokovanie výboru, čiže mohlo to byť ešte horšie, keby teraz tu nejaký poslanec vystúpil s takým pozmeňujúcim návrhom a dozvedeli by sme sa o tom až teraz alebo okrem tých, ktorí sú teraz prítomní, by to možno nikto ani nezaregistroval. Čiže áno, ten výbor je predsa len trochu lepší, ale tiež je to v druhom čítaní pozmeňujúci návrh, nijako to nesúvisí s tou hlavnou témou zákona a s obsahom návrhu zákona, určite by sa to takýmto spôsobom robiť nemalo. Teda vôbec by sa to nemalo robiť, aj keď súhlasím s obsahom, ale ak niekto má takýto zámer, no tak nech predloží návrh novely zákona o rokovacom poriadku, ktorý bude toto obsahovať a nech to teda prejde normálnym celým, komplexným legislatívnym procesom.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.12.2024 14:49 - 15:04 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci, rád by som povedal aj v druhom čítaní pár slov k vládnemu návrhu novely zákona o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní.
Ako som uviedol teda už v prvom čítaní, rozumiem tomu zámeru, ktorý je obsiahnutý v návrhu zákona. V zásade s ním súhlasím. Regulácia povolaní v niektorých prípadoch je potrebná, ja to tiež uznávam, ale aj teda z požiadaviek Európskej únie vyplýva, že by mala byť primeraná, mala by iba v nevyhnutnej miere a nemala by pôsobiť diskriminačne voči občanom iných krajín Európskej únie. A toto má zabezpečiť test proporcionality, že keď sa mení právna úprava vo vzťahu k regulácii povolaní, tak najprv sa posúdi, že či tá regulácia spĺňa tieto náležitosti, čiže či je primeraná, či slúži k dosiahnutiu deklarovaného cieľa a či je nevyhnutná, či nepôsobí diskriminačne. A predpokladám, že to dobre funguje vo vzťahu k vládnym návrhom zákonov, ktoré prechádzajú riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním. Problém to môže byť už teda pri skrátenom legislatívnom konaní. A to, čo sa vlastne rieši týmto návrhom zákona, sú poslanecké návrhy a najmä pozmeňujúce návrhy a v tejto súvislosti sa otvára aj zákon o rokovacom poriadku.
Čiže ten cieľ je podľa môjho názoru správny, vyplývajúci teda priamo aj z požiadaviek Európskej únie, že sa to má týkať aj pozmeňujúcich návrhov, lebo cez pozmeňujúce návrhy možno obchádzať ten riadny legislatívny proces. Len teda vyslovil som v prvom čítaní pochybnosť, či tá úprava na úrovni zákona o rokovacom poriadku je dostatočná vo vzťahu najmä k pozmeňujúcim návrhom. Vo vzťahu k poslaneckým návrhom v zásade je to nejaká zvýšená administratíva pre predkladateľov, ale však to je v poriadku, treba, aby rešpektovali naše záväzky voči Európskej únii, ale vo vzťahu k pozmeňujúcim návrhom je situácia niekedy taká, že sa o desiatej predloží v pléne pozmeňujúci návrh a o jedenástej sa o ňom hlasuje a je schválený. Čiže podľa môjho názoru to, ako je to tam navrhnuté, je síce jak deklarovanie nejakého zámeru, ale v realite ten zámer bude dosť náročné naplniť, keby sa dodržiavali lehoty napríklad medzi predložením pozmeňujúceho návrhu a hlasovaním o ňom, čo by malo byť v zmysle rokovacieho poriadku minimálne 48 hodín, ale vždycky, teda vždycky, no skracuje sa to, keď to hlasovanie príde skôr, veľmi často, skoro vždy. Niekedy tá lehota je naplnená z dôvodu, že trebárs rokujeme v piatok a hlasovať budeme až v utorok, tak vtedy je tá lehota dodržaná.
Tak mňa by zaujímalo teda, akým spôsobom sa má, sa má prakticky uplatňovať, či pán minister alebo niekto z koaličných poslancov má predstavu, ako sa tu bude reálne uplatňovať, aby sme nemali napísané, že sa má vykonať test proporcionality aj vo vzťahu k pozmeňujúcim návrhom. Len teda v tom režime a v tej rýchlosti, v akom sa rokuje v parlamente, tak tam na to nebude, nebude priestor. Asi by pri tomto type zákonov, ktoré regulujú povolania, v tomto type pozmeňujúcich návrhov, ak sa má stihnúť nejaký test proporcionality aj v nejakom zrýchlenom režime, tak by mal, tak by malo sa natiahnuť čas medzi predložením pozmeňujúceho návrhu a hlasovaním o ňom. To by si asi vyžiadalo nejakú podrobnejšiu, podrobnejšiu úpravu, ale teda diskutovali sme o tom aj na výbore a, samozrejme, uvidíme, čo prinesie prax, ako sa to reálne bude uplatňovať, či to neostane iba na papieri.
A druhá vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je práve pozmeňujúci návrh, ktorý bol schválený v ústavnoprávnom výbore. Prišiel s ním pán poslanec Glück. Je to opäť rozširujúci pozmeňujúci návrh, netýka sa toho, čo je obsiahnuté v návrhu zákona. Týka sa rokovaní výboru pre európske záležitosti. Je to v zákone o rokovacom poriadku, tak je to síce prilepené, ale nie je to prílepok, lebo čl. II noveli... čl. II toho návrhu novelizuje rokovací poriadok, čiže nie je to, nie je to prílepok, ale je to rozširujúci pozmeňujúci návrh. A teda § 58a, ktorý upravuje fungovanie výboru pre európske záležitosti, v ods. 6 uvádza, že poverený člen vlády je povinný zúčastniť sa na rokovaní výboru pre európske záležitosti a informovať výbor o návrhoch podľa ods. 3 písm. a) a podávať informácie o výsledku rokovaní orgánov, ktorých je členom. A pán poslanec Glück na zasadnutí ústavnoprávneho výboru navrhol, aby sa tá povinnosť zmenila na možnosť, teda člen vlády mal byť, nemal byť povinný zúčastniť sa, ale že sa môže zúčastniť. A mal by byť akurát povinný vhodným spôsobom informovať členov výboru, čo mohlo znamenať, že pošle písomnú informáciu.
To sa neschválilo, lebo teda jednak zaznela tam kritika zo strany, zo strany opozície a jednak zrejme ani HLAS s tým celkom nesúhlasil. Tak potom pán poslanec Glück na pokračovaní výboru na ďalší deň, alebo o dva dni, alebo koľko to bolo, tak predložil upravenú verziu toho pozmeňujúceho návrhu, ktorá už bola schválená. Stala sa súčasťou spoločnej, spoločnej správy, ktorá hovorí o tom, že teda nieže nie je povinný, ale má sa doplniť do toho ustanovenia, že ak sa poverený člen vlády nemôže zúčastniť rokovania výboru pre európske záležitosti, je povinný dať sa zastúpiť iným členom vlády.
No a tu by tiež teda zaujímal názor, názor predkladateľa, lebo zachytil som verejné vyjadrenia predsedu výboru pre európske záležitosti pána poslanca Ferenčáka, ktorý s takouto zmenou nesúhlasí, lebo tá zmena znamená, že v zásade sa člen vlády, a problém je to najmä pri premiérovi, nebude musieť zúčastňovať zasadnutí výboru. Bude mať nejaký dôvod, že si vymyslí, vymyslí iný program a nechá sa zastupovať, zastupovať nejakým iným členom vlády, pričom ten iný člen vlády nemá tie potrebné informácie, ako môže mať, môže niečo odprezentovať nejaké stanovisko, ale je to, je to niečo podobné, ako na hodine otázok keď odpovede za jedného člena vlády číta iný člen vlády.
Ja som včera kládol otázky napríklad ministrovi vnútra pánovi Šutajovi Eštokovi a prečítala ich pani ministerka kultúry Šimkovičová. A kládol som otázky ministrovi zahraničných vecí pánovi Blanárovi a prečítal ich pán minister financií Kamenický. A teda hodina otázok nie je iba o tom, že poslanci dostanú nejakú odpoveď, to môžu dostať aj písomne, ale že majú možnosť položiť doplňujúcu otázku a na tú doplňujúcu otázku člen vlády odpovie. No ale keď som sa pani ministerky Šimkovičovej pýtal k téme, ktorá súvisí s rezortom pána ministra vnútra Šutaja Eštoka, no tak ako nebola mi veľmi schopná povedať. Mohla povedať svoj názor. No a pán minister Kamenický takisto za pána ministra Blanára veľmi veľa toho nepovedal.
A ak bude schválený tento pozmeňujúci návrh, tak to bude podobná situácia. Bude môcť jednak ísť minister za ministra, bude môcť sprostredkovať nejakú informáciu, ale prípadné doplňujúce otázky nebude vedieť, nebude vedieť zodpovedať. A navyše napríklad špeciálne v prípade premiéra, no tak toho žiadny iný člen vlády na rokovaniach Rady Európskej únie zastupovať nemôže. Ministri sa, myslím, navzájom môžu zastupovať, ale premiéra nemôžu zastupovať. Čiže poslanci nebudú mať možnosť komunikovať s tým členom vlády, buď teda s premiérom, alebo s ministrom, ktorý zastupuje Slovensko v orgánoch Európskej únie, nebudú mu môcť klásť otázky, dávať podnety, nebudú počuť jeho reakcie, ak bude využívať tú možnosť, ktorú pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Glücka, ktorý sa dostal do spoločnej správy, lebo na ústavnoprávnom výbore bol schválený, ak toto bude, toto bude platiť.
A znamená to aj zásadné oslabenie výboru pre európske záležitosti, ktorý má osobitné postavenie medzi výbormi. Lebo ostatné výbory v podstate predstavujú poradné orgány pre Národnú radu, teda nemyslím tie špeciálne výbory, ktoré majú svoju funkcie, tie osobitné kontrolné výbory, ale bežné výbory ak niečo schvália, tak je to nejaké stanovisko, o ktorom ďalej bude ešte niekto rokovať. Napríklad, napríklad máme tu pozmeňujúci návrh v spoločnej správe, schválil ho ústavnoprávny výbor, ale aby sa stal súčasťou schváleného zákona, musí o tom ešte hlasovať Národná rada a schváliť ten pozmeňujúci návrh, čo dúfam, že v tomto prípade neschváli. Ale výbor pre európske záležitosti v podstate nahrádza Národnú radu, lebo je upravený v ústavnom zákone o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. A teda to, aké je stanovisko Slovenskej republiky k nejakým veciam, o ktorých sa rokuje na úrovni Európskej únie, tak niekto o tom musí rozhodnúť. Ten návrh dáva vláda a schvaľuje to potom, schvaľuje to potom Národná rada. Ale Národná rada delegovala túto svoju právomoc na výbor pre európske záležitosti. A okrem vecí, keď si Národná rada vyhradí, že v pléne chce rozhodnúť o nejakej záležitosti, ktorú považuje za mimoriadne dôležitú, alebo je nejako politicky atraktívna, tak túto pôsobnosť Národnej rady vykonáva výbor pre európske záležitosti.
Týmto pozmeňovákom bude spôsobené, že výbor pre európske záležitosti bude o veciach môcť rokovať bez toho, aby tam bol ten príslušný člen vlády, ktorý má danú tému v portfóliu, vo svojej právomoci a ktorý bude zastupovať Slovenskú republiku na rokovaní orgánu Európskej únie.
Tak viem, že toto nie je celkom z oblasti školstva, ale teda je to v zákone, ktorý predkladá pán minister školstva, tak by ma aj teda zaujímalo, že aký je jeho názor na túto vec, aj z hľadiska, aj z hľadiska obsahu, samozrejme, lebo ten obsah je podľa môjho názoru problematický, ale aj z hľadiska, aj z hľadiska tej formy, že sa to prilepí k zákonu, ktorý obsahovo nesúvisí s tou témou, lebo teda síce, áno, nie je to prílepok, ale je to rozširujúci pozmeňujúci návrh aj v zmysle zákona o rokovacom poriadku. Takže budem rád, keď sa pán minister k tomu vyjadrí.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

6.12.2024 14:19 - 14:34 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Puškárová, ja sa veľmi ospravedlňujem, ja keď som čítal ten zoznam podpísaných pod pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Lučanského, tak som povedal, že mi tam chýba meno pána poslanca Habánika, samozrejme, že mi tam chýba aj vaše meno, lebo tiež by som čakal, že keď koalícia niečo bude navrhovať ako pozmeňovák k novele vysokoškolského zákona, tak sa pod to podpíše aj predsedníčka školského výboru, ktorá má priamu skúsenosť s vysokými školami, tak by som to aspoň touto cestou chcel napraviť. A teda aj váš názor by ma určite zaujímal na tú zmenu, aj na jej obsah, aj na formu, že prečo je potrebné predĺžiť, alebo teda zmeniť to obmedzenie, koľko môžu byť rektori a dekani vo funkcii, zo súčasných dvoch na tri volebné obdobia, že čo si o tom vy myslíte.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2024 14:04 - 14:19 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem za všetky faktické poznámky.
Pán poslanec Habánik, som trochu sklamaný, myslel som, že teda vysvetlíte aj vecne, že o čo v tom návrhu ide a prečo sú tri lepšie ako dve, lebo, ešte raz, ani z vystúpenia pána poslanca Lučanského, ani z toho písomného odôvodnenia to zrejmé, zrejmé nie je. Vy tvrdíte, že sa vás to nedotkne, ale ak máte nejaké obmedzenie, to obmedzenie je na dve funkčné obdobia a teraz sa to obmedzenie spraví benevolentnejšie, teda budú tri funkčné obdobia a vy ste rektor, tak vás sa to týka. A teraz či sa to dotkne v tomto roku, ja som nehovoril, že v tomto roku sa to dotkne, keď sa vás to dotkne v roku 2029, tak v 2029 sa vás to dotkne. Povedali ste, že by ste sa, by ste sa k tomu vyjadrili, ale teda neviem, kedy by ste sa k tomu vyjadrili, lebo keby som ja sa neprihlásil do rozpravy, tak rozprava by už bola ukončená, už by, už by sme teraz rokovali o nejakom ďalšom bode, takže neviem, neviem, kde by ste sa k tomu mohli vyjadriť.
A, pani poslankyňa Kosová, Gažovičová, ďakujem vám za vaše reakcie, a teda tiež som veľmi zvedavý na to, čo povie, čo povie pán minister, lebo teda ani od pána poslanca Lučanského, ani od pána poslanca Habánika sme nepočuli, že prečo je takáto zmena potrebná a prečo teda z dvoch na tri. Lebo tak teoreticky to možno urobiť tak, ako povedal pán poslanec Habánik, že vôbec, ak si za tým ministerstvo stojí, ak si myslí, že je to dobré pre vysoké školy, no tak nech dá taký návrh, nech prejde normálne verejnou diskusiou medzirezortným pripomienkovým konaním a keď si za tým budete stáť, obhájite si to pred odbornou verejnosťou, pred kritikou, no tak si schváľte takú zmenu, ale nie takto pokútne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.12.2024 13:49 - 14:04 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nezvyknem vystupovať k zákonom, ktoré sa týkajú vysokých škôl veľmi často, ale v tomto prípade urobím výnimku, lebo k tomuto návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o vysokých školách, vystúpil aj pán poslanec Lučanský, ktorý takisto nezvykne vystupovať k zákonom, ktoré sa týkajú vysokých škôl, a predložil rozširujúci pozmeňujúci návrh, respektíve rozširujúci doplňujúci návrh, ktorý, ktorý, ktorého obsahom je, že súčasné obmedzenie, že rektori a dekani môžu vykonávať funkciu iba v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach, sa to zmení, že bude, bude môcť rektor a dekan byť v najviac troch. Čiže dve volebné obdobia sa rozšíria na tri. Je to také, povedal by som, že pomerne netradičné. Ja sa teraz nechcem púšťať do vecnej debaty, že či je lepšie dve, tri, jedno, štyri alebo to vôbec neobmedzovať, na to, samozrejme, môžeme mať rôzne legitímne názory, len teda tri je pomerne nezvyčajné. Prezident má dve funkčné obdobia, to je také klasické obmedzenie, že sa výkon nejakej funkcie obmedzí na dve, v tomto prípade sa obmedzí na tri, priznám sa, že veľmi neviem o funkcii, ktorá, ktorú by niekto mohol zastávať najviac tri, možno také prípady existujú a možno by bolo dobré uviesť to v tom odôvodnení, lebo v tom odôvodnení nie je uvedené nič. Je tam uvedené, je tam opísané, čo sa navrhuje. Účelom úpravy je umožnenie zvoliť tú istú osobu za rektora vysokej školy alebo dekana fakulty najviac v troch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach, čím sa umožní kontinuita v riadení vysokých škôl, respektíve fakúlt vysokých škôl. No tak kontinuita by sa umožnila, keby mohol byť aj šesťkrát zvolený. Tak to by bola tiež kontinuita. Čiže toto nie je, nie je odôvodnenie podľa môjho názoru.
Pán poslanec Lučanský to vo svojom vystúpení, už teraz odišiel, takže mi ani nebude môcť odpovedať, tiež nijako neodôvodnil, iba respektíve prečítal to odôvodnenie, ktoré je tu uvedené písomne. A teda bez ohľadu na obsah sa ale teda pýtam, že prečo sa takáto zmena robí pozmeňujúcim návrhom. Ak si ministerstvo myslí, že dve volebné obdobia alebo dve funkčné obdobia rektora nie sú dobré a majú byť tri, no tak malo to dať do toho návrhu alebo malo, malo to dať do nejakého nového návrhu.
A teda využívam, že je tu pán minister, a chcem sa ho spýtať, že aký je jeho názor na to, na obsah tej zmeny, ale teda aj na formu, že sa takáto, že nie úplne bezvýznamná zmena v nastavení funkčných období rektora a dekana, kde je pred, kde je bez pripomienkového konania, bez toho, aby to bolo nejako prediskutované, a keby som tu ja teraz k tomu nevystúpil, tak si to zrejme nikto ani nevšimne, lebo nezaregistroval som, žeby niekto sa k tomu, k tomu vyjadril či už faktickou poznámkou, alebo vo vystúpení, a teda verejnosť by sa to zrejme dozvedela, až keď by tá zmena bola schválená. Vítam pána poslanca Lučanského, a teda môže mi odpovedať, nie? Nie, nie, ide preč. No.
A čo ma ešte na tom návrhu zaujalo, teda uvítam, ak sa teda pán minister vyjadrí, keď sa nevyjadrí pán poslanec Lučanský, ktorý to navrhol, resp. predniesol tu, neverím celkom, že toto je z jeho hlavy. Zaujal ma ten zoznam ľudí, ktorí sú pod návrhom podpísaní: páni poslanci Lučanský, Garaj, Svoboda, Šimko, Puci, Ferenčák, Blcháč, Válek, Horváth, Kapuš, Mego, Baška, Goga, Kramplová, Farkašovský. A priznám sa, že mne tam chýba pán poslanec Habánik. Lebo pán poslanec Habánik je človek, ktorý sa v tomto parlamente venuje vysokým školám, často sa k tomu vyjadruje, aj teraz mal tri faktické poznámky v rámci rozpravy, rozumie tej téme a on pod tým nie je podpísaný. A nemôže to súvisieť s tým, že nie je pod tým podpísaný, že je rektor, ktorý je tretie funkčné obdobie rektorom a teraz je zvolený na štvrté, zvolený na štvrté, čo teda neviem, ako ide dokopy s tou súčasnou, súčasnou právnou úpravou, nie je to niečo, na čom má pán poslanec Habánik svoj vlastný, vlastný záujem? Lebo keby to bolo ibaže vecné riešenie, tak by som očakával, že takýto pozmeňujúci návrh predloží on sám, alebo prinajmenšom sa pod neho podpíše, takže... Vidím, že je prihlásený, na rozdiel od pána poslanca Lučanského, ktorý tu nie je, iba nakukol do dverí a odišiel, tak možno, možno vysvetlí, že či sa to ho týka, alebo netýka.
A z toho, že ten návrh predložil pán poslanec Lučanský, ktorý naozaj neviem, ospravedlňujem sa, ak nepoznám všetky jeho odborné a politické aktivity, ale nezaregistroval som, žeby sa k témam vysokého školstva doteraz akokoľvek vyjadroval, a on tu iba prečítal nejaký návrh, ktorý, pod ktorým je podpísaný, predniesol ho, tak toto je ukážkový lobing. Toto je totiž lobing, že prídete za poslancom a poviete mu, že toto navrhni. A on to donesie a prednesie to ako vlastný názor a ani neprizná, že prečo to predkladá, kto ho na to nahovoril. A je teda paradoxné, že zrovna pán poslanec Lučanský, ktorý prišiel do Národnej rady s návrhom novely zákona o neziskových organizáciách, ktorá pôvodne ich mala označovať za zahraničných agentov a teraz sa ten zákon má zmeniť na zákon o tom, že mimovládky sa budú musieť označovať za lobistov, v pozmeňujúcom návrhu, s ktorým prišiel na ústavnoprávny výbor pán poslanec Lučanský, tak ten istý pán poslanec Lučanský tu predvádza ukážkový lobing. Čiže od mimovládok chce, aby boli transparentné, aby akékoľvek ovplyvňovanie verejných činiteľov, politikov, úradníkov hlásili, zverejňovali. Nie, je to absolútne gumovo nastavené, že čo je to ovplyvňovanie, teda že či mail, telefonát, náhodné stretnutie, list, osobné stretnutie, čokoľvek vlastne pod hrozbou sankcií tisíc eur, desaťtisíc eur a zrušenie organizácie, ak to nebudú robiť, ak sa nebudú registrovať ako lobisti, ak sa nebudú označovať ako lobisti, a tuto pán poslanec Lučanský spravil niečo, čo je teda klasický lobing. Lebo toto nie je, neverím, že toto je z jeho hlavy, že by on mi vedel, keby tu bol, teda bol tu, nakukol a odišiel, že by mi on vedel vysvetliť, prečo takýto návrh dáva. Prečo tri sú lepšie ako dva? Prečo tri volebné obdobia alebo funkčné obdobia rektora sú lepšie ako dve funkčné obdobia rektora?
Možno mi to pán poslanec Habánik, ktorý s tým má skúsenosti a možno má na tom aj záujem, dokáže vysvetliť, ale neverím, že by mi to dokázal vysvetliť pán poslanec Lučanský. A on to tu priniesol a v podstate podľahol lobingu zrejme a zároveň pán poslanec Lučanský sa mu nepáči, aký je netransparentný lobing zo strany mimovládnych organizácií a sám tu predviedol niečo, čo je netransparentné. Mohol tu teraz sedieť, mohol sem prísť a vysvetliť, že áno, venujem sa tej téme, dlhodobo to študujem a pozorujem, že dve volebné obdobia pre rektora sú málo, lebo keď chce niečo dokázať, tak tam potrebuje byť aspoň tri funkčné obdobia. Ale nie, on tu prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý niekto iný napísal, a odišiel.
Ja považujem lobing za legitímnu formu, formu aktivity, len teda áno, mal by byť, mal by byť transparentný, a teda keď niekto žiada, aby sa mimovládne organizácie registrovali ako lobisti a vykazovali všetky aktivity, a o tomto budeme asi hovoriť budúci týždeň, ak si to nerozmyslíte, tak by mal mať aspoň toľko slušnosti, že keď bol lobovaný a v podstate doniesol nám sem nejaký produkt lobingu, tak aspoň to prizná.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

5.12.2024 14:59 - 15:14 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ja sa teda priznám, že možno je to mojou nepozornosťou, ale teda nepochopil som, či ministerstvo zahraničných vecí odporúčalo, alebo neodporúčalo takúto zahraničnú pracovnú cestu, a teda ak by, že tam ministerstvo zahraničných vecí nemôže rozhodnúť miesto Národnej rady, ale predsa len je niečo iné, keď ministerstvo zahraničných vecí a diplomacie udržujú kontakty aj s krajinami, ktoré nás v minulosti označili za nepriateľskú krajinu, ale teda Národná rada prijala niekoľko uznesení, kde jasne zaujala postoj k ruskej agresii proti Ukrajine, tak moja doplňujúca otázka by bolo, že teda, či to znamenalo, že ministerstvo odporúčalo, alebo neodporúčalo takúto cestu, lebo z toho, čo ste prečítali, mi to nebolo jasné, ale chápem, že asi je to otázka skôr na pána ministra Blanára, tak možno mi odpovie písomne. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2024 14:44 - 14:59 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem, pani ministerka, za odpoveď. No tak vo vašom rezorte sa toho stále veľa deje, tak je dôvod pýtať sa, preto sa pýtam a ja nechcem spochybňovať pána Rózsu ako, ako hudobníka, len sa teda pýtam, že, že čo bol a ďakujem za objasnenie toho konkrétneho rozmeru celej veci, ale, ale teda, že by ma zaujímalo, že ako vôbec došlo k tomu, že, že potrebuje Slovensko novú hymnu alebo novú verziu štátnej, štátnej hymny a či by tomu nemalo predchádzať nejaký väčší konsenzus verejný alebo nejaká verejná, verejná diskusia, že niečo na tej verzii hymny, ktorá sa oficiálne používa, je zlé a už je potrebné nahradiť ju novou. Lebo teda pán Rózsa mal takéto nešťastné vyjadrenie, že nie je, nie je hymna pre všetkých, potom sa zaňho aj ospravedlnil, čo teda kvitujem, ale, ale teda hymna by rozhodne mala byť pre všetkých bez ohľadu na to, že či sme v koalícii, opozícii, aký máme názor na tú alebo tú alebo onú vec. Tak ma teda zaujímalo, že ako vôbec vznikla tá potreba novej, novej verzie hymny a či ten spôsob, že vy ste sa tak rozhodli na ministerstve je vhodný na to, aby to naozaj bolo vnímané ako hudba či ako hymna, ktorá je hymna nás všetkých a nielen nejakej polovice krajiny.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2024 14:29 - 14:44 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán minister Kamenický, no tak aby som vás teda nezaťahoval do mojich otázok na pána ministra Blanára, tak ja chápem, že vy sa teda asi nebudete vedieť vyjadriť k tomu, že či absolventi...(Nezrozumiteľne vyslovené.) sú vhodní ako zástupcovia slovenskej diplomacie a teda či, či sú alebo nie sú vyhadzovaní ľudia, ktorí jasne dávajú najavo svoju prozápadnú orientáciu a lojalitu voči oficiálnej zahraničnej politike Slovenskej republiky orientovanej na západ a naše spojenectvo s NATOM a Európskou úniu a podporu Ukrajine. Ale teda keď ste spomenuli tú konsolidáciu, tak podľa tých informácií, ktoré boli zverejnené, tak zverejnená odpoveď ministerstva na infožiadosť hovorí o 146 ľuďoch, ktorí mali byť, mali byť prijatých. A teda ak, ak prijmete a teda ja neviem či tá, či to číslo sedí, ale podľa toho čo bolo zverejnené, tak viacej ľudí bolo prijatých ako bolo následne v rámci konsolidácie prepustených alebo teda bol s ním, bol s nimi rozviazaný pracovný pomer, lebo asi teda nebol, neboli všetci a nebola všetkým daná výpoveď. Že, že čo je to podľa vás za konsolidáciu, keď najprv prijmete naberiete nových ľudí a potom nejakých iných ľudí prepúšťate a dokonca prepustíte menej ľudí ako tých, ktorých ste, ktorých ste prijali. Je to, je to konsolidácia?
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2024 14:29 - 14:44 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem pán minister za prečítanie odpovede. Opäť vyslovujem poľutovanie, že pán minister Blanár tiež nie je prítomný, asi by, by to bolo živšie. Skúsim sa teda spýtať, že vzhľadom na to, že pán minister Blanár s pomerne často, už myslím trikrát stretol bilaterálne s pánom ministrom zahraničných vecí Ruskej federácie, teda štátu, ktorý vedie agresívnu vojnu proti nášmu susedovi Ukrajine s pánom Lavrovom. To pôsobí dojmom, že to je, teda nemám štatistiky, ale že, že častejšie alebo prinajmenšom rovnako často ako sa bilaterálne stretáva s ministrami zahraničia našich najbližších partnerov v rámci Európskej únie. Teraz nemyslím nejaké rokovania na úrovni Rady alebo orgánov Európskej únie, ale, ale bilaterálne rokovania vy, vy sa, vy si viete predstaviť, že by ste sa častejšie stretávali s ruským ministrom financií ako s ministrami financií našich partnerov v rámci Európskej únie?
Skryt prepis