Videokanál poslanca

Keď hovoríme teda o ženskej otázke, tak ja si myslím, že k ženám sa treba správať slušne a rovnako je teda zvláštne, keď sa niekto pohoršuje nad správaním sa mužov k ženám a nezostaviť sa na tom, že kolega z poslaneckého klubu hlasu, pán poslanec Bartek, tu včera nazval moju kolegyňu Máriu Kolíkovú hyenou (Potlesk v sále.) a dneska, dneska sa jej za to ospravedlnil a povedal, že ospravedlňujem sa, ale aj tak je to hyenizmus. Tak to je veľmi zvláštna forma ospravedlnenia, musím povedať. (Výkriky v sále.) Poprosím kolegov, nevykrikujte a ale, ale súhlasím s tým, že áno, máme sa správať slušne navzájom k sebe. Všetci sa máme k sebe, zvlášť teda k ženám by bolo pekné, keby sme sa ako muži správali správali slušne a ohľaduplne, ale to malo byť všeobecné a teda univerzálne pravidlo a k tomu, čo hovoril, teda okrem toho poďakovania pani predsedníčke a ďalším ochrankyniam a ochrancom oznamovateľov protispoločenskej činnosti, tak by som teda povedal, že tie dôvody sú jasné, hej? Že tie dôvody nie sú nejako zakryté, hoci nie neboli vypovedané pánom ministrom Šutajom Eštokom pri uvádzaní návrhu zákona, nie sú napísané v návrhu na skrátené legislatívne konanie. Nie sú napísané v dôvodovej správe, ale nám všetkým sú jasné. Ak náhodou existuje v tejto sále človek alebo na Slovensku človek, ktorému náhodou nie sú jasné, tak včera ich úplne jasne povedal podpredseda parlamentu Tibor Gašpar zo SMER-u.

Pán poslanec Lackovič, je dobré spomínať také konkrétne príklady z fungovania úradu lebo tie pomôžu pochopiť na čo ten úrad funguje, že na čo ten úrad existuje, že ten úrad nie je politická inštitúcia, ktorá by mala ambíciu vstupovať do politického boja a nejako robiť zle vládnej koalícii, lebo majú nejaký problém s vládnou koalíciou, s vládnymi politikmi. Je to inštitúcia, ktorá má pomôcť vymáhať právo a bojovať proti korupcii a ďalším prejavom protispoločenskej činnosti, lebo nemusí ísť iba o korupciu. Môže ísť o iné typy trestnej činnosti a iné typy spoločensky škodlivých aktivít a porušovania zákona. A táto inštitúcia má miesto v systéme ochrany práva. Bola vytvorená aj na základe požiadaviek zo strany Európskej únie, lebo Európska únia vníma potreby ochrany oznamovateľov ako dôležitú tému. Je to upravené na úrovni smernice. Zrejme sami od seba by sme na Slovensku taký zákon prinajmenšom v tom období vlády SMER-u schválený nemali, ale mali sme ho schválený. Je schválený, je platný, tá inštitúcia je vytvorená, tá inštitúcia funguje, napĺňa svoje poslanie. A teraz má byť čisto účelovo z osobných záujmov ministra vnútra zrušená.

Ja mám v podstate opravenie chyby z predchádzajúceho procedurálneho návrhu, lebo som tam omylom uviedol, že do 2. novembra, to už by asi Odbor legislatívy nestihol, tak samozrejme, že myslel som 2. decembra.

Ďakujem, pán podpredseda. Mám procedurálny návrh. Navrhujem, aby predseda Národnej rady požiadal Odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady o vypracovanie stanoviska k vládnemu návrhu zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1123, s dôrazom na posúdenie súladu predmetného návrhu s Ústavou Slovenskej republiky a s právom Európskej únie tak, aby uvedené stanovisko bolo k dispozícii poslancom Národnej rady najneskôr v utorok 2. novembra 2025 o 12.00 hod. Odôvodnenie. Mali sme tu, mali sme tu pred chvíľou vystúpenie predsedu Ústavného súdu a mali by sme dbať o to, aby zákony, ktoré schvaľuje Národná rada boli v súlade s Ústavou a teda aj s právnom Európskej únie. Nemáme tu štandardný proces, ale máme pár dní, aby OLAP mohol pripraviť stanovisko.

Pán poslanec  (...nezrozumiteľne vyslovené...), pripájam sa k tvojmu poďakovaniu podpredsedovi Národnej rady, Tiborovi Gašparovi. Poslancom vysvetlil, aké sú zbytočné dôvody predloženia tejto novely, keďže v dôvodovej správe sú úplne zavádzajúce informácie, ktoré nikto nemôže brať vážne. A my sme to síce vedeli, že toto sú skutočné dôvody. Myslím si, že nikto z opozície nie je taký najivný, aby si myslel, že vláde, vládnej koalícii a špeciálne ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi, ide o nejakú inštitucionálnu rozdrobenosť ochrany obetí tresných činov a oznamovateľov protikorupčnej činnosti. My samozrejme, že sme vedeli, že účelom toho návrhu zákona je odstrániť Zuzana Glubošovú z postu predsedníčky úradu. Ale je dobré, že to povedal aj niekto z koalície a teda myslím si, že však aj všetci z koalície vedeli, že je to tak. Oni, pri všetkej úcte, myslím si, že 90 % poslancov koalície ani nemá ani tušenia o tom, že existovala nejaká inštitucionálna rozdrobenosť týchto dvoch agiend, ktoré navzájom spolu nie veľmi súvisia a určite nie je nutné, aby boli pod jedným úradom. A určite to, že nie sú pod jedným úradom nespôsobuje značné problémy. Čiže aj keď to vysvetľujú poslancom koalície, že to sú skutočné dôvody, tak oni to vlastne tiež vedeli a oni sa len tvária niektorí, že tie skutočné dôvody sú tie, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe. A veľmi dobre vedia, prečo to robia, sú si toho vedomí. Robia to vedome a niektorí z nich to aj priznávajú, niektorí zhajú to divadielko, ale všetci do jedného vedia, čo robia.

Pán poslanec, súhlasím, že tento návrh zákona je absolútne neopodstatnený a je absolútne nevhodné, ten spôsob, akým si vládna koalícia zvolila aj na rokovanie o ňom, že opäť takáto hanebnosť sa deje v skrátenom legislatívnom konaní a v skrátenom legislatívnom konaní, na ktoré neexistuje žiadny vecný dôvod. Žiadny dôvod predpokladaný zákonom o rokovacom poriadku. A ani tie dôvody, prečo je ten návrh predložený nesúvisia s tým, čo je napísané v dôvodovej správe, čiže s nejakou rozdrobenosťou ochrany oznamovateľov a ochrany obetí trestnej činnosti. Súvisia s tým a za to sa chcem ešte raz poďakovať pánovi podpredsedovi Národnej rady Gašparovi, že to tak otvorene včera priznal a koalícia sa chce vysporiadať s predsedníčkou úradu Zuzanou Dlugošovou. Nemôže ju odvolať lebo zákon, ktorý si táto koalícia v predminulom volebnom období schválila, neumožňuje len tak svojvoľne, bez naplnenia nejakého zákonného dôvodu odvolať predsedníčku, tak opäť idú na to bagrom. Idú zrušiť inštitúciu a založiť novú, veľmi podobnú inštitúciu, ale dôvod je jediný, chcú sa zbaviť predsedníčky úradu a nevedia to urobiť inak. Majú s ňou problém. Majú problém s tým, že úrad si pod jej vedením plní svoju funkciu, pre ktorú bol zriadený. Že chráni oznamovateľov. Táto koalícia nechce chrániť oznamovateľov korupcie, chce chrániť páchateľov korupcie a chráni páchateľov korupcie.

Tak ja budem reagovať lebo teda pán podpredseda Národnej rady Gašpar tvrdil, že sa nejako účelovo, nad rámec toho, čo bolo potrebné, rozšírilo to, komu bolo možné poskytnúť ochranu. A to je aj jeden z predmetov sporu lebo to bolo obsiahnuté aj v tom poslaneckom návrhu, že sa naopak má zúžiť to, komu môže byť poskytnutá ochrana. Je to aj v tom vládnom návrhu, tak ja by som zacitoval z príslušnej smernice č. 2019/1937, kde sa hovorí v rámci vymedzenia pojmov, čl. 5 ods. 2: "Informácie o porušeniach sú informácie vrátane odôvodnených podozrení o skutočných alebo možných porušeniach a o pokusoch zatajiť takéto porušenia, ku ktorým došlo alebo ku ktorým veľmi pravdepodobne dôjde v organizácii, v ktorej nahlasujúca osoba pracuje." To je to, čo chcú zúžiť. A to čo navrhuje vláda. Ale sú tam, alebo pracovala, alebo v inej organizácii, s ktorou nahlasujúca osoba je alebo bola v kontakte prostredníctvom svojej práce. Čiže to porušenie môže nastať aj u inej osoby, u inej organizácie, nielen u zamestnávateľa oznamovateľa. Čiže, ak to teraz navrhnete zúžiť len na samotného zamestnávateľa, tak tým budete postupovať tak, že dostanete náš zákon do rozporu so znením smernice. Lebo smernica predpokladá širšie poskytnutie ochrany. Aj v prípade, že zamestnanec nahlási nejakú osobu, ktorá nie je jeho zamestnávateľom, ale je nejakou osobou, o ktorej protiprávnej činnosti, protispoločenskej činnosti sa dozvedel v rámci výkonu svojej práce. Nemusí to byť zamestnávateľ.

Pán poslanec Grendel, no však veď pred vami dve vystúpenia bol pán poslanec Gašpar, ktorý ako priamo pomenoval, že aké sú tie dôvody, aké sú tie skutočné dôvody. A to už sme si zvykli, že tie skutočné dôvody sa nenapíšu do dôvodovej správy a hlavný predkladateľ návrhu ich nespomenie, ale tak ja teda oceňujem, že ich priamo pomenoval pán poslanec Gašpar a vieme, o čom to celé je. Ale pri tvojom vystúpení mi napadlo, že ten úrad má byť nezávislý. Úrad, ktorý chráni oznamovateľov, má byť nezávislý aj podľa smernice, aj podľa povahy veci a ten spôsob výberu, ako bol nastavený a ako prebehol, no čo už môže byť väčšou garanciou nezávislosti ako keď jedna vládna garnitúra schváli zákon, nastaví pravidlá a uskutoční výberové konanie a potom príde ďalšia vládna garnitúra, ktorá je úplne opozične naladená voči tej predchádzajúcej vládnej garnitúre, ale vyberie si z tých kandidátov, ktoré vzišli z procesu v podstate administrovaného jej predchodkyňou. A jednu z tých kandidátok alebo jednu z dvojice kandidátov zvolí za predsedníčku nezávislej inštitúcie. Veď to je skoro že ideálny model výberu ľudí do inštitúcií, ktoré majú byť nezávislé, že ide to naprieč volebnými obdobiami, že to nie je, že jedna garnitúra si obsadí všetko tam, kde je viacej ľudí, tvoria nejaký orgán, tak sa to rozloží v čase, kedy sú tí členovia nejakej rady volení, ale v tomto prípade to bolo tiež rozložené v čase.

Ďakujem všetkým kolegom a kolegyniam za faktické poznámky. Nestihnem asi na všetkých zareagovať, tak od konca.
Pán poslanec Blcháč, ja teda neviem, ja som úplne pochopil, čo ste hovorili. Vy ste hovorili, aby poslanci opozície neboli osobní v rozprave. Osobný v rozprave znamená, že sa vyjadrujete k osobe alebo keď to vnímate ako adresát toho, že niekto na vás osobne útočí a ja som, aj včera som na to reagoval, reagoval som na to aj dnes, lebo dnes to okrem vás povedal ďalší koaličný poslanec alebo poslankyňa. Ťažko sa odosobniť, ťažko nebyť osobný, ťažko sa nevyjadrovať k osobe, k osobám, keď celý ten návrh je osobne motivovaný. Je motivovaný osobnými záujmami predstaviteľov koalície. Iba to som povedal. A to podľa mňa súvisí, však keby predkladal pán minister nejaký návrh zákona, ktorý by bol vecný, riešil by nejaký reálne existujúci problém, tak asi by nikto nebol osobný a nezaťahoval do toho osobu ministra. Ale predloženie tohto návrhu zákona súvisí s osobou ministra vnútra. Preto nemožno sa odosobniť, nemožno nebyť osobný v tejto veci.
Pán poslanec Galko, no tak toho pána poslanca Gašparoviča som spomenul preto, lebo ja som tu trávil pomerne veľa času pri novele Trestného zákona a bol z toho až taký folklór, že viacerí opoziční poslanci apelovali na koaličných poslancov. Vždy si vybrali nejakého jedného a jeho si vybralo pomerne veľa opozičných poslancov, že snáď predsa takú nehoráznosť nemôžeš schváliť a teda opakovane sa mu to snažili hovoriť a teda nezabralo to, tak ja si nerobím ilúzie, že by to teraz zabralo, ale chcel som sa vrátiť k tomu folklóru.
A teda, pani poslankyňa Kolíková, no to, že pán poslanec Gašpar priznal, aká, čo je, aká je skutočnosť, tak ja to oceňujem, to je priznanie farby. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Teraz to bude nezávislé nominovanie. Predtým to nebolo nezávislé nominovanie. Keď bolo to podľa zákona schváleného za vašej vlády, zrealizoval sa ten výber, dokonca dvakrát, z nejakého dôvodu to nebolo nezávislé nominovanie. Teraz bude. Tak v čom je rozdiel? To by ma naozaj úprimne zaujímalo, že v čom bude ten rozdiel.
A ešte, ešte k tomu, čo hovoril pán podpredseda Národnej rady Gašpar, že teda v čom je problém úradu? Lebo ja som myslel, že úrad niečo zle urobil. Ale úrad neposkytol ochranu, o tom nerozhodol úrad, lebo to nemôže urobiť a úrad dokonca ani nedostal príležitosť vyjadriť sa k tomu personálnemu rozkazu ministra vnútra, že či je v poriadku. Lebo nie každý, každé personálne opatrenie musí mať charakter odvetného opatrenia a ten úrad sa má vyjadriť, že či nejaký pracovnoprávny úkon alebo iný obdobný úkon zamestnávateľa voči zamestnancom má charakter odvetného opatrenia. Keď usúdi, že nie, tak môže dať, môže dať s ním súhlas. Nevieme, ako by to dopadlo, keby pán minister vnútra postupoval podľa zákona, ale pán minister vnútra evidentne podľa zákona nepostupoval, porušil ho a ministerstvo dostalo, dostalo pokutu.
No, sme v prvom čítaní a rokujeme o jednej z najhanebnejších vecí, ktoré sa na pôde parlamentu prerokúvajú v rámci tohto volebného obdobia. Myslím si, že spolu s tou mafiánskou novelou Trestného zákona a rušením RTVS to tvorí úplnú špičku, možno by sme našli ešte pár ďalších vecí, ale z hľadiska miery hanebnosti je toto naozaj jedna z topiek. Rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona, kde nie sú zákonné dôvody na skrátené legislatívne konanie. Nie že by to bolo niečím výnimočné, toto sa deje na každej schôdzi viackrát, vrátane toho, že sa pri dôležitých témach skracuje takým alebo onakým spôsobom rozprava, ale tuto to dosahuje naozaj mimoriadnu úroveň. A nie sme v žiadnej mimoriadnej situácii, ako predpokladá zákon o rokovacom poriadku. Mimoriadna situácia je to možno pre pána ministra vnútra Šutaja Eštoka, ale nie pre štát, nie z hľadiska právneho systému a nie sú splnené žiadne dôvody, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku, nie sú ohrozené základné ľudské práva, ako sa deklaruje, o tom sme tu včera pomerne rozsiahlo diskutovali. Ak áno, tak ešte stále je možnosť povedať, aké ľudské práva, ktoré konkrétne a akým spôsobom sú existenciou zákona a existenciou a fungovaním úradu ohrozené, lebo doteraz tu nič také nezaznelo. Hovorilo sa o nejakých právach zamestnávateľov, ktoré ale neboli nijako špecifikované, ani nebolo povedané, o aké konkrétne práva ide a teda zaujímavé teda, že sociálna demokracia práve takýmto niečím argumentuje.
Čo je ale paradoxné, že nie sme v situácii, keď sú ohrozené základné práva alebo nejaký iný verejný záujem, čo by odôvodňovalo skrátené legislatívne konanie, ale práve naopak, schválením tohto zákona a jeho prerokúvaním a schválením v skrátenom legislatívnom konaní môžu byť tie základné práva ohrozené. Môže byť, ak ten zákon schválite, bude znížená úroveň ochrany oznamovateľov, pretože bude zúžený okruh tých, ktorým bude môcť byť poskytnutá ochrana, lebo to oznámenie sa bude musieť týkať iba vzťahu zamestnanca a zamestnávateľa, nie niečoho, čo sa dozvedel zamestnanec v súvislosti s výkonom svojej práce a čo sa môže potenciálne týkať trestného činu alebo iného protiprávneho konania inej osoby, čo je pravdepodobne v rozpore s príslušnou európskou smernicou. A aj tá možnosť prehodnocovania, dokonca retroaktívneho prehodnocovania bude znamenať, že tá ochrana bude poskytnutá menšiemu okruhu osôb a bude slabšia, ľudia budú mať menšiu dôveru pri obracaní sa na príslušné orgány s oznámeniami o tom, že majú informácie o tom, že dochádza či už k trestnej činnosti alebo inej protispoločenskej činnosti.
Rovnako bude ohrozená ochrana obetí trestných činov. Dnes existuje systém na ministerstve spravodlivosti, doteraz som nepočul, že by s tým bol nejaký vážnejší problém. Nečítal som žiadne analýzy, minister spravodlivosti nevystúpil s tým, že musíme niečo zmeniť, lebo ten systém, systém nefunguje. Teraz zrazu len tak v sobotu príde vláda s tým, že systém ochrany obetí trestných činov je nedostatočný a zlepšíme ho tým, že ho spojíme s ochranou oznamovateľov, pričom ide o dve rôzne agendy, ide o dve rôzne skupiny, ktoré môžu sa drobne prekrývať, ale v zásade obete trestných činov, ich odškodňovanie, ich ochrana obvykle sú iná skupina ako oznamovatelia protispoločenskej činnosti. A teraz to idete zmeniť zo dňa na deň. Zo dňa na deň zrušíte ministerstvu spravodlivosti kompetenciu alebo časť kompetencií, ktoré ministerstvo má v ochrane obetí trestných činov, a presuniete to na úrad. A nemáte tam žiadne prechodné ustanovenie, nemáte tam žiadnu legisvakančnú lehotu stanovenú. V momente, keď bude tento zákon publikovaný v Zbierke zákonov, začne byť účinný a v tom momente ministerstvo spravodlivosti nebude môcť ďalej vykonávať tie kompetencie, lebo už v zákone bude napísané, že ich vykonáva úrad. Čiže ministerstvo síce má na to prostriedky, má na to ľudí, ale nebude to môcť robiť a úrad na to nemá vyčlenené finančné prostriedky, nemá na to ľudí, nemá s tým skúsenosti, ale bude mať povinnosť, bude mať povinnosť to robiť. A naozaj to bude zo dňa na deň. Dovolím si takú prognózu, ako bude ďalej prebiehať legislatívny proces.
Najbližšie hlasovanie je zajtra, teda vo štvrtok o jedenáste hodine. Ak rozprava v prvom čítaní nebude dovtedy prirodzeným spôsobom ukončená, čo teda podľa počtu prihlásených, ešte je prihlásených 30 poslancov do rozpravy, podľa počtu prihlásených by som si dovolil odhadnúť, že nebude, tak ju zarežete, predčasne ju ukončíte, odhlasujete, že končí, nedáte možnosť vystúpiť poslancom, ktorí sú prihlásení do rozpravy, všetkým. Cez obednú prestávku sa uskutoční zasadnutie dvoch výborov, ktorým je ten návrh pridelený. Potom bude hodina otázok, po nej vystúpenie predsedu Ústavného súdu a predpokladám, že hneď po ňom začne v pléne druhé čítanie. Možno sa mýlim, možno začne až v piatok. Najbližšie hlasovanie je potom v utorok o sedemnástej hodine a opäť, ak aby aj dovtedy boli nejakí prihlásení do rozpravy v druhom čítaní, tak opäť majú smolu, lebo v utorok o sedemnástej, pokojne sa stavme, bude rozprava ukončená bez ohľadu na to, či bude ešte nejaký počet poslancov prihlásených do rozpravy. A v prípade, že teda schválite nejaké pozmeňujúce návrhy, možno že však zlúčite to aj s úradom na ochranu osobných údajov, tak sa stane to, že áno, bude nejaká rozprava možno aj v treťom čítaní, ale za horizont utorka nepôjde a teda v utorok večer opäť nejakým predčasným ukončením rozpravy bude tento zákon schválený. Neviem, či ste dohodnutí s pánom prezidentom, ale ak áno, tak možno že nebude čakať pätnásť dní, ale rovno vám to podpíše a možno už budúci týždeň bude ten zákon platiť, lebo vyjde v Zbierke zákonov a zároveň bude účinný. Kto bude potom zabezpečovať ochranu obetí trestných činov, ktorú dnes rieši ministerstvo spravodlivosti? Tak aspoň toto si ošetrite, alebo keď si to neošetríte, tak nehovorte, že sme vás na to neupozorňovali.
V dôsledku schválenia zákona môže nastať práve to ohrozenie verejného záujmu, ktoré v normálnej situácii alebo teda v mimoriadnej situácii odôvodňuje skrátené legislatívne konanie. Môže nastať ohrozenie ľudských práv, lebo sa zníži úroveň ochrany oznamovateľov a prinajmenšom na prechodnú dobu môže byť aj ohrozená ochrana obetí trestných činov, dôjde k ohrozeniu bezpečnosti, lebo toto je ďalší z klincov do rakvy boja proti korupcii, oslabí sa boj proti korupcii, čo bude mať za následok lepšie podmienky pre páchanie kriminality a teda oslabenie bezpečnosti a zároveň budú hroziť štátu značné hospodárske škody, keďže verejne tu boli vyslovené pochybnosti o tom, či je to riešenie, s ktorým prichádzate, v súlade s právom Európskej únie, v súlade s právom so s príslušnou smernicou, aj pokiaľ ide o ten okruh oznamovateľov, ktorí môžu byť a ktorí majú byť podľa európskej smernice chránení, ktorý sa zužuje iba na vzťah zamestnanec, zamestnávateľ, ale aj z hľadiska toho, že sa zníži úroveň boja proti korupcii. No a keď bude infringement, tak budú aj, hrozia aj značné hospodárske škody pre štát. Možno to bude potom zase dôvod na nejaké ďalšie skrátené legislatívne konanie.
Čiže v tomto návrhu zákona, a tým už končím, nejde o žiadnu ochranu oznamovateľov, nejde o žiadnu ochranu obetí trestných činov, ide len a výlučne o to, aby ste sa zbavili Zuzany Dlugošovej ako predsedníčky Úradu na ochranu oznamovateľov a dosadili si tam niekoho, kto bude plniť vaše pokyny. Ide vám o to, aby ste politicky ovládli tento úrad, kašlete na oznamovateľov, kašlete na obete trestných činov, ide vám o politické ovládnutie úradu, zbavenie sa človeka, ktorý na čele úradu plní si to, čo mu ukladá zákon, a ide vám o to, aby sa ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti oslabila, lebo vám nejde o ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, vám ide o ochranu páchateľov protispoločenskej činnosti. To je problém celej vládnej koalície.
Ďakujem.