Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, tému ústavy a jej zmien považujem za dôležitú, preto považujem za potrebné, za správne vyjadriť sa a zaujať postoj k predloženému návrhu pána poslanca Ferenčáka, aby sa zmenilo kvórum potrebné na zmenu ústavy z troch pätín, teda z deväťdesiatich hlasov na dve tretiny, teda sto hlasov. A chcem povedať, že súhlasím s tým základným zámerom, ktorý spočíva v snahe...
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, tému ústavy a jej zmien považujem za dôležitú, preto považujem za potrebné, za správne vyjadriť sa a zaujať postoj k predloženému návrhu pána poslanca Ferenčáka, aby sa zmenilo kvórum potrebné na zmenu ústavy z troch pätín, teda z deväťdesiatich hlasov na dve tretiny, teda sto hlasov. A chcem povedať, že súhlasím s tým základným zámerom, ktorý spočíva v snahe potvrdiť tézu, že ústava nie je trhací kalendár. Na Slovensku, bohužiaľ, ústava vyzerá ako trhací kalendár a svedčia o tom najmä tie časté zmeny ústavy, časté v porovnaní s inými aj stabilizovanými demokratickými krajinami a to, že dochádza k viacerým pokusom, to je skôr odraz nejakej slovenskej politickej kultúry, že sa aj opozícia alebo nejaká menšina poslancov pokúša presadiť svoje videnie sveta do ústavy, hoci je zrejmé, že nenájde, nenájde podporu a nie je to výsledok nejakej hlbšej celospoločenskej diskusie, o ktorej hovoril pán poslanec Ferenčák, ale tu musím povedať, že ani tento návrh nie je úplne výsledok nejakej hlbokej celospoločenskej diskusie. Ja so zaznamenal názory aj odborníkov, ústavných právnikov, že je potrebné, aby slovenská ústava nebola tak ľahko meniteľná, čiže nejaká diskusia na tú tému prebieha, ale teda hlboká celospoločenská zrejme nie je alebo zatiaľ nie je. Ale ja to vnímam skôr nie ako začia... alebo ako krok, ktorým sa to zmení na dvadsať rokov dopredu, ale možno začiatok nejakej dlhšej diskusie, na ktorej konci bude to sťaženie a z tohto hľadiska považujem to za nadnesenie dôležitej témy.
A teda chcem povedať, že súhlasím síce s tým, s tou základnou tézou, ale nebudem za tento návrh hlasovať z viacerých dôvodov, lebo vidím tam niekoľko ale. V dôvodovej správe sa píše, že zvlášť nebezpečné je, ak sa do ústavy dostávajú kultúrno-etické témy, ktoré spoločnosť hlboko rozdeľujú. Tieto zmeny nevyplývali z právnej potreby, ale z ideologickej ambície. A nemôžem než súhlasiť a teda chápem, že bola, bol tento návrh predložený už dávnejšie, ale je trošku bizarné, že by sme mali betónovať ústavu krátko po schválení presne takejto zmeny, ktorá bola motivovaná nejakými ideologickými pohľadmi a nebola to prvá zmena, ktorá takto zmenila ústavu a ktorá sa do, do ústavy dostala. Slovenská ústava, žiaľ, má za sebou kopu účelových zmien. V slovenskej ústave je napríklad takáto formulácia: "Preprava vody odobratej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky cez hranice Slovenskej republiky dopravnými prostriedkami alebo potrubím sa zakazuje. Zákaz sa nevzťahuje na vodu na osobnú spotrebu, pitnú vodu balenú do spotrebiteľských obalov na území Slovenskej republiky a prírodnú minerálnu vodu balenú do spotrebiteľských obalov na území Slovenskej republiky a na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch. Podrobnosti o podmienkach prepravy vody na osobnú spotrebu a vody na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch ustanoví zákon." A to je článok 4 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Čiže keď sa niekto začíta do slovenskej ústavy, tak ešte predtým ako sa dostane k základným právam a slobodám, o usporiadaní štátu ani nehovoriac, tak si prečíta niečo o spotrebiteľských obaloch a potrubiach a podobných veciach. A, bohužiaľ, slovenská ústava je takýmito vecami zanesená účelovými zásahmi a teda veď na minuloročnej septembrovej schôdzi sme tam opäť, alebo ste tam opäť, nie vy, pán poslanec Ferenčák, ale parlamentná väčšina tam doplnila ďalšie ideologické nánosy. Takže je otázne, že či slovenská ústava je v stave, keď by sa mala betónovať pred ďalšími zmenami, lebo jej súčasná podoba nie je výsledkom toho žiaduceho celospoločenského dialógu a konsenzu relatívne širokej časti politického spektra.
Druhá otázka alebo druhé ale, je spôsob, akým by sa mali sťažiť zmeny v ústave. Čiže tá prvá moja výhrada je, že nemyslím si, že práve teraz je slovenská ústava v stave, že by sa mala takýmto spôsobom betónovať. Tá druhá moja výhrada sa týka toho, že akým spôsobom sťažiť zmeny ústavy a tam opäť je viacero možností. Áno, viaceré krajiny majú vyššie kvórum, ako má Slovenská republika. Mne by sa napríklad viacej pozdávalo sťaženie zmien ústavy prostredníctvom dvojkomorového parlamentu, kde komory by boli konštituované rôznym spôsobom a teda systémy, ktoré majú dve komory, sú odolnejšie voči náhlym a účelovým zmenám ústavy, ale existujú aj ďalšie modely, akým spôsobom sa sťažuje a spomaľuje menenie ústavy, keď napríklad zmena ústavy musí byť potvrdená referendom, alebo musí byť potvrdená v ďalšom období, volebnom, aby ten konsenzus nebol iba v rámci jedného volebného obdobia. A toto sú veci, ktoré sú na diskusiu a ktoré v situácii, že by bola vôľa opraviť ústavu a vrátane sťaženia jej zmien by bolo vhodné prediskutovať, lebo toto je jeden z možných modelov, že sa, že sa iba mechanicky zvýši kvórum a teda pri tom, čo som už zažil v slovenskom parlamente, si viem predstaviť, že v niektorých prípadoch by sa aj sto poslancov pre z môjho pohľadu veľmi bizarné zásahy do ústavy vedelo v niektorých obdobiach nájsť.
A posledná vec, ktorú chcem povedať, je, že niekedy by sťaženie zmien ústavy mohlo byť aj problém. Keby sme mali stručnú, jednoduchú, jasnú ústavu typu americkej ústavy a prijímali by sa k nej iba nejaké dodatky, ktoré by navyše tiež boli schvaľované veľmi komplikovaným systémom, čiže nie úplne jednoducho, ako sa to deje so slovenskou ústavou, tak v poriadku. Ale slovenská ústava už v tej prvej podobe nebola úplne dobre napísaná, vyžadovala si opravu, vyžadovala si zásadnú opravu a tá najzásadnejšia úprava sa udiala v roku 2001 a súvisela aj so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a v podstate bez schválenia zmeny tej ústavy by Slovenská republika nemohla vstúpiť do Európskej únie, lebo sa tam zakotvila možnosť prenosu niektorých, výkonu niektorých právomocí na Európsku úniu a európske spoločenstvá, zakotvilo sa tam princíp prednosti európskeho práva pred slovenským právom. A táto zmena bola prijatá v roku 2001 a bola schválená 90 hlasmi. Keby existovala požiadavka na sto hlasov, ja nevylučujem, že by sa hľadal nejaký konsenzus aj s opozíciou, ale vzhľadom na to, ako funguje slovenská politická scéna, ako je polarizovaná, tak ani za takúto zmenu ústavy v roku 2001 nehlasoval nikto z vtedajšej opozície. Ani Hnutie za demokratické Slovensko, ani Slovenská národná strana, ani Robert Fico, ktorý vtedy už, neviem, či už SMER existoval, asi SMER už existoval, ale už nebol súčasťou koalície. Nikto z nich nepodporil zmenu ústavy, ktorá, a na tom je zhoda, myslím, že aj v právnickej obci a v ľuďoch, čo sa vyznajú v ústavnom práve, zásadným spôsobom zlepšila slovenskú ústavu aj oproti tomu, ako bola napísaná v roku 1992 a predovšetkým pripravila Slovenskú republiku na vstup do Európskej únie.
Čiže áno, diskutujme o možnosti, ako sťažiť zmeny ústavy, len chcem poukázať na to, že v niektorých prípadoch by to mohol byť aj problém a toto bola asi tá najdôležitejšia zmena, ktorá bola v slovenskej ústave spravená a ak by platila vaša novela, tak by nebola, čo by asi bol problém.
Ďakujem.
Skryt prepis
