Videokanál poslanca

... pozmeňujúcim, pozmeňujúcim návrhom dané a bolo by dobré si ujasniť, že či naozaj si vláda myslí, že rieši reálny problém alebo je to umelá mediálna téma, ako o tom včera hovoril premiér Fico, lebo kvôli umelej mediálnej téme je asi nezmyselné meniť, meniť zákony. Opakovane sme kládli tú, tú otázku a mňa by zaujímal pohľad pána ministra, že či si myslí, že legislatíva, ktorú prináša, rieši reálny problém nárastu drobných krádeží alebo umelú mediálnu tému a zrejme o tomto návrhu budeme rokovať v skrátenom legislatívnom konaní, ale bolo by dobré vedieť, že akým spôsobom vlastne ten návrh vznikal. Lebo ten návrh je svojim spôsobom úplne odfláknutý. Jednak hovorí o nejakej zásade trikrát a dosť, ktorá sa na drobné krádeže a na priestupkovú recidívu doteraz neuplatňovala, uplatňovala sa na závažné a násilné trestné činy a to čo ma ale teda zaujalo, lebo to že ide niečo v skrátenom konaní, neznamená, že ten návrh nemá byť pripravený v súlade s požiadavkami, ktoré sú na návrhy zákonov kladené, je, že vláda tvrdí alebo ministerstvo spravodlivosti a vláda si to osvojila, že vplyvy na rozpočet verejnej správy budú žiadne. Čiže, ak bude schválený tento zákon, tak vláda tvrdí, že vplyvy na rozpočet verejnej správy nebudú žiadne. Pričom jedným z dôvodov prečo bol horalkový paragraf vypustený z Trestného zákona, bolo aj to, že je to drahé nielen to, že je to nehumánne, aby niekto išiel za tri horalky do väzenia, to bol jeden aspekt, ale druhá argumentačná línia bola, že koľko stojí, že je niekto vo väzení, koľko to stojí štát a ja uvediem to zdôvodnenie, ktoré bolo, bolo použité pri vypúšťaní tohto ustanovenia, kde sa argumentovalo tým, že k 12. januáru 2023 vykonávalo trest odňatia slobody 921 odsúdených za § 212 ods. 1 písm. g), reálne je tento počet odsúdených počas kalendárneho roka vplyvom priebežnej obmeny odsúdených nástup trestu, prepustenie odhadom približne o 50j až 70 % vyšší, pretože táto skupina odsúdených vykonáva spravidla kratší trest odňatia slobody. Uvedená zmena bola aj predmetom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení Trestný zákon v znení neskorších predpisov a tak ďalej, ktorý bol predložený na rokovanie Národnej rady v 8. volebnom období, pričom tento vládny návrh na ktorý sa odkazuje, uvádzal, že náklady na jednu väznenú osobu za jeden deň výkonu trestu odňatia slobody alebo výkonu väzby predstavovali v roku 2021 priemerne 62 eur. Tak ak toto bol jeden z dôvodov, prečo bol vypustený horalkový paragraf z Trestného zákona, že to bolo drahé, že to bolo neefektívne, že posielať kvôli bagateľnej škode niekoho do väzenia a tam to stojí tisíce eur štát ročne, tak ako môže vláda tvrdiť, že ak tento zákon nebude schválený, nebude to mať žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy. Čo nikto nebude zavretý? Všetci budú iba odstrašení? Zasa sme v skrátenom legislatívnom konaní, ale takto šlendriansky pripravené odôvodnenie by ani zákony v skrátenom legislatívnom konaní nemali mať. Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som na úvod vyslovil poľutovanie, že nie je v sále, pán poslanec Radačovský, lebo chystal som sa mu poskytnúť priestor, aby pokračoval v tej plodnej rozprave formou faktických poznámok. Teda chcel reagovať na pána poslanca Pročka, ktorý naňho reagoval, ale teda bohužiaľ, nie je teraz v sále. Tak verím, že keď bude v sále, tak niektorý iný z poslancov opozičných, ktorý bude vystupovať, vystúpi aj k tomu, čo hovorili pán poslanec Pročko a pán poslanec Radačovský, aby tá diskusia aspoň s niekým z koalície mohla aspoň takouto formou prebehnúť. A vrátim sa ešte k tomu vymedzeniu dôvodov na skrátené legislatívne konanie, ktoré sú v rokovacom poriadku a ktoré hovoria o tom, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd a ak ďalej a tak ďalej. A my sme ako skupina poslancov z poslaneckého klubu SAS minulý rok predkladali takú, taký veľký návrh zmeny rokovacieho poriadku a navrhovali sme doplniť toto ustanovenie týkajúce sa skráteného legislatívneho konania o to, aby to neboli len mimoriadne, ale aj vopred nepredvídateľné okolnosti. Čiže aby to začínalo, že skrátené legislatívne konanie je možné za mimoriadnych a vopred nepredvídateľných okolností. A toto je dôležité podľa môjho názoru preto, lebo veľmi často tie okolnosti, ktoré, ktorými sa odôvodňuje skrátené legislatívne konanie síce sú mimoriadne, ale sú dávno predtým predvídateľné. Čiže nie je to nejaká vec, ktorá sa tu teraz zjaví, že začne pandémia alebo Rusko napadne Ukrajinu alebo teda dramaticky vzrastú ceny energií alebo niekto zistí, že v zákone je nejaký, nejaká diera, ktorá umožňuje ohroziť bezpečnosť štátu. Nie veľmi často dochádza k skráteným legislatívnym konaniam z dôvodu, že je nejaký problém o ktorom sa všeobecne vie, dlho sa o ňom vie a teraz už zrazu to nejde odkladať, tak zrazu niekto na ministerstve, vo vláde získa presvedčenie, že tak ideme ho riešiť a nemôžeme ho riešiť normálnym legislatívnym procesom, hoci o ňom vieme pol roka, rok, rok a štvrť, ale musíme použiť skrátené legislatívne konanie a vynecháme medzirezortné pripomienkové konanie, lebo tam sú tie dôvody v zásade, v zásade rovnaké. A nie je to v rokovacom poriadku, čiže nie je to, nie je to požiadavka, ktorú by dnes kládol zákon, že to musia byť vopred nepredvídateľné okolnosti. Ale, keď sa touto optikou pozrieme na tento návrh na skrátené legislatívne konanie, tak samozrejme, že nevyhovuje tejto, tejto požiadavke. A už sme tu hovorili v rámci rozpravy o tom, že veľmi často sa do skráteného legislatívneho konania dávajú veci, kde Slovensko mešká s transpozíciou nejakých požiadaviek vyplývajúcich, správa Európskej únie, zo smerníc, a pritom vie o tom roky dopredu. Dva roky dopredu, napríklad, a nič s tým nerobí, a až potom, potom dá vec, daná, dá, dá príslušnú úpravu slovenského zákona ministerstvo do skráteného medzirezortného pripomienkového konania alebo ho úplne vynechá. A samozrejme, že požaduje vláda potom, aby sa v skrátenom legislatívnom konaní rokovalo aj, aj v parlamente. A to je zlé. To by sa diať nemalo. Ale toto, o čom rokujeme teraz, je ešte horšie ako tá meškajúca transpozícia. Lebo tá meškajúca transpozícia jednak častokrát sú to, že veľmi parciálne veci, veľmi odborné veci, o ktorých pár desiatok odborníkov možno vie, rozumie im, a toto je téma, ktorá je predmetom všeobecného záujmu, ktorú ľudia vidia v obchodoch, vidia na úbytku svojho majetku o ktorej sa hovorí v médiách, ku ktorej sa vyjadrujú podnikateľské združenia, obchodníci, samosprávy, politici. Diskutuje sa o ňom vo verejnom priestore, diskutuje sa o nej v médiách. A druhý rozdiel je ten, že v tom prvom prípade, keď mešká transpozícia, tak Európska únia schváli nejaké, nejakú právnu normu, nejakú smernicu a členské štáty majú čas na to, aby ju transponovali, a teda preniesli do svojej vnútroštátnej legislatívy a áno, mešká Slovensko s plnením si nejakej, nejakej povinnosti. Ale toto nie je ten prípad, že niekto iný od nás niečo chce a my sme to zatiaľ, zatiaľ nesplnili, toto je prípad, keď vládna koalícia ide naprávať to, čo sama spôsobila. Lebo spôsobila to práve tou novelou Trestného zákona. Ja som presvedčený, že do veľkej miery práve tým vypustením horalkového paragrafu, ale teda má to, má to viacej príčin. Ale spôsobila to vládna koalícia a spôsobila to návrhom, ktorý tiež prehnala cez parlament v skrátenom legislatívnom konaní. A dokonca toto nebolo ani v tom pôvodnom návrhu, ale bolo to, bolo to až pozmeňujúcim, pozmeňujúcim návrhom dané. A bolo by dobré si ujasniť, že či naozaj si vláda myslí, že rieši reálny problém alebo je to umelá mediálna téma ako to včera hovoril premiér Fico, lebo kvôli umelej mediálnej téme je asi nezmys...
=====

Pán poslanec Dej, ja vás varujem, nepoužívajte slovné spojenie kradnúť sa oplatí, lebo bude priamo zodpovedný za to, ak sa zase zvýši nejaká, nejaká forma kriminality, lebo keď vláda to bude musieť potom opravovať, tak povedia, že budú mať konkrétneho vinníka, nieže opozícia, nieže mainstreamové médiá, ale Progresívne Slovensko a poslanec Dej, ktorý hovorí, že, použil slovné spojenie kradnúť sa oplatí a tým vlastne potvrdil to, čo sa píše v návrhu na skrátené legislatívne konanie, že drobná kriminalita a drobné krádeže sa tu zvýšili kvôli nejakej dezinformačnej kampani, ktorú viedla opozícia a mainstreamové médiá.
Veľmi správne ste poukázali na to, že aj iné formy kriminality, nielen drobné krádeže narastajú, či už ide o krátenie daní, či už ide o tie podvody s DPH, ktoré na európskej úrovni je Slovensko úplná špička, že tretina daňových podvodov, ktoré vyšetruje Európska prokuratúra, nejakým spôsobom súvisí s maličkým Slovenskom. Ale to nejdeme riešiť. Ideme riešiť iba tie malé, drobné krádeže, lebo to ľudia vidia, to ľudia cítia, to sa im nepáči, to sa ich priamo dotýka, to si vedia predstaviť, tak, tak tam aj vládna koalícia uznáva týmto návrhom, že treba zatiahnuť ručnú brzdu. A pritom toto sa do toho Trestného zákona, do tej novely Trestného zákona dostáva len tak ako mimochodom v druhom čítaní v rámci reakcie na, na kritiku. Ale tie veľké podvody, kde sa to zmäkčovalo vedome, tak tam to ostane, ako to je.

Pán poslanec Pročko, vidím, že viacerých z nás zaujala tá tvoja myšlienka o dileme, či hlasovať za skrátené legislatívne konanie a viacerí z nás tú dilemu zrejme majú, lebo na jednej strane schválenie toho návrhu zákona by mohlo prispieť k zlepšeniu situácie, zrejme by ju definitívne nevyriešil, v tom súhlasím, ale, ale mohlo by ju asi zlepšiť. Na druhej strane to zdôvodnenie, s ktorým to vláda uvádza a odôvodňuje, je absurdné a nehorázne. Rovnako skrátené legislatívne konanie, ja sa domnievam, že sú dané zákonom stanovené dôvody, ale to, akým spôsobom, do akých súvislostí to dáva ten vládny návrh, tak je to, je to úplný, úplný nezmysel a nehoráznosť. Tak túto dilemu si musíme viacerí zrejme vyriešiť aj vzhľadom na hlasovanie, ktoré nás čaká, a asi ja si myslím, že skôr by sme sa mali riadiť tým, ako vnímame či sú alebo nie sú dané zákonom stanovené dôvody pre skrátené legislatívne konanie v tejto fáze, ako tým, čo o tom vláda hovorí, lebo z tej rozpravy, ktorú sme viedli a ktorú ešte stále vedieme, možno budeme viesť aj po sedemnástej hodine, ak zasa neskrátia rozpravu, tak je zrejmé, čo si o tých dôvodoch, dôvodoch myslíme a že s nimi nesúhlasíme. A nemôžme celkom postupovať ani tak, že tak to skrátené legislatívne konanie teraz necháme tak a potom bude dôležité, ako budeme hlasovať za samotný zákon, lebo aj zdôvodnenie toho zákona obsahuje tie nezmysly o dezinformačnej kampani médií a výzvach niektorých politických predstaviteľov a o tom, že sa rozširujú nepravdivé informácie.

Pán poslanec Jakab, je dobré pripomínať akým spôsobom pristupovala dnešná vládna koalícia v minulom volebnom období k skráteným legislatívnym konaniam a špeciálne súčasný pán minister spravodlivosti Susko, ktorý bol teda premiantom v kritike k návrhom na skrátené legislatívne konania aj v tým prípadoch, keď na to existovali vecné dôvody. Čiže je to taký dosť dvojaký meter, ale to čo je zaujímavé, že okrem toho že vládna koalícia teraz ako na bežiacom páse produkuje skrátené legislatívne konania, kde nie sú žiadne dôvody, kde je to na prvý pohľad zjavné. A v minulom volebnom období, keď boli v opozícii, tak ich kritizovali, tak ten rozdiel je aj v tom, ako sa k tomu stavajú predstavitelia aktuálne vládnej koalície. Pretože to pripomenul pán poslanec Krúpa vo svojej faktickej, my sme sa v minulom volebnom období, keď sme boli presvedčení, že sú dôvody na skrátené legislatívne konanie snažili tie dôvody na skrátené legislatívne konanie obhajovať. Ja neviem, vystúpil niekto z koaličných poslancov v rozprave? Nie. Boli nejaké faktické poznámky, ktoré by argumentovali v prospech či už skráteného legislatívneho konania, alebo existencie dôvodov na skrátené legislatívne konanie, ale najmä v prospech toho akým spôsobom je odôvodnené skrátené legislatívne konanie v tom písomnom návrhu? No zatiaľ som žiadnu významnú, výraznú reakciu nezaznamenal. Nezaznamenal som ju zatiaľ ani od pána ministra Suska, možno nám niečo povie v záverečnej reči, keď už nebude možné na ňho reagovať.

Pán poslanec Lackovič. Myslím si že ten aspekt postoja samosprávy a to ako to vnímala samospráva, to ako to komunikovala samospráva je veľmi dôležitý aj z hľadiska tej dôvodnosti skráteného legislatívneho konania. Lebo naozaj od prvých dní, alebo dobre nech nejem. Od prvých týždňov účinnosti tej veľkej mafiánskej novely trestného zákona, bolo zrejmé že jedným z prvých, bezprostredných, všeobecne viditeľných následkov je rast drobnej kriminality, ktorá bola viditeľná, viditeľná v obchodoch. Vládna koalícia si predtým zatvárala oči. A dobre. Keď sme im to hovorili my, ako opozícia, tak sa tomu dalo do istej miery rozumieť, lebo proste schválili veľkú zmenu trestnej legislatívy, tak mali potrebujú ju obhajovať, mali potrebu ju bagatelizovať, keď opozícia im vyhadzovala na oči. Pozrite sa aké dôsledky má vaša novela trestného zákona. Ale netrvalo dlho a stými upozorneniami prišli predovšetkým obchodníci a podnikateľské združenia, ktoré tým boli postihnuté. A potom sa začali ozývať aj predstavitelia samospráv, ktorí to videli vo svojich mestách a obciach, ktorí sú v kontakte s ľuďmi. A že ani v tejto fáze, nebola vládna koalícia ochotná počúvať, tak to je zarážajúce. Lebo veď samospráva nie je nejaký, nejaké opozičné zoskupenie, ktoré si volká v tom, že kritizuje vládu a keď sa samospráva ozýva, tak sa ozýva preto lebo pociťuje nejaký reálny problém.

Pán poslanec Spišiak, správne ste upozornili, že akým spôsobom sa z Trestného zákona dostal ten tzv. horalkový paragraf a že to bolo, nebol to prvotný návrh ministerstva spravodlivosti a vlády, nebolo to obsiahnuté v tom návrhu, na rozdiel od toho návrhu, s ktorým prišiel ešte v predchádzajúcom volebnom období do parlamentu vtedajší pán minister spravodlivosti Karas a bola to v podstate reakcia na rozpravu a bola to reakcia na tú kritiku, ktorá prichádzala z radov opozície, že ako je možné, že schvaľujete novelu Trestného zákona, ktorej dôsledkom bude, že veľkí podvodníci a korupčníci vyviaznu so symbolickými trestami, alebo dokonca sa im premlčí ich trestný čin a nebudú vôbec potrestaní a ľudia budú zatváraní za dve, tri horalky. Bol to argument, ktorý presne ako ste povedali, nesmeroval k tomu, že treba v druhom čítaní zrušiť horalkový paragraf bez toho, aby to bolo pripravené, bez toho aby to bolo sprevádzané nejakými inými opatreniami, či už vo vzťahu k priestupkovému zákonu, k objasňovaniu priestupkov alebo teda pripravenosti polície a úradov na takúto zmenu. Bolo to v podstate politické gesto zo strany vládnej koalície, aby odbila časť kritiky, ktorá prichádzala zo strany opozície. Tak nebudú trestaní veľkí podvodníci, tak ani tí, čo ukradnú tri horalky. Nedomyslelo sa to a výsledok sa dostavil veľmi rýchlo a ako jedna z prvých vecí, ktorá bola dôsledkom tej novely trestného zákona, všetci to videli.

Pán poslanec Šipoš, to, čo si hovoril o tom priznaní chyby, to zaznievalo vo viacerých príspevkoch a myslím si, že je to jeden z dôvodov, prečo je diskusia k tomuto návrhu na skrátené legislatívne konanie taká obsiahla, keď aj viacerí opoziční poslanci a poslankyne priznávajú, že toto je v celku výnimočný prípad, keď naozaj by sa našli nejaké vecné dôvody pre skrátené legislatívne konanie, lebo situácia je vážna. Sú ohrozené základné práva a slobody, konkrétne vlastnícke právo, je ohrozená bezpečnosť, konkrétne bezpečnosť občanov. Ale ešte aj v situácii, keď vláda predkladá návrh, ktorý by mohla podporiť aj opozícia, čo, opakujem, v prípade skrátených legislatívnych konaní nie je obvyklé, lebo, obvykle vláda zneužíva tento inštitút na skrátené legislatívne konanie v situácii, keď na to nie je dôvod, tak ešte aj v takejto situácii to vláda nedokáže urobiť spôsobom, ktorý by nevyvolal kritiku, lebo to zdôvodní úplne absurdne až nehorázne, že hádže vinu za to, čo sama spackala, na opozíciu. A možno, že by ani nebolo potrebné si nejako proste sypať na hlavu, však samozrejme, buďme realisti, nebude vláda do vládneho návrhu na skrátené legislatívne konanie uvádzať, že my sme síce chceli pomôcť iba tým našim ľuďom z radov korupčníkov, podvodníkov a zlodejov, no ale dopadlo to tak, že sa zhoršil, zhoršila aj situácia v oblasti drobnej kriminality. Ale aspoň tam nedávať tie absurdné zdôvodnenia o tom, že nejaká dezinformačná kampaň za to môže, preboha. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Dušenka, no iste s tým priestupkovým zákonom, ktorý menili dodatočne je to pekný príklad toho, ako celá tá veľká novela Trestného zákona bola nepripravená, vrátane nepripravenosti na zrušenie horalkového paragrafu. Ak by sa mal rušiť horalkový paragraf v normálnom procese, tak samozrejme, že aj úpravy priestupkového zákona, aj príprava polície, aj ďalšie zmeny mali byť nastavené tak, aby predvídali, že môže dôjsť k takýmto zmenám v správaní a k nárastu drobné kriminality a byť na to pripravený. U nás systém na to pripravený nebol a taká dôležitá zmena ako trestnoprávne postihovanie priestupkovej recidívy bola zrealizovaná na základe pozmeňujúceho návrhu v druhom čítaní. Ale zaujala ma aj tá vaša poznámka vo včerajšej časti vášho vystúpenia, kde ste poukázali na to, že polícia hovorí, že kriminalita klesá a že toto by bola vlastne prvá vláda, ktorá si ide vedome zhoršiť štatistiky. Lebo je teda zrejmé, ak nejaké konanie dnes nie je trestným činom a je kvalifikované len ako priestupok a po tejto zmene sa stane trestným činom, tak tie štatistiky krádeží ako trestného činu sa zhoršia. Ale ja si myslím, že to nie je kritérium cez ktoré by sme sa mali pozerať na to a odpovedať na otázku, či schváliť alebo neschváliť tú zmenu. Dôležité je, že či tá zmena pomôže alebo nepomôže v boji s drobnou kriminalitou, či obmedzí reálny počet tých krádeží. To je dôležitejšie ... štatistiky.

Pán poslanec Ferenčák, ten list, ktorý ste poslali o ktorom som hovoril v súvislosti s účasťou pani poslankyne Kolíkovej na stretnutí s európskou prokurátorkou, začína slovami, vážené poslankyne, vážení poslanci klubu SAS, takže z toho by som usudzoval, že nebol adresovaný iba, iba predsedovi poslaneckého klubu. Druhá vec, to stretnutie sa uskutočnilo 11. novembra. Môžem len zopakovať, že na októbrovej schôdzi boli dva pokusy poslaneckého klubu SAS, aby sa pani poslankyňa Kolíková stala náhradnou členkou výboru pre Európske záležitosti. Oba pokusy, jeden ako samostatný bod, jeden ako pozmeňujúci návrh ku koaličným zmenám vo výbore, boli koalíciou vrátane pána poslanca Ferenčáka odmietnuté. Keby bola rešpektovaná vôľa poslaneckého klubu SAS, bola by Mária Kolíková 11. novembra náhradnou členkou výboru pre Európske záležitosti a zrejme by bolo na dohode medzi ňou a pani poslankyňou Marcinkovou, ktorá je členkou tohto výboru, ak by nebola iná možnosť, ktorá z nich sa toho stretnutia zúčastní. A ten obmedzený priestor pre, pre rozpravu a pre diskusiu s opozíciou vidíme aj, aj v tom, v tejto diskusii. Lebo, pán poslanec Ferenčák tu zasa nie je, nebol tu na časti rokovania, ktoré sa týka jeho, jeho odvolania. Teraz odišiel po svojom vystúpení, ani nevyčkal na faktické poznámky, ktoré reagujú na jeho vystúpenie. Neodpovedal na tie otázky, že či už je dohodnutý so SMER-om, že keď ho odvolajú, tak pôjde, pôjde smerom ku SMER-u a dostane post splnomocnenca pre Ukrajinu. Toto nie je celkom spôsob, akým by sa malo v parlamente diskutovať, že ne...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)