Pán minister hospodárstva, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne a kolegovia. Dovoľte mi, aby som mal tri poznámky k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona novely, ktorými sa má novelizovať zákon o verejnom obstarávaní. Tá prvá poznámka sa týka textu odôvodnenia návrhu na skrátené legislatívne konanie. Musím povedať, že tak, ako je pomerne časté v tejto snemovni a pri tejto vláde v tomto volebnom období, to zdôvodnenie je absolútne nedostatočné. Zákon o rokovacom poriadku predpokladá, že skrátené legislatívne konanie sa môže uskutočniť za mimoriadnych okolností, keď sú naplnené nejaké dôvody, najmä keď hrozia štátu značné hospodárske škody. To je najobľúbenejšia a najčastejšie používaná výnimka s výnimkou ohrozenia ľudských práv nejakých trestne stíhaných osôb. To je druhá najobľúbenejšia výnimka, ale obvykle sa argumentuje značnými hospodárskymi škodami, ktoré údajne hrozia štátu. A teda zdôrazňujem, že mali by to byť nejaké mimoriadne okolnosti. Teda nie, že niečo potrebujeme zlepšiť, ošetriť, upresniť, nejaké subtílne veci upraviť, nejako trošku lepšie nastaviť procesy, trochu skvalitniť zákon. Ale mali by to byť mimoriadne okolnosti, niečo sa stalo, začala vojna. Čo, čo? Pandémia? Nejaká nepredpokladaná, neočakávaná kríza prišla. A malo by to byť zdôvodnené, čo reálne hrozí a prečo to hrozí. No a tuto tie dôvody, ktoré sú uvedené, sú také naozaj, že subtílne. Ako odôvodnenie návrhu zákona asi v poriadku, ale odôvodnenie skráteného legislatívneho konania: úprava niektorých ustanovení zákona, ktoré si na základe aplikačnej praxe vyžadujú zmenu a ich nezachovanie môže spôsobiť aj negatívne reputačné následky voči Slovenskej republike. No tak áno, veď aplikačná prax je dôležitá, treba ju vyhodnocovať, ale preboha, to nie je žiadna mimoriadna okolnosť. Navrhuje sa prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní z dôvodu existencie mimoriadnych okolností, ktoré by pri rokovaní v štandardnom legislatívnom konaní hrozili Slovenskej republike značné hospodárske škody. Aké? Súčasné procesy verejného obstarávania spolu s nevyhnutnou aktualizáciou rizikového prístupu – aktualizácia, čo to preboha je? To je aká mimoriadna okolnosť, že potreba aktualizácií? – s nevyhnutnou aktualizáciou rizikového prístupu sa prejavujú v niektorých aspektoch ako prekážka v efektívnej implementácii investícií financovaných z fondov Európskej únie. Áno, veď treba efektívnejšiu implementáciu investícií financovaných z fondov Európskej únie, ale opäť skrátené legislatívne konanie. Každé predĺženie tohto stavu zvyšuje riziko dekomitmentu, prepadnutia finančných prostriedkov z európskych zdrojov v nasledujúcich rokoch a brzdí kľúčové strategické investície, čím priamo ohrozuje plnenie dôležitých hospodárskych záujmov Slovenskej republiky a rozvoj hospodárstva. Čiže hrozí prepadnutie v nasledujúcich rokoch a ohrozuje kľúčové strategické investície, čo nie je, že tu teraz niečo akútne. Navrhnuté úpravy sú nevyhnutné na zefektívnenie procesu kontroly vykonávanej Úradom pre verejné obstarávanie ako sprostredkovateľ. To by bolo, že naozaj hrozí značne hospodárska škoda štátu, lebo ja nič. Nič také som tam nepočul. Pán minister pôdohospodárstva tu v podstate prečítal ten návrh. Čiže nie. Žiadne reálne dôvody na skrátené legislatívne konanie nie sú v tom návrhu opísané. A to nehovorím teraz o obsahu toho návrhu, o tom sa bude hovoriť v prvom a druhom čítaní. Teraz by sme mali posúdiť, či sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie. A ja som tu prečítal skoro celý text návrhu na skrátené legislatívne konanie. Nevidím tam úplne nič, čo by bolo dôvodom na skrátené legislatívne konanie. Keby sme o tomto návrhu rokovali vtedy, keď prišiel do parlamentu, tak tu by som asi skončil a povedal by som, že nebudem za ten návrh hlasovať, pretože nie sú splnené dôvody na skrátené legislatívne konanie. Ale teraz prechádzam k druhej poznámke. Tá druhá poznámka sa týka toho, že kedy ten návrh prišiel do parlamentu. A vláda návrh na skrátené legislatívne konanie schválila 19. novembra 2025. Odvtedy uplynulo päť mesiacov. Päť mesiacov uplynulo odvtedy, čo vláda schválila návrh na skrátené legislatívne konanie, čo vláda parlamentu tvrdila, že ak ten návrh novely zákona o verejnom obstarávaní nebude prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, tak hrozia štátu značné hospodárske škody. Tak preboha, aké hospodárske škody nastali od 19. novembra 2025 tým, že nebol ten zákon schválený? Zaregistrovali ste niekde v tlači, v médiách, že by nastali nejaké hospodárske škody? Informovalo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, ktoré prišlo s týmto návrhom novely zákona o verejnom obstarávaní, o tom, že nastali veľké hospodárske škody? Lebo ja som nič nezachytil. Nepočul som to ani vo vystúpení pána ministra Takáča, ktorým to uvádzal. Ale teda, keď už uplynulo päť mesiacov, odkedy bol do parlamentu doručený návrh na skrátené legislatívne konanie, tak by som očakával, že už nejaké hospodárske škody mali nastať. A keď nenastali, tak prečo nenastali? Klamala vláda v tom návrhu na skrátené legislatívne konanie, keď tvrdila, že hrozia štátu značné hospodárske škody? Žiadne značné hospodárske škody nenastali. A ešte zaujímavejšia je otázka, že prečo nebol ten návrh doteraz prerokovaný a prečo o návrhu vlády z 19. novembra 2025 rokujeme 22. apríla 2026. Veď odvtedy sa konala schôdza. Posledná schôdza minulého roku v novembri a decembri 2025, konala sa prvá schôdza tohto roku riadna v januári a vo februári 2026. Teraz je už tretia schôdza odvtedy. A to nie je tak, že je to opozičný návrh, ktorý by koalícia odsúvala zo schôdze na schôdzu a nenašiel sa na neho čas. To nie je dokonca ani návrh koaličného poslanca, ktorý, tak dobre, tak nie sú návrhy koaličných poslancov až také dôležité ako vládne návrhy. To je vládny návrh a vládny návrh, ktorý mal byť prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, napriek tomu, že už prešli dve riadne schôdze, tak sa o ňom doteraz nerokovalo. A teda, keby ten návrh nebol v skrátenom legislatívnom konaní a bol v normálnom legislatívnom konaní, akurát by koalícia neriešila iné veci typu, že potrebuje zrušiť úrad na ochranu oznamovateľov, potrebuje znefunkčniť systém spolupracujúcich osôb, potrebuje zrušiť zrušenie úradu na ochranu oznamovateľov a podobne, tak by sa o tom predsa mohlo rokovať. Koalícia disponuje parlamentnou väčšinou. Koalícia, keď potrebuje, tak skráti rozpravu alebo vopred obmedzí čas rozpravy. Koalícia, keď potrebuje, tak si terminuje prerokovanie nejakého bodu a ten bod sa prerokuje. Keď opozícia chce príliš veľa rozprávať, tak povie, že pôjde sa do prerokovania bodu aj v noci. Nič z toho s týmto návrhom nespravila. Prešli dve schôdze. V novembri aj bez skracovania konania mohol byť ten návrh, keby bol doručený o pár dní skôr, čo nepochybne mohol byť, prerokovaný v prvom čítaní a v januári alebo februári v druhom čítaní a už mohol byť účinný. A doteraz sme o ňom ani nerokovali. Teraz rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní. Dokonca ten návrh mohol ísť do pripomienkového konania v novembri a keby šiel na prvú tohtoročnú schôdzu do prvého čítania v riadnom termíne, tak by sme teraz o ňom rokovali v druhom a treťom čítaní na tejto schôdzi. Čiže ani to ste nemuseli urobiť. Pokojne ste mohli ten návrh dať do pripomienkového konania a potom v januári bol v prvom čítaní, ešte ste k tomu mohli pripojiť aj pripomienkové konanie. Ale teda zjavne nie. A zjavne teraz zo dňa na deň sa bude rokovať o návrhu, ktorý mohol byť na nejakej schôdzi prerokovaný v prvom čítaní a na ďalšej schôdzi v druhom čítaní, či už by to bolo, že posledná minuloročná, prvá tohtoročná alebo prvá tohtoročná, druhá tohtoročná, tak miesto toho celý ten proces zbehne v priebehu niekoľkých dní na tejto schôdzi, lebo konečne ste sa rozhodli, že idete o tom rokovať. A takých bizarných skrátených legislatívnych konaní je viac. Aj minulý týždeň sme rokovali tiež o návrhu na skrátené legislatívne konanie k návrhu novely zákona o informačných technológiách vo verejnej správe, s ktorým takisto prišiel pán minister Figeľ do parlamentu. Ten ho predložil na novembrovú schôdzu do riadneho legislatívneho procesu, ale nedostalo sa naňho, tak na tú januárovú predložil návrh na skrátené legislatívne konanie. Opäť sa na to neprišiel rad, tak na tejto schôdzi sa prerokovalo aj skrátené legislatívne konanie, aj prvé, druhé a tretie čítanie a bol ten návrh minulý týždeň schválený. Podobne pán minister Taraba tu má návrh zákona o Envirofonde, ktorý od októbra je tu aj s návrhom na skrátené legislatívne konanie, ale ten aspoň tak ako postupne postupuje, že na jednej schôdzi, aj keď nie na tej prvej, je prerokovaný návrh na skrátené legislatívne konanie, na ďalšej schôdzi je prerokovaný návrh v prvom čítaní a na tejto schôdzi mal byť prerokovaný návrh v druhom a treťom čítaní. Ale pán minister Taraba, ktorý tu vystupoval minulý týždeň s iným bodom, sa v záverečnej reči k tomu predchádzajúcemu bodu postavil a povedal, že teda ide on preč, lebo on nebude rokovať o návrhu zákona o Envirofonde, ktorý v októbri bol taký urgentný, že hrozia štátu hospodárske škody a treba ho v skrátenom legislatívnom konaní, a v apríli nebude o ňom rokovať v druhom čítaní, lebo prešli nejaké pozmeňováky, ktoré sa jemu nepáčia, tak odišiel. A teda neviem, či sa v koalícii nájde zhoda, prerokujete to už na tejto schôdzi alebo to posuniete ešte na ďalšiu a bude to najdlhšie skrátené legislatívne konanie v histórii slovenského parlamentu. Tým sa dostávame už k tretej poznámke. Tá je tá, že v ten istý deň, bolo to v stredu minulého týždňa, urobil presne to isté aj pán minister Migaľ, ktorý tu ten návrh v novembri minulého roku priniesol a takisto tu mal dva body. Teda jeden bod bol to skrátené legislatívne konanie k návrhu novely zákona o informačných technológiách vo verejnej správe a v záverečnej reči k tomu návrhu na skrátené legislatívne konanie povedal, že on ten návrh na skrátené legislatívne konanie k tomu ďalšiemu návrhu zákona, o ktorom práve rokujeme, k novele zákona o verejnom obstarávaní, nepredloží, lebo sú pripravené nejaké pozmeňujúce návrhy koaličných poslancov, ale neviem, či povedal, že s nimi nesúhlasí alebo si nimi nie je istý, takže to neuvedie. Čiže dvakrát za jeden deň sme tu mali situáciu, že zákon, o ktorom vláda tvrdila, že ho treba minulý rok prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, tak buď nebol dorokovaný alebo ani nezačalo rokovanie o skrátenom legislatívnom konaní v prípade tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie, s ktorým prišiel pán minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Migaľ. No a čo sa nestalo? Dnes zasadala vláda a vláda zmenila to novembrové uznesenie. A miesto ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie poverila uvedením tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie a návrhu zákona ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča. Čo má minister pôdohospodárstva s touto témou? Neviem. Je to taký dosť neštandardný krok. Ja si teda veľmi tiež nespomínam, že by došlo k nejakému takémuto prehodeniu zodpovednosti za návrh zákona a najmä v situácii, keď členovia vlády sú navzájom zastupiteľní, lebo existuje nejaké uznesenie, ktoré v zásade umožňuje ktorémukoľvek členovi vlády uviesť ktorýkoľvek návrh zákona a zastúpiť svojho kolegu, keď ten z nejakého dôvodu nemá čas, ale tuto z nejakého dôvodu nestačilo to všeobecné poverenie. A vláda zmenila toho svojho zástupcu, ktorý má uviesť tento návrh zákona, z ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie na ministra pôdohospodárstva. Ja som si pozrel ten vládny materiál a tam chýba nejaké odôvodnenie, tam je iba zmena uznesenia. Tak možno by bolo korektné povedať, že prečo došlo k tej zmene a prečo tu miesto pána ministra Migaľa máme teraz pána ministra Takáča, a nielen tým spôsobom, k akému dochádza klasicky, keď napríklad pán minister Taraba príde miesto pani Šimkovičovej, ktorá sa zdržala vo Vietname a uvádza jej návrhy zákonov z oblasti kultúry. Ale že je na to vládne uznesenie. Mal pán minister Migaľ nejaký problém s tým, čo sa pripravuje v druhom čítaní, za aké pozmeňujúce návrhy budú predložené alebo čo bolo tým dôvodom, prečo tu dnes teraz v tejto chvíli nestojí pán minister Migaľ, ale miesto neho uvádza návrh pán minister Takáč? Nepochybne sa to dozvieme v priebehu pár dní, lebo predpokladám, že zajtra parlament doteraz schváli návrh na skrátené legislatívne konanie a niekedy budúci týždeň budeme mať druhé čítanie, tak tam sa dozvieme, aké pozmeňujúce návrhy si na nás vládna koalícia prichystala. Ale myslím, že tá informácia, s ktorou vystúpil na úvod pán minister Takáč, nebola kompletná, lebo v nej chýbalo vysvetlenie aj toho, o čom som hovoril v druhom bode, teda, že prečo sa o tom návrhu na skrátené legislatívne konanie nerokovalo päť mesiacov, keď vláda sa v novembri domnievala, alebo tvrdila parlamentu, nie že domnievala sa, tvrdila parlamentu, že hrozia štátu značné hospodárske škody. Päť mesiacov sa nič nedialo. Dve schôdze prešli a neterminovali ste ten bod, neurčili ste, že sa má o ňom rokovať, nepresadili ste, aby sa o ňom mohlo rokovať, hoci všetko, čo vy chcete, aby sa na nejakej schôdzi prerokovalo, sa na tej schôdzi prerokuje. A druhá informácia, ktorá tu chýbala, je, že prečo tu nie je pán minister Migaľ, keď sa rokuje o jeho návrhu zákona. Lebo teda nie je vo Vietname, predpokladám, ako bola pani ministerka Šimkovičová. Bude tam asi nejaký iný problém a myslím si, že poslanci si...
