Ondrej Dostál

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.4.2026 10:58 - 11:00 hod.

Ondrej Dostál

Pán poslanec Danko, áno, je veľmi dôležitý ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Lučanského. Ktorý vlastne usvedčuje predkladateľov z nezmyselnosti celého toho ich návrhu, pretože je alebo nie je problém, že sa cudzinci stávajú príslušníkmi obecnej polície? Keď to je problém, tak ako je možné, že tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý tu prečítal pán poslanec Lučanský a potom odišiel z rokovacej miestnosti a vôbec nereaguje na naše otázky. Ako je...

Zobrazit prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.4.2026 10:33 - 10:35 hod.

Ondrej Dostál

Tak si to zhrňme. Návrh zákona rieši neexistujúci problém, lebo žiadny problém so zamestnávaním cudzincov v obecných políciách neexistuje. Naopak ešte vytvára nejaký problém, lebo existuje problém s tým, že obecné polície majú nedostatok ľudí, potrebovali by ich viac. A nevedia ich zohnať práve preto, že nie je to dostatočne atraktívne a sú to miesta, ktoré by mohli zastávať cudzinci, ale nebudú ich zastávať cudzinci už v budúcnosti, lebo v...

Zobrazit prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.4.2026 10:01 - 10:03 hod.

Ondrej Dostál

Cudzie nechceme, svoje si nedáme bolo svojho času heslo Slovenskej národnej strany. Ja som myslel, že toto obdobie už má Slovenská národná strana za sebou, že teda danková Slovenská národná strana je trochu iná, ako bola slotová Slovenská národná strana, ale evidentne niektoré veci pretrvávajú aj naďalej. A takže nechceme cudzie ani v obecnej polícii, ani keď to tej obecnej polícii pomáha, ani keď má obecná polícia nedostatok ľudí a má problém...

Zobrazit prepis

Vystúpenie v rozprave 23.4.2026 9:41 - 9:53 hod.

Ondrej Dostál

Nadpis znie § 27b. Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2027. Podmienka štátneho občianstva podľa § 5 ods. 2 u príslušníka obecnej polície, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a ktorý je v pracovnom pomere k obci k 31. decembru 2027. Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. Sme v druhom čítaní k návrhu novely zákona o obecnej polícii, s ktorým prišla Slovenská národná strana, ktorej cieľom je...

Zobrazit prepis

Nadpis znie § 27b. Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2027. Podmienka štátneho občianstva podľa § 5 ods. 2 u príslušníka obecnej polície, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a ktorý je v pracovnom pomere k obci k 31. decembru 2027. Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. Sme v druhom čítaní k návrhu novely zákona o obecnej polícii, s ktorým prišla Slovenská národná strana, ktorej cieľom je zakázať neobčanom Slovenskej republiky byť príslušníkmi obecnej polície. Tento zámer nemá žiadne logické vecné odôvodnenie. A nie je ním ani skutočnosť, že v niektorých iných krajinách je podobná právna úprava a v obecných políciách môžu pracovať iba občania Slovenskej republiky. Nás doteraz nebránilo nič aj občanom iných krajín Európskej únie alebo iným všetkým som byť príslušníkmi obecnej polície a nespôsobovalo to žiadne problémy. Ak je nejaký problém, tak je problém s nedostatkom obecných policajtov, je problém zabezpečiť dostatok ľudí, aby mohli vykonávať prácu obecnej polície. Ale ani predkladatelia v odôvodnení svojho návrhu, ani v odôvodňovaní v rozprave, či už v pléne alebo vo výbore, ani nikde inde v médiách neupozornili na žiadny reálny problém, ktorý by zamestnávanie cudzincov v obecnej polícii spôsobovalo. Ja som sa v prvom čítaní pýtal pána poslanca Lučanského, ktorý si momentálne niekam odskočil a teda nepočúva, čo hovorím v rozprave, že aký je ten dôvod, aký, aký, aký môže byť problém s tým, že by cudzinec bol v obecnej polícii. No a trošku to zjednoduším, no on si neželá, aby ho, ja neviem, Ukrajinec kontroloval a meral mu rýchlosť, lebo sa počíta ďalšími zákonmi s tým, že sa posilní právomoc obecnej polície. Ale to je taký subjektívny pocit. To nie je nejaký objektívny dôvod. To nie je, že cudzinec, ktorý je obecným policajtom, spravil niečo zlé, nekvalitne si vykonáva svoje povinnosti, niečo porušuje, nejako poškodzuje občanov Slovenskej republiky. Nie, ako je Slovenská republika poškodená tým, že cudzinci sú obecní policajti. A napokon o tom svedčí aj ten predložený pozmeňujúci návrh pána poslanca Lučanského, ktorý de facto hovorí, že na existujúcich alebo na tých, ktorí sú dnes Ako je Slovenská republika poškodená tým, že cudzinci sú obecní policajti, a napokon o tom svedčí aj ten predložený pozmeňujúci návrh pána poslanca Lučanského, ktorý de facto hovorí, že na existujúcich alebo na tých, ktorí sú dnes obecnými policajtmi, sa toto obmedzenie nebude vzťahovať. Čiže tí cudzinci, ktorí už sú obecnými policajtmi, môžu nimi byť aj naďalej, nie je s tým problém. Budú merať pánovi poslancovi Lučanskému rýchlosť, jemu sa to nebude páčiť. No ale, keď už sú teraz, tak to nevadí. Vadili by iba tí, ktorí by pribudli. A dokonca teda, keďže účinnosť sa navrhuje až 1. januára 2027. Takže áno, všetci cudzinci, ktorí by sa chceli stať obecnými policajtmi, tak majú ešte 3/4 roka času, aby sa zamestnali v obecnej polícii, lebo potom už nebudú môcť. Potom už ten zákaz bude. Ja teraz neviem, aký je rozdiel medzi cudzincami, ktorí sa stanú obecnými policajtmi do 31. 12. 2026 a tými, ktorí by sa nimi chceli stať až po 1. januári 2027. Tí do konca roka 2026 sú nejakí lepší cudzinci alebo naozaj, naozaj tomu nerozumiem, považujem ten návrh za úplne zlý, absolútne neodôvodnený. A pán poslanec Lučanský, ktorý je naďalej neprítomný, potom, čo uviedol svoj návrh zákona a prečítal svoj pozmeňujúci návrh, vo svojej úvodnej reči spomenul, že odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky upozornil predkladateľov v stanovisku k návrhu zákona na to, že ich návrh môže byť v rozpore s právom Európskej únie. A pán poslanec Lučanský na to reagoval, že však ale veď aj v iných krajinách existuje takýto zákaz a členstvo alebo zamestnanie v obecnej polícii je vyhradené iba občanom, to je pravda. Sú krajiny, kde môžu iba občania príslušnej krajiny byť obecnými policajtmi. Sú krajiny, kde môžu byť občania tej krajiny a občania Európskej únie. Myslím, v Rumunsku to tak je. Tam teda problém z hľadiska práva Európskej únie nenastane a sú krajiny, kde je to možné na nejakej regionálnej alebo spolkovej úrovni, myslím Nemecko alebo Taliansko, upraviť tak, že môžu byť zamestnancami obecnej alebo príslušníkmi obecnej polície aj cudzinci. A nie je s tým problém. Čiže zrejme to zodpovedá skôr nejakej tradícii v tom ktorom štáte, ako tomu, že by to reálne mohlo spôsobovať nejaké problémy, ktoré by sa takto mali ošetriť a riešiť. A druhá vec je, samotný fakt, že v niektorých krajinách takýto zákaz existuje, ešte neznamená, že to nie je v rozpore s právom Európskej únie. Lebo ono to môže byť v rozpore s právom Európskej únie, len sa to proste nedostalo na Súdny dvor Európskej únie, lebo nikto nemal dosiaľ potrebu sa tým zaoberať alebo riešiť to spôsobom, ktorý by nám dal odpoveď na to, či to je alebo nie je v rozpore s právom Európskej únie. A ja podľa mojich skúseností si dovolím prikloniť väčšiu váhu názoru parlamentnej legislatívy ako názoru predkladateľov z radov poslancov SNS. A aby sme teda vedeli, o čom hovorím, tak by som aj teda zacitoval z toho stanoviska odboru legislatívy Kancelárie Národnej rady, ktoré vždycky v časti B posudzuje súlad alebo možný nesúlad s právom Európskej únie. Takže citujem: K predmetu úpravy tohto návrhu zákona (požiadavka štátneho občianstva Slovenskej republiky) poukazujeme z primárneho práva Európskej únie na ustanovenie čl. 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení, podľa ktorého sa v rámci Európskej únie zabezpečí voľný pohyb pracovníkov, ktorý zahŕňa zrušenie akejkoľvek diskriminácie na základe štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o zamestnanie, odmenu za prácu a ostatné pracovné podmienky. V odseku štyri tohto článku je upravené, že jeho ustanovenia sa nevzťahujú na zamestnávanie v štátnej službe alebo vo verejnej službe. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie však vyplýva, že miesta v štátnej správe sú prístupné pre všetkých občanov Európskej únie v každom členskom štáte na rovnakom princípe ako pre vlastných občanov. V rozsudku z prípadu C-149/79 Komisia verzus Belgicko sa uvádza, že výnimka obsiahnutá v čl. 408 štyri zmluvy sa vzťahuje iba na striktne nevyhnutné špecifické činnosti vykonávané vo verejnej službe, ktoré obsahujú skutočnú účasť na výkone verejnej moci, to jest zahŕňajú účasť na rozhodovacej právomoci voči jednotlivcom, alebo sa týkajú ochrany štátnych záujmov, respektíve uskutočňovania všeobecných úloh štátu. Uvedený výklad Súdneho dvora Európskej únie s doplnením, že obidve skutočnosti musia byť splnené súčasne, bol potvrdený aj v prípadoch C-307/84 Komisia verzus Francúzsko alebo C-290/94 Komisia verzus Grécko. Keďže podľa § 2 ods. 1 platného zákona je obecná polícia poriadkový útvar zabezpečujúci obecné veci verejného poriadku, požiadavka priameho výkonu štátnych záležitostí nie je splnená a preto sa na príslušníkov obecnej polície nevzťahuje výnimka z voľného pohybu pracovníkov podľa citovanej zmluvy. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že tento návrh zákona nie je v súlade s právom Európskej únie platným v súčasnosti. Vysporiadali sa s tým nejako navrhovatelia? Nevysporiadali. Dali nejakú presvedčivú kontraargumentáciu, kde by zmietli názor parlamentnej legislatívy? Nie. Uspokojili sa s tým, že existujú aj iné krajiny Európskej únie, ktoré viažu zamestnanie sa v obecnej polícii iba na občianstvo toho-ktorého štátu. A pričom, teda áno, existuje výnimka pre zákaz diskriminácie v zamestnávaní. Otázka je, či tá výnimka sa vzťahuje aj na tento prípad. A ja nemám na to definitívnu odpoveď. Tú definitívnu odpoveď by mohol dať Ústavný súd alebo Súdny dvor Európskej únie. Ale existuje tu vážna pochybnosť a to vysporiadanie sa s tou pochybnosťou je veľmi ledačo. A považujem to za nezodpovedný prístup a keby išlo o nejaký návrh zákona, ktorý rieši reálny problém a teda predkladatelia si povedia, že dobre, ideme do toho aj za cenu, že možno tým porušíme právo Európskej únie. Ale tu opäť riešite nejaký vymyslený problém, respektíve neexistujúci problém, lebo ten problém ani nebol pomenovaný. Jednoducho predkladatelia z SNS sa nejako zle vyspali a povedali si, že no, nebudú obecní policajti cudzinci, predložili ten návrh zákona. Lebo nič iné ako ich subjektívny pocit za tým nie je. Je to zlý návrh a treba ho odmietnuť celý bez ohľadu na to, či bude alebo nebude schválený ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Lučanského, ktorý ho trošku zmierňuje a nespôsobí teda problémy tento zákon obecným policajtom, ktorí už dnes sú obecnými policajtmi a nemajú občianstvo Slovenskej republiky. Čiže ten návrh bude trošku menej zlý, lebo stihne iba tých, ktorí by sa v budúcnosti chceli zamestnať v obecnej polícii, teda v budúcnosti až po 1. 1. budúceho roku. Ešte je tam obdobie, keď sa môžu zamestnať, ale zároveň tento pozmeňujúci návrh potvrdzuje: jaj, nie je to žiadny problém. Keby to, že cudzinec je obecným policajtom, bolo problémom, tak musíte predsa zakročiť, musíte spraviť to, že preč cudzinci z obecnej polície, aj tí, čo sú tam teraz, ale to nejdete robiť. Tak keď to nejdete robiť, tak to nie je problém a nebol by to problém ani smerom do budúcnosti. Je to zlý návrh, treba ho odmietnuť. Ďakujem.

Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave 23.4.2026 9:41 - 9:53 hod.

Ondrej Dostál

Nadpis znie § 27b. Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2027. Podmienka štátneho občianstva podľa § 5 ods. 2 u príslušníka obecnej polície, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a ktorý je v pracovnom pomere k obci k 31. decembru 2027. Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. Sme v druhom čítaní k návrhu novely zákona o obecnej polícii, s ktorým prišla Slovenská národná strana, ktorej cieľom je...

Zobrazit prepis

Nadpis znie § 27b. Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2027. Podmienka štátneho občianstva podľa § 5 ods. 2 u príslušníka obecnej polície, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a ktorý je v pracovnom pomere k obci k 31. decembru 2027. Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. Sme v druhom čítaní k návrhu novely zákona o obecnej polícii, s ktorým prišla Slovenská národná strana, ktorej cieľom je zakázať neobčanom Slovenskej republiky byť príslušníkmi obecnej polície. Tento zámer nemá žiadne logické vecné odôvodnenie. A nie je ním ani skutočnosť, že v niektorých iných krajinách je podobná právna úprava a v obecných políciách môžu pracovať iba občania Slovenskej republiky. Nás doteraz nebránilo nič aj občanom iných krajín Európskej únie alebo iným všetkým som byť príslušníkmi obecnej polície a nespôsobovalo to žiadne problémy. Ak je nejaký problém, tak je problém s nedostatkom obecných policajtov, je problém zabezpečiť dostatok ľudí, aby mohli vykonávať prácu obecnej polície. Ale ani predkladatelia v odôvodnení svojho návrhu, ani v odôvodňovaní v rozprave, či už v pléne alebo vo výbore, ani nikde inde v médiách neupozornili na žiadny reálny problém, ktorý by zamestnávanie cudzincov v obecnej polícii spôsobovalo. Ja som sa v prvom čítaní pýtal pána poslanca Lučanského, ktorý si momentálne niekam odskočil a teda nepočúva, čo hovorím v rozprave, že aký je ten dôvod, aký, aký, aký môže byť problém s tým, že by cudzinec bol v obecnej polícii. No a trošku to zjednoduším, no on si neželá, aby ho, ja neviem, Ukrajinec kontroloval a meral mu rýchlosť, lebo sa počíta ďalšími zákonmi s tým, že sa posilní právomoc obecnej polície. Ale to je taký subjektívny pocit. To nie je nejaký objektívny dôvod. To nie je, že cudzinec, ktorý je obecným policajtom, spravil niečo zlé, nekvalitne si vykonáva svoje povinnosti, niečo porušuje, nejako poškodzuje občanov Slovenskej republiky. Nie, ako je Slovenská republika poškodená tým, že cudzinci sú obecní policajti. A napokon o tom svedčí aj ten predložený pozmeňujúci návrh pána poslanca Lučanského, ktorý de facto hovorí, že na existujúcich alebo na tých, ktorí sú dnes Ako je Slovenská republika poškodená tým, že cudzinci sú obecní policajti, a napokon o tom svedčí aj ten predložený pozmeňujúci návrh pána poslanca Lučanského, ktorý de facto hovorí, že na existujúcich alebo na tých, ktorí sú dnes obecnými policajtmi, sa toto obmedzenie nebude vzťahovať. Čiže tí cudzinci, ktorí už sú obecnými policajtmi, môžu nimi byť aj naďalej, nie je s tým problém. Budú merať pánovi poslancovi Lučanskému rýchlosť, jemu sa to nebude páčiť. No ale, keď už sú teraz, tak to nevadí. Vadili by iba tí, ktorí by pribudli. A dokonca teda, keďže účinnosť sa navrhuje až 1. januára 2027. Takže áno, všetci cudzinci, ktorí by sa chceli stať obecnými policajtmi, tak majú ešte 3/4 roka času, aby sa zamestnali v obecnej polícii, lebo potom už nebudú môcť. Potom už ten zákaz bude. Ja teraz neviem, aký je rozdiel medzi cudzincami, ktorí sa stanú obecnými policajtmi do 31. 12. 2026 a tými, ktorí by sa nimi chceli stať až po 1. januári 2027. Tí do konca roka 2026 sú nejakí lepší cudzinci alebo naozaj, naozaj tomu nerozumiem, považujem ten návrh za úplne zlý, absolútne neodôvodnený. A pán poslanec Lučanský, ktorý je naďalej neprítomný, potom, čo uviedol svoj návrh zákona a prečítal svoj pozmeňujúci návrh, vo svojej úvodnej reči spomenul, že odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky upozornil predkladateľov v stanovisku k návrhu zákona na to, že ich návrh môže byť v rozpore s právom Európskej únie. A pán poslanec Lučanský na to reagoval, že však ale veď aj v iných krajinách existuje takýto zákaz a členstvo alebo zamestnanie v obecnej polícii je vyhradené iba občanom, to je pravda. Sú krajiny, kde môžu iba občania príslušnej krajiny byť obecnými policajtmi. Sú krajiny, kde môžu byť občania tej krajiny a občania Európskej únie. Myslím, v Rumunsku to tak je. Tam teda problém z hľadiska práva Európskej únie nenastane a sú krajiny, kde je to možné na nejakej regionálnej alebo spolkovej úrovni, myslím Nemecko alebo Taliansko, upraviť tak, že môžu byť zamestnancami obecnej alebo príslušníkmi obecnej polície aj cudzinci. A nie je s tým problém. Čiže zrejme to zodpovedá skôr nejakej tradícii v tom ktorom štáte, ako tomu, že by to reálne mohlo spôsobovať nejaké problémy, ktoré by sa takto mali ošetriť a riešiť. A druhá vec je, samotný fakt, že v niektorých krajinách takýto zákaz existuje, ešte neznamená, že to nie je v rozpore s právom Európskej únie. Lebo ono to môže byť v rozpore s právom Európskej únie, len sa to proste nedostalo na Súdny dvor Európskej únie, lebo nikto nemal dosiaľ potrebu sa tým zaoberať alebo riešiť to spôsobom, ktorý by nám dal odpoveď na to, či to je alebo nie je v rozpore s právom Európskej únie. A ja podľa mojich skúseností si dovolím prikloniť väčšiu váhu názoru parlamentnej legislatívy ako názoru predkladateľov z radov poslancov SNS. A aby sme teda vedeli, o čom hovorím, tak by som aj teda zacitoval z toho stanoviska odboru legislatívy Kancelárie Národnej rady, ktoré vždycky v časti B posudzuje súlad alebo možný nesúlad s právom Európskej únie. Takže citujem: K predmetu úpravy tohto návrhu zákona (požiadavka štátneho občianstva Slovenskej republiky) poukazujeme z primárneho práva Európskej únie na ustanovenie čl. 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení, podľa ktorého sa v rámci Európskej únie zabezpečí voľný pohyb pracovníkov, ktorý zahŕňa zrušenie akejkoľvek diskriminácie na základe štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o zamestnanie, odmenu za prácu a ostatné pracovné podmienky. V odseku štyri tohto článku je upravené, že jeho ustanovenia sa nevzťahujú na zamestnávanie v štátnej službe alebo vo verejnej službe. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie však vyplýva, že miesta v štátnej správe sú prístupné pre všetkých občanov Európskej únie v každom členskom štáte na rovnakom princípe ako pre vlastných občanov. V rozsudku z prípadu C-149/79 Komisia verzus Belgicko sa uvádza, že výnimka obsiahnutá v čl. 408 štyri zmluvy sa vzťahuje iba na striktne nevyhnutné špecifické činnosti vykonávané vo verejnej službe, ktoré obsahujú skutočnú účasť na výkone verejnej moci, to jest zahŕňajú účasť na rozhodovacej právomoci voči jednotlivcom, alebo sa týkajú ochrany štátnych záujmov, respektíve uskutočňovania všeobecných úloh štátu. Uvedený výklad Súdneho dvora Európskej únie s doplnením, že obidve skutočnosti musia byť splnené súčasne, bol potvrdený aj v prípadoch C-307/84 Komisia verzus Francúzsko alebo C-290/94 Komisia verzus Grécko. Keďže podľa § 2 ods. 1 platného zákona je obecná polícia poriadkový útvar zabezpečujúci obecné veci verejného poriadku, požiadavka priameho výkonu štátnych záležitostí nie je splnená a preto sa na príslušníkov obecnej polície nevzťahuje výnimka z voľného pohybu pracovníkov podľa citovanej zmluvy. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že tento návrh zákona nie je v súlade s právom Európskej únie platným v súčasnosti. Vysporiadali sa s tým nejako navrhovatelia? Nevysporiadali. Dali nejakú presvedčivú kontraargumentáciu, kde by zmietli názor parlamentnej legislatívy? Nie. Uspokojili sa s tým, že existujú aj iné krajiny Európskej únie, ktoré viažu zamestnanie sa v obecnej polícii iba na občianstvo toho-ktorého štátu. A pričom, teda áno, existuje výnimka pre zákaz diskriminácie v zamestnávaní. Otázka je, či tá výnimka sa vzťahuje aj na tento prípad. A ja nemám na to definitívnu odpoveď. Tú definitívnu odpoveď by mohol dať Ústavný súd alebo Súdny dvor Európskej únie. Ale existuje tu vážna pochybnosť a to vysporiadanie sa s tou pochybnosťou je veľmi ledačo. A považujem to za nezodpovedný prístup a keby išlo o nejaký návrh zákona, ktorý rieši reálny problém a teda predkladatelia si povedia, že dobre, ideme do toho aj za cenu, že možno tým porušíme právo Európskej únie. Ale tu opäť riešite nejaký vymyslený problém, respektíve neexistujúci problém, lebo ten problém ani nebol pomenovaný. Jednoducho predkladatelia z SNS sa nejako zle vyspali a povedali si, že no, nebudú obecní policajti cudzinci, predložili ten návrh zákona. Lebo nič iné ako ich subjektívny pocit za tým nie je. Je to zlý návrh a treba ho odmietnuť celý bez ohľadu na to, či bude alebo nebude schválený ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Lučanského, ktorý ho trošku zmierňuje a nespôsobí teda problémy tento zákon obecným policajtom, ktorí už dnes sú obecnými policajtmi a nemajú občianstvo Slovenskej republiky. Čiže ten návrh bude trošku menej zlý, lebo stihne iba tých, ktorí by sa v budúcnosti chceli zamestnať v obecnej polícii, teda v budúcnosti až po 1. 1. budúceho roku. Ešte je tam obdobie, keď sa môžu zamestnať, ale zároveň tento pozmeňujúci návrh potvrdzuje: jaj, nie je to žiadny problém. Keby to, že cudzinec je obecným policajtom, bolo problémom, tak musíte predsa zakročiť, musíte spraviť to, že preč cudzinci z obecnej polície, aj tí, čo sú tam teraz, ale to nejdete robiť. Tak keď to nejdete robiť, tak to nie je problém a nebol by to problém ani smerom do budúcnosti. Je to zlý návrh, treba ho odmietnuť. Ďakujem.

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.4.2026 9:30 - 9:32 hod.

Ondrej Dostál

Pán Suska, ďakujem za faktickú poznámku. No, áno, tak, pán minister Takáč sa venuje všetkému možnému. Teraz najnovšie aj skrátenému legislatívnemu konaniu k novele zákona o verejnom obstarávaní, ktoré tu leží od novembra minulého roku a teda v novembri bolo podľa vlády urgentné schváliť ten zákon tak rýchlo, že nemožno dodržať riadny legislatívny proces a musí sa ísť skráteným legislatívnym konaním. Ináč hrozia štátu značné hospodárske škody a...

Zobrazit prepis

Vystúpenie v rozprave 23.4.2026 9:20 - 9:28 hod.

Ondrej Dostál

Pani predkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. Čo? Áno, riešime hmyz a hmyz v potravinách a označovanie potravín, ako už povedal pán poslanec Dušenka aj vo faktickej poznámke, tak polovica z toho zámeru vypadla z návrhu zákona. Teda nebude sa označovať hmyz alebo prítomnosť nejakých zložiek vyrobených z hmyzu na potravinách, teda na obaloch, ale budú musieť byť uvedené na nejakých samostatných predajných...

Zobrazit prepis

Pani predkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. Čo? Áno, riešime hmyz a hmyz v potravinách a označovanie potravín, ako už povedal pán poslanec Dušenka aj vo faktickej poznámke, tak polovica z toho zámeru vypadla z návrhu zákona. Teda nebude sa označovať hmyz alebo prítomnosť nejakých zložiek vyrobených z hmyzu na potravinách, teda na obaloch, ale budú musieť byť uvedené na nejakých samostatných predajných miestach. A podľa môjho názoru je to zbytočná byrokracia a komplikácia, zásah do normálneho fungovania obchodov. A najmä z toho teda dôvodu, že tá nejaká zložka môže byť prítomná v rôznych druhoch potravín a teda rozdelenie potravín podľa jednotlivých kategórií má v obchodoch svoju vnútornú logiku, ktorá týmto bude narušená. Teda neviem, či takých miest bude niekoľko, aby to pri každej kategórii potravín, kde by sa to mohlo vyskytnúť, bolo alebo alebo akým spôsobom, že či všetky, že bude osobitné oddelenie pre hmyz. V každom prípade je to komplikácia pre predajcov a myslím si, že je neprimeraná tomu benefitu, o ktorom vy hovoríte, pretože kto s tým má nejaký zásadný problém, tak si môže zistiť, v ktorých potravinách sa to vyskytne a takým potravinám sa potom vyhýbať. Evidentne doteraz väčšina ľudí s tým zásadný problém nemá. A teda nehovoriac o tom, že tam môže ísť aj o potraviny, kde tá zložka hmyzu je v nejakých mikroskopických množstvách, kde sa to použije ako zložka do pár buniek alebo niečo podobné. Ale dobre. Ale chcel by som sa hlavne venovať tomu vášmu pozmeňujúcemu návrhu, pani poslankyňa Kramplová, ktorý je evidentne prílepkom, ktorý nijako nesúvisí s hmyzom v potravinách. Súvisí s destilačnými zariadeniami fyzických osôb, čiže nespĺňa to, čo § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku vyžaduje od pozmeňujúcich návrhov a ktorý hovorí, že pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona. Tým zároveň oznamujem, že nemožno v zmysle § 94 ods. 4 dať o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať a upozorňujem na to pána spravodajcu aj odbor legislatívy, takže zase si tu pri hlasovaní absolvujeme to kolečko, že pán spravodajca upozorní, že o tom návrhu nie je možné dať hlasovať. A pani poslankyňa dá námietku. A vy napriek tomu, že je to v zákone o rokovacom poriadku zakázané, tak si odhlasujete, že si môžete schváliť aj prílepok. No ale tak nebudem vám to zjednodušovať. Upozorňujem na to a žiadam, aby pán spravodajca upozornil, že ide o prílepok. Ale mňa by naozaj teraz zaujímalo mimo toho hlasovania, ale teda v rámci rozpravy o návrhu zákona, pani poslankyňa, že prečo tento prílepok. A teraz sa nepýtam z vecného hľadiska, lebo vy, ak dáte možnosť v 15-dňovej lehote, teda aj mimo tej 15-dňovej lehoty, oznámiť ľuďom, že majú destilačné zariadenia, tak v zásade to pre tých, ktorí majú destilačné zariadenia, neohlásili to a teraz by to chceli dodatočne ohlásiť, je to možné brať ako ústretové gesto. V poriadku. Ja to vecne nespochybňujem. Nemám to teda tak hlboko naštudované. Ale môže to byť dobrá vec, len prečo formou prílepku? Lebo už sme tu absolvovali viacero diskusií o prílepkoch a obvykle tí, čo sa unúvajú aspoň odpovedať, hovoria, že to strašne ponáhľa, že to treba urobiť hneď, lebo niečo hrozí, nejaké značné hospodárske škody a dokonca, že to tak ponáhľa, že nie je možné k tomu robiť aj skrátené legislatívne konanie, lebo aj to by sa veľmi natiahlo. Tak mňa by teraz zaujímalo, čo tu tak strašne ponáhľa, že to nemohlo ísť normálnym návrhom zákona. Mohli ste to dať ako poslanecký návrh zákona, spraviť si k tomu tlačovú besedu a pochváliť sa, ako ste pomohli majiteľom destilačných zariadení, ktorí nestihli to nahlásiť v lehote. Ale vy to riešite prílepkom. Tak, ak uznáte za vhodné mi odpovedať, tak mňa by to naozaj úprimne zaujímalo, čo na tomto tak strašne ponáhľa, lebo mne sa to zdá iba ako taká pohodlnosť, že no tak niekde to prilepíme a kde by sme to asi prilepili? No k zákonu o obecnej polícii asi destilačné zariadenia nebudeme prilepovať. A potraviny, no však jedno sa je, druhé sa pije. Nesúvisí to síce priamo s hmyzom v potravinách a označovaním, ale tak dobre, však veď niekto si môže dať, čo ja viem, slivovicu aj k nejakej potravine, ktorá je vyrobená z hmyzu, tak nejaká súvislosť sa tam nájde. Prečo? Ponáhľa to nejako? Tlačí nás Európska únia, že to potrebujeme, alebo nastane nejaký vážny problém, keby toto išlo normálnym legislatívnym procesom, keby ste na májovú schôdzu to predložili ako poslanecký návrh zákona, však to nie je také obsiahle. A v septembri by to bolo schválené definitívne a bolo by to účinné o tri mesiace neskôr. Naozaj ma to zaujíma, prečo porušujete pravidlá legislatívneho procesu, keď pán prezident apeloval aj na pána predsedu Národnej rady, aby ste to nerobili, aby ste nerobili prílepky, aby ste nerobili skrátené legislatívne konania tam, kde nie sú, a pán predseda Národnej rady sa vyjadril, že však už to tak nebudete robiť. A už štádium vás končí. A napriek tomu tu máme ďalšiu schôdzu, a nie v nejakej dôležitej veci, že vám ide o to, že proste nejako výrazne zlepšiť šance nejakého obžalovaného podpredsedu Národnej rady v prebiehajúcom súdnom konaní, tak to chápem, že tam sa vykašlete na legislatívny proces, ale v banalite, ako je pokutovanie za nenahlásenie destilačného zariadenia vlastneného fyzickou osobou v lehote, idete prílepkom. A teda predpokladám, že v prezidentskej kancelárii to sledujú a teda pán prezident, ak chce byť konzistentný, tak si všimne, že je to prílepok, a tým vlastne ohrozujete aj ten svoj pôvodný návrh zákona, lebo sa môže stať, že on vám to vráti práve z toho dôvodu, že je to prílepok, lebo nie vždy, ale občas pán prezident sa snaží dohliadať aj na čistotu legislatívneho procesu a tie prílepky sa mu evidentne nepáčia, verejne ich kritizuje, tak ja neviem, stojí vám to za to, aby ste ohrozili schválenie vášho pôvodného návrhu zákona, s ktorým ste sem prišli? V každom prípade ďakujem.

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.4.2026 19:56 - 19:58 hod.

Ondrej Dostál

Poslankyňa Gažovičová si spomenula vo svojom vystúpení aj tie neduhy legislatívneho procesu, ktoré sa prejavili aj v legislatíve upravujúcej to, o čom teraz rokujeme, aj autorský zákon, a teda ale máme to tu každú chvíľu, rôzne skrátené legislatívne konania, na ktoré nie je zákonom predpokladaný dôvod, a rôzne prílepky, ktoré hyzdia legislatívny proces, tak ja by som len doplnil, že ďalším problematickým legislatívnym postupom sú poslanecké...

Zobrazit prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.4.2026 19:32 - 19:34 hod.

Ondrej Dostál

Ďakujem kolegyni aj kolegom za faktické poznámky. No ešte stále verím, že môžeme dostať odpovede na tie otázky. Na tú otázku, že prečo sa s tým päť mesiacov, asi teda pred mesiacom, čakalo s prerokovaním návrhu na skrátené legislatívne konanie, tak tam tú odpoveď ani neočakávam, lebo to je taká rečnícka otázka. Všetci vieme, že žiadne dôvody na skrátenie na legislatívne konanie neexistovali, tak ale len sa tak tvári. A to zase nie je u...

Zobrazit prepis

Vystúpenie v rozprave 22.4.2026 19:08 - 19:27 hod.

Ondrej Dostál

Pán minister hospodárstva, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne a kolegovia. Dovoľte mi, aby som mal tri poznámky k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona novely, ktorými sa má novelizovať zákon o verejnom obstarávaní. Tá prvá poznámka sa týka textu odôvodnenia návrhu na skrátené legislatívne konanie. Musím povedať, že tak, ako je pomerne časté v tejto snemovni a pri tejto vláde v tomto volebnom období,...

Zobrazit prepis

Pán minister hospodárstva, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne a kolegovia. Dovoľte mi, aby som mal tri poznámky k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona novely, ktorými sa má novelizovať zákon o verejnom obstarávaní. Tá prvá poznámka sa týka textu odôvodnenia návrhu na skrátené legislatívne konanie. Musím povedať, že tak, ako je pomerne časté v tejto snemovni a pri tejto vláde v tomto volebnom období, to zdôvodnenie je absolútne nedostatočné. Zákon o rokovacom poriadku predpokladá, že skrátené legislatívne konanie sa môže uskutočniť za mimoriadnych okolností, keď sú naplnené nejaké dôvody, najmä keď hrozia štátu značné hospodárske škody. To je najobľúbenejšia a najčastejšie používaná výnimka s výnimkou ohrozenia ľudských práv nejakých trestne stíhaných osôb. To je druhá najobľúbenejšia výnimka, ale obvykle sa argumentuje značnými hospodárskymi škodami, ktoré údajne hrozia štátu. A teda zdôrazňujem, že mali by to byť nejaké mimoriadne okolnosti. Teda nie, že niečo potrebujeme zlepšiť, ošetriť, upresniť, nejaké subtílne veci upraviť, nejako trošku lepšie nastaviť procesy, trochu skvalitniť zákon. Ale mali by to byť mimoriadne okolnosti, niečo sa stalo, začala vojna. Čo, čo? Pandémia? Nejaká nepredpokladaná, neočakávaná kríza prišla. A malo by to byť zdôvodnené, čo reálne hrozí a prečo to hrozí. No a tuto tie dôvody, ktoré sú uvedené, sú také naozaj, že subtílne. Ako odôvodnenie návrhu zákona asi v poriadku, ale odôvodnenie skráteného legislatívneho konania: úprava niektorých ustanovení zákona, ktoré si na základe aplikačnej praxe vyžadujú zmenu a ich nezachovanie môže spôsobiť aj negatívne reputačné následky voči Slovenskej republike. No tak áno, veď aplikačná prax je dôležitá, treba ju vyhodnocovať, ale preboha, to nie je žiadna mimoriadna okolnosť. Navrhuje sa prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní z dôvodu existencie mimoriadnych okolností, ktoré by pri rokovaní v štandardnom legislatívnom konaní hrozili Slovenskej republike značné hospodárske škody. Aké? Súčasné procesy verejného obstarávania spolu s nevyhnutnou aktualizáciou rizikového prístupu – aktualizácia, čo to preboha je? To je aká mimoriadna okolnosť, že potreba aktualizácií? – s nevyhnutnou aktualizáciou rizikového prístupu sa prejavujú v niektorých aspektoch ako prekážka v efektívnej implementácii investícií financovaných z fondov Európskej únie. Áno, veď treba efektívnejšiu implementáciu investícií financovaných z fondov Európskej únie, ale opäť skrátené legislatívne konanie. Každé predĺženie tohto stavu zvyšuje riziko dekomitmentu, prepadnutia finančných prostriedkov z európskych zdrojov v nasledujúcich rokoch a brzdí kľúčové strategické investície, čím priamo ohrozuje plnenie dôležitých hospodárskych záujmov Slovenskej republiky a rozvoj hospodárstva. Čiže hrozí prepadnutie v nasledujúcich rokoch a ohrozuje kľúčové strategické investície, čo nie je, že tu teraz niečo akútne. Navrhnuté úpravy sú nevyhnutné na zefektívnenie procesu kontroly vykonávanej Úradom pre verejné obstarávanie ako sprostredkovateľ. To by bolo, že naozaj hrozí značne hospodárska škoda štátu, lebo ja nič. Nič také som tam nepočul. Pán minister pôdohospodárstva tu v podstate prečítal ten návrh. Čiže nie. Žiadne reálne dôvody na skrátené legislatívne konanie nie sú v tom návrhu opísané. A to nehovorím teraz o obsahu toho návrhu, o tom sa bude hovoriť v prvom a druhom čítaní. Teraz by sme mali posúdiť, či sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie. A ja som tu prečítal skoro celý text návrhu na skrátené legislatívne konanie. Nevidím tam úplne nič, čo by bolo dôvodom na skrátené legislatívne konanie. Keby sme o tomto návrhu rokovali vtedy, keď prišiel do parlamentu, tak tu by som asi skončil a povedal by som, že nebudem za ten návrh hlasovať, pretože nie sú splnené dôvody na skrátené legislatívne konanie. Ale teraz prechádzam k druhej poznámke. Tá druhá poznámka sa týka toho, že kedy ten návrh prišiel do parlamentu. A vláda návrh na skrátené legislatívne konanie schválila 19. novembra 2025. Odvtedy uplynulo päť mesiacov. Päť mesiacov uplynulo odvtedy, čo vláda schválila návrh na skrátené legislatívne konanie, čo vláda parlamentu tvrdila, že ak ten návrh novely zákona o verejnom obstarávaní nebude prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, tak hrozia štátu značné hospodárske škody. Tak preboha, aké hospodárske škody nastali od 19. novembra 2025 tým, že nebol ten zákon schválený? Zaregistrovali ste niekde v tlači, v médiách, že by nastali nejaké hospodárske škody? Informovalo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, ktoré prišlo s týmto návrhom novely zákona o verejnom obstarávaní, o tom, že nastali veľké hospodárske škody? Lebo ja som nič nezachytil. Nepočul som to ani vo vystúpení pána ministra Takáča, ktorým to uvádzal. Ale teda, keď už uplynulo päť mesiacov, odkedy bol do parlamentu doručený návrh na skrátené legislatívne konanie, tak by som očakával, že už nejaké hospodárske škody mali nastať. A keď nenastali, tak prečo nenastali? Klamala vláda v tom návrhu na skrátené legislatívne konanie, keď tvrdila, že hrozia štátu značné hospodárske škody? Žiadne značné hospodárske škody nenastali. A ešte zaujímavejšia je otázka, že prečo nebol ten návrh doteraz prerokovaný a prečo o návrhu vlády z 19. novembra 2025 rokujeme 22. apríla 2026. Veď odvtedy sa konala schôdza. Posledná schôdza minulého roku v novembri a decembri 2025, konala sa prvá schôdza tohto roku riadna v januári a vo februári 2026. Teraz je už tretia schôdza odvtedy. A to nie je tak, že je to opozičný návrh, ktorý by koalícia odsúvala zo schôdze na schôdzu a nenašiel sa na neho čas. To nie je dokonca ani návrh koaličného poslanca, ktorý, tak dobre, tak nie sú návrhy koaličných poslancov až také dôležité ako vládne návrhy. To je vládny návrh a vládny návrh, ktorý mal byť prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, napriek tomu, že už prešli dve riadne schôdze, tak sa o ňom doteraz nerokovalo. A teda, keby ten návrh nebol v skrátenom legislatívnom konaní a bol v normálnom legislatívnom konaní, akurát by koalícia neriešila iné veci typu, že potrebuje zrušiť úrad na ochranu oznamovateľov, potrebuje znefunkčniť systém spolupracujúcich osôb, potrebuje zrušiť zrušenie úradu na ochranu oznamovateľov a podobne, tak by sa o tom predsa mohlo rokovať. Koalícia disponuje parlamentnou väčšinou. Koalícia, keď potrebuje, tak skráti rozpravu alebo vopred obmedzí čas rozpravy. Koalícia, keď potrebuje, tak si terminuje prerokovanie nejakého bodu a ten bod sa prerokuje. Keď opozícia chce príliš veľa rozprávať, tak povie, že pôjde sa do prerokovania bodu aj v noci. Nič z toho s týmto návrhom nespravila. Prešli dve schôdze. V novembri aj bez skracovania konania mohol byť ten návrh, keby bol doručený o pár dní skôr, čo nepochybne mohol byť, prerokovaný v prvom čítaní a v januári alebo februári v druhom čítaní a už mohol byť účinný. A doteraz sme o ňom ani nerokovali. Teraz rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní. Dokonca ten návrh mohol ísť do pripomienkového konania v novembri a keby šiel na prvú tohtoročnú schôdzu do prvého čítania v riadnom termíne, tak by sme teraz o ňom rokovali v druhom a treťom čítaní na tejto schôdzi. Čiže ani to ste nemuseli urobiť. Pokojne ste mohli ten návrh dať do pripomienkového konania a potom v januári bol v prvom čítaní, ešte ste k tomu mohli pripojiť aj pripomienkové konanie. Ale teda zjavne nie. A zjavne teraz zo dňa na deň sa bude rokovať o návrhu, ktorý mohol byť na nejakej schôdzi prerokovaný v prvom čítaní a na ďalšej schôdzi v druhom čítaní, či už by to bolo, že posledná minuloročná, prvá tohtoročná alebo prvá tohtoročná, druhá tohtoročná, tak miesto toho celý ten proces zbehne v priebehu niekoľkých dní na tejto schôdzi, lebo konečne ste sa rozhodli, že idete o tom rokovať. A takých bizarných skrátených legislatívnych konaní je viac. Aj minulý týždeň sme rokovali tiež o návrhu na skrátené legislatívne konanie k návrhu novely zákona o informačných technológiách vo verejnej správe, s ktorým takisto prišiel pán minister Figeľ do parlamentu. Ten ho predložil na novembrovú schôdzu do riadneho legislatívneho procesu, ale nedostalo sa naňho, tak na tú januárovú predložil návrh na skrátené legislatívne konanie. Opäť sa na to neprišiel rad, tak na tejto schôdzi sa prerokovalo aj skrátené legislatívne konanie, aj prvé, druhé a tretie čítanie a bol ten návrh minulý týždeň schválený. Podobne pán minister Taraba tu má návrh zákona o Envirofonde, ktorý od októbra je tu aj s návrhom na skrátené legislatívne konanie, ale ten aspoň tak ako postupne postupuje, že na jednej schôdzi, aj keď nie na tej prvej, je prerokovaný návrh na skrátené legislatívne konanie, na ďalšej schôdzi je prerokovaný návrh v prvom čítaní a na tejto schôdzi mal byť prerokovaný návrh v druhom a treťom čítaní. Ale pán minister Taraba, ktorý tu vystupoval minulý týždeň s iným bodom, sa v záverečnej reči k tomu predchádzajúcemu bodu postavil a povedal, že teda ide on preč, lebo on nebude rokovať o návrhu zákona o Envirofonde, ktorý v októbri bol taký urgentný, že hrozia štátu hospodárske škody a treba ho v skrátenom legislatívnom konaní, a v apríli nebude o ňom rokovať v druhom čítaní, lebo prešli nejaké pozmeňováky, ktoré sa jemu nepáčia, tak odišiel. A teda neviem, či sa v koalícii nájde zhoda, prerokujete to už na tejto schôdzi alebo to posuniete ešte na ďalšiu a bude to najdlhšie skrátené legislatívne konanie v histórii slovenského parlamentu. Tým sa dostávame už k tretej poznámke. Tá je tá, že v ten istý deň, bolo to v stredu minulého týždňa, urobil presne to isté aj pán minister Migaľ, ktorý tu ten návrh v novembri minulého roku priniesol a takisto tu mal dva body. Teda jeden bod bol to skrátené legislatívne konanie k návrhu novely zákona o informačných technológiách vo verejnej správe a v záverečnej reči k tomu návrhu na skrátené legislatívne konanie povedal, že on ten návrh na skrátené legislatívne konanie k tomu ďalšiemu návrhu zákona, o ktorom práve rokujeme, k novele zákona o verejnom obstarávaní, nepredloží, lebo sú pripravené nejaké pozmeňujúce návrhy koaličných poslancov, ale neviem, či povedal, že s nimi nesúhlasí alebo si nimi nie je istý, takže to neuvedie. Čiže dvakrát za jeden deň sme tu mali situáciu, že zákon, o ktorom vláda tvrdila, že ho treba minulý rok prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, tak buď nebol dorokovaný alebo ani nezačalo rokovanie o skrátenom legislatívnom konaní v prípade tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie, s ktorým prišiel pán minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Migaľ. No a čo sa nestalo? Dnes zasadala vláda a vláda zmenila to novembrové uznesenie. A miesto ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie poverila uvedením tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie a návrhu zákona ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča. Čo má minister pôdohospodárstva s touto témou? Neviem. Je to taký dosť neštandardný krok. Ja si teda veľmi tiež nespomínam, že by došlo k nejakému takémuto prehodeniu zodpovednosti za návrh zákona a najmä v situácii, keď členovia vlády sú navzájom zastupiteľní, lebo existuje nejaké uznesenie, ktoré v zásade umožňuje ktorémukoľvek členovi vlády uviesť ktorýkoľvek návrh zákona a zastúpiť svojho kolegu, keď ten z nejakého dôvodu nemá čas, ale tuto z nejakého dôvodu nestačilo to všeobecné poverenie. A vláda zmenila toho svojho zástupcu, ktorý má uviesť tento návrh zákona, z ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie na ministra pôdohospodárstva. Ja som si pozrel ten vládny materiál a tam chýba nejaké odôvodnenie, tam je iba zmena uznesenia. Tak možno by bolo korektné povedať, že prečo došlo k tej zmene a prečo tu miesto pána ministra Migaľa máme teraz pána ministra Takáča, a nielen tým spôsobom, k akému dochádza klasicky, keď napríklad pán minister Taraba príde miesto pani Šimkovičovej, ktorá sa zdržala vo Vietname a uvádza jej návrhy zákonov z oblasti kultúry. Ale že je na to vládne uznesenie. Mal pán minister Migaľ nejaký problém s tým, čo sa pripravuje v druhom čítaní, za aké pozmeňujúce návrhy budú predložené alebo čo bolo tým dôvodom, prečo tu dnes teraz v tejto chvíli nestojí pán minister Migaľ, ale miesto neho uvádza návrh pán minister Takáč? Nepochybne sa to dozvieme v priebehu pár dní, lebo predpokladám, že zajtra parlament doteraz schváli návrh na skrátené legislatívne konanie a niekedy budúci týždeň budeme mať druhé čítanie, tak tam sa dozvieme, aké pozmeňujúce návrhy si na nás vládna koalícia prichystala. Ale myslím, že tá informácia, s ktorou vystúpil na úvod pán minister Takáč, nebola kompletná, lebo v nej chýbalo vysvetlenie aj toho, o čom som hovoril v druhom bode, teda, že prečo sa o tom návrhu na skrátené legislatívne konanie nerokovalo päť mesiacov, keď vláda sa v novembri domnievala, alebo tvrdila parlamentu, nie že domnievala sa, tvrdila parlamentu, že hrozia štátu značné hospodárske škody. Päť mesiacov sa nič nedialo. Dve schôdze prešli a neterminovali ste ten bod, neurčili ste, že sa má o ňom rokovať, nepresadili ste, aby sa o ňom mohlo rokovať, hoci všetko, čo vy chcete, aby sa na nejakej schôdzi prerokovalo, sa na tej schôdzi prerokuje. A druhá informácia, ktorá tu chýbala, je, že prečo tu nie je pán minister Migaľ, keď sa rokuje o jeho návrhu zákona. Lebo teda nie je vo Vietname, predpokladám, ako bola pani ministerka Šimkovičová. Bude tam asi nejaký iný problém a myslím si, že poslanci si...

Skryt prepis

Videokanál poslanca

Videokanál poslanca