Videokanál poslanca

Vážená pani predkladateľka, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte, aby som podľa § 73, odsek 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v zákone o rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý zároveň navrhol za gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 8. septembra. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru, vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v tomto výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Tak snáď budem úsporný. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako som už povedal, predkladám návrh novely zákona o volebnej kampani. Hlavným obsahom tohto návrhu je obnovenie tzv. tretích strán ako subjektov, ktoré sú v zmysle zákona spôsobilé viesť volebnú kampaň v čase volebnej kampane. Dnes to zákon umožňuje iba politickým stranám, ktoré kandidujú a kandidátov niektorých typov volieb. Pritom tretie strany boli súčasťou zákona o volebnej kampani od jeho schválenia v roku 2014, dovtedy v zásade nebolo obmedzované a ak nejaké iné subjekty ako kandidujúce strany, alebo kandidáti, chceli kandidovať, keď sa upravilo, že môžu viesť kampaň iba politické strany a kandidáti, tak to bolo aj v návrhu zákona, ktorý prišiel do parlamentu, ale v parlamente sa tam doplnili tretie strany, aby aj v čase volebnej kampane sa mohli vyjadrovať iné subjekty, či už fyzické osoby, alebo mimovládne organizácie, alebo aj firmy, samozrejme, že nie všetky typy právnických osôb. Bolo vymedzené akým spôsobom môžu viesť kampaň, ako môžu získavať prostriedky, v akom rozsahu môžu vynakladať prostriedky, čiže bolo, boli vymedzené pravidlá akým spôsobom tieto tretie strany vedú kampaň. Podľa môjho názoru to bolo logické, lebo nielen politické strany a kandidáti majú mať právo vyjadrovať sa k politickému dianiu práve v tom čase, keď je to najžeravejšie teda v čase volebnej kampane, ale v roku 2019 boli tretie strany zo zákona o volebnej kampani vypustené a de facto nastala situácia, že v čase volebnej kampane, nikto iný nemôže viesť platenú volebnú kampaň, či už v prospech, alebo v neprospech iných kandidátov, alebo v prospech nejakých tém, ktoré súvisia s voľbami.
Predložený návrh zákona reaguje ako na praktické, tak na ústavnoprávne problémy, ktoré vznikli v dôsledku tej zmeny z roku 2019, deklarovaným účelom tej zmeny z roku 2019 bolo obmedziť netransparentné zasahovanie do volebných kampaní zo strany subjektov, ktoré neboli ani stranami, ani teda politickými stranami, ani kandidátmi, ale v praxi to viedlo k situácii, v ktorej viaceré subjekty aj naďalej viedli volebnú kampaň, akurát v absolútne neregulovanom prostredí bez potreby registrácie, bez zákonom vymedzených pravidiel, bez finančných limitov, ktoré sa vzťahujú na iné subjekty, ako aj bez akéhokoľvek efektívneho dohľadu a možnosti, možnosti postihovania. Návrh zákona, s ktorým prichádzame, obnovuje inštitút tretích strán, v zákonom regulovanej forme, ide v podstate o návrat do toho stavu, ktorý tu existoval do r. 2019, teda, ktorý bol v tom pôvodnom návrhu zákona a nejde o vytvorenie priestoru pre nekontrolované a netransparentné zasahovanie do volebných súbojov, ale o vytvorenie jasného, transparentného a kontrolovateľného rámca pre subjekty, ktoré sa rozhodnú ovplyvňovať verejnú debatu aj počas volebnej kampane, mimo politických strán a oficiálnych kandidátov. Zároveň sa s návrhom precizuje aj znenie § 2 ods. 3 zákona, aby bolo zrejmé, že zákon zakazuje len vedenie platenej volebnej kampane subjektmi, ktoré na to nemajú oprávnenie v zmysle zákona a nie akýkoľvek verejný prejav názoru, či občiansku aktivitu, lebo tak by sa dnes dal vykladať zákon v tomto bode, a teda takýto výklad by bol v rozpore so slobodou prejavu a so slobodou šírenia informácií, ktoré sú garantované Ústavou Slovenskej republiky.
Úplný zákaz účasti tretích strán na volebnej kampani môže podľa názorov predkladateľov predstavovať neprimerané obmedzenie politického prejavu subjektov mimo politických strán a kandidátov, čo je obzvlášť problematické v čase volieb, keď je politická debata v spoločnosti najintenzívnejšia. Možno slobodne a verejne vyjadriť podporu, alebo kritiku vo vzťahu ku kandidátom, či politickým stranám, ktoré kandidujú je jedným zo základných aspektov slobodných volieb. Navrhovaná úprava zároveň reflektuje aj odporúčania medzinárodných organizácií, ktoré sa prihovárali skôr z reguláciu tretích strán ako za ich úplný zákaz.
Posledná vec, ktorú chcem povedať je, že aj v parlamentných voľbách 2023, ale najmä v prezidentských voľbách 2024 sa ukázalo, že zákaz vedenia kampane inými subjektmi ako kandidátmi a politickými stranami je v praxi neúčinný, čiže nemá to len ten ústavnoprávny rozmer, ale má to aj praktický rozmer. Kampaň vo forme nie prejavovania názoru, ale vo forme reklamy, videí, sponzorovaných príspevkov, alebo letákov viedli aj fyzické, aj právnické osoby, ktoré neboli oficiálnymi aktérmi volieb, čiže neboli to politické strany, neboli to kandidáti, boli začaté konania, ktoré boli , boli to najmä aktivity v prospech, dnes už pána prezidenta Petra Pellegríniho. Boli dané podnety, niektoré z tých podnetov išli do autu a skončili sa bez toho, aby bolo vyvodené nejaká zodpovednosť za porušenie zákonov, v iných boli dané úplne smiešne pokuty. Ide to úplne proti účelu tej zmeny, ktorou sa zakázalo pôsobenie tretích strán, čite považujeme korektnejšie, aby tretím stranám bolo umožnené viesť volebnú kampaň, ale nech je
===== ...je nejaká zodpovednosť za porušenie zákonov v iných boli dané úplne smiešne pokuty. Je to úplne proti účelu tej zmeny, ktorou sa zakázalo pôsobenie tretích strán. Čiže považujeme za korektnejšie, aby tretím stranám bolo umožnené viesť volebnú kampaň, ale nech je to tak ako pred tým, nech sa zaregistrujú, nech majú transparentné účty, nech majú finančné limity a nech je každému jasné v prospech koho alebo v neprospech koho vedú volebnú kampaň. Bude to na prospech ako slobody prejavu a slobody šírenia informácií, tak na prospech dodržiavania zákona a rešpektovania pravidiel volebnej kampane všetkými v čase volebnej kampane. Ďakujem, skončil som.

Tak snáď budem úsporný. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako som už povedal, predkladám návrh novely zákona o volebnej kampani. Hlavným obsahom tohto návrhu je obnovenie tzv. tretích strán ako subjektov, ktoré sú v zmysle zákona spôsobilé viesť volebnú kampaň v čase volebnej kampane. Dnes to zákon umožňuje iba politickým stranám, ktoré kandidujú a kandidátov niektorých typov volieb. Pritom tretie strany boli súčasťou zákona o volebnej kampani od jeho schválenia v roku 2014, dovtedy v zásade nebolo obmedzované a ak nejaké iné subjekty ako kandidujúce strany, alebo kandidáti, chceli kandidovať, keď sa upravilo, že môžu viesť kampaň iba politické strany a kandidáti, tak to bolo aj v návrhu zákona, ktorý prišiel do parlamentu, ale v parlamente sa tam doplnili tretie strany, aby aj v čase volebnej kampane sa mohli vyjadrovať iné subjekty, či už fyzické osoby, alebo mimovládne organizácie, alebo aj firmy, samozrejme, že nie všetky typy právnických osôb. Bolo vymedzené akým spôsobom môžu viesť kampaň, ako môžu získavať prostriedky, v akom rozsahu môžu vynakladať prostriedky, čiže bolo, boli vymedzené pravidlá akým spôsobom tieto tretie strany vedú kampaň. Podľa môjho názoru to bolo logické, lebo nielen politické strany a kandidáti majú mať právo vyjadrovať sa k politickému dianiu práve v tom čase, keď je to najžeravejšie teda v čase volebnej kampane, ale v roku 2019 boli tretie strany zo zákona o volebnej kampani vypustené a de facto nastala situácia, že v čase volebnej kampane, nikto iný nemôže viesť platenú volebnú kampaň, či už v prospech, alebo v neprospech iných kandidátov, alebo v prospech nejakých tém, ktoré súvisia s voľbami.
Predložený návrh zákona reaguje ako na praktické, tak na ústavnoprávne problémy, ktoré vznikli v dôsledku tej zmeny z roku 2019, deklarovaným účelom tej zmeny z roku 2019 bolo obmedziť netransparentné zasahovanie do volebných kampaní zo strany subjektov, ktoré neboli ani stranami, ani teda politickými stranami, ani kandidátmi, ale v praxi to viedlo k situácii, v ktorej viaceré subjekty aj naďalej viedli volebnú kampaň, akurát v absolútne neregulovanom prostredí bez potreby registrácie, bez zákonom vymedzených pravidiel, bez finančných limitov, ktoré sa vzťahujú na iné subjekty, ako aj bez akéhokoľvek efektívneho dohľadu a možnosti, možnosti postihovania. Návrh zákona, s ktorým prichádzame, obnovuje inštitút tretích strán, v zákonom regulovanej forme, ide v podstate o návrat do toho stavu, ktorý tu existoval do r. 2019, teda, ktorý bol v tom pôvodnom návrhu zákona a nejde o vytvorenie priestoru pre nekontrolované a netransparentné zasahovanie do volebných súbojov, ale o vytvorenie jasného, transparentného a kontrolovateľného rámca pre subjekty, ktoré sa rozhodnú ovplyvňovať verejnú debatu aj počas volebnej kampane, mimo politických strán a oficiálnych kandidátov. Zároveň sa s návrhom precizuje aj znenie § 2 ods. 3 zákona, aby bolo zrejmé, že zákon zakazuje len vedenie platenej volebnej kampane subjektmi, ktoré na to nemajú oprávnenie v zmysle zákona a nie akýkoľvek verejný prejav názoru, či občiansku aktivitu, lebo tak by sa dnes dal vykladať zákon v tomto bode, a teda takýto výklad by bol v rozpore so slobodou prejavu a so slobodou šírenia informácií, ktoré sú garantované Ústavou Slovenskej republiky.
Úplný zákaz účasti tretích strán na volebnej kampani môže podľa názorov predkladateľov predstavovať neprimerané obmedzenie politického prejavu subjektov mimo politických strán a kandidátov, čo je obzvlášť problematické v čase volieb, keď je politická debata v spoločnosti najintenzívnejšia. Možno slobodne a verejne vyjadriť podporu, alebo kritiku vo vzťahu ku kandidátom, či politickým stranám, ktoré kandidujú je jedným zo základných aspektov slobodných volieb. Navrhovaná úprava zároveň reflektuje aj odporúčania medzinárodných organizácií, ktoré sa prihovárali skôr z reguláciu tretích strán ako za ich úplný zákaz.
Posledná vec, ktorú chcem povedať je, že aj v parlamentných voľbách 2023, ale najmä v prezidentských voľbách 2024 sa ukázalo, že zákaz vedenia kampane inými subjektmi ako kandidátmi a politickými stranami je v praxi neúčinný, čiže nemá to len ten ústavnoprávny rozmer, ale má to aj praktický rozmer. Kampaň vo forme nie prejavovania názoru, ale vo forme reklamy, videí, sponzorovaných príspevkov, alebo letákov viedli aj fyzické, aj právnické osoby, ktoré neboli oficiálnymi aktérmi volieb, čiže neboli to politické strany, neboli to kandidáti, boli začaté konania, ktoré boli , boli to najmä aktivity v prospech, dnes už pána prezidenta Petra Pellegríniho. Boli dané podnety, niektoré z tých podnetov išli do autu a skončili sa bez toho, aby bolo vyvodené nejaká zodpovednosť za porušenie zákonov, v iných boli dané úplne smiešne pokuty. Ide to úplne proti účelu tej zmeny, ktorou sa zakázalo pôsobenie tretích strán, čite považujeme korektnejšie, aby tretím stranám bolo umožnené viesť volebnú kampaň, ale nech je
===== ...je nejaká zodpovednosť za porušenie zákonov v iných boli dané úplne smiešne pokuty. Je to úplne proti účelu tej zmeny, ktorou sa zakázalo pôsobenie tretích strán. Čiže považujeme za korektnejšie, aby tretím stranám bolo umožnené viesť volebnú kampaň, ale nech je to tak ako pred tým, nech sa zaregistrujú, nech majú transparentné účty, nech majú finančné limity a nech je každému jasné v prospech koho alebo v neprospech koho vedú volebnú kampaň. Bude to na prospech ako slobody prejavu a slobody šírenia informácií, tak na prospech dodržiavania zákona a rešpektovania pravidiel volebnej kampane všetkými v čase volebnej kampane. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená kolegyňa, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani, a tento návrh predkladáme spolu s pánom poslancom Viskupičom. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je obnoviť existenciu tretích strán ako subjektov, ktoré okrem kandidujúcich politických strán a hnutí a kandidátov môžu v období volebnej kampane viesť volebnú kampaň, a to so zákonom stanovených podmienok. Bližšie o návrhu zákona by som povedal v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som požiadať o všeobecný súhlas s výmenou, teda poradie bodov 54 a 55, kde o tlači 835 a 847, nakoľko predkladateľka návrhu, teda k bodu č. 54 tu nie je prítomná, a teda ja tu som prítomný a akurát by som to stihol odprezentovať, tak ak by bol všeobecný súhlas, tak by sme mohli vymeniť poradie týchto dvoch bodov.

Pán poslanec Stachura, ja som o tom istom hovoril v rozprave v druhom čítaní. Spoločná správa obsahovala šesť bodov. Z tých šiestich bodov päť boli prílepkové pozmeňujúce návrhy a bolo tam dokonca 12 prílepkov. 12 prílepkov schválených v rámci jedného hlasovania. Zákon o rokovacom poriadku zakazuje schvaľovať prílepky, ale samozrejme cez inštitút námietky a odhlasovania, že vyhovuje sa námietke, mimochodom tú námietku mal dávať ten, kto ten návrh predložil. A teda neviem, či všetky pozmeňujúce návrhy predložila pani spravodajkyňa. Prinajmenšom ten, ktorý v Ústavnoprávnom výbore predložil pán poslanec Glück, nepredložila pani spravodajkyňa. Čiže pán poslanec Glück mal dať tú námietku, nie pani spravodajkyňa. Čiže ani v tomto nebol dodržaný rokovací poriadok. Ale tak to je, to je, povedal by som detail, lebo tá námietka má byť v situácii, keď je sporné, či ide o prílepok, alebo nejde o prílepok. My sme tu o tom hovorili v druhom čítaní. Ozval sa pán poslanec Habánik, ozval sa pán poslanec Svoboda, dokonca aj pán predkladateľ, teda pán minister Drucker reagoval a všetci v podstate priznali, že ide o prílepky. Snažili sa vysvetliť ten obsah a ten obsah ja si netrúfam posúdiť a v niektorých prípadoch viem dokonca, že ten obsah je v poriadku, je dobrý, ale je predkladaný formou, ktorá odporuje zákonu o rokovacom poriadku. Je to zjavný prílepok. Vy sa ani netvárite, že to nie je prílepok. (...nezrozumiteľne vyslovené...) myknete plecami a poviete, že ponáhľate sa, treba to, nedá sa to inak stihnúť. Tak ak sú dané dôvody pre krátené legislatívne konania, tak radšej dajte skrátené legislatívne konanie, lebo toto je ešte horšie.

Ďakujem všetkým kolegom za reakcie.
A, pán poslanec Pročko, no keby si bol pozornejšie sledoval, že ako sa to robí, tak existuje na to finta v súlade s rokovacím poriadkom, ako sa vysporiadať s touto námietkou a dať hlasovať aj o prílepkoch tváriac sa, že však Národná rada rozhodla. To neznamená, že to bude v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, ale teda aspoň tá formálna procedúra bude, bude dodržaná. Nepochybujem, že to vedia takto vedia alebo teda možno to spravia úplne na hulváta, že to budú ignorovať, ale teda skôr by som si tipol, že použijú tú fintu, ktorú už párkrát použili.
A ďakujem aj pánovi poslancovi Svobodovi a pánovi poslancovi Habánikovi za, za to, že vysvetlili tú vecnú stránku tých návrhov. Teda oceňujem, že ste vôbec reagovali, mohli ste to prejsť mlčaním, ale to, čo neoceňujem, je, že ten spôsob, akým to robíte, lebo aj veci, ktoré sú, ktoré sú dobré, za ktoré by vám zahlasoval celý parlament, to je napríklad to sprevádzanie, sprevádzanie detí v nemocniciach, tak ešte aj takéto veci, ktoré sú obsahovo dobré, predkladáte spôsobom, ktorý je v rozpore s legislatívnymi pravidlami. Tak ja neviem, že či sa to nedá nejako stihnúť, stihnúť skôr alebo sa s tým nedá počkať, alebo sa nedá myslieť dopredu na, na tie, na tie veci. Asi aj tie štipendiá týkajúce sa ministerstva obrany, ja sa necítim na to expert, ja som sa s tým stretol ako člen ústavnoprávneho výboru prvýkrát, možnože kolegovia z výboru pre vzdelávanie alebo kolegovia z výboru pre obranu a bezpečnosť by k tomu vedeli vecne zaujať stanovisko, ale napríklad do výboru pre obranu a bezpečnosť sa tá informácia ani nedostala a teda ak si členovia výboru pre obranu a bezpečnosť neprečítajú spoločnú správu, tak ani nebudú vedieť, že o čom hlasujú.
Tak ja by som chcel teda apelovať na, na vládnu koalíciu, aby sa snažila dodržiavať pravidlá, lebo toto ničomu neprospieva.

Vážený pán minister školstva, neprítomný zastúpený pánom ministrom financií. Ja som sa dnes pohoršoval nad tým, že pán minister financií tu zastupoval ministerku kultúry na Hodine otázok, ale ako vidím je multifunkčný a je schopný zastúpiť aj ministra školstva, dokonca v druhom čítaní keď sa, a až je tu pán minister, vítam, keď sa má rokovať o obsahu a o pozmeňujúcich, nielen o samotnej filozofii.
A teda prekvapujete aj tým, že ja som sa prihlásil do rozpravy, lebo som chcel upozorniť na to, že spoločná správa bude obsahovať jeden prílepok, ktorý bol schválený na ústavnoprávnom výbore. A teraz sa dozvedám, že bude obsahovať, alebo teda už obsahuje spoločná správa ďalších možno osem prílepkov, ktoré boli schválené v troch pozmeňujúcich návrhoch na výbore pre vzdelávanie. Tak by som teda len rád upozornil, že tento postup je v zmysle zákona o rokovacom poriadku neprípustný, pretože ten hovorí, že § 94 ods. 3, že pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona. Odsek 4, ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa ods. 2 alebo 3, ktoré som čítal, predsedajúci nedá o ňom hlasovať. Takže upozorňujem pána spravodajcu, upozorňujem odbor legislatívy, upozorňujem príslušný výbor a prostredníctvom nich aj pána predsedu Národnej rady, že ak chce dodržať zákon o rokovacom poriadku, tak z tých pozmeňujúcich návrhov obsiahnutých v spoločnej správe, by nemal dať hlasovať o žiadnom s výnimkou toho prvého, lebo ten prvý nie je prílepok, to je iba rozširujúci pozmeňujúci návrh. Síce nijako nesúvisí s obsahom návrhu zákona, lebo štipendiá poskytované ministerstvom obrany teda neviem ako súvisia s ospravedlňovaním neprítomnosti v školách. To možno by bolo dobré keby to niektoré kompetentný vedel vysvetliť, lebo pán poslanec Glück, ktorý to predkladal na ústavnoprávnom výbore akurát povedal, že je to vedené čistými úmyslami a je to dobré. Však na nespochybňujem čisté úmysly na rozdiel od niektorých tých iných prílepkov, ale teda zákon o rokovacom poriadku to zakazuje. Tak by som prosil buď predkladateľa, alebo pána spravodajcu, alebo niekoho z poslancov, ktorí sú pripravení za to hlasovať, aby nám vysvetlili ako štipendiá poskytované ministerstvom obrany súvisia s ospravedlňovaním neúčasti na vyučovaní. Ja rád sa nechám poučiť, priznám sa a toto nespochybňujem, že toto je možné so súhlasom predkladateľa predložiť. Ale tie zvyšné body sú čisté prílepky. Sú to iné zákony, novelizácie iných zákonov, ktoré obsahovo nesúvisia s návrhom zákona, dokonca sú z iných rezortov.
Pozmeňujúci návrh pod bodom číslo dva obsahuje štyri novelizačné body, čiže novely štyroch ďalších zákonov. Konkrétne zákona o správnych poplatkoch, ďalej zákona o zdravotných poisťovniach, zákona o Národnom zdravotníckom informačnom systéme a zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti. Čiže to máme štyri prílepky hneď v jednom pozmeňujúcom návrhu.
Potom máme druhý pozmeňujúci, teda už tretí pozmeňujúci návrh, ale druhý ten prílepkový, ktorá obsahuje, trvá to dlho, lebo je to rozsiahly počet prílepkov, ktorý obsahuje päť, čiže štyri a päť prílepkov, čiže to už je deväť prílepkov, zle som to spočítal. Konkrétne ide o zákon o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorý rieši tých splnomocnencov o ktorých hovorila pani poslankyňa Kalmárová, a potom zákon o financovaní základných, zákon sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme, zákon o štátnej službe, zákon o dani z finančných transakcií, tak to už máme deväť prílepkov.
Ďalší štvrtý pozmeňujúci návrh obsahuje, aká to úľava, iba jeden prílepok, konkrétne novelu zákona o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, čiže už sme na čísle desať, desať prílepkov. Toto možno bude aj rekordér.
A piaty bod obsahuje tiež jeden pozmeňujúci návrh zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, čiže tu máme už jedenásť prílepkov. A až teraz sa dostávame k tomu šiestemu, ktorý obsahuje jeden, ktorý vzišiel z ústavnoprávneho výboru a ktorý obsahuje novelu zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. Dvanásť prílepkov v jednom zákone, to chcem pogratulovať pánovi ministrovi, to mále kedy sa vidí a teda nie v nejakom dramaticky rozsiahlom zákone kde by sa to stratila. Ale teda naozaj by som uvítal keby buď pán minister, alebo pán spravodajca, alebo niekto iní kto tomu rozumie, mi vysvetlil ako tých dvanásť prílepkov súvisí s návrhom zákona. A teda v každom prípade, ešte raz opakujem svoje upozornenie, že okrem toho prvého bodu ani v jednom z tých zvyšných nie je možné dať hlasovať, lebo to odporuje zákonu o rokovacom poriadku. Pevne verím, že to bolo zaznamená a v prípade, že by tejto mojej žiadosti pán predseda Národnej rady nevyhovel, alebo v prípade, že by sa objavila nejaká námietka, to som teda zvedavý kto tú námietku prednesie, tak navrhujem, aby o každom z tých bodov bolo hlasované osobitne keďže všetky body o ktorých je možné hlasovať v súlade so zákonom o rokovacom poriadku sú ten jeden prvý bod. Čiže o každom samostatne. Ďakujem.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení členovia vlády, moja otázka, alebo moja interpelácia smeruje na predsedu vlády, ktorý je zodpovedný za činnosť vlády a chcel by som sa ho spýtať, že z akého dôvodu vláda takto dehonestujúco pristupuje k Národnej rade, čo sa týka Hodiny otázok. Priznám sa, že bol som motivovaný aj tým, že som tu až do začiatku interpelácií videl iba päť členov vlády, pričom podľa zákona o rokovacom poriadku na interpeláciách musí byť prítomná najmenej jedna tretina členov vlády, ktorých predsedovi Národnej rady písomne oznámi predseda vlády najneskôr do začatia bodu programu schôdze Národnej rady určeného na interpelácie. Členov vlády je 17, tretina je 5,66, tak keďže sa nemôžu rozkrájať členovia vlády, tak musí tu byť najmenej 6 členov, to tu je 6 členov, to teda oceňujem, že to minimum, ktoré stanovuje zákon, tu je prítomné, ale rovnako zákon o rokovacom poriadku hovorí o tom, že na Hodine otázok musia byť prítomní všetci členovia vlády, samozrejme, že v odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na otázky odpovedať, alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám. No tak na dnešnej Hodine otázok ani na tých iných Hodinách otázok, tu ani zďaleka nebývajú všetci členovia vlády, a teda rozumiem, že ak na niektorého člena vlády nie sú položené otázky, tak sa nezúčastní. Čas ministrov je drahocenný, chápem, rešpektujem. Ale, keď sú položené otázky a minister sa nezúčastní, tak stráca sa zmysel celej Hodiny otázok, lebo poslanec má právo položiť doplňujúcu otázku a člen vlády mu má na ňu odpovedať.
Ja som mal napr. otázku na pani ministerku kultúry, odpoveď, veľmi zaujímavú odpoveď, čo sa týka odvolania pána Gustáva Murína, prečítal pán minister Kamenický. Položil som doplňujúcu otázku, nemohol som ju adresovať na pani ministerku, položil som ju na pána ministra, lebo formuloval som ju tak, že mohol ju odpovedať, ale pán minister ani nepovažoval za potrebné mi odpovedať. Toto je naozaj priestor, keď parlament má kontrolovať vládu, keď poslanci Národnej rady môžu klásť otázky členom vlády a členovia vlády majú na ne odpovedať, aj na ne odpovedajú, ale pokiaľ neprídu sami, tak je potom zbytočné, aby sme tu mali inštitút Hodiny otázok, to rovno môžu písomne doručiť poslancovi tú odpoveď, alebo ju niekde, niekde zverejniť.
Čiže moja otázka na predsedu vlády, prečo má jeho vláda takýto pohrdlivý, dehonestujúci prístup k parlamentu, k Hodine otázok a či neuvažuje, že by ten prístup zmenil a keďže vláda sa zodpovedá parlamentu, tak tí členovia vlády, ktorým sú položené otázky na Hodine otázok, by chodili a odpovedali na ne a odpovedali aj na doplňujúce otázky a či v tomto smere on ako predseda vlády, ktorý zodpovedá aj za členov vlády, vyvinie nejakú iniciatívu. Ďakujem.