Videokanál poslanca

Pán poslanec Kišš, hovorili ste o tom zvyšovaní si platov členov vlády a zároveň ste teda v inej súvislosti konštatovali, že vláda porušuje ústavu, porušuje ústavný zákon tým, že nepožiadala parlament o vyslovenie dôvery, tak ako je to určuje ústavný zákon. A, ale táto vláda vo všeobecnosti si nerobí ťažkú hlavu s porušovaním ústavy a chcel by som práve na tomto príklade poukázať, že porušením ústavného zákona, prinajmenšom ducha ústavného zákona, možno nie text ústavného zákona, bolo aj to zvýšenie si platov členov vlády, lebo to bolo obídenie ústavného zákona, ktorý hovorí, že v tomto sankčnom pásme majú byť platy členov vlády zmrazené. No a čo urobila vláda? Zvýšila si paušálne náhrady.
Čiže áno, litera zákona nebola nijako porušená, lebo platy členov vlády sú zmrazené, čiže z formálneho hľadiska akoby bolo všetko v poriadku, ale úplne sa tým popiera zmysel toho ústavného zákona, ktorý hovorí, že sú nejaké sankcie v jednotlivých sankčných pásmach a keď sa krajina dostane do nejakého sankčného pásma, tak jednou z tých sankcií je, že sa zmrazia platy členov vlády. A tu sú zmrazené platy členov vlády, ale v realite sú dvojnásobné, ako boli, boli predtým. Je to, je to drobnosť oproti tomu všetkému, čo pácha táto vláda na ekonomike, na ľuďoch, na spravodlivosti, na našej príslušnosti k západnému svetu, ale je to veľmi výstižný a symbolický signál, ktorý vyslala Ficova vláda občanom.

(Reakcia z pléna.) Pardon. Ďakujem kolegom za faktické poznámky a nestihnem zareagovať na všetkých. No pani poslankyňa Kolíková, tá otázka či ešte uvidíme skrátené legislatívne konanie, no asi ich budeme vidieť oveľa menej ako sme ich videli doteraz a nie preto, že by vo vládnej koalícii stúpol rešpekt dodžiavaniu pravidiel ale z dôvodu, že objavili čaro prílepkov. Že tie prílepky sú oveľa rýchlejšie a vedia cez nich oveľa rýchlejšie ako cez skrátené legislatívne konanie vybaviť čo chcú. A ak tu budú nejaké skrátené legislatívne konania tak v zásadne iba v situácii, keď na skrátené legislatívne konanie nebude dôvod a v situácii, keď na skrátené legislatívne konanie dôvod bude tak to poriešia formou prílepku. Už sa to opakuje. Lebo aj v decembri bola taká situácia, že na nejaké zákony by aj boli dôvody na skrátené legislatívne konanie ale oni to radšej vybavili formou prílepku. V tejto súvislosti dávam do pozornosti najnovšiu karikatúru Šutiho kde je, kde je zbierka zákonov Slovenskej republiky prerobená na zbierku prílepkov zákonov Slovenskej republiky. To by bolo výstižnejšie, keby sa tak volala tá zbierka, lebo stále viac sú to prílepky a nie skutočné zákony. Babráctvo a pomsta to je to o čom je tento zákon. Babráctvo a pomsta to je to o čom sú schválené pozmeňujúce návrhy a o čom je vláda tejto koalície.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku budem hovoriť o schválených pozmeňujúcich návrhoch. Budem hovoriť asi trochu pokojnejším tónom ako môj predrečník, ale čuduj sa svete rovnako ako on budem hovoriť o babráctve a o pomste, lebo práve o babráctve a o pomste sú schválené pozmeňujúce návrhy, ktoré budú tvoriť vlastne celý obsah toho zákona. A je to taká pekná vizitka súčasnej vládnej koalície, ktorej vládnutie z veľmi veľkej časti je práve o pomste a babráctve. Celý ten návrh zákona, tak ako bol predložený, bol vedený snahou chrániť komunistické symboly. To je je jeho podstata. Chrániť komunistické symboly a pomstiť sa tým, ktorí si myslia, že na verejných priestranstvách by komunistické symboly nemali byť. A že je to problém, keď sú na verejných priestranstvách komunistické symboly, tak sa im chce koalícia pomstiť tým, že zmení trestný zákon. Ale urobí to tak babrácky, že možno ten výsledok by bol úplne opačný ako bol ich zámer, a preto musia úplne prekopať, úplne celý zákon zmeniť a menia ho pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Šimka, ktorý je vlastne priznaním, že celý ten návrh bol babrácky a tak ho aspoň z formálnej stránky upravujú. Pozmeňujúci návrh pána poslanca Svobodu, neviem či je o pomste, pomstu tam veľmi nevidím, ale evidentne je priznaním babráctva pri riadení projektov, pri správe vecí verejných ako ministerstvom zdravotníctva, tak ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja je ukážkovým príkladom babráctva, keď sa niečo naplánuje a nestihne sa to z dôvodu vlastnej neschopnosti. A posledný pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Demečko v dvojici s pánom poslancom Bartekom je takisto o pomste a babráctve. O pomste preto, lebo ruší zákon o zrušení úradu na ochranu oznamovateľov a ten zákon o zrušení úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti by sme mohli tak stručne nazvať aj lex Šutaj Eštok. Pretože celý ten zákon vznikol ako prejav pomsty a babráctva ministra vnútra a predsedu HLAS-u, Matúša Šutaja Eštoka, ktorý v momente, keď sa stal ministrom, tak začal realizovať pomstu voči vyšetrovateľom, ktorí si dovolili vyšetrovať korupciu, aj keď sa týkala mocných ľudí z čias vlád SMER-u. Zbavil sa tých vyšetrovateľov, ale urobil to tak babrácky, že to bolo v rozpore so zákonom, že si nevypýtal súhlas úradu na ochranu oznamovateľov, ak išiel urobiť pracovnoprávny úkon voči chráneným oznamovateľom. Ani sa nepokúsil zistiť názor toho úradu. Arogantne ale urobil to tak babrácky, že to bolo v rozpore so zákonom. Že si nevypýtal, nevypýtal súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov, ak išiel urobiť pracovnoprávny úkon voči chráneným oznamovateľom, ani ani sa nepokúsil zistiť názor toho úradu. Arogantne a ako sa ukázalo babrácky, ich postavil mimo službu. Áno a potom prišli pokuty, lebo sa ukázalo, že to bolo za cenu porušenia zákona. A keď si Úrad na ochranu oznamovateľov dovolil konať v súlade so zákonom a ako nezávislá inštitúcia si plnil svoje povinnosti, tak prišla ďalšia politická pomsta ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Tentokrát voči úradu a voči jeho predsedníčke Zuzane Dlugošovej a priniesol pod pazuchou do vlády, na vládu a potom aj do parlamentu, návrh zákona o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov. Ale okrem toho, že to bola politická pomsta, tak opäť to urobil tak babrácky, že ústavný súd pozastavil činnosť tohto zákona. Aj Európska komisia pozastavila 580 miliónov eur, ako časť platby v rámci plánu obnovy práve v reakcii na schválenie tohto zákona, ktorý oslabuje boj proti korupcii a oslabuje ochranu oznamovateľov. A teda dnes, o pár minút bude schválený celý zákon a jeho súčasťou je aj zrušenie toho lex Šutaj Eštok, ktorý ste si schválili v skrátenom legislatívnom konaní v decembri. A je len absurdné, že v ten istý deň, keď koalícia ruší jeden lex Šutaj Eštok. Za cenu porušenia legislatívnych pravidiel, lebo to nerobí normálnym návrhom zákona, ktorý by mohol byť v skrátenom legislatívnom konaní. Ale robí to prílepkom. Tak v ten istý deň, keď koalícia zruší jeden lex Šutaj Eštok, tak druhý lex Šutaj Eštok nám posunie do parlamentu. A hovorím o novele civilného sporového poriadku, ktorá súvisí aj s tou témou prvého lex Šutaj Eštok, pretože iste si spomeniete na vrcholne babrácky výkon ministra vnútra Šutaja Eštoka, ktorý sa zabudol pozrieť do elektronickej schránky. A rozsudkom pre zmeškanie bol odsúdený na to, aby zaplatil odškodnenie za to, čo povedal voči vyšetrovateľom Čurilovcom. Ktorým sa chcel teda pomstiť a ktorých, ktorých prirovnával k mafiánom. A miesto toho, aby sa minister vnútra Šutaj Eštok naučil používať elektronickú schránku, tak do civilného sporového poriadku presadil ustanovenie, podľa ktorého na doručovanie rozsudku pre zmeškanie žalovanému, ktorým je fyzická osoba, ktorá nie je zastúpená, sa ustanovenia osobitného predpisu o doručovaní do elektronickej schránky nepoužijú. Inými slovami v podobnej situácii, mohol by byť rovnaký babrák, ale nebol by odsúdený pre, pretože nereagoval, že že sa nepozrel do svojej elektronickej schránky. A opäť je to vec, ktorá poškodí efektivitu súdneho konania, ktorá poškodí ľudí, ktorí sa chcú domôcť svojich práv na súde. Zvýhodní to ľudí, ktorí sa budú chcieť vyhýbať nielen plneniu svojich záväzkov, ale aj riadnemu súdnemu konaniu. Ale vyrieši to nejakú osobnú boliestku pána ministra vnútra. A ten návrh pred teda síce pán minister spravodlivosti Boris Susko, ale toto ustanovenie sa tam dostalo na základe pripomienkového konania ministerstva vnútra. A ministerstva v rámci pripomienkového konania zvyknú riešiť veci, ktoré patria do ich vecnej pôsobnosti. To je najčastejší prípad, keď sa ministerstvo vyjadruje k návrhu iného ministerstva. A niekedy sa vyjadrujú preto, lebo minister je aj politik a môže mať iný názor na danú problematiku ako minister, ktorý predkladá nejaký návrh do pripomienkového konania. Ale toto nebol ani jeden z tých dvoch prípadov. To nebola ani situácia, že by to patrilo do pôsobnosti ministerstva vnútra a nebola to ani situácia že, Hlas má na nejakú vec iný názor ako smer. A ministerstvo vnútra vedené predsedom hlasu sa vyjadruje k veci, ktorú predkladá minister, ako nominant minister spravodlivosti ako nominant Smeru. To bola osobná boliestka Matúša Šutaja Eštoka, ktorá sa dostala do zákona, novely zákona o civilnom sporovom poriadku. A ktorá, zacelí nejakú ranu, ktorú má a pocit krivdy, že musí platiť desaťtisíce eur, lebo sa nepozrel do elektronickej schránky. Alebo nebude na úkor ľudí, bude na úkor efektivity a korektného priebehu a rýchleho priebehu súdneho konania. Ale to je vedľajšie, lebo to je opäť vizitka vládnutia súčasnej vládnej koalície. Že neriešite problémy krajiny, neriešite problémy ľudí. Nehľadíte na to, čo je dôležité pre ľudí, čo je verejný záujem. Riešite si svoje osobné záujmy, svoje boliestky, svoju pomstu a navyše to robíte babráckym spôsobom, na ktorý dopláca celá krajina. Tak ako to bolo od tej prvej veľkej hanebnej novely trestného zákona. Kde ste ochránili sebe blízkych ľudí z radov, korupčníkov, podvodníkov a zlodejov a doplatili na to ľudia, ktorým boli zaťažení drobnými krádežami, doplatili na to obchodníci. Dopláca na to štátny rozpočet, lebo má nižšie príjmy, lebo je viacej daňových podvodov. A dopláca dopláca na to štát, lebo je väčšia korupcia a korupcia sa nestíha. Ale vy nemyslíte na krajinu myslíte len na seba a presne o tom sú aj tieto pozmeňujúce návrhy.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku budem hovoriť o schválených pozmeňujúcich návrhoch. Budem hovoriť asi trochu pokojnejším tónom ako môj predrečník, ale čuduj sa svete rovnako ako on budem hovoriť o babráctve a o pomste, lebo práve o babráctve a o pomste sú schválené pozmeňujúce návrhy, ktoré budú tvoriť vlastne celý obsah toho zákona. A je to taká pekná vizitka súčasnej vládnej koalície, ktorej vládnutie z veľmi veľkej časti je práve o pomste a babráctve. Celý ten návrh zákona, tak ako bol predložený, bol vedený snahou chrániť komunistické symboly. To je je jeho podstata. Chrániť komunistické symboly a pomstiť sa tým, ktorí si myslia, že na verejných priestranstvách by komunistické symboly nemali byť. A že je to problém, keď sú na verejných priestranstvách komunistické symboly, tak sa im chce koalícia pomstiť tým, že zmení trestný zákon. Ale urobí to tak babrácky, že možno ten výsledok by bol úplne opačný ako bol ich zámer, a preto musia úplne prekopať, úplne celý zákon zmeniť a menia ho pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Šimka, ktorý je vlastne priznaním, že celý ten návrh bol babrácky a tak ho aspoň z formálnej stránky upravujú. Pozmeňujúci návrh pána poslanca Svobodu, neviem či je o pomste, pomstu tam veľmi nevidím, ale evidentne je priznaním babráctva pri riadení projektov, pri správe vecí verejných ako ministerstvom zdravotníctva, tak ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja je ukážkovým príkladom babráctva, keď sa niečo naplánuje a nestihne sa to z dôvodu vlastnej neschopnosti. A posledný pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Demečko v dvojici s pánom poslancom Bartekom je takisto o pomste a babráctve. O pomste preto, lebo ruší zákon o zrušení úradu na ochranu oznamovateľov a ten zákon o zrušení úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti by sme mohli tak stručne nazvať aj lex Šutaj Eštok. Pretože celý ten zákon vznikol ako prejav pomsty a babráctva ministra vnútra a predsedu HLAS-u, Matúša Šutaja Eštoka, ktorý v momente, keď sa stal ministrom, tak začal realizovať pomstu voči vyšetrovateľom, ktorí si dovolili vyšetrovať korupciu, aj keď sa týkala mocných ľudí z čias vlád SMER-u. Zbavil sa tých vyšetrovateľov, ale urobil to tak babrácky, že to bolo v rozpore so zákonom, že si nevypýtal súhlas úradu na ochranu oznamovateľov, ak išiel urobiť pracovnoprávny úkon voči chráneným oznamovateľom. Ani sa nepokúsil zistiť názor toho úradu. Arogantne ale urobil to tak babrácky, že to bolo v rozpore so zákonom. Že si nevypýtal, nevypýtal súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov, ak išiel urobiť pracovnoprávny úkon voči chráneným oznamovateľom, ani ani sa nepokúsil zistiť názor toho úradu. Arogantne a ako sa ukázalo babrácky, ich postavil mimo službu. Áno a potom prišli pokuty, lebo sa ukázalo, že to bolo za cenu porušenia zákona. A keď si Úrad na ochranu oznamovateľov dovolil konať v súlade so zákonom a ako nezávislá inštitúcia si plnil svoje povinnosti, tak prišla ďalšia politická pomsta ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Tentokrát voči úradu a voči jeho predsedníčke Zuzane Dlugošovej a priniesol pod pazuchou do vlády, na vládu a potom aj do parlamentu, návrh zákona o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov. Ale okrem toho, že to bola politická pomsta, tak opäť to urobil tak babrácky, že ústavný súd pozastavil činnosť tohto zákona. Aj Európska komisia pozastavila 580 miliónov eur, ako časť platby v rámci plánu obnovy práve v reakcii na schválenie tohto zákona, ktorý oslabuje boj proti korupcii a oslabuje ochranu oznamovateľov. A teda dnes, o pár minút bude schválený celý zákon a jeho súčasťou je aj zrušenie toho lex Šutaj Eštok, ktorý ste si schválili v skrátenom legislatívnom konaní v decembri. A je len absurdné, že v ten istý deň, keď koalícia ruší jeden lex Šutaj Eštok. Za cenu porušenia legislatívnych pravidiel, lebo to nerobí normálnym návrhom zákona, ktorý by mohol byť v skrátenom legislatívnom konaní. Ale robí to prílepkom. Tak v ten istý deň, keď koalícia zruší jeden lex Šutaj Eštok, tak druhý lex Šutaj Eštok nám posunie do parlamentu. A hovorím o novele civilného sporového poriadku, ktorá súvisí aj s tou témou prvého lex Šutaj Eštok, pretože iste si spomeniete na vrcholne babrácky výkon ministra vnútra Šutaja Eštoka, ktorý sa zabudol pozrieť do elektronickej schránky. A rozsudkom pre zmeškanie bol odsúdený na to, aby zaplatil odškodnenie za to, čo povedal voči vyšetrovateľom Čurilovcom. Ktorým sa chcel teda pomstiť a ktorých, ktorých prirovnával k mafiánom. A miesto toho, aby sa minister vnútra Šutaj Eštok naučil používať elektronickú schránku, tak do civilného sporového poriadku presadil ustanovenie, podľa ktorého na doručovanie rozsudku pre zmeškanie žalovanému, ktorým je fyzická osoba, ktorá nie je zastúpená, sa ustanovenia osobitného predpisu o doručovaní do elektronickej schránky nepoužijú. Inými slovami v podobnej situácii, mohol by byť rovnaký babrák, ale nebol by odsúdený pre, pretože nereagoval, že že sa nepozrel do svojej elektronickej schránky. A opäť je to vec, ktorá poškodí efektivitu súdneho konania, ktorá poškodí ľudí, ktorí sa chcú domôcť svojich práv na súde. Zvýhodní to ľudí, ktorí sa budú chcieť vyhýbať nielen plneniu svojich záväzkov, ale aj riadnemu súdnemu konaniu. Ale vyrieši to nejakú osobnú boliestku pána ministra vnútra. A ten návrh pred teda síce pán minister spravodlivosti Boris Susko, ale toto ustanovenie sa tam dostalo na základe pripomienkového konania ministerstva vnútra. A ministerstva v rámci pripomienkového konania zvyknú riešiť veci, ktoré patria do ich vecnej pôsobnosti. To je najčastejší prípad, keď sa ministerstvo vyjadruje k návrhu iného ministerstva. A niekedy sa vyjadrujú preto, lebo minister je aj politik a môže mať iný názor na danú problematiku ako minister, ktorý predkladá nejaký návrh do pripomienkového konania. Ale toto nebol ani jeden z tých dvoch prípadov. To nebola ani situácia, že by to patrilo do pôsobnosti ministerstva vnútra a nebola to ani situácia že, Hlas má na nejakú vec iný názor ako smer. A ministerstvo vnútra vedené predsedom hlasu sa vyjadruje k veci, ktorú predkladá minister, ako nominant minister spravodlivosti ako nominant Smeru. To bola osobná boliestka Matúša Šutaja Eštoka, ktorá sa dostala do zákona, novely zákona o civilnom sporovom poriadku. A ktorá, zacelí nejakú ranu, ktorú má a pocit krivdy, že musí platiť desaťtisíce eur, lebo sa nepozrel do elektronickej schránky. Alebo nebude na úkor ľudí, bude na úkor efektivity a korektného priebehu a rýchleho priebehu súdneho konania. Ale to je vedľajšie, lebo to je opäť vizitka vládnutia súčasnej vládnej koalície. Že neriešite problémy krajiny, neriešite problémy ľudí. Nehľadíte na to, čo je dôležité pre ľudí, čo je verejný záujem. Riešite si svoje osobné záujmy, svoje boliestky, svoju pomstu a navyše to robíte babráckym spôsobom, na ktorý dopláca celá krajina. Tak ako to bolo od tej prvej veľkej hanebnej novely trestného zákona. Kde ste ochránili sebe blízkych ľudí z radov, korupčníkov, podvodníkov a zlodejov a doplatili na to ľudia, ktorým boli zaťažení drobnými krádežami, doplatili na to obchodníci. Dopláca na to štátny rozpočet, lebo má nižšie príjmy, lebo je viacej daňových podvodov. A dopláca dopláca na to štát, lebo je väčšia korupcia a korupcia sa nestíha. Ale vy nemyslíte na krajinu myslíte len na seba a presne o tom sú aj tieto pozmeňujúce návrhy.

Pán poslanec Hargaš, ja na rozdiel od vás by som videl ten vstup pána predsedajúceho podpredsedu Žigu pozitívne, lebo ja si myslím, že on vlastne potvrdzuje to, čo ste hovorili a to čo tu viacerí z nás hovoria od rána a naozaj si predstavme človeka, ktorý vie o tom, že rokujeme o novele Trestného zákona, ktorá sa týka vojnových hrobov a teraz zrazu počuje nejakého opozičného poslanca, ktorý mu tu rozpráva niečo o digitalizácii životných situáciách a podobných veciach, tak je jasné, že to predsa nemôže súvisieť s tým návrhom zákona a v rozprave by sme sa mali vyjadrovať k veci, takže, takže je logické, že predsedajúci upozorní na to, že to predsa nesúvisí s návrhom zákona a tým vlastne potvrdzuje, že tie pozmeňujúce návrhy, ktoré predložili koaliční poslanci, sú prílepky, lebo nesúvisia s návrhom zákona. Čiže berme to pozitívne.

Pán poslanec Šimko, naozaj je tu asi zásadná nezhoda v tom, že čoho sa týka váš návrh zákona, lebo poškodzovanie pamätníkov, poškodzovanie hrobov, poškodzovanie vojnových hrobov, to všetko je už dnes kryté zákonmi a môžme za to ukladať tresty aj v rámci trestného konania -- hanobenie miesta posledného odpočinku, poškodzovanie cudzej veci, poškodzovanie kultúrnej pamiatky. To, čo je problém na ktorý reagujete a s tým súvisí aj vaše vystúpenie, či na týchto hroboch, na tých pamätníkoch majú byť symboli komunistickej totality, komunistického režimu, lebo primárne tie sú poškodzované. To je kauza v Košiciach. A ja sa vás teda chcem spýtať, či vám neprekáža, ak na hroboch a pamätníkoch sú kosáky a kladivá, ktoré sú symbolmi komunistickej totality, komunistickej ideológie, komunistického zločinnéh režimu. My sme tu mali v 20. storočí dva zločinecké režimy, dva totalitné režimy, ktoré tu vládli. Jedne bol fašistický a druhý bol komunistický. A nevnímate ako problém, že symboly toho jedného, teda komunistického sú stále verejne prítomné, prehliadajú sa a nepostupuje sa voči nim rovnako dôsledne, ako voči symbolom toho druhého, fašistického, ale nacistického? Ja to ako problém vidím a z vášho vystúpenia mám pocit, že vy to ako problém nevnímate a naopak, že to obhajujete. A rovnako tie prílepky k tomu, k tomu by bolo tiež sa pekné vyjadriť, že či to vnímate ako problém, alebo nie, lebo oni vám idú sa dostať do vášho návrhu zákona a sú to veci, ktoré sú v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku a porušovaním parlamentných pravidiel.

Pani poslankyňa Števulová zisťujem, že ty si taká veľmi empatická osoba, lebo povedala si, že cítiš pocit prenesenej hanby za tento zákon. Ja si myslím, že koaliční poslanci a vláda by mali cítiť pocit hanby, nijako nie prenesenej, ale hanby, lebo za to zodpovedajú a my nemáme čo cítiť nejakú prenesenú hanbu, lebo veď my sme ich na to upozorňovali, my sme im hovorili, že je to zlé. My sme si naopak urobili svoju robotu, robili sme to, čo sme mali. Upozorňovali sme na zlý protiústavný a v rozpore s európskym plánom a našimi záväzkami voči plánu obnovy zákon, čiže a keby sme to nerobili, keby sme tak dlho nerozprávali, čo sa im nepáčilo a čo nám vyčítali, keby sme nedali návrh na Ústavný súd a keby Ústavný súd nereagoval tak rýchlo a nepozastavil tú účinnosť, tak by to nebolo len nejaké pozastavenie účinnosti, pozastavenie časti platby vo výške 590 miliónov, ale je možné, že by Slovenská republika definitívne prišla o tie peniaze, pretože ten návrh, keby nadobudol účinnosť, tak už by sa to stalo, už by sa to nedalo napraviť. Teraz sa to dá napraviť. Síce by sa to nemalo robiť takto prílepkami, ale zrušiť ten zrušujúci zákon treba a keď sa to udeje, tak sa to napraví a nebude problém potom s peniazmi z plánu obnovy, ale keby sme nediskutovali tak obsiahlo a keby sme, keby Ústavný súd nepozastavil účinnosť, tak už by tie peniaze boli zrejme definitívne fuč a veľmi dobre si povedala, že teraz by tu mal sedieť pán minister vnútra Matúš Šutaj Eštok a vysvetľovať to, obhajovať to. Ja to opäť porovnám s ministrom obrany Kaliňákom, ktorý tu v decembri, keď presadzoval svoj prílepok k návrhu zákona o obchodnom registri, ktorý sa týkal obranných aktívnych záloh, bol to prílepok, ale prišiel sem, vysvetľoval to, tiež zle, ale úplne iná úroveň.

Ďakujem kolegom a kolegyniam za faktické poznámky a väčšina alebo veľká časť sa točila práve okolo tých prílepkov. A tu by som chcel pripomenúť, že explicitný zákaz prílepkov sa dostal do zákona o rokovacom poriadku v roku 2015. Bol zdôvodnený, tá novela bola zdôvodnená tak, že do rokovacieho poriadku sa explicitne ustanovuje, že pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona. Ide o obmedzenie predkladania tzv. prílepkov, čiže vecne nesúvisiacich noviel. Ak by takáto situácia nastala, predsedajúci nedá o návrhu hlasovať. O námietke poslanca, ktorý návrh podal proti tomuto rozhodnutiu, rozhodne Národná rada bez rozpravy. Vzhľadom na to, že hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch podaných na schôdzi Národnej rady sa môže najskôr po uplynutí 48 hodín od ich podania v rozprave. Zaujímavé, že? Sa vytvára v tomto štádiu legislatívneho procesu časový priestor na vecné posúdenie podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Na tomto návrhu je zaujímavé to, že mal troch predkladateľov. A okrem nebohého pána poslanca Číža, poslankyne Laššákovej, ktorá medzičasom bola na Ústavnom súde a už nie je a za dva a pol roka nebola schopná Národná rada zvoliť niekoho, kto by išiel na Ústavný súd, tak tretím predkladateľom, alebo dokonca prvým predkladateľom tohto návrhu zákona, ktorý zakázal prílepky, bol pán poslanec, vtedy predseda Národnej rady a dnes prezident, Peter Pellegrini. Čiže vďaka Petrovi Pellegrinimu máme v zákone o rokovacom poriadku zákaz prílepkov. Napriek tomu, jeho koaliční partneri tento zákaz neustále porušujú a on tie zákony obvykle pod... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

(Ruch v sále.) Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil k návrhu novely zákona o alebo novely Trestného zákona, ktorá sa pôvodne teda týkala vojnových hrobov. Máme tu na stole desať prílepkov. Začal by som tým, že minulý týždeň prezidentská kancelária informovala, že včera o štrnástej hodine sa v prezidentskom paláci uskutoční stretnutie pána prezidenta Petra Pellegriniho s pánom predsedom Národnej rady Richardom Rašim na tému "Stav legislatívneho procesu a s tým spojené nevyriešené témy". Včera bolo avizované, že stretnutie sa neuskutoční, bolo zrušené. No, naozaj by bolo zaujímavé, keby včera pán prezident a pán predseda Národnej rady spolu diskutovali o stave legislatívneho procesu a o tom ako treba zlepšiť legislatívny proces, ako, aké sú rezervy. A na druhý deň by vládna koalícia opäť raz okato porušila všetky pravidlá legislatívneho procesu, keď ide cez novelu Trestného zákona, cez prílepky k novele Trestného zákona ošetrovať nestíhajúci projekt týkajúci sa Národného centra zdravotníckych informácií a dokonca aj zrušiť zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Tak najprv mi dovoľte pár slov k tomu samotnému pôvodnému návrhu zákona k tomu pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Šimka, ktorý ako jediný z pozmeňujúcich návrhov je pozmeňujúcim návrhom z hľadiska formy aké predpokladá zákon o rokovacom poriadku, lebo sa týka toho pôvodného návrhu zákona. Netýka sa iných zákonov, ktoré obsahovo nijako nesúvisia s pôvodným návrhom zákona. Ja som k tomu vystúpil aj v prvom čítaní a chcel by som zopakovať, že nie je pravda, že dnes nemožno postihovať poškodzovanie vojnových hrobov, že dnes nie je možné postihovať trestnoprávne, postihovať poškodzovanie pamätníkov a aj sa to deje. Aj sú ľudia za to postihovaní, dokonca sú postihovaní aj v trestnoprávnej rovine. Máme trestné činy hanobenia miesta posledného odpočinku, poškodzovania cudzej veci alebo poškodzovania kultúrnej pamiatky. A spor nie je o tom, či sa majú alebo nemajú poškodzovať vojnové hroby. Samozrejme, že sa nemajú poškodzovať vojnové hroby ani žiadne iné hroby sa nemajú poškodzovať nie len vojnové hroby. Spor nie je o tom, či sa majú poškodzovať alebo nemajú poškodzovať pamätníky, ktoré pripomínajú vojnové udalosti, oslobodzovanie našej krajiny, Holokaust alebo akékoľvek iné pamätníky. Samozrejme, že ani hroby ani pamätníky sa nemajú poškodzovať. To, čo je za návrhom zákona o ktorom práve rokujeme, nie je spor o vojnové hroby a pamätníky, ale spor o kosáky a kladivá. Je to spor o tom, či na vojnových hroboch a na pamätníkoch majú byť komunistické symboly, majú byť symboly totalitnej ideológie a zločineckého režimu, ktorý na našom území vládol štyri desaťročia. Na nových už nemôže byť, nemôžu byť, lebo to sme zákonom zakázali. Ale žiaľ, na niektorých z minulosti tie komunistické symboly naďalej existujú. A úplne konkrétne tento návrh súvisí s pamätníkom v Košiciach, kde opakovane sú strhávané komunistické symboly z toho pamätníka a evidentne sa to koaličným poslancom nepáči. Ja som to nazval v minulo vystúpení, teda v prvom čítaní Lex Kalmus, a som presvedčený, že toto je hlavný impulz, prečo koalícia prichádza s tým návrhom. Lebo ako hovorím, už dnes je možné postihovať poškodzovanie vojnových hrobov akýchkoľvek pamätníkov, ale chcete to mať prísnejšie. Práve preto, že nechcete chrániť vojnové hroby, chcete chrániť komunistické symboly. A je to taký dvojaký meter v pristupovaní k zákazu symboliky komunistickej a nacistickej totality. Veď na našom území sú pochovaní aj vojaci, ktorí bojovali za nacistické Nemecko, ale nikomu ani nenapadne, že by na ich hroboch mohli byť hákové kríže alebo iná symbolika spojená s nacistickým alebo fašistickým režimom. A nacistická a fašistická symbolika je stíhaná oveľa prísnejšie ako symbolika spojená s komunistickým režimom.
Teraz k tým pozmeňujúcim návrhom. Sme v druhom čítaní, v druhom čítaní sa predkladajú pozmeňujúce návrhy. Jediný pozmeňujúci návrh, ktorý súvisí s návrhom zákona a ktorý je normálnym pozmeňujúcim návrhom s formálneho hľadiska, je pozmeňujúci návrh pána poslanca Šimka. Tie ďalšie dva pozmeňujúce návrhy. Jeden, ktorý už prečítal pán poslanec Svoboda a ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý prečíta niekto z dvojice poslancov Demečko, Bartek, sú prílepky. Dokopy desať prílepkov. Deväť prílepkov je obsiahnutých v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý prečítal pán poslanec Svoboda, týkajú sa nie Trestného zákona, nie ochrany vojnových hrobov a pamätníkov. Týkajú sa Národného centra zdravotníckych informácií týkajúc sa projektu, ktorý táto vláda nestíha zrealizovať. Týkajú sa posunu účinnosti. Týkajú sa babráctva tejto vlády, nie niečoho, čo by bolo riešené v návrhu zákona. Čiže evidentne ide o prílepky. Je tam celkovo deväť prílepkov. Kompetentnejší k tomu sú, sú ľudia, kompetentnejší vyjadriť sa k tomu sú poslanci, ktorí sa venujú informačným technológiám, ktorí sa venujú zdravotníctvu a ktorým prinajmenšom niektorým z nich bolo znemožnené, aby sa prihlásili do rozpravy písomne. Pretože pôvodne sme mali začať rokovať o opozičných návrhov zákonov, tak to bolo schválené na konci alebo na, na, kým sa, kým bola prerušená schôdza vo februári. A hneď na začiatku schôdze bolo, bol zmenený program, bol predradený bod poslanecký návrh novely Trestného zákona, ku ktorému neboli prihlásení zväčša poslanci, ktorí sa venujú zdravotníctvu, neboli prihlásení poslanci, ktorí sa venujú informačným technológiám písomne. A lebo prečo, prečo by sa hlásili k bodu, ktorý sa netýka problematiky ktorej sa venujú. A pán predseda Národnej rady Raši predložil ten pozmeňujúci návrh, nechal ho odhlasovať, teda procedurálny návrh. Nedal slovo pani poslankyni Mesterovej a rovno otvoril rozpravu a keď ona vystúpila s pro, s procedurálnym návrhom, aby aspoň päť minút bola prestávka, aby sa mohli prihlásiť do rozpravy aj ďalší poslanci, lebo vtedy sme už mohli tušiť, že k nemu budú prílepky aj prílepky, ktoré sa týkajú NCZI aj prílepok, ktorý sa týka zrušenia zákona ktorým bol zrušený Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, tak pán predseda Raši už konštatoval iba to, že už bola rozprava otvorená, už sa s tým nedá nič robiť. Takýto postup je nekorektný a len to potvrdzuje, že prečo sú zakázané prílepky. No práve preto, že v normálnom legislatívnom procese by sa obsahovo k tým návrhom mohli vyjadriť poslanci v prvom čítaní, vo výboroch, v druhom čítaní alebo aspoň by mohli vedieť, že sa o niečom takom bude, bude rokovať, tak by sa prihlásili písomne. Teraz tú možnosť nedostali. Môžu sa samozrejme, prihlásiť do rozpravy ústne, keď skončí, skončia vystúpenia písomne prihlásených poslancov. Môžu sa prihlásiť do tretieho čítania. Do tretieho čítania sa možno prihlásiť k čomukoľvek, lebo pozmeňujúci návrh pána poslanca Šimka úplne prekopáva a mení ten pôvodný návrh, čiže kto sa chce venovať vojnovým hrobom, bude sa môcť aj v treťom čítaní venovať vojnovým hrobom, keďže ten pozmeňujúci návrh bude schválený. Kto sa chce venovať NCZI bude sa môcť venovať, lebo to je tiež pozmeňujúci návrh. A kto sa chce venovať Úradu na ochranu oznamovateľov a jeho zrušeniu a zrušeniu jeho zrušenia, tak to bude môcť tiež robiť v treťom čítaní.
No, a teraz k tomu z môjho pohľadu podstatnému, nebudem sa vecne venovať NCZI, lebo teda necítim sa kvalifikovaný dostatočne aj v téme zdravotníctva ani v téme informačných technológií, ale k tomu najstručnejšiemu, ale pomerne závažnému a úplne bizarnému zákonu alebo teda bodu a pozmeňujúcemu návrhu pánov poslancov Demečka a Barteka, ktorý navrhuje zrušiť zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona a tak ďalej. Čiže zrušiť ten zákon, ktorý Národná rada v decembri zrušila Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Viacerým nám to udrelo do očí, že ide o pochovávanie legislatívnej mŕtvoly do zákona, ktorý sa týka vojnových hrobov. Skoro by aj človek zauvažoval, že či v tomto prípade naozaj ide o prílepok, a či to nejako nesúvisí, lebo veď legislatívna mŕtvola, hroby, voj, dokonca vojnové hroby a tá legislatívna mŕtvola vlastne tiež padla vo vojne. Pa, konkrétne vo vojne, ktorú vládna koalícia vedie proti spravodlivosti a právnemu štátu. Je tam veľa obetí a jedna z tých obetí je aj táto legislatívna mŕtvola. Takže ešte raz, pochovávanie legislatívnej mŕtvoly, ktorá padla vo vojne vládnej koalície proti spravodlivosti a právnemu štátu do zákona, ktorý sa týka vojnových hrobov. Veľmi výstižné. Ako obraz je to pekné, ale z hľadiska zákona o rokovacom poriadku jednoznačne ide o prílepok a § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku hovorí, že pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona. Upozorňujem, že oba pozmeňujúce návrhy aj pozmeňujúci návrh pána poslanca Svobodu, aj pozmeňujúci návrh pánov poslancov Demečka a Barteka sú prílepkami, sú v rozpore s § 94 ods. 3 a ako hovorí hneď nasledujúci odsek, ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa ods. 2 alebo ods. 3, čo je prípad týchto dvoch pozmeňujúcich návrhov, predsedajúci nedá o ňom hlasovať, takže chcem týmto...
===== ... sú prílepkami, sú v rozpore s § 94 ods. 3 a ako hovorí hneď nasledujúci odsek, ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa odseku 2 alebo odseku 3, čo je prípad týchto dvoch pozmeňujúcich návrhov, predsedajúci nedá o ňom hlasovať, takže chcem týmto upozorniť aj pána spravodajcu, dúfam, že tu nejaký spravodajca je, lebo nesedí na svojom mieste, áno, je tu pani poslankyňa, dobre, tak upozorňujem pani spravodajkyňu a upozorňujem aj odbor legislatívy a aproximácie práva, že tieto dva pozmeňujúce návrhy nie sú v súlade s § 94 ods. 3 a teda v zmysle § 94 ods. 4 nie je možné ani o jednom, ani o druhom dať hlasovať. Všetci vieme, ako to dopadne. A zároveň by som a tu by som opäť poprosil o zachovanie pozornosti aj pani spravodajkyňa, aj odboru legislatívy chcel dať dva návrhy v zmysle § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku jednaj v zmysle písmena b) navrhujem, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o návrhu zákona a v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) navrhujem, ak teda nebude schválený tento prvý návrh, vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. No a teraz späť k tomu pozmeňujúcemu návrhu pánov poslancov Demečka a Barteka, ktorým sa má zrušiť zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Obsahovo je to dobrá vec. Je to výborná vec. Ten návrh, ktorý ste schválili v decembri, a keď ho pán prezident Pellegrini vetoval, tak ste prelomili jeho veto a schválili ho znovu, ten je úplne zlý. Je čisto účelový, jeho jediným zmyslom je zbaviť sa súčasnej šéfky Úradu na ochranu oznamovateľov pani Dlugošovej, dosadiť si tam svojho človeka a je vám úplne jedno, aké to bude mať dopady na ochranu oznamovateľov, aké by to malo dopady na ochranu obetí trestných činov, ktoré ste tam napchali, chceli ste použiť ten istý model, aký ste použili pri zbavení sa generálneho riaditeľa RTVS pána Machaja, že ste zrušili celú inštitúciu, lebo tušili ste, že nemôžete ho len tak odvolať, zákon vám to neumožňoval, tak ste zrušili celú inštitúciu a miesto RTVS spravili STVR, politicky ju ovládli a dosadili si tam svoju generálnu riaditeľku pani Flašíkovú. Tam vám to prešlo, tam dokonca ani Ústavný súd nezasiahol, tak ste si povedali, prečo to neskúsiť aj pri Úrade na ochranu oznamovateľov. Tak ste to skúsili, spravili ste to v skrátenom legislatívnom konaní, hoci neexistovali žiadne dôvody na skrátené legislatívne konanie, neexistovali dôvody na vynechanie medzirezortného pripomienkového konania a medzirezortné pripomienkové konanie a akákoľvek predchádzajúca verejná diskusia boli vynechané, nekonali sa, hoci tiež na to neboli žiadne dôvody, aby nebolo medzirezortné pripomienkové konanie a argumentovali ste, že sú ohrozené práva obetí trestných činov, ale práve naopak týmto zákonom a tým, že bol schvaľovaný v skrátenom legislatívnom konaní, boli ohrozené práva obetí trestných činov, lebo hrozilo, že by nebola zabezpečená ich dôsledná ochrana a rovnako boli ohrozené týmto postupom práva oznamovateľov protispoločenskej činnosti, lebo miesto toho, aby ich práva chránila nezávislá inštitúcia, ktorou v tejto chvíli Úrad na ochranu oznamovateľov je, by ochrana práv oznamovateľov protispoločenskej činnosti prešla na nový úrad, ktorý by bol politicky obsadený a riadený politickým nominantom súčasnej vládnej koalície. Čiže z hľadiska procesného to bolo absolútne neprijateľné, absolútne v rozpore s tým, čo sa píše v zákone o rokovacom poriadku, dokonca ako sme sa dozvedeli aj potom z rozhodnutia Ústavného súdu, možno bol celý ten proces protiústavný a z hľadiska obsahu išlo o politicky účelový ťah, ktorý by nijako nepomohlo ani oznamovateľom protispoločenskej činnosti, ani obetiam trestných činov, ani v boji proti korupcii a práve naopak všetky tieto parametre by nadobudnutie účinnosti vami schváleného zákona ešte zhoršilo. A nemôžete povedať, že ste na to neboli upozorňovaní. Riaditeľku alebo teda predsedníčku úradu pani Dlugošovú ste nepustili k slovu, hoci tu boli návrhy, aby sa mohla vyjadriť v pléne, hoci dvakrát bol pokus, aby sa mohla vyjadriť na pôde ústavnoprávneho výboru, všetko ste odmietli, čiže má sa zrušiť úrad a na novo vystavať nejaký iný veľmi podobný úrad a samotný úrad respektíve jeho predsedníčka k tomu na pôde parlamentu nemôže povedať ani slovo. To je vaša predstava o diskusii, o demokracii a o rešpektovaní iného názoru. Ale aj mimo parlamentu, aj na pôde parlamentu ste boli upozorňovaní na to, že ten návrh je zlý, že ten návrh môže byť v rozpore s ústavou, že ten návrh môže byť v rozpore s európskym právom, že môže byť v rozpore s našimi záväzkami voči Európskej únii, hovorili to opoziční poslanci a poslankyne, zvonka to hovorila predsedníčka úradu pani Dlugošová, hovorila o tom odborná verejnosť, hovorili o tom prokurátori, hovorila o tom občianska verejnosť a vyjadrenia boli aj zo strany Európskej komisie, napriek tomu ste si ten návrh schválili. Upozornil vás pán prezident, že to nie je v poriadku a vetoval zákon ako celok. Veto pána prezidenta ste prelomili a schválili zákon znova. No a čo sa stalo? Ústavný súd aj Európska komisia potvrdili opodstatnenosť všetkých výhrad, ktorí boli vyslovené na adresu toho zákona, ktorým ste chceli zlikvidovať úrad a nahradiť ho nejakým iným na čele, ktorého bude stáť váš politický nominant. Opozícia sa obrátila na Ústavný súd, aj verejný ochranca práv sa obrátil a Ústavný súd pozastavil účinnosť zákona ako celku a teraz bude rozhodovať alebo by rozhodoval, keby ste si neschválili tento prílepok dnes a rozhodoval by možno celé týždne alebo mesiace o tom, či ten zákon je alebo nie je v rozpore s ústavou. A pritom aj samotný Ústavný súd si uvedomuje, že pozastavenie účinnosti zákona je niečo, čo má robiť iba úplne výnimočne, nie je to bežná vec. Keď niekto namieta nesúlad nejakého schváleného zákona s ústavou, tak obvykle Ústavný súd nezasiahne do právomoci zákonodarcu a nepozastaví účinnosť, robí to veľmi zdržanlivo a napriek tomu v tomto prípade pozastavil účinnosť, lebo si uvedomoval vážne následky, ktoré by malo, ak by došlo k nadobudnutiu účinnosti vášho zákona z decembra, a ktoré by už nebolo možné napraviť. Lebo úrad by už bol zrušení, aj keby bol potom Ústavný súd konštatoval neskôr, že zákon bol v rozpore s ústavou, proces, ktorým bol schvaľovaný, bol v rozpore s ústavou, už by sa s tým vlastne nedalo nič robiť. Bolo by to nereparovateľné. Ale to vás až tak nevyrušilo, teda určite vás to nahnevalo, že vám Ústavný súd prekazil vašu politickú pomstu predsedníčke úradu, ale viacej vás vyrušilo to, že zasiahla Európska komisia a Európska komisia pozastavila časť platby z Plánu obnovy vo výške 590 miliónov eur a peniaze to je niečo, na čo vládna koalícia počúva, tak zrazu ste si uvedomili, že ten zákon vám komplikuje život a pán premiér Fico povedal, že je to legislatívna mŕtvola a legislatívnej mŕtvoly sa treba zbaviť. Legislatívnu mŕtvolu treba pochovať. Áno, stane sa, že je schválený nejaký zákon a potom si parlamentná väčšina uvedomí, že ten zákon je zlý, dajme na bok teraz tie motívy, dôvody a okolnosti, za akých si to uvedomila a ide to zmeniť, ide ten zákon zrušiť. Celý zákon zrušiť. Nie ho opraviť, nie ho zmeniť, celý zákon zrušiť a ako sa ruší zákon. No predloží sa do parlamentu návrh zákona, ktorým sa ten zákon zruší. Notabene v situácii, keď ten zlý zákon ešte ani nenadobudol účinnosť a hoci sa teda dotýka noviel aj ďalších zákonov, nie je to potrebné riešiť, jednoducho napíšete veľmi stručný návrh zákona, zrušuje sa ten a ten zákon čl. 2 zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov. Jednoduché. Dá sa to urobiť aj v tomto prípade a my sme to tak urobili. Minulý týždeň sme takýto návrh zákona spolu s pani poslankyňou Máriou Kolíkovou doručili do podateľne Národnej rady a navrhli sme, aby o ňom Národná rada rokovala a teda aby sme to neodkladali, tak sme zároveň vyzvali vládu, aby navrhla parlamentu urobiť k tomuto nášmu návrhu zákona skrátené legislatívne konanie, lebo v tomto prípade naozaj existujú dôvody na skrátené legislatívne konanie. Pretože mimoriadne okolnosti tu sú, ide o zákon, ktorý bol schválený Národnou radou a potom bola pozastavená jeho účinnosť Ústavným súdom, Ústavný súd vyjadril vážne pochybnosti o súlade toho návrhu zákona a o tom procese, ktorý sprevádzalo schválenie návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky. Európska komisia pozastavila časť platby z Plánu obnovy vo výške 590 miliónov eur. Čiže sú tam mimoriadne okolnosti, hrozia štátu značné hospodárske škody, 590 miliónov eur je značná hospodárska škoda, ktorú môže utrpieť Slovenská republika, dokonca sú ohrozené základné práva a slobody, keďže sú ohrozené práva oznamovateľov tým, že by bola zrušená nezávislá inštitúcia, ktorá ich má chrániť a možno aj práva obetí trestných činov, ak by došlo napríklad k zrušeniu pozastavenia účinnosti alebo ak by Ústavný súd konštatoval, že zákon je v poriadku, lebo aj to sa teoreticky mohlo stať. Čiže sú dôvody na to, aby sa konalo skrátené legislatívne konanie. Vy tu na každej schôdzi dávate niekoľko návrhov na skrátené legislatívne konanie vláda, lebo iba vláda to môže navrhnúť, vy im to vždy odmávate, myslím vás, koaliční poslanci, ale robíte to skoro vždy iba v prípade, keď nie sú zákonom stanovené dôvody na skrátené legislatívne konanie. Len si nejaké vymyslíte, lebo papier znesie veľa, tak niečo tam napíšete, ale v skutočnosti tie dôvody na skrátené legislatívne konanie neexistujú skoro pri žiadnom z vami schválených návrhov na skrátené legislatívne konanie. A raz, raz, keď by boli dôvody na skrátené legislatívne konanie, tak nejdete tým postupom, že by ste navrhli skrátené legislatívne konanie, na ktoré by boli zákonom stanovené dôvody a za ktoré by zahlasovala zrejme aj väčšina opozície, lebo áno aj my chceme zrušiť ten zlý zákon, ktorým ste sa pokúsili zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov, aj my sa domnievame, že sú dôvody na to, aby sa to urobilo čím skôr, a že sú dokonca dôvody na to, aby sa o tom rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní. Ale nie. V prípade, keď by malo ísť o skrátené legislatívne konanie vo veci, keď je naňho dôvod, tak nejdete cestou skráteného legislatívneho konania a zjednodušíte si to tým, že idete cestou prílepku, ktorý tu bude o chvíľu alebo o pár desiatok minút alebo o pár hodín prečítaný, a ktorý je zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady zakázaný. Skrátené legislatívne konanie tam je to vecou posúdenia dôvodov. Či sú alebo nie sú zákonom stanovené dôvody, mimoriadne okolnosti a nejaké dôvody typu hroziace hospodárske škody alebo ohrozené základné práva až slobody alebo ohrozená bezpečnosť, tak sa má vždy posúdiť, sú tie dôvody alebo nie sú tie dôvody. Ale prílepky sú zakázané. Bodka. Nemožno predložiť taký pozmeňujúci návrh. Napriek tomu to opakovane robíte, napriek tomu opakovane predkladáte prílepky a na naše námietky reagujete tak, že síce pán predsedajúci povie, že alebo pán spravodajca, neviem, aký bude scenár dnes o sedemnástej, že o tomto pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Demečku alebo Barteka nemožno dať hlasovať, lebo nie je v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, príslušný predkladateľ pozmeňujúceho návrh povie námietka, pán predseda dá hlasovať o námietke a samozrejme koaličná väčšina odhlasuje, že sa bude hlasovať aj o prílepku, hoci prílepok je zákonom o rokovacom poriadku zakázaný. A čo by vás to stálo? No stálo by vás to to, že ak by ste a nemuseli ste dať ten náš návrh, je my jasné, že vláda, ak by dala návrh na skrátené legislatívne konanie ...
===== že sa bude hlasovať aj o prílepku, hoci prílepok je zákonom o rokovacom poriadku zakázaný.
A čo by vás to stálo? No stálo by vás to to, že ak by ste, a nemuseli ste dať ten náš návrh, je mi jasné, že vláda ak by dala návrh na skrátené legislatívne konanie, tak by ho asi nedala k opozičnému návrhu zákona, hoci jeho obsah je v podstate zhodný. Pozrite si náš návrh, pozrite si pozmeňujúci návrh poslancov Demečku a Barteka, obsahovo je to to isté. Však čo už tam vymyslíte. Zrušuje sa zákon, účinnosť ihneď. Je to to isté. No tak vláda mohla navrhnúť takýto zákon. Vláda mohla navrhnúť skrátené legislatívne konanie k vlastnému návrhu zákona a nepochybne by to bolo parlamentom schválené. Akurát že by to znamenalo, že by sa najprv rokovalo o návrhu na skrátené legislatívne konanie, potom by sa rokovalo o návrhu zákona v prvom čítaní, potom by to išlo do výborov a potom by to bolo schválené v druhom a treťom čítaní. A to sa vám zdá príliš dlhé, lebo však vy ste plánovali, že budete mať voľno dva mesiace, teraz ste tu museli prísť na jeden celý pracovný deň, opozícia tu bude aj zvyšok týždňa, a keď, keď ste to vopchali do prílepku, no tak to sfúknete behom jedného dňa, behom pár hodín, pár vystúpení opozičných, opozičných poslancov, hoci by vám to takisto prešlo, no možno by to o tých pár hodín ešte ďalších trvalo viac. Ale vy kašlete na ústavu, kašlete na pravidlá a ešte aj keď idete urobiť dobrú vec, tak to nedokážete urobiť normálnym, korektným spôsobom, ale aj tú dobrú vec urobíte spôsobom, že pri tom porušíte pravidlá a opäť znásilníte pravidlá legislatívneho procesu.

(Ruch v sále.) Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil k návrhu novely zákona o alebo novely Trestného zákona, ktorá sa pôvodne teda týkala vojnových hrobov. Máme tu na stole desať prílepkov. Začal by som tým, že minulý týždeň prezidentská kancelária informovala, že včera o štrnástej hodine sa v prezidentskom paláci uskutoční stretnutie pána prezidenta Petra Pellegriniho s pánom predsedom Národnej rady Richardom Rašim na tému "Stav legislatívneho procesu a s tým spojené nevyriešené témy". Včera bolo avizované, že stretnutie sa neuskutoční, bolo zrušené. No, naozaj by bolo zaujímavé, keby včera pán prezident a pán predseda Národnej rady spolu diskutovali o stave legislatívneho procesu a o tom ako treba zlepšiť legislatívny proces, ako, aké sú rezervy. A na druhý deň by vládna koalícia opäť raz okato porušila všetky pravidlá legislatívneho procesu, keď ide cez novelu Trestného zákona, cez prílepky k novele Trestného zákona ošetrovať nestíhajúci projekt týkajúci sa Národného centra zdravotníckych informácií a dokonca aj zrušiť zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Tak najprv mi dovoľte pár slov k tomu samotnému pôvodnému návrhu zákona k tomu pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Šimka, ktorý ako jediný z pozmeňujúcich návrhov je pozmeňujúcim návrhom z hľadiska formy aké predpokladá zákon o rokovacom poriadku, lebo sa týka toho pôvodného návrhu zákona. Netýka sa iných zákonov, ktoré obsahovo nijako nesúvisia s pôvodným návrhom zákona. Ja som k tomu vystúpil aj v prvom čítaní a chcel by som zopakovať, že nie je pravda, že dnes nemožno postihovať poškodzovanie vojnových hrobov, že dnes nie je možné postihovať trestnoprávne, postihovať poškodzovanie pamätníkov a aj sa to deje. Aj sú ľudia za to postihovaní, dokonca sú postihovaní aj v trestnoprávnej rovine. Máme trestné činy hanobenia miesta posledného odpočinku, poškodzovania cudzej veci alebo poškodzovania kultúrnej pamiatky. A spor nie je o tom, či sa majú alebo nemajú poškodzovať vojnové hroby. Samozrejme, že sa nemajú poškodzovať vojnové hroby ani žiadne iné hroby sa nemajú poškodzovať nie len vojnové hroby. Spor nie je o tom, či sa majú poškodzovať alebo nemajú poškodzovať pamätníky, ktoré pripomínajú vojnové udalosti, oslobodzovanie našej krajiny, Holokaust alebo akékoľvek iné pamätníky. Samozrejme, že ani hroby ani pamätníky sa nemajú poškodzovať. To, čo je za návrhom zákona o ktorom práve rokujeme, nie je spor o vojnové hroby a pamätníky, ale spor o kosáky a kladivá. Je to spor o tom, či na vojnových hroboch a na pamätníkoch majú byť komunistické symboly, majú byť symboly totalitnej ideológie a zločineckého režimu, ktorý na našom území vládol štyri desaťročia. Na nových už nemôže byť, nemôžu byť, lebo to sme zákonom zakázali. Ale žiaľ, na niektorých z minulosti tie komunistické symboly naďalej existujú. A úplne konkrétne tento návrh súvisí s pamätníkom v Košiciach, kde opakovane sú strhávané komunistické symboly z toho pamätníka a evidentne sa to koaličným poslancom nepáči. Ja som to nazval v minulo vystúpení, teda v prvom čítaní Lex Kalmus, a som presvedčený, že toto je hlavný impulz, prečo koalícia prichádza s tým návrhom. Lebo ako hovorím, už dnes je možné postihovať poškodzovanie vojnových hrobov akýchkoľvek pamätníkov, ale chcete to mať prísnejšie. Práve preto, že nechcete chrániť vojnové hroby, chcete chrániť komunistické symboly. A je to taký dvojaký meter v pristupovaní k zákazu symboliky komunistickej a nacistickej totality. Veď na našom území sú pochovaní aj vojaci, ktorí bojovali za nacistické Nemecko, ale nikomu ani nenapadne, že by na ich hroboch mohli byť hákové kríže alebo iná symbolika spojená s nacistickým alebo fašistickým režimom. A nacistická a fašistická symbolika je stíhaná oveľa prísnejšie ako symbolika spojená s komunistickým režimom.
Teraz k tým pozmeňujúcim návrhom. Sme v druhom čítaní, v druhom čítaní sa predkladajú pozmeňujúce návrhy. Jediný pozmeňujúci návrh, ktorý súvisí s návrhom zákona a ktorý je normálnym pozmeňujúcim návrhom s formálneho hľadiska, je pozmeňujúci návrh pána poslanca Šimka. Tie ďalšie dva pozmeňujúce návrhy. Jeden, ktorý už prečítal pán poslanec Svoboda a ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý prečíta niekto z dvojice poslancov Demečko, Bartek, sú prílepky. Dokopy desať prílepkov. Deväť prílepkov je obsiahnutých v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý prečítal pán poslanec Svoboda, týkajú sa nie Trestného zákona, nie ochrany vojnových hrobov a pamätníkov. Týkajú sa Národného centra zdravotníckych informácií týkajúc sa projektu, ktorý táto vláda nestíha zrealizovať. Týkajú sa posunu účinnosti. Týkajú sa babráctva tejto vlády, nie niečoho, čo by bolo riešené v návrhu zákona. Čiže evidentne ide o prílepky. Je tam celkovo deväť prílepkov. Kompetentnejší k tomu sú, sú ľudia, kompetentnejší vyjadriť sa k tomu sú poslanci, ktorí sa venujú informačným technológiám, ktorí sa venujú zdravotníctvu a ktorým prinajmenšom niektorým z nich bolo znemožnené, aby sa prihlásili do rozpravy písomne. Pretože pôvodne sme mali začať rokovať o opozičných návrhov zákonov, tak to bolo schválené na konci alebo na, na, kým sa, kým bola prerušená schôdza vo februári. A hneď na začiatku schôdze bolo, bol zmenený program, bol predradený bod poslanecký návrh novely Trestného zákona, ku ktorému neboli prihlásení zväčša poslanci, ktorí sa venujú zdravotníctvu, neboli prihlásení poslanci, ktorí sa venujú informačným technológiám písomne. A lebo prečo, prečo by sa hlásili k bodu, ktorý sa netýka problematiky ktorej sa venujú. A pán predseda Národnej rady Raši predložil ten pozmeňujúci návrh, nechal ho odhlasovať, teda procedurálny návrh. Nedal slovo pani poslankyni Mesterovej a rovno otvoril rozpravu a keď ona vystúpila s pro, s procedurálnym návrhom, aby aspoň päť minút bola prestávka, aby sa mohli prihlásiť do rozpravy aj ďalší poslanci, lebo vtedy sme už mohli tušiť, že k nemu budú prílepky aj prílepky, ktoré sa týkajú NCZI aj prílepok, ktorý sa týka zrušenia zákona ktorým bol zrušený Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, tak pán predseda Raši už konštatoval iba to, že už bola rozprava otvorená, už sa s tým nedá nič robiť. Takýto postup je nekorektný a len to potvrdzuje, že prečo sú zakázané prílepky. No práve preto, že v normálnom legislatívnom procese by sa obsahovo k tým návrhom mohli vyjadriť poslanci v prvom čítaní, vo výboroch, v druhom čítaní alebo aspoň by mohli vedieť, že sa o niečom takom bude, bude rokovať, tak by sa prihlásili písomne. Teraz tú možnosť nedostali. Môžu sa samozrejme, prihlásiť do rozpravy ústne, keď skončí, skončia vystúpenia písomne prihlásených poslancov. Môžu sa prihlásiť do tretieho čítania. Do tretieho čítania sa možno prihlásiť k čomukoľvek, lebo pozmeňujúci návrh pána poslanca Šimka úplne prekopáva a mení ten pôvodný návrh, čiže kto sa chce venovať vojnovým hrobom, bude sa môcť aj v treťom čítaní venovať vojnovým hrobom, keďže ten pozmeňujúci návrh bude schválený. Kto sa chce venovať NCZI bude sa môcť venovať, lebo to je tiež pozmeňujúci návrh. A kto sa chce venovať Úradu na ochranu oznamovateľov a jeho zrušeniu a zrušeniu jeho zrušenia, tak to bude môcť tiež robiť v treťom čítaní.
No, a teraz k tomu z môjho pohľadu podstatnému, nebudem sa vecne venovať NCZI, lebo teda necítim sa kvalifikovaný dostatočne aj v téme zdravotníctva ani v téme informačných technológií, ale k tomu najstručnejšiemu, ale pomerne závažnému a úplne bizarnému zákonu alebo teda bodu a pozmeňujúcemu návrhu pánov poslancov Demečka a Barteka, ktorý navrhuje zrušiť zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona a tak ďalej. Čiže zrušiť ten zákon, ktorý Národná rada v decembri zrušila Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Viacerým nám to udrelo do očí, že ide o pochovávanie legislatívnej mŕtvoly do zákona, ktorý sa týka vojnových hrobov. Skoro by aj človek zauvažoval, že či v tomto prípade naozaj ide o prílepok, a či to nejako nesúvisí, lebo veď legislatívna mŕtvola, hroby, voj, dokonca vojnové hroby a tá legislatívna mŕtvola vlastne tiež padla vo vojne. Pa, konkrétne vo vojne, ktorú vládna koalícia vedie proti spravodlivosti a právnemu štátu. Je tam veľa obetí a jedna z tých obetí je aj táto legislatívna mŕtvola. Takže ešte raz, pochovávanie legislatívnej mŕtvoly, ktorá padla vo vojne vládnej koalície proti spravodlivosti a právnemu štátu do zákona, ktorý sa týka vojnových hrobov. Veľmi výstižné. Ako obraz je to pekné, ale z hľadiska zákona o rokovacom poriadku jednoznačne ide o prílepok a § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku hovorí, že pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona. Upozorňujem, že oba pozmeňujúce návrhy aj pozmeňujúci návrh pána poslanca Svobodu, aj pozmeňujúci návrh pánov poslancov Demečka a Barteka sú prílepkami, sú v rozpore s § 94 ods. 3 a ako hovorí hneď nasledujúci odsek, ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa ods. 2 alebo ods. 3, čo je prípad týchto dvoch pozmeňujúcich návrhov, predsedajúci nedá o ňom hlasovať, takže chcem týmto...
===== ... sú prílepkami, sú v rozpore s § 94 ods. 3 a ako hovorí hneď nasledujúci odsek, ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa odseku 2 alebo odseku 3, čo je prípad týchto dvoch pozmeňujúcich návrhov, predsedajúci nedá o ňom hlasovať, takže chcem týmto upozorniť aj pána spravodajcu, dúfam, že tu nejaký spravodajca je, lebo nesedí na svojom mieste, áno, je tu pani poslankyňa, dobre, tak upozorňujem pani spravodajkyňu a upozorňujem aj odbor legislatívy a aproximácie práva, že tieto dva pozmeňujúce návrhy nie sú v súlade s § 94 ods. 3 a teda v zmysle § 94 ods. 4 nie je možné ani o jednom, ani o druhom dať hlasovať. Všetci vieme, ako to dopadne. A zároveň by som a tu by som opäť poprosil o zachovanie pozornosti aj pani spravodajkyňa, aj odboru legislatívy chcel dať dva návrhy v zmysle § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku jednaj v zmysle písmena b) navrhujem, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o návrhu zákona a v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) navrhujem, ak teda nebude schválený tento prvý návrh, vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. No a teraz späť k tomu pozmeňujúcemu návrhu pánov poslancov Demečka a Barteka, ktorým sa má zrušiť zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Obsahovo je to dobrá vec. Je to výborná vec. Ten návrh, ktorý ste schválili v decembri, a keď ho pán prezident Pellegrini vetoval, tak ste prelomili jeho veto a schválili ho znovu, ten je úplne zlý. Je čisto účelový, jeho jediným zmyslom je zbaviť sa súčasnej šéfky Úradu na ochranu oznamovateľov pani Dlugošovej, dosadiť si tam svojho človeka a je vám úplne jedno, aké to bude mať dopady na ochranu oznamovateľov, aké by to malo dopady na ochranu obetí trestných činov, ktoré ste tam napchali, chceli ste použiť ten istý model, aký ste použili pri zbavení sa generálneho riaditeľa RTVS pána Machaja, že ste zrušili celú inštitúciu, lebo tušili ste, že nemôžete ho len tak odvolať, zákon vám to neumožňoval, tak ste zrušili celú inštitúciu a miesto RTVS spravili STVR, politicky ju ovládli a dosadili si tam svoju generálnu riaditeľku pani Flašíkovú. Tam vám to prešlo, tam dokonca ani Ústavný súd nezasiahol, tak ste si povedali, prečo to neskúsiť aj pri Úrade na ochranu oznamovateľov. Tak ste to skúsili, spravili ste to v skrátenom legislatívnom konaní, hoci neexistovali žiadne dôvody na skrátené legislatívne konanie, neexistovali dôvody na vynechanie medzirezortného pripomienkového konania a medzirezortné pripomienkové konanie a akákoľvek predchádzajúca verejná diskusia boli vynechané, nekonali sa, hoci tiež na to neboli žiadne dôvody, aby nebolo medzirezortné pripomienkové konanie a argumentovali ste, že sú ohrozené práva obetí trestných činov, ale práve naopak týmto zákonom a tým, že bol schvaľovaný v skrátenom legislatívnom konaní, boli ohrozené práva obetí trestných činov, lebo hrozilo, že by nebola zabezpečená ich dôsledná ochrana a rovnako boli ohrozené týmto postupom práva oznamovateľov protispoločenskej činnosti, lebo miesto toho, aby ich práva chránila nezávislá inštitúcia, ktorou v tejto chvíli Úrad na ochranu oznamovateľov je, by ochrana práv oznamovateľov protispoločenskej činnosti prešla na nový úrad, ktorý by bol politicky obsadený a riadený politickým nominantom súčasnej vládnej koalície. Čiže z hľadiska procesného to bolo absolútne neprijateľné, absolútne v rozpore s tým, čo sa píše v zákone o rokovacom poriadku, dokonca ako sme sa dozvedeli aj potom z rozhodnutia Ústavného súdu, možno bol celý ten proces protiústavný a z hľadiska obsahu išlo o politicky účelový ťah, ktorý by nijako nepomohlo ani oznamovateľom protispoločenskej činnosti, ani obetiam trestných činov, ani v boji proti korupcii a práve naopak všetky tieto parametre by nadobudnutie účinnosti vami schváleného zákona ešte zhoršilo. A nemôžete povedať, že ste na to neboli upozorňovaní. Riaditeľku alebo teda predsedníčku úradu pani Dlugošovú ste nepustili k slovu, hoci tu boli návrhy, aby sa mohla vyjadriť v pléne, hoci dvakrát bol pokus, aby sa mohla vyjadriť na pôde ústavnoprávneho výboru, všetko ste odmietli, čiže má sa zrušiť úrad a na novo vystavať nejaký iný veľmi podobný úrad a samotný úrad respektíve jeho predsedníčka k tomu na pôde parlamentu nemôže povedať ani slovo. To je vaša predstava o diskusii, o demokracii a o rešpektovaní iného názoru. Ale aj mimo parlamentu, aj na pôde parlamentu ste boli upozorňovaní na to, že ten návrh je zlý, že ten návrh môže byť v rozpore s ústavou, že ten návrh môže byť v rozpore s európskym právom, že môže byť v rozpore s našimi záväzkami voči Európskej únii, hovorili to opoziční poslanci a poslankyne, zvonka to hovorila predsedníčka úradu pani Dlugošová, hovorila o tom odborná verejnosť, hovorili o tom prokurátori, hovorila o tom občianska verejnosť a vyjadrenia boli aj zo strany Európskej komisie, napriek tomu ste si ten návrh schválili. Upozornil vás pán prezident, že to nie je v poriadku a vetoval zákon ako celok. Veto pána prezidenta ste prelomili a schválili zákon znova. No a čo sa stalo? Ústavný súd aj Európska komisia potvrdili opodstatnenosť všetkých výhrad, ktorí boli vyslovené na adresu toho zákona, ktorým ste chceli zlikvidovať úrad a nahradiť ho nejakým iným na čele, ktorého bude stáť váš politický nominant. Opozícia sa obrátila na Ústavný súd, aj verejný ochranca práv sa obrátil a Ústavný súd pozastavil účinnosť zákona ako celku a teraz bude rozhodovať alebo by rozhodoval, keby ste si neschválili tento prílepok dnes a rozhodoval by možno celé týždne alebo mesiace o tom, či ten zákon je alebo nie je v rozpore s ústavou. A pritom aj samotný Ústavný súd si uvedomuje, že pozastavenie účinnosti zákona je niečo, čo má robiť iba úplne výnimočne, nie je to bežná vec. Keď niekto namieta nesúlad nejakého schváleného zákona s ústavou, tak obvykle Ústavný súd nezasiahne do právomoci zákonodarcu a nepozastaví účinnosť, robí to veľmi zdržanlivo a napriek tomu v tomto prípade pozastavil účinnosť, lebo si uvedomoval vážne následky, ktoré by malo, ak by došlo k nadobudnutiu účinnosti vášho zákona z decembra, a ktoré by už nebolo možné napraviť. Lebo úrad by už bol zrušení, aj keby bol potom Ústavný súd konštatoval neskôr, že zákon bol v rozpore s ústavou, proces, ktorým bol schvaľovaný, bol v rozpore s ústavou, už by sa s tým vlastne nedalo nič robiť. Bolo by to nereparovateľné. Ale to vás až tak nevyrušilo, teda určite vás to nahnevalo, že vám Ústavný súd prekazil vašu politickú pomstu predsedníčke úradu, ale viacej vás vyrušilo to, že zasiahla Európska komisia a Európska komisia pozastavila časť platby z Plánu obnovy vo výške 590 miliónov eur a peniaze to je niečo, na čo vládna koalícia počúva, tak zrazu ste si uvedomili, že ten zákon vám komplikuje život a pán premiér Fico povedal, že je to legislatívna mŕtvola a legislatívnej mŕtvoly sa treba zbaviť. Legislatívnu mŕtvolu treba pochovať. Áno, stane sa, že je schválený nejaký zákon a potom si parlamentná väčšina uvedomí, že ten zákon je zlý, dajme na bok teraz tie motívy, dôvody a okolnosti, za akých si to uvedomila a ide to zmeniť, ide ten zákon zrušiť. Celý zákon zrušiť. Nie ho opraviť, nie ho zmeniť, celý zákon zrušiť a ako sa ruší zákon. No predloží sa do parlamentu návrh zákona, ktorým sa ten zákon zruší. Notabene v situácii, keď ten zlý zákon ešte ani nenadobudol účinnosť a hoci sa teda dotýka noviel aj ďalších zákonov, nie je to potrebné riešiť, jednoducho napíšete veľmi stručný návrh zákona, zrušuje sa ten a ten zákon čl. 2 zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov. Jednoduché. Dá sa to urobiť aj v tomto prípade a my sme to tak urobili. Minulý týždeň sme takýto návrh zákona spolu s pani poslankyňou Máriou Kolíkovou doručili do podateľne Národnej rady a navrhli sme, aby o ňom Národná rada rokovala a teda aby sme to neodkladali, tak sme zároveň vyzvali vládu, aby navrhla parlamentu urobiť k tomuto nášmu návrhu zákona skrátené legislatívne konanie, lebo v tomto prípade naozaj existujú dôvody na skrátené legislatívne konanie. Pretože mimoriadne okolnosti tu sú, ide o zákon, ktorý bol schválený Národnou radou a potom bola pozastavená jeho účinnosť Ústavným súdom, Ústavný súd vyjadril vážne pochybnosti o súlade toho návrhu zákona a o tom procese, ktorý sprevádzalo schválenie návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky. Európska komisia pozastavila časť platby z Plánu obnovy vo výške 590 miliónov eur. Čiže sú tam mimoriadne okolnosti, hrozia štátu značné hospodárske škody, 590 miliónov eur je značná hospodárska škoda, ktorú môže utrpieť Slovenská republika, dokonca sú ohrozené základné práva a slobody, keďže sú ohrozené práva oznamovateľov tým, že by bola zrušená nezávislá inštitúcia, ktorá ich má chrániť a možno aj práva obetí trestných činov, ak by došlo napríklad k zrušeniu pozastavenia účinnosti alebo ak by Ústavný súd konštatoval, že zákon je v poriadku, lebo aj to sa teoreticky mohlo stať. Čiže sú dôvody na to, aby sa konalo skrátené legislatívne konanie. Vy tu na každej schôdzi dávate niekoľko návrhov na skrátené legislatívne konanie vláda, lebo iba vláda to môže navrhnúť, vy im to vždy odmávate, myslím vás, koaliční poslanci, ale robíte to skoro vždy iba v prípade, keď nie sú zákonom stanovené dôvody na skrátené legislatívne konanie. Len si nejaké vymyslíte, lebo papier znesie veľa, tak niečo tam napíšete, ale v skutočnosti tie dôvody na skrátené legislatívne konanie neexistujú skoro pri žiadnom z vami schválených návrhov na skrátené legislatívne konanie. A raz, raz, keď by boli dôvody na skrátené legislatívne konanie, tak nejdete tým postupom, že by ste navrhli skrátené legislatívne konanie, na ktoré by boli zákonom stanovené dôvody a za ktoré by zahlasovala zrejme aj väčšina opozície, lebo áno aj my chceme zrušiť ten zlý zákon, ktorým ste sa pokúsili zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov, aj my sa domnievame, že sú dôvody na to, aby sa to urobilo čím skôr, a že sú dokonca dôvody na to, aby sa o tom rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní. Ale nie. V prípade, keď by malo ísť o skrátené legislatívne konanie vo veci, keď je naňho dôvod, tak nejdete cestou skráteného legislatívneho konania a zjednodušíte si to tým, že idete cestou prílepku, ktorý tu bude o chvíľu alebo o pár desiatok minút alebo o pár hodín prečítaný, a ktorý je zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady zakázaný. Skrátené legislatívne konanie tam je to vecou posúdenia dôvodov. Či sú alebo nie sú zákonom stanovené dôvody, mimoriadne okolnosti a nejaké dôvody typu hroziace hospodárske škody alebo ohrozené základné práva až slobody alebo ohrozená bezpečnosť, tak sa má vždy posúdiť, sú tie dôvody alebo nie sú tie dôvody. Ale prílepky sú zakázané. Bodka. Nemožno predložiť taký pozmeňujúci návrh. Napriek tomu to opakovane robíte, napriek tomu opakovane predkladáte prílepky a na naše námietky reagujete tak, že síce pán predsedajúci povie, že alebo pán spravodajca, neviem, aký bude scenár dnes o sedemnástej, že o tomto pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Demečku alebo Barteka nemožno dať hlasovať, lebo nie je v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, príslušný predkladateľ pozmeňujúceho návrh povie námietka, pán predseda dá hlasovať o námietke a samozrejme koaličná väčšina odhlasuje, že sa bude hlasovať aj o prílepku, hoci prílepok je zákonom o rokovacom poriadku zakázaný. A čo by vás to stálo? No stálo by vás to to, že ak by ste a nemuseli ste dať ten náš návrh, je my jasné, že vláda, ak by dala návrh na skrátené legislatívne konanie ...
===== že sa bude hlasovať aj o prílepku, hoci prílepok je zákonom o rokovacom poriadku zakázaný.
A čo by vás to stálo? No stálo by vás to to, že ak by ste, a nemuseli ste dať ten náš návrh, je mi jasné, že vláda ak by dala návrh na skrátené legislatívne konanie, tak by ho asi nedala k opozičnému návrhu zákona, hoci jeho obsah je v podstate zhodný. Pozrite si náš návrh, pozrite si pozmeňujúci návrh poslancov Demečku a Barteka, obsahovo je to to isté. Však čo už tam vymyslíte. Zrušuje sa zákon, účinnosť ihneď. Je to to isté. No tak vláda mohla navrhnúť takýto zákon. Vláda mohla navrhnúť skrátené legislatívne konanie k vlastnému návrhu zákona a nepochybne by to bolo parlamentom schválené. Akurát že by to znamenalo, že by sa najprv rokovalo o návrhu na skrátené legislatívne konanie, potom by sa rokovalo o návrhu zákona v prvom čítaní, potom by to išlo do výborov a potom by to bolo schválené v druhom a treťom čítaní. A to sa vám zdá príliš dlhé, lebo však vy ste plánovali, že budete mať voľno dva mesiace, teraz ste tu museli prísť na jeden celý pracovný deň, opozícia tu bude aj zvyšok týždňa, a keď, keď ste to vopchali do prílepku, no tak to sfúknete behom jedného dňa, behom pár hodín, pár vystúpení opozičných, opozičných poslancov, hoci by vám to takisto prešlo, no možno by to o tých pár hodín ešte ďalších trvalo viac. Ale vy kašlete na ústavu, kašlete na pravidlá a ešte aj keď idete urobiť dobrú vec, tak to nedokážete urobiť normálnym, korektným spôsobom, ale aj tú dobrú vec urobíte spôsobom, že pri tom porušíte pravidlá a opäť znásilníte pravidlá legislatívneho procesu.