Videokanál poslanca

Ďakujem za podporu, pán poslanec Ledecký. Ja veľmi na zázraky neverím, ale teda chcel som dať túto myšlienku tak do trhu myšlienok a v prípade, že by si koaliční poslanci ako povedali, že teda nepodporíme ten návrh, lebo je opozičný, lebo však tak to chodí, tak možno sa niekto z nich zamyslí a v budúcnosti si povie, že aj toto je opatrenie, ktoré môže pomôcť ekonomike v týchto ťažkých časoch a predloží to niekto z nich, alebo si to osvojí vláda. Ja budem len rád.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi na úvod vyjadriť poľutovanie, že moja zmienka o podpore cestovného ruchu nezaujala pána podpredsedu Danka natoľko, aby ostal a vypočul si moje vystúpenie v rozprave, ale tak snáď to zváži.
Predkladám novelu Zákonníka práce, ktorá rieši dve výnimky týkajúce sa zákazu maloobchodného predaja, respektíve nariadenia alebo dohodnutia práce v dňoch pracovného pokoja a počas štátnych sviatkov. Táto téma viackrát bola už diskutovaná na pôde Národnej rady, obvykle v súvislosti s návrhmi, ktoré mali takýto zákaz zaviesť alebo ho chceli ešte rozšíriť. V súčasnosti sa to týka s určitými výnimkami štátnych sviatkov a dňoch pracovného pokoja. Sú návrhy, že by sa to malo týkať aj nedieľ a podobne. Škoda, že tu nie je pán poslanec Vašečka alebo pán poslanec Podmanický, ktorí k tejto téme radi vystupujú.
Som presvedčený, že najlepšie, čo by sa dalo s týmto zákazom robiť, je ho úplne zrušiť, žeby sme ponechali na zamestnávateľov a zamestnancov, aby sa dohodli, kedy budú pracovať, a nezakazovali im pracovať. Ale nechcem tu teraz široko rozvíjať túto debatu. Vnímam, že v tejto chvíli nie je v Národnej rade dostatočná vôľa na úplne zrušenie toho zákazu, čo by bolo, opakujem, najlepšie riešenie. Tak týmto návrhom sa pokúšam začať diskusiu o tých výnimkách, ako sú zadefinované. Tie výnimky sú dnes zadefinované jednak v zákone o štátnych sviatkoch, ktorý uvádza dva štátne sviatky, ktoré síce sú štátnymi sviatkami, ale nie sú dňami pracovného pokoja, síce 28. október a 1. september, takže tam ten zákaz nepratí. A potom priamo v Zákonníku práce sú zo zákazu maloobchodného predaja vyňaté určité typy činnosti a aktivít, pri ktorých možno nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancom prácu, aj keď ide o sviatok alebo deň pracovného pokoja. Tie výnimky dneska sú maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami, maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach, maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach, predaj cestovných lístkov, predaj suvenírov, predaj kvetov 8. mája a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra.
V tomto návrhu navrhujem zaviesť novú výnimku, novo definovanú výnimkou zo zákazu maloobchodného predaja na všetky predajne, ktorých predajná plocha nepresahuje 200 metrov štvorcových. Pri tomto návrhu som sa inšpiroval právnou úpravou v susednej Českej republike, kde existuje samostatný zákon, ktorý rieši tento zákaz, a tiež tam existuje takáto výnimka pre menšie predajne do 200 metrov štvorcových. Ide o malé prevádzky s nízkym počtom zamestnancov, pre ktoré môže byť dôležité predávať aj počas dní pracovného pokoja. Zároveň sú tieto prevádzky znevýhodnené voči iným prevádzkam, v ktorých pracujú napríklad živnostníci, teda alebo iba majiteľ toho obchodu, na ktorých sa ten zákon, zákaz nevzťahuje, lebo teda nejde o prácu podľa Zákonníka práce.
A som presvedčený, že schválenie tohto zákona by nijako dramaticky neoslabilo ten cieľ, ktorý sleduje zákaz predaja v nedeľu, teda nijako by sa nedotkol tých väčších obchodov, ale zároveň by podporil podnikateľské prostredie, čo je zvlášť dôležité v súčasnom období, keď dochádza k zvyšovaniu daní, zavádzaniu nových daní, hrozí vyššia inflácia. Pomohlo by to tak tým prevádzkam, ako aj ich zamestnancom, ktorí by si mohli privyrobiť, ako aj spotrebiteľom. Samozrejme, že nemuseli by mať otvorené, mohli by mať otvorené, ak by sa na tom dohodli. A samozrejme, že tam, kde existuje turistický ruch, tak takýto zákaz predstavuje prekážku, lebo teda pre turistov je to nie veľmi opatrenie na podporu cestovného ruchu, pokiaľ sú zavreté predajne a oni sú tu.
Druhá výnimka je parciálnejšia. Tam dnes je možné predávať kvety 8. mája a 1. novembra ako výnimka. Navrhujem, aby predaj kvetov bol možný aj počas iných sviatkov a dní pracovného pokoja. Prečo 8. mája áno a 17. novembra nie? Chápem, že niekto si 8. mája ide uctiť víťazstvo nad fašizmom, teda pokiaľ nejde 9. mája do Moskvy oslavovať to s Putinom, ale oslavuje to tak ako celá Európa 8. mája na Slovensku a chce položiť k nejakému pamätníku kvety. Ale prečo je problém, že keď chcem 17. novembra položiť kvety k pamätníku a uctiť si výročie Nežnej revolúcie, tak si tie kvety musím kúpiť deň vopred, alebo si ich musím kúpiť niekde u živnostníka. A samozrejme, že nie je to iba 17. november, je to, niekto, možno pán poslanec, europoslanec Blaha chce osláviť 1. máj a teda tiež by mal mať možnosť si kúpiť kvety, alebo kto chce oslavovať sviatok Cyrila a Metoda a tiež tam položiť nejaké kvety, tak mali by sme mu to umožniť. Nevidím dôvod, aby bol predaj kvetov možný iba 8. mája a 1. novembra.
Takže týchto dvoch výnimiek sa týka návrh, ktorý predkladám, a dovolím si vás požiadať o jeho podporu.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh novely Zákonníka práce, ktorá podľa môjho názoru má potenciál pomôcť podnikateľskému prostrediu vrátane cestovného ruchu, čím teda apelujem na všetkých, ktorým na cestovnom ruchu záleží.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je upraviť dve výnimky zo zákazu nariadenia alebo dohodnutia práce v maloobchodnom predaji počas stanovených dní pracovného pokoja a sviatkov a to tak, že tento zákaz sa nebude vzťahovať na predajne, ktorých predajná plocha nepresahuje 200 metrov štvorcových, a zároveň sa rozšíri možnosť predaja kvetov počas všetkých dní pracovného pokoja a sviatkov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Viac o obsahu návrhu zákona by som povedal v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani navrhovateľka, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 3. februára 2025.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Pán poslanec Viskupič, upozornil si, že táto vláda, ale ani iné vlády nerešpektujú tú zásadu, ktorá by mala byť prirodzená v hospodárení, že by sa mal každý zakrývať iba takou perinou, na akú má. A teda zaujímavé, že ľudia, firmy obvykle to dokážu, verejná správa s tým má problém. A ako si správne povedal, Slovensko nikdy nemalo vyrovnaný rozpočet. Čiže tá zodpovednosť je na všetky vlády, ale nemôže byť rovnomerne rozložená, lebo treba si položiť aj otázku, kto vládol v časoch, keď sme ako krajina vyrovnaný rozpočet mohli mať. Tam neboli, teda v tej situácii všetky vlády, vlády SMER-u, keď boli naposledy pri moci, nepochybne, ak nie celé, tak väčšinu toho volebného obdobia vyrovnaný rozpočet mať mohli. Bola na tom slovenská ekonomika a slovenské verejné financie tak, že mohli, len by museli krotiť svoju túžbu rozhadzovať. A áno, keď sa bavíme dnes o tom, čo môžu robiť, tak šetriť môžu, ale môžu šetriť iba ak by robili aj nejaké reálne reformy. Napokon z tých reforiem, ktoré sa udiali za Dzurindových vlád, vlády SMER-u žili dlhé roky, hoci profitovali na ich kritike, na tom si naháňali politické body, ale najprv tie reformy nechali nedotknuté, alebo iba veľmi mierne oproti tomu, čo oni hovorili, do nich zasiahli. Potom ich začali deformovať viac a viac. Nerobili žiadne vlastné reformy a jasne, že potom to malo následok na zníženie ekonomickej výkonnosti celej krajiny a že sa dnes Slovensko prepadá na úplný spodok aj postkomunistických krajín, aj takých, ktoré boli kedysi ďaleko-ďaleko za nami, a je to zodpovednosť SMER-u.

Ďakujem obom kolegom za faktické poznámky. Zvlášť ďakujem pánovi kolegovi Hargašovi, ktorý reagoval na to, ako som sa vracal k tomu, že kto je zodpovedný za súčasný stav verejných financií a ďalej tu myšlienku rozvíjal. Čo bola bezprostredná reakcia na to, o čom som hovoril. Teda ja budem opäť reagovať na neho.
Jednak chcem povedať, že toto je taktika, ktorú SMER robí dlhodobo. Robí ju od začiatku. Najprv za všetko mohol Dzurinda, Dzurindove vlády. Potom za všetko mohla Radičová, Radičovej vlády. Teraz neviem, ako by oni fungovali, keby neboli tie ich vlády prerušované nejakými inými vládami, lebo vždy to potrebujú na niekoho hodiť. Ja súhlasím s tým, že je dôležitejšie rozprávať o tom, čo teraz mohli urobiť, ako teraz mohli šetriť, že tá situácia sa mohla, mohla... (rečník sa obrátil za seba) poprosím, buďte ticho, ako sa tá situácia mohla, mohla riešiť teraz a neriešia ju. Alebo riešia to, riešia to nedostatočne. Ale dôležitý je aj ten kontext, a to možno my máme inú skúsenosť, lebo ja keď som sa pripravoval na to vystúpenie, no tak som si spomenul na svoje vystúpenia k rozpočtom, ktoré tu do parlamentu nosil za smeráckych vlád pán minister Kažimír a mal som taký pocit déja vu, že vtedy som im hovoril, že treba šetriť, lebo sú dobré časy a treba sa pripraviť na zlé časy. A tie zlé časy naozaj, naozaj prišli. Tak som mal potrebu to povedať.
A, pán poslanec Viskupič, áno, ten dôchodkový systém, dobre, že v tomto konsolidačnom balíčku a v tomto rozpočte sa naňho nesiaha, ale v minulosti ho smerácke vlády tak deformovali, že mohol byť v oveľa lepšom stave a mohli sme mať oveľa v lepšom stave aj udržateľnosť verej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán minister financií, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme o druhom návrhu štátneho rozpočtu, s ktorým prichádza do parlamentu Ficova vláda a jej pán minister financií Kamenický v tomto volebnom období. Podobne ako ten prvý návrh rozpočtu, podľa ktorého sa riadi krajina v tomto kalendárnom roku, je to rozpočet, ktorý sa tvári ako konsolidačný, ale je konsolidačný nedostatočným a zvláštnym spôsobom. Vyberie alebo skonsoliduje sa 2,7 mld. eur na základe balíčka, ktorý už bol schválený, ale teraz bol zase menený, takže bohvie, koľko sa nakoniec vyberie. Ale jedna miliarda sa nedá na zníženie deficitu, ale dá sa na vyššie výdavky. V tomto sme opäť unikátni, sme krajina, ktorá ide konsolidovať, ale zároveň ide zvyšovať výdavky.
Je pravda, že tohtoročná alebo tento rok schválená budúcoročná konsolidácia je lepšia, o niečo lepšia ako tá, ktorú minulý rok si presadila vládna koalícia, podľa ktorej fungovala krajina tento rok, lebo tá tohtoročná konsolidácia vlastne žiadnou konsolidáciou nebola a vláda prostredníctvom zvyšovania daní, zvyšovania odvodov, zvyšovania poplatkov zvýšila príjmy štátneho rozpočtu, ale nevyužila to na zníženie deficitu, využívala to jedine na zvýšenie výdavkov, na to, aby mohli viacej rozhadzovať. To, čo majú obe konsolidácie a oba návrhy rozpočtu spoločné, je, že konsoliduje sa predovšetkým, ak nie takmer výlučne, na strane príjmov. Na strane výdavkov je to iba symbolické. Dá sa povedať, že inak to vlády vedené SMER-om ani nevedia. Vedia vybrať viac peňazí od ľudí, viac peňazí od firiem, čo vlastne sú takisto peniaze od ľudí, akurát sprostredkovane. A takýto spôsob konsolidovania a riadenia verejných financií znižuje životnú úroveň a zároveň tlmí ekonomický rast. Vyššia daň z príjmu právnických osôb spolu so zavedením transakčnej dane, ktorá takisto zvyšuje náklady firmám a spolu s ďalšími daňami a poplatkami zhoršujú postavenie Slovenska na mape z hľadiska záujmu investorov, ohrozujú konkurencieschopnosť Slovenska a budú znamenať nižší hospodársky rast.
Otázka je, či by ten rozpočet mohol byť horší. Nepochybne by mohol byť horší, ak by žiadna konsolidácia nebola. Pán minister Kamenický hovorí o tom, že sa všetci, alebo takmer všetci zhodneme na tom, že konsolidácia je potrebná. S tým možno súhlasiť, konsolidácia je potrebná. Nezhodneme sa však na tom, akým spôsobom sa má konsolidovať. Pán minister tu hovoril v piatok vo svojom vystúpení, že tá konsolidácia nie je ľahká. Veď to nikto netvrdí, že konsolidácia, ktorá by bola na strane výdavkov, ktorá by znamenala šetrenie, by ľahká bola, ale vy sa o to ani nepokúšate. A rozhodne by tá konsolidácia a ten návrh rozpočtu mohli byť lepšie, keby konsolidácia bola dôslednejšia, keby sa šetrilo a úspory výdavkov sú možné. Sú možné v spotrebe štátu, sú možné v platoch a ďalších nákladoch, ktoré má verejná správa, a sú možné aj v oblasti prerozdeľovania a sociálnych transferov, ktoré sú plošné, hoci by mali byť adresné.
Ja som to spomínal už pri diskusii o konsolidačnom balíčku, povedzme v tej oblasti sociálnej, prišiel s tým inštitút INESS. Ak by sa zrušili 13. dôchodky, dalo by sa ušetriť 828 mil. eur. Ak by sa prešlo na tú vianočnú verziu, tak by sa dalo ušetriť 500 mil. eur. My máme v krajine 13. dôchodky, hoci reálne vieme zabezpečiť zdroje na 11 a teda miesto toho, aby sme mali tých štandardných 12, tak ešte tu máme 13, lebo vládne strany SMER a HLAS potrebujú robiť populistickú politiku. Na prídavkoch na dieťa napríklad, keby boli adresné a neplošné, dalo by sa ušetriť 272 mil. eur. Na skrátení rodičovského príspevku na dva roky 354 mil. eur. Keby obedy zadarmo boli adresné, teda by boli určené iba tým, ktorí sú na to odkázaní, dalo by sa ušetriť 160 mil. eur. Zrušenie alebo zadresnenie vlakov zadarmo 30 mil. eur. Zrušenie štátnej podpory hypoték 50 mil. eur. A tak ďalej a tak podobne.
Ešte sa dotknem tých dôchodkov, o ktorých hovoril pán minister Kamenický, spomínali ich tu viacerí vystupujúci z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ktorú výrazne ovplyvňuje práve dôchodkový systém, a pán poslanec Muňko, ktorý ako jeden z mála koaličných poslancov vystúpil, vlastne spochybňoval potrebu II. piliera, že čo z neho máme. No II. pilier prispieva k dlhodobej udržateľnosti verejných financií, teraz prispieva menej, ako by mohol, ale nie preto, že je to II. pilier, ale preto, ako doňho vlády vedené SMER-om zasahovali a deformovali ho. A pán poslanec Muňko tu v piatok vôbec vystupoval ako poslanec vládnej strany, ktorá sa práve dostala k moci po rokoch vlády pravicových vlád, ktoré robili reformy a teraz sa čuduje, čo všetko tu bolo zavedené, pritom z tých 18 rokov, ktoré odvtedy uplynuli, už 13 alebo 13,5 roka, alebo teda 13 rokov vládol SMER, či už sám alebo ako najsilnejšia koaličná strana. Čiže všetko, čo potreboval, SMER mohol za ten čas upraviť, zmeniť. Roky sme aj opozícia, aj odborníci upozorňovali, že treba šetriť, že v dobrých časoch netreba rozhadzovať, treba šetriť, pripravovať sa na horšie časy a ja som to tu viackrát spomenul vo svojich vystúpeniach k návrhu rozpočtu. Vy ste nepočúvali a ukázalo sa, že je to pravda. Prišli krízy a Slovensko bolo nepripravené. Vy teraz hovoríte, že Matovič, Heger, Ódor, Matovič, Heger, Ódor, ale ak by bol SMER pri moci v čase covidu, v čase začatia vojny na Ukrajine, v čase energetickej krízy, tak takisto by tie výdavky narástli, takisto by boli deficity oveľa vyššie, ako boli za tých, za tých dobrých čias. V tom čase zvyšovali, výrazne zvyšovali výdavky všetky európske krajiny, rástli deficity, dokonca v iných európskych krajinách a v iných krajinách eurozóny výraznejšie ako na Slovensku. Ten rozdiel je v tom, že tie krajiny boli bohatšie, že tie krajiny si to mohli dovoliť, lebo boli na to pripravené. Slovensko pripravené nebolo a bolo nepripravené vašou vinou, vinou vlád SMER-u.
A teraz opäť varujeme, že treba šetriť, nie vyberať viac, lebo bude to mať následky na ekonomiku, bude to mať následky bezprostredné na životnú úroveň obyvateľstva v podobe drahoty a vyšších cien, ale aj tie sprostredkované, ktoré sú možno ešte závažnejšie, lebo povedú k zníženiu ekonomickej aktivity a k spomaleniu hospodárskeho rastu, na čo opäť doplatia obyvatelia svojou nižšou životnou úrovňou. Ale je to niečo ako za socializmu, kde sa tiež prezentovalo, čo všetko sa vybudovalo, ako rastie životná úroveň. Áno, v porovnaní s minulosťou rástla, ale zaostávali sme v porovnaní s okolitým demokratickým svetom, v ktorom fungovali trhové ekonomiky a tak je to i dnes. Slovensko sa prepadá, Slovensko prestalo dobiehať Západ a Slovensko sa prepadá a zaostáva už aj za krajinami, ktoré boli postkomunistické ako my, ktoré boli kedysi na porovnateľnej úrovni alebo dokonca na nižšej úrovni. A aj teraz vláda nie je schopná šetriť, nie je schopná robiť žiadne reformy a dokonca spochybňuje aj Európsku úniu. Zatiaľ iba verbálne, ale určite to bude mať dlhodobý vplyv na postoj obyvateľstva, napríklad na voličov vládnej koalície, a pričom reformy a členstvo v Európskej únii sú tie zásadné faktory, ktoré viedli k povzneseniu Slovenska k ekonomickému rastu a k zlepšovaniu životnej úrovne nášho obyvateľstva.
Vy robíte všetko opačným spôsobom, a preto tento rozpočet nie je možné podporiť a my ho ani nepodporíme.
Ďakujem.

Pán poslanec Hargaš, s jedným tvrdením z vášho vystúpenia si dovolím jemne polemizovať. Keď ste povedali, že z tých 2 alebo 2,7 mld. konsolidačných by sa pokojne našla miliarda na strane výdavkov, ktorá by sa dala ušetriť a teda by sa konsolidovalo na strane výdavkov. Podľa môjho názoru pokojne by sa aj 2 mld. našli, aj 2,7 mld. by sa našlo, len by to chcelo trochu úsilia, ale áno, chcelo by to aj nejakú politickú odvahu k nejakým nepopulárnym opatreniam, lebo to by sa napríklad muselo dotknúť nejakých sociálnych transferov, ktoré by napríklad neboli plošné, ale adresné a teda niekto by dostal menej peňazí, alebo by sa robili reformy, ktoré by znamenali nielen to, že sa mechanicky bude nejakých 10 % úradníkov vyhadzovať na základe nejakých kvót, ale aj nejakú poctivú analýzu, žeby sme si povedali, čo štát musí robiť, čo štát nemusí robiť a to, čo nemusí robiť, tak by nerobil. Ale inak s tým súhlasím, je to presne rozpočet o tom, že vyššie dane a vyššie výdavky. Tá konsolidácia do istej miery sa deje, lebo veď inak by krajina smerovala do krachu, ale nerobí sa spôsobom, že by sa šetrilo, robí sa spôsobom, že sa vyberie oveľa viac a nedá sa to do konsolidácie, ale z veľkej časti sa to dá aj do vyšších výdavkov. Napokon tak prebehla tzv. konsolidácia aj minulý rok.

Pán poslanec Muňko, som rád, že sa do rozpravy o zákone roka konečne zapojil aj zástupca poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany, lebo HLAS, SNS tu dosiaľ v tej diskusii chýbal, tak teraz to konečne máme kompletné. No ale vážne, ja keď som počúval vaše vystúpenie, tak som mal dojem, že vystupuje predstaviteľ SMER-u niekedy v roku 2006, ktorý sa po štyroch rokoch vlády pravicových strán dostal konečne k moci a s hrôzou zistil, čo to tie pravicové strany vlastne aké zlé reformy porobili a čo budete musieť naprávať.
No ale dnes nie je rok 2006, dnes je 2024 a už ubehlo osemnásť a pol roka, odkedy sa SMER dostal prvýkrát k moci a z toho osemnásť a pol roka trinásť rokov SMER vládol. Čiže ak ste tam identifikovali nejaké problémy, tak ste ich mali riešiť. Mali ste priestor na to, aby ste riešili. A tu ste bedákali nad zdravotníckou reformou Rudolfa Zajaca, že bola urobená z večera do rána a teraz nás dobieha a podľa môjho názoru nás dobieha to, že nebola dotiahnutá do konca, ale však ste to mohli zmeniť, ale nič ste nezmenili.
Hovorili ste o druhom pilieri, že čo z toho Slovensko má, že sú tam uložené peniaze, aký je rast. Tak jednak ten rast tam nie je práve preto, ako ste vy stále zasahovali do podmienok fungovania druhého piliera a do celého nastavenia druhého piliera, preto je tam dnes oveľa menej peňazí, ako by tam mohlo byť. A veď udržateľnosť verejných financií je primárne problémom dôchodkového systému a druhý pilier zlepšuje situáciu.