Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Tak aby som to teda dokončil, áno, že sú niektoré tabuľky a netýka sa to len sociálnych služieb pod úrovňou minimálnej mzdy. Len treba teda dodať, že, samozrejme, je to dorovnávané. Čiže reálne ten človek tú svoju, ak pracuje za minimálnu mzdu, dostane. Je to v princípe problém, ktorý treba vyriešiť úplne preformuláciou alebo preformulovaním tabuľkových tried v štátnej a verejnej službe, čo je, hovorím, v kompetencii úradu vlády, ale dostane ten človek tú minimálnu mzdu. A tým, že ju ideme prudko zvýšiť, opäť im pomôžeme, pretože ideme prudko zvýšiť minimálnu mzdu o sto eur, ako dobre viete, na budúci rok už bude 915 eur v hrubom. Škoda, že SaS-ka za to nehlasovala, ale veď v poriadku, lebo to je tá konkrétna pomoc, 60 % priemernej mzdy.
No a ako vravím, aby som odpovedal paušálne opäť na vašu otázku, štát sa pokúsi v rámci reformy financovania sociálnych služieb, ktorej ste súčasťou, naliať väčší objem peňazí do tých sociálnych služieb, aby jednoducho či už poskytovatelia pobytových služieb, terénnych služieb alebo ambulantných služieb mali k dispozícii viac peňazí pre svojich zamestnancov, a to je jedno, či verejní a neverejní, to už je potom na nich. Proste oni musia tie platy jednoducho nastaviť, lebo to sú ich zamestnanci.
Keby ministerstvo práce vedelo určovať platy a stanovovať platy týchto ľudí, no tak by to robilo. Ale toto je cieľom ministerstva, dlhodobý problém, vieme o ňom a reformu napriek tomu, že ju považujem od začiatku za nie úplne dobre nastavenú v pláne obnovy, sa snažíme naplniť a budú nás, budú nás čakať ťažké diskusie aj s ministerstvom financií, lebo sme v ťažkom období konsolidácie, ale napriek tomu sa o to pokúsime. Toto môžem teda povedať. Ale to, aké platy už majú samotní ľudia, to už musia, samozrejme, zriaďovatelia a zamestnávatelia rozhodnúť. Myslím, že je to celkom zrozumiteľné.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci.
Vážená pani kolegyňa, pani kolegyne, páni kolegovia, poslanci, poslankyne, ja som osobne prítomný a svoju odpoveď nebudem čítať. Skúsim odpovedať z hlavy.
Pani poslankyňa, vy dobre viete, že tou odpoveďou je reforma financovania sociálnych služieb, pretože ste členkou pracovnej skupiny, do ktorej som pozval aj zástupcov opozície. Hneď na úvod chcem teda vysvetliť, lebo boli tu nejaké nezrovnalosti, že vraj neboli pozvaní na posledné stretnutie, ktoré bolo 31. marca, vy ste boli jediná za opozíciu, aj ste potvrdili účasť, pani Veslárová bola pozvaná za PS, ale neprišla, vy ste nahradili pána Ledeckého za SaS, taká bola dohoda, potom sme pozvali aj zástupkyňu hnutia SLOVENSKO, čiže všetci pozvaní boli s výnimkou, a tu sa chcem ospravedlniť pani Turčanovej, kde tá pozvánka neprišla. Overil som si to, hovorím to len na úvod kvôli tomu, že ešte do konca júna bude jedna pracovná skupina, kde sa opäť všetci stretneme a budem teda informovať o ďalšom postupe, progrese a, samozrejme, budem počúvať aj vaše námety.
Čo sa týka toho financovania, ja viem, že skončí tzv. stabilizačný príspevok do konca tohto roka, ktorý bol teda schválený a priznaný na tri roky. Na druhej strane reforma financovania sociálnych služieb, ktorá má teda zásadne zmeniť financovanie sociálnych služieb, bude tento zákon schválený, príslušná legislatíva, do konca roka, a s Európskou komisiou je ale dohodnuté také postupné fázovité nabiehanie tej reformy, my sme sa už o tom rozprávali. Niečo nabehne od 1. júla budúceho roka a zvyšok k 31. decembru budúceho roka.
Chcem povedať, že tá reforma financovania sociálnych služieb je naozaj dôležitým, až zlomovým bodom vo financovaní sociálnych služieb, pokiaľ, samozrejme, ministerstvo financií nájde dosť prostriedkov. Len pre vašu informáciu, a dobre to viete, že chceli by sme naliať do sociálnych služieb o 650 miliónov eur navyše, do celého systému. Ale rovnako dobre viete, že zriaďovateľmi a poskytovateľmi sociálnych služieb nie je ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ale štát. Máme verejných a neverejných poskytovateľov a či už ide o pobytovú, ambulantnú alebo terénnu službu, tak tie majú, títo ľudia - zamestnanci majú svojich zamestnávateľov, či už verejných, alebo neverejných, a oni určujú platy týchto ľudí, nie štát. My môžme nejakým spôsobom len zabezpečiť, aby viac peňazí prišlo do systému. A toto je naša úloha, to je úloha reformy financovania sociálnych služieb. Čakajú nás ešte tvrdé diskusie o tom, ako to bude vyzerať, pretože tú reformu nastavila predchádzajúca vláda do plánu obnovy, my ju musíme plniť. Keby sme boli pri tom od začiatku, tak to vyzerá trochu inak, ale nevyhovárame sa.
Čiže sú, je niekoľko zdrojov teda financovania. Jeden zdroj financovania bude ten príspevok na odkázanosť, ktorý už bude len jeden príspevok, ktorý bude teda určený pre spomínaného človeka, odkázaného človeka, klienta, keď to tak môžem nazvať, a on sa sám rozhodne, či ten príspevok dá pobytovému zariadeniu, na terénnu opatrovateľskú, tzv. domácu opatrovateľskú službu, alebo na opatrovanie v domácom prostredí. Druhý zdroj financovania bude to, že už vúcky, pod vúcky prejde financovanie pobytových zariadení s tým, že vúcky budú platiť paušály či už verejným, alebo neverejným zariadeniam. Samozrejme, tretí zdroj, tretí zdroj financovania, čo sa týka pobytových zariadení, je samotný klient. A ten štvrtý, to je tá podstatná zmena, ktorú tiež chce reforma priniesť, je zmena financovania zo zdravotného poistenia. Chceme, aby zdravotné poisťovne neplatili iba tú minimálnu sieť, iba teda pre desaťtisíc ľudí, u ktorých je indikovaná ošetrovateľská starostlivosť, takýchto ľudí máme 23-tisíc v pobytových zariadeniach, spolu máme 41-tisíc, ale 23-tisíc potrebuje aj ošetrovanie. A chceme teda zapojiť vo väčšej miere aj zdravotné poistenie a zdravotné poisťovne. Toto vytvára ten balík peňazí, ktorý by sme chceli naliať do, do sociálnych služieb a z tohto balíka, keď to všetko príde tým zriaďovateľom a tým poskytovateľom sociálnych služieb, my pevne veríme, že budú zvyšovať platy, pretože oni majú v kompetencii zvyšovať platy.
Čo sa týka toho, že viacerí zamestnanci sociálnych služieb sú pod úrovňou minimálnej mzdy, to je dlhodobý problém, ako samotné platy v sociálnych službách, asi uznáte, že za rok a pol sa nedá všetko vyriešiť. Ale tu chcem upozorniť na to, že toto je v kompetencii úradu vlády, pretože zákon o štátnej a verejnej službe je v kompetencii úradu vlády, môžme na to akurát tak vplývať. Do roku, myslím, že do roku 2008 to bolo v kompetencii mini... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, novela zákona o podpore v čase skrátenej práce, tak sa presne volá ten zákon, ale známejší ako kurzarbeit. Schéma kurzarbeit je použiteľná už v súčasnosti, tie pravidlá sú už pomerne známe. Ak vznikne prekážka na strane zamestnávateľa a nemá dostatok práce pre zamestnanca, tak aby ho nemusel prepustiť, tak zamestnanec ostane určitý časť doma, ale v tom čase mu zamestnávateľ preplatí 80 % mzdy. Trvá to, alebo trvať to môže len dočasne šesť mesiacov súvisle alebo rozložených v priebehu dvoch rokov, tu sa nič nemení. Z tých 80 % mzdy 60 % prepláca vlastne štát z fondu pre skrátenú prácu, ktorý je fondom Sociálnej poisťovne, do tohto fondu každoročne prispievajú zamestnávatelia a v tomto roku by sa mal naplniť postupne až do objemu 167 mil. eur.
To, čo meníme, je definícia vonkajšieho faktora, teda tých vplyvov, kedy je možné použiť kurzarbeit a rozširujeme teda tento faktor a túto definíciu aj o takzvané nepredvídateľné hospodárske okolnosti nadnárodného charakteru, úbytok objednávok, zníženie konkurencieschopnosti dôsledkom obchodnej vojny a podobne. Už sme o tom veľakrát hovorili. Čiže dávame proste možnosť využiť túto schému aj pri takýchto situáciách. Ako som už povedal, táto novela zákona vzišla z komunikácie s tými, ktorých sa to týka, teda so zamestnávateľskými zväzmi, podporujú ju a vítajú. Je to taká príprava na prípadnú obchodnú vojnu medzi Európskou úniou a USA. Pevne veríme všetci, že k nej nedôjde, že nakoniec bude dohoda, ale treba pripravení byť, aby v takomto prípade ľudia neprichádzali o prácu.
Ďakujem veľmi pekne, toľko na úvod.

Dobre. Už máme zvuk. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v prvom rade chcem poďakovať za ústretovosť. My sme sa aj s kolegami z opozície rozprávali, že pokiaľ by naozaj nedošlo k vystupovaniu v prvom čítaní, mohol by tento zákon ísť na výbory a potom by sme v druhom čítaní, samozrejme, viedli kvalifikovanú rozpravu. Vychádzame aj z toho, že z hľadiska hlasovania na sociálnom výbore, ale aj z hľadiska rozpravy k skrátenému legislatívnemu konaniu to vyzerá tak, že tento zákon by mohol získať absolútnu podporu. Je už verejne známy, ja ho len v krátkosti teda uvediem.
Už v súčasnosti máme takzvanú schému kurzarbeit, ktorú uplatňujeme v čase, keď vznikne prekážka na strane zamestnávateľa taká, že ľudia nemajú dostatok práce a musia ostať doma. A keďže nechceme, aby prišli o svoju prácu, ale určitý čas zostali doma, tak v takom prípade je možné, aby im zamestnávateľ preplácal počas tej dočasnej doby 80 % z ich mzdy, 60 % z toho prepláca štát prostredníctvom fondu, špeciálneho fondu pre skrátenú prácu Sociálnej poisťovne, do ktorého si prispievajú samotní zamestnávatelia. Ale celkovo by týmto ľuďom bola preplatená mzda 80 % tejto mzdy počas toho, pokiaľ by museli zostať doma. Toto už dnes platí, máme, samozrejme, je to dočasná, dočasná schéma, ktorá trvá šesť mesiacov buď súvisle, alebo sa môžu rozložiť počas dvoch rokov. A to, čo tá novela zákona prináša, je definícia alebo rozšírenie definície vonkajšieho faktoru, ktorá má vplyv alebo pri ktorom je možné schému kurzarbeit uplatniť, a tá definícia sa rozširuje o takzvané nepredvídateľné hospodárske okolnosti nadnárodného charakteru, čo v tomto prípade je... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Uveďte správnu tlač aj bod. (Rečník ukázal smerom na tabuľu.)
Nech sa páči, pán minister.

Tomáš, Erik, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Aha, dobre. Ale ja hovorím k veci, hej?
Pokiaľ, pokiaľ ide ako o obchodné vojny, kvôli tomu nejaké zníženie exportu, zníženie odbytu a podobne, tento vonkajší faktor sa teda, ako som povedal, rozširuje o tieto nepredvídateľné hospodárske okolnosti nadnárodného charakteru. Vychádzame z nemeckého modelu kurzarbeitu, je to na základe požiadavky automobilového zväzu, ale aj všetkých priemyselných zväzov, lebo by sa to týkalo, samozrejme, všetkých spoločností a firiem, ktorí by sa dostali do takýchto problémov. Chceme byť takto pripravení na prípad, že by teda tie americké clá začali platiť a mohli by spôsobiť hospodárske škody zamestnávateľom. Asi už poznáte aktuálne rozhodnutie amerického federálneho súdu, ktorý zablokoval pre túto chvíľu tie clá, platnosť tých ciel kvôli tomu, že vraj pán prezident Trump prekročil svoje právomoci, ale uvidíme, ako sa to bude ďalej vyvíjať, my musíme byť pripravení.
Opakujem, toto chcú zamestnávatelia od nás, toto sme prebrali na tripartite a ak môžem, tak vás poprosím o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Samozrejme, tak ako včera pri zákone práca namiesto dávok som pripravený vystúpiť k tomu aj v rozprave, len chcem krátko zareagovať na predrečníkov. Mali sme diskutovať o skrátenom legislatívnom konaní, ale chápem, že sa tento priestor už využíva aj na širšiu debatu. V princípe chcem poďakovať všetkým za ich príspevky a teda dedukujem z toho, že zákon by mal hladko prejsť a že bude podporený naprieč politickým spektrom, ako som povedal, na sociálnom výbore získal absolútnu väčšinu.
Pán poslanec Hajko, len nerozumel som tým poznámkam typu, že vláda už mala skôr reagovať, skôr niečo riešiť, tak len si dajme taký časový harmonogram. Pán prezident Trump bol v januári len uvedený do funkcie, inaugurovaný, neviem, prečo sme už mali v januári nejakým spôsobom na to reagovať, a akonáhle boli tie clá teda na svete, ten pôvodný návrh, ktorý je teraz odložený, tak ja som 4. apríla, okamžite ako predseda tripartity zvolal tripartitu, teda sociálnych partnerov, kde sme sa rozprávali o riešeniach, ako vlastne predísť tej kríze, resp. ako najlepšie na ňu reagovať, a tam sme nasali tie návrhy z prostredia od zamestnávateľov. V princípe padli len dve konkrétne veci, prvá bola kurzarbeit a druhá vec šrotovné, ale skôr na európskej úrovni. Čiže počúvame prostredie, ktorého sa to týka. A potom následne sa pán premiér stretol na úrade vlády s predstaviteľmi automobilového priemyslu, ktorí by mali byť najviac zasiahnutí. Takže neviem, kde ste vy nevideli, citujem, nevideli ste nejakú iniciatívu vlády, pretože reagovalo sa okamžite.
A potom musíte uznať, keď sa toto v apríli celé udialo, my sme okamžite začali pracovať na novele zákona, ešte raz sme ho predstavili tripartite, ešte raz sa automobilový priemysel k tomu vyjadroval v rámci toho skráteného medzirezortného pripomienkového konania a teraz je schôdza, teraz je hneď po tom tá prvá schôdza, na ktorej to už predkladáme. Čiže neviem, kedy rýchlejšie sme mali konať a ako rýchlejšie.
Samozrejme, musíme, pán poslanec Viskupič, hľadať aj ďalšie riešenia, len bol by som rád, aby ste to nevideli len v oblasti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, to je nadrezortný problém. My si teda domácu úlohu poctivo plníme a najrýchlejšie, ako len vieme.
No a opakujem aktuálnu informáciu, americký federálny súd rozhodol o tom, rozhodol o zablokovaní ciel od pána prezidenta Trumpa s vysvetlením, že prekročil svoje právomoci. Takže raz sme v takomto stave. Napriek tomu, ak ten zákon prijmeme, budeme pripravení aspoň po tejto stránke. Vychádzame pri tomto z nemeckého modelu kurzarbeit a je dobré, že túto definíciu vonkajšieho faktora takto rozšírime aj o nadnárodné, hospodárske, nepredvídateľné okolnosti.
Mám na vás ešte takú praktickú prosbu, ak teda budete akceptovať, budete, ak nie, samozrejme, budem rešpektovať, o jedenástej by sa malo hlasovať o skrátenom legislatívnom konaní a následne po balíku hlasovaní by mala pokračovať rozprava prvým čítaním. Pokiaľ by sme sa dohodli, že v prvom čítaní by sme nediskutovali o tomto zákone, ale až v druhom čítaní, tak vieme hneď pristúpiť aj k hlasovaniu po veľmi krátkej rozprave, aby bolo odhlasované aj prvé čítanie a mohli sme mať výbory počas obednej prestávky a tým by sme urýchlili celý proces a potom v druhom čítaní sme pripravení o všetkom diskutovať. Pokiaľ ale nie, pokiaľ, vážení kolegovia, kolegyne z opozície, chcete aj v prvom čítaní už diskutovať, tak budeme to rešpektovať a akceptovať a tým pádom sa to prvé čítanie predĺži až do poobedia a tak. Čiže toto je len prosba. (Reakcia z pléna.) Vy sa nezmeníte, pán poslanec, dobre, ja ostanem pri konštruktívnej debate. Čiže len to je prosba, pokiaľ by to tak mohlo byť, okej, pokiaľ nie, tak budem to rešpektovať.
Ďakujem veľmi pekne.