Videokanál poslanca

Tak ja budem reagovať, lebo teda pán podpredseda Národnej rady Gašpar tvrdil, že sa nejako účelovo, nad rámec toho, čo bolo potrebné, rozšírilo to, komu bolo možné poskytnúť ochranu. A to je aj jeden z predmetov sporu, lebo to bolo obsiahnuté aj v tom poslaneckom návrhu, že sa naopak má zúžiť to, komu môže byť poskytnutá ochrana. Je to aj v tom vládnom návrhu, tak ja by som zacitoval z príslušnej smernice č. 2019/1937, kde sa hovorí v rámci vymedzenia pojmov, čl. 5 ods. 2: „Informácie o porušeniach sú informácie vrátane odôvodnených podozrení o skutočných alebo možných porušeniach a o pokusoch zatajiť takéto porušenia, ku ktorým došlo alebo ku ktorým veľmi pravdepodobne dôjde v organizácii, v ktorej nahlasujúca osoba pracuje." To je to, čo chcú zúžiť, a to, čo navrhuje vláda. Ale sú tam alebo pracovala, alebo v inej organizácii, s ktorou nahlasujúca osoba je, alebo bola v kontakte prostredníctvom svojej práce. Čiže to porušenie môže nastať aj u inej osoby, u inej organizácie, nielen u zamestnávateľa oznamovateľa. Čiže ak to teraz navrhnete zúžiť len na samotného zamestnávateľa, tak tým budete postupovať tak, že dostanete náš zákon do rozporu so znením smernice. Lebo smernica predpokladá širšie poskytnutie ochrany aj v prípade, že zamestnanec nahlási nejakú osobu, ktorá nie je jeho zamestnávateľom, ale je nejakou osobou, o ktorej protiprávnej činnosti, protispoločenskej činnosti sa dozvedel v rámci výkonu svojej práce. Nemusí to byť zamestnávateľ.

Pán poslanec Grendel, no však veď pred vami dve vystúpenia bol pán poslanec Gašpar, ktorý ako priamo pomenoval, že aké sú tie dôvody, aké sú tie skutočné dôvody. A to už sme si zvykli, že tie skutočné dôvody sa nenapíšu do dôvodovej správy a hlavný predkladateľ návrhu ich nespomenie, ale tak ja teda oceňujem, že ich priamo pomenoval pán poslanec Gašpar a vieme, o čom to celé je. Ale pri tvojom vystúpení mi napadlo, že ten úrad má byť nezávislý. Úrad, ktorý chráni oznamovateľov, má byť nezávislý aj podľa smernice, aj podľa povahy veci a ten spôsob výberu, ako bol nastavený a ako prebehol, no čo už môže byť väčšou garanciou nezávislosti ako keď jedna vládna garnitúra schváli zákon, nastaví pravidlá a uskutoční výberové konanie a potom príde ďalšia vládna garnitúra, ktorá je úplne opozične naladená voči tej predchádzajúcej vládnej garnitúre, ale vyberie si z tých kandidátov, ktoré vzišli z procesu v podstate administrovaného jej predchodkyňou. A jednu z tých kandidátok alebo jednu z dvojice kandidátov zvolí za predsedníčku nezávislej inštitúcie. Veď to je skoro že ideálny model výberu ľudí do inštitúcií, ktoré majú byť nezávislé, že ide to naprieč volebnými obdobiami, že to nie je, že jedna garnitúra si obsadí všetko tam, kde je viacej ľudí, tvoria nejaký orgán, tak sa to rozloží v čase, kedy sú tí členovia nejakej rady volení, ale v tomto prípade to bolo tiež rozložené v čase.

Ďakujem všetkým kolegom a kolegyniam za faktické poznámky. Nestihnem asi na všetkých zareagovať, tak od konca.
Pán poslanec Blcháč, ja teda neviem, ja som úplne pochopil, čo ste hovorili. Vy ste hovorili, aby poslanci opozície neboli osobní v rozprave. Osobný v rozprave znamená, že sa vyjadrujete k osobe alebo keď to vnímate ako adresát toho, že niekto na vás osobne útočí a ja som, aj včera som na to reagoval, reagoval som na to aj dnes, lebo dnes to okrem vás povedal ďalší koaličný poslanec alebo poslankyňa. Ťažko sa odosobniť, ťažko nebyť osobný, ťažko sa nevyjadrovať k osobe, k osobám, keď celý ten návrh je osobne motivovaný. Je motivovaný osobnými záujmami predstaviteľov koalície. Iba to som povedal. A to podľa mňa súvisí, však keby predkladal pán minister nejaký návrh zákona, ktorý by bol vecný, riešil by nejaký reálne existujúci problém, tak asi by nikto nebol osobný a nezaťahoval do toho osobu ministra. Ale predloženie tohto návrhu zákona súvisí s osobou ministra vnútra. Preto nemožno sa odosobniť, nemožno nebyť osobný v tejto veci.
Pán poslanec Galko, no tak toho pána poslanca Gašparoviča som spomenul preto, lebo ja som tu trávil pomerne veľa času pri novele Trestného zákona a bol z toho až taký folklór, že viacerí opoziční poslanci apelovali na koaličných poslancov. Vždy si vybrali nejakého jedného a jeho si vybralo pomerne veľa opozičných poslancov, že snáď predsa takú nehoráznosť nemôžeš schváliť a teda opakovane sa mu to snažili hovoriť a teda nezabralo to, tak ja si nerobím ilúzie, že by to teraz zabralo, ale chcel som sa vrátiť k tomu folklóru.
A teda, pani poslankyňa Kolíková, no to, že pán poslanec Gašpar priznal, aká, čo je, aká je skutočnosť, tak ja to oceňujem, to je priznanie farby. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán spravodajca, aj vám sa budem prihovárať, lebo vy ste taký, a škoda, lebo teda pána poslanca Gašparoviča by sme radi oslovili, aby zvážil podporu tomuto hanebnému návrhu, lebo v neho máme takú nádej, že by mohol zabrániť najväčším špinavostiam, ktoré sa tu dejú v tomto parlamente, ale tak škoda. Neviem, pri novele Trestného zákona bol najobľúbenejší pán poslanec Gašparovič a jemu sa viacerí prihovárali, teda nakoniec to nepomohlo, ale tak jeho berieme tak, že by mohol, mohol predsa len zvážiť.
No, ja teraz som trošku na rozpakoch, že akým spôsobom majú poslanci reagovať. Lebo teda keď sú poslanci ticho a nereagujú na vystupujúceho, tak to znamená, že s úžasom pozerajú, sú zaskočení tým, čo ten poslanec hovorí, tak keď sa poslanci nejako prejavujú, niečo hovoria, nebodaj vykrikujú, tak je zase zle a je to v rozpore s rokovacím poriadkom, tak ja sa snažím byť obvykle ticho, ale teda ak to má byť vnímané tak, že súhlasím s tým, čo hovorí vystupujúci, keď som ticho, a tak to interpretujú koaliční poslanci, a nie jeden, tak neviem, budeme asi musieť zvažovať, že či máme byť ticho, aby to nebolo náhodou zle pochopené ako súhlas s tým, čo navrhuje alebo čo hovorí vystupujúci.
No, chcel som teda hovoriť viac toho, neviem, čo všetko stihnem, ale tak snáď sa prihlásim aj do ústnej rozpravy, ak mi nevyjde čas, ale chcem najprv zareagovať aj na priebeh tej rozpravy, lebo vystúpením pána poslanca Gašpara konečne začala byť taká živšia, lebo teda nehovoríme si tu len my medzi sebou v rámci opozície, ale konečne tu zazneli argumenty aj zo strany koaličného poslanca. A teda naozaj sa chcem poďakovať ani nie tak za to, že by odpovedal na naše otázky, ale za tú úprimnosť. Lebo je dôležité byť úprimný a pán podpredseda Národnej rady Gašpar bol úprimný v tom, keď priznal, že teda skutočným dôvodom, alebo jedným z dôvodov, a my vieme, že tým hlavným dôvodom je zbaviť sa súčasnej predsedníčky úradu Zuzany Dlugošovej a nie tie veci, ktoré tam sú napísané v návrhu a v dôvodovej správe, že inštitucionálna rozdrobenosť ochrany oznamovateľov a ochrany obetí, obetí trestnej činnosti a teda aj celé vystúpenie, vystúpenie pána podpredsedu Gašpara bolo teda smerujúce k veci, smerujúce k tomu, že prečo ten návrh sa skutočne predkladá, že to súvisí s čurillovcami, že to súvisí s ochranou, ktorá im bola poskytnutá, a že to súvisí s osobou, s osobou podpredsedníčky. Trošku mi je ľúto, že, že teda nevystúpil hneď teda pán podpredseda Gašpar, ako avizoval, že v rámci svojej podpredsedníckej kompetencie ďalších dvadsať minút nám tu niečo povie, lebo aj to vysvetlenie situácie, že je problém, keď pani Dlugošová má manžela, ktorý je členom PS a dvakrát neúspešne kandidoval vo voľbách za PS a teda to politizuje Úrad na ochranu oznamovateľov, ale vôbec nie je problém, ak syn pána Gašpara je šéfom SIS a teda pán Gašpar nie je neúspešným kandidátom, ale je podpredsedom Národnej rady, ale tak verím, že sa ešte pán Gašpar prihlási a vysvetlí nám, v čom je, v čom je taký rozdiel v týchto dvoch veciach.
Chcel by som aj položiť otázku, že či niektorí z vystupujúcich by nemali oznámiť svoj osobný záujem na prerokúvanej veci, lebo máme tu ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorý hovorí, že verejný funkcionár, ktorý sa zúčastňuje na rokovaní orgánu o veci, na ktorej má osobný záujem, je povinný oznámiť tomto orgánu svoj osobný záujem o vec predtým, ako na rokovaní vystúpi, alebo pred hlasovaním o tejto veci. Teda neviem, či pán poslanec Gašpar nemá na tejto veci nejaký osobný záujem, či nie je zainteresovaný na tom, aby tento zákon bol schválený, keďže, keďže argumentuje s vecami, ktoré sa dozvedel zo svojich osobných, alebo spisov, ktoré sa ho týkajú, ale hlavne pán minister Šutaj Eštok, ktorého ministerstvo aj on sám je v spore s Úradom na ochranu oznamovateľov, pretože urobil personálny rozkaz, ktorým porušil zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, lebo si pred tým personálnym rozkazom, ktorým postavil mimo služby vyšetrovateľov NAKA, nevyžiadal vyjadrenie, vyjadrenie úradu, dostal za to pokutu, nemá osobný záujem na tom, aby tento zákon bol zmenený a aby, aby sa, aby sa, aby došlo k výmene na poste predsedníčky.
Ďalej, pani poslankyňa Plevíková hovorila o tom, že nič sa neruší, iba nahrádza. Ale aj pán poslanec Blcháč to hovoril, to je, neviem, až mi to pripomína, lebo opakujete tie argumenty akoby ste to mali z nejakého spoločného manuálu, že nič sa neruší, iba sa nahrádza. Ale však § 7 návrhu zákona ods. 1: „Úrad na ochranu oznamovateľov zriadený podľa doterajších predpisov sa ku dňu účinnosti tohto zákona zrušuje." Samozrejme, že sa zrušuje úrad a bude tu nejaký iný úrad, ktorý personálne s výnimkou predsedníčky a podpredsedu bude replikovať alebo bude vychádzať z existujúceho úradu, ale ten existujúci úrad sa zruší, tak, prosím, neopakujte tu tento nezmysel, že sa, že sa neruší.
Pán poslanec Šimko tu zopakoval to, čo hovoril včera pán poslanec Blcháč, že nie ste schopní sa odosobniť. Tak je ozaj absurdné, aby pri diskusii o návrhu zákona, ktorý je motivovaný osobnými záujmami predstaviteľov koalície, sa opozičným poslancom vyčítalo, že nie sú schopní sa v rozprave odosobniť. Potom tu zaznelo, pán poslanec Šimko, že prepojenie na mimovládky úradu, úrad je spolitizovaný, ale teraz sú navrhnuté tri úrovne nezávislého nominovania na ten úrad na predsedu a aké, preboha. Však ten mechanizmus, ktorý je tam navrhnutý na ten nový úrad, je prebratý z toho starého zákona, podľa ktorého bola vybratá pani Dlugošová. To je takisto ten mechanizmus, že vytvorí sa nejaká komisia, za rôzne subjekty tam nominujú svojich zástupcov, bude vyhlásené výberové konanie, prebehne verejné výberové konanie, komisia posunie nejakých kandidátov vláde, vláda posunie tých kandidátov parlamentu a parlament ich zvolí. Taký bol ten mechanizmus a teraz to bude nezávislé nominovanie. Predtým to nebolo nezávislé nominovanie, keď bolo to podľa zákona schváleného za vašej vlády, zrealizoval sa ten výber, dokonca dvakrát, z nejakého dôvodu nebolo nezávislé nominovanie. Teraz bude. Tak v čom je rozdiel? To by ma naozaj úprimne zaujímalo, že v čom bude ten rozdiel.
A ešte, ešte k tomu, čo hovoril pán podpredseda Národnej rady Gašpar, že teda v čom je problém úradu? Lebo ja som myslel, že úrad niečo zle urobil. Ale úrad neposkytol ochranu, o tom nerozhodol úrad, lebo to nemôže urobiť a úrad dokonca ani nedostal príležitosť vyjadriť sa k tomu personálnemu rozkazu ministra vnútra, že či je v poriadku. Lebo nie každý, každé personálne opatrenie musí mať charakter odvetného opatrenia a ten úrad sa má vyjadriť, že či nejaký pracovnoprávny úkon alebo iný obdobný úkon zamestnávateľa voči zamestnancom má charakter odvetného opatrenia. Keď usúdi, že nie, tak môže dať, môže dať s ním súhlas. Nevieme, ako by to dopadlo, keby pán minister vnútra postupoval podľa zákona, ale pán minister vnútra evidentne podľa zákona nepostupoval, porušil ho a ministerstvo dostalo, dostalo pokutu.
No, sme v prvom čítaní a rokujeme o jednej z najhanebnejších vecí, ktoré sa na pôde parlamentu prerokúvajú v rámci tohto volebného obdobia. Myslím si, že spolu s tou mafiánskou novelou Trestného zákona a rušením RTVS to tvorí úplnú špičku, možno by sme našli ešte pár ďalších vecí, ale z hľadiska miery hanebnosti je toto naozaj jedna z topiek. Rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona, kde nie sú zákonné dôvody na skrátené legislatívne konanie. Nie že by to bolo niečím výnimočné, toto sa deje na každej schôdzi viackrát, vrátane toho, že sa pri dôležitých témach skracuje takým alebo onakým spôsobom rozprava, ale tuto to dosahuje naozaj mimoriadnu úroveň. A nie sme v žiadnej mimoriadnej situácii, ako predpokladá zákon o rokovacom poriadku. Mimoriadna situácia je to možno pre pána ministra vnútra Šutaja Eštoka, ale nie pre štát, nie z hľadiska právneho systému a nie sú splnené žiadne dôvody, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku, nie sú ohrozené základné ľudské práva, ako sa deklaruje, o tom sme tu včera pomerne rozsiahlo diskutovali. Ak áno, tak ešte stále je možnosť povedať, aké ľudské práva, ktoré konkrétne a akým spôsobom sú existenciou zákona a existenciou a fungovaním úradu ohrozené, lebo doteraz tu nič také nezaznelo. Hovorilo sa o nejakých právach zamestnávateľov, ktoré ale neboli nijako špecifikované, ani nebolo povedané, o aké konkrétne práva ide a teda zaujímavé teda, že sociálna demokracia práve takýmto niečím argumentuje.
Čo je ale paradoxné, že nie sme v situácii, keď sú ohrozené základné práva alebo nejaký iný verejný záujem, čo by odôvodňovalo skrátené legislatívne konanie, ale práve naopak, schválením tohto zákona a jeho prerokúvaním a schválením v skrátenom legislatívnom konaní môžu byť tie základné práva ohrozené. Môže byť, ak ten zákon schválite, bude znížená úroveň ochrany oznamovateľov, pretože bude zúžený okruh tých, ktorým bude môcť byť poskytnutá ochrana, lebo to oznámenie sa bude musieť týkať iba vzťahu zamestnanca a zamestnávateľa, nie niečoho, čo sa dozvedel zamestnanec v súvislosti s výkonom svojej práce a čo sa môže potenciálne týkať trestného činu alebo iného protiprávneho konania inej osoby, čo je pravdepodobne v rozpore s príslušnou európskou smernicou. A aj tá možnosť prehodnocovania, dokonca retroaktívneho prehodnocovania bude znamenať, že tá ochrana bude poskytnutá menšiemu okruhu osôb a bude slabšia, ľudia budú mať menšiu dôveru pri obracaní sa na príslušné orgány s oznámeniami o tom, že majú informácie o tom, že dochádza či už k trestnej činnosti alebo inej protispoločenskej činnosti.
Rovnako bude ohrozená ochrana obetí trestných činov. Dnes existuje systém na ministerstve spravodlivosti, doteraz som nepočul, že by s tým bol nejaký vážnejší problém. Nečítal som žiadne analýzy, minister spravodlivosti nevystúpil s tým, že musíme niečo zmeniť, lebo ten systém, systém nefunguje. Teraz zrazu len tak v sobotu príde vláda s tým, že systém ochrany obetí trestných činov je nedostatočný a zlepšíme ho tým, že ho spojíme s ochranou oznamovateľov, pričom ide o dve rôzne agendy, ide o dve rôzne skupiny, ktoré môžu sa drobne prekrývať, ale v zásade obete trestných činov, ich odškodňovanie, ich ochrana obvykle sú iná skupina ako oznamovatelia protispoločenskej činnosti. A teraz to idete zmeniť zo dňa na deň. Zo dňa na deň zrušíte ministerstvu spravodlivosti kompetenciu alebo časť kompetencií, ktoré ministerstvo má v ochrane obetí trestných činov, a presuniete to na úrad. A nemáte tam žiadne prechodné ustanovenie, nemáte tam žiadnu legisvakančnú lehotu stanovenú. V momente, keď bude tento zákon publikovaný v Zbierke zákonov, začne byť účinný a v tom momente ministerstvo spravodlivosti nebude môcť ďalej vykonávať tie kompetencie, lebo už v zákone bude napísané, že ich vykonáva úrad. Čiže ministerstvo síce má na to prostriedky, má na to ľudí, ale nebude to môcť robiť a úrad na to nemá vyčlenené finančné prostriedky, nemá na to ľudí, nemá s tým skúsenosti, ale bude mať povinnosť, bude mať povinnosť to robiť. A naozaj to bude zo dňa na deň. Dovolím si takú prognózu, ako bude ďalej prebiehať legislatívny proces.
Najbližšie hlasovanie je zajtra, teda vo štvrtok o jedenáste hodine. Ak rozprava v prvom čítaní nebude dovtedy prirodzeným spôsobom ukončená, čo teda podľa počtu prihlásených, ešte je prihlásených 30 poslancov do rozpravy, podľa počtu prihlásených by som si dovolil odhadnúť, že nebude, tak ju zarežete, predčasne ju ukončíte, odhlasujete, že končí, nedáte možnosť vystúpiť poslancom, ktorí sú prihlásení do rozpravy, všetkým. Cez obednú prestávku sa uskutoční zasadnutie dvoch výborov, ktorým je ten návrh pridelený. Potom bude hodina otázok, po nej vystúpenie predsedu Ústavného súdu a predpokladám, že hneď po ňom začne v pléne druhé čítanie. Možno sa mýlim, možno začne až v piatok. Najbližšie hlasovanie je potom v utorok o sedemnástej hodine a opäť, ak aby aj dovtedy boli nejakí prihlásení do rozpravy v druhom čítaní, tak opäť majú smolu, lebo v utorok o sedemnástej, pokojne sa stavme, bude rozprava ukončená bez ohľadu na to, či bude ešte nejaký počet poslancov prihlásených do rozpravy. A v prípade, že teda schválite nejaké pozmeňujúce návrhy, možno že však zlúčite to aj s úradom na ochranu osobných údajov, tak sa stane to, že áno, bude nejaká rozprava možno aj v treťom čítaní, ale za horizont utorka nepôjde a teda v utorok večer opäť nejakým predčasným ukončením rozpravy bude tento zákon schválený. Neviem, či ste dohodnutí s pánom prezidentom, ale ak áno, tak možno že nebude čakať pätnásť dní, ale rovno vám to podpíše a možno už budúci týždeň bude ten zákon platiť, lebo vyjde v Zbierke zákonov a zároveň bude účinný. Kto bude potom zabezpečovať ochranu obetí trestných činov, ktorú dnes rieši ministerstvo spravodlivosti? Tak aspoň toto si ošetrite, alebo keď si to neošetríte, tak nehovorte, že sme vás na to neupozorňovali.
V dôsledku schválenia zákona môže nastať práve to ohrozenie verejného záujmu, ktoré v normálnej situácii alebo teda v mimoriadnej situácii odôvodňuje skrátené legislatívne konanie. Môže nastať ohrozenie ľudských práv, lebo sa zníži úroveň ochrany oznamovateľov a prinajmenšom na prechodnú dobu môže byť aj ohrozená ochrana obetí trestných činov, dôjde k ohrozeniu bezpečnosti, lebo toto je ďalší z klincov do rakvy boja proti korupcii, oslabí sa boj proti korupcii, čo bude mať za následok lepšie podmienky pre páchanie kriminality a teda oslabenie bezpečnosti a zároveň budú hroziť štátu značné hospodárske škody, keďže verejne tu boli vyslovené pochybnosti o tom, či je to riešenie, s ktorým prichádzate, v súlade s právom Európskej únie, v súlade s právom so s príslušnou smernicou, aj pokiaľ ide o ten okruh oznamovateľov, ktorí môžu byť a ktorí majú byť podľa európskej smernice chránení, ktorý sa zužuje iba na vzťah zamestnanec, zamestnávateľ, ale aj z hľadiska toho, že sa zníži úroveň boja proti korupcii. No a keď bude infringement, tak budú aj, hrozia aj značné hospodárske škody pre štát. Možno to bude potom zase dôvod na nejaké ďalšie skrátené legislatívne konanie.
Čiže v tomto návrhu zákona, a tým už končím, nejde o žiadnu ochranu oznamovateľov, nejde o žiadnu ochranu obetí trestných činov, ide len a výlučne o to, aby ste sa zbavili Zuzany Dlugošovej ako predsedníčky Úradu na ochranu oznamovateľov a dosadili si tam niekoho, kto bude plniť vaše pokyny. Ide vám o to, aby ste politicky ovládli tento úrad, kašlete na oznamovateľov, kašlete na obete trestných činov, ide vám o politické ovládnutie úradu, zbavenie sa človeka, ktorý na čele úradu plní si to, čo mu ukladá zákon, a ide vám o to, aby sa ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti oslabila, lebo vám nejde o ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, vám ide o ochranu páchateľov protispoločenskej činnosti. To je problém celej vládnej koalície.
Ďakujem.

Pán poslanec Gašpar, tak teda problémom je, že Úrad na ochranu oznamovateľov je podľa vás spolitizovaný, lebo na jeho čele je predsedníčka, ktorá je manželkou člena Progresívneho Slovenska, ktorý dvakrát kandidoval za Progresívne Slovensko. Tak som to pochopil, čo ste hovorili. No k tomu by som povedal dve veci.
Jedna vec je, že ona sa tam dostala na základe zákona, ktorý bol schválený za vlády SMER-u a jeho koaličných partnerov, ktorý nastavil to, čo je v tom zákone. Nastavil, akým spôsobom sa vyberá predseda toho úradu, nastavil zloženie komisie, nastavil podmienky, aké musí ten kandidát spĺňať, nastavil pravidlá výberového konania, nastavil proces výberu a nominovali zástupcovia vlády časť, časť členov komisie a tá komisia dvakrát uskutočnila výberové konanie, dvakrát vybrala dvoch kandidátov, ktorých posunula vláde a vláda ich dvakrát tých kandidátov posunula parlamentu. Stále hovorím o vláde SMER-u. V oboch prípadoch medzi tou dvojicou kandidátov bola Zuzana Dlugošová. Takže aké Progresívne Slovensko malo vplyv na to, ako sa tam dostala?
A druhá vec, a to by som bol rád, keby ste ma počúvali, aký je prob... vy teda tvrdíte, že je problém, ak na čele štátneho orgánu stojí rodinný príslušník člena strany? A teda platí to iba v prípade Úradu na ochranu oznamovateľov a Zuzany Dlugošovej, ktorá je manželkou člena PS, ktorý dvakrát kandidoval a ani raz nebol zvolený za poslanca parlamentu, ale nie je problém, ak na čele Slovenskej informačnej služby stojí váš syn? Syn predstaviteľa politickej strany, vládnej politickej strany, ktorý je zvolený a ktorý je predsedom či podpredsedom parlamentu? To je v poriadku? (Potlesk.) Alebo SIS môže byť spolitizovaná?! (Doznievanie potlesku.)

Pani poslankyňa Plaváková, to, o čom si hovorila, zdá sa, že je taký spôsob uvažovania a prístupu súčasnej vládnej koalície k inštitúciám, k pravidlám, k zákonom a pokiaľ sa nedotýkajú ich záujmov, tak ich nechajú na pokoji. Ak im začnú nejako prekážať, tak ich zmenia alebo zrušia. Tak to bolo dlhodobo s Úradom špeciálnej prokuratúry, ktorý kým na jeho čele stál Dušan Kováčik, ktorý dbal o to, aby politicky citlivé kauzy boli zametané pod koberec, tak nebol s existenciou špeciálnej prokuratúry žiadny problém. Keď si špeciálna prokuratúra začala plniť svoje povinnosti a trestne stíhala to, čo trestne stíhať mala, bez ohľadu na to, koho sa to týkalo, či sa týkalo predstaviteľov bývalej moci alebo predstaviteľov súčasnej moci, alebo ich blízkych ľudí, tak zrazu bol problém, stal sa Úrad špeciálnej prokuratúry terčom útoku zo strany SMER-u a HLAS-u a po voľbách bol zlikvidovaný. Je inštitúcia, je problém pre vládnu koalíciu, nie je inštitúcia, nie je problém. Takýto doslova stalinský prístup k tomu zvolili. A podobne NAKA, ktorá bola v poriadku, kým sa nedotýkala ich ľudí, keď začala vyšetrovať ich ľudí, tak musela byť rozprášená. Podobne RTVS, keď sa nechcela zmeniť na slúžku vládnej moci, tak bola nahradená STVR, čo je takmer identická inštitúcia, akurát majú na čele svojho človeka a majú tam oveľa silnejší politický vplyv ako predtým bolo vo verejnoprávnom médiu.