Videokanál poslanca

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

12.6.2025 o 10:44 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

12.6.2025 10:44 - 10:59 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
.. vo veciam systémovým. Skôr možno nejakým restom z minulosti ako aktuálne schvaľovanej legislatíve, ktorá môže byť problematická z hľadiska základných práv a možno, že viac uplatňovaniu alebo nedostatkov v aplikačnej praxi ako chybám a obmedzeniam základných práv v legislatíve. A áno aj tým témam sa tá správa venuje. Sociálnym právam, poskytovaniu zdravotnej starostlivosti. Správaniu sa polície k ľuďom, správaniu sa k ľuďom, ktorí majú nejakým spôsobom obmedzenú slobodu a situácii cudzincov. Problém je, že na Slovensku v ostatnom čase sú problematizované aj tie základné práva prvej generácie práva a politické práva, občianske. Bol tu spomenutý zákon o slobode náboženskej viery. Tých 50 tisíc veriacich ako podmienka na registráciu novej cirkvi to nie je nejaký prežitok z dávnej minulosti, že to tu tak odjakživa bolo. To je účelová novela schválená vo volebnom období 2016, 2020 a explicitne zameraná proti možnosti, aby sa Islam registroval ako, ako cirkev alebo náboženská spoločnosť na Slovensku. Ten prach bol postupne zvyšovaný od 10-tich cez 20 až po 50 tisíc čo teda zdá sa, zdá sa prakticky nedosiahnuteľné a je to evidentne diskriminačné a opäť vítam avizovanú iniciatívu pána verejného ochrancu práv, že sa v tejto veci chce obrátiť na Ústavný súd. Ale máme tu aj v tomto volebnom období aktuálne útoky na základné práva a slobody zakotvené v legislatíve. Už spomenutý zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý nabúrava, spochybňuje právo vyhľadávať informácie a povinnosť štátnych a verejných orgánov poskytovať informácie verejnosti. Máme tu ohrozenie a obmedzenie práva združovať sa. Tá hanebná novela zákona o neziskových organizáciách, ktorá pôvodne bola myslená ako Lex zahraničný agend podľa ruského vzoru. Potom sa vo výbore zmenila na zákon o lobingu prijatým pozmeňujúcim návrhom na pôde Ústavnoprávneho výboru. Ale zákon o lobingu iba pre mimovládne neziskové organizácie. Nie pre iné subjekty, ktoré vykonávajú, vykonávajú podobnú činnosť. Nakoniec aj, aj na základe nejakých nezhôd vo vládnej koalícii aj toto bolo vypustené ale ostali tam viaceré problematické body. Napríklad stiahnutie zákona o slobodnom prístupe k informáciám na mimovládne a neziskové organizácie, ktoré získali nejaké verejné prostriedky. Čo už samé o sebe je zvláštny princíp a asi ústavne sporný. A opäť diskriminácia prečo len mimovládne neziskové organizácie. Prečo nie firmy, politické strany, cirkvi. Ak zákon o slobodnom prístupe k informáciám majú, majú podliehať mimovládne neziskové organizácie. Lebo aj tie iné subjekty poberajú podporu z verejných zdrojov. Už tu spomínaný zásah alebo možný zásah do zhromažďovacieho práva cez takzvaný Lex atentát vo všetkých týchto, týchto legislatívnych iniciatívach bol aj pán verejný ochranca práv aktívny aj v čase ich schvaľovania v niektorých prípadoch aj po ich schválení. Ja len teda dúfam, že nebude mať pán verejný ochranca práv reálny problém z ďalším pokusom zasiahnuť do združovacieho práva. Ten teraz do práva združovať sa v politických stranách alebo do volebného práva. Lebo pán premiér Fico opakovane avizuje, že by si želal zmenu politického systému, že na Slovensku je príliš veľa politických strán. Že by sa mal obmedziť počet politických strán, že by sa malo nejako zabezpečiť, aby, aby na zdravie, aby vláda mohla vykonávať svoj mandát dlhšie ako jedno volebné obdobie a dáva nám za vzor krajiny ako komunistická Čína, komunistický Vietnam alebo autoritatívny Uzbegistan. Teda krajiny, ktoré majú ďaleko od systému liberálnej demokracie. Majú ďaleko od dodržiavania, rešpektovania základných práva a slobôd. Čiže želajme si, aby to ostalo iba v podobe, v podobe rečí, lebo v opačnom prípade nám pán verejný ochranca práv bude musieť napísať veľa listov a zrejme sa aj obracať na, na Ústavný súd. Posledná vec. Chcem teda oceniť aktuálnu iniciatívu zo strany pána verejného ochrancu práv a ten ďalší z jeho listov kde, kde upozorňuje na možné úskalia novely ústavy, ktorá je v legislatívnom procese. Ide o vládny návrh a teda najmä to spochybnenie predností našich záväzkov v oblasti ľudských práv a slobôd, ktoré vyplývajú či už z európskeho práva alebo z medzinárodných zmlúv tak si dovolím pár viet zacitovať. Súčasťou navrhovanej novely ústavy je aj odňatie prednosti ľudských práv a slobôd vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a práva Európskej únie pred slovenskými zákonmi v špecifických otázkach ako sú ochrana života a ľudskej dôstojnosti súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka ako aj súvisiace rozhodovanie v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia. Verejný ochranca práv pripomína, že takáto výhrada môže byť nie len v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná ale taktiež predstavuje precedens, ktorý by mohol v budúcnosti viesť k obmedzeniu existujúceho európskeho štandardu ľudských práv a to nie len v kultúrno-etických otázkach, ale aj v oblastiach ako osobná integrita, osobná sloboda, ľudská dôstojnosť, sloboda prejavu alebo volebné právo. Čiže ešte raz za mňa ďakujem pán verejný ochranca práv za vašu, za vašu činnosť aj v minulom roku aj v tomto roku. Ľudské práva sú dôležité, inštitút verejného ochrancu práv je dôležitý a teraz som rád, že ste už tretím v rade verejných ochrancov práv, ktorí napĺňajú zmysel tohto inštitútu tak ako bol zadefinovaný v slovenskej ústave. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.6.2025 10:29 - 10:44 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán verejný ochranca práv, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ja možno trošku sklamem pána podpredsedu, ktorý práve predsedá, a predsa len by som aj ja ho trochu naškl, aby som použil jeho, jeho výraz. A to, akým spôsobom sa správa k verejnému ochrancovi práv na pôde parlamentu, je trochu aj vysvedčením toho, ako vážne berieme tému ľudských práv. Neviem, či už v nejakom médiu vyšla fotografia, lebo to, to je taká obľúbená fotografia, že verejný ochranca práv alebo predtým verejná ochrankyňa práv stojaca za rečnícky pultom parlamentu a pohľad zhora do prázdnych alebo poloprázdnych poslaneckých lavíc, áno, o niečom to hovorí, ale tak ja, ja teda nemám celkom rád tie, tie upozornenia, že hovorím tu k trom poslancom, ako niektorí, niektorí poslanci radi, radi hovoria. Proste sú tu tí, ktorí, ktorí považujú tému za dôležitú a čas im to umožní. Ale teda aspoň, keď sme tu tí, ktorých to zaujíma, tak mali by sme mať možnosť sa do sýtosti vyrozprávať a nemuseli by sme, by sme apelovať na zdynamizovanie spôsobom, že budeme vstupovať vystupujúcemu verejnému ochrancovi práv do, do jeho vystúpenia slušnou formou, však ja netvrdím, že nie, ale, ale je teda fajn, že ak pán predsedajúci rovnako včera upozorňoval aj, aj pri správach Slovenského pozemkového fondu a Sociálnej poisťovne, tu si len dovolím upozorniť na to, že verejný ochranca práv je inštitút, ktorý je zakotvený priamo v ústave na rozdiel od Sociálnej poisťovne a Slovenského pozemkového fondu. A rovnako to porovnanie s pánom prezidentom, že dokázal vystúpiť za, za štyridsať minút, tak, tak ako pán prezident vystupuje s politickým posolstvom o stave krajiny, tak je to niečo iné ako, ako uviesť dvesto-stranovú správu o stave dodržiavania alebo porušovania ľudských práv v krajine.
A teda zlá správa je, že, že teda už sa pripravuje novela rokovacieho poriadku, kde bude pravdepodobne obmedzené alebo obmedzený rozsah vystúpení hostí, ktorí, ktorí prednášajú rôzne správy alebo iným spôsobom vystupujú na pôde, na pôde parlamentu. A teda keď už teda rekapitulujem a sumarizujem prístup Národnej rady k verejnému ochrancovi práv, tak len upozorním, že napríklad minulý rok sme takisto v júni prerokovali správu pána verejného ochrancu práv, ale hlasovali sme o nej až, až v novembri a tento rok, tento rok budeme tu rokovať zrejme dnes o tej mimoriadnej správe, ktorá takisto bola, myslím, v marci predložená a teda kým tie štandardné správy, ktoré bilancujú, bilancujú pôsobenie verejného ochrancu práv za predchádzajúci kalendárny rok, tak áno, tak to je taký nejaký štandardný proces, ale tie mimoriadne správy napríklad by mali byť prerokované podľa môjho názoru rýchlejšie a teda nemali by sme, nemali by sme ich odsúvať, od toho sú to mimoriadne správy.
Čiže ja by som sa tiež chcel poďakovať pánovi verejnému ochrancovi práv za jeho činnosť aj v minulom, aj v tomto roku, za to, že ako systematicky pristupuje k náplni svojej práce a vykonáva ju naozaj nezávisle so záujmom o všetky aspekty, ktoré mu ústava a príslušný zákon vymedzujú ako jeho pôsobnosť. Zvlášť chcem oceniť tie, ako to nazýva, listy poslancom, lebo je dôležité upozorňovať Národnú radu na to, že aj pripravovaná legislatíva môže byť problematická z hľadiska ľudských práv a potom aj tie v niektorých prípadoch následné podania na Ústavný súd.
Z vecí, o ktorých hovorí správa, o ktorej hovoril aj pán verejný ochranca práv vo svojom úvodnom vystúpení, by som sa rád dotkol niektorých. Spomenul tu pandémiu v súvislosti so štátnou karanténou a teda tou amnestiou, ktorá bola schválená vo vzťahu k štátnej karanténe. Tam zase bol problematický ten, tá druhá časť tej amnestie, ktorá v podstate amnestovala porušovanie pravidiel, ktoré boli legálne a ktoré mali chrániť občanov a pri ktorých nebolo preukázané, že by boli neprimerané a čo teda nie je dobré z hľadiska, dobrý signál z hľadiska, z hľadiska štátu a to, ako sa štát pozerá na dodržiavanie pravidiel v takej extrémnej situácii, ako je napríklad pandémia. My sme tu zhodou okolností včera diskutovali o opatreniach počas, počas pandémie v súvislosti teda s pôsobením vládneho splnomocnenca pána Kotlára a tiež sme viacerí konštatovali, že ani z hľadiska manažmentu, ani z hľadiska nastavenia legislatívy nebol, nebolo všetko v poriadku. Ja som to zažíval ako vládny poslanec, museli sme mnohé veci meniť, lebo nielenže štát nebol pripravený tým, že neexistovali ochranné pomôcky v Štátnych hmotných rezervách, ale ani legislatíva nebola pripravená na, na pandémiu a na, na taký potrebný rozsah opatrení. A jeden z tých dôležitých aspektov bol, bol aj aspekt ľudsko-právny a tu chcem teda oceniť aj, aj činnosť vašej predchodkyne pani profesorky Patakyovej, ktorá upozorňovala na problémy v uplatňovaní protipandemických opatrení, robila to podľa môjho názoru veľmi vhodným spôsobom, teda jednak, jednak upozorňovala, ale robila to zdržanlivo vzhľadom k vážnosti situácie a vzhľadom k uvedomeniu si, že tie opatrenia sú potrebné, ale mali by byť robené tak, že iba v nevyhnutnej miere zasahujú do ľudských práv a sú primerané tomu účelu, na ktorý slúžia a, žiaľ, tá legislatíva nebola nastavená tak, aby tieto požiadavky registrovala. Neexistovala napríklad nejaká jasná možnosť súdneho prieskumu, to sme sa snažili postupnými zmenami zákona napraviť a teda vítam tú informáciu, ktorá zaznela, že v spolupráci s Generálnou prokuratúrou pripravujete legislatívnu iniciatívu, ktorá by mala viesť k tomu, že v budúcnosti ak sa takáto vyskytne, tak krajina bude pripravená aj z legislatívneho hľadiska tak, aby boli rešpektované ľudské práva a verím, že Národná rada alebo teda vláda, asi by bolo na mieste, aby vláda prišla s takou iniciatívou, si, si teda pozorne prečíta, s čím sa, s čím prídete aj s Generálnou prokuratúrou.
Zaznamenal som tu aj tú informáciu o tých zmluvách o voľbe občianstva, o dvojitom občianstve, jednak o tej zmluve ešte z čias Sovietskeho zväzu a podobne to bolo aj so zmluvou s Maďarskom, kde teda podobný princíp oberal o možnosť, o možnosť občianstva a detí zo miešaných manželstiev a teda Národná rada v novembri minulého roku vyslovila súhlas s vypovedaním oboch, oboch zmlúv, takže tam nastal, nastal v minulom roku citeľný pokrok, lebo bol, bol to problém, na ktorý dlhodobo viacerí, viacerí vrátane verejného ochrancu práv upozorňovali.
No a samozrejme tá správa je, správa je podrobná, rieši množstvo porušení ľudských práv a množstvo, množstvo problémov a tu by som chcel len poznamenať, že keby sme žili v normálnej alebo v normálnejšej situácii ako dnes, tak verejný ochranca práv by sa venoval skôr takým subtílnejším právam, skôr právam druhej a tretej generácie, ako tým základným politickým a občianskym právam, skôr nejakým parciálnym veciam ako, ako veciam systémovým, skôr možno nejakým restom z minulosti, ako aktuálne schvaľovanej legislatíve, ktorá môže byť problematická z hľadiska základných práv a možnože viac uplatňovaniu alebo nedostatkom v aplikačnej praxi ako, ako chybám a obmedzeniam základných práv v...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.6.2025 18:19 - 18:21 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Szalay, chcel by som sa ťa spýtať, že či by si sa nechcel stať splnomocnencom vlády Slovenskej republiky pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19. Lebo toto bolo druhé, myslím, vystúpenie tvoje, ktoré nejako súviselo s činnosťou splnomocnenca a ja som sa v rámci neho dozvedel alebo v rámci tých dvoch vystúpení dozvedel oveľa viac o zlyhaniach pri preverovaní manažovania pandémie ako zo všetkých výstupov vládneho splnomocnenca pána Kotlára. Tie boli o niečom úplne inom. A naozaj mám pocit, že by bolo zmysluplné zbilancovať tie chyby, ktoré sa urobili, a ja súhlasím aj s pánom poslancom Stachurom, že je to zložitejšie, že nie je to, nie je to len ako, áno, neboli sme pripravení a nielen hmotné rezervy, neboli, neboli manuály, nebol štát na to vôbec pripravený, mnoho, mnoho vecí sa riešilo chaoticky, zmätočne, ale bola snaha vylepšovať, ja som to videl z pozície poslanca parlamentu, keď sme sa snažili opravovať tie veci, ktoré neboli dobre upravené v legislatíve, nastaviť tie procesy a aj tie opatrenia, aby mali nejakú štandardnú podobu, aby boli primerané, aby boli súdne preskúmateľné a postupne sa nám to podarilo nejakým spôsobom nastaviť. Ale to by mal podľa názvu a zadania robiť splnomocnenec pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie.
Od vládnej koalície by bolo poctivé, ak si teda chcú tam nechať pána poslanca Kotlára, aspoň zmeniť názov tohto inštitútu, že by to nebolo preverovanie riadenia a manažovania zdrojov, ale trebárs splnomocnenec vlády pre spochybňovanie očkovania. To by potom zodpovedalo tým výstupom, ktoré od pána Kotlára počúvame.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.6.2025 16:39 - 16:41 hod.

Ondrej Dostál
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.6.2025 16:25 - 16:27 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým kolegom a kolegyniam za reakcie na moje vystúpenia a áno nielen zahraničnopolitický, ale aj zásadný vnútropolitický aj historický konsenzus sa nám tu spochybňuje, aj keď ten historický konsenzus tu vlastne nikdy neexistoval, pretože aj na politickej scéne vždycky boli prítomné sily, ktoré inklinovali či už k fašistickému slovenskému štátu počas druhej svetovej vojny alebo viac či menej otvorene ku komunistickému režimu z pred novembra 89 a opäť nie je náhoda, že tie politické sily, ktoré mali jednu alebo druhú extrémistickú totalitný inklináciu, ktoré sa odvolávali na odlišné tradície, ktoré sa stretli napríklad v Slovenskom národnom povstaní, tak dnes si už rozumejú, rozumejú si a zhodujú sa aj v tom spochybňovaní zahraničnopolitickej orientácie Slovenskej republiky aj v príklone k Putinovmu Rusku a aj k v sympatiách autoritárskym diktátorským režimom typu Rusko alebo Čína alebo Vietnam alebo Uzbekistan a áno historické fakty by sme spochybňovať nemali, v tom úplne súhlasím. Napríklad historickým faktom je, že druhá svetová vojna nezačala až v júni 1941, ale začala v septembri, teda v Európe v septembri 1939, a že popri nacistickom Nemecku a fašistickom Slovensku, ktoré napadli Poľsko, tým agresorom bolo o dva týždne neskôr aj Stalinovo komunistické Rusko, respektíve Sovietsky zväz.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.6.2025 16:14 - 16:18 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
... stranícke systémy, môže mať rôzne volebné systémy, môže mať rôzne pravidlá, ale má ostať pluralitnou demokraciou a je to opäť SMER a jeho predseda Robert Fico, ktorí začínajú rozkladať aj tento vnútropolitický konsenzus, ktorý tu dlhé roky bol a nikomu ani nenapadlo, že by to mohlo byť inak a nie je asi náhoda, že strany, ktoré rozložili, lebo už je rozložený ten zahraničnopolitický konsenzus, teraz začínajú rozkladať ten konsenzus v otázke základného politického systému Slovenskej republiky. A ja považujem za potrebné upozorniť, že práve na takéto tendencie sa vzťahuje právo na odpor zakotvené v Ústave Slovenskej republiky. Ja som veľmi zdržanlivý, keď niektorí kritici vládnej politiky vyčítajú opozícii alebo apelujú na to, že treba uplatniť právo na odpor. Právo na odpor tu nie je na to, aby keď sa nám nepáči niečo na vládnej politike, tak aby občania uplatňovali právo na odpor. Právo na odpor je krajné riešenie, ku ktorému sa má pristúpiť vtedy, keď je ohrozený základný demokratický poriadok, demokratický právny štát, a keď nie je možné uplatniť základné nástroje demokratického právneho štátu. Zatiaľ sa to nedeje, zatiaľ sú to možno zasa len také Ficove reči ako boli tie reči o prevrate, ktoré všetkým nám je zjavné, že to nemyslel vážne, že len jednoducho chcel odkloniť pozornosť, chcel, chcel nastoliť nejakú tému, žiadny prevrat sa tu nekonal, ale ak by to myslel vážne a teda história učí, že by sme nemali podceňovať, keď niekto hovorí o tom, že chce odstrániť demokraciu, lebo on to potom naozaj urobí a boli aj také prípady, keď politici hovorili o tom, že idú zničiť demokraciu a potom ju naozaj zničili a všetci sa čudovali, tak by sme mali byť pripravení na to, že to nie sú iba reči, a že to myslí vážne a mali by sme mu odkázať, že ak to myslí vážne, tak my tú demokraciu budeme brániť. Jedným zo spôsobov ako brániť demokraciu, je, aj brániť našu zahraničnopolitickú orientáciu, to čo bolo minulosti obsahom, predmetom toho zahraničnopolitického konsenzu a je aj brániť podporu Ukrajiny voči jeho vzoru Putinovmu Rusku, ktorý na ňom vedie agresívnu vojnu a treba využiť každú príležitosť sa Ukrajiny zastať. Toto je jedna z tých príležitostí a to hlasovanie, ktoré o pár desiatok minút zrejme bude nasledovať, je tiež príležitosť zastať sa nielen Ukrajiny, ale zastať sa aj miesta Slovenska na západe a zastať sa slobody a demokracie. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.6.2025 16:07 - 16:07 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Mohol som ísť do záverečného slova, ale teda zdá sa mi korektnejšie vystúpiť ešte v rámci rozpravy, ak by niekto chcel zareagovať, ale teda chcem sa vyjadriť k tej diskusii, ktorá tu bola. A, a teda som rád, že tu bola takáto bohatá diskusia. Sám som to nečakal, som myslel, že to prejde v priebehu, v priebehu pár minút, čiže ďakujem všetkým kolegom, čo sa do nej zapojili. Trochu ma mrzí, že sme len v rámci opozície medzi sebou diskutovali a že z koalície nikto nepotreboval, nepovažoval za potrebné sa, sa vyjadriť k tejto téme, ktorá je dôležitá, aj keď ide iba o deklaráciu nejde o schválenie zákona, nejde o niečo čo by mohlo zaviazať vládu Slovenskej republiky, ale aj zaujímanie postojov k takýmto udalostiam ako sú brutálne útoky na civilné obyvateľstvo ako je ruská agresia proti Ukrajine, je dôležité a patrí na pôdu parlamentu. A aj tá diskusia, ktorá tu dnes je a zrejme aj to hlasovanie, ktoré bude nasledovať o sedemnástej hodine ukazuje, že na Slovensku sa stratil zásadný zahranično-politický konsenzus, ktorý tu existoval dlhé roky, dlhé desaťročia. Ten konsenzus neznamenal, že všetky politické strany a všetci politici mali rovnaký názor na všetky otázky týkajúce sa zahraničnej politiky. Je úplne legitímne, ak aj rôzne politické smerovania, rôzne politické strany, rôzne názory na množstvo otázok zahraničnej politiky, bezpečnostnej politiky, majú rôzny prístup k otázkam, napríklad, posilňovania obranyschopnosti, k rôzne názory na ďalšie smerovanie Európskej únie, na vývoj európskych inštitúcií na konkrétne európske politiky niektoré sú kritické, niektoré sú viac, viac optimistické. A x sporných vecí vo svete sa deje, kde môžeme mať aj máme rôzne názory, a je to tak v poriadku. Ale dlhé roky nikto nespochybňoval, že Slovensko patrí na západ, že Slovensko patrí do Európskej únie, Slovensko patrí do Severoatlantickej aliancie a od toho sa samozrejme odvíjali aj niektoré postoje, ako je napríklad ten, že ak krajina, ktorá je demokratická a ktorá sa usiluje integrovať do týchto spoločenstiev je napadnutá zo strany agresívnej diktatúry, tak miesto Slovenska je po boku tej napadnutej demokracie, nie po boku alebo v predklone pred tým diktátorským agresorom. Ešte aj v roku 2016, keď som sa po štyroch rokoch vrátil do Národnej rady Slovenskej republiky, tak tu ten zahranično-politický konsenzus existoval a narušovali ho zo začiatku v podstate iba fašisti z Kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko. Občas niečo si povedali zo Slovenskej národnej strany, ale keď sa rokovalo o veciach, ktoré súviseli s Európskou úniou a Severoatlantickou alianciou, tak aj poslanci SMER-u jednoznačne podporovali prozápadné smerovanie Slovenskej republiky. Dnes už žiaľ, ten zahranično-politický konsenzus neexistuje, pretože už to nie sú iba fašisti a extrémisti, už to nie je iba Slovenská národná strana v hlbokom predklone pred Vladimírom Putinom, ale je to aj strana SMER - sociálna demokracia najsilnejšia vládna strana, ktorá čoraz otvorenejšie narúša ten zahranično-politický konsenzus a je, a keď ešte jej stále hovoria, že áno, miesto Slovenska je Severoatlantickej aliancie v Európskej únii. Ich reálna politika taká nie je. Ich slová také nie sú. Ich činy také nie sú. A ich reálna politika stále viac odkláňa Slovensko od prozápadného smerovania, a teda je jasné, že majú problém s tým stáť za Ukrajinou, podporovať demokratickú krajinu napadnutú autoritárskym, diktátorským Putinovým Ruskom.
Ale čo je zaujímavé, že po strate alebo zániku zahranično-politického konsenzu akoby sme počuli signály, že začína sa rozpadať aj ten základný vnútropolitický konsenzus spočívajú v tom, že Slovensko má byť demokratickou krajinou s pluralitnou demokraciou s voľnou súťažou politických síl, ktoré sa v pravidelne sa opakujúcich voľbách uchádzajú o dôveru občanov a vytvárajú vládne zostavy na základe toho, kto tú dôveru dostane. Opäť, za tie desaťročia od novembra 1989 sme tu mali politické strany rôznych názorov a dodnes máme rôzne názory na skoro všetky otázky, o ktorých sa hovorí vo verejnom priestore, o ktorých sa rokuje v parlamente. Niekto je viac vpravo, niekto vľavo, niekto je viac liberálny, niekto konzervatívny a milión vecí máme, a je to tak v poriadku. Rôzne, rôzne názory, ale na to, že Slovensko má byť demokratickým právnym štátom, že tu má byť pluralitná demokracia, to nemá byť otázka či áno alebo nie. Na tom podobne ako vo vzťahu k tomu zahranično-politickému konsenzu tu dlhé roky existoval konsenzus, z ktorého opäť nejako vybočili iba fašisti Kotleboví vtedy ešte nie Ľudová strana Naše Slovensko, ale Slovenská pospolitosť, ktorá si len tak teoreticky zauvažovala, že by mohli nahradiť parlamentnú demokraciu stavovským štátom a strana bola rozpustená, lebo to nepatrí do, do demokracie. Dnes, strana SMER - sociálna demokracia to ešte nemá v programe, ale Robert Fico opätovne hovorí, že by sme mali zmeniť politický systém. Že by sme mali prejsť na nejaký systém, kde bude menej strán, kde nebudú tak často voľby, kde sa bude, bude vládnuť dlhšie. To je opäť odklon od toho základného vnútropolitického konsenzu spočívajúceho v tom, že Slovensko má byť pluralitnou demokraciou, teda systémom, ktorý tu vznikol v novembri 1989. Pluralitná demokracia môže mať množstvo podôb, môže mať rôzne stranícke systémy, môže mať rôzne volebné systémy, môže mať rôzne, rôzne pravidlá, ale má ostať pluralitnou demokraciou. A je to opäť SMER a jeho predseda Robert Fico, ktorí začínajú rozkladať aj tento vnútropolitický konsenzus...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie 10.6.2025 15:01 - 15:04 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Nedá sa reagovať faktickou na faktickú, ale teda aj na pani poslankyňu Jurík, aj na pána poslanca Hargaša, možno pána poslanca Matoviča mi tak teda napadlo, že to je taká dosť trúfalosť od pána poslanca Mažgúta upozorňovať na minulosť Nemecka práve dánsku ministerku, lebo však tak tí Vikingovia tiež toho popáchali dosť. A teda touto logikou by sa aj oni mali hanbiť, ale samozrejme, že nie všetky historické udalosti sú rovnako vzdialené. A teda okrem toho aspektu, o ktorom ste hovorili vy, teda, že Nemecko nevedie agresívnu vojnu proti žiadnemu zo svojich susedov, ani proti inej krajine na rozdiel od Putinovho Ruska. Je tu ešte jeden zásadný rozdiel, na ktoré je potrebné upozorniť a to je ten, že Spolková republika Nemecko je demokratický štát, ktorý politicky nijako nenadväzuje na Hitlerovo nacistické Nemecko. Nehlási sa k svojej nacistickej minulosti. Nepovažuje porážku nacistického Nemecka za tragédiu, za niečo, čo by ľutovalo. Naopak považuje to za dôležitý moment v európskej histórii a za cestu, keď sa Nemecko zbavilo nacistickej minulosti a mohlo sa vrátiť k normálnemu demokratickému fungovaniu. Na rozdiel od toho Putin považuje rozpad Sovietskeho zväzu za najväčšiu tragédiu 20. storočia a Rusko v mnohých ohľadoch nadväzuje na Sovietsky zväz. Nevníma komunizmus ako totalitu, ktorej porážku by malo oslavovať, ale naopak ako oslabenie imperiálnych ambícií Moskvy a aj v tej politike voči bývalým súčastiam Sovietskeho zväzu, ktoré sú dnes samostatnými štátmi. Nadväzuje na imperiálnu politiku Moskvy v tej dávnejšej minulosti, ale aj na imperiálnu politiku Sovietskeho zväzu a aj jeho agresia voči viacerým krajinám, voči aj Ukrajine, voči Gruzínsku, voči Moldavsku je tiež pokračovaním tej Sovietskej politiky. Čiže, naozaj je nehorázne vyčítať niekomu kontakty so Spolkovou republikou Nemeckom, s demokratickou krajinou, ktorá je súčasťou Európskej únie, Severoatlantickej aliancie s našim partnerom a spojencom a porovnávať to s Putinovým Ruskom, ktoré nadväzuje na agresívnu, militaristickú, imperialistickú politiku Sovietskeho zväzu a vedie agresívne vojny proti svojim susedom a okupuje časti územia bývalých republík Sovietskeho zväzu. Ďakujem. (Potlesk v sále.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.6.2025 14:22 - 14:32 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako som už avizoval v úvodnom vystúpení, prednesiem pozmeňujúci návrh, resp. dva pozmeňujúce návrhy k návrhu uznesenia. Ale ešte predtým mi dovoľte, aby som zasadil tento návrh do širšieho kontextu. Od roku 2022, keď sa začala plnoformátová agresia Ruska proti Ukrajine, Národná rada prijala viacero uznesení, ktorými deklarovala stanovisko Slovenskej republiky k prebiehajúcej ruskej agresii proti Ukrajine. Tá agresia nezačala v roku 2022, začala v roku 2014 obsadením Krymu a intervenciou na Donbase a teda vo východných častiach Ukrajiny, ale v roku 2022 začala plnoformátová vojna, ktorú Putinova propaganda nazývala špeciálnou operáciou, ale všetkým je jasné, že ide o vojenskú agresiu a vojnu Ruska proti Ukrajine. Ide o nevyprovokovanú agresiu a takýto postoj jednoznačne opakovane zaujala aj Národná rada Slovenskej republiky, ktorá sa postavila za Ukrajinu, odsúdila ruskú agresiu a opakovane vyjadrovala podporu Ukrajine, ktorá bráni svoju slobodu, nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť. To sa zmenilo parlamentnými voľbami 2023, keď sa k moci dostala garnitúra, ktorá má k Putinovmu Rusku bližšie ako k brániacej sa Ukrajine a tomu zodpovedá aj spôsob, akým sa jej predstavitelia vyjadrujú, koho navštevujú, koho nenavštevujú a čo je alebo nie je schopná schváliť Národná rada. Odvtedy, pokiaľ si pamätám, žiadne podobné uznesenie, ktorým by Slovenská republika sa postavila na stranu Ukrajiny, nebolo v slovenskom parlamente schválené. Tie raketové útoky na Kryvyj Rih a Sumy sú dôvodom, aby sme zopakovali, aká je pozícia Slovenskej republiky, že Slovenská republika je platnou súčasťou západného spoločenstva, Európskej únie a Severoatlantickej Aliancie a stojí na strane Ukrajiny, ktorá je obeťou ruskej agresie. My sme prišli s týmto návrhom ešte predtým, ako sa 9. mája v Moskve konali oslavy konca druhej svetovej vojny, ktorých sa popri predstaviteľoch rôznych aj diktátorských režimov zúčastnil nakoniec aj predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico, ktorý opakovane vysiela signály, že diktatúry založené na systéme vlády jednej strany sa mu pozdávajú viac ako pluralitná demokracia, v ktorej politické strany súťažia o moc, uchádzajú sa o podporu občanov v pravidelne sa opakujúcich slobodných a demokratických voľbách. Považujem to za mimoriadne nebezpečné a je potrebné si to pripomínať aj v tejto súvislosti, lebo po vojne na Ukrajine nejde iba o to, že jeden štát je agresor, Rusko a druhý je obeť a brániaca sa krajina, Ukrajina, ide aj o to, že Ukrajina je slobodná a demokratická krajina, kdežto Rusko je diktatúra, kde demokracia existuje iba pro forma. Môžeme diskutovať dlho, môžeme si hovoriť, že ani tá demokracia na Ukrajine nie je vo všetkom dokonalá, ale nie je dokonalá ani na Slovenku, nie je dokonalá ani v západných krajinách. Ukrajina je demokratickou krajinou. Rusko demokratickou krajinou nie je. Aj to by mal byť dôvod, prečo máme stáť na strane Ukrajiny, nie na strane Ruska. No ale keďže táto výzva, aby sa Robert Fico nezúčastnil osláv 9. mája v Moskve je už v tejto chvíli bezpredmetná, tak navrhujeme vypustiť toto ustanovenie z návrhu uznesenia a teda chcel by som predložiť dva pozmeňujúce návrhy. Oba predkladám spolu s pani poslankyňou Zuzanou Mesterovou a pánom poslancom Ľubomírom Galkom. Ten prvý je pozmeňujúci návrh a v tomto pozmeňujúcom návrhu navrhujeme zmeniť znenie bodu 6 práve z dôvodu jeho neaktuálnosti. Dôvod 6 je ten, v ktorom sa vyzýva Robert Fico a ďalší štátni predstavitelia, aby sa nezúčastnili osláv konaných dňa 9. mája v Moskve. Toto je neaktuálne, vzhľadom na to, že o tom návrhu uznesenia nerokujeme krátko po jeho predložení, ale až teraz v júni. A uvedený bod navrhujeme nie vypustiť, ale nahradiť novým znením, ktorým by sa zrušilo uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o odmietnutí sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii a ochrane ekonomických energetických záujmov Slovenskej republiky, ktoré Národná rada schválila dňa 5. júna 2025. Išlo o tlač 759. Znenie schváleného uznesenia nezodpovedá vôli väčšiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a je v rozpore s národnoštátnymi záujmami Slovenskej republiky. Okrem tohto pozmeňujúceho návrhu, predkladáme aj návrh nového uznesenia, ktoré v prípade teda, že nebude schválené to pôvodné, či už s tým pozmeňujúcim návrhom alebo bez neho, navrhujeme aj nové uznesenie, ktoré by sa obmedzilo iba na otázku postoja Národnej rady Slovenskej republiky k sankciám voči Ruskej federácii. To bolo schválené 5. júna 2025 na návrh skupiny poslancov za Slovenskú národnú stranu. Za schválenie tohto uznesenia hlasovalo iba 51 poslancov, napriek tomu bolo schválené, ale z následných vyjadrení predstaviteľov politických strán zastúpených v Národnej rade Slovenskej republiky je zrejmé, že toto uznesenie nemá podporu a nezodpovedá vôli väčšiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
===== ...poslancov, napriek tomu bolo schválené. Ale z následných vyjadrení predstaviteľov politických strán zastúpených v Národnej rade Slovenskej republiky je zrejmé, že toto uznesenie nemá podporu, nezodpovedá vôli väčšiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a som hlboko presvedčený, že je v hlbokom rozpore s národnoštátnymi záujmami Slovenskej republiky, a preto navrhujeme toto uznesenie zrušiť, a teda keď nebude schválený ten pôvodný návrh uznesenia, tak by sa malo teda hlasovať o tom alternatívnom, novom znení uznesenia, ktoré by sa tým pádom obmedzilo iba na zrušenie toho uznesenia o odmietnutí sankčnej politiky. Teraz by som teda prečítal oba pozmeňujúce návrhy, môžete mi zastaviť čas, ale nemusíte, keďže som navrhovateľom a ten čas mi neuplynie. Ten prvý návrh je pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Zuzany Mesterovej a Ľubomíra Galka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odsúdeniu raketových útokov Ruskej federácie na civilné ciele v ukrajinských mestách Kryvyj Rih a Sumy, tlač 800. Návrh znie: V bode 6 návrhu uznesenia sa slová "vyzýva premiéra Slovenskej republiky a ďalších štátnych predstaviteľov, aby sa nezúčastnili osláv konaných dňa 9. mája v Moskve" nahrádzajú slovami "zrušuje uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o odmietnutí sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii a ochrane ekonomických a energetických záujmov Slovenskej republiky zo dňa 5. júna 2025 (tlač 759)".
Ten druhý návrh je návrh nového znenia uznesenia k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odsúdeniu raketových útokov Ruskej federácie na civilné ciele v ukrajinských mestách Kryvyj Rih a Sumy, tlač 800. Navrhuje sa nahradiť znenie uznesenia vrátane názvu uznesenia, tlač 800, novým znením: "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa zrušuje uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o odmietnutí sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii a ochrane ekonomických a energetických záujmov Slovenskej republiky zo dňa 5. júna 2025. Národná rada Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o odmietnutí sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii a ochrane ekonomických a energetických záujmov Slovenskej republiky zo dňa 5. júna 2025 (tlač 759)." Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.6.2025 14:22 - 14:32 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako som už avizoval v úvodnom vystúpení, prednesiem pozmeňujúci návrh, resp. dva pozmeňujúce návrhy k návrhu uznesenia. Ale ešte predtým mi dovoľte, aby som zasadil tento návrh do širšieho kontextu. Od roku 2022, keď sa začala plnoformátová agresia Ruska proti Ukrajine, Národná rada prijala viacero uznesení, ktorými deklarovala stanovisko Slovenskej republiky k prebiehajúcej ruskej agresii proti Ukrajine. Tá agresia nezačala v roku 2022, začala v roku 2014 obsadením Krymu a intervenciou na Donbase a teda vo východných častiach Ukrajiny, ale v roku 2022 začala plnoformátová vojna, ktorú Putinova propaganda nazývala špeciálnou operáciou, ale všetkým je jasné, že ide o vojenskú agresiu a vojnu Ruska proti Ukrajine. Ide o nevyprovokovanú agresiu a takýto postoj jednoznačne opakovane zaujala aj Národná rada Slovenskej republiky, ktorá sa postavila za Ukrajinu, odsúdila ruskú agresiu a opakovane vyjadrovala podporu Ukrajine, ktorá bráni svoju slobodu, nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť. To sa zmenilo parlamentnými voľbami 2023, keď sa k moci dostala garnitúra, ktorá má k Putinovmu Rusku bližšie ako k brániacej sa Ukrajine a tomu zodpovedá aj spôsob, akým sa jej predstavitelia vyjadrujú, koho navštevujú, koho nenavštevujú a čo je alebo nie je schopná schváliť Národná rada. Odvtedy, pokiaľ si pamätám, žiadne podobné uznesenie, ktorým by Slovenská republika sa postavila na stranu Ukrajiny, nebolo v slovenskom parlamente schválené. Tie raketové útoky na Kryvyj Rih a Sumy sú dôvodom, aby sme zopakovali, aká je pozícia Slovenskej republiky, že Slovenská republika je platnou súčasťou západného spoločenstva, Európskej únie a Severoatlantickej Aliancie a stojí na strane Ukrajiny, ktorá je obeťou ruskej agresie. My sme prišli s týmto návrhom ešte predtým, ako sa 9. mája v Moskve konali oslavy konca druhej svetovej vojny, ktorých sa popri predstaviteľoch rôznych aj diktátorských režimov zúčastnil nakoniec aj predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico, ktorý opakovane vysiela signály, že diktatúry založené na systéme vlády jednej strany sa mu pozdávajú viac ako pluralitná demokracia, v ktorej politické strany súťažia o moc, uchádzajú sa o podporu občanov v pravidelne sa opakujúcich slobodných a demokratických voľbách. Považujem to za mimoriadne nebezpečné a je potrebné si to pripomínať aj v tejto súvislosti, lebo po vojne na Ukrajine nejde iba o to, že jeden štát je agresor, Rusko a druhý je obeť a brániaca sa krajina, Ukrajina, ide aj o to, že Ukrajina je slobodná a demokratická krajina, kdežto Rusko je diktatúra, kde demokracia existuje iba pro forma. Môžeme diskutovať dlho, môžeme si hovoriť, že ani tá demokracia na Ukrajine nie je vo všetkom dokonalá, ale nie je dokonalá ani na Slovenku, nie je dokonalá ani v západných krajinách. Ukrajina je demokratickou krajinou. Rusko demokratickou krajinou nie je. Aj to by mal byť dôvod, prečo máme stáť na strane Ukrajiny, nie na strane Ruska. No ale keďže táto výzva, aby sa Robert Fico nezúčastnil osláv 9. mája v Moskve je už v tejto chvíli bezpredmetná, tak navrhujeme vypustiť toto ustanovenie z návrhu uznesenia a teda chcel by som predložiť dva pozmeňujúce návrhy. Oba predkladám spolu s pani poslankyňou Zuzanou Mesterovou a pánom poslancom Ľubomírom Galkom. Ten prvý je pozmeňujúci návrh a v tomto pozmeňujúcom návrhu navrhujeme zmeniť znenie bodu 6 práve z dôvodu jeho neaktuálnosti. Dôvod 6 je ten, v ktorom sa vyzýva Robert Fico a ďalší štátni predstavitelia, aby sa nezúčastnili osláv konaných dňa 9. mája v Moskve. Toto je neaktuálne, vzhľadom na to, že o tom návrhu uznesenia nerokujeme krátko po jeho predložení, ale až teraz v júni. A uvedený bod navrhujeme nie vypustiť, ale nahradiť novým znením, ktorým by sa zrušilo uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o odmietnutí sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii a ochrane ekonomických energetických záujmov Slovenskej republiky, ktoré Národná rada schválila dňa 5. júna 2025. Išlo o tlač 759. Znenie schváleného uznesenia nezodpovedá vôli väčšiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a je v rozpore s národnoštátnymi záujmami Slovenskej republiky. Okrem tohto pozmeňujúceho návrhu, predkladáme aj návrh nového uznesenia, ktoré v prípade teda, že nebude schválené to pôvodné, či už s tým pozmeňujúcim návrhom alebo bez neho, navrhujeme aj nové uznesenie, ktoré by sa obmedzilo iba na otázku postoja Národnej rady Slovenskej republiky k sankciám voči Ruskej federácii. To bolo schválené 5. júna 2025 na návrh skupiny poslancov za Slovenskú národnú stranu. Za schválenie tohto uznesenia hlasovalo iba 51 poslancov, napriek tomu bolo schválené, ale z následných vyjadrení predstaviteľov politických strán zastúpených v Národnej rade Slovenskej republiky je zrejmé, že toto uznesenie nemá podporu a nezodpovedá vôli väčšiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
===== ...poslancov, napriek tomu bolo schválené. Ale z následných vyjadrení predstaviteľov politických strán zastúpených v Národnej rade Slovenskej republiky je zrejmé, že toto uznesenie nemá podporu, nezodpovedá vôli väčšiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a som hlboko presvedčený, že je v hlbokom rozpore s národnoštátnymi záujmami Slovenskej republiky, a preto navrhujeme toto uznesenie zrušiť, a teda keď nebude schválený ten pôvodný návrh uznesenia, tak by sa malo teda hlasovať o tom alternatívnom, novom znení uznesenia, ktoré by sa tým pádom obmedzilo iba na zrušenie toho uznesenia o odmietnutí sankčnej politiky. Teraz by som teda prečítal oba pozmeňujúce návrhy, môžete mi zastaviť čas, ale nemusíte, keďže som navrhovateľom a ten čas mi neuplynie. Ten prvý návrh je pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Zuzany Mesterovej a Ľubomíra Galka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odsúdeniu raketových útokov Ruskej federácie na civilné ciele v ukrajinských mestách Kryvyj Rih a Sumy, tlač 800. Návrh znie: V bode 6 návrhu uznesenia sa slová "vyzýva premiéra Slovenskej republiky a ďalších štátnych predstaviteľov, aby sa nezúčastnili osláv konaných dňa 9. mája v Moskve" nahrádzajú slovami "zrušuje uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o odmietnutí sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii a ochrane ekonomických a energetických záujmov Slovenskej republiky zo dňa 5. júna 2025 (tlač 759)".
Ten druhý návrh je návrh nového znenia uznesenia k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odsúdeniu raketových útokov Ruskej federácie na civilné ciele v ukrajinských mestách Kryvyj Rih a Sumy, tlač 800. Navrhuje sa nahradiť znenie uznesenia vrátane názvu uznesenia, tlač 800, novým znením: "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa zrušuje uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o odmietnutí sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii a ochrane ekonomických a energetických záujmov Slovenskej republiky zo dňa 5. júna 2025. Národná rada Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o odmietnutí sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii a ochrane ekonomických a energetických záujmov Slovenskej republiky zo dňa 5. júna 2025 (tlač 759)." Ďakujem.
Skryt prepis