Videokanál poslanca

mzdový príspevok, nejaký jeho strop, ale nikto nebráni tomu zamestnávateľovi, ktorý vyrába tovary a služby a dodáva tovary a služby a zarába, aby tie platy tým ľuďom proste nechal.
Nemusí automaticky znížiť on ten plat, keď sa len zníži ten príspevok vyrovnávací, nemusí to robiť. Ale ak to zníži, no tak on sa bude na to vyhovárať. Takže kľúčová vec, prečo to robíme je a teraz tá doložka 17 miliónov EUR, to je to ušetrenie v prípade, že by sme teda znížili na tých 915. To nie je, že celkový objem peňazí na to použitých. Celkový objem peňazí na takýto vyrovnávacích príspevok pri zachovanom počte plus mínus 600 sociálnych podnikov je 75 miliónov Eur pri súčasnom štedrom systéme.
Áno?
A tento systém my ešte vieme, sme, sme urobili taký audit eurofondov, ktoré my máme v rezorte práce a vieme ho vykryť do konca tohto roka, v prípade, že dôjde k zníženiu toho vyrovnávacieho príspevku, aspoň od 1. mája alebo aspoň od 1. júla tohto roka. Vtedy ešte vieme tých, ten, ten rozpočet na tento rok vykryť z eurofondov, ale v roku 27 už nie. Už to bude čistý nápor na štátny rozpočet 75 miliónov Eur.
A ja som toto vysvetľoval ľuďom zo sociálnych podnikov, oni to pochopili. Oni povedali, že no tak potom áno, urobme nejaký kompromis, lebo ja sa bavím s týmito ľuďmi, sedel som za jedným okrúhlym stolom a je to s nimi vydiskutované, pretože v opačnom prípade by možno musel prísť tvrdší zásah a zmenili by sme obligatórny výdavok na, na fakultatívny. No v takom prípade by dostali iba tí, čo by boli prví, hej? To a to nie je dobré. To nie je dobre, dobrý prístup.
Takže preto tu chcem poprosiť o nejaký korektný prístup k tomu. Po prvé, ak máme podporovať miesta pracovné alebo ľudí, ktorí by si ináč prácu hľadali ťažko, tak podporujeme vo výške minimálnej mzdy, pretože tu máme iných ľudí na minimálnej mzde 128 tisíc, ktorí ešte stále poberajú minimálnu mzdu bez podpory, ale hlavne preto, že sa nám minú prostriedky.
Ja aj na rok 27, my na rok 27 budeme musieť hľadať v rámci revízie, dúfam, že príde, nejaké prostriedky na rok 27, aby tých 75 miliónov v roku bolo aspoň to, hej? Ale už to bude po tom krátenom príspevku. Toto je racionálny prístup.
Ja, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a teraz sa nechceme tu chváliť, je buď na prvom alebo druhom mieste v úspešnosti čerpania eurofondov.
My naozaj čerpáme dobre, ale to je preto, že máme takzvané mäkké eurofondy, tak sa čerpajú jednoduchšie. Ale predpokladám, že vznikne tlak pred rokom pred koncom roka 26 u iných ministerstiev na nevyčerpanie tých prostriedkov a my sa o to budeme uchádzať. Ale je iné, keď sa máte uchádzať o 75 miliónov a iné, keď sa máte uchádzať o 110 miliónov Eur, hej? Však rozumiete tomu dobre.
Takže len o to tu ide a je to vydiskutované s tou skupinou, áno, s alianciou pre sociálnu ekonomiku, aj keď je tu neustále ona nejakým spôsobom napádaná a tak ďalej, a nemôže sa brániť. No a viac krát sa to spomenulo 17 miliónov Eur pre pána Daška pre nejaké nejaký program. Len mám pocit, že ste si to najprv mýlili, lebo pán Ledecký začal argumentovať, že že však Tomáš potrebuje 17 miliónov na tie vyrovnávacie príspevky a Daško ich má.
Ja nebudem teda komentovať, ja fakt ten program nepoznám a tak ďalej, ale je to 75 miliónov, nie 17, áno, na rok. Len aby bolo jasné, že porovnávame 17 so 75, to nie je. Čiže 75. Samozrejme, je to len odhad, pretože my nevieme, koľko podnikov ešte vznikne alebo zanikne. Takže vzhľadom na súčasný stav.
No, bola tu poznámka od pani Turčanovej.
Akékoľvek obmedzenia, ktoré my teda, ktoré my navrhujeme v tom zákone, sa samozrejme týkajú iba ľudí, ktorí sú na vyrovnávacom príspevku. Sú tam aj zdraví ľudia, tých sa samozrejme tieto veci netýkajú. No mali sme takúto otázku.
A potom tu bola, bol tu taký, také, taká dišputa od myslím kolegu z Progresívneho Slovenska, on sa mi ospravedlnil, že musel ísť niekde, áno. A on, že veľmi mu nevonia ten a myslím, že aj pán Ledecký tu povedal, že mu veľmi nevonia to, že chceme zakázať súbeh práce v sociálnom podniku s inou pracovnou činnosťou, či už s iným pracovným úväzkom alebo so živnosťou alebo ešte s niečím iným. Musím hneď zopakovať, že povoľujeme iný pracovný úväzok, ale do výšky zárobku životného minima.
Ale viete, je tu taká schizofrénia, pretože ak tvrdíte, že toto nie je dobré opatrenie, tak na jednej strane hovoríme, že my vyrovnávacími príspevkami pomáhame ľuďom sa zamestnať, ktorí by sa ináč nezamestnali, ale na druhej strane im chceme umožniť, že pracujte aj v ďalších dvoch povolaniach. No ak si dokážu nájsť prácu v tých ďalších dvoch povolaniach alebo robiť niečo na živnosť, no tak oni nepotrebujú podporované zamestnanie, hej? O tom to je.
My pomáhame naozaj iba tým, ktorí si tú prácu nevedia nájsť. Tak keď si vedia nájsť ešte inú prácu alebo dokonca založiť živnosť, no tak načo ich potom podporujeme?
To má byť proste pre tých ľudí, ktorí naozaj teda to nedokážu a jednoducho a jednoducho preto to robíme. Len aby som vysvetľoval logiku tých našich, logiku tých našich krokov.
Obecné podniky. Ako som povedal, nemajú problém so znížením príspevku. Obecné podniky a teda samosprávy súhlasia so zmenami, ktoré sme priniesli a preto pre tento náš zákon bola aj riadna väčšina a je riadna koaličná väčšina. Ja by som bol samozrejme najradšej, aby sme sa napokon dohodli aj s opozíciou, to by bolo úplne najlepšie.
Bolo tu od pána kolegu z Progresívneho Slovenska povedané, že nesiahajte nejakým spôsobom na na tie obecné alebo teda neznižujte alebo nezvyšujte ešte nápor na samosprávy. Tak som pochopil, že pán kolega ste hovorili, že nezvyšujme ešte väčší nápor na samosprávy zo strany Ministerstva práce cez tento zákon, lebo už majú toho na pleciach dosť.
No len treba povedať, že to je zase záležitosť tej DPH-čky, ktorá sa teda bude riešiť Ministerstvom financií. Vyrovnávacie príspevky, oni nemajú problém mestá, obce a obecné podniky, ale musíme si uvedomiť, sociálna ekonomika tu nie je na to, aby riešila, riešila. Škoda. že ma nepočúvate, pán kolega, lebo sa vám prihováram. Ja vám odpovedám teraz asi. Hej?
Lebo ste povedali, že nemá, nemá, nemajú prečo tá novela zaťažovať ešte viac tie samosprávy. Tak len chcem vysvetliť, že ide o DPH-čku, ktorá ešte nie je doriešená. To nie je súčasťou toho zákona. Ministerstvo financií to vyrieši.
S vyrovnávacími príspevkami so zníže, so znížením nemajú problém samosprávy, lebo oni dávajú naozaj na úrovni minimálnej mzdy maximálne, no ale hlavne sociálna ekonomika nemá čo riešiť v činnosti samospráv a rozpočty samospráv. Sociálna ekonomika je tu na pomoc, ZŤP ľuďom. Ona tu nie je na to, aby len som vám to racionálne vysvetlil. Nie je tu na to, aby sanovala rozpočet samospráv. Toto, toto nie je účelom sociálnej ekonomiky, čo musíte teda súhlasiť. To je pomoc jednoducho ľuďom.
Bola tu taká viackrát poznámka, uštipačná. Viackrát sa to teda samozrejme z úst pani Petrík, ako vždy, aj z úst pani Turčanovej sa to myslím objavilo.
Len chcem upozorniť, že lehota na registráciu sociálneho podniku je odjakživa 30 dní. Takže ak vy tu argumentujete, že za dva, tri týždne, to je od pani Remišovej ste prevzali, za dva, tri týždne alebo štyri týždne vznikne sociálny podnik, no tak je to lehota, 30 dní. K tomu ešte samozrejme predchádza proces na takzvaných koordinačných centrách. To je tri mesiace, pán Ledecký to ovláda, že tam sa pýtajú na ten, na ten zámer a tak ďalej, že či áno, ale od podania žiadosti do, do, do zaregistrovania sociálneho podniku je musí uplynúť maximálne 30 dní.
No tak kedy majú potom vzniknúť? Dva tri týždne, štyri. Takže len aby ste si s tým nepracovali, že tu akože rýchlo vznikajú proste za 30 dní nejaké podniky. To je zákon tá vec. Je to zákonná vec. Lebo vždy niečo tak ako ste sa snažíte mne pripísať.
Ešte raz, od 18, od roku 2018 tu funguje tento systém, ktorý som ja teda nezakladal.
No.
Obmedzenia som hovoril, kontroly sme hovorili. To sme teda vyriešili. Áno, ešte tu boli také námety, ktoré boli pôvodne v zákone, ale my sme ich nakoniec museli z toho zákona vyradiť, pretože nás ÚVO upozornilo na to, že bolo by to v rozpore s európskymi pravidlami. My sme chceli zaviesť, že subdodávateľ, že subdodávky môžu sociálne podniky vybaviť iba 20% ceny zákazky.
Pamätáte si to?
Bolo to prezentované na tej tlačovej besede alebo na tých troch tlačových besedách, ktoré pani Petrík nesledovala a preto hovorila, že som pokútne a potichu pripravil zákon.
A o okrem iného sme ešte samozrejme nastavili to, že, že nemôžu sociálne podniky byť v konzorciách, súťažiť v konzorciách.
Aj na jednu aj na druhú vec nám ÚVO v rámci medzirezortného pripomienkového konania povedalo, že to nie je možné, lebo je to v rozpore s európskymi pravidlami. V rozpore s európskymi pravidlami a tým pádom sme to tam, sme to z toho vyradili. Naopak, vyhoveli sme SAS, že sme povedali, že dobre, nebudeme žiadať preposúdenie zdravotného, preposúdenie toho človeka na konkrétnu pracovnú činnosť. Čiže keď je zdravotne postihnutý človek a pracuje v sociálnom podniku, potrebuje len potvrdenie invalidity. My sme chceli, aby bola bolo aj preposúdený lekárom na konkrétnu pracovnú činnosť. Uviedol som príklad, že asi človek bez rúk nemôže murovať, keď to tak poviem. Áno?
O tom to malo byť, ale dobre, vzali sme to späť. Väčšia byrokracia, väčšia záťaž pre týchto ľudí. Jednoducho sme uznali, že stačí teda iba potvrdenie invalidity.
Dokonca sme im napokon uľavili, lebo sme do toho zákona pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní dáme to, že doteraz si to ten človek musel zháňať sám, to právoplatné rozhodnutie o invalidite. Po novom už si túto informáciu vymení Sociálna poisťovňa s Úradom práce a odbremeníme napokon toho človeka.
Ja som sa snažil zodpovedať všetko. Dúfam, že som zodpovedal všetko. Hovorím, keď bude druhé čítanie, tak, tak sa prihlásim aj do rozpravy.
Ale mám tu výzvu voči opozícii.
Keďže som to tu načal, že bolo úplne evidentné z tej rozpravy, že aj opozičné strany a ešte pani Veslárová, ale ja som vám odpovedal, hej, že čo sa týka, vy ste sa vy ste tu naznačili, že ZŤP je ťažké integrovať proste ľudí ZŤP, ale toto zákon na to zákon novela zákona pamätá. To sa netýka ZŤP ľudí. V prípade ZŤP ľudí, zdravotne znevýhodnených ľudí, nie je povinnosť integrovať tých ľudí na otvorenom pracovnom trhu.
Takže to tam, to tento problém nie je. To sa týka tých inak znevýhodnených, nie zdravotne, lebo tam naozaj ťažko požadovať niečo také, aby bola povinnosť integrovať. Bolo by fajn, keby ich integrujú, ale ale vyžadovať sa ako povinnosť pod hrozbou sankcie, to by nebolo dobré a to tam teda nie je.
Takže na záver výzva na opozíciu.
Skúsim to, tak ako vždy, veď ma už poznáte. Ďakujem za väčšinu konštruktívnej diskusie. Ale teraz výzva, pretože ani vy medzi sebou nemáte zhodu, ako to vyriešiť. Sú tu rozdielne názory.
Ja navrhujem, pretože tá ďalšia schôdza bude až v apríli, kontaktujem kľúčových aktérov týchto strán, k tejto, tejto téme a budem sa snažiť hľadať kompromis, aby takáto zmena prešla, ak sa dá ústavnou väčšinou, respektíve aj možno s podporou opozície. Ak teda bude to, to proste bude jasné, či budete chcieť alebo nebudete chcieť prispieť nejakým riešením alebo, alebo alebo len škodiť, ako hovorí, ka, alebo len škodiť ako pani Petrík, pretože veď váš predseda hnutia jasne povedal, že čo je úlohou opozície.
No nie, no ja to musím tu hovoriť, veď ma poznáte, ale toto, čo dnes predviedla pani Petrík a čo, no veď veď dobre, dobre, dobre a ja sa teším na rovnaké odmeňovanie mužov, jeminé. Už je tu aj pani Jurík, ja sa teším. Lebo ju idem, lebo ju idem pochváliť. Ako pani Jurík ako pracovala na tej smernice

, že najviac sociálnych podnikov na Slovensku vzniklo v roku 2025. Rástli tu ako huby po daždi a to kvôli tomu, že sa teda znížila DPH z 10 na 5%.
Dámy a páni v súčasnosti je na Slovensku 631 sociálnych podnikov. 558 sociálnych podnikov vzniklo v rokoch 2020 až 2023, za predchádzajúcej vlády v čase, keď DPH bola 10% predpokladám pre sociálne podniky. Čo je prvá lož pani Petrík, že zníženie DPH na 5% v roku 2025 spôsobila obrovský nárast sociálnych podnikov na Slovensku a s týmto teda argumentuje hlavná predstaviteľka sociálnej oblasti pani Petrík z Progresívneho Slovenska, ktoré tu chce riadiť krajinu. Nie je to prvý samozrejme prešľap pani Petrík, nie je to prvá lož pani Petrík.
Zopakujem hneď druhú. Ona pri tej istej téme dokázala v tlačovej správe uviesť, že Erik Tomáš, minister práce, chystá túto novelu zákona potichu a pokútne. Potichu a pokútne. Napísala pani Petrík vo svojej tlačovej správe, ešte teraz hovorí, že je to pravda. Pritom pred zverejnením tejto tlačovej besedy minister práce, Erik Tomáš mal tri tlačové besedy na túto tému za účasti dokonca Najvyššieho kontrolného úradu, predstaviteľov Najvyššieho kontrolného úradu za účasti ľudí, ktorí pracujú v tých sociálnych podnikoch. Boli tam zdravotne znevýhodní ľudia. Bola tam pani bez rúk. Boli tam ľudia, ktorí nemajú zrak a tak ďalej, a ja som mal tri transparentné tlačové besedy. A pani Petrík po týchto troch besedách dokázala povedať, že ja túto novelu pripravujem potichu a pokútne. Máte pocit, že toto je korektný dialóg medzi opozíciou a koalíciou?
Takže prvá lož, ktorú pani Petrík povedala je, že najviac podnikov alebo sociálne podniky rástli ako huby po daždi počas roka 25. Pričom 558 podnikov zo 600 vzniklo v rokoch 20 až 23, kedy bola DPH stále 10%. A druhá lož, že sa tento zákon pripravoval nejak potichu. Pritom bol široký sociálny dialóg, s tými ktorých sa to týka, tak ako vždy v prípade ministerstva práce pod súčasným vedením.
Na novele zákona sa začalo pracovať začiatkom roka 2025, čo je tiež známe. Odborné diskusie dokonca začali koncom roka 24, ale práve, keď ma opozícia začala vyzývať, že prijmite, čo najrýchlejšie sprísnenie tých kritérií lebo tu máme týchto špekulantov, tak som teda presadil skrátené legislatívne konanie, a napokon si to tá opozícia rozmyslela. Ale už je to jedno, už sme v riadnom konaní, je to tak. Ja len, aby som teda hovoril chronologicky fakty.
A viete pani Petrík kedy a v akom období vznikla tá vaša spomínaná AMG Security, ten sociálny podnik? Kedy získal tento sociálny podnik štatút? Keď vy ste si tu dokonca dovolili naznačovať, že je to možno aj otázka nejakého biznisu? Štatút AMG Security a to všetci, ktorí sa tomu venujú, lebo vy tomu ani nevenujete pozornosť, ale potom len prvoplánovo chcete kritizovať, získala v roku 2021. Za predchádzajúcej vlády, keď bol ministrom práce Milan Krajniak, nechajte, ja pokračujem. To ešte nekončí, pani Petrík, to ešte nekončí, tak si to vypočujete celé. Lebo viete dobre, že aspoň korektný politik snažím sa vecne diskutovať, ale každá akcia si vyžiada reakciu. Takže, pani Petrík táto AMG Security vznikla a získala štatút v roku 2021. Teda v čase, keď bol minister práce pán Krajniak a v čase keď sedeli vo vláde vaši teraz opoziční kamaráti, s ktorými idete vytvárať tú alternatívu voči súčasnej vláde, tú alternatívu pre Slovensko. V roku 2021 vznikla AMG Security a získala zákazky predstavte si na ministerstve práce pod vedením pána Krajniaka. A pani Petrík teraz dobre počúvajte, na magistráte bratislavskom pod vedením pána Valla, vášho liblinga predpokladám. Čiže asi aj tam je nejaký kšeft predpokladám. Tam je kšeft predpokladám, tam je kšeft, že pani Petrík? A potom napríklad aj na Bratislavskej župe pána župana Drobu za SaS, asi aj tam je nejaký kšeft. Dokonca získala na viacerých samosprávnych a štátnych inštitúciách od roku 2021, aj v prezidentskom paláci za pani Čaputovej, Aj toto je kšeft, pani Petrík, áno? Takže vyprosujem si od vás, naozaj tieto klamstvá, lži, zavádzania a naznačovania nejakých vecí. AMG Security získala štatút za predchádzajúcej vlády a ak aj získa nejakú zákazku povedzme na úrade práce Zvolen, či čo ste hovorili, tak sú jej vyplácané teda sumy na základe tých vyrovnávacích príspevkov, keďže má toľko zamestnancov, tak toľko sa vypláca. Rovnako, ako na bratislavskom magistráte, na Bratislavskej župe, v prezidentskom paláci za pani Čaputovej. Toto je vaša politika pani Petrík, tak vy sa jednoducho chováte. Ja vám dodám zoznam štátnych a samosprávnych inštitúcií, kde všade AMG Security teda pôsobila. Pán Krajčí tiež sa k tomu tak ako pridal k vám. Tak tiež chcem teda oznámiť, že za vašej vlády pán Krajčí, táto AMG Security doslova rozkvitla. Predstavte si aj takú vec, že v roku 24 na ministerstve práce za môjho vedenia sme rozviazali kontrakt s AMG Security pre neplnenie podmienok a následne sa opäť prihlásila do súťaže a opäť práve kvôli tým zvýhodneným podmienkam, ktorými mi chceme spolu prísnejšie nastaviť vyhrala tú súťaž, opäť. Takže asi tak. Takže, ak niekto tu chce AMG Security lepiť na nás, a tak ďalej, tak je to veľmi, veľmi teda nekorektné.
No, a teda povedzme si teda ešte jednu vec, že bola tu správna argumentácia aha od pána Krajčího, od pána poslanca Krajčího, že jeho by tiež zaujímalo, ako tie kontroly prebiehajú v tých sociálnych podnikov, lebo proste naozaj to je alfa a omega kontroly, aby teda fungovali. Aj keď treba povedať, že taká dobrá kontrola ročne dokáže skontrolovať maximálne 5 až 10% týchto podnikov. Tak si zoberte 50-60 podnikov ročne. No, len máme protokol Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý teda skúmal obdobie 2018 až 2023 a práve výhrady Najvyššieho kontrolného úradu smerujú k tomuto obdobiu, že tam neboli prakticky žiadne kontroly. Áno aj roky 18 až 20 povedzme, vláda ešte sociálno-demokratická alebo vláda Smeru ak chcete, ale tri roky vašej vlády pán Krajčí. Tieto tri roky vlády hodnotí Najvyšší kontrolný úrad, ako tie kde prakticky zlyhávala kontrola. A my popritom zákone, ako som povedal a ako som aj pani Petrík vysvetlil, asi videla predsedu Najvyššieho kontrolného úradu na mojej tlačovej besede sme mali niekoľko pracovných rokovaní s Najvyšším kontrolným úradom, kde sme sa zhodli, že spolu s Najvyšším kontrolným úradom po novom budeme kontrolovať 5 až 10% týchto sociálnych podnikov. Čo som povedal na tých tlačových besedách, ale kedy pani Petrík si všimla tie tlačové besedy, tak by to vedela. Ale ona tvrdí, že ja som ten zákon pripravoval pokútne potichu. Toto je podľa nej korektná diskusia. Takže áno, kontrola bude 5 až 10% a bude to v súčinnosti s Najvyšším kontrolným úradom, ale ešte raz to nebude stačiť. Vy musíte urobiť nejaké systémové zmeny. Systémové zmeny, ktoré budú brániť zneužívaniu sociálnych podnikov, pretože osem rokov tu fungujú v tomto režime. Nezaviedol ich Erik Tomáš, zaviedol ich niekto iný. Ale áno, majú svoj význam a teraz prišiel ten čas, že sa na ne treba pozrieť. Ale nie kvôli roku 2025, nie vtedy nastal ten problém. Ako vy hovoríte, že zníženie tej DPH na 5% vtedy narástli, vtedy teda normálne bol nárast tých sociálnych podnikov ako húb po daždi a pritom som vám povedal štatistiku.
Druhú vec, ktorú ste uviedli a tú chcem tu dať na správnu mieru teraz vy pán Ledecký, lebo ste hovorili, že ešte problém mohol nastať v júli minulého roka, keď došlo k vyhodeniu určitých paragrafov zo zákona, ktorý ale spadá pod ministerstvo financií. A vy ste to uviedli tak, že to bola nejaká iniciatíva ministerstva financií, ktorý ju vlastne komunikoval s Európskou komisiou. Ja to musím upresniť, pán Ledecký. To bolo naplnenie európskej smernice. Čiže, tam sa nedá svietiť. Jednoducho áno, niekedy v zákone bolo že sociálne podniky môžu svoje tovary a služby poskytovať buď objektom verejnej správy, buď fyzickým osobám alebo iným sociálnym podnikom, a nemajú narúšať teda súťaž, teda hospodársku súťaž. Toto v tom zákone bolo, ale vypadlo to kvôli tomu, lebo to prikazovala európska smernica, tak to mám odkomunikované zo strany ministerstva financií.
Čiže tam sa nedalo jednoducho svietiť, ako sa hovorí.
No a teraz pani Petrík, teraz samozrejme ona nevie prežiť to, že DPH je agendou ministerstva financií, neustále sa to snaží lepiť, ako na nás. Na mňa konkrétne, aby teda nejakým spôsobom deklarovala pred svojou skupinou voličov, že aj tá DPH je problém ministerstva práce. Lebo ona si myslí, že ona tak oblbne tých svojich voličov, ale ja budem teda trvať na tom, aj vy všetci ktorí teda tomu rozumiete trochu alebo chcete rozumieť a nechcete účelovo podsúvať verejnosti všelijaké bludy, tak musíte chápať, že ak sa bavíme o DPH je to daň a je to teda v gescii ministerstva financií. A ja som úplne otvorene teda priznal, že napriek tomu, že môj, teda náš zákon z ministerstva práce je tak nastavený, že je priechodný v koaličnej väčšine, tak sme nakoniec urobili to, že bude to riadne konanie a v rámci druhého čítania, ak ministerstvo financií vymyslí, ak ministerstvo financií, nie ministerstvo práce vymyslí mechanizmus ako sa vysporiadať s tou DPH, tak ho tam do toho zákona dáme. Ale je to agenda ministerstva financií. Ako som povedal, ja, pracovná skupina ZMOS a tak ďalej a ja sa veľmi teším, čo ste napokon priznali pani Petrík aj pán Ledecký, že ministerstvo financií urobilo veľmi podobný režim, aký sa snažím voči opozícii robiť ja pri veľkých témach, že si vás zavolali na ministerstvo financií a vám vysvetlili ten mechanizmus.
Ja som úvodnom slove o tom nehovoril preto, lebo som to považoval za pracovný nejaký návrh, ale tým, že vás už s tým oboznámili, ja som o tom nevedel, tak sa len tomu teším. Áno a ten mechanizmus má spočívať v tom, že sa síce DPH zvýši, ale sa vymyslí nejaký systém vratiek cez ministerstvo práce pred tie dobré, keď to tak poviem sociálne podniky, pre tie ktoré plnia účel. Ale jednoduché to pán minister financií resp. ministerstvo financií mať nebude. Takže sme zvedaví, ako to napokon dopadne, ale je dobré, že tento zákon potom vytvára na to priestor, že sa lebo by sa potom musel prijať prijímať individuálny zákon, novela zákona o DPH. Ale ja som túto ponuku ministrovi financií teda dal, aby sa to teda vyriešilo komplexne. Ale ešte raz, zmeny ktoré presadzujeme my v zákone sú nastavené a DPH nie je súčasťou našej agendy, čo každý racionálny politik musí uznať a vedieť.
Bola tu taká poznámka k tej DPH, od pani poslankyne Turčanovej, že tak povedzme, že dajme možno tú DPH na 10%. Nie je to možné, pani poslankyňa, pretože Európska únia umožňuje len tri sadzby DPH, a tým pádom toto by bola už štvrtá sadzba a preto to možné nie je. Musíme buď sa rozhodnúť 5, 19 alebo 23. Nie je možné urobiť štvrtú sadzbu DPH. Tak preto to možné jednoducho nie je. Ako ste si mali možnosť všimnúť a pán Dostál správne pochopil lebo navnímal tú situáciu v opozícii, že vraj ani v opozícii sa neviete zhodnúť, že čo je dobré a čo zlé riešenie, ale nebudem budem korektný. S výnimkou pani Petrík musím byť trošku drsnejší, lebo si to zaslúži za to, ako pristupuje k robeniu politiky, najmä v posledných týždňoch, ale pán Dostál je to tak. Vy ste si všimli. Napríklad jedna strana navrhuje zvýšiť DPH, Slovensko Oľano navrhuje ponechať DPH. Potom sú tu dokonca rozpory alebo rozporuplné názory, ak dovolíte v rámci vašej strany. Pán Viskupič má iný názor ako pán Ledecký. Takže takto to je proste, len to konštatujem a aspoň vidíte, aké je náročné tento mechanizmus nastaviť. Lebo nestačí len kritizovať, pripomienkovať, ale treba prísť aj s nejakým riešením a teda ja na záver budem mať na vás samozrejme konštruktívnu výzvu. Ja sa k tomu vrátim, ale len to teda svedčí, že nie je to teda také jednoduché nastaviť ten systém ako taký.
Vyrovnávací príspevok, ja som počúval pozorne a priznám sa, že nie vždy som chápal. Pán Ledecký povedal, že on má informácie, lebo tak ako námatkovo, že chodí po tých sociálnych podnikoch a že nie väčšina nevyužíva tú maximálnu výšku, maximálnu výšku toho vyrovnávacieho príspevku. No, my máme informácie z ústredia práce, kde naozaj s výnimkou obecných sociálnych podnikov, obecných a kto mu sa dostanem väčšina využíva ten maximálny príspevok od štátu. Prvé, čo chcem opäť (nezrozumiteľne povedané) a obecné podniky tých je asi 170 sociálnych podnikov tie vôbec nemajú problém so znížením vyrovnávacieho príspevku, lebo samozrejme oni kedy dávali vyššie mzdy ako minimálnu mzdu, tak potom by sa im mohli spätiť iní zamestnanci. To je presne o tom princípe, čo hovorím, že ak tu máme 127 000 pracujúcich ľudí za základnú minimálnu mzdu bez akejkoľvek podpory a potom 1500 eurami máme podporovať iných ľudí, ktorí by si inak prácu nenašli, tak ten princíp je trošku, trošku nespravodlivý, áno. Pani Petrík povedala, že však ste to mali čím skôr riešiť, však kasičku a haha o kasičku ide. No, nejde o kasičku, lebo keby som to riešil skôr, tak už skôr už rok dozadu by ste ma kritizovali a to budete samozrejme populisticky robiť. Ide brať, ide krátiť, ide brať týmto ľuďom, týmto znevýhodneným, len chcem teda povedať, že tu je len príspevok štátny eurofondový príspevok nejaký jeho strop, ale nikto nebráni tomu zamestnávateľovi, ktorý vyrába tovary a služby a dodáva tovary a služby, aby tie platy tým ľuďom proste nechal. Nemusí automaticky znížiť on ten plat, keď sa len zníži ten príspevok vyrovnávací, nemusí to robiť. Ale ak to zníži no, tak on sa na to bude vyhovárať...
=====

Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, nevystúpil som v rozprave, pretože poznáte ma, že ja v rozprave nemám problém vystúpiť. Vystúpim až v druhom čítaní kde si ešte môžeme vymienať názory. Tu som usúdil, že vystúpim len v záverečnom slovo, ale pokúsim sa veľmi podrobne zareagovať na všetky pripomienky, ktoré tu boli vznesené.
Na úvod sa chcem poďakovať naozaj za konštruktívnu diskusiu všetkým opozičným poslancom a poslankyniam s výnimkou Simony Petrík, samozrejme. A k tej sa o chvíľu dostanem, pretože naozaj u pani Simony Petrík sa lož stáva pracovnou metódou a toto síce môže ona robiť, ale ja to nemusím samozrejme rešpektovať. Keďže väčšinou len vládni predstavitelia sú konfronotvaní médiami so svojimi výrokmi a činmi, opoziční nie, tak jednoducho musím časť svojho ministerského obdobia venovať aj vyvracaniu lží a mýtov zo strany opozičných politikov, akou je pani poslankyňa Petrík. Napriek tomu všetkým vám ostatným ďakujem za konštruktívne postoje, pripomienky, dokonca aj kolegom z Progresívneho Slovenska z ktorého pani Petrík pochádza. Dokonca ma milo prekvapil aj pán Ledecký, pretože naozaj tieto vystúpenia boli na rozdiel od tých predchádzajúcich naozaj konštruktívne.
Len chcem opäť pripomenúť, že pán Ledecký mi dnes poďakoval za to, že teda sa to napokon nedeje v skrátenom legislatívnom konaní, ale dobre viete, že pán Ledecký ma najpvr na skrátené legislatívne konanie pri tomto zákone a pri tejto téme verejne vyzýval. No je to tak. No tak hovorím len....no dobre, takže dobre. A druhá vec ešte ste spomínali alianciu pre sociálnu ekonomiku. Ja nepoznám inú organizáciu strešnú. My sme mali ju oficiálne na ministerstve práve na niekoľkých rokovaniach. Tvrdia nám, že zastrešujú 200 sociálnych podnikov, čo je približne tretina z tých 600 sociálnych podnikov. A bolo mi povedané, že prečo. Ja som sa opýtal prečo nekomunikujete aj z opozičnými poslancami. No bolo mi povedané, že sa vás snažili skontaktovať, že sa vás pán Ledecký aj skontaktovali, ale vy ste odmietli s nimi komunikovať. Neviem, či to tak je, ale takto mi to bolo povedané. Ja by som bol najradšej, aby celý tento sektor spolu komunikoval. A keď teda ste teraz hovorili o tom, že sa neviete dopátrať k nejakej činnosti a tak ďalej, tak potom asi bolo treba, keď vás oslovili s nimi komunikovať. Ale to len tak na margo, teda fakt.
Poďme teda k postate. Ja si myslím, že všetci sme sa tu zhodli, že tento návrh zákona, táto novela zákona bola predložená kvôli tomu, aby sme na jednej strane odstránili špekulantov zo systému, ktorí existujú. A na tom sa všetci zhodneme. Nikto nepoprel, že tu nejakí špekulati sú. Ale na druhej strane, aby sme zachovali činnosť sociálnych podnikov a účel sociálnych podnikov, pretože nikto nespochybnil, že sociálne podniky majú miesto v našom sociálnom systéme. Áno. Toto je základ debaty. Novelu zákona ministerstvo predkladá kvôli tomu, aby sme jednoducho ten systém vyčistili a na druhej strane, aby sme nezničili tie sociálne podniky, ktoré jednoducho majú na to účel. Áno, je možné, že po prijatí tej novely zaniknú niektoré sociálne podniky, prepustia sa nejakí ľudia, ale veď jednoducho je tu motivácia nastaviť ten systém tak, aby pôsobili v tomto systéme len tie sociálne podniky, ktoré jednoducho pôsobiť majú a majú na to absolútne oprávnenie a môžu plniť teda svoj účel. Len pre vás, pre vašu informáciu, o akej skupine ľudí, zamestnancov sociálnych sa tu rozprávame. V sociálnych podnikov pôsobí niečo vyše 9 tisíc ľudí a z toho 6 tisíc je znevýhodnených. Väčšina zdravotne zdravotne znevýhodnených, menšina inak znevýhodnených ľudí. Takže o takomto, o takejto skupine ľudí sa tu rozprávame a o takejto skupine ľudí tu vedieme jednoducho túto dlhú dišputu, ale je to v poriadku. Ja som sociálny demokrat a predsa zdravotne znevýhodnení a odkázaní ľudia musia byť jendou z cieľových skupín nás, sociálnych demokratov, ale predpokladám všetkých ľudí.
No a teraz poďme ku konštruktívnym poznámkam a k tým lživým, populistickým a dokonca zaváňajúcim jednoducho konšpiráciou, čo si pani Petrík aj priznala. Tak povedzem prvú lož pani Petrík. Pani Petrík povedala, že najviac sociálnych podnikov na Slovensku vzniklo v roku 2025. Rástli tu ako huby po daždi a to kvôli tomu, že sa teda znížila DPH z 10 na 5 %. Dámy a páni, súča.....
=====

Ďakujem veľmi pekne.
Ako ste si mali možnosť všimnúť, aj v tomto prípade bolo stiahnuté skrátené legislatívne konanie rozhodnutím vlády na môj návrh a v princípe môžme v riadnom konaní túto problematiku rozobrať teda na dvoch schôdzach, prvé čítanie na tejto schôdzi, druhé čítanie na aprílovej schôdzi.
Sú tam navrhnuté viaceré zmeny, ktoré súvisia s tým, že je tu, myslím, zhoda naprieč politickým spektrom, že je potrebné sprísniť podmienky pre účinnosť, respektíve pre činnosť registrovaných sociálnych podnikov. Tento režim tu funguje od roku 2018, teda už vlastne osem rokov a objavili sa rôzne informácie o tom, že popritom vznešenom cieli, ktoré sociálne podniky plnia a určite majú svoje opodstatnenie, sa za tými sociálnymi podnikmi skrýva aj v niektorých prípadoch, teda nie v niektorých prípadoch, ale mnoho špekulantov, a preto je potrebné nastaviť alebo prenastaviť ten systém, ktorý, opakujem, tu funguje už osem rokov, tak, aby naozaj sociálne podniky slúžili len svojmu účelu. Tieto zmeny, a to chcem teraz zdôrazniť, boli pripravené v súčinnosti s alianciou pre sociálnu ekonomiku. Asi ste mali možnosť vidieť, že na jednej tlačovej besede, kde sme tieto zmeny predstavovali, so mnou stáli nielen predstavitelia aliancie pre sociálnu ekonomiku, ale aj priamo zdravotne alebo inak znevýhodnení zamestnanci týchto sociálnych podnikov. Čiže napriek tomu, že ide o sprísnenie podmienok, tak sa našla zhoda v tejto komunite, teda minimálne teda tou najväčšou alianciou, ktorá ich zastrešuje. A čo je možno ešte dôležitejšie, tak tieto zmeny boli pripravované, respektíve konzultované s Najvyšším kontrolným úradom, Najvyšší kontrolný úrad tiež na ďalšej tlačovej besede so mnou potvrdil, že tieto zmeny sú potrebné a to preto Najvyšší kontrolný úrad do toho vstúpil, pretože Najvyšší kontrolný úrad vykonal kontrolu fungovania sociálnych podnikoch, v podnikoch v období od 2018 do roku 2023 a presne pri nástupe tejto súčasnej vlády a mňa na ministerstvo práce bol odovzdaný protokol s viacerými, ktorý konštatoval viaceré nedostatky v činnosti a kontrole sociálnych podnikov v období 2018 až 2023. 2018 až 2023, ešte raz to zdôrazním.
Takže preto sme pristúpili spoločne s touto jednak alianciou pre sociálnu ekonomiku a s Najvyšším kontrolným úradom k spomínaným zmenám, ktoré v krátkosti predstavím a som, samozrejme, pripravený o nich diskutovať, teoret... samozrejme ich aj meniť, pokiaľ, pokiaľ to bude potrebné, samozrejme v tom druhom čítaní, toto je skôr technická záležitosť. Tie základné zmeny už boli viackrát prezentované aj verejne, ale teda v krátkosti ich na úvod uvediem.
Tou prvou takou zásadnejšou zmenou, ktorá vyvolávala viaceré otázky, je, že ideme skrátiť obdobie, v rámci ktorého si môžu sociálne podniky ukladať zisk na takzvanú socializáciu, a to obdobie ideme skrátiť, pôvodný návrh je z piatich na...
===== bol takou zásadnejšou zmenou, ktorá vyvolávala viaceré otázky, je, že ideme skrátiť obdobie, v rámci ktorého si môžu sociálne podniky ukladať zisk na tzv. socializáciu, a to obdobie ideme skrátiť. Pôvodný návrh je z piatich na dva roky, ale po diskusii s poslancami okolo pána Huliaka a so Združením miest a obcí Slovenska sme teda usúdili, že vieme to pozmeňujúcim návrhom zmeniť teda na trojročné obdobie. V prípade, v prípade, že sociálny podnik v tomto období buď zanikne z vlastnej vôle, alebo mu bude odobratý štatút, bude musieť tú nesocializovanú časť zisku jednoducho vrátiť. Toto bude proste sankcia. Toto bola veľmi citlivá vec, na ktorú som bol teda aj upozorňovaný.
Ďalej. Ďalšia zmena, ktorá sa, ktorá je dôležitá. Pre nové sociálne podniky skracujeme lehotu na splnenie podmienok sociálnych podnikov na štyri mesiace, čo v praxi znamená, že do štyroch mesiacov budú musieť naplniť podmienku tie sociálne podniky tridsaťpercentného podielu znevýhodnených, znevýhodnených zamestnancov, teraz je to rok. Majú rok na to, rok môžu pôsobiť bez toho, aby mali splnenú tú kvótu tridsiatich percent. Skracujeme logicky túto lehotu na štyri mesiace, aby sa to nezneužívalo.
Ďalšia zmena spočíva v tom, že bude povinnosťou sociálnych podnikov umiestniť znevýhodnených uchádzačov o prácu na pracovnom trhu po pôsobení v tom sociálnom podniku, pretože sú to, väčšina z tých sociálnych podnikov sú integračné podniky, to znamená, že ich funkciou nie je dlhodobo zamestnávať ľudí, ale integrovať ich na pracovný trh, čo sa vôbec za týchto osem rokov nedeje, ani nejakým spôsobom nekontroluje. Ono sa to deje v nejakej miere, ale nie v dostatočnej. Takže bude povinnosť integrovať za, samozrejme, jasných podmienok toho človeka na pracovnom trhu, ale platí to len pre inak znevýhodnených zamestnancov sociálnych podnikov, neplatí to zdravotne znevýhodnených zamestnancov, lebo je logické, že keď tam pracujú ľudia s ťažkými diagnózami, veľmi ťažko ich umiestňovať na pracovný trh, otvorený pracovný trh. My tam necháme možnosť, že títo ľudia môžu naďalej pracovať. Ale inak znevýhodnení uchádzači, ktorým pomáhame so zručnosťami a podobne, ktorí nie sú zdravotne znevýhodnení, tak tam bude povinnosť umiestniť týchto ľudí na otvorený pracovný trh. Pokiaľ tak integračné podniky neurobia, tak v takom prípade budú musieť vrátiť alikvótnu časť toho vyrovnávacieho príspevku, pretože vlastne nenapĺňa svoj cieľ. Ale po dohode so sociálnymi podnikmi sme tam dali lehotu trojmesačnú, že pokiaľ prijmú takéhoto človeka do sociálneho podniku, budú mať tri mesiace na to sociálne podniky, aby sa sami rozhodli, že či s tým človekom budú pracovať aj naďalej aj pod rizikom, že by ho nemuseli potom umiestniť na otvorenom pracovnom trhu, budú mať jednoducho tri mesiace na to, aby teda sa rozhodli, či takýto človek je umiestniteľný na trhu a pracujú s ním ďalej, alebo s ním teda rozviažu pracovný pomer, pretože usúdia, že ho nevedia jednoducho na tom pracovnom trhu umiestniť.
Ďalšia zmena, dôležitá, ktorá, na ktorú chcem teda upozorniť, že ak už raz človek pracuje v sociálnom podniku, tak nebude mať možnosť iného pracovného vzťahu, pretože, pretože ak už raz niekde je zamestnaný a my dotujeme jeho pracovné miesto, tak proste má pracovať v tom sociálnom podniku a nebude môcť mať ani živnosť, nebude môcť mať iný pracovný pomer, aby sa s tým nešpekulovalo. A čo sa týka, že pôvodne sme tam mali, že nemôže byť ani štatutárom v inom sociálnom podniku, to sme odstránili, takže štatutárom a s nejakou majetkovou účasťou môže byť aj v inom, samozrejme, sociálnom, teda môže byť v sociálnom podniku. Samozrejme ten, je tam jedna výnimka, čo sa týka tých, pracovno-právneho vzťahu. Bude sa to týkať výnimky, teda dohôd, z ktorých mesačné odmeny nepresiahnu sumu životného minima. Takúto dohodu popri tom svojom zamestnaní podporovanom ešte, samozrejme, bude ten dotyčný zamestnanec mať.
No a potom, samozrejme, ďalšia vec, to je taká najdiskutovanejšia, že chceme skrátiť vyrovnávací príspevok, a to na úroveň minimálnej mzdy. Čiže v roku 2026 je 915 eur. Toto opatrenie má dva dôvody. V súčasnosti, my ponechávame, samozrejme, možnosť, a to je, to zostáva aj v súčasnom zákone, že tá výška príspevku bude 75 % celkovej ceny práce pre invalidných zamestnancov, 60 % celkovej ceny práce pre tých, čo nie sú invalidný, ale majú dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, a potom ešte ďalšie úrovne, 50 %, 25 %, rovnako ako je to doteraz, len my nastavujeme nový strop toho príspevku na 915 eur, teda na úroveň minimálnej mzdy. Sú na to dva, sú pre to dva dôvody, o ktorých sme hovorili. Ten prvý dôvod je, že doteraz štedro nastavený príspevok vlastne spôsobil to, že sa suma, celkový objem peňazí eurofondov na tento program minie v tomto roku a pre rok ´27 jednoducho už nebudú na to eurofondy. Jednoducho bude koniec, pretože až nové programovacie obdobie začína až v roku 2028 a keďže ide o obligatórny príspevok, teda povinný, tak v takom prípade by musel štát v roku 2027 vyplatiť sedemdesiat, približne 75 miliónov eur zo štátneho rozpočtu.
Ten druhý dôvod je, samozrejme, princíp spravodlivosti. Ak ide o dotované pracovné miesto, tak sa pýtam, prečo by sme mali dotovať takéto pracovné miesto dvojnásobkom minimálnej mzdy, pokiaľ tu máme stále 180-tisíc ľudí pracujúcich za minimálnu mzdu bez akejkoľvek dotácie štátu? Povedzme za tú základnú minimálnu mzdu, aby som bol presný, 127-tisíc ľudí. Takže je to tento, je tu tento rozmer. Ale môžeme aj priznať, že pre nové programovacie obdobie, čo už bude asi úloha teda novej vlády, sa môžeme s tým príspevkom, sa môže ten príspevok opäť upravovať. Ale opakujem, ten hlavný dôvod je, že pri takomto štedrom režime sa tieto príspevky teda minú v tomto roku.
Po posúdení celej situácie s eurofondami v rezorte práce sme usúdili, že pokiaľ by došlo k tomuto skráteniu príspevku s účinnosťou k 1. 5. alebo k 1. 7., to ešte vysvetlím, tak v tomto roku by ešte eurofondy mali postačovať na vyplácanie tohto vyrovnávacieho príspevku, ale, samozrejme, pokiaľ bude už minimálne polovicu roka v tej skrátenej, v tej skrátenej podobe. Aj toto bolo odkonzultované s organizáciami teda, ktoré zastrešujú sociálne podniky, a samé si uvedomujú, že lepšie je skrátiť tento vyrovnávací príspevok ako to, že by sa na to potom nenašli v priebehu roka ´27 peniaze. Takže a navyše je to naozaj, ešte jednu vec treba dodať (povedané s úsmevom), to, že sa skráti ten vyrovnávací príspevok, teda tá forma dotácie zo strany štátu, neznamená, že zamestnávateľ musí skrátiť plat tomu človeku. On pokojne môže mu priznávať ten istý plat, ako doteraz, len od štátu bude tá dotácia cez eurofondy jednoducho nižšia.
Máme tam aj, keďže hovorím o sprísňujúcich kritériách, máme tam poslednú vec, ktorú poviem, jednu pozitívnu zmenu. My sme, aj bola to, myslím, požiadavka opozície, viete, že v prípade tých zdravotne znevýhodnených ľudí chceli požadovať okrem potvrdenia invalidity ešte aj posúdenie na konkrétnu pracovnú činnosť posudkovým lekárom, pretože asi uznáte, že človek, ktorý nemá ruky, asi nemôže robiť murára. A sú aj takéto rôzne špekulácie a pochybnosti v súvislosti so sociálnymi podnikmi, ale dobre, bolo by to, bola by to byrokracia navyše, tak ponechávame to, čo v tom zákone je aj v súčasnosti, že stačí potvrdenie o invalidite zo Sociálnej poisťovne, a naopak, ideme odbúravať byrokraciu, a to v tom zmysle, že teraz si to ten človek to právoplatné potvrdenie o invalidite musí zháňať sám. Od, keď tento zákon prejde, tak už ten človek nemusí, nebude musieť si to potvrdenie zháňať, ale komunikácia prebehne medzi Sociálnou poisťovňou a úradmi práce.
Na záver chcem povedať, že tento zákon nerieši DPH pre sociálne podniky, áno? Aby sme si to teda neplietli. DPH rieši ministerstvo financií a chcelo ho vyriešiť v samostatnom zákone pred koncom roka, ale dobre vieme, ako to napokon dopadlo. Čiže tento zákon z dielne ministerstva práce nerieši, nerieši DPH, ktorá je asi najcitlivejšia v tomto probléme. Musím ale povedať, že ministerstvo financií po dohode s ministerstvom práce sa rozhodlo, že navrhne určitý mechanizmus riešenia DPH pre sociálne podniky a bude sa ho snažiť vyriešiť pozmeňujúcim návrhom k tomuto zákonu v druhom čítaní. Ministerstvo financií založilo pracovnú skupinu, v ktorej sedia zástupcovia ministerstva financií, ministerstva práce, Združenia miest a obcí Slovenska, ako aj ďalších organizácií, a hľadajú mechanizmus na vyriešenie tej DPH, pretože DPH asi spôsobuje úplne najväčší, keď to povieme, najväčší problém, čo sa týka sociálnych podnikov.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Ako ste si mali možnosť všimnúť, aj v tomto prípade bolo stiahnuté skrátené legislatívne konanie rozhodnutím vlády na môj návrh a v princípe môžme v riadnom konaní túto problematiku rozobrať teda na dvoch schôdzach, prvé čítanie na tejto schôdzi, druhé čítanie na aprílovej schôdzi.
Sú tam navrhnuté viaceré zmeny, ktoré súvisia s tým, že je tu, myslím, zhoda naprieč politickým spektrom, že je potrebné sprísniť podmienky pre účinnosť, respektíve pre činnosť registrovaných sociálnych podnikov. Tento režim tu funguje od roku 2018, teda už vlastne osem rokov a objavili sa rôzne informácie o tom, že popritom vznešenom cieli, ktoré sociálne podniky plnia a určite majú svoje opodstatnenie, sa za tými sociálnymi podnikmi skrýva aj v niektorých prípadoch, teda nie v niektorých prípadoch, ale mnoho špekulantov, a preto je potrebné nastaviť alebo prenastaviť ten systém, ktorý, opakujem, tu funguje už osem rokov, tak, aby naozaj sociálne podniky slúžili len svojmu účelu. Tieto zmeny, a to chcem teraz zdôrazniť, boli pripravené v súčinnosti s alianciou pre sociálnu ekonomiku. Asi ste mali možnosť vidieť, že na jednej tlačovej besede, kde sme tieto zmeny predstavovali, so mnou stáli nielen predstavitelia aliancie pre sociálnu ekonomiku, ale aj priamo zdravotne alebo inak znevýhodnení zamestnanci týchto sociálnych podnikov. Čiže napriek tomu, že ide o sprísnenie podmienok, tak sa našla zhoda v tejto komunite, teda minimálne teda tou najväčšou alianciou, ktorá ich zastrešuje. A čo je možno ešte dôležitejšie, tak tieto zmeny boli pripravované, respektíve konzultované s Najvyšším kontrolným úradom, Najvyšší kontrolný úrad tiež na ďalšej tlačovej besede so mnou potvrdil, že tieto zmeny sú potrebné a to preto Najvyšší kontrolný úrad do toho vstúpil, pretože Najvyšší kontrolný úrad vykonal kontrolu fungovania sociálnych podnikoch, v podnikoch v období od 2018 do roku 2023 a presne pri nástupe tejto súčasnej vlády a mňa na ministerstvo práce bol odovzdaný protokol s viacerými, ktorý konštatoval viaceré nedostatky v činnosti a kontrole sociálnych podnikov v období 2018 až 2023. 2018 až 2023, ešte raz to zdôrazním.
Takže preto sme pristúpili spoločne s touto jednak alianciou pre sociálnu ekonomiku a s Najvyšším kontrolným úradom k spomínaným zmenám, ktoré v krátkosti predstavím a som, samozrejme, pripravený o nich diskutovať, teoret... samozrejme ich aj meniť, pokiaľ, pokiaľ to bude potrebné, samozrejme v tom druhom čítaní, toto je skôr technická záležitosť. Tie základné zmeny už boli viackrát prezentované aj verejne, ale teda v krátkosti ich na úvod uvediem.
Tou prvou takou zásadnejšou zmenou, ktorá vyvolávala viaceré otázky, je, že ideme skrátiť obdobie, v rámci ktorého si môžu sociálne podniky ukladať zisk na takzvanú socializáciu, a to obdobie ideme skrátiť, pôvodný návrh je z piatich na...
===== bol takou zásadnejšou zmenou, ktorá vyvolávala viaceré otázky, je, že ideme skrátiť obdobie, v rámci ktorého si môžu sociálne podniky ukladať zisk na tzv. socializáciu, a to obdobie ideme skrátiť. Pôvodný návrh je z piatich na dva roky, ale po diskusii s poslancami okolo pána Huliaka a so Združením miest a obcí Slovenska sme teda usúdili, že vieme to pozmeňujúcim návrhom zmeniť teda na trojročné obdobie. V prípade, v prípade, že sociálny podnik v tomto období buď zanikne z vlastnej vôle, alebo mu bude odobratý štatút, bude musieť tú nesocializovanú časť zisku jednoducho vrátiť. Toto bude proste sankcia. Toto bola veľmi citlivá vec, na ktorú som bol teda aj upozorňovaný.
Ďalej. Ďalšia zmena, ktorá sa, ktorá je dôležitá. Pre nové sociálne podniky skracujeme lehotu na splnenie podmienok sociálnych podnikov na štyri mesiace, čo v praxi znamená, že do štyroch mesiacov budú musieť naplniť podmienku tie sociálne podniky tridsaťpercentného podielu znevýhodnených, znevýhodnených zamestnancov, teraz je to rok. Majú rok na to, rok môžu pôsobiť bez toho, aby mali splnenú tú kvótu tridsiatich percent. Skracujeme logicky túto lehotu na štyri mesiace, aby sa to nezneužívalo.
Ďalšia zmena spočíva v tom, že bude povinnosťou sociálnych podnikov umiestniť znevýhodnených uchádzačov o prácu na pracovnom trhu po pôsobení v tom sociálnom podniku, pretože sú to, väčšina z tých sociálnych podnikov sú integračné podniky, to znamená, že ich funkciou nie je dlhodobo zamestnávať ľudí, ale integrovať ich na pracovný trh, čo sa vôbec za týchto osem rokov nedeje, ani nejakým spôsobom nekontroluje. Ono sa to deje v nejakej miere, ale nie v dostatočnej. Takže bude povinnosť integrovať za, samozrejme, jasných podmienok toho človeka na pracovnom trhu, ale platí to len pre inak znevýhodnených zamestnancov sociálnych podnikov, neplatí to zdravotne znevýhodnených zamestnancov, lebo je logické, že keď tam pracujú ľudia s ťažkými diagnózami, veľmi ťažko ich umiestňovať na pracovný trh, otvorený pracovný trh. My tam necháme možnosť, že títo ľudia môžu naďalej pracovať. Ale inak znevýhodnení uchádzači, ktorým pomáhame so zručnosťami a podobne, ktorí nie sú zdravotne znevýhodnení, tak tam bude povinnosť umiestniť týchto ľudí na otvorený pracovný trh. Pokiaľ tak integračné podniky neurobia, tak v takom prípade budú musieť vrátiť alikvótnu časť toho vyrovnávacieho príspevku, pretože vlastne nenapĺňa svoj cieľ. Ale po dohode so sociálnymi podnikmi sme tam dali lehotu trojmesačnú, že pokiaľ prijmú takéhoto človeka do sociálneho podniku, budú mať tri mesiace na to sociálne podniky, aby sa sami rozhodli, že či s tým človekom budú pracovať aj naďalej aj pod rizikom, že by ho nemuseli potom umiestniť na otvorenom pracovnom trhu, budú mať jednoducho tri mesiace na to, aby teda sa rozhodli, či takýto človek je umiestniteľný na trhu a pracujú s ním ďalej, alebo s ním teda rozviažu pracovný pomer, pretože usúdia, že ho nevedia jednoducho na tom pracovnom trhu umiestniť.
Ďalšia zmena, dôležitá, ktorá, na ktorú chcem teda upozorniť, že ak už raz človek pracuje v sociálnom podniku, tak nebude mať možnosť iného pracovného vzťahu, pretože, pretože ak už raz niekde je zamestnaný a my dotujeme jeho pracovné miesto, tak proste má pracovať v tom sociálnom podniku a nebude môcť mať ani živnosť, nebude môcť mať iný pracovný pomer, aby sa s tým nešpekulovalo. A čo sa týka, že pôvodne sme tam mali, že nemôže byť ani štatutárom v inom sociálnom podniku, to sme odstránili, takže štatutárom a s nejakou majetkovou účasťou môže byť aj v inom, samozrejme, sociálnom, teda môže byť v sociálnom podniku. Samozrejme ten, je tam jedna výnimka, čo sa týka tých, pracovno-právneho vzťahu. Bude sa to týkať výnimky, teda dohôd, z ktorých mesačné odmeny nepresiahnu sumu životného minima. Takúto dohodu popri tom svojom zamestnaní podporovanom ešte, samozrejme, bude ten dotyčný zamestnanec mať.
No a potom, samozrejme, ďalšia vec, to je taká najdiskutovanejšia, že chceme skrátiť vyrovnávací príspevok, a to na úroveň minimálnej mzdy. Čiže v roku 2026 je 915 eur. Toto opatrenie má dva dôvody. V súčasnosti, my ponechávame, samozrejme, možnosť, a to je, to zostáva aj v súčasnom zákone, že tá výška príspevku bude 75 % celkovej ceny práce pre invalidných zamestnancov, 60 % celkovej ceny práce pre tých, čo nie sú invalidný, ale majú dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, a potom ešte ďalšie úrovne, 50 %, 25 %, rovnako ako je to doteraz, len my nastavujeme nový strop toho príspevku na 915 eur, teda na úroveň minimálnej mzdy. Sú na to dva, sú pre to dva dôvody, o ktorých sme hovorili. Ten prvý dôvod je, že doteraz štedro nastavený príspevok vlastne spôsobil to, že sa suma, celkový objem peňazí eurofondov na tento program minie v tomto roku a pre rok ´27 jednoducho už nebudú na to eurofondy. Jednoducho bude koniec, pretože až nové programovacie obdobie začína až v roku 2028 a keďže ide o obligatórny príspevok, teda povinný, tak v takom prípade by musel štát v roku 2027 vyplatiť sedemdesiat, približne 75 miliónov eur zo štátneho rozpočtu.
Ten druhý dôvod je, samozrejme, princíp spravodlivosti. Ak ide o dotované pracovné miesto, tak sa pýtam, prečo by sme mali dotovať takéto pracovné miesto dvojnásobkom minimálnej mzdy, pokiaľ tu máme stále 180-tisíc ľudí pracujúcich za minimálnu mzdu bez akejkoľvek dotácie štátu? Povedzme za tú základnú minimálnu mzdu, aby som bol presný, 127-tisíc ľudí. Takže je to tento, je tu tento rozmer. Ale môžeme aj priznať, že pre nové programovacie obdobie, čo už bude asi úloha teda novej vlády, sa môžeme s tým príspevkom, sa môže ten príspevok opäť upravovať. Ale opakujem, ten hlavný dôvod je, že pri takomto štedrom režime sa tieto príspevky teda minú v tomto roku.
Po posúdení celej situácie s eurofondami v rezorte práce sme usúdili, že pokiaľ by došlo k tomuto skráteniu príspevku s účinnosťou k 1. 5. alebo k 1. 7., to ešte vysvetlím, tak v tomto roku by ešte eurofondy mali postačovať na vyplácanie tohto vyrovnávacieho príspevku, ale, samozrejme, pokiaľ bude už minimálne polovicu roka v tej skrátenej, v tej skrátenej podobe. Aj toto bolo odkonzultované s organizáciami teda, ktoré zastrešujú sociálne podniky, a samé si uvedomujú, že lepšie je skrátiť tento vyrovnávací príspevok ako to, že by sa na to potom nenašli v priebehu roka ´27 peniaze. Takže a navyše je to naozaj, ešte jednu vec treba dodať (povedané s úsmevom), to, že sa skráti ten vyrovnávací príspevok, teda tá forma dotácie zo strany štátu, neznamená, že zamestnávateľ musí skrátiť plat tomu človeku. On pokojne môže mu priznávať ten istý plat, ako doteraz, len od štátu bude tá dotácia cez eurofondy jednoducho nižšia.
Máme tam aj, keďže hovorím o sprísňujúcich kritériách, máme tam poslednú vec, ktorú poviem, jednu pozitívnu zmenu. My sme, aj bola to, myslím, požiadavka opozície, viete, že v prípade tých zdravotne znevýhodnených ľudí chceli požadovať okrem potvrdenia invalidity ešte aj posúdenie na konkrétnu pracovnú činnosť posudkovým lekárom, pretože asi uznáte, že človek, ktorý nemá ruky, asi nemôže robiť murára. A sú aj takéto rôzne špekulácie a pochybnosti v súvislosti so sociálnymi podnikmi, ale dobre, bolo by to, bola by to byrokracia navyše, tak ponechávame to, čo v tom zákone je aj v súčasnosti, že stačí potvrdenie o invalidite zo Sociálnej poisťovne, a naopak, ideme odbúravať byrokraciu, a to v tom zmysle, že teraz si to ten človek to právoplatné potvrdenie o invalidite musí zháňať sám. Od, keď tento zákon prejde, tak už ten človek nemusí, nebude musieť si to potvrdenie zháňať, ale komunikácia prebehne medzi Sociálnou poisťovňou a úradmi práce.
Na záver chcem povedať, že tento zákon nerieši DPH pre sociálne podniky, áno? Aby sme si to teda neplietli. DPH rieši ministerstvo financií a chcelo ho vyriešiť v samostatnom zákone pred koncom roka, ale dobre vieme, ako to napokon dopadlo. Čiže tento zákon z dielne ministerstva práce nerieši, nerieši DPH, ktorá je asi najcitlivejšia v tomto probléme. Musím ale povedať, že ministerstvo financií po dohode s ministerstvom práce sa rozhodlo, že navrhne určitý mechanizmus riešenia DPH pre sociálne podniky a bude sa ho snažiť vyriešiť pozmeňujúcim návrhom k tomuto zákonu v druhom čítaní. Ministerstvo financií založilo pracovnú skupinu, v ktorej sedia zástupcovia ministerstva financií, ministerstva práce, Združenia miest a obcí Slovenska, ako aj ďalších organizácií, a hľadajú mechanizmus na vyriešenie tej DPH, pretože DPH asi spôsobuje úplne najväčší, keď to povieme, najväčší problém, čo sa týka sociálnych podnikov.
Ďakujem veľmi pekne.

Dobre, aby som odpovedal, stačí asi aj v záverečnom slove. Úspora bude 609-tisíc ročne, čiže v tomto roku tým pádom len polovica a bude uvoľnených 48 zamestnancov na tých inšpektorátov práce, ktorí tým pádom už nebudú, nebudú potrební. Je to aj vlastne v rámci toho zužovania stavov, v rámci plánovaného zužovania stavov v rámci ministerstva, rezortu práce, ktoré prebehlo, samozrejme, ku koncu minulého roka k 1. 1. Ja môžem už aj povedať, že týmto pádom my sme vyčerpali všetky možnosti, čo sa týka rezortu prácu, na ďalšie prepúšťanie zamestnancov, toto už je definitívne a v roku ´26 ani ´27 nič také neplánujeme. Čiže úspora 609-tisíc, v tomto roku teda polovica, 48 zamestnancov, ktorí naozaj už nebudú potrební, a ešte raz môžem zopakovať, nijakým spôsobom nevstupujeme do inšpekčných právomocí, do výkonu inšpekciu, inšpektorov a budú naďalej vykonávať v tom istom režime inšpekciu prácu ako doteraz, v druhom čítaní sa nič meniť nebude, nemá sa čo.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, splním teda tvoje želanie a v skratke uvediem tento zákon, lebo je naozaj veľmi jednoduchý.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chceme efektívnejšie nastaviť sústavu inšpektorátov práce, mimochodom ideme ju nastaviť rovnako, do rovnakého režimu, v akom sú nastavené už roky úrady práce smerom k ústrediu práce a ideme nastaviť rovnaký model inšpektorátov práce, aký je v Českej republike. Tá zmena je v princípe veľmi jednoduchá. Meníme inšpektoráty práce alebo chceme, navrhujeme meniť inšpektoráty práce na takzvané preddavkové organizácie, čo vlastne znamená, že inšpektoráty práce, tie krajské, už nebudú mať svoje IČO, ale bude len jedno IČO na Národnom inšpektoráte práce a tým pádom Národný inšpektorát práce zabezpečí viaceré doterajšie činnosti, ktoré doteraz museli zabezpečovať inšpektoráty práce. Zároveň Národný inšpektorát práce sa stane aj služobným úradom pre všetky inšpektoráty práce.
Cieľ je jediný – šetriť prostriedky na personále, ako aj na ďalších činnostiach a my chceme tieto prostriedky použiť pre inšpektorov ako takých, teda pre zvýšenie platov a podobne. Chcem zdôrazniť, že žiadnym spôsobom nevstupujeme touto novelou zákona do právomocí inšpektorov samotných, do ich inšpekčnej činnosti, čiže na tomto sa absolútne, absolútne nič nemení, ide len o ekonomické, ekonomické opatrenie.
Chceli sme to stihnúť k 1. januáru, preto bolo pôvodne navrhnuté skrátené legislatívne konanie, teraz už to nie je aktuálne, tak som na vláde požiadal a vláda to schválila a stiahla, stiahla skrátené legislatívne konanie, takže ak sa tento zákon podarí schváliť, tak bude účinný k 1. júlu tohto roka a ušetríme o polovicu menej v tomto roku.
To je celé, ďakujem pekne.

Pani poslankyňa, mne nevadí Progresívne Slovensko ako také, mne vadí politika Progresívneho Slovenska, ktorá normálne, ktorú, že vy klamete, zavádzate a ja budem na toto reagovať proste. A tešme sa, že máme historicky najnižšiu nezamestnanosť, nemusíte hneď strašiť. Čo sa týka prílevu ďalších investícií, tak si naštudujte kompetenčný zákon, pani poslankyňa, a ja som bol pri ľuďoch, keď ich prepúšťali z Bukózy Vranov nad Topľou, Eterna Bánovce nad Bebravou, šičky, bol som v martinskej nemocnici a všade sme sa snažili pomôcť napriek tomu, že vláda za to nemohla. Toto je náš prístup.

Pani poslankyňa, ďakujem za otázku. Samozrejme túto informáciu mám. A viete prečo tie informácie mám, pani poslankyňa? Pretože na rozdiel od pravicových politikov, my, ľavicoví politici, sociálni demokrati, ak sa niečo v nejakom podniku aj stane a vláda to nespôsobí, tak sa proste o týchto ľudí zaujímame. Nechodím ako minister do každej takejto fabriky a do každej takejto spoločnosti, ale pri každej takejto fabrike a spoločnosti intenzívne komunikuje príslušný úrad práce, ktorý má za úlohu zistiť dve veci. Po prvé, že či zamestnanci, ktorí boli prepustení, mali vyplatené všetky mzdy, či tam nie sú nejaké ušlé mzdy. A po druhé, samozrejme aktívne hľadať prácu pre tých konkrétnych pracovníkov v regióne. To je základná úloha štátu. Napriek tomu, že prepúšťanie nespôsobí tento štát, nespôsobí táto vláda, ale globálne faktory, ekonomické faktory, pokles objednávok a tak ďalej. Ako to bolo aj v prípade fabrík, ktoré boli viackrát spomínané a podobne. Vždy sme sa pýtali, že či nejakým spôsobom prepúšťanie týchto ľudí súvisí s krokmi vlády a vždy všade tam, kde sme sa spýtali bolo povedané, že nie. Pokles objednávok, preloženie výroby z Európy do ázijských krajín lebo je to lacnejšie a tak ďalej. No je pekné vaše gesto, pani poslankyňa, keď urobíte toto, že chvalabohu, ale opäť sa nemôžem, nemôžem neprizastaviť pri ...
===== bolo povedané, že nie. Pokles objednávok pre, preloženie, preloženie výroby z Európy do ázijských krajín, lebo je to lacnejšie a tak ďalej.
No je pekné vaše gesto, pani poslankyňa, keď urobíte toto (rečník spojil dlane rúk do polohy modlitby), že chvalabohu, ale opäť sa nemôžem, nemôžem neprizastaviť pri tom, čo Progresívne Slovensko aj pri tejto téme vystrája. Napriek tomu, že som vám to povedal, napriek tomu, že máme oficiálnu komunikáciu s týmito fabrikami, vy dokážete neuveriteľne klamať proste na tých sociálnych sieťach tých vašich voličov a tvrdiť, že táto fabrika zatvára kvôli vláde, táto druhá fabrika zatvára kvôli vláde alebo prepúšťa. Vrcholom všetkého bolo to, keď váš líder a váš kapitán, predseda Progresívneho Slovenska pán Šimečka takéto divadlo zohral 1. mája minulého roku pred fabrikou ZKV Krušovce, kde normálne sa na hulváta postavil a tvrdil, že v tejto fabrike bude prepustených 400 ľudí kvôli konsolidačnému balíku vlády. V ten deň fabrika jasne komunikovala, že je to kvôli poklesu objednávok, lebo sa realizuje v automobilovom priemysle, ani za to sa, samozrejme, pán Šimečka neospravedlnil, ale teraz zlatý klinec programu, tá fabrika napokon hromadne neprepúšťala, ale naopak, do konca roka musela prijať nových 200 ľudí kvôli novým objednávkam. Taká je vaša politika. Šimečka na 1. mája pred ZKV Krušovce klame ľudí, že kvôli vláde sa prepúšťa v tejto fabrike za ním, 400 ľudí príde o prácu, a napokon ešte tá fabrika naberie ďalších 200 ľudí, pretože chvíľkový pokles objednávok je nahradený ďalším nárastom. To ste vy!
A teraz komplexne. V minulom roku bolo nahlásených, nahlásených, musím zdôrazniť tretíkrát, nahlásených 62 hromadných prepúšťaní, čo je plus-mínus bežný počet hromadných prepúšťaní každý rok. Vždy sa niečo deje. To je ekonomický život. Mimochodom za posledných desať rokov bolo najviac hromadných prepúšťaní 70 nahlásených v roku ´21, keď štartovala tá slávna Matovičova vláda, ktorá tam veľmi ľuďom pomáhala a tak ďalej, kde ste mali aj vy svojho človeka jedného poslanca, ktorý sa potom k vám prihlásil.
A zase, vecnú debatu mám rád. A keď budete vecne komunikovať, aj ja budem vecne odpovedať. Dôležité nie je, koľko je nahlásených hromadných prepúšťaní a koľko ľudí, ale koľko je napokon reálne prepustených. Lebo niekedy fabrika nahlási, situácia sa zlepší a ani zďaleka neprepustí toľko ľudí. Takže v roku 2025 bolo nahlásených, že príde o prácu 6 400 ľudí a napokon prišlo 2-tisíc. Dve tretiny ľudí o tú prácu neprišli. Tak načo v tom Progresívnom Slovensku vykresľujete tie mapky, aká je vlna po celom Slovensku prepúšťania na základe nahlásených hromadných prepúšťaní. Viete na čo? Aby ste naplnili základnú filozofiu vašej politiky, ktorú pomenoval váš predseda, škodiť. Úlohou opozície je škodiť. (Potlesk.) Toto je vaša úloha. (Doznievanie potlesku.) Načo je dobrý tento dialóg? Čo je to? Vy ste tá alternatíva pre Slovensko, keď toto urobíte? Viete dobre, že som človek, ktorý sa rozpráva aj s opozíciou, ktorý prizýva opozíciu k zákonom, ale nebudem toto tolerovať.
A to isté ste predviedli teraz prednedávnom pred nitrianskou fabrikou. Pani Petrík: Pán Tomáš, kde ste? Prepúšťajú tu kvôli vám ľudí. Nakoniec sa zistilo, že nahlásených 500 a prepustia možno 170 a sme pri tých ľuďoch, pani poslankyňa, už... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa, ďakujem za otázku. Samozrejme túto informáciu mám. A viete prečo tie informácie mám, pani poslankyňa? Pretože na rozdiel od pravicových politikov, my, ľavicoví politici, sociálni demokrati, ak sa niečo v nejakom podniku aj stane a vláda to nespôsobí, tak sa proste o týchto ľudí zaujímame. Nechodím ako minister do každej takejto fabriky a do každej takejto spoločnosti, ale pri každej takejto fabrike a spoločnosti intenzívne komunikuje príslušný úrad práce, ktorý má za úlohu zistiť dve veci. Po prvé, že či zamestnanci, ktorí boli prepustení, mali vyplatené všetky mzdy, či tam nie sú nejaké ušlé mzdy. A po druhé, samozrejme aktívne hľadať prácu pre tých konkrétnych pracovníkov v regióne. To je základná úloha štátu. Napriek tomu, že prepúšťanie nespôsobí tento štát, nespôsobí táto vláda, ale globálne faktory, ekonomické faktory, pokles objednávok a tak ďalej. Ako to bolo aj v prípade fabrík, ktoré boli viackrát spomínané a podobne. Vždy sme sa pýtali, že či nejakým spôsobom prepúšťanie týchto ľudí súvisí s krokmi vlády a vždy všade tam, kde sme sa spýtali bolo povedané, že nie. Pokles objednávok, preloženie výroby z Európy do ázijských krajín lebo je to lacnejšie a tak ďalej. No je pekné vaše gesto, pani poslankyňa, keď urobíte toto, že chvalabohu, ale opäť sa nemôžem, nemôžem neprizastaviť pri ...
===== bolo povedané, že nie. Pokles objednávok pre, preloženie, preloženie výroby z Európy do ázijských krajín, lebo je to lacnejšie a tak ďalej.
No je pekné vaše gesto, pani poslankyňa, keď urobíte toto (rečník spojil dlane rúk do polohy modlitby), že chvalabohu, ale opäť sa nemôžem, nemôžem neprizastaviť pri tom, čo Progresívne Slovensko aj pri tejto téme vystrája. Napriek tomu, že som vám to povedal, napriek tomu, že máme oficiálnu komunikáciu s týmito fabrikami, vy dokážete neuveriteľne klamať proste na tých sociálnych sieťach tých vašich voličov a tvrdiť, že táto fabrika zatvára kvôli vláde, táto druhá fabrika zatvára kvôli vláde alebo prepúšťa. Vrcholom všetkého bolo to, keď váš líder a váš kapitán, predseda Progresívneho Slovenska pán Šimečka takéto divadlo zohral 1. mája minulého roku pred fabrikou ZKV Krušovce, kde normálne sa na hulváta postavil a tvrdil, že v tejto fabrike bude prepustených 400 ľudí kvôli konsolidačnému balíku vlády. V ten deň fabrika jasne komunikovala, že je to kvôli poklesu objednávok, lebo sa realizuje v automobilovom priemysle, ani za to sa, samozrejme, pán Šimečka neospravedlnil, ale teraz zlatý klinec programu, tá fabrika napokon hromadne neprepúšťala, ale naopak, do konca roka musela prijať nových 200 ľudí kvôli novým objednávkam. Taká je vaša politika. Šimečka na 1. mája pred ZKV Krušovce klame ľudí, že kvôli vláde sa prepúšťa v tejto fabrike za ním, 400 ľudí príde o prácu, a napokon ešte tá fabrika naberie ďalších 200 ľudí, pretože chvíľkový pokles objednávok je nahradený ďalším nárastom. To ste vy!
A teraz komplexne. V minulom roku bolo nahlásených, nahlásených, musím zdôrazniť tretíkrát, nahlásených 62 hromadných prepúšťaní, čo je plus-mínus bežný počet hromadných prepúšťaní každý rok. Vždy sa niečo deje. To je ekonomický život. Mimochodom za posledných desať rokov bolo najviac hromadných prepúšťaní 70 nahlásených v roku ´21, keď štartovala tá slávna Matovičova vláda, ktorá tam veľmi ľuďom pomáhala a tak ďalej, kde ste mali aj vy svojho človeka jedného poslanca, ktorý sa potom k vám prihlásil.
A zase, vecnú debatu mám rád. A keď budete vecne komunikovať, aj ja budem vecne odpovedať. Dôležité nie je, koľko je nahlásených hromadných prepúšťaní a koľko ľudí, ale koľko je napokon reálne prepustených. Lebo niekedy fabrika nahlási, situácia sa zlepší a ani zďaleka neprepustí toľko ľudí. Takže v roku 2025 bolo nahlásených, že príde o prácu 6 400 ľudí a napokon prišlo 2-tisíc. Dve tretiny ľudí o tú prácu neprišli. Tak načo v tom Progresívnom Slovensku vykresľujete tie mapky, aká je vlna po celom Slovensku prepúšťania na základe nahlásených hromadných prepúšťaní. Viete na čo? Aby ste naplnili základnú filozofiu vašej politiky, ktorú pomenoval váš predseda, škodiť. Úlohou opozície je škodiť. (Potlesk.) Toto je vaša úloha. (Doznievanie potlesku.) Načo je dobrý tento dialóg? Čo je to? Vy ste tá alternatíva pre Slovensko, keď toto urobíte? Viete dobre, že som človek, ktorý sa rozpráva aj s opozíciou, ktorý prizýva opozíciu k zákonom, ale nebudem toto tolerovať.
A to isté ste predviedli teraz prednedávnom pred nitrianskou fabrikou. Pani Petrík: Pán Tomáš, kde ste? Prepúšťajú tu kvôli vám ľudí. Nakoniec sa zistilo, že nahlásených 500 a prepustia možno 170 a sme pri tých ľuďoch, pani poslankyňa, už... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)