Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister dopravy, v týchto chvíľach sme tu mali rokovať o návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery práve vám. Namiesto toho tu rokujeme o návrhu na likvidáciu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a vy tu zastupujete ministra vnútra, ktorý má iné naliehavé povinnosti nepochybne a preto sa pobral preč a nechal sa zastupovať. Je to taký milý paradox, lebo aj to, že tu dnes nie,...
Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister dopravy, v týchto chvíľach sme tu mali rokovať o návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery práve vám. Namiesto toho tu rokujeme o návrhu na likvidáciu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a vy tu zastupujete ministra vnútra, ktorý má iné naliehavé povinnosti nepochybne a preto sa pobral preč a nechal sa zastupovať. Je to taký milý paradox, lebo aj to, že tu dnes nie, alebo v tejto chvíli nerokujeme o návrhu na vaše odvolanie, je porušovaním pravidiel parlamentnej činnosti a parlamentného života, teda že vládna koalícia opätovne neumožňuje otvoriť rozpravu, alebo schôdze na ktorých má byť vyslovovaná nedôvera členov vlády, čo je v rozpore s ústavou aj duchom. Rovnako tento návrh je porušením pravidiel, spôsob, akým sa predkladá, aj jeho obsah aj jeho forma.
Na úvod by som a poprosím, aby to pán spravodajca zaznamenal, dal návrhy v zmysle rokovacieho poriadku a chcem sa teda pripojiť k tým návrhom, ktoré predniesol aj pán poslanec Čaučík. Jednak navrhujem nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona a v prípade, že by tento návrh neprešiel, tak navrhujem vrátiť predkladateľovi tento návrh na dopracovanie. Aj keď teda úprimne povedané, ten návrh je taký zlý, že neviem, čo by sa na ňom mohlo dopracovať, ale za pokus to stojí. Teda, aby sme tú debatu niekam posunuli, tak aj tento návrh zákona má niečo spoločné s právom Európskej únie. Právo Európskej únie v zmysle našej ústavy má stále prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, takže vnútroštátna právna úprava by mala rešpektovať to, čo je uvedené v práve Európskej únie. V tomto konkrétnom prípade ide o smernicu Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenie práva únie a tam v čl. 5 je vymedzenie niektorých pojmov.
Niektoré formulácie si dovolím zacitovať, lebo ich považujem za relevantné pre tú našu rozpravu a pre obsah návrhu zákona: ,,V bode 2 sa definujú informácie o porušeniach a sú to také informácie vrátane odôvodnených podozrení o skutočných alebo možných porušeniach a o pokusoch zatajiť takéto porušenia, ku ktorým došlo alebo ku ktorým veľmi pravdepodobne dôjde v organizácii, v ktorej nahlasujúca osoba pracuje alebo pracovala," teraz je to dôležité ,,alebo v inej organizácii, s ktorou nahlasujúca osoba je alebo bola v kontakte prostredníctvom svojej práce.". Dôležité je to, pretože nielen zamestnávateľ sa môže dopustiť takého porušenia, v tomto prípade práva Európskej únie, ale všeobecne aj protispoločenskej činnosti, ale aj iná osoba, s ktorou nahlasujúca osoba je alebo bola v kontakte prostredníctvom svojej práce.
Bod 7. ,,Nahlasujúca osoba je fyzická osoba, ktorá nahlási alebo zverejní informácie o porušeniach získané v pracovnom kontexte." Čiže opäť, nie iba informácie o svojom zamestnávateľovi, ale informácie získané v pracovnom kontexte.
A konečne bod 9 v čl. 5 hovorí o tom, že pracovný kontext je súčasná alebo minulá pracovná činnosť vo verejnom alebo súkromnom sektore, prostredníctvom ktorej osoby bez ohľadu na povahu tejto činnosti, získajú informácie o porušeniach a v rámci ktorej by mohli byť tieto osoby postihnuté odvetvinnými opatreniami, ak takéto informácie nahlásia. Čiže opäť, nič o tom, že tie informácie sa majú týkať iba zamestnávateľa takéhoto ohlasovateľa.
Je to úplne zjavné a je úplne zjavné, že v tomto bode ide váš návrh proti textu príslušnej smernice Európskej únie, je v rozpore s tou smernicou, podobne ako ten poslanecký návrh skupiny poslancov HLAS-u pána Barteka a spol. A absurdné je, že sa ešte tvárite, že idete posilniť ochranu oznamovateľov. Lebo v skutočnosti ju idete oslabiť. Toto je jeden z bodov, kde sa ochrana oznamovateľov oslabuje a výrazne sa oslabuje, lebo sa zúži okruh osôb, ktorým taká ochrana môže byť poskytnutá a dokonca retroaktívne, ak im už bola poskytnutá, tak im na základe tohoto bude môcť byť odobratá. A je to v rozpore so smernicou Európskej únie.
Druhý dôvod prečo môže prísť k oslabeniu ochrany oznamovateľov v dôsledku schválenia tohto návrhu zákona je, že sa umožní pravidelne v polročných intervaloch na základe iniciatívy zamestnávateľa prehodnocovať poskytnutá ochrana. To, čo doteraz nebolo možné, teraz už bude možné opäť. Nie je to posilnenie, ale oslabenie ochrany oznamovateľov.
Tretí dôvod, prečo dôjde k oslabeniu ochrany oznamovateľov je, že sa zlikviduje nezávislá inštitúcia, ktorá dnes dbá o to, aby sa tá ochrana, ktorá bola poskytnutá aj inými subjektmi, uplatňovala a dnes tá inštitúcia je nezávislá. to je priam prototyp nezávislosti, spôsob, akým bola táto inštitúcia vytvorená, že za jedného volebného obdobia, za jednej vládnej väčšiny bol schválený zákon, ktorý upravil vznik tejto inštitúcie, podmienky výberu jej štatutárneho zástupcu. A dokonca prebehlo výberové konanie, dokonca dvakrát prebehlo výberové konanie a z oboch týchto výberových konaní bola medzi tou dvojicou odporúčaných kandidátov jedným alebo jednou z nich aj súčasná predsedníčka pani Zuzana Dlugošová. A vtedajšia vláda ten návrh posunula do parlamentu aj na základe prvého výberového konania aj na základe druhého výberového konania. Ta vláda mohla povedať, že nie, ani jeden z tých kandidátov sa nám nepáči, zopakujte výberové konanie. Ale vláda to neurobili. Vláda posunula parlamentu dvojice kandidátov, v jednom aj v druhom prípade a z toho druhého výborového konania potom si Národná rada v ďalšom volebnom období, keď už bola iná parlamentná väčšina, keď už bola iná vláda, z tej dvojice kandidátov si nasledujúca parlamentná väčšina vybrala kandidátku a volila ju a tá kandidátka vytvorila ten úrad. Keby niekto chcel robiť nejakú prípadovú štúdiu, ako v normálnych politických pomeroch môžu a majú vznikať nezávislé inštitúcie, tak toto by bol veľmi dobrý príklad. Lebo to nebola vôľa iba jednej politickej garnitúry. To, čo urobíte teraz, že tú nezávislú inštitúciu zlikvidujete, na prechodné obdobie tam ustanovíte nejakého zástupcu, ktorého tam nominuje predseda Národnej rady, ktorý zhodou okolností je členom tej istej politickej strany ako minister vnútra, ktorý sem s tým návrhom prichádza. Čiže to nebude ani, ani ň o nezávislosti, bude to čisto politický nominant, neprejde žiadnym výberovým konaním. A potom sa zopakuje výberové konanie na predsedu nového úradu, ktorý bude takmer taký istý ako ten starý úrad, akurát tam pribudne agenda oznamovateľov, ale ten už bude v réžii súčasnej vládnej koalície a tá vládna koalícia si ustriehne, aby sa tam dostal nie najlepší odborník, ale jej politický nominant, ktorý bude slúžiť jej politickým záujmom. A za obeť tomu padne aj ochrana obetí trestných činov. Čo je opäť vec, ktorú hovoríte, že treba ten zákon meniť, lebo nedostatočne je zabezpečená ochrana obetí trestných činov.
Minister Susko tu kolegyniam z Progresívneho Slovenska minulý týždeň na hodine otázok odpovedal na otázku, že v čom je problém. A hovoril také všeobecné veci, že ministerstvo má veľa agendy množstvo rôznych agiend a toto je iba jedna z mnohých agiend a tam to bude iba jedna z dvoch agiend. No tak asi tomu bude venovaná primeraná pozornosť. Pričom ministerstvo spravodlivosti má na to zabehnutý systém, má na to ľudí, ktorí sa tomu venujú, majú v tom skúsenosti, majú v tom prax, majú v tom výsledky. A na úrade to bude musieť začať všetko nanovo. Prechodné obdobie možno bude, že to tam nebude robiť nikto a tí ľudia sa to tam budú musieť učiť, budú musieť prijímať nových ľudí, budú musieť tie skúsenosti, ktorí dnes už na ministerstve spravodlivosti majú, naberať. Čiže nezlepší, ale zhorší sa postavenie obetí trestných činov. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
