Videokanál poslanca

Pán poslanec Hargaš, hovorili ste o tom, že sa také ešte nestalo, že by sa nikto z vlády neukázal na odvolávaní vlády alebo člena vlády. No ja som už niečo podobné zažil, prišiel pán premiér Fico a nabrýzgal na opozíciu a s celou vládou a všetkými koaličnými poslancami odišiel z rokovacej sály. Použil som slovo nabrýzgal, ktoré je expresívne, rovnako expresívne ako slovo bliakať. Ja som sa spýtal chatu GPT, ktorý tu pred rokom údajne organizoval ten puč, lebo, lebo to email, ktorý bol rozposlaný mimovládkam a aktivistom, bol generovaný umelou inteligenciou a potom bol tajnou službou vydávaný za prípravu nejakého puču, že či sú slová bliakať a brýzgať neslušné a chat GPT organizátor puču spred roka mi odpovedal, že nie nie sú neslušné, že bliakať ja hovorové a expresívne slovo, môže pôsobiť nezdvorilo alebo hrubo, ale nie je vulgárne ani neslušné v jazykovom zmysle a slovo brýzgať je tiež expresívne, je to štýlovo zafarbené, ale nie neslušné ani vulgárne. No zjavne sa v tejto rokovacej sále nezhodneme na tom, čo je neslušné. Podľa mňa napríklad je neslušné vyhlásiť za neverejnú schôdzu návrhu na vyslovení nedôvery vláde, vyhlásiť ju za neverejnú pod falošnou zámienkou, že tu existuje nejaký puč, ktorý neexistuje. Na posvätenie tejto falošnej zámienky zneužiť tajnú službu a jej správu o tom, že ten puč sa tu pripravuje, hoci sa žiadny puč nepripravuje. Neslušné je odkladať roka alebo dlhé mesiace návrhy opozície na vyslovenie nedôvery členom vlády a vláde, neslušné je spojiť osem návrhov na vyslovenie nedôvery do jednej rozpravy, neslušné je, že nikto z vlády nepríde na takéto rokovanie a neslušné je bojkotovať výbory, bojkotovať všetky opozičné aktivity, neslušné je to, čo robí táto vlá ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Potlesk.)

Pán poslanec Štefunko, myslím si, že je škoda, že si sa teda nevyjadril nejako bližšie k pánu poslancovi Bartekovi, mňa by napríklad to francúzske príslovie veľmi zaujímalo, tak ťa skúsim touto faktickou poznámkou presvedčiť, aby si teda prípadne ešte prehodnotil to rozhodnutie nevyjadriť sa, lebo je škoda to aj preto, že vystúpenie pána poslanca Barteka by veľmi pekne ilustrovalo hlavný dôvod, pre ktorý odvolávame túto vládu s prefarbeným SMER-om, ktorý sa dnes volá HLAS-om, a nielen jednotlivých ministrov za jednotlivosti, ktoré sú dôležité, ktoré majú dopad na ľudí, ale táto vláda je neslušná a klame. Napríklad pán poslanec Bartek o mne povedal, že dostávam z Taiwanu tisíce dolárov, čo je lož. A povedal to krátko po tom, pár, doslova pár sekúnd po tom, čo sa tu rozhorčoval nad tým, čo o ňom povedal pán poslanec Ledecký a čo súviselo s priklepnutými dotáciami pre subjekty spojené s osobami, ktoré sú pánu poslancovi Bartekovi blízke. A klamal a prekrúcal, a tu sa dostávam k tej podstate, to, čo povedal pán poslanec Mikloško vo svojom úvodnom vstupe, lebo on nehovoril o tom, že nemôžeme kritizovať Európsku úniu, naopak, povedal, že môžeme mať výhrady aj k veciam, ktoré, ktoré sa týkajú Európskej únie, aleže je problém, že táto vláda nás ťahá na východ, ťahá nás k nedemokratickým autoritatívnym režimom a ohrozuje demokraciu na Slovensku, čo opäť ilustroval výborne pán poslanec Bartek, keď sa prihlásil k totalitnej, komunistickej Číne a pohrdlivo sa vyjadroval o demokratickom, normálne fungujúcom štáte Taiwan. Takže ak by si ešte prehodnotil to svoje rozhodnutie pán poslanec Štefunko, tak ja by som bol teda určite rád, inak si to vypočujem v kuloároch.

Pani poslankyňa Kolíková, hovorila si o tom, že si ešte nezažila, aby odvolávaný člen vlády neprišiel na rokovanie o návrhu na vyslovenie nedôvery, či už jemu, alebo celej vláde. Ja by som si zasa Roberta Fica a členov jeho vlády až tak neidealizoval. Ja som zažil niekoľko odvolávaní, kde síce prišli aspoň na úvod, ale nebrýzgali tu opozícii, vystúpilo niekoľko ministrov a potom povedali, že oni sa takej frašky nebudú zúčastňovať a odišli a nechali tu opozíciu v noci samú diskutovať. Čiže je to istý posun v tom, že ani, ani len sem nikto nepáchol do tejto miestnosti, ani sa tu jeden člen vlády neukázal, ani tu dokonca nebolo odprezentované stanovisko vlády k tým návrhom na vyslovenie nedôvery, čo nie je povinnosť vlády, aby také stanovisko zaujala a odprezentovala, ale je to normálna slušnosť, je to parlamentná tradícia a táto vláda a vládna koalícia šliapu po parlamentných tradíciách, šliapu po tom, čo sú parlamentné zvyklosti, šliapu po tom, čo je to parlamentná demokracia. A naozaj sa tu dejú nehoráznosti novej úrovne, či už je to tá rok dozadu utajená schôdza, resp. neverejná schôdza o návrhu na vyslovenie nedôvery, čo teda v žiadnej demokratickej krajine sa nikdy nič také nestalo, alebo je to odkladanie rokovania o návrhoch na vyslovenie nedôvery členom vlády a vláde o rok alebo o dlhé mesiace, pričom taká schôdza sa má uskutočniť do siedmich dní od predloženia návrhu a teraz spojenie ôsmich návrhov na vyslovenie nedôvery do jednej rozpravy. Tá nočná rozprava a neprítomnosť členov vlády, to už je len taká čerešnička na torte.

Pán poslanec Šimečka, pripomenuli ste vystúpenie pána poslanca Mikloška, ktorý v tom úvodnom vstupe k návrhu na vyslovenie nedôvery vláde hovoril o tom, že najväčší problém tejto vlády je, že odkláňa Slovensko na východ a ohrozuje demokraciu. A výborne to ilustruje aj ten predchádzajúci pokus o vyslovenie nedôvery vlády, ktorý ste tiež pripomenuli vo svojom vystúpení, a ten predchádzajúci pokus o vyslovenie nedôvery vláde skončil tým, že Robert Fico nechal utajiť priebeh schôdze o odvolávaní vlády, o vyslovení nedôvery vláde pod vykonštruovanou, falošnou zámienkou, že tajná služba SIS disponuje informáciami o hroziacom puči. To je niečo nevídané.
To, že sa rozprava o návrhu na vyslovenie nedôvery vláde alebo členovi vlády koná v noci, to tu už bolo mnohokrát predtým. Ale to, že Národná rada odhlasuje, že sa o návrhu na vyslovenie nedôvery vláde bude rokovať na neverejnej schôdzi pod falošnou zámienkou, že sa pripravuje nejaký puč a že má o tom tajná služba informácie, je bezprecedentná nehoráznosť. Rovnako ako odkladať celé mesiace, v niektorých prípadoch vyše roka, návrhy na vyslovenie nedôvery vláde alebo členom vlády a potom spojiť osem návrhov na vyslovenie nedôvery do jednej rozpravy. Nehorázne, drzé pohŕdanie parlamentnou demokraciou, porušovanie demokratických pravidiel, zneužívanie tajnej služby a reči o vymyslenom, ale v skutočnosti neexistujúcom puči odôvodňované úplne smiešnymi dôkazmi a kvázi dôkazmi. Práve to sú veci, ktoré odkláňajú Slovensko na východ a ktoré ohrozujú demokraciu na Slovensku, a keby nič iné, toto je dôvod, aby vláda odišla.

Ďakujem kolegyniam aj kolegovi za reakcie na moje vystúpenie a rád by som v reakcii na ich vystúpenia zacitoval jednu vetu z jedného dokumentu. Tá veta znie. Vláda vytvorí podmienky pre hlasovanie poštou aj pre voľby prezidenta Slovenskej republiky, pre voľby, ktoré sa uskutočnia v roku 2029. A ten dokument, z ktorého citujem, sa volá Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť a je to Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2023 až 2027. Takže prinajmenšom deklaratívne, prinajmenšom v čase vzniku súčasnej vlády sa aj súčasná vláda a politické strany, ktoré ju tvoria a poslanci, ktorí hlasovali za vyslovenie dôvery tejto vláde a schválenie Programového vyhlásenia prihlásili k tomu, že možnosť voliť zo zahraničia, možnosť voliť poštou sa má okrem parlamentných volieb, kde taká možnosť existuje už dnes, rozšíriť aj na prezidentské voľby, tak ja viem, že tá úprava, ktorú navrhujete, je trochu odlišná, ale smeruje k tomu istému cieľu a rovnako viem, že bez zmeny ústavy je ťažko realizovateľný tento zámer, ale myslím si, že keby sa zmena ústavy obmedzila na túto jednu vec, teda umožnenie voľby poštou, respektíve zmena lehôt prezidentských volieb tak, aby na zákonnej úrovni bolo možné voliť poštou aj v prezidentských voľbách, tak takáto zmena ústavy by našla podporu aj v rámci opozície a bola by schválená, aj keď sme sa tu teda doobeda bavili s pánom poslancom Ferenčákom, že ústava by sa nemala meniť príliš často a nemala by byť trhacím kalendárom, tak myslím si, že takáto úprava by bola oprávnená a nebol by to žiadny účelový zásah do nej.

Vážená pani predkladateľka, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, chcel by som len stručne podporiť tento návrh zákona, a teda povedať, že tá idea, že by sa malo umožniť aj v prezidentských voľbách voliť občanom Slovenskej republiky žijúcim v zahraničí, a ktorí sa nevedia v deň volieb dostaviť do volebných miestností na území Slovenskej republiky je plne legitímna a zaslúži si podporu. My sme sa o to pokúšali už v predchádzajúcom volebnom období a je tam teda ten dôvod, pre ktorý, pre ktorý je to legitímne a pre ktorý je potrebné. Nie je v tom, koho občania Slovenskej republiky v zahraničí volia alebo nevolia, ku ktorej strane majú sympatie alebo nemajú sympatie, sú to občania Slovenskej republiky a majú mať právo podieľať sa na správe veci verejných, a ak je to možné, tak je potrebné im umožniť, aby sa aj oni podieľali na voľbe svojich zástupcov. Dnes je to možné voľbou poštou iba v parlamentných voľbách. My sme v predchádzajúcom volebnom období riešili ako poslanci s ministerstvom vnútra rozšírenie tejto možnosti aj na prezidentské voľby, tam ale je problém nie so samotnou dvojkolovou voľbou, ale najmä s lehotami, ktoré sú dnes v ústave, a ktoré sú také krátke, že neumožňujú technicky zvládnuť voľbu poštou, a teda bolo by potrebné najprv zmeniť ústavu a opraviť tam tie lehoty. Bol aj pokus zmeniť ústavu a opraviť tam tie lehoty tak, aby voľba poštou bola možná, a, ale táto novela ústavy nebola schválená v predchádzajúcom volebnom období a bol, paralelne išiel s tým aj návrh novely volebného zákona, ktorý riešil viacero iných vecí a riešil aj, aj zavedenie voľby, voľby poštou a potom vlastne tie ustanovenia, ktoré sa týkali voľby poštou v prezidentských voľbách potom, čo neprešla tá novela ústavy, museli byť vypustené z tej novely volebného zákona a boli schválené iba tie ostatné veci. S tou dvojkolovou voľbou sa to dá technicky ošetriť aj pri voľbe poštou, teda spôsobom, že voliči, ktorí, asi by bol problém medzi prvým a druhým kolom distribuovať tie lístky, ale oni môžu mať lístok pre voľbu poštou s plným zoznamom kandidátov, a teda s tým, že teda ak na ňom vyznačia iného kandidáta ako toho, ktorý postúpil do druhého kola, teda keď tú voľbu uplatnia v druhom kole, tak, tak ten lístok bude neplatný, ako keby na normálnom hlasovacom lístku niekoho dopísali a technický problém môže byť, že z niektorých končín sveta nemusí prísť pošta za tie, za tie dva týždne, ktoré sú medzi prvým a druhým kolom. No, ale tak to je nedokonalosť sveta a myslím si, že pre väčšinu tých, ktorí využi, využívajú možnosť voľby poštou, napríklad v parlamentných voľbách, by sa to dalo stihnúť aj do tých dvoch týždňov. A ešte by som teda dodal, že riešili sme aj voľbu poštou v iných typov volieb, kde teraz nie je, a, a teda postoj ministerstva vnútra, ktorý, ktoré to zastrešovalo z odborného hľadiska bol taký, že vo vzťahu k, komunálnym a regionálnym voľbám by to asi nebolo úplne najvhodnejšie vzhľadom na to, že reálne tam tí ľudia nežijú, teda myslí sa, ľudia, ktorí tam nemajú trvalý pobyt a, a teda, že mohlo by to byť komplikované, tak od toho sme ustúpili. A keď sme pripomienkovali ten návrh ministerstva vnútra, lebo prebiehalo o tom diskusia v rámci vládnej koalície a ešte posledné voľby o ktorých sa to môže týkať a ktorých by sa to malo týkať, sú voľby do Európskeho parlamentu, kde bol problém s tým, že bude potrebné prepojiť nejako európske databázy, aby nedochádzalo k dvojitému hlasovaniu, aby občania Slovenskej republiky žijúci v zahraniční nevyužili možnosť voliť na území štátu, na ktorom, na území ktorého reálne žijú a zároveň aj na území Slovenskej republiky. A v tom čase neexistovalo nejako prepojenie tých databáz a možnosť overenia, tak ministerstvo vnútra nemalo teda záujem, alebo teda nechcelo to upraviť s týmto rizikom, ale vtedy v tom čase a teda nepamätám si presne ktorý to bol rok, ale, ale v minulom volebnom období bol postoj ministerstva vnútra, že sa to rieši, rieši sa to aj na európskej úrovni a do tých nasledujúcich volieb do Európskeho parlamentu by to už malo byť ošetrené tak, aby voľba poštou pre občanov Slovenskej republiky mohla už v tých nasledujúcich voľbách do Európskeho parlamentu fungovať a byť využiteľná. Takže, aj keď by náhodou neprešiel tento návrh, ktorý predkladáte, že by sa koalícia z nejakého dôvodu rozhodla, že ho nepodporí, tak verím, že do nasledujúcich prezidentských volieb bude ešte šanca ošetriť to po najbližších parlamentných voľbách, že sa podpora pre to nájde, a možnože koalícia ešte aj v tomto volebnom období príde s nejakým vlastným návrhom, lebo ešte raz, to nie je o tom, že či tí voliči zo zahraničia volia, volia viacej koalíciu alebo opozíciu. Ide o to, že sú to naši občania a majú mať možnosť zúčastniť sa volieb ak je to technicky možné.
Ďakujem.

Ďakujem obom kolegom za reakcie na moje vystúpenie.
Pán poslanec Pročko teda potvrdil, že týmto sa zaoberali, zaoberal výbor už v minulosti a môžem teda len zopakovať, ak bude výbor rozhodovať v súlade s doterajšou rozhodovacou praxou, tak pánovi poslancovi Hlinovi nehrozí vôbec nič, pretože výbor musí rozhodnúť tak, že neporušil zákon, inakšie by poprel to, akým spôsobom rozhodoval doteraz.
Na otázku pani poslankyne Bajo Holečkovej, že koľko konaní inicioval pán minister pôdohospodárstva Takáč ohľadom haciend, ja teda neviem, nepoznám presný počet, ale myslím si, že aj toto podanie je podanie v kauze haciend, lebo s čím iným by to mohlo súvisieť. Ja teda nepredpokladám, že pán minister Takáč je veľkým fanúšikom zákona, ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, že vo voľnom čase sleduje, že či náhodou niekto neporušil tento ústavný zákon. Keď ho poruší, tak bezodkladne informuje výbor a dáva podnet. To, že podnet pána ministra Takáča prišiel práve na pána poslanca Hlinu, súvisí bez najmenších pochybností s tým, že pán poslanec Hlina sa k tej kauze haciend vyjadruje a podniká tam viaceré aktivity.
A myslím, že, pani poslankyňa Bajo Holečková, ak teda na sociálnej sieti zverejníš niečo, čo dá pánovi ministrovi Takáčovi dôvod, aby dal podnet aj na teba, tak nepochybujem, že príde tiež taký podnet.

Vážená pani predsedníčka výboru, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa veľmi stručne vyjadril k návrhu na potvrdenie rozhodnutia výboru o strate verejnej funkcie verejného funkcionára a ktoré je veľmi dobrým ilustračným príkladom toho, ako nefunguje ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov vo vzťahu k jeho porušovaniu. A ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov stanovuje veľmi prísne sankcie za jeho porušovanie a dokonca aj za jeho bagateľné porušovanie, neúmyselné porušovanie typu oneskoreného podania, oznámenia alebo chyby, neúmyselnej chyby v oznámení. Teda nie, že verejný funkcionár vedome zatají vilu svojej manželky v Chorvátsku, ale jednoducho neuvedie nejaké parcelné číslo, keď zdedí, zdedí pozemky po rodičoch v nejakom rozdrobenom katastrálnom území, tri mesačné platy. Alebo v minulosti sa teda stávalo, že poslanci alebo iní verejní funkcionári mali pozastavenú živnosť. Vtedy to bolo možné iba na tri roky a neuvedomili si, že sa im automaticky obnovila živnosť, tak tam bolo myslím, že šesť mesiacov sankcia. A takéto, povedal by som, že drakonické sankcie za formálne neúmyselné nič, žiadny reálny konflikt nespôsobujúce sankcie vedú k tomu, že výbor v prevažnej miere neukladá tie sankcie, teda uskutoční konanie, ale neuloží sankciu, keď si verejný funkcionár tú povinnosť splní. Rovnako hrozba straty verejnej funkcie bola pri schvaľovaní zákona zakomponovaná do textu ústavného zákona ako nejaká vážna hrozba a ale reálne sa opäť v minimálnej miere uplatňuje aj vzhľadom na potrebu tých troch pätín, ktoré to musia schváliť v pléne. V minulom volebnom období sa opakovane odsúvali tie návrhy, ktorým mala Národná rada potvrdiť stratu verejnej funkcie tých funkcionárov, ktorí si opakovane nesplnili povinnosť a výbor opakovane konštatoval porušenie povinností a porušenie povinností vyplývajúcich z ústavného zákona v rámci toho istého volebného obdobia. A teda, priznajme si, že tá sankcia v podobe straty verejnej funkcie za porušenie povinností podľa ústavného zákona môže byť v niektorých prípadoch neprimerane prísna a v iných prípadoch môže byť neprimerane neúčinná. V prípadoch funkcionárov, verejných funkcionárov, ktorí nadobudli svoju funkciu voľbou a teda majú mandát od voličov sa teoreticky môže stať, že dvakrát sa oneskoria s podaním oznámenia a mali by stratiť verejnú funkciou napriek vôli voličov. A v prípade iných funkcionárov, ktorí sú menovaní do svojich funkcií to môže byť neúčinné, naopak, ak aj budú zbavení funkcie postupom podľa ústavného zákona, v zásade nič nebráni tomu, aby boli na druhý deň znovu vymenovaní, ak ten, kto ich má vôľu vymenovať, ich chce vymenovať. A v tejto súvislosti je dôležité poukázať aj na to, že Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií síce aj dlhodobo, ale zvlášť v tomto období pristupuje veľmi selektívne k tomu, keď prichádzajú podnety na začatie konania, ktoré upozorňujú na porušenie povinností podľa ústavného zákona. A pretože ústavný zákon jednoznačne hovorí, že keď príde podnet, ktorý spĺňa ústavným zákonom zadefinované náležitosti, teda je z neho zrejmé kto ho podáva, ktorého verejného funkcionára sa týka, aké porušenie zákona sa namieta a ten podnet je odôvodnený, tak konanie podľa ústavného zákona sa začína dňom doručenia podnetu. A zvlášť poslanci a členovia výboru za vládnu koalíciu uplatňujú veľmi selektívny prístup k týmto ustanoveniam a pokiaľ sa podnet týka predstaviteľa vládnej koalície alebo nominantov vládnej koalície, tak nezačínajú konanie ani v prípade, že sú splnené všetky podmienky predpokladané ústavným zákonom. Včera sme mali zasadnutie Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a myslím, že v bode dva sme prerokovali podnet pána ministra pôdohospodárstva Takáča proti poslancovi z klubu SaS Alojzovi Hlinovi, ktorý namietal, že pán poslanec Hlina uprednostňuje svoj osobný záujem pred verejným záujmom a využíva svoje meno na reklamu tým, že na facebookových stránkach svojich hovorí o svojich iných aktivitách, ktoré sú podnikateľské aktivity, nielen a nielen politické aktivity. A výbor v minulosti, aj v tomto volebnom období, aj v minulom volebnom období viackrát rozhodol, že statusy na sociálnych sieťach pokiaľ nie sú sponzorované sa nepovažujú za reklamu. Je tu pamätník prvého rozhodnutia podobného pán poslanec Pročko, na ktorého tiež prišiel podobný podnet a on v rámci svojho vyjadrenia zozbieral niekoľko desiatok príkladov, keď sa poslanci vyjadrovali pochvalne o nejakom produkte alebo o nejakej, nejakej firme, nejakom podniku a naozaj podľa toho ako je napísaný ústavný zákon sa dlhodobo rozhoduje tak, že za reklamu by sa považovala iba naozaj reklama v zmysle zákona o reklame a nie, keď niekto povie, že mu chutili halušky v nejakej konkrétnej krčme. A čiže je už teraz zjavné, že pokiaľ Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií nerozhodne účelovo, ale rozhodne s tým ako je doterajšia rozhodovacia prax, tak to konanie voči pánovi poslancovi Hlinovi skončí tak ako všetky ostatné predchádzajúce konania, že sa bude konštatovať, že nebol porušený zákon...
===== ...čiže je už teraz zjavné, že pokiaľ Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií nerozhodne účelovo, ale rozhodne s tým ako je doterajšia rozhodovacia prax, tak to konanie voči pánovi poslancovi Hlinovi skončí tak, ako všetky ostatné predchádzajúce konania, že sa bude konštatovať, že nebol porušený zákon a konanie sa zastaví. Potiaľ je to v poriadku. Všetci opoziční poslanci, členovia výboru aj všetci koaliční poslanci, členovia výboru, v bode 2 hlasovali za začatie konania. Ale potom prišiel bod 3, kde bol podnet proti generálnej riaditeľke Slovenskej televízie a rozhlasu, pani Flašíkovej, ktorý opäť namietal možný konflikt záujmov, možné porušenie ústavného zákona a uprednostnenie osobného záujmu pred verejným záujmom. Opäť to bolo naformulované tak, týkalo sa to výroby loga, toho rebrandingu, že môj názor bol, že to konanie malo začať, lebo boli splnené všetky náležitosti. Ale bolo jasné, kto ten podnet podáva, ktorého verejného funkcionára sa týka, bolo to odôvodnené a bolo z neho zrejmé, čo sa namieta. Ale po tom konaní, predpokladám, že by sme konštatovali, že nebol porušený ústavný zákon, lebo podľa toho podnetu, tá argumentácia sa mi nezdala dostatočná, aby preukazovala porušenie zákona, ale mal to výbor konštatovať, na základe toho konania. No a v skutkovo veľmi podobnej situácii, v bode 2 výbor začal konanie, alebo konštatoval, že konanie začalo doručením podnetu pána ministra Takáča proti pánovi poslancovi Hlinovi. A v bode 3 výbor, pretože koaliční poslanci nehlasovali za, tak konštatoval alebo nekonštatoval začatie konania, tým pádom sa konanie zastavilo voči generálnej riaditeľke STVR pani Flašíkovej.
Čiže je to taký dvojaký meter, ktorý uplatňujú koaliční poslanci vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý podrýva zmysel ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a podrýva aj normálne fungovanie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý je výbor, je zložený z politických nominantov. Nie je to nejaký nestranný štátny úrad, ale mal by posudzovať veci podľa ich obsahu, nie podľa toho, či sa podnet alebo konkrétna vec týka koaličného alebo opozičného politika. Výbor to bohužiaľ dlhodobo nerobí a nerobí to predovšetkým v tomto volebnom období. Nie že by sa také veci nestávali aj v minulosti, ale bohužiaľ, v tomto volebnom období je to na dennom poriadku.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedníčka výboru, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa veľmi stručne vyjadril k návrhu na potvrdenie rozhodnutia výboru o strate verejnej funkcie verejného funkcionára a ktoré je veľmi dobrým ilustračným príkladom toho, ako nefunguje ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov vo vzťahu k jeho porušovaniu. A ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov stanovuje veľmi prísne sankcie za jeho porušovanie a dokonca aj za jeho bagateľné porušovanie, neúmyselné porušovanie typu oneskoreného podania, oznámenia alebo chyby, neúmyselnej chyby v oznámení. Teda nie, že verejný funkcionár vedome zatají vilu svojej manželky v Chorvátsku, ale jednoducho neuvedie nejaké parcelné číslo, keď zdedí, zdedí pozemky po rodičoch v nejakom rozdrobenom katastrálnom území, tri mesačné platy. Alebo v minulosti sa teda stávalo, že poslanci alebo iní verejní funkcionári mali pozastavenú živnosť. Vtedy to bolo možné iba na tri roky a neuvedomili si, že sa im automaticky obnovila živnosť, tak tam bolo myslím, že šesť mesiacov sankcia. A takéto, povedal by som, že drakonické sankcie za formálne neúmyselné nič, žiadny reálny konflikt nespôsobujúce sankcie vedú k tomu, že výbor v prevažnej miere neukladá tie sankcie, teda uskutoční konanie, ale neuloží sankciu, keď si verejný funkcionár tú povinnosť splní. Rovnako hrozba straty verejnej funkcie bola pri schvaľovaní zákona zakomponovaná do textu ústavného zákona ako nejaká vážna hrozba a ale reálne sa opäť v minimálnej miere uplatňuje aj vzhľadom na potrebu tých troch pätín, ktoré to musia schváliť v pléne. V minulom volebnom období sa opakovane odsúvali tie návrhy, ktorým mala Národná rada potvrdiť stratu verejnej funkcie tých funkcionárov, ktorí si opakovane nesplnili povinnosť a výbor opakovane konštatoval porušenie povinností a porušenie povinností vyplývajúcich z ústavného zákona v rámci toho istého volebného obdobia. A teda, priznajme si, že tá sankcia v podobe straty verejnej funkcie za porušenie povinností podľa ústavného zákona môže byť v niektorých prípadoch neprimerane prísna a v iných prípadoch môže byť neprimerane neúčinná. V prípadoch funkcionárov, verejných funkcionárov, ktorí nadobudli svoju funkciu voľbou a teda majú mandát od voličov sa teoreticky môže stať, že dvakrát sa oneskoria s podaním oznámenia a mali by stratiť verejnú funkciou napriek vôli voličov. A v prípade iných funkcionárov, ktorí sú menovaní do svojich funkcií to môže byť neúčinné, naopak, ak aj budú zbavení funkcie postupom podľa ústavného zákona, v zásade nič nebráni tomu, aby boli na druhý deň znovu vymenovaní, ak ten, kto ich má vôľu vymenovať, ich chce vymenovať. A v tejto súvislosti je dôležité poukázať aj na to, že Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií síce aj dlhodobo, ale zvlášť v tomto období pristupuje veľmi selektívne k tomu, keď prichádzajú podnety na začatie konania, ktoré upozorňujú na porušenie povinností podľa ústavného zákona. A pretože ústavný zákon jednoznačne hovorí, že keď príde podnet, ktorý spĺňa ústavným zákonom zadefinované náležitosti, teda je z neho zrejmé kto ho podáva, ktorého verejného funkcionára sa týka, aké porušenie zákona sa namieta a ten podnet je odôvodnený, tak konanie podľa ústavného zákona sa začína dňom doručenia podnetu. A zvlášť poslanci a členovia výboru za vládnu koalíciu uplatňujú veľmi selektívny prístup k týmto ustanoveniam a pokiaľ sa podnet týka predstaviteľa vládnej koalície alebo nominantov vládnej koalície, tak nezačínajú konanie ani v prípade, že sú splnené všetky podmienky predpokladané ústavným zákonom. Včera sme mali zasadnutie Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a myslím, že v bode dva sme prerokovali podnet pána ministra pôdohospodárstva Takáča proti poslancovi z klubu SaS Alojzovi Hlinovi, ktorý namietal, že pán poslanec Hlina uprednostňuje svoj osobný záujem pred verejným záujmom a využíva svoje meno na reklamu tým, že na facebookových stránkach svojich hovorí o svojich iných aktivitách, ktoré sú podnikateľské aktivity, nielen a nielen politické aktivity. A výbor v minulosti, aj v tomto volebnom období, aj v minulom volebnom období viackrát rozhodol, že statusy na sociálnych sieťach pokiaľ nie sú sponzorované sa nepovažujú za reklamu. Je tu pamätník prvého rozhodnutia podobného pán poslanec Pročko, na ktorého tiež prišiel podobný podnet a on v rámci svojho vyjadrenia zozbieral niekoľko desiatok príkladov, keď sa poslanci vyjadrovali pochvalne o nejakom produkte alebo o nejakej, nejakej firme, nejakom podniku a naozaj podľa toho ako je napísaný ústavný zákon sa dlhodobo rozhoduje tak, že za reklamu by sa považovala iba naozaj reklama v zmysle zákona o reklame a nie, keď niekto povie, že mu chutili halušky v nejakej konkrétnej krčme. A čiže je už teraz zjavné, že pokiaľ Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií nerozhodne účelovo, ale rozhodne s tým ako je doterajšia rozhodovacia prax, tak to konanie voči pánovi poslancovi Hlinovi skončí tak ako všetky ostatné predchádzajúce konania, že sa bude konštatovať, že nebol porušený zákon...
===== ...čiže je už teraz zjavné, že pokiaľ Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií nerozhodne účelovo, ale rozhodne s tým ako je doterajšia rozhodovacia prax, tak to konanie voči pánovi poslancovi Hlinovi skončí tak, ako všetky ostatné predchádzajúce konania, že sa bude konštatovať, že nebol porušený zákon a konanie sa zastaví. Potiaľ je to v poriadku. Všetci opoziční poslanci, členovia výboru aj všetci koaliční poslanci, členovia výboru, v bode 2 hlasovali za začatie konania. Ale potom prišiel bod 3, kde bol podnet proti generálnej riaditeľke Slovenskej televízie a rozhlasu, pani Flašíkovej, ktorý opäť namietal možný konflikt záujmov, možné porušenie ústavného zákona a uprednostnenie osobného záujmu pred verejným záujmom. Opäť to bolo naformulované tak, týkalo sa to výroby loga, toho rebrandingu, že môj názor bol, že to konanie malo začať, lebo boli splnené všetky náležitosti. Ale bolo jasné, kto ten podnet podáva, ktorého verejného funkcionára sa týka, bolo to odôvodnené a bolo z neho zrejmé, čo sa namieta. Ale po tom konaní, predpokladám, že by sme konštatovali, že nebol porušený ústavný zákon, lebo podľa toho podnetu, tá argumentácia sa mi nezdala dostatočná, aby preukazovala porušenie zákona, ale mal to výbor konštatovať, na základe toho konania. No a v skutkovo veľmi podobnej situácii, v bode 2 výbor začal konanie, alebo konštatoval, že konanie začalo doručením podnetu pána ministra Takáča proti pánovi poslancovi Hlinovi. A v bode 3 výbor, pretože koaliční poslanci nehlasovali za, tak konštatoval alebo nekonštatoval začatie konania, tým pádom sa konanie zastavilo voči generálnej riaditeľke STVR pani Flašíkovej.
Čiže je to taký dvojaký meter, ktorý uplatňujú koaliční poslanci vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý podrýva zmysel ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a podrýva aj normálne fungovanie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý je výbor, je zložený z politických nominantov. Nie je to nejaký nestranný štátny úrad, ale mal by posudzovať veci podľa ich obsahu, nie podľa toho, či sa podnet alebo konkrétna vec týka koaličného alebo opozičného politika. Výbor to bohužiaľ dlhodobo nerobí a nerobí to predovšetkým v tomto volebnom období. Nie že by sa také veci nestávali aj v minulosti, ale bohužiaľ, v tomto volebnom období je to na dennom poriadku.
Ďakujem za pozornosť.

Pani poslankyňa Jurík, no, veď toto je také to otvorenie diskusie, lebo doteraz sme tu o tom nediskutovali a ja som nejakú intenzívnejšiu diskusiu ot...
===== Pani poslankyňa Jurík, no veď toto je také to otvorenie diskusie, lebo doteraz sme tu o tom nediskutovali a ja som nejakú intenzívnejšiu diskusiu o probléme, že slovenská ústava je príliš ľahko meniteľná vo verejnom priestore, nevravím, že v odborných kruhoch, ale vo verejnom priestore zaznamenal práve v súvislosti s tou ostatnou zmenou ústavy tou dvojpohlavnou a spochybňujúcou členstvo Slovenska v Európskej únii respektíve prednosť práva Európskej únie. Takže je dobré, že sa o tom hovorí aj na pôde parlamentu a nebyť tohoto návrhu, tak sa o tom nehovorí, tak môže sa o tom hovoriť na odborných konferenciách a mohol pán poslanec Ferenčák zvolať nejaký odborný seminár, ale, ale z môjho pohľadu je dobré, že sa tá téma naniesla aj do pléna parlamentu, a že tu o tom máme možnosť hovoriť a máme možnosť vyjadriť sa a považujem za v celku príznačné, že návrh ešte stále asi koaličného poslanca je diskutovaný v pléne výlučne opozičnými poslancami, že nikto z koalície nemá potrebu vyjadriť sa k tejto téme či už súhlasne alebo nesúhlasne a povedať či zásahy do ústavy, príliš časté zásahy do ústavy, účelové zmeny ústavy vníma ako problém alebo nie. Lebo je teda očividné, že opozícia alebo prinajmenšom časť opozície, ktorá sa teraz do rozpravy zapája, to ako problém vníma a bude dôležité, akým spôsobom sa k tomu budeme stavať my a akým spôsobom sa k tomu budeme stavať aj v budúcnosti.