Videokanál poslanca

Pán minister hospodárstva, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne a kolegovia. Dovoľte mi, aby som mal tri poznámky k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona novely, ktorými sa má novelizovať zákon o verejnom obstarávaní. Tá prvá poznámka sa týka textu odôvodnenia návrhu na skrátené legislatívne konanie. Musím povedať, že tak, ako je pomerne časté v tejto snemovni a pri tejto vláde v tomto volebnom období, to zdôvodnenie je absolútne nedostatočné. Zákon o rokovacom poriadku predpokladá, že skrátené legislatívne konanie sa môže uskutočniť za mimoriadnych okolností, keď sú naplnené nejaké dôvody, najmä keď hrozia štátu značné hospodárske škody. To je najobľúbenejšia a najčastejšie používaná výnimka s výnimkou ohrozenia ľudských práv nejakých trestne stíhaných osôb. To je druhá najobľúbenejšia výnimka, ale obvykle sa argumentuje značnými hospodárskymi škodami, ktoré údajne hrozia štátu. A teda zdôrazňujem, že mali by to byť nejaké mimoriadne okolnosti. Teda nie, že niečo potrebujeme zlepšiť, ošetriť, upresniť, nejaké subtílne veci upraviť, nejako trošku lepšie nastaviť procesy, trochu skvalitniť zákon. Ale mali by to byť mimoriadne okolnosti, niečo sa stalo, začala vojna. Čo, čo? Pandémia? Nejaká nepredpokladaná, neočakávaná kríza prišla. A malo by to byť zdôvodnené, čo reálne hrozí a prečo to hrozí. No a tuto tie dôvody, ktoré sú uvedené, sú také naozaj, že subtílne. Ako odôvodnenie návrhu zákona asi v poriadku, ale odôvodnenie skráteného legislatívneho konania: úprava niektorých ustanovení zákona, ktoré si na základe aplikačnej praxe vyžadujú zmenu a ich nezachovanie môže spôsobiť aj negatívne reputačné následky voči Slovenskej republike. No tak áno, veď aplikačná prax je dôležitá, treba ju vyhodnocovať, ale preboha, to nie je žiadna mimoriadna okolnosť. Navrhuje sa prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní z dôvodu existencie mimoriadnych okolností, ktoré by pri rokovaní v štandardnom legislatívnom konaní hrozili Slovenskej republike značné hospodárske škody. Aké? Súčasné procesy verejného obstarávania spolu s nevyhnutnou aktualizáciou rizikového prístupu – aktualizácia, čo to preboha je? To je aká mimoriadna okolnosť, že potreba aktualizácií? – s nevyhnutnou aktualizáciou rizikového prístupu sa prejavujú v niektorých aspektoch ako prekážka v efektívnej implementácii investícií financovaných z fondov Európskej únie. Áno, veď treba efektívnejšiu implementáciu investícií financovaných z fondov Európskej únie, ale opäť skrátené legislatívne konanie. Každé predĺženie tohto stavu zvyšuje riziko dekomitmentu, prepadnutia finančných prostriedkov z európskych zdrojov v nasledujúcich rokoch a brzdí kľúčové strategické investície, čím priamo ohrozuje plnenie dôležitých hospodárskych záujmov Slovenskej republiky a rozvoj hospodárstva. Čiže hrozí prepadnutie v nasledujúcich rokoch a ohrozuje kľúčové strategické investície, čo nie je, že tu teraz niečo akútne. Navrhnuté úpravy sú nevyhnutné na zefektívnenie procesu kontroly vykonávanej Úradom pre verejné obstarávanie ako sprostredkovateľ. To by bolo, že naozaj hrozí značne hospodárska škoda štátu, lebo ja nič. Nič také som tam nepočul. Pán minister pôdohospodárstva tu v podstate prečítal ten návrh. Čiže nie. Žiadne reálne dôvody na skrátené legislatívne konanie nie sú v tom návrhu opísané. A to nehovorím teraz o obsahu toho návrhu, o tom sa bude hovoriť v prvom a druhom čítaní. Teraz by sme mali posúdiť, či sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie. A ja som tu prečítal skoro celý text návrhu na skrátené legislatívne konanie. Nevidím tam úplne nič, čo by bolo dôvodom na skrátené legislatívne konanie. Keby sme o tomto návrhu rokovali vtedy, keď prišiel do parlamentu, tak tu by som asi skončil a povedal by som, že nebudem za ten návrh hlasovať, pretože nie sú splnené dôvody na skrátené legislatívne konanie. Ale teraz prechádzam k druhej poznámke. Tá druhá poznámka sa týka toho, že kedy ten návrh prišiel do parlamentu. A vláda návrh na skrátené legislatívne konanie schválila 19. novembra 2025. Odvtedy uplynulo päť mesiacov. Päť mesiacov uplynulo odvtedy, čo vláda schválila návrh na skrátené legislatívne konanie, čo vláda parlamentu tvrdila, že ak ten návrh novely zákona o verejnom obstarávaní nebude prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, tak hrozia štátu značné hospodárske škody. Tak preboha, aké hospodárske škody nastali od 19. novembra 2025 tým, že nebol ten zákon schválený? Zaregistrovali ste niekde v tlači, v médiách, že by nastali nejaké hospodárske škody? Informovalo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, ktoré prišlo s týmto návrhom novely zákona o verejnom obstarávaní, o tom, že nastali veľké hospodárske škody? Lebo ja som nič nezachytil. Nepočul som to ani vo vystúpení pána ministra Takáča, ktorým to uvádzal. Ale teda, keď už uplynulo päť mesiacov, odkedy bol do parlamentu doručený návrh na skrátené legislatívne konanie, tak by som očakával, že už nejaké hospodárske škody mali nastať. A keď nenastali, tak prečo nenastali? Klamala vláda v tom návrhu na skrátené legislatívne konanie, keď tvrdila, že hrozia štátu značné hospodárske škody? Žiadne značné hospodárske škody nenastali. A ešte zaujímavejšia je otázka, že prečo nebol ten návrh doteraz prerokovaný a prečo o návrhu vlády z 19. novembra 2025 rokujeme 22. apríla 2026. Veď odvtedy sa konala schôdza. Posledná schôdza minulého roku v novembri a decembri 2025, konala sa prvá schôdza tohto roku riadna v januári a vo februári 2026. Teraz je už tretia schôdza odvtedy. A to nie je tak, že je to opozičný návrh, ktorý by koalícia odsúvala zo schôdze na schôdzu a nenašiel sa na neho čas. To nie je dokonca ani návrh koaličného poslanca, ktorý, tak dobre, tak nie sú návrhy koaličných poslancov až také dôležité ako vládne návrhy. To je vládny návrh a vládny návrh, ktorý mal byť prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, napriek tomu, že už prešli dve riadne schôdze, tak sa o ňom doteraz nerokovalo. A teda, keby ten návrh nebol v skrátenom legislatívnom konaní a bol v normálnom legislatívnom konaní, akurát by koalícia neriešila iné veci typu, že potrebuje zrušiť úrad na ochranu oznamovateľov, potrebuje znefunkčniť systém spolupracujúcich osôb, potrebuje zrušiť zrušenie úradu na ochranu oznamovateľov a podobne, tak by sa o tom predsa mohlo rokovať. Koalícia disponuje parlamentnou väčšinou. Koalícia, keď potrebuje, tak skráti rozpravu alebo vopred obmedzí čas rozpravy. Koalícia, keď potrebuje, tak si terminuje prerokovanie nejakého bodu a ten bod sa prerokuje. Keď opozícia chce príliš veľa rozprávať, tak povie, že pôjde sa do prerokovania bodu aj v noci. Nič z toho s týmto návrhom nespravila. Prešli dve schôdze. V novembri aj bez skracovania konania mohol byť ten návrh, keby bol doručený o pár dní skôr, čo nepochybne mohol byť, prerokovaný v prvom čítaní a v januári alebo februári v druhom čítaní a už mohol byť účinný. A doteraz sme o ňom ani nerokovali. Teraz rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní. Dokonca ten návrh mohol ísť do pripomienkového konania v novembri a keby šiel na prvú tohtoročnú schôdzu do prvého čítania v riadnom termíne, tak by sme teraz o ňom rokovali v druhom a treťom čítaní na tejto schôdzi. Čiže ani to ste nemuseli urobiť. Pokojne ste mohli ten návrh dať do pripomienkového konania a potom v januári bol v prvom čítaní, ešte ste k tomu mohli pripojiť aj pripomienkové konanie. Ale teda zjavne nie. A zjavne teraz zo dňa na deň sa bude rokovať o návrhu, ktorý mohol byť na nejakej schôdzi prerokovaný v prvom čítaní a na ďalšej schôdzi v druhom čítaní, či už by to bolo, že posledná minuloročná, prvá tohtoročná alebo prvá tohtoročná, druhá tohtoročná, tak miesto toho celý ten proces zbehne v priebehu niekoľkých dní na tejto schôdzi, lebo konečne ste sa rozhodli, že idete o tom rokovať. A takých bizarných skrátených legislatívnych konaní je viac. Aj minulý týždeň sme rokovali tiež o návrhu na skrátené legislatívne konanie k návrhu novely zákona o informačných technológiách vo verejnej správe, s ktorým takisto prišiel pán minister Figeľ do parlamentu. Ten ho predložil na novembrovú schôdzu do riadneho legislatívneho procesu, ale nedostalo sa naňho, tak na tú januárovú predložil návrh na skrátené legislatívne konanie. Opäť sa na to neprišiel rad, tak na tejto schôdzi sa prerokovalo aj skrátené legislatívne konanie, aj prvé, druhé a tretie čítanie a bol ten návrh minulý týždeň schválený. Podobne pán minister Taraba tu má návrh zákona o Envirofonde, ktorý od októbra je tu aj s návrhom na skrátené legislatívne konanie, ale ten aspoň tak ako postupne postupuje, že na jednej schôdzi, aj keď nie na tej prvej, je prerokovaný návrh na skrátené legislatívne konanie, na ďalšej schôdzi je prerokovaný návrh v prvom čítaní a na tejto schôdzi mal byť prerokovaný návrh v druhom a treťom čítaní. Ale pán minister Taraba, ktorý tu vystupoval minulý týždeň s iným bodom, sa v záverečnej reči k tomu predchádzajúcemu bodu postavil a povedal, že teda ide on preč, lebo on nebude rokovať o návrhu zákona o Envirofonde, ktorý v októbri bol taký urgentný, že hrozia štátu hospodárske škody a treba ho v skrátenom legislatívnom konaní, a v apríli nebude o ňom rokovať v druhom čítaní, lebo prešli nejaké pozmeňováky, ktoré sa jemu nepáčia, tak odišiel. A teda neviem, či sa v koalícii nájde zhoda, prerokujete to už na tejto schôdzi alebo to posuniete ešte na ďalšiu a bude to najdlhšie skrátené legislatívne konanie v histórii slovenského parlamentu. Tým sa dostávame už k tretej poznámke. Tá je tá, že v ten istý deň, bolo to v stredu minulého týždňa, urobil presne to isté aj pán minister Migaľ, ktorý tu ten návrh v novembri minulého roku priniesol a takisto tu mal dva body. Teda jeden bod bol to skrátené legislatívne konanie k návrhu novely zákona o informačných technológiách vo verejnej správe a v záverečnej reči k tomu návrhu na skrátené legislatívne konanie povedal, že on ten návrh na skrátené legislatívne konanie k tomu ďalšiemu návrhu zákona, o ktorom práve rokujeme, k novele zákona o verejnom obstarávaní, nepredloží, lebo sú pripravené nejaké pozmeňujúce návrhy koaličných poslancov, ale neviem, či povedal, že s nimi nesúhlasí alebo si nimi nie je istý, takže to neuvedie. Čiže dvakrát za jeden deň sme tu mali situáciu, že zákon, o ktorom vláda tvrdila, že ho treba minulý rok prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, tak buď nebol dorokovaný alebo ani nezačalo rokovanie o skrátenom legislatívnom konaní v prípade tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie, s ktorým prišiel pán minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Migaľ. No a čo sa nestalo? Dnes zasadala vláda a vláda zmenila to novembrové uznesenie. A miesto ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie poverila uvedením tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie a návrhu zákona ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča. Čo má minister pôdohospodárstva s touto témou? Neviem. Je to taký dosť neštandardný krok. Ja si teda veľmi tiež nespomínam, že by došlo k nejakému takémuto prehodeniu zodpovednosti za návrh zákona a najmä v situácii, keď členovia vlády sú navzájom zastupiteľní, lebo existuje nejaké uznesenie, ktoré v zásade umožňuje ktorémukoľvek členovi vlády uviesť ktorýkoľvek návrh zákona a zastúpiť svojho kolegu, keď ten z nejakého dôvodu nemá čas, ale tuto z nejakého dôvodu nestačilo to všeobecné poverenie. A vláda zmenila toho svojho zástupcu, ktorý má uviesť tento návrh zákona, z ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie na ministra pôdohospodárstva. Ja som si pozrel ten vládny materiál a tam chýba nejaké odôvodnenie, tam je iba zmena uznesenia. Tak možno by bolo korektné povedať, že prečo došlo k tej zmene a prečo tu miesto pána ministra Migaľa máme teraz pána ministra Takáča, a nielen tým spôsobom, k akému dochádza klasicky, keď napríklad pán minister Taraba príde miesto pani Šimkovičovej, ktorá sa zdržala vo Vietname a uvádza jej návrhy zákonov z oblasti kultúry. Ale že je na to vládne uznesenie. Mal pán minister Migaľ nejaký problém s tým, čo sa pripravuje v druhom čítaní, za aké pozmeňujúce návrhy budú predložené alebo čo bolo tým dôvodom, prečo tu dnes teraz v tejto chvíli nestojí pán minister Migaľ, ale miesto neho uvádza návrh pán minister Takáč? Nepochybne sa to dozvieme v priebehu pár dní, lebo predpokladám, že zajtra parlament doteraz schváli návrh na skrátené legislatívne konanie a niekedy budúci týždeň budeme mať druhé čítanie, tak tam sa dozvieme, aké pozmeňujúce návrhy si na nás vládna koalícia prichystala. Ale myslím, že tá informácia, s ktorou vystúpil na úvod pán minister Takáč, nebola kompletná, lebo v nej chýbalo vysvetlenie aj toho, o čom som hovoril v druhom bode, teda, že prečo sa o tom návrhu na skrátené legislatívne konanie nerokovalo päť mesiacov, keď vláda sa v novembri domnievala, alebo tvrdila parlamentu, nie že domnievala sa, tvrdila parlamentu, že hrozia štátu značné hospodárske škody. Päť mesiacov sa nič nedialo. Dve schôdze prešli a neterminovali ste ten bod, neurčili ste, že sa má o ňom rokovať, nepresadili ste, aby sa o ňom mohlo rokovať, hoci všetko, čo vy chcete, aby sa na nejakej schôdzi prerokovalo, sa na tej schôdzi prerokuje. A druhá informácia, ktorá tu chýbala, je, že prečo tu nie je pán minister Migaľ, keď sa rokuje o jeho návrhu zákona. Lebo teda nie je vo Vietname, predpokladám, ako bola pani ministerka Šimkovičová. Bude tam asi nejaký iný problém a myslím si, že poslanci si...

Sme na záver rozpravy o návrhu na predĺženie volebného obdobia samospráv a volebného obdobia Národnej rady, lebo rokujeme o dvoch návrhoch, ktoré predložili dve skupiny koaličných poslancov z dvoch rôznych koaličných strán. Ani jeden z týchto návrhov nemá žiadne vecné opodstatnenie. Je úplne to zjavné pri tom návrhu, ktorý predložila SNS a ktorý sa týka predlžovania volebného obdobia Národnej rady, to tam len tak prifarili bez toho, aby to vôbec potrebovali nejako zdôvodňovať. Pri návrhu na predĺženie volebného obdobia samospráv, ktorý spojuje oba návrhy, aj teda návrh SNS, aj návrh HLAS-u, tak nejaká argumentácia je, ale tá argumentácia je postavená na vode. To nie je žiadny reálny problém. Štvorročné volebné obdobie nie je problémom slovenskej samosprávy. Samozrejme, že starostom a primátorom by vyhovovalo, keby ich volebné obdobie nebolo štyri roky, ale päť rokov. No však kto by sa nepotešil, že keď je zvolený, tak bude o rok dlhšie vo funkcii, ale nie je to niečo, čo by negatívne ovplyvňovalo chod samospráv. Tie argumenty o

Kolegyňáková, no je to ešte horšie. Pán minister nielen, že sa kvôli snahe obmedzovať transparentnosť prístupu k informáciám nemôže teraz venovať odobratiu akreditácie pepačku, teda dostal dnes od vlády ešte aj ďalšiu úlohu. Bude tu musieť v parlamente obhajovať skrátené legislatívne konanie k novele zákona o verejnom obstarávaní, ktoré tu v parlamente trčí už od novembra. A patrí to do pôsobnosti pána ministra Migala, ale z nejakého dôvodu vláda usúdila, že pán minister Mihalju nezastupuje celkom dobre, tak teraz bude musieť zaskočiť za neho pán minister Takáč a keď skončia tieto body, ktoré sú termínované alebo rozrokované, tak bude musieť ešte vysvetľovať dôvody skráteného legislatívneho konania, ktoré začalo v novembri minulého roku a v novembri minulého roku hrozili značné hospodárske škody, ak nebude ten zákon prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní. Takže ja myslím, že to bolo veľmi necitlivé od vlády, že teraz zaťažujú pána ministra ďalšími povinnosťami miesto toho, aby ho nechali venovať sa tej pepačke, čo by asi bolo naozaj v tejto chvíli na mieste. Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu.

A vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, rokujeme o novele katastrálneho zákona a je to taká svojím spôsobom klasická situácia, že vládna koalícia sa odvoláva na nejaký verejný záujem, aby tým odôvodnila zmenu, ktorá má účelový charakter. V tomto prípade tým verejným záujmom má byť ochrana osobných údajov, čo nepochybne je verejný záujem, je verejný záujem na tom, aby osobné údaje boli chránené. Ale robí sa to na úkor obmedzenia iného dôležitého verejného záujmu, a síce verejného záujmu na to, aby existovala verejná kontrola, aby existovala transparentnosť a aby existoval prístup k informáciám, ktorými disponuje štát, aby ten prístup bol čo najjednoduchší pre užívateľov, ktorými sú občania Slovenskej republiky. Zaštiťuje sa táto zmena existenciou právnych predpisov na ochranu osobných údajov a tým, že prístup k údajom, ktoré sú prístupné cez katastrálny portál, je údajne príliš široký, je údajne zneužívaný, pretože dnes je možné prostredníctvom katastra, respektíve jeho webovej stránky, dostať sa k všetkým dôležitým informáciám o vlastníctve nehnuteľností a vlastníkoch nehnuteľností. A ak aj existuje verejný záujem na ochrane osobných údajov, tak je potrebné vždycky skúmať, že či ten zásah do práva na prístup k informáciám, ktorý je, ktorý je dôležitým predpokladom verejnej kontroly, je primeraný. To obmedzenie prístupu k informáciám je primerané. A treba povedať, že aj v rámci Európy existujú rôzne modely prístupu k informáciám z katastra nehnuteľností, rôzne modely, akým spôsobom môžete vyhľadať informácie o tom, kto je vlastníkom ktorej konkrétnej nehnuteľnosti a ktoré údaje dostanete. Áno, a ten slovenský model dnes, doteraz, je pomerne ústretový voči, poviem, som o informácie. A sprístupňujúci pomerne veľa údajov o vlastníkoch. Sú modely, ktoré sú oveľa uzavretejšie ako ten slovenský model. Otázka je, prečo by sa ten slovenský model, ktorý je založený na všeobecnej prístupnosti tých informácií, mal posunúť k oveľa reštriktívnejšej forme. Dnes v rámci katastrálneho územia viete vyhľadať informácie o tom, že fyzická osoba, ktorú viete identifikovať cez meno a priezvisko, aké nehnuteľnosti v tom katastrálnom území vlastní. Nemusíte sa nikde registrovať, nemusíte nič platiť a dostanete list vlastníctva, respektíve výpis listu vlastníctva na informatívne účely bezplatne. V prípade schválenia tohto zákona sa to zmení. A takýmto spôsobom dostanete iba všeobecné informácie o mapku s parcelami, s výmerami, s číslami listu vlastníctva, ale iba keď sa registrujete, budete mať prístup aj o mene vlastníka, o mene a priezvisku vlastníka, jeho podiele a ostatných vlastníkov či plombe na tej nehnuteľnosti, ale aj to prihlásenie, ako tu už upozornil pán poslanec Hargaš, je obíditeľné. Nie je to žiadna záruka toho, že ak niekto to chce zneužívať, tak to bude zneužívať aj naďalej a nebude ho jednoduché vypátrať. Ale ani tak nedostanete informácie potrebné na identifikáciu toho vlastníka. Teraz hovoríme o prípadoch legitímneho verejného záujmu na kontrole majetkových pomerov verejných funkcionárov a politikov, pretože dostanete iba informáciu o mene a priezvisku a ak budete chcieť bližšie identifikovať toho vlastníka a získať jeho adresu trvalého pobytu a dátum narodenia, tak budete musieť zaplatiť správny poplatok 6 €. Budú z toho samozrejme výnimky, budú nejaké oprávnené subjekty, ktoré budú môcť vyhľadávať v širšej miere. A že sťaží sa prístup k informáciám, sťaží sa prístup novinárom, opozičným politikom a aj mimovládnym organizáciám, ktoré vykonávajú dohľad, kontrolu, investigatívu. A zvlášť znepokojivý je bod dva toho návrhu zákona, ktorý hovorí o doplnení nového ods. 2 do § 2 o formuláciu: údaje katastra sa zakazuje použiť na profilovanie osôb, vyhodnocovanie majetkových pomerov osôb a ich ekonomického správania, na komerčné spracovanie údajov na účely predaja a sprostredkovania databáz alebo marketingového využitia. Týmto nie je dotknuté spracovanie údajov podľa § 69 ods. 13 a 14 na plnenie úloh alebo povinností orgánov verejnej moci alebo iných subjektov vyplývajúcich z osobitných predpisov. To profilovanie obsahuje odvolávku na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a profilovanie je automatizované spracúvanie osobných údajov, ktoré sa používa na hodnotenie osobných aspektov osoby, najmä na analýzu alebo predpovedanie správania, ekonomickej situácie a preferencií. Dobre, odvolávka, ale je tam zakázané vyhodnocovanie majetkových pomerov a to vôbec nie je jasné, čo je vyhodnocovanie majetkových pomerov. Je to legislatívne neurčitý pojem, zrejme odlišný od pojmu profilovanie. Nie je to, nie je to definované v tomto zákone a nie je mi známe, že by to bolo v inom zákone. Asi to má byť zisťovanie, kto čo vlastní, v akej hodnote alebo porovnávanie medzi osobami. Ale čo tam má patriť? Má tam patriť činnosť novinárov, ktorí budú informovať o tom, aké sú majetkové pomery ministra? Alebo činnosť watchdog organizácií, ktoré posudzujú majetok poslanca alebo iného verejného činiteľa a kontrolujú, či je primeraný jeho doterajším zárobkom, alebo analýza nejakých vlastníckych pomerov v nejakej oblasti, ktorá ani nemusí sa týkať nejakého osobného vlastníctva. Čo je to vyhodnocovanie majetkových pomerov? Čo je to vyhodnocovanie ekonomického správania? Aké konanie týmto zákazom, ktorého porušenie je sankcionované a môže byť postihované? Čiže problém je, že ten pojem je neurčitý. Mne nie je jasné, čo presne je týmto zakázané. Rozhodovať o tom, čo sa bude považovať za zakázané a čo bude postihované, je presunuté na úrad. Zákon podporím. Ďakujem za pozornosť. Na vaše vystúpenie jedna faktická.

A vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, rokujeme o novele katastrálneho zákona a je to taká svojím spôsobom klasická situácia, že vládna koalícia sa odvoláva na nejaký verejný záujem, aby tým odôvodnila zmenu, ktorá má účelový charakter. V tomto prípade tým verejným záujmom má byť ochrana osobných údajov, čo nepochybne je verejný záujem, je verejný záujem na tom, aby osobné údaje boli chránené. Ale robí sa to na úkor obmedzenia iného dôležitého verejného záujmu, a síce verejného záujmu na to, aby existovala verejná kontrola, aby existovala transparentnosť a aby existoval prístup k informáciám, ktorými disponuje štát, aby ten prístup bol čo najjednoduchší pre užívateľov, ktorými sú občania Slovenskej republiky. Zaštiťuje sa táto zmena existenciou právnych predpisov na ochranu osobných údajov a tým, že prístup k údajom, ktoré sú prístupné cez katastrálny portál, je údajne príliš široký, je údajne zneužívaný, pretože dnes je možné prostredníctvom katastra, respektíve jeho webovej stránky, dostať sa k všetkým dôležitým informáciám o vlastníctve nehnuteľností a vlastníkoch nehnuteľností. A ak aj existuje verejný záujem na ochrane osobných údajov, tak je potrebné vždycky skúmať, že či ten zásah do práva na prístup k informáciám, ktorý je, ktorý je dôležitým predpokladom verejnej kontroly, je primeraný. To obmedzenie prístupu k informáciám je primerané. A treba povedať, že aj v rámci Európy existujú rôzne modely prístupu k informáciám z katastra nehnuteľností, rôzne modely, akým spôsobom môžete vyhľadať informácie o tom, kto je vlastníkom ktorej konkrétnej nehnuteľnosti a ktoré údaje dostanete. Áno, a ten slovenský model dnes, doteraz, je pomerne ústretový voči, poviem, som o informácie. A sprístupňujúci pomerne veľa údajov o vlastníkoch. Sú modely, ktoré sú oveľa uzavretejšie ako ten slovenský model. Otázka je, prečo by sa ten slovenský model, ktorý je založený na všeobecnej prístupnosti tých informácií, mal posunúť k oveľa reštriktívnejšej forme. Dnes v rámci katastrálneho územia viete vyhľadať informácie o tom, že fyzická osoba, ktorú viete identifikovať cez meno a priezvisko, aké nehnuteľnosti v tom katastrálnom území vlastní. Nemusíte sa nikde registrovať, nemusíte nič platiť a dostanete list vlastníctva, respektíve výpis listu vlastníctva na informatívne účely bezplatne. V prípade schválenia tohto zákona sa to zmení. A takýmto spôsobom dostanete iba všeobecné informácie o mapku s parcelami, s výmerami, s číslami listu vlastníctva, ale iba keď sa registrujete, budete mať prístup aj o mene vlastníka, o mene a priezvisku vlastníka, jeho podiele a ostatných vlastníkov či plombe na tej nehnuteľnosti, ale aj to prihlásenie, ako tu už upozornil pán poslanec Hargaš, je obíditeľné. Nie je to žiadna záruka toho, že ak niekto to chce zneužívať, tak to bude zneužívať aj naďalej a nebude ho jednoduché vypátrať. Ale ani tak nedostanete informácie potrebné na identifikáciu toho vlastníka. Teraz hovoríme o prípadoch legitímneho verejného záujmu na kontrole majetkových pomerov verejných funkcionárov a politikov, pretože dostanete iba informáciu o mene a priezvisku a ak budete chcieť bližšie identifikovať toho vlastníka a získať jeho adresu trvalého pobytu a dátum narodenia, tak budete musieť zaplatiť správny poplatok 6 €. Budú z toho samozrejme výnimky, budú nejaké oprávnené subjekty, ktoré budú môcť vyhľadávať v širšej miere. A že sťaží sa prístup k informáciám, sťaží sa prístup novinárom, opozičným politikom a aj mimovládnym organizáciám, ktoré vykonávajú dohľad, kontrolu, investigatívu. A zvlášť znepokojivý je bod dva toho návrhu zákona, ktorý hovorí o doplnení nového ods. 2 do § 2 o formuláciu: údaje katastra sa zakazuje použiť na profilovanie osôb, vyhodnocovanie majetkových pomerov osôb a ich ekonomického správania, na komerčné spracovanie údajov na účely predaja a sprostredkovania databáz alebo marketingového využitia. Týmto nie je dotknuté spracovanie údajov podľa § 69 ods. 13 a 14 na plnenie úloh alebo povinností orgánov verejnej moci alebo iných subjektov vyplývajúcich z osobitných predpisov. To profilovanie obsahuje odvolávku na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a profilovanie je automatizované spracúvanie osobných údajov, ktoré sa používa na hodnotenie osobných aspektov osoby, najmä na analýzu alebo predpovedanie správania, ekonomickej situácie a preferencií. Dobre, odvolávka, ale je tam zakázané vyhodnocovanie majetkových pomerov a to vôbec nie je jasné, čo je vyhodnocovanie majetkových pomerov. Je to legislatívne neurčitý pojem, zrejme odlišný od pojmu profilovanie. Nie je to, nie je to definované v tomto zákone a nie je mi známe, že by to bolo v inom zákone. Asi to má byť zisťovanie, kto čo vlastní, v akej hodnote alebo porovnávanie medzi osobami. Ale čo tam má patriť? Má tam patriť činnosť novinárov, ktorí budú informovať o tom, aké sú majetkové pomery ministra? Alebo činnosť watchdog organizácií, ktoré posudzujú majetok poslanca alebo iného verejného činiteľa a kontrolujú, či je primeraný jeho doterajším zárobkom, alebo analýza nejakých vlastníckych pomerov v nejakej oblasti, ktorá ani nemusí sa týkať nejakého osobného vlastníctva. Čo je to vyhodnocovanie majetkových pomerov? Čo je to vyhodnocovanie ekonomického správania? Aké konanie týmto zákazom, ktorého porušenie je sankcionované a môže byť postihované? Čiže problém je, že ten pojem je neurčitý. Mne nie je jasné, čo presne je týmto zakázané. Rozhodovať o tom, čo sa bude považovať za zakázané a čo bude postihované, je presunuté na úrad. Zákon podporím. Ďakujem za pozornosť. Na vaše vystúpenie jedna faktická.

Pani poslankyňa Martináková, okrem toho, čo teda je zjavné, tak sú tam veci, ktoré sú, môžu byť problematické a nemusia byť problematické podľa toho, akým spôsobom sa budú interpretovať. Zjavné je, že sa obmedzí prístup k informáciám z katastra, a teda, keď sa argumentuje Hneď majetkové pomery a na základe toho potom sa dopustí nejakého podvodu alebo kriminálnej aktivity. No dobre, ale však kriminálne aktivity sú trestné tak či tak, ale keď to budú robiť novinári, nebude toto použiteľné voči investigatívnym novinárom, mimovládnym organizáciám? Teraz

Pani poslankyňa Martináková, okrem toho, čo teda je zjavné, tak sú tam veci, ktoré sú, môžu byť problematické a nemusia byť problematické podľa toho, akým spôsobom sa budú interpretovať. Zjavné je, že sa obmedzí prístup k informáciám z katastra, a teda, keď sa argumentuje Hneď majetkové pomery a na základe toho potom sa dopustí nejakého podvodu alebo kriminálnej aktivity. No dobre, ale však kriminálne aktivity sú trestné tak či tak, ale keď to budú robiť novinári, nebude toto použiteľné voči investigatívnym novinárom, mimovládnym organizáciám? Teraz

Pán poslanec Argaš, aj nášmu poslaneckému klubu SaS bola ponúknutá možnosť stretnúť sa so zástupcami katastra. A ja teda tiež to chcem oceniť, lebo je dobré, ak vládne inštitúcie komunikujú s poslancami aj s opozičnými poslancami. Viaceré veci sme si prešli. Takisto sme nedospeli k zhode. Počuli sme argumenty, ktoré mali aj vecný charakter a teda tá debata bola vo vecnom tóne a áno, bijú sa tu dva legitímne verejné záujmy. Jednak verejný záujem na kontrole dostupnosti údajov, ktoré má štát k dispozícii pre verejnosť a vytváraní priestoru pre verejnú kontrolu, napríklad aj majetkových pomerov politikov. A druhý verejný záujem, ktorý je na ochrane osobných údajov, čo je takisto úplne legitímny verejný záujem a je potrebné medzi nimi nájsť nejakú rovnováhu. A je pravdou, že dnes je tá právna úprava v Slovenskej republike nastavená smerom k tomu prvému verejnému záujmu, teda k transparentnosti a k verejnej kontrole, aj v porovnaní povedzme s inými krajinami, ale otázka je, že či je vychýlená neprípustným spôsobom. A podľa mňa nie je vychýlená neprípustným spôsobom. Osobne je to úplne možný a legitímny model a aj v iných krajinách majú rôzne nastavený vzťah medzi týmito dvoma verejnými záujmami a na to, aby sme sa my posunuli výrazne smerom k tomu obmedzeniu prístupu k informáciám, ktoré má štát k dispozícii, by mal existovať veľmi vážny dôvod a ten dôvod ochrana osobných údajov si myslím, že je skôr zámienka ako skutočný dôvod pre tú zmenu, ktorá sa navrhuje a viaceré formulácie nielen pokiaľ ide o prístup, ale aj pokiaľ ide o tie pokuty skôr posilňujú to podozrenie. Potom sa

Je to presne o tom nájsť nejakú vyváženosť medzi stabilitou a demokratickou kontrolou, lebo tá stabilita, áno, má aj ten aspekt pohodlnosti, keď niekomu idete predĺžiť volebné obdobie alebo funkčné obdobie, tak spravidla sa tomu ten, koho sa to týka, nebráni, má to ten aspekt pohodlia. Čo teda vo vzťahu k samospráve, dobre, tak akože my sme Národná rada a ideme upraviť podmienky pre fungovanie samospráv alebo teda predkladatelia chcú upraviť. Už mi to trochu príde perfídne pri Národnej rade, teda, že sa má predĺžiť volebné obdobie pre Národnú radu, na čo teda neboli uvedené žiadne dôvody. Tie dôvody, ktoré sú tam, sú tak slabučké. Nevravím, že tie dôvody pre predĺženie volebného obdobia samospráv sú nejako veľmi silné, ale v porovnaní s tými dôvodmi pre predĺženie volebného obdobia Národnej rady aspoň nejaké sú. A teda už sa dnes k tomu asi nedostaneme, ale teda naozaj by ma zaujímalo zo strany predkladateľov SNS, čo ich viedlo k tomu, že by sa malo predĺžiť aj volebné obdobie Národnej rady. Áno, ale je tam potom ten aspekt nejakej demokratickej kontroly, demokratickej zúčtovateľnosti. A samozrejme, že to neznamená, že päť rokov je nedemokratické alebo že nie je demokratická kontrola, ale oslabuje sa tá demokratická kontrola v porovnaní so súčasným stavom. A ak sa to má urobiť, no tak majú na to existovať nejaké vážne dôvody, pre ktoré sa zasiahne do systému, ktorý je tu zaužívaný, ktorý je odskúšaný, ktorý funguje, ktorý nespôsobuje žiadne problémy.

Ďakujem za faktické poznámky, kolegyne, kolega, pán poslanec Lackovič, no áno, aj pán prezident Pellegrini povedal, že nemá zmysel predlžovať volebné obdobie, ak to nie je súčasťou nejakej širšej reformy a ja som aj teda hovoril o tom, že sú krajiny, kde došlo k predĺženiu volebného obdobia samospráv zo štyroch na päť, ale tam to bolo sprevádzané nejakými reformami a toto nebola jediná vec, ktorá sa tam menila. Bola to súčasť nejakého balíka zmien, ktoré boli nejako previazané, mali nejakú logiku. Toto je taká politická hrádka a o tom, že je to politická hrádka, svedčí aj ten fakt, že sú tu dva návrhy, ani v rámci koalície sa nedokázali dohodnúť na tom, či budú meniť len samosprávy alebo aj parlament, teda dĺžku ich volebného obdobia. A ak slová pána prezidenta zahanbili poslancov HLAS-u, no tak správnym riešením, správnou reakciou by bolo stiahnuť ten svoj návrh, nie neprísť na rozpravu do parlamentu, kde sa hovorí o ich návrhu, bez ich prítomnosti, bez toho, aby tu bol jeden jediný poslanec alebo poslankyňa zo strany HLAS, zo strany, ktorá prišla s týmto návrhom. Pani poslankyňa Kosová, povedali ste, že niektorých poslancov ste nevedeli za celý čas mať akúkoľvek legislatívnu iniciatívu, niečo navrhnúť alebo nejaký pozmeňovák navrhnúť. A že prečo by teda ešte chceli o rok dlhšie sedieť vo funkciách. No ja si myslím, že v prípade niektorých poslancov je asi azda aj lepšie, že so žiadnymi návrhmi neprichádzajú, lebo väčšina tých návrhov, s ktorými prichádza vládna koalícia, je problém, ale áno. Zrovna koaliční poslanci argumentovať, že by tu mali byť ešte o rok dlhšie, tak nie je tam žiadny dôvod.