Videokanál poslanca

Vážený pán minister, Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia. Dovoľte aby som vystúpil k návrhu vlády o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
===== ... vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Sú v zásade dva možné prístupy k tomuto návrhu na skrátené legislatívne konanie. Jedným je z pozrieť sa na to, či naozaj sú alebo nie sú dané dôvody pre skrátené legislatívne konanie, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, teda skutočné dôvody. A druhou možnosťou je pozrieť sa na tie dôvody, ktoré uvádza vláda v návrhu, ktorý nám predložila a ktorý pán minister spravodlivosti Susko a ďalší predstavitelia vlády aj dlhodobo komunikujú. Pretože ako to už býva, tak to, čo vláda napíše do nejakého materiálu, sa nie vždy zhoduje s tým, aká je skutočnosť. Doteraz sme rokovali o návrhu zákona, ktorým sa má zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov a vláda v písomnom odôvodnení tvrdí, že dôvodom je to, že je inštitucionálne rozdrobená ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti a ochrana obetí trestných činov a že tým sú ohrozené práva oznamovateľov a obetí, a preto treba opäť v skrátenom legislatívnom konaní zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov, zmeniť ten zákon a dať inštitucionálne dokopy ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a ochranu obetí trestných činov. V tomto prípade zjavne toto nie je skutočný dôvod, skutočný dôvod je snaha zbaviť sa predsedníčky úradu Zuzany Dlugošovej, tak to aj priznali niektorí vystupujúci vrátane momentálne pána predsedajúceho podpredsedu Národnej rady Tibora Gašpara.
A rovnako je to aj v tomto prípade, že tie skutočné dôvody nie sú v zhode s tými dôvodmi, ktoré sú deklarované v materiály, ktorý nám písomne odovzdala vláda a ktoré tu prezentoval pán minister spravodlivosti. Tak najprv, obvykle to robíme naopak, že najprv si zoberieme tie deklarované dôvody a potom tie skutočné dôvody, tak mohli by sme to teraz spraviť naopak.
Podľa § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý upravuje skrátené legislatívne konanie, za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. V tomto prípade sa domnievam, že okrem tej formálnej podmienky, ktorá je splnená vždy aj pri tých úplne absurdných návrhoch na skrátené legislatívne konanie, teda že je to na návrh vlády, sú spojené, sú splnené aj ďalšie podmienky, ktoré stanovuje zákon o rokovacom poriadku pre skrátené legislatívne konanie. Lebo mal, naozaj tu máme mimoriadne okolnosti a tak to vnímajú občania, tak to vnímajú samosprávy, tak to vnímajú obchodníci, ktorí na ten nárast drobných krádeží a zvýšenie miery, povedal by som, drzosti a arogancie, akým spôsobom sú tie krádeže vykonávané, upozorňujú. Nie je to celkom mimoriadna situácia v tom ohľade, že by, že by nastala teraz, už dlhé mesiace na to upozorňujú, už dlhé mesiace to ľudia vidia a už dlhé mesiace som predpokla... teda predpokladám a som si istý, že to vie aj vláda, len si to nechcela doteraz priznať, ale je to mimoriadna situácia, lebo nie je, nie je to normálne, akým spôsobom sa tu kradne. A samozrejme, že je ohrozený aj verejný záujem, možno aj viac verejných záujmov, ktoré chráni skrátené legislatívne konanie alebo ktoré umožňujú aktivovať skrátené legislatívne konanie. Teda sú ohrozené základné práva a slobody, konkrétne je ohrozené vlastnícke právo, ktoré je drobnými krádežami narúšané, a s tým súvisiaca aj bezpečnosť občanov je ohrozovaná.
Čiže keby sme ostali iba pri tom a keby takéto bolo aj zdôvodnenie návrhu na skrátené legislatívne konanie, tak by som teraz povedal, že sú naplnené dôvody v zmysle zákona o rokovacom poriadku a teda je v poriadku hlasovať za návrh vlády na skrátené legislatívne konanie. Lenže vláda nám nechce dopriať tento komfort, aby sme aspoň raz povedali, že konečne priniesli návrh na skrátené legislatívne konanie, ktorý je v poriadku, ktorý je opodstatnený, ktorý napĺňa tie dôvody, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku, a samozrejme, že vláda nám to aj v tomto prípade skomplikovala. Skomplikovala nám to tým, ako ten návrh na skrátené legislatívne konanie zdôvodňuje. A zacitujem z toho návrhu: „V ostatnom období sa na území Slovenskej republiky preukázateľne zintenzívnila dezinformačná a cielená kampaň s označením Kradnúť sa oplatí šírená prostredníctvom niektorých mainstreamových médií a verejných vystúpení niektorých politických predstaviteľov, ktorá mylným a zavádzajúcim spôsobom informovala verejnosť, že páchanie drobných krádeží nie je postihnuteľné. Takéto nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie, tvrdenia vyvolali vo verejnosti pocit beztrestnosti páchateľov deliktov proti majetku a viedli k nárastu takéhoto protiprávneho konania. Následkom tejto dezinformačnej politickej kampane bol rast deliktov proti majetku nielen v obchodných reťazcoch, ale aj voči majetku obyvateľov."
Takže vláda sa nám pokúša nahovoriť, že nie zmena právnej úpravy v otázke tzv. horalkového paragrafu spôsobila nárast tých drobných krádeží, ale to, že o tom hovorili médiá, opoziční politici, verejnosť, že upozorňovali, že tá zmena sa stala, čím údajne viedli dezinformačnú kampaň, tak to spôsobilo, že zlodeji v obchodoch aj inde začali kradnúť viac, až tak, že si to všímajú ľudia, obchodníci, samosprávy, upozorňujú na to, vnímajú to ako problém. Ešte raz, nie to, že sa zmenila právna úprava, nie to, že ani opakované krádeže, ktoré nedosahujú hranicu malej škody a nenapĺňajú ani žiadny z tých iných znakov, ktoré umožňujú kvalifikovať krádež ako trestný čin krádeže, aj keď nedosahuje hranicu malej škody, ale to, že sa o tom hovorilo, to, že opozícia kritizovala vládu, to, že opozícia to vyčítala vláde, že toto sa môže stať, to, že novinári o tom písali, to, že obchodníci o tom, o tom hovorili, to, že možno že to ľudia videli a hovorili si medzi sebou, že videli proste zlodejov, ako nabehla skupinka do obchodu, nahádzala si niečo do tašiek a odišli, to to spôsobilo, nie zmena právnej úpravy. Ja to považujem za úplne neuveriteľné zdôvodnenie a teraz som aj rozmýšľal, že keď pán premiér Fico zadal tuto pánovi ministrovi spravodlivosti nejaký pokyn, že nech sa nenechá otĺkať vo verejných diskusiách a nech donesie nejaký, nejaký návrh, že ako to zdôvodňujú, zdôvodnia, či priznajú, že spravili chybu, ale nie. Tak oni nespravili chybu, chybu spravila opozícia, chybu spravili mainstreamové médiá tým, že o tom hovorili, tým, že to bola dezinformačná kampaň.
Pokračujem ďalej z toho zdôvodnenia: „Na základe dostupných údajov a hlásení maloobchodných prevádzok došlo v uplynulom období k nárastu počtu deliktov proti majetku, pričom ich páchatelia sa vyznačovali zvýšenou agresivitou a často dochádzalo aj k fyzickým útokom na zamestnancov a zákazníkov obchodov. Uvedené správanie páchateľov má bezprostredný a závažný dopad na základné ľudské práva a slobody garantované Ústavou Slovenskej republiky, najmä na ochranu života, zdravia a majetku. Zároveň spôsobuje nárast spoločenského napätia a obáv verejnosti." Toto je také čiastočné priznanie si niečoho, čo si vládna koalícia dlhodobo nepriznávala, pred čím si zakrývala oči, čo bagatelizovala. Teda že dostupné údaje a hlásenia maloobchodných prevádzok hovorí o náraste počtu deliktov proti majetku. Veľmi krátko po nadobudnutí účinnosti novely Trestného zákona, ktorá tzv. horalkový paragraf vypustila z Trestného zákona, začali obchodníci upozorňovať, že sa to deje, že narastá počet krádeží. Médiá o tom začali písať, opoziční politici začali o tom hovoriť. Keby to tí obchodníci nerobili, tak by to ani médiá o tom nepísali, ani, ani poslanci by o tom nehovorili, ale vtedy tí, ktorí na to upozorňovali, boli odbívaní tým, že ale však to nie je pravda, veď nemáte na to žiadne údaje, veď štatistiky to nepotvrdzujú a naopak štatistiky hovoria, že sa znižuje počet trestných činov krádeže, čo je mimochodom že veľmi dobrý argument, keď nastavíte skutkovú podstatu trestného činu krádeže tak, že tam spadne menej takýchto skutkov a tých reálnych skutkov, ktoré by podľa doterajšej právnej kvalifikácie boli považované za trestný čin krádeže, už nie je považované za trestný čin krádeže, tak hoci tých skutkov je reálne viac, hoci tých drobných krádeží je viac, tak v tých štatistikách sa vám ukáže, že kriminalita klesá, lebo trestných činov krádeže je menej. Tuto už vláda priznáva, že došlo podľa dostupných údajov a hlásení maloobchodných prevádzok v uplynulom období k nárastu počtu deliktov proti majetku.
Citujme ďalej: „Vyššie popísaná situácia má náhly a mimoriadny charakter, ktorý vznikol v dôsledku šírenia nepravdivých a zavádzajúcich informácií a ich následného vplyvu na nárast deliktov proti majetku a agresívneho správania časti obyvateľstva." Opäť nepravda. Je to mimoriadny charakter, to súhlasím, ale nie je to náhle. Dlhé mesiace, dlhé mesiace o tom hovoríme, na to upozorňujeme, píše sa o tom v médiách, obchodníci sú zúfalí, samosprávy na to upozorňujú a až teraz vláda prišla s tým, že náhle. Doteraz ste tvrdili, nič sa nedeje, nezvyšuje sa počet, počet krádeží, to si len vy vymýšľate, to len zavádzate, aby ste kritizovali našu skvelú novelu Trestného zákona. Potom ste tvrdili, že á, možno sa to aj deje, ale nemôže za to zrušenie horalkového paragrafu, to si vy vymýšľate, veď k tomu by, k tomu by aj tak došlo, nemá to žiadnu súvislosť. A teraz navrhujete, navrhujete zmeniť Trestný zákon v podstate podobným spôsobom, čoho sa dožadovali samosprávy, čo sme nakoniec my ako poslanci a poslankyne z klubu SaS predložili do riadneho legislatívneho procesu na túto schôdzu, teda obnovenie tzv. horalkového paragrafu.
Takže povedzme si niečo o tom, ako sme sa dostali do tejto situácie, ktorá je mimoriadna, aj podľa mňa je mimoriadna, ale nie je náhla a nie je nepredvídateľná.
Vláda Roberta Fica ako s jednou zo svojich priorít na začiatku volebného obdobia prišla do parlamentu s návrhom novely Trestného zákona, ktorej cieľom bolo ochrániť korupčníkov, podvodníkov a zlodejov, predovšetkým tých veľkých, predovšetkým tých z radov ľudí blízkych vládnym stranám, nie nejakých drobných zlodejíčkov, a nedalo sa to urobiť tak, že iba ich, tak prišiel návrh, ktorý znižoval tresty, skracoval premlčacie doby, zvyšoval hranice škody a zvyšoval ich výraznejšie ako bolo dovtedy, dovtedy diskutované, hranica malej škody sa zvýšila z 260 na 700, hoci tie predchádzajúce návrhy vychádzajúce z nárastu cenovej hladiny počítali zvýšením, so zvýšením na 500 eur. Zníženie trestných sadzieb sa týkalo aj korupčných trestných činov, s čím sa dovtedy nepočítalo, ani návrh pani ministerky Kolíkovej, ktorý bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní dvakrát, ani návrh pána ministra Karasa, ktorý sa dostal až do parlamentu, nepočítal s tým, že by sa znižovali trestné sadzby za korupč...
=====

Vážený pán minister, Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia. Dovoľte aby som vystúpil k návrhu vlády o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
===== ... vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Sú v zásade dva možné prístupy k tomuto návrhu na skrátené legislatívne konanie. Jedným je z pozrieť sa na to, či naozaj sú alebo nie sú dané dôvody pre skrátené legislatívne konanie, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, teda skutočné dôvody. A druhou možnosťou je pozrieť sa na tie dôvody, ktoré uvádza vláda v návrhu, ktorý nám predložila a ktorý pán minister spravodlivosti Susko a ďalší predstavitelia vlády aj dlhodobo komunikujú. Pretože ako to už býva, tak to, čo vláda napíše do nejakého materiálu, sa nie vždy zhoduje s tým, aká je skutočnosť. Doteraz sme rokovali o návrhu zákona, ktorým sa má zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov a vláda v písomnom odôvodnení tvrdí, že dôvodom je to, že je inštitucionálne rozdrobená ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti a ochrana obetí trestných činov a že tým sú ohrozené práva oznamovateľov a obetí, a preto treba opäť v skrátenom legislatívnom konaní zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov, zmeniť ten zákon a dať inštitucionálne dokopy ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a ochranu obetí trestných činov. V tomto prípade zjavne toto nie je skutočný dôvod, skutočný dôvod je snaha zbaviť sa predsedníčky úradu Zuzany Dlugošovej, tak to aj priznali niektorí vystupujúci vrátane momentálne pána predsedajúceho podpredsedu Národnej rady Tibora Gašpara.
A rovnako je to aj v tomto prípade, že tie skutočné dôvody nie sú v zhode s tými dôvodmi, ktoré sú deklarované v materiály, ktorý nám písomne odovzdala vláda a ktoré tu prezentoval pán minister spravodlivosti. Tak najprv, obvykle to robíme naopak, že najprv si zoberieme tie deklarované dôvody a potom tie skutočné dôvody, tak mohli by sme to teraz spraviť naopak.
Podľa § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý upravuje skrátené legislatívne konanie, za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. V tomto prípade sa domnievam, že okrem tej formálnej podmienky, ktorá je splnená vždy aj pri tých úplne absurdných návrhoch na skrátené legislatívne konanie, teda že je to na návrh vlády, sú spojené, sú splnené aj ďalšie podmienky, ktoré stanovuje zákon o rokovacom poriadku pre skrátené legislatívne konanie. Lebo mal, naozaj tu máme mimoriadne okolnosti a tak to vnímajú občania, tak to vnímajú samosprávy, tak to vnímajú obchodníci, ktorí na ten nárast drobných krádeží a zvýšenie miery, povedal by som, drzosti a arogancie, akým spôsobom sú tie krádeže vykonávané, upozorňujú. Nie je to celkom mimoriadna situácia v tom ohľade, že by, že by nastala teraz, už dlhé mesiace na to upozorňujú, už dlhé mesiace to ľudia vidia a už dlhé mesiace som predpokla... teda predpokladám a som si istý, že to vie aj vláda, len si to nechcela doteraz priznať, ale je to mimoriadna situácia, lebo nie je, nie je to normálne, akým spôsobom sa tu kradne. A samozrejme, že je ohrozený aj verejný záujem, možno aj viac verejných záujmov, ktoré chráni skrátené legislatívne konanie alebo ktoré umožňujú aktivovať skrátené legislatívne konanie. Teda sú ohrozené základné práva a slobody, konkrétne je ohrozené vlastnícke právo, ktoré je drobnými krádežami narúšané, a s tým súvisiaca aj bezpečnosť občanov je ohrozovaná.
Čiže keby sme ostali iba pri tom a keby takéto bolo aj zdôvodnenie návrhu na skrátené legislatívne konanie, tak by som teraz povedal, že sú naplnené dôvody v zmysle zákona o rokovacom poriadku a teda je v poriadku hlasovať za návrh vlády na skrátené legislatívne konanie. Lenže vláda nám nechce dopriať tento komfort, aby sme aspoň raz povedali, že konečne priniesli návrh na skrátené legislatívne konanie, ktorý je v poriadku, ktorý je opodstatnený, ktorý napĺňa tie dôvody, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku, a samozrejme, že vláda nám to aj v tomto prípade skomplikovala. Skomplikovala nám to tým, ako ten návrh na skrátené legislatívne konanie zdôvodňuje. A zacitujem z toho návrhu: „V ostatnom období sa na území Slovenskej republiky preukázateľne zintenzívnila dezinformačná a cielená kampaň s označením Kradnúť sa oplatí šírená prostredníctvom niektorých mainstreamových médií a verejných vystúpení niektorých politických predstaviteľov, ktorá mylným a zavádzajúcim spôsobom informovala verejnosť, že páchanie drobných krádeží nie je postihnuteľné. Takéto nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie, tvrdenia vyvolali vo verejnosti pocit beztrestnosti páchateľov deliktov proti majetku a viedli k nárastu takéhoto protiprávneho konania. Následkom tejto dezinformačnej politickej kampane bol rast deliktov proti majetku nielen v obchodných reťazcoch, ale aj voči majetku obyvateľov."
Takže vláda sa nám pokúša nahovoriť, že nie zmena právnej úpravy v otázke tzv. horalkového paragrafu spôsobila nárast tých drobných krádeží, ale to, že o tom hovorili médiá, opoziční politici, verejnosť, že upozorňovali, že tá zmena sa stala, čím údajne viedli dezinformačnú kampaň, tak to spôsobilo, že zlodeji v obchodoch aj inde začali kradnúť viac, až tak, že si to všímajú ľudia, obchodníci, samosprávy, upozorňujú na to, vnímajú to ako problém. Ešte raz, nie to, že sa zmenila právna úprava, nie to, že ani opakované krádeže, ktoré nedosahujú hranicu malej škody a nenapĺňajú ani žiadny z tých iných znakov, ktoré umožňujú kvalifikovať krádež ako trestný čin krádeže, aj keď nedosahuje hranicu malej škody, ale to, že sa o tom hovorilo, to, že opozícia kritizovala vládu, to, že opozícia to vyčítala vláde, že toto sa môže stať, to, že novinári o tom písali, to, že obchodníci o tom, o tom hovorili, to, že možno že to ľudia videli a hovorili si medzi sebou, že videli proste zlodejov, ako nabehla skupinka do obchodu, nahádzala si niečo do tašiek a odišli, to to spôsobilo, nie zmena právnej úpravy. Ja to považujem za úplne neuveriteľné zdôvodnenie a teraz som aj rozmýšľal, že keď pán premiér Fico zadal tuto pánovi ministrovi spravodlivosti nejaký pokyn, že nech sa nenechá otĺkať vo verejných diskusiách a nech donesie nejaký, nejaký návrh, že ako to zdôvodňujú, zdôvodnia, či priznajú, že spravili chybu, ale nie. Tak oni nespravili chybu, chybu spravila opozícia, chybu spravili mainstreamové médiá tým, že o tom hovorili, tým, že to bola dezinformačná kampaň.
Pokračujem ďalej z toho zdôvodnenia: „Na základe dostupných údajov a hlásení maloobchodných prevádzok došlo v uplynulom období k nárastu počtu deliktov proti majetku, pričom ich páchatelia sa vyznačovali zvýšenou agresivitou a často dochádzalo aj k fyzickým útokom na zamestnancov a zákazníkov obchodov. Uvedené správanie páchateľov má bezprostredný a závažný dopad na základné ľudské práva a slobody garantované Ústavou Slovenskej republiky, najmä na ochranu života, zdravia a majetku. Zároveň spôsobuje nárast spoločenského napätia a obáv verejnosti." Toto je také čiastočné priznanie si niečoho, čo si vládna koalícia dlhodobo nepriznávala, pred čím si zakrývala oči, čo bagatelizovala. Teda že dostupné údaje a hlásenia maloobchodných prevádzok hovorí o náraste počtu deliktov proti majetku. Veľmi krátko po nadobudnutí účinnosti novely Trestného zákona, ktorá tzv. horalkový paragraf vypustila z Trestného zákona, začali obchodníci upozorňovať, že sa to deje, že narastá počet krádeží. Médiá o tom začali písať, opoziční politici začali o tom hovoriť. Keby to tí obchodníci nerobili, tak by to ani médiá o tom nepísali, ani, ani poslanci by o tom nehovorili, ale vtedy tí, ktorí na to upozorňovali, boli odbívaní tým, že ale však to nie je pravda, veď nemáte na to žiadne údaje, veď štatistiky to nepotvrdzujú a naopak štatistiky hovoria, že sa znižuje počet trestných činov krádeže, čo je mimochodom že veľmi dobrý argument, keď nastavíte skutkovú podstatu trestného činu krádeže tak, že tam spadne menej takýchto skutkov a tých reálnych skutkov, ktoré by podľa doterajšej právnej kvalifikácie boli považované za trestný čin krádeže, už nie je považované za trestný čin krádeže, tak hoci tých skutkov je reálne viac, hoci tých drobných krádeží je viac, tak v tých štatistikách sa vám ukáže, že kriminalita klesá, lebo trestných činov krádeže je menej. Tuto už vláda priznáva, že došlo podľa dostupných údajov a hlásení maloobchodných prevádzok v uplynulom období k nárastu počtu deliktov proti majetku.
Citujme ďalej: „Vyššie popísaná situácia má náhly a mimoriadny charakter, ktorý vznikol v dôsledku šírenia nepravdivých a zavádzajúcich informácií a ich následného vplyvu na nárast deliktov proti majetku a agresívneho správania časti obyvateľstva." Opäť nepravda. Je to mimoriadny charakter, to súhlasím, ale nie je to náhle. Dlhé mesiace, dlhé mesiace o tom hovoríme, na to upozorňujeme, píše sa o tom v médiách, obchodníci sú zúfalí, samosprávy na to upozorňujú a až teraz vláda prišla s tým, že náhle. Doteraz ste tvrdili, nič sa nedeje, nezvyšuje sa počet, počet krádeží, to si len vy vymýšľate, to len zavádzate, aby ste kritizovali našu skvelú novelu Trestného zákona. Potom ste tvrdili, že á, možno sa to aj deje, ale nemôže za to zrušenie horalkového paragrafu, to si vy vymýšľate, veď k tomu by, k tomu by aj tak došlo, nemá to žiadnu súvislosť. A teraz navrhujete, navrhujete zmeniť Trestný zákon v podstate podobným spôsobom, čoho sa dožadovali samosprávy, čo sme nakoniec my ako poslanci a poslankyne z klubu SaS predložili do riadneho legislatívneho procesu na túto schôdzu, teda obnovenie tzv. horalkového paragrafu.
Takže povedzme si niečo o tom, ako sme sa dostali do tejto situácie, ktorá je mimoriadna, aj podľa mňa je mimoriadna, ale nie je náhla a nie je nepredvídateľná.
Vláda Roberta Fica ako s jednou zo svojich priorít na začiatku volebného obdobia prišla do parlamentu s návrhom novely Trestného zákona, ktorej cieľom bolo ochrániť korupčníkov, podvodníkov a zlodejov, predovšetkým tých veľkých, predovšetkým tých z radov ľudí blízkych vládnym stranám, nie nejakých drobných zlodejíčkov, a nedalo sa to urobiť tak, že iba ich, tak prišiel návrh, ktorý znižoval tresty, skracoval premlčacie doby, zvyšoval hranice škody a zvyšoval ich výraznejšie ako bolo dovtedy, dovtedy diskutované, hranica malej škody sa zvýšila z 260 na 700, hoci tie predchádzajúce návrhy vychádzajúce z nárastu cenovej hladiny počítali zvýšením, so zvýšením na 500 eur. Zníženie trestných sadzieb sa týkalo aj korupčných trestných činov, s čím sa dovtedy nepočítalo, ani návrh pani ministerky Kolíkovej, ktorý bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní dvakrát, ani návrh pána ministra Karasa, ktorý sa dostal až do parlamentu, nepočítal s tým, že by sa znižovali trestné sadzby za korupč...
=====

Pán poslanec Krajčí, nielenže neexistujú dôvody na to, aby sa tak rýchlo rokovalo o tomto návrhu zákona, ale neexistujú ani žiadne legitímne dôvody na to, aby sa vôbec rokovalo o takomto návrhu zákona, lebo legitímnym dôvodom nie je snaha vládnej koalície zbaviť sa súčasnej predsedníčky úradu pani Dlugošovej, a to je v skutočnosti jediný dôvod, prečo sa tento návrh predkladá alebo bol predložený do parlamentu. A myslím si, že viacerí vystupujúci rozobrali na skrutky to odôvodnenie a na tom odôvodnení či už skráteného legislatívneho konania, alebo samotného návrhu zákona nesedí ani ň, vôbec nič. Ešte aj generálny prokurátor im to opakovane pripomína, že neboli dôvody na skrátené legislatívne konanie a nesedia ani tie dôvody, ktoré predkladatelia hovoria o tom, že idú zefektívniť ochranu obetí trestných činov. Vôbec nie. Ochrana obetí trestných činov sa týmto nijako nezefektívni, nie je žiadny dôvod, prečo by po tejto legislatívnej zmene mala byť efektívnejšia ako doteraz. Rovnako ochrana oznamovateľov sa o nich nezefektívni, naopak, je hrozba, že sa (sálou sa rozzvučala hlasná hudba), naopak, je hrozba, že sa ochrana oznamovateľov výrazne oslabí a je hrozba, že sa aspoň dočasne oslabí aj ochrana obetí trestných činov.
Čiže máme tu návrh zákona, ktorého výsledkom bude v skutočnosti presný opak, čím sa jeho potreba zdôvodňuje.

Pani poslankyňa Šrobová myslím, že to je úplne podstata celého toho návrhu zákona. Ako ste povedali, že oslabujú dôveru ľudí v štát a v jeho inštitúcie. To je to čo robí táto vládna koalícia. Úplne od začiatku od prvej chvíle ako sa chopila moci robí kroky, ktorými chráni svojich ľudí a oslabuje demokratické inštitúcie. Oslabuje a nivočí právny štát a tým všetkým oslabuje dôveru ľudí v normálne fungovanie štátu. V to, že je tu inštitúcie sú na to, aby slúžili verejnosti. Slúžili záujmom ľudí. Nie iba záujmom politickej verchušky. V to, že právo platí pre každého a zákon platí pre každého rovnako. Kto to bude mať ďalekosiahle následky pre normálne fungovanie spoločnosti. Pre normálne fungovanie štátu, ktoré pôjdu obávam sa ďaleko za horizont tohto volebného obdobia, lebo zničiť dôveru ľudí v demokratické inštitúcie, v právny štát nevyžaduje zase až také veľké úsilie a súčasná vládna moc vyvíja sústredený tlak na to, aby tento cieľ dosiahla. Ale obnov ich potom dôveru v to, že štát môže fungovať rovnako. Že zákon platí pre každého, že právny štát nie je len prázdny pojem, tak to si bude vyžadovať oveľa dlhšiu nápravu. A tak ako pri trestnom zákone v záujme svojich ľudí poškodili celú spoločnosť. Poškodili ľudí, ktorí tu žijú, tak aj týmto zákonom vyhovejú sebe a poškodia ľudí, poškodia spoločnosť.

Ďakujem kolegom za reakcie a pán poslanec Šimko, tvrdíte, že ja démonizujem proces výberu, no ale vy tu idete zlikvidovať inštitúciu, vytvoriť na jej troskách inú inštitúciu, ktorá bude mať takmer identickú agendu, okrem toho, že tam na úkor obetí trestných činov prifaríte aj agendu ochrany obetí trestných činov a tvrdíte, že proces výberu bude, bude nezávislý a tak v doterajšom zákone aj v tom novom zákone je ten proces výberu veľmi podobný. Je komisia, je výberové konanie, vypočutie, vláda posúva kandidátov parlamentu a parlament volí. Ako je zložená komisia? Dnes podľa predchádzajúceho znenia zákona je, komisia má päť členov. Po jednom členovi komisie vymenúva prezident, vláda, verejný ochranca práv, Rada pre štátnu službu a poradný orgán vlády v oblasti mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej spoločnosti. Po novom komisia má päť členov, nemení sa. Po jednom členovi komisie vymenúva prezident, vláda, verejný ochranca práv, Úrad vlády a poradný orgán vlády v oblasti mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej spoločnosti. Zdanlivo sa nezmenilo nič, ale čo sa reálne zmenilo? Keďže ste zlikvidovali Radu pre štátnu službu, tak Rada pre štátnu službu už nemôže nominovať svojho zástupcu do tejto komisie, tak miesto nej bude nominovať zástupcu do komisie Úrad vlády. Takže, kým v minulosti jeden zástupca bol za vládu, jeden zástupca za prezidenta, jeden za verejného ochrancu práv a jeden a jeden za, za Radu pre štátnu službu a jeden za poradný orgán v oblasti nevládnych organizácií, čiže tá rada bola, teda komisia bola zložená pluralitne. Dneska tam budú mať koaličné strany až troch zástupcov, troch z piatich, lebo vláda a Úrad vlády, to je aký rozdiel, prosím vás? A pán prezident je predsa čestný predseda jednej z koaličnej z koaličných strán, čiže vládna koalícia bude v tej nezávislej koalícii mať troch z piatich členov.

Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister dopravy, v týchto chvíľach sme tu mali rokovať o návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery práve vám. Namiesto toho tu rokujeme o návrhu na likvidáciu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a vy tu zastupujete ministra vnútra, ktorý má iné naliehavé povinnosti nepochybne a preto sa pobral preč a nechal sa zastupovať. Je to taký milý paradox, lebo aj to, že tu dnes nie, alebo v tejto chvíli nerokujeme o návrhu na vaše odvolanie, je porušovaním pravidiel parlamentnej činnosti a parlamentného života, teda že vládna koalícia opätovne neumožňuje otvoriť rozpravu, alebo schôdze na ktorých má byť vyslovovaná nedôvera členov vlády, čo je v rozpore s ústavou aj duchom. Rovnako tento návrh je porušením pravidiel, spôsob, akým sa predkladá, aj jeho obsah aj jeho forma.
Na úvod by som a poprosím, aby to pán spravodajca zaznamenal, dal návrhy v zmysle rokovacieho poriadku a chcem sa teda pripojiť k tým návrhom, ktoré predniesol aj pán poslanec Čaučík. Jednak navrhujem nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona a v prípade, že by tento návrh neprešiel, tak navrhujem vrátiť predkladateľovi tento návrh na dopracovanie. Aj keď teda úprimne povedané, ten návrh je taký zlý, že neviem, čo by sa na ňom mohlo dopracovať, ale za pokus to stojí. Teda, aby sme tú debatu niekam posunuli, tak aj tento návrh zákona má niečo spoločné s právom Európskej únie. Právo Európskej únie v zmysle našej ústavy má stále prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, takže vnútroštátna právna úprava by mala rešpektovať to, čo je uvedené v práve Európskej únie. V tomto konkrétnom prípade ide o smernicu Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenie práva únie a tam v čl. 5 je vymedzenie niektorých pojmov.
Niektoré formulácie si dovolím zacitovať, lebo ich považujem za relevantné pre tú našu rozpravu a pre obsah návrhu zákona: ,,V bode 2 sa definujú informácie o porušeniach a sú to také informácie vrátane odôvodnených podozrení o skutočných alebo možných porušeniach a o pokusoch zatajiť takéto porušenia, ku ktorým došlo alebo ku ktorým veľmi pravdepodobne dôjde v organizácii, v ktorej nahlasujúca osoba pracuje alebo pracovala," teraz je to dôležité ,,alebo v inej organizácii, s ktorou nahlasujúca osoba je alebo bola v kontakte prostredníctvom svojej práce.". Dôležité je to, pretože nielen zamestnávateľ sa môže dopustiť takého porušenia, v tomto prípade práva Európskej únie, ale všeobecne aj protispoločenskej činnosti, ale aj iná osoba, s ktorou nahlasujúca osoba je alebo bola v kontakte prostredníctvom svojej práce.
Bod 7. ,,Nahlasujúca osoba je fyzická osoba, ktorá nahlási alebo zverejní informácie o porušeniach získané v pracovnom kontexte." Čiže opäť, nie iba informácie o svojom zamestnávateľovi, ale informácie získané v pracovnom kontexte.
A konečne bod 9 v čl. 5 hovorí o tom, že pracovný kontext je súčasná alebo minulá pracovná činnosť vo verejnom alebo súkromnom sektore, prostredníctvom ktorej osoby bez ohľadu na povahu tejto činnosti, získajú informácie o porušeniach a v rámci ktorej by mohli byť tieto osoby postihnuté odvetvinnými opatreniami, ak takéto informácie nahlásia. Čiže opäť, nič o tom, že tie informácie sa majú týkať iba zamestnávateľa takéhoto ohlasovateľa.
Je to úplne zjavné a je úplne zjavné, že v tomto bode ide váš návrh proti textu príslušnej smernice Európskej únie, je v rozpore s tou smernicou, podobne ako ten poslanecký návrh skupiny poslancov HLAS-u pána Barteka a spol. A absurdné je, že sa ešte tvárite, že idete posilniť ochranu oznamovateľov. Lebo v skutočnosti ju idete oslabiť. Toto je jeden z bodov, kde sa ochrana oznamovateľov oslabuje a výrazne sa oslabuje, lebo sa zúži okruh osôb, ktorým taká ochrana môže byť poskytnutá a dokonca retroaktívne, ak im už bola poskytnutá, tak im na základe tohoto bude môcť byť odobratá. A je to v rozpore so smernicou Európskej únie.
Druhý dôvod prečo môže prísť k oslabeniu ochrany oznamovateľov v dôsledku schválenia tohto návrhu zákona je, že sa umožní pravidelne v polročných intervaloch na základe iniciatívy zamestnávateľa prehodnocovať poskytnutá ochrana. To, čo doteraz nebolo možné, teraz už bude možné opäť. Nie je to posilnenie, ale oslabenie ochrany oznamovateľov.
Tretí dôvod, prečo dôjde k oslabeniu ochrany oznamovateľov je, že sa zlikviduje nezávislá inštitúcia, ktorá dnes dbá o to, aby sa tá ochrana, ktorá bola poskytnutá aj inými subjektmi, uplatňovala a dnes tá inštitúcia je nezávislá. to je priam prototyp nezávislosti, spôsob, akým bola táto inštitúcia vytvorená, že za jedného volebného obdobia, za jednej vládnej väčšiny bol schválený zákon, ktorý upravil vznik tejto inštitúcie, podmienky výberu jej štatutárneho zástupcu. A dokonca prebehlo výberové konanie, dokonca dvakrát prebehlo výberové konanie a z oboch týchto výberových konaní bola medzi tou dvojicou odporúčaných kandidátov jedným alebo jednou z nich aj súčasná predsedníčka pani Zuzana Dlugošová. A vtedajšia vláda ten návrh posunula do parlamentu aj na základe prvého výberového konania aj na základe druhého výberového konania. Ta vláda mohla povedať, že nie, ani jeden z tých kandidátov sa nám nepáči, zopakujte výberové konanie. Ale vláda to neurobili. Vláda posunula parlamentu dvojice kandidátov, v jednom aj v druhom prípade a z toho druhého výborového konania potom si Národná rada v ďalšom volebnom období, keď už bola iná parlamentná väčšina, keď už bola iná vláda, z tej dvojice kandidátov si nasledujúca parlamentná väčšina vybrala kandidátku a volila ju a tá kandidátka vytvorila ten úrad. Keby niekto chcel robiť nejakú prípadovú štúdiu, ako v normálnych politických pomeroch môžu a majú vznikať nezávislé inštitúcie, tak toto by bol veľmi dobrý príklad. Lebo to nebola vôľa iba jednej politickej garnitúry. To, čo urobíte teraz, že tú nezávislú inštitúciu zlikvidujete, na prechodné obdobie tam ustanovíte nejakého zástupcu, ktorého tam nominuje predseda Národnej rady, ktorý zhodou okolností je členom tej istej politickej strany ako minister vnútra, ktorý sem s tým návrhom prichádza. Čiže to nebude ani, ani ň o nezávislosti, bude to čisto politický nominant, neprejde žiadnym výberovým konaním. A potom sa zopakuje výberové konanie na predsedu nového úradu, ktorý bude takmer taký istý ako ten starý úrad, akurát tam pribudne agenda oznamovateľov, ale ten už bude v réžii súčasnej vládnej koalície a tá vládna koalícia si ustriehne, aby sa tam dostal nie najlepší odborník, ale jej politický nominant, ktorý bude slúžiť jej politickým záujmom. A za obeť tomu padne aj ochrana obetí trestných činov. Čo je opäť vec, ktorú hovoríte, že treba ten zákon meniť, lebo nedostatočne je zabezpečená ochrana obetí trestných činov.
Minister Susko tu kolegyniam z Progresívneho Slovenska minulý týždeň na hodine otázok odpovedal na otázku, že v čom je problém. A hovoril také všeobecné veci, že ministerstvo má veľa agendy množstvo rôznych agiend a toto je iba jedna z mnohých agiend a tam to bude iba jedna z dvoch agiend. No tak asi tomu bude venovaná primeraná pozornosť. Pričom ministerstvo spravodlivosti má na to zabehnutý systém, má na to ľudí, ktorí sa tomu venujú, majú v tom skúsenosti, majú v tom prax, majú v tom výsledky. A na úrade to bude musieť začať všetko nanovo. Prechodné obdobie možno bude, že to tam nebude robiť nikto a tí ľudia sa to tam budú musieť učiť, budú musieť prijímať nových ľudí, budú musieť tie skúsenosti, ktorí dnes už na ministerstve spravodlivosti majú, naberať. Čiže nezlepší, ale zhorší sa postavenie obetí trestných činov. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Grendel, správne si upozornil na to ako bol tento návrh schvaľovaný a treba im to pripomínať dookola. Toto nie je niečo čo by bolo schválené za predchádzajúceho volebného obdobia za čo by mohol Matovič, Heger alebo Ódor, ako neustále zdôrazňujú pri rozprave o takzvaných konsolidačných opatreniach. Toto je inštitúcia vytvorená na základe zákona, ktorý bol schválený za vlády SMER-u, za vlády Petra Pellegriniho, takže sa dá povedať že ja HLAS-u, aj keď vtedy všetci "hlasáci" boli ešte v SMER-e. A, áno, smerom do minulosti je dôležité toto pripomínať a smerom do budúcnosti je dôležité pripomínať dopady na ochranu obetí. Lebo to, že tento zákon nejako nezlepší postavenie oznamovateľov protispoločenskej činnosti, to je každému jasné a to sa vlastne aj oni nejako netvária že by to tak mohlo byť. Ale jeden z dôvodov, pre ktorý ten zákon údajne predkladajú je, že by sa malo zlepšiť postavenie obetí trestných činov.
To čo sa týmto zákon reálne stane, ak bude schválený, je že sa postavenie obetí trestných činov prinajmenšom na nejaké prechodné obdobie zhorší, lebo miesto inštitúcie, ktorá sa tejto téme venuje dlhodobo, má v tom prax, má v tom skúsenosti, má na to ľudí, má na to vyčlenené finančné prostriedky, to bude robiť nová inštitúcia. Teda miesto ministerstva spravodlivosti staronový Úrad na ochranu oznamovateľov. A to nová inštitúcie na to nemá finančné prostriedky, nemá na to ľudí, nemá s tým prax, nemá s tým skúsenosti. Čiže nie zlepšenie, ale zhoršenie.

Pani poslankyňa Hanuliaková, myslím, že by sme nemali skákať vláde na ten naratív, že boli nejaké pochybenia a keď boli nejaké pochybenia, tak ich opravme, upravme zákon a nerušme celú inštitúciu. Však žiadne pochybenia neboli, preboha. Žiadne pochybenia nie sú pomenované v dôvodovej správe, žiadne systémové nedostatky vo fungovaní úradu nie sú pomenované v dôvodovej správe, ani v návrhu na skrátené legislatívne konanie, ani neboli uvedené predkladateľom a dokonca ani tie skutočné dôvody, ktoré pomenoval podpredseda Národnej rady Gašpar, ktoré vedú predkladateľov k predloženiu takéhoto návrhu neobsahujú žiadnu informáciu o tom, že by úrad kdekoľvek pochybil. To, že je pani predsedníčka úradu Dlugošová manželkou, člena Progresívneho Slovenska predsa nie je pochybením úradu. Nijako to nespochybňuje činnosť úradu. Nebolo spomenuté jediné rozhodnutie úradu, ktoré by bolo právne sporné. Však tam kde bolo spochybnené, tak tam súdy dávajú za pravdu úradu, nie tým, ktorí spochybňujú jeho rozhodnutia. A veľmi správne si povedala, že keď sa ničí spravodlivosť, tak nie je to abstraktný problém. Rovnako ako korupcia nie je abstraktný problém. Nie je to len, že nejaký problém, krajina sa prepadá v rebríčkoch a zle to vyzerá, však to poškodzuje krajinu, poškodzuje to spoločnosť, poškodzuje to každého jedného z nás, keď sa kradne, keď sa rozkráda verejný majetok, keď sa nakupujú služby a tovary drahšie, keď peniaze, ktoré by mali byť využité na rozvoj krajiny unikajú na rôzne haciendy. Korupcia nie je abstraktný problém. Treba proti nej bojovať.

Pán poslanec Bužo, súhlasím s tým, že schválenie tohto návrhu zákona, zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov a jeho nahradenie iným, posilní priestor pre korupciu na Slovensku. Asi by nás to ani nemalo nijako prekvapovať, pretože to čo robí táto vládna garnitúra, čo vždy robila, je, že vytvárala priestor pre korupciu, sťažovala jej vyšetrovanie, sťažovala jej odhaľovanie a kedysi to išlo cez nominantov na dôležitých postoch v situácii, keď špeciálny prokurátor miesto toho, aby korupciu účinne stíhal, tak zametal kauzy pod koberec, zastavoval konania, zdržiaval tie konania, tak nepotrebovali zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, v situácii, keď Národná kriminálna agentúra bola politicky ovládaná a vyhýbala sa vyšetrovaniu korupčný káuz spojených s činnosťou ľudí blízkych vládnej moci, tak mohla Národná kriminálna agentúra fungovať, keď sa to zmenilo, keď si tieto inštitúcie začali plniť úlohy, pre ktoré boli zriadené, respektíve, keď politickí nominanti na ich čele prestali blokovať, aby sa ich činnosť týkala aj ľudí blízkych vládnej moci, podľa zásady padni komu padni a že sa nemá spravodlivosť ohliadať na to, či je podozrivým niekto, kto je blízko moci alebo nie tak boli obe inštitúcie zrušené, znefunkčnené. Tento osud teraz vládna koalícia pripravuje aj pre Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.