Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ja len naozaj nebudem už dlhšie k tomu hovoriť, lebo to, čo som chcel povedať k skrátenému, som povedal, že si to naozaj komunita ľudí, ktorí každý deň zachraňujú ľudské životy, nezaslúžila takú krátku diskusiu a že celá diskusia o tom, ako má pacient lepšiu šancu na prežitie, kto ho bude zachraňovať, aké to auto bude vybavené a všetky tie odborné veci, ktoré sme naozaj dnes v Národnej rade mali riešiť, sa strhne len na peniaze, biznis, záujmy a tá pachuť tam ostáva. Ja som naozaj z toho sklamaný, to som viackrát som to hovoril, že si to, sami si koledujeme o prúser, lebo pripravovať reformu skoro cez osem rokov, ktorá naozaj prešla všetkými spoločnosťami, je napísaná, ja za seba hovorím, že je napísaná naozaj dobre a zlepší kvalitu prežívania našich pacientov, zvrhneme dnes len na výberové konania, je pre mňa naozaj nepochopiteľné a je to chybou, zopakujem ešte raz. Ja sa naozaj otvorene pýtam, prečo pán minister Taraba pol roka blokoval reformu záchrannej zdravotnej služby. Blokoval ju, viackrát to povedal a nič v nej nezmenil, odborne v nej nič nezmenil. Tak ide nám o pacienta, alebo o čo nám ide? A toto je pre mňa naozaj nepochopiteľné. Táto rozprava tu mala prebehnúť v prvom normálnom čítaní v druhom, mali sme vyladiť chyby, ktoré sú, nie sa o tom baviť takto, ako sa budeme baviť dnes. Je to škoda.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, nebudem dlho hovoriť k skrátenému legislatívnemu konaniu, poviem len toľko, že tento zákon tu mal byť už v decembri a poviem to natvrdo, zablokovaní ministrom Tarabom sa tento zákon dostal do skráteného legislatívneho konania a my dnes musíme rozhodovať, že či vôbec tento zákon prejde v skrátenom legislatívnom konaní. To, že či už, či nebola iná cesta, to vie pán minister. Ja si myslím, že to, čo urobil pán minister Taraba, zablokoval tú normálnu, poctivú diskusiu o záchrannej zdravotnej službe. To, čo sa tu momentálne deje, záchranná zdravotná služba si toto nezaslúžila. To otvorene poviem. Ja som 21-ročný záchranár, 21 rokov pracujem v tomto systéme a skoro 14 rokov zastupujem túto najväčšiu, jednu z najväčších komunít, ktorá zachraňuje ľudí každý jeden deň. Táto komunita si to takisto nezaslúžila, že sa o nej, o jej budúcnosti, o tom, ako bude vyzerať zachraňovanie ľudí v budúcnosti, má prebehnúť za 24 hodín. Za 24 hodín máme rozhodnúť o tom, ako záchranka bude prebiehať. Mňa mrzí to, že celá táto diskusia pôjde len o výberom konaní a to si tá záchranná, tá reforma záchrannej zdravotnej služby nezaslúžila. Lebo tá reforma záchrannej zdravotnej služby má byť o zachraňovaní ľudí, má byť o tom, aby ten pacient, ktorý je v ohrození života dostal tú záchrannú zdravotnú službu včas, aby sme tam boli, keď to naozaj potrebuje, aby dostal toho lekára, záchranára tam, kde to má dostať, aby nedostal to, čo dostať nemá, aby sme naozaj zachraňovali ľudské životy. Ako hovoril aj kolega Szalay, na tejto reforme sa nerobilo skoro osem rokov. My sme na nej tiež participovali ako zástupcovia záchranárov a naozaj to bol veľmi tvrdý boj. A to vám, pán minister, to otvorene hovorím, nazávidím, lebo ten obchodnícky boj, čo je za týmto celým, tuná nejde veľmi veľa ľudom, ktorí sú za záchrankami, o pacienta. Ide tu o naozaj veľmi tvrdý biznis. To ma z toho najviac vyrušuje. Lebo záchranná zdravotná služba na Slovensku je jedna z najfunkčnejších systémov, aký máme na Slovensku. Chráni a zachraňuje celý kolabujúci zdravotnícky systém. Taká je naozaj realita, že chráni a zachraňuje celý kolabujúci systém, všeobecných lekárov, detských pediatrov, všetko to sanuje záchranná zdravotná služba. Tí ľudia sú unavení, vyťažení a naozaj sú zničení za tie roky práce, ktorú vykonávajú pre tento štát. A ja si myslím, že si zaslúžili, keďže keď sa bude rozhodovať o ich budúcnosti, o tom, ako tá záchranka bude vyzerať, tá diskusia mala prebehnúť normálne, nie v skrátenom legislatívnom konaní. Zaslúžili si to. Nie, že to zas zbehne za 24 hodín a je to vybavené a ideme ďalej. Toto vyčítam, a to poviem otvorene rovno ministrovi Tarabovi a poviem mu to, keď budem mať možnosť povedať do očí. Lebo tým, že zablokoval túto reformu, nám znemožnil diskusiu v Národnej rade na normálnu diskusiu, ktorá by mala normálne prebehnúť. A ja nechápem to, prečo to urobil. Pohnútky môže mať hocijaké iné, lebo na konci dňa on z tej reformy nič nevyhodil. Hovoril, že má zásadné pripomienky, ale z tej reformy za nevyhodilo nič. To treba otvorene povedať. Nič sa nevyhodilo, pán minister, je to tak? Nič sa nevyhodilo. Nevyhodilo sa absolútne nič. A to je na tomto to najhoršie, že biznis, biznis, záujmy sú viac ako ľudský život. To ma na tom najviac vyrušuje. Lebo tá reforma, čo sa týka odborných vecí, je napísaná kvalitne, je napísaná dobre a môže zlepšiť prežívanie našich pacientov. My v nej dneska v Národnej rade naozaj rozhodujeme o tom, aké bude prežívanie pacientov, ale má to tú hnusnú pachuť, to treba otvorene povedať, toho biznisu, tých peňazí, lebo je to tender skoro za miliardu eur.
Ja som vám tu, pán minister, včera ste neboli na zdravotníckom výbore, ja so to povedal vášmu kolegovi, už teraz dopredu hľadajte vinníka, ktorý bude zodpovedný za tender na záchranky. Vždycky sa musel niekto nájsť a na konci dňa niekoho obetovali. Lebo to sa nedá urobiť v takomto skrátenom legislatívnom konaní dobre. My máme pripravený pozmeňujúci návrh hlavne k výberku, budeme o tom hovoriť v druhom čítaní, ale dnes hovorím za seba, že záchranná služba si nezaslúžila takúto diskusiu, takúto krátku, v podstate rýchlu a ideme ďalej, lebo sa niekto rozhodol na ministerstve životného prostredia, že ja vám ukážem, záchranári, ja vám ukážem, že ja to zablokujem. Je to nefér voči tým ľuďom, voči tým záchranárom, je to absolútne nefér. Lebo táto reforma má, ešte raz opakujem, má zlepšiť prežívanie pacientov, o tom mala byť diskusia dneska v Národnej rade. Nie o tom, že kto bude, ako bude vyberať záchranky, lebo to je tá pachuť, ktorú tento zákon má. A to ma na tom najviac mrzí.
Viac potom už v druhom čítaní. Ďakujem veľmi pekne, pán minister, teším sa na diskusiu.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Pán poslanec Valášek, si to v podstate vystihol všetko, ale, pán minister, ja vám chcem veľmi pekne poďakovať, že ste tento návrh tu doniesli, lebo je naozaj, ukazuje to, že si vieme plniť svoje záväzky voči Aliancii, aj ukazuje to, kto je agresor, lebo keby sme tam tých vojakov neposielali, ktorí majú chrániť, chrániť a pomáhať našim spojencom v Aliancii, tak by sme neukázali vlastne, na ktorej strane sme. A to je dôležité, ja som, ja s vami súhlasím, a preto budeme za to hlasovať. A ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
Pán Krúpa, pán poslanec Krúpa, čo sa týka tých národných, národných bezpečnostných jednotiek, to je prvá veľmi dobrá idea, ja musím naozaj aj pánovi ministrovi povedať, že inovatívna myšlienka do obrany, ktorá naozaj môže pomôcť hlavne s policajtmi, ale aj bývalými vojakmi, ktorí naozaj majú záujem ešte aktívne pracovať, ale ja si naozaj nemyslím, že tí žandári sú dobrá cesta. Akože toto nám naozaj problém v Policajnom zbore nevyrieši. Hej, toto sme boli kritickí dneska aj k ministrovi vnútra. Ak sa naozaj výrazne nezlepší, lebo vy tu hovoríte, že to sú, tie sú, tie peniaze, ktoré vy do toho chcete dať. Ja si myslím, že boli ste minister vnútra, a ja som, to teraz otvorene poviem, že dodnes na vás niektorí policajti v dobrom spomínajú, na vašu prácu a tak, že keď ten finan... keď ten rezort ministerstva vnútra nezafinancujeme tak, ako by sme mali zafinancovať, my tých nových policajtov do zboru nedostaneme. Jednoducho tisíceurový plat, tisícsto euro v čistom v Bratislave, v Košiciach a iných mestách, to nie je motivácia pre mladých policajtov, aby prišli do práce. A tí žandári vám to nevyriešia. Oni nemôžu mať také kompetencie, ani nebudú mať ako policajti, čiže budú tam len, nechcem povedať, že stáť, ale budú možnože nejaký odstrašujúci príklad, ale nebudú, nebudú môcť robiť to, čo robí bežný policajt, a preto si myslím, že ak máme niečo robiť, tak musíme naozaj výrazne, výrazne zlepšiť finančné hodnotenie Policajného zboru, aby sme ich dostali do Policajného zboru.
Ale ten prvý nápad s tou národnou, to kvitujem, myslím si, že to bude dobrá cesta pre vojakov, ktorí sú vyslúžilí a chcú pomôcť krajine.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán minister, vo veľa veciach, ktoré ste vraveli, môžme súhlasiť, naozaj odrazovú čiaru nejakú máme, poďme sa venovať veciam, ktoré naozaj sú potrebné. Ale veľkosť, podľa mňa, politika a nás všetkých, ktorí sme tu, by sme nemali zabúdať aj na dobré veci, ktoré predchádzajúca vláda urobila. Lebo nemôžeme byť len kritickí k tomu, že sa urobilo veľa zlých vecí, ale urobili sa aj dobré veci. Keby sa nevybavili peniaze z plánu obnovy do zdravotníctva, tak dneska nemáme za čo stavať. Dneska nemáme za čo rekonštruovať nemocnice. To nie je zásluha tejto vlády, že sa dnes rekonštruujú nemocnice, že sa robia, stavajú nové nemocnice, robí sa, robí sa záchra... robia sa nové ambulancie záchrannej zdravotnej služby. To urobila predchádzajúca vláda. A ja som bol kritický k predchádzajúcej vláde, ale v tomto by som to vyzdvihol. Tú miliardu, ktorú sme do zdravotníctva dostali, a to treba byť vďačný. A ja budem rád, keď z tých peňazí, ktoré ste vraveli, že ste vybavili nové od pána podpredsedu Kmeca, pôjdu napríklad do Košíc na novú detskú nemocnicu, pôjdu do kardiocentier, pôjdu tam, kde majú byť. Ale treba byť naozaj veľkorysý a netreba zabúdať na predchádzajúcich, lebo treba byť aj kritický, ale treba na to aj poďakovať. Lebo je veľa, veľa riaditeľov nemocníc, ktorí to vybojovali, ale dnes tu už nie sú, dnes sú odvolaní zo svojich funkcií, celé oddelenia sú vymenené, prichádzajú noví ľudia a tí sa chvália tým perím. Takto to nefunguje. Netreba nikdy zabúdať na to aj to dobré, čo predchádzajúci spravili, lebo len tak sa dokážeme v zdravotníctve posúvať, krok za krokom. Tí, čo urobili dobrú vec, pokračujem v tej veci ďalej. Ja takisto, keď tu nebudete vy a príde tu iná vláda, tak nebudem hovoriť, že ste to tu zapálili alebo niečo také, ale budeme hovoriť, že čo ste aj dobré spravili, lebo ja si myslím, že ste urobili aj dobré veci a chcete urobiť dobré veci. Čiže buďme aj objektívni a hovorme o aj dobrých veciach, ktoré predchádzajúca vláda spravila, lebo ich aj niektoré urobila.

Ďakujem pekne.
Martin, podľa mňa si v tomto, čo si teraz previedol, je naozaj kus veľkej pravdy. Máme jeden koláč, naozaj všetci máme iba jeden koláč a ja zas nekritizujem v tomto odborárov, lebo súhlasím s pánom, s pánom Krajčím, že oni si plnia svoju robotu a robia si ju naozaj dobre. Len neviem si ja reálne predstaviť, že by takúto prácu si napríklad robilo odborové, odborári zo školstva. Viete si predstaviť, že by v jeden deň neprišli všetci učitelia do škôl? 800-tisíc detí, 800-tisíc detí by nemal kto učiť? Ale napriek tomu to tak neurobia, snažia sa rokovať slušne, ale dakedy naozaj neviem, v tomto my zlyhávame, že my berieme slušnosť ako slabosť. Nepočúvame tých ľudí, ktorí hovoria, že nám zlyháva školstvo, zlyháva nám vzdelávanie, a tí ľudia napriek tomu, ako si povedal, za aké peniaze robia, do tej práce denne chodia, učia naše deti, snažia sa zlepšiť to školstvo.
A ja ťa chápem, Martin, čo si tým chcel povedať, lebo si školák, bojuješ za školákov a tvoje rozhorčenie je správne. Sme tu jedna krajina a malo by to tak aj byť. V tomto nekritizujem odborárov, ako som povedal na začiatku, lebo si plnia tú robotu, ale musíme sa zamyslieť nad tým, že tu nie sme len sami. Sú tu aj školstvo, sú tu aj kopec iných profesií, ktorí by všetci chceli mať peniaze, ako majú v Čechách a v Nemecku, ale ich nemajú a ani ich mať nikdy nebudú. To je ten najväčší problém.
Ďakujem ti, Martin, za tvoje vystúpenie.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Dvořák, pardon, pán kolega Szalay, ospravedlňujem sa, zareagujem. K tej prvej veci súhlasím, to ste mali úplne pravdu, ale musím naozaj zareagovať aj na vzdelávanie sestier, lebo to nesúhlasím s týmto, čo ste vraveli. Lebo dnes majú sestry, zdravotnícki pracovníci nazbierať 50 kreditov za päť rokov. Za päť rokov. To znamená, že to je jeden seminár do roka. Čiže ak by to sestry dnes nemali, ale aj iní zdravotnícki pracovníci, tak by sa nevzdelávali. Nemusí to robiť len komora sestier, môžu si to robiť na svojich oddeleniach a na iných veciach. Čiže v tomto nesúhlasím a ja si myslím, že to vzdelávanie je dôležité. Toto nie je kameň, na čom majú sestry odchádzať do Česka alebo do iných krajín. S týmto problém určite nie je. Problém je úplne niekde inde. Že tu nemajú dobre podmienky na prácu, že sú preťažené, unavené a nevytvárame im podmienky ani finančné a ani materiálno-technické. Lebo v zahraničí robia v úplne iných podmienkach, s úplne iným materiálom a v úplne inom kolektíve, ktorý je širší, pružnejší a väčší. V zahraničí si sestry vážia. U nás je problém s tým, že si sestry nevážime.
Ja s vami súhlasím, čo ste povedali, že keby mali sestry takú jednu Visolajskú, tak by sa tuná inak bavilo, lebo je ich obrovský počet, ale sú to ženy, ktoré, sú to matky živiteľky a videli sme, ako sa párkrát v minulosti stalo, keď štrajkovali, keď pred úradom vlády, ako sa s nimi pozametalo. A ja chápem, že sa oprávnene boja, lebo väčšina z nich sú to matky samoživiteľky alebo sú to matky, ktoré majú deti a živia svoje deti. Boja sa, čo by bolo. Nemajú takú silu, ako majú lekárske odborové združenia. To treba otvorene povedať. Ale napriek tomu si myslím, že svoju prácu vykonávajú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Začnem trochu netradične, pán minister, ospravedlňuje sa za, za hlasovanie, lebo som povedal niečo iné, čiže je to dohoda klubov a ja som slušný človek a za svojím slovom si stojím, čiže ospravedlňujem sa, že som povedal, že budem hlasovať za skrátené legislatívne konanie, dohoda poslaneckých klubov bola iná, čiže prijmite moje ospravedlnenie. To je na margo toho, ako sme hlasovali.
No a teraz, poďme k zákonu. Čiže ako som to vravel aj v tej prvej rozprave, to skrátené legislatívne konanie, ja by som ho podporil, lebo si myslím, že je dôležité, aby naozaj prešlo, aby bolo a naozaj je to dôležitá vec. Mala prísť skôr, ale dnes už naozaj inú situáciu, inú možnosť ani nemáme. To treba otvorene povedať, že dnes už inú možnosť nemáme, každý na vašom mieste by jednoducho tú situáciu riešil takto. To, čo tomu predchádzalo, som aj vravel v skrátenom legislatívnom konaní, keď som tu vystupoval, že tieto veci vôbec tu nemuseli, tieto veci tu vôbec nemuseli nastať, mohli sme sa o nich baviť skôr, mohli sme prijať, mohli ste prijať naše pozmeňujúce návrhy. Mohli ste kľudne prijať viac našich návrhov. Keďže sa ale stále v zdravotníctve hráme na koalíciu, opozíciu a tí, ktorí sú proti a ktorí sú za, ja si myslím, že zdravotníctvu že absolútne nepomáhame. Lebo myslím, že každá opozičná strana, ktorá tu je, má svojich odborníkov v radoch v zdravotníctve, tak sú ľudia, ktorí sa naozaj že zdravotníctvu venujú roky, majú, si myslím, že dobré nápady a majú tie nápady veľmi dobré riešenia pre zdravotníctvo, lebo my len odďaľujeme tie problémy. Povedali sme to aj vašej kolegyni pani ministerke Dolinkovej, že tieto problémy, ktoré ona nerieši, budete riešiť vy a budú ich, bohužiaľ, riešiť ďalší a ešte oveľa horšie. Oveľa, oveľa horšie, lebo všetko to, čo sa teraz na nás bude sypať, bude naozaj mať obrovský problém.
Čo sa týka zákona, ktorý vlastne teraz je už v prvom čítaní, sú tam veci, ktoré naozaj budeme podporovať a to je naozaj že kriminalizácia zdravotníkov. Jednoducho musí z toho byť vypustená, ako sme vraveli aj vtedy, toto vôbec, táto situácia nemala nastať. My sme sa nemali dostať ani do štádia, že sme tu vôbec hlasovali o tom, že ideme kriminalizovať zdravotníkov za to, že dávajú výpovede. Vraveli sme vám to tiež vtedy, že je to zlá cesta a budete musieť z tej cesty z kratšej zísť dole. Naozaj máme na Slovensku veľmi silné odbory, čo sa týka lekárskych odborov, ale ja si tiež nemyslím, že toto má byť nejaký diktát, že my sa, my to chceme tak a inak to ani nebude. Takto nemôže fungovať systém, že my niečo chceme tak a inak to nebude a vy s tým nebudete súhlasiť. Ja nemám vo veľa veciach, nemyslím si, že vo veľa veciach, ktoré prešli predtým v memorande alebo ktoré sa nedodržiavali, že sa nejako výrazne, alebo by som povedal, že celkovo zlepšila zdravotná starostlivosť. Ja sa bavím s pacientami, bavím sa s kolegami z nemocníc a je to naozaj že z roka na rok horšie. Naozaj je to z roka na rok horšie a my nemáme na to ani konkrétne dáta. My dneska nevieme namerať, že či sa o tých pacientov staráme lepšie, či operujeme viacej, my jednoducho nevieme robiť s dátami, ktoré tu jednoducho nemáme ani k dispozícii. My nemôžeme riadiť, riadi zdravotníctvo bez dát. Toto je, pán minister, aj akože hovorím, že veď sám vidíte, že ste tu štyri mesiace, ste tu štyri mesiace a toto je naozaj že, toto je naozaj že problém, keď nebudeme mať dáta, nebudeme vedieť, ako nám reálne zdravotníctvo funguje.
Preto som aj keď sme sa bavili o tom skrátenom legislatívnom konaní chcel opýtať, že ako ste vlastne mysleli tých 37,5 hodiny tam, že je, dali ste tam možnosť, lebo je to úplne iný zákon, ako ste prijali na vláde, dali ste tam slovíčko že možno. Vraveli ste mi, že vlastne je to, môže sa to vysvetliť tak, že časť slovenských nemocníc to bude musieť dodržiavať vaším príkazom, čiže štátne nemocnice to dodržiavať budú musieť a neštátne to nebudú musieť robiť a bude to v takom režime. Čiže neviem, čo bolo zámerom odborárov, ale ja si myslím, že oni chceli pritlačiť aj to, že by to mali robiť aj súkromné nemocnice, a myslím, že cieľom bolo zamerať sa na súkromné nemocnice, aby tu niektoré veci dodržiavali a zlepšili podmienky lekárom v nemocniciach súkromných. Nestalo sa tak, lebo možno slovíčko možno znamená, že to niekto bude a nebude dodržiavať. Neviem, neviem, či to je správna cesta, preto vravím, že mali sme k tomu pripravený pozmeňovák, ale keďže tam je slovíčko možno. (Reakcia navrhovateľa.) Áno, ja rozumiem tomu, ale ja za to nemôžem, že súkromný sektor funguje tak, ako funguje, ale hovorím, máte tam to slovíčko možno, čiže tým pádom ten zákon alebo ten návrh toho zákona v podstate nič nevyriešil, nič ani nerieši ani nebude, ani, ani nič nevyrieši.
S čím ale mám problém, máme celkovo problém, je ten personálny normatív. To by ste aj ľudia, ktorí sa trošku zdravotníctvu nevenujete, je, že máme naozaj na oddeleniach nejaké personálne normatívy. Niečo iné na internom oddelení, niečo iné na chirurgii a máme tam daný počet zdravotníckych pracovníkov, ktorí tam majú na jednotlivých zmenách byť. Každý o tom hovorí, že sa to počíta inak, niekto to hovorí, že sa to vraj má počítať na počet lôžok, niekto hovorí, že sa to má počítať na počet pacientov a máme tie normatívy v podstate už asi cca 18 rokov staré. Osemnásť rokov staré, aj keď sa niektoré časti menili, ale máme ich 18 rokov staré, hej? A ja sa ešte raz z tohto miesta pýtam, pán minister, že odborári to chcú dať do zákona a my to máme vo vyhláške, ktorá je dneska, je možnosť kontrovať, môžete si ju meniť podľa potreby a podľa mňa by sme ju mali upgradnúť, lebo aj situácia v medicíne sa mení a výrazným spôsobom sa mení. Na niektorých oddeleniach jednoducho už nepotrebujú takýto personál, nepotrebujú takýto personál, ani toľko ľudí a nepotrebujú ani toľko lekárov, lebo sa robotizuje, prichádzajú nové spôsoby, nové, nové metódy, ale my ideme stále podľa starého. Čiže ja som za, veď urobme tú zmenu, ale najprv si urobme audit a poďme sa baviť s odborníkmi jednotlivých oddelení, ktorých máme na Slovensku, či urológia, gastro, to je jedno, vyberte si, akého chcete odborníka, hlavne odborníkov a poďme sa o tom baviť, že chceme zmeniť personálny normatív na urológii, na gynekológii, na traumatológii, to je jedno kde, také sú dneska postupy na svete a takto prichádza k tomu svet, lebo svet sa pripravuje na zdravotnícku krízu, lebo celý svet má problémy so zdravotnými sestrami. Nehrajme sa, že my na Slovensku sme ojedinelá krajina, celý svet má problémy v slovenskom zdravotníctve, zdravotníctve so sestrami. Nebavme sa stále o lekároch, bavme sa, že máme problém so sestrami. Lebo oddelenia sa už nezatvárajú kvôli lekárom, ale zatvárajú sa kvôli sestrám, a zatvárať sa kvôli sestrám aj naďalej budú, lebo jednoducho nám ich chýba cez 15-tisíc a bude nám ich naozaj pribúdať.
Vezmime si, že dneska je priemerný vek sestry 50 a viac rokov. Tá sestra v tej nočnej službe je sama alebo tam je poprípade so sanitárkou a stará sa o 15 pacientov alebo o 20 pacientov, podľa toho, ako má. Má naozaj veľmi ťažkú prácu. Ale my sa stále posledné štyri mesiace bavíme len o lekároch, ale lekári nie sú problém. Ja nehovorím o vás. Ja hovorím, že lekári, dnes ich máme stabilizačne, máme, máme ich stabilizovaných. A ja som rád, že sa prijalo vtedy to memorandum, že sa zvýšili platy a že tí lekári dnes zostávajú, ale musíme hovoriť o sestrách. Musíme hovoriť o nich, lebo bez nich nám hocijaká ambulancia, hocijaká nemocnica skolabuje. Sestry sú dnes kľúčové, jedno z najdôležitejších povolaní na Slovensku. Jedno z najdôležitejších a top povolaní, ktoré dneska musíme o ňom hovoriť. Ja som sa dneska bavil so zástupca, zástupkyňami sestier a tie mi povedali, že ony si nevedia reálne predstaviť, že čo, čo keď sa to prejde v zákone, veď my dnes nevieme garantovať tú sestričku na tom oddelení, kto bude vlastne zodpovedať za tú, za tú sestričku, ktorá bude sa, a mali tam byť dve, riaditeľ, primár, vrchná sestra, keď to bude v zákone. Nie, poďme opačne, poďme sa baviť o tom, ako to urobiť normálne, ľudským spôsobom. Urobme si audity, urobme si nové opatrenia, odborné usmernenia, ktoré nám majú určite zlepšiť zdravotnú starostlivosť a povedzme si, že tuná nemusí byť toľko sestier, tu nemusí byť toľko lekárov, namiesto tejto zdravotnej sestry tam môže byť praktická sestra a poďme niektorých ľudí takto nahrádzať. A v dobrom to hovorím, lebo je dôležité, že by tam ten personál bol, aby sa postaral. Ale ak my dnes nevieme do niektorých nemocníc dostať že žiadny zdravotnícky personál, že žiadny, tak aká je tam tá bezpečnosť pacienta? Lebo ten pacient tam potom v noci príde a oňho sa nemá kto postarať. Lekár je na telefóne poprípade, sestrička tam je sama, má 25 pacientov, ako ďalej? Toto nie je správna cesta, lebo tá bezpečnosť, aj tá bezpečnosť, musíme o nej hovoriť. Musíme hovoriť o týchto veciach.
Čiže ja preto hovorím, že nie som za personálne normatívy, aby boli v zákone. Máme ich vo vyhláške, vieme ich kedykoľvek meniť a naozaj to nie je tak, že vy sa rozhodnete na ministerstve, že zmeníte personálny normatív a zajtra je zmenený. Veď to má nejaký postup. Keď to bude v zákone, bude to nepružné, si myslím, nebude to fungovať, nebude to podľa mňa správne, lebo budete potrebovať poslancov, jak presne vravel aj kolega Szalay, tu zase budú prílepky ku tým zákonom, že tu bude 700-tisíc pozmeňovákov ku nejakému pozmeňováku ďalšiemu. Čiže načo to je dobré? Ministerstvo riadiť zdravotníctvo, sú tam odborníci, ktorí majú byť zodpovední za to, ako to vyzerá. Máme odborné spoločnosti, ktoré majú povedať, áno, myslím si, že na danom oddelení nemusí byť toľko sestier, môže tam byť praktická sestra. Myslím si, že na danom oddelení nemusí byť toľko chirurgov, lebo tam máme, operujeme robotom alebo iným spôsobom. A to všetko si ale pripravme a potom sa o tom poďme baviť. Nieže dnes ideme silou mocou nátlakom zmeniť a dať do zákona, hlavne dať do zákona personálny normatív. S tým absolútne nesúhlasíme a preto hovorím, budeme mať pozmeňovák, aby toto z toho vypadlo, lebo naozaj v tom zákone máte veľmi veľa dobrých vecí, s 98 % vecami súhlasíme. A ja si zas myslím, že odborári odviedli aj kus dobrej roboty, lebo o niektorých veciach by sa nerozprávalo, nerozprávalo by sa, keby, keby nebol nátlak. Ale ja si nemyslím, že to má byť taký nátlak, že všetci teraz budeme ticho, ako nám tu bolo odkázané, a nemáme tu robiť našu robotu. My sme poslanci Národnej rady a venujme sa zdravotníctvu a máme tu zlepšovať slovenské zdravotníctvo a nikto nám tu nebude zakazovať, čo máme a čo nemáme hovoriť.
Čiže ešte raz, za nás je dôležité povedať to, že nesúhlasíme s personálnym normatívom, budeme žiadať, aby to stamaď vypadlo, ale za ostatné veci sme za. Sú tam dobré veci a poďme sa baviť o ďalších, ja som za, pán minister, aby naozaj toto tuná sa upokojilo a poďme riešiť veci, lebo tých problémov sa nám za tie štyri mesiace vám nakopilo veľmi veľa a sa nerozpráva teraz momentálne o nich, rozpráva sa len o tom, že či lekári dajú výpoveď alebo nedajú lekári výpovede. Ja budem rád, keď lekári nedajú výpovede, ostanú pracovať a budú pomáhať zlepšovať slovenské zdravotníctvo, ale nielen lekári, aj sestry, sanitári, záchranári, lebo to nie je celok, je, že lekár je samostatný celok. Nie, my sme všetci jeden kolektív, jeden tím ľudí, ktorý naozaj má tu byť pre pacienta. Na konci dňa všetkých nás, čo tu sme, 150 poslancov, má byť spokojný pacient. Spokojný pacient tu má byť na konci dňa. Lebo my sa stále bavíme, že či budú mať lekári toľko peňazí, sestry toľko. Nie, pacient má byť spokojný. Pacient tu platí dane, pacient, z pacientových peňazí idú z odvodov, oni sa starajú o túto krajinu, tak sa začnime tomu venovať. Nechali sme to zdravotníctvo zájsť do takého štádia. Predchádzajúce vlády sa tomu zdravotníctvu že absolútne nevenovali. Spravil sa z toho Klondike, ale toto musí skončiť. Zdravotníctvo má obrovské problémy, ale nemôžeme sa tu vyhrážať jedným, druhým, tretím, štvrtým, že takto to nebude fungovať. Keď všetkým ide o vec, tak si za ten stôl sadnime, rozprávajme sa o tom a hľadajme riešenia, ktoré podporí aj opozícia. Ja som za, veď my sa vieme o tom baviť. Ja myslím, že aj kolegovia z ostatných strán sa vedia baviť o normálnych veciach, ktoré budeme podporovať. Lebo naozaj to zdravotníctvo už nemá čas. Naozaj ono už nemá čas. My tie sestry dneska nenaklonujeme. Sestry nám jednoducho do systému a do takto zlého systému nebudú chodiť. Päťdesiatpäť, robili sme si analýzu, 50 % sestier, ktoré končia strednú zdravotnícku školu, ide preč zo systému. Ide preč celkovo zo zdravotníctva. Prečo to tak je? Lebo nemajú podmienky. Majú podmienky lepšie v zahraničí, toto je to, čo sme mali tu rozprávať dnes. O tom sme sa tu dneska mali baviť.
Takže, ako som vravel na začiatku, máme pripravené pozmeňováky, budeme ich o nich hovoriť a ak nám neprejdú, nebudeme hlasovať za tento zákon.
Ďakujem pekne, pán minister.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem kolegom za vaše faktické pripomienky. Myslím si, že tým, ktorí sa zdravotníctvu venujeme, naozaj ide o vec. Teraz naozaj ide politika absolútne bokom. Vždy sme to tu hovorili, že hociktorý minister zo zdravotníctva za nami príde a bude chcieť potrebovať pomoc, sme tu, bavíme sa vecne, lebo zdravotníctvo nie je hlasácke, smerácke, ale je všetkých pacientov v tejto krajine a oni potrebujú vedieť, ako to zdravotníctvo bude smerovať a kam pôjde. Čiže to, že niektorí tú možnosť nevyužívajú, nie je moja chyba, my sme tu a stále tu budeme. Ale ešte raz zopakujem, sme pripravení podporiť skrátené legislatívne konanie, budeme mať pozmeňováky k niektorým veciam, lebo je tam naozaj veľmi veľa dobrých vecí, ktoré môžu slovenské zdravotníctvo zlepšiť, ale sú tam veci, ktoré si nemyslím, že v dnešnej situácii, aká je, ani po auditoch, ktoré neboli vykonané, a ani nevieme, ja sa pýtam a som sa na to pýtal aj pána ministra, že nevieme urobiť reálne kontroly v nemocniciach, tak ako chceme potom, čo ich budeme všetky zatvárať, kontrolovať alebo neviem, ja si to neviem ani reálne predstaviť, keď dnes nevieme urobiť kontrolu v súkromnej nemocnici ani v štátnej. Čiže poďme z kratšej cesty. Naozaj poďme postupne niektoré veci naozaj zlepšovať, lebo sa to nedá urobiť tak, že dnes ste tu, obrovský tlak na vás, keď to nezmeníte, neviem, čo nastane. Zdravotníctvo potrebuje naozaj poctivú, poctivú, poctivú, poctivú prácu a naozaj ľudí, ktorí tomu zdravotníctvu chcú odovzdať všetko a veriť tomu. A ja si myslím, že aj v tomto pléne je veľa ľudí, ktorým ide naozaj o vec, ide im konkrétne o vec a nie sú nikým platení. A takisto ako ja nie som nikým platený, okrem Národnej rady Slovenskej republiky, tak nie sú platení nikým iným.
Ďakujem pekne.