Videokanál poslanca

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nebudem dlho vystupovať. Do rozpravy je iba pán poslanec Dostál sa stihol prihlásiť. Chcem ale teda špeciálne upozorniť pána predsedu Národnej rady Rašiho, že schválením pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Kramplovej ste schválili prílepok. Ja som na to upozornil v rozprave, že je to prílepok. Pán Podaj sa na to veľmi korektne upozornil, že je to prílepok. Napriek tomu pani poslankyňa Kramplová dala námietku a vy ste ju odhlasovali. A v tom návrhu zákona sa rieši označovanie výrobkov a teda potravín, v ktorých sa nachádza hmyz alebo nejaké produkty z hmyzu. A zužuje sa to s tým návrhom zo spoločnej správy, ale teda predmetom návrhu zákona je označovanie alebo umiestňovanie výrobkov, potravín, ktoré obsahujú hmyz v nejakých špeciálnych častiach potravinárskych predajní. Prílepok pani poslankyne Kramplovej sa týka zariadení na výrobu destilátov, ktoré držia fyzické osoby. Nemá to nijaký súvis s návrhom zákona. Je to zjavný prílepok. Súvisí jedine v tom, že, ak si dáte nejakú potravinu, ktorá obsahuje hmyz a je vám zle, no tak potom si dáte slivovicu a možno vám to pomôže na žalúdok, ale obávam sa, že toto neobstojí. A špeciálne sa obraciam na pána predsedu Národnej rady preto, lebo rokoval s pánom prezidentom a hovorili o tom, ako už nebudú prílepky, ako už nebudú neodôvodnené skrátené legislatívne konania. No tak máme na tejto schôdzi aj skrátené legislatívne konania. Ďalším bodom hneď po hlasovaní je skrátené legislatívne konanie k novele zákona o verejnom obstarávaní, ktoré v novembri malo byť to skrátené konanie, lebo v novembri hrozili značné hospodárske škody. Dostávame sa k tomu až teraz. Čiže žiadne reálne dôvody. A tuto je prílepok, exemplárny prílepok. Nijako to nesúvisí. Teda okrem toho, že vám je zle z tých potravín z hmyzu. A napriek tomu ste si to odhlasovali. Viete, že je to prílepok. Odhlasovali ste si to. Tak ja len verím, že pán prezident Pellegrini bude principiálnejší ako strana HLAS, ktorá tu svojimi hlasmi podporila schválenie prílepku a pokračuje v tej neblahej praxi krivenia legislatívneho procesu. A teda, pokiaľ ten návrh nepotopíte v treťom čítaní, tak posielam upozornenie do prezidentskej kancelárie. Práve teraz bol odhlasovaný prílepok a, keď bude schválený návrh zákona ako celok, tak, ak sa pán prezident Pellegrini chce vo veci legislatívneho procesu a prílepkov zachovať principiálne, tak by mal ten zákon vetovať. On je zlý celý, ale obsahuje ešte aj evidentný neoddiskutovateľný prílepok. Ďakujem za pozornosť. OK.

Pán poslanec Danko, áno, je veľmi dôležitý ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Lučanského. Ktorý vlastne usvedčuje predkladateľov z nezmyselnosti celého toho ich návrhu, pretože je alebo nie je problém, že sa cudzinci stávajú príslušníkmi obecnej polície? Keď to je problém, tak ako je možné, že tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý tu prečítal pán poslanec Lučanský a potom odišiel z rokovacej miestnosti a vôbec nereaguje na naše otázky. Ako je možné, že týmto pozmeňujúcim návrhom hovorí, že tí cudzinci, ktorí sú príslušníkmi obecnej polície, nimi môžu byť aj naďalej? Lebo, ak to je problém, no tak ten problém treba riešiť. Alebo to nie je problém. Ja si myslím, že to nie je problém. A potom, čo vlastne riešia tým návrhom zákona? Čo tým chcú dosiahnuť? Prečo? Prečo zakazujú smerom do budúcnosti, aby sa cudzinci stali príslušníkmi obecnej polície, keď to nie je problém? Lebo ten návrh sa priamo bije M A potom, čo vlastne riešia tým návrhom zákona? Čo tým chcú dosiahnuť? Prečo? Prečo zakazujú smerom do budúcnosti, aby sa cudzinci stali príslušníkmi obecnej polície, keď to nie je problém? Lebo ten návrh sa priamo bije s obsahom pozmeňujúceho návrhu. Buď je logické a pravda to, čo je v návrhu zákona, a potom nemožno schváliť ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Lučanského, lebo je tu nejaký problém s cudzincami v obecnej polícii. Alebo naopak, ak sa schváli ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Lučanského, tak sa tým prizná, že nie je žiadny problém s cudzincami v obecnej polícii a potom treba odmietnuť celý návrh zákona ako celok v treťom čítaní. A vyberte si teda, čo nesedí. Logika návrhu zákona alebo logika pozmeňujúceho návrhu, lebo obidve naraz nemôžu sedieť.

Pán poslanec Danko, áno, je veľmi dôležitý ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Lučanského. Ktorý vlastne usvedčuje predkladateľov z nezmyselnosti celého toho ich návrhu, pretože je alebo nie je problém, že sa cudzinci stávajú príslušníkmi obecnej polície? Keď to je problém, tak ako je možné, že tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý tu prečítal pán poslanec Lučanský a potom odišiel z rokovacej miestnosti a vôbec nereaguje na naše otázky. Ako je možné, že týmto pozmeňujúcim návrhom hovorí, že tí cudzinci, ktorí sú príslušníkmi obecnej polície, nimi môžu byť aj naďalej? Lebo, ak to je problém, no tak ten problém treba riešiť. Alebo to nie je problém. Ja si myslím, že to nie je problém. A potom, čo vlastne riešia tým návrhom zákona? Čo tým chcú dosiahnuť? Prečo? Prečo zakazujú smerom do budúcnosti, aby sa cudzinci stali príslušníkmi obecnej polície, keď to nie je problém? Lebo ten návrh sa priamo bije M A potom, čo vlastne riešia tým návrhom zákona? Čo tým chcú dosiahnuť? Prečo? Prečo zakazujú smerom do budúcnosti, aby sa cudzinci stali príslušníkmi obecnej polície, keď to nie je problém? Lebo ten návrh sa priamo bije s obsahom pozmeňujúceho návrhu. Buď je logické a pravda to, čo je v návrhu zákona, a potom nemožno schváliť ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Lučanského, lebo je tu nejaký problém s cudzincami v obecnej polícii. Alebo naopak, ak sa schváli ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Lučanského, tak sa tým prizná, že nie je žiadny problém s cudzincami v obecnej polícii a potom treba odmietnuť celý návrh zákona ako celok v treťom čítaní. A vyberte si teda, čo nesedí. Logika návrhu zákona alebo logika pozmeňujúceho návrhu, lebo obidve naraz nemôžu sedieť.

Tak si to zhrňme. Návrh zákona rieši neexistujúci problém, lebo žiadny problém so zamestnávaním cudzincov v obecných políciách neexistuje. Naopak ešte vytvára nejaký problém, lebo existuje problém s tým, že obecné polície majú nedostatok ľudí, potrebovali by ich viac. A nevedia ich zohnať práve preto, že nie je to dostatočne atraktívne a sú to miesta, ktoré by mohli zastávať cudzinci, ale nebudú ich zastávať cudzinci už v budúcnosti, lebo v Slovenskej národnej strane si zmysleli, že cudzie nechceme, svoje si nedáme. Cudzinci síce môžu ostať, od toho ustúpili, aby povyhadzovali aj tých, ktorí sú tam zamestnaní dnes, ale už nových prijímať nebudeme. Navyše je tu obava. Je tu pochybnosť o súlade tohto ustanovenia alebo navrhovaného ustanovenia s právom Európskej únie. Je tu pochybnosť, ktorú nevyslovujú len opoziční poslanci, ale vyslovila ju parlamentná legislatíva, ktorá v dobrej viere upozorňuje poslancov, ak návrhy sú alebo môžu byť v rozpore s právom Európskej únie. Robí to aj pri vládnych návrhoch. A ministerstvá, ak dostanú takéto upozornenie, tak obvykle sa snažia upraviť návrh zákona tak, aby ten problém vyriešili, aby ten návrh zákona alebo ten schválený zákon nebol v rozpore s právom Európskej únie. Alebo prinajmenšom sa pokúsia argumentovať, vysvetliť to parlamentnej legislatíve, že ale my si myslíme, že to nie je v rozpore s právom Európskej únie, lebo toto je tam napísané a takáto je judikatúra a je to myslené takto, ale tu nič, ticho, tma, nula bodov.

Cudzie nechceme, svoje si nedáme bolo svojho času heslo Slovenskej národnej strany. Ja som myslel, že toto obdobie už má Slovenská národná strana za sebou, že teda danková Slovenská národná strana je trochu iná, ako bola slotová Slovenská národná strana, ale evidentne niektoré veci pretrvávajú aj naďalej. A takže nechceme cudzie ani v obecnej polícii, ani keď to tej obecnej polícii pomáha, ani keď má obecná polícia nedostatok ľudí a má problém zohnať záujemcov o zamestnanie sa v obecnej polícii, ani tak nechceme cudzincov, lebo to je cudzie. A takže, ak sa vráti pán poslanec Lučanský do sály a teraz má možnosť vystúpiť kedykoľvek, môžeme sa prihlásiť do rozpravy aj mimo poradia. Môže nám to vysvetliť, lebo teda, ako usudzujem z reakcií, nielen mňa by zaujímalo, čo je teda ten dôvod a v čom je teda ten problém, ak by sa cudzinci zamestnávali v obecnej polícii, respektíve oni tam už sú zamestnaní viacerí, nevieme tie čísla, ale nevieme o žiadnych problémoch, ktoré by to spôsobovalo, okrem možno nejakého zvláštneho pocitu pána poslanca Lučanského, keď ho zastaví obecný policajt, ktorý nemá slovenské občianstvo. A mňa by teraz zaujímala odpoveď aj na tú otázku, že ako ide dohromady ten jeho pozmeňujúci návrh s tou základnou myšlienkou toho zákona alebo návrhu zákona, že tí cudzinci, ktorí sú dnes obecnými policajtmi alebo sa stanú nimi do konca tohto roka, nie sú problém. A problém sú iba tí, ktorí by sa nimi chceli stať od 1. 1. 2027, že kde je tam logika, lebo ja tomu naozaj úprimne nerozumiem a rád by som tomu aspoň rozumel, aj keď súhlasiť s tým nebudem.

Nadpis znie § 27b. Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2027. Podmienka štátneho občianstva podľa § 5 ods. 2 u príslušníka obecnej polície, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a ktorý je v pracovnom pomere k obci k 31. decembru 2027. Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. Sme v druhom čítaní k návrhu novely zákona o obecnej polícii, s ktorým prišla Slovenská národná strana, ktorej cieľom je zakázať neobčanom Slovenskej republiky byť príslušníkmi obecnej polície. Tento zámer nemá žiadne logické vecné odôvodnenie. A nie je ním ani skutočnosť, že v niektorých iných krajinách je podobná právna úprava a v obecných políciách môžu pracovať iba občania Slovenskej republiky. Nás doteraz nebránilo nič aj občanom iných krajín Európskej únie alebo iným všetkým som byť príslušníkmi obecnej polície a nespôsobovalo to žiadne problémy. Ak je nejaký problém, tak je problém s nedostatkom obecných policajtov, je problém zabezpečiť dostatok ľudí, aby mohli vykonávať prácu obecnej polície. Ale ani predkladatelia v odôvodnení svojho návrhu, ani v odôvodňovaní v rozprave, či už v pléne alebo vo výbore, ani nikde inde v médiách neupozornili na žiadny reálny problém, ktorý by zamestnávanie cudzincov v obecnej polícii spôsobovalo. Ja som sa v prvom čítaní pýtal pána poslanca Lučanského, ktorý si momentálne niekam odskočil a teda nepočúva, čo hovorím v rozprave, že aký je ten dôvod, aký, aký, aký môže byť problém s tým, že by cudzinec bol v obecnej polícii. No a trošku to zjednoduším, no on si neželá, aby ho, ja neviem, Ukrajinec kontroloval a meral mu rýchlosť, lebo sa počíta ďalšími zákonmi s tým, že sa posilní právomoc obecnej polície. Ale to je taký subjektívny pocit. To nie je nejaký objektívny dôvod. To nie je, že cudzinec, ktorý je obecným policajtom, spravil niečo zlé, nekvalitne si vykonáva svoje povinnosti, niečo porušuje, nejako poškodzuje občanov Slovenskej republiky. Nie, ako je Slovenská republika poškodená tým, že cudzinci sú obecní policajti. A napokon o tom svedčí aj ten predložený pozmeňujúci návrh pána poslanca Lučanského, ktorý de facto hovorí, že na existujúcich alebo na tých, ktorí sú dnes Ako je Slovenská republika poškodená tým, že cudzinci sú obecní policajti, a napokon o tom svedčí aj ten predložený pozmeňujúci návrh pána poslanca Lučanského, ktorý de facto hovorí, že na existujúcich alebo na tých, ktorí sú dnes obecnými policajtmi, sa toto obmedzenie nebude vzťahovať. Čiže tí cudzinci, ktorí už sú obecnými policajtmi, môžu nimi byť aj naďalej, nie je s tým problém. Budú merať pánovi poslancovi Lučanskému rýchlosť, jemu sa to nebude páčiť. No ale, keď už sú teraz, tak to nevadí. Vadili by iba tí, ktorí by pribudli. A dokonca teda, keďže účinnosť sa navrhuje až 1. januára 2027. Takže áno, všetci cudzinci, ktorí by sa chceli stať obecnými policajtmi, tak majú ešte 3/4 roka času, aby sa zamestnali v obecnej polícii, lebo potom už nebudú môcť. Potom už ten zákaz bude. Ja teraz neviem, aký je rozdiel medzi cudzincami, ktorí sa stanú obecnými policajtmi do 31. 12. 2026 a tými, ktorí by sa nimi chceli stať až po 1. januári 2027. Tí do konca roka 2026 sú nejakí lepší cudzinci alebo naozaj, naozaj tomu nerozumiem, považujem ten návrh za úplne zlý, absolútne neodôvodnený. A pán poslanec Lučanský, ktorý je naďalej neprítomný, potom, čo uviedol svoj návrh zákona a prečítal svoj pozmeňujúci návrh, vo svojej úvodnej reči spomenul, že odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky upozornil predkladateľov v stanovisku k návrhu zákona na to, že ich návrh môže byť v rozpore s právom Európskej únie. A pán poslanec Lučanský na to reagoval, že však ale veď aj v iných krajinách existuje takýto zákaz a členstvo alebo zamestnanie v obecnej polícii je vyhradené iba občanom, to je pravda. Sú krajiny, kde môžu iba občania príslušnej krajiny byť obecnými policajtmi. Sú krajiny, kde môžu byť občania tej krajiny a občania Európskej únie. Myslím, v Rumunsku to tak je. Tam teda problém z hľadiska práva Európskej únie nenastane a sú krajiny, kde je to možné na nejakej regionálnej alebo spolkovej úrovni, myslím Nemecko alebo Taliansko, upraviť tak, že môžu byť zamestnancami obecnej alebo príslušníkmi obecnej polície aj cudzinci. A nie je s tým problém. Čiže zrejme to zodpovedá skôr nejakej tradícii v tom ktorom štáte, ako tomu, že by to reálne mohlo spôsobovať nejaké problémy, ktoré by sa takto mali ošetriť a riešiť. A druhá vec je, samotný fakt, že v niektorých krajinách takýto zákaz existuje, ešte neznamená, že to nie je v rozpore s právom Európskej únie. Lebo ono to môže byť v rozpore s právom Európskej únie, len sa to proste nedostalo na Súdny dvor Európskej únie, lebo nikto nemal dosiaľ potrebu sa tým zaoberať alebo riešiť to spôsobom, ktorý by nám dal odpoveď na to, či to je alebo nie je v rozpore s právom Európskej únie. A ja podľa mojich skúseností si dovolím prikloniť väčšiu váhu názoru parlamentnej legislatívy ako názoru predkladateľov z radov poslancov SNS. A aby sme teda vedeli, o čom hovorím, tak by som aj teda zacitoval z toho stanoviska odboru legislatívy Kancelárie Národnej rady, ktoré vždycky v časti B posudzuje súlad alebo možný nesúlad s právom Európskej únie. Takže citujem: K predmetu úpravy tohto návrhu zákona (požiadavka štátneho občianstva Slovenskej republiky) poukazujeme z primárneho práva Európskej únie na ustanovenie čl. 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení, podľa ktorého sa v rámci Európskej únie zabezpečí voľný pohyb pracovníkov, ktorý zahŕňa zrušenie akejkoľvek diskriminácie na základe štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o zamestnanie, odmenu za prácu a ostatné pracovné podmienky. V odseku štyri tohto článku je upravené, že jeho ustanovenia sa nevzťahujú na zamestnávanie v štátnej službe alebo vo verejnej službe. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie však vyplýva, že miesta v štátnej správe sú prístupné pre všetkých občanov Európskej únie v každom členskom štáte na rovnakom princípe ako pre vlastných občanov. V rozsudku z prípadu C-149/79 Komisia verzus Belgicko sa uvádza, že výnimka obsiahnutá v čl. 408 štyri zmluvy sa vzťahuje iba na striktne nevyhnutné špecifické činnosti vykonávané vo verejnej službe, ktoré obsahujú skutočnú účasť na výkone verejnej moci, to jest zahŕňajú účasť na rozhodovacej právomoci voči jednotlivcom, alebo sa týkajú ochrany štátnych záujmov, respektíve uskutočňovania všeobecných úloh štátu. Uvedený výklad Súdneho dvora Európskej únie s doplnením, že obidve skutočnosti musia byť splnené súčasne, bol potvrdený aj v prípadoch C-307/84 Komisia verzus Francúzsko alebo C-290/94 Komisia verzus Grécko. Keďže podľa § 2 ods. 1 platného zákona je obecná polícia poriadkový útvar zabezpečujúci obecné veci verejného poriadku, požiadavka priameho výkonu štátnych záležitostí nie je splnená a preto sa na príslušníkov obecnej polície nevzťahuje výnimka z voľného pohybu pracovníkov podľa citovanej zmluvy. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že tento návrh zákona nie je v súlade s právom Európskej únie platným v súčasnosti. Vysporiadali sa s tým nejako navrhovatelia? Nevysporiadali. Dali nejakú presvedčivú kontraargumentáciu, kde by zmietli názor parlamentnej legislatívy? Nie. Uspokojili sa s tým, že existujú aj iné krajiny Európskej únie, ktoré viažu zamestnanie sa v obecnej polícii iba na občianstvo toho-ktorého štátu. A pričom, teda áno, existuje výnimka pre zákaz diskriminácie v zamestnávaní. Otázka je, či tá výnimka sa vzťahuje aj na tento prípad. A ja nemám na to definitívnu odpoveď. Tú definitívnu odpoveď by mohol dať Ústavný súd alebo Súdny dvor Európskej únie. Ale existuje tu vážna pochybnosť a to vysporiadanie sa s tou pochybnosťou je veľmi ledačo. A považujem to za nezodpovedný prístup a keby išlo o nejaký návrh zákona, ktorý rieši reálny problém a teda predkladatelia si povedia, že dobre, ideme do toho aj za cenu, že možno tým porušíme právo Európskej únie. Ale tu opäť riešite nejaký vymyslený problém, respektíve neexistujúci problém, lebo ten problém ani nebol pomenovaný. Jednoducho predkladatelia z SNS sa nejako zle vyspali a povedali si, že no, nebudú obecní policajti cudzinci, predložili ten návrh zákona. Lebo nič iné ako ich subjektívny pocit za tým nie je. Je to zlý návrh a treba ho odmietnuť celý bez ohľadu na to, či bude alebo nebude schválený ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Lučanského, ktorý ho trošku zmierňuje a nespôsobí teda problémy tento zákon obecným policajtom, ktorí už dnes sú obecnými policajtmi a nemajú občianstvo Slovenskej republiky. Čiže ten návrh bude trošku menej zlý, lebo stihne iba tých, ktorí by sa v budúcnosti chceli zamestnať v obecnej polícii, teda v budúcnosti až po 1. 1. budúceho roku. Ešte je tam obdobie, keď sa môžu zamestnať, ale zároveň tento pozmeňujúci návrh potvrdzuje: jaj, nie je to žiadny problém. Keby to, že cudzinec je obecným policajtom, bolo problémom, tak musíte predsa zakročiť, musíte spraviť to, že preč cudzinci z obecnej polície, aj tí, čo sú tam teraz, ale to nejdete robiť. Tak keď to nejdete robiť, tak to nie je problém a nebol by to problém ani smerom do budúcnosti. Je to zlý návrh, treba ho odmietnuť. Ďakujem.

Nadpis znie § 27b. Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2027. Podmienka štátneho občianstva podľa § 5 ods. 2 u príslušníka obecnej polície, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a ktorý je v pracovnom pomere k obci k 31. decembru 2027. Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. Sme v druhom čítaní k návrhu novely zákona o obecnej polícii, s ktorým prišla Slovenská národná strana, ktorej cieľom je zakázať neobčanom Slovenskej republiky byť príslušníkmi obecnej polície. Tento zámer nemá žiadne logické vecné odôvodnenie. A nie je ním ani skutočnosť, že v niektorých iných krajinách je podobná právna úprava a v obecných políciách môžu pracovať iba občania Slovenskej republiky. Nás doteraz nebránilo nič aj občanom iných krajín Európskej únie alebo iným všetkým som byť príslušníkmi obecnej polície a nespôsobovalo to žiadne problémy. Ak je nejaký problém, tak je problém s nedostatkom obecných policajtov, je problém zabezpečiť dostatok ľudí, aby mohli vykonávať prácu obecnej polície. Ale ani predkladatelia v odôvodnení svojho návrhu, ani v odôvodňovaní v rozprave, či už v pléne alebo vo výbore, ani nikde inde v médiách neupozornili na žiadny reálny problém, ktorý by zamestnávanie cudzincov v obecnej polícii spôsobovalo. Ja som sa v prvom čítaní pýtal pána poslanca Lučanského, ktorý si momentálne niekam odskočil a teda nepočúva, čo hovorím v rozprave, že aký je ten dôvod, aký, aký, aký môže byť problém s tým, že by cudzinec bol v obecnej polícii. No a trošku to zjednoduším, no on si neželá, aby ho, ja neviem, Ukrajinec kontroloval a meral mu rýchlosť, lebo sa počíta ďalšími zákonmi s tým, že sa posilní právomoc obecnej polície. Ale to je taký subjektívny pocit. To nie je nejaký objektívny dôvod. To nie je, že cudzinec, ktorý je obecným policajtom, spravil niečo zlé, nekvalitne si vykonáva svoje povinnosti, niečo porušuje, nejako poškodzuje občanov Slovenskej republiky. Nie, ako je Slovenská republika poškodená tým, že cudzinci sú obecní policajti. A napokon o tom svedčí aj ten predložený pozmeňujúci návrh pána poslanca Lučanského, ktorý de facto hovorí, že na existujúcich alebo na tých, ktorí sú dnes Ako je Slovenská republika poškodená tým, že cudzinci sú obecní policajti, a napokon o tom svedčí aj ten predložený pozmeňujúci návrh pána poslanca Lučanského, ktorý de facto hovorí, že na existujúcich alebo na tých, ktorí sú dnes obecnými policajtmi, sa toto obmedzenie nebude vzťahovať. Čiže tí cudzinci, ktorí už sú obecnými policajtmi, môžu nimi byť aj naďalej, nie je s tým problém. Budú merať pánovi poslancovi Lučanskému rýchlosť, jemu sa to nebude páčiť. No ale, keď už sú teraz, tak to nevadí. Vadili by iba tí, ktorí by pribudli. A dokonca teda, keďže účinnosť sa navrhuje až 1. januára 2027. Takže áno, všetci cudzinci, ktorí by sa chceli stať obecnými policajtmi, tak majú ešte 3/4 roka času, aby sa zamestnali v obecnej polícii, lebo potom už nebudú môcť. Potom už ten zákaz bude. Ja teraz neviem, aký je rozdiel medzi cudzincami, ktorí sa stanú obecnými policajtmi do 31. 12. 2026 a tými, ktorí by sa nimi chceli stať až po 1. januári 2027. Tí do konca roka 2026 sú nejakí lepší cudzinci alebo naozaj, naozaj tomu nerozumiem, považujem ten návrh za úplne zlý, absolútne neodôvodnený. A pán poslanec Lučanský, ktorý je naďalej neprítomný, potom, čo uviedol svoj návrh zákona a prečítal svoj pozmeňujúci návrh, vo svojej úvodnej reči spomenul, že odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky upozornil predkladateľov v stanovisku k návrhu zákona na to, že ich návrh môže byť v rozpore s právom Európskej únie. A pán poslanec Lučanský na to reagoval, že však ale veď aj v iných krajinách existuje takýto zákaz a členstvo alebo zamestnanie v obecnej polícii je vyhradené iba občanom, to je pravda. Sú krajiny, kde môžu iba občania príslušnej krajiny byť obecnými policajtmi. Sú krajiny, kde môžu byť občania tej krajiny a občania Európskej únie. Myslím, v Rumunsku to tak je. Tam teda problém z hľadiska práva Európskej únie nenastane a sú krajiny, kde je to možné na nejakej regionálnej alebo spolkovej úrovni, myslím Nemecko alebo Taliansko, upraviť tak, že môžu byť zamestnancami obecnej alebo príslušníkmi obecnej polície aj cudzinci. A nie je s tým problém. Čiže zrejme to zodpovedá skôr nejakej tradícii v tom ktorom štáte, ako tomu, že by to reálne mohlo spôsobovať nejaké problémy, ktoré by sa takto mali ošetriť a riešiť. A druhá vec je, samotný fakt, že v niektorých krajinách takýto zákaz existuje, ešte neznamená, že to nie je v rozpore s právom Európskej únie. Lebo ono to môže byť v rozpore s právom Európskej únie, len sa to proste nedostalo na Súdny dvor Európskej únie, lebo nikto nemal dosiaľ potrebu sa tým zaoberať alebo riešiť to spôsobom, ktorý by nám dal odpoveď na to, či to je alebo nie je v rozpore s právom Európskej únie. A ja podľa mojich skúseností si dovolím prikloniť väčšiu váhu názoru parlamentnej legislatívy ako názoru predkladateľov z radov poslancov SNS. A aby sme teda vedeli, o čom hovorím, tak by som aj teda zacitoval z toho stanoviska odboru legislatívy Kancelárie Národnej rady, ktoré vždycky v časti B posudzuje súlad alebo možný nesúlad s právom Európskej únie. Takže citujem: K predmetu úpravy tohto návrhu zákona (požiadavka štátneho občianstva Slovenskej republiky) poukazujeme z primárneho práva Európskej únie na ustanovenie čl. 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení, podľa ktorého sa v rámci Európskej únie zabezpečí voľný pohyb pracovníkov, ktorý zahŕňa zrušenie akejkoľvek diskriminácie na základe štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o zamestnanie, odmenu za prácu a ostatné pracovné podmienky. V odseku štyri tohto článku je upravené, že jeho ustanovenia sa nevzťahujú na zamestnávanie v štátnej službe alebo vo verejnej službe. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie však vyplýva, že miesta v štátnej správe sú prístupné pre všetkých občanov Európskej únie v každom členskom štáte na rovnakom princípe ako pre vlastných občanov. V rozsudku z prípadu C-149/79 Komisia verzus Belgicko sa uvádza, že výnimka obsiahnutá v čl. 408 štyri zmluvy sa vzťahuje iba na striktne nevyhnutné špecifické činnosti vykonávané vo verejnej službe, ktoré obsahujú skutočnú účasť na výkone verejnej moci, to jest zahŕňajú účasť na rozhodovacej právomoci voči jednotlivcom, alebo sa týkajú ochrany štátnych záujmov, respektíve uskutočňovania všeobecných úloh štátu. Uvedený výklad Súdneho dvora Európskej únie s doplnením, že obidve skutočnosti musia byť splnené súčasne, bol potvrdený aj v prípadoch C-307/84 Komisia verzus Francúzsko alebo C-290/94 Komisia verzus Grécko. Keďže podľa § 2 ods. 1 platného zákona je obecná polícia poriadkový útvar zabezpečujúci obecné veci verejného poriadku, požiadavka priameho výkonu štátnych záležitostí nie je splnená a preto sa na príslušníkov obecnej polície nevzťahuje výnimka z voľného pohybu pracovníkov podľa citovanej zmluvy. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že tento návrh zákona nie je v súlade s právom Európskej únie platným v súčasnosti. Vysporiadali sa s tým nejako navrhovatelia? Nevysporiadali. Dali nejakú presvedčivú kontraargumentáciu, kde by zmietli názor parlamentnej legislatívy? Nie. Uspokojili sa s tým, že existujú aj iné krajiny Európskej únie, ktoré viažu zamestnanie sa v obecnej polícii iba na občianstvo toho-ktorého štátu. A pričom, teda áno, existuje výnimka pre zákaz diskriminácie v zamestnávaní. Otázka je, či tá výnimka sa vzťahuje aj na tento prípad. A ja nemám na to definitívnu odpoveď. Tú definitívnu odpoveď by mohol dať Ústavný súd alebo Súdny dvor Európskej únie. Ale existuje tu vážna pochybnosť a to vysporiadanie sa s tou pochybnosťou je veľmi ledačo. A považujem to za nezodpovedný prístup a keby išlo o nejaký návrh zákona, ktorý rieši reálny problém a teda predkladatelia si povedia, že dobre, ideme do toho aj za cenu, že možno tým porušíme právo Európskej únie. Ale tu opäť riešite nejaký vymyslený problém, respektíve neexistujúci problém, lebo ten problém ani nebol pomenovaný. Jednoducho predkladatelia z SNS sa nejako zle vyspali a povedali si, že no, nebudú obecní policajti cudzinci, predložili ten návrh zákona. Lebo nič iné ako ich subjektívny pocit za tým nie je. Je to zlý návrh a treba ho odmietnuť celý bez ohľadu na to, či bude alebo nebude schválený ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Lučanského, ktorý ho trošku zmierňuje a nespôsobí teda problémy tento zákon obecným policajtom, ktorí už dnes sú obecnými policajtmi a nemajú občianstvo Slovenskej republiky. Čiže ten návrh bude trošku menej zlý, lebo stihne iba tých, ktorí by sa v budúcnosti chceli zamestnať v obecnej polícii, teda v budúcnosti až po 1. 1. budúceho roku. Ešte je tam obdobie, keď sa môžu zamestnať, ale zároveň tento pozmeňujúci návrh potvrdzuje: jaj, nie je to žiadny problém. Keby to, že cudzinec je obecným policajtom, bolo problémom, tak musíte predsa zakročiť, musíte spraviť to, že preč cudzinci z obecnej polície, aj tí, čo sú tam teraz, ale to nejdete robiť. Tak keď to nejdete robiť, tak to nie je problém a nebol by to problém ani smerom do budúcnosti. Je to zlý návrh, treba ho odmietnuť. Ďakujem.

Pán Suska, ďakujem za faktickú poznámku. No, áno, tak, pán minister Takáč sa venuje všetkému možnému. Teraz najnovšie aj skrátenému legislatívnemu konaniu k novele zákona o verejnom obstarávaní, ktoré tu leží od novembra minulého roku a teda v novembri bolo podľa vlády urgentné schváliť ten zákon tak rýchlo, že nemožno dodržať riadny legislatívny proces a musí sa ísť skráteným legislatívnym konaním. Ináč hrozia štátu značné hospodárske škody a pred týždňom tu pán minister Migal, do ktorého kompetencie to patrí a ktorý bol poverený tým uviesť ten návrh zákona, povedal teda, že on ho nepredloží, hoci teda v novembri tvrdil vláde a potom vláda parlamentu, že hrozia značné škody, ale mal problém s pozmeňovákmi, tak uvidíme teda, aké tie pozmeňovacie budú. Ale ja teda opakujem tú otázku. No obvyklé je, že si poslanci cez teda svojich ministrov nejaké návrhy dávajú ako prílepky. Toto je taká medzistanícka koaličná spolupráca, lebo predkladatelia Slovenskej národnej strany a pán minister Takáč je zo strany SMER, ale teda očividne prišli na pomoc aj teda koaličnému partnerovi, ale naozaj chcem zopakovať tú otázku, že prečo? Prečo toto musí ísť prílepkom? Lebo nepredpokladám, že je na tom nejaký silný osobný záujem. Nevidím tam žiadnu časovú urgenciu, že by niečo horelo, že by niečo vybuchlo, keď to nebude a teda dobre, nechce sa aj vám ísť do skráteného legislatívneho konania, tak to ošetríte prílepkom. Ale toto? Prečo? Ďakujem pekne, pán.

Pani predkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. Čo? Áno, riešime hmyz a hmyz v potravinách a označovanie potravín, ako už povedal pán poslanec Dušenka aj vo faktickej poznámke, tak polovica z toho zámeru vypadla z návrhu zákona. Teda nebude sa označovať hmyz alebo prítomnosť nejakých zložiek vyrobených z hmyzu na potravinách, teda na obaloch, ale budú musieť byť uvedené na nejakých samostatných predajných miestach. A podľa môjho názoru je to zbytočná byrokracia a komplikácia, zásah do normálneho fungovania obchodov. A najmä z toho teda dôvodu, že tá nejaká zložka môže byť prítomná v rôznych druhoch potravín a teda rozdelenie potravín podľa jednotlivých kategórií má v obchodoch svoju vnútornú logiku, ktorá týmto bude narušená. Teda neviem, či takých miest bude niekoľko, aby to pri každej kategórii potravín, kde by sa to mohlo vyskytnúť, bolo alebo alebo akým spôsobom, že či všetky, že bude osobitné oddelenie pre hmyz. V každom prípade je to komplikácia pre predajcov a myslím si, že je neprimeraná tomu benefitu, o ktorom vy hovoríte, pretože kto s tým má nejaký zásadný problém, tak si môže zistiť, v ktorých potravinách sa to vyskytne a takým potravinám sa potom vyhýbať. Evidentne doteraz väčšina ľudí s tým zásadný problém nemá. A teda nehovoriac o tom, že tam môže ísť aj o potraviny, kde tá zložka hmyzu je v nejakých mikroskopických množstvách, kde sa to použije ako zložka do pár buniek alebo niečo podobné. Ale dobre. Ale chcel by som sa hlavne venovať tomu vášmu pozmeňujúcemu návrhu, pani poslankyňa Kramplová, ktorý je evidentne prílepkom, ktorý nijako nesúvisí s hmyzom v potravinách. Súvisí s destilačnými zariadeniami fyzických osôb, čiže nespĺňa to, čo § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku vyžaduje od pozmeňujúcich návrhov a ktorý hovorí, že pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona. Tým zároveň oznamujem, že nemožno v zmysle § 94 ods. 4 dať o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať a upozorňujem na to pána spravodajcu aj odbor legislatívy, takže zase si tu pri hlasovaní absolvujeme to kolečko, že pán spravodajca upozorní, že o tom návrhu nie je možné dať hlasovať. A pani poslankyňa dá námietku. A vy napriek tomu, že je to v zákone o rokovacom poriadku zakázané, tak si odhlasujete, že si môžete schváliť aj prílepok. No ale tak nebudem vám to zjednodušovať. Upozorňujem na to a žiadam, aby pán spravodajca upozornil, že ide o prílepok. Ale mňa by naozaj teraz zaujímalo mimo toho hlasovania, ale teda v rámci rozpravy o návrhu zákona, pani poslankyňa, že prečo tento prílepok. A teraz sa nepýtam z vecného hľadiska, lebo vy, ak dáte možnosť v 15-dňovej lehote, teda aj mimo tej 15-dňovej lehoty, oznámiť ľuďom, že majú destilačné zariadenia, tak v zásade to pre tých, ktorí majú destilačné zariadenia, neohlásili to a teraz by to chceli dodatočne ohlásiť, je to možné brať ako ústretové gesto. V poriadku. Ja to vecne nespochybňujem. Nemám to teda tak hlboko naštudované. Ale môže to byť dobrá vec, len prečo formou prílepku? Lebo už sme tu absolvovali viacero diskusií o prílepkoch a obvykle tí, čo sa unúvajú aspoň odpovedať, hovoria, že to strašne ponáhľa, že to treba urobiť hneď, lebo niečo hrozí, nejaké značné hospodárske škody a dokonca, že to tak ponáhľa, že nie je možné k tomu robiť aj skrátené legislatívne konanie, lebo aj to by sa veľmi natiahlo. Tak mňa by teraz zaujímalo, čo tu tak strašne ponáhľa, že to nemohlo ísť normálnym návrhom zákona. Mohli ste to dať ako poslanecký návrh zákona, spraviť si k tomu tlačovú besedu a pochváliť sa, ako ste pomohli majiteľom destilačných zariadení, ktorí nestihli to nahlásiť v lehote. Ale vy to riešite prílepkom. Tak, ak uznáte za vhodné mi odpovedať, tak mňa by to naozaj úprimne zaujímalo, čo na tomto tak strašne ponáhľa, lebo mne sa to zdá iba ako taká pohodlnosť, že no tak niekde to prilepíme a kde by sme to asi prilepili? No k zákonu o obecnej polícii asi destilačné zariadenia nebudeme prilepovať. A potraviny, no však jedno sa je, druhé sa pije. Nesúvisí to síce priamo s hmyzom v potravinách a označovaním, ale tak dobre, však veď niekto si môže dať, čo ja viem, slivovicu aj k nejakej potravine, ktorá je vyrobená z hmyzu, tak nejaká súvislosť sa tam nájde. Prečo? Ponáhľa to nejako? Tlačí nás Európska únia, že to potrebujeme, alebo nastane nejaký vážny problém, keby toto išlo normálnym legislatívnym procesom, keby ste na májovú schôdzu to predložili ako poslanecký návrh zákona, však to nie je také obsiahle. A v septembri by to bolo schválené definitívne a bolo by to účinné o tri mesiace neskôr. Naozaj ma to zaujíma, prečo porušujete pravidlá legislatívneho procesu, keď pán prezident apeloval aj na pána predsedu Národnej rady, aby ste to nerobili, aby ste nerobili prílepky, aby ste nerobili skrátené legislatívne konania tam, kde nie sú, a pán predseda Národnej rady sa vyjadril, že však už to tak nebudete robiť. A už štádium vás končí. A napriek tomu tu máme ďalšiu schôdzu, a nie v nejakej dôležitej veci, že vám ide o to, že proste nejako výrazne zlepšiť šance nejakého obžalovaného podpredsedu Národnej rady v prebiehajúcom súdnom konaní, tak to chápem, že tam sa vykašlete na legislatívny proces, ale v banalite, ako je pokutovanie za nenahlásenie destilačného zariadenia vlastneného fyzickou osobou v lehote, idete prílepkom. A teda predpokladám, že v prezidentskej kancelárii to sledujú a teda pán prezident, ak chce byť konzistentný, tak si všimne, že je to prílepok, a tým vlastne ohrozujete aj ten svoj pôvodný návrh zákona, lebo sa môže stať, že on vám to vráti práve z toho dôvodu, že je to prílepok, lebo nie vždy, ale občas pán prezident sa snaží dohliadať aj na čistotu legislatívneho procesu a tie prílepky sa mu evidentne nepáčia, verejne ich kritizuje, tak ja neviem, stojí vám to za to, aby ste ohrozili schválenie vášho pôvodného návrhu zákona, s ktorým ste sem prišli? V každom prípade ďakujem.

Poslankyňa Gažovičová si spomenula vo svojom vystúpení aj tie neduhy legislatívneho procesu, ktoré sa prejavili aj v legislatíve upravujúcej to, o čom teraz rokujeme, aj autorský zákon, a teda ale máme to tu každú chvíľu, rôzne skrátené legislatívne konania, na ktoré nie je zákonom predpokladaný dôvod, a rôzne prílepky, ktoré hyzdia legislatívny proces, tak ja by som len doplnil, že ďalším problematickým legislatívnym postupom sú poslanecké návrhy, ktoré nahrádzajú vládne návrhy, ktoré samozrejme, že poslanci majú právo predkladať návrhy. To nechcem nijako spochybňovať, ak by toto malo byť odpoveďou na moju výhradu, ale častokrát sa stáva, že legislatíva, ktorá je reálne pripravená na ministerstve, je potom predkladaná vo forme poslaneckých návrhov a ten