Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolega pán spravodajca, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi aj mne za stranu KDH iba také jednoduché, krátke stanovisko. Ja som niečo rozprával dneska na zdravotníckom výbore, škoda, že ste tam, pán minister, neboli, keď sme tu v decembri sedeli, tak ja som sedel hore a vy ste sedeli tu dole a ja som vám vtedy vravel, že vás nechali v tomto probléme vykúpať. Vaši vlastní kolegovia vás v tom probléme nechali vykúpať. Vtedy som vám vravel, že zoberte naše pozmeňujúce návrhy, ktoré sme vám dávali, a dnes sme tu naozaj nemuseli byť. Naozaj dnes sme tu nemuseli byť, lebo tá dohoda, ktorá mohla byť vtedy už spravená, je dnes úplne iná. Dneska je to nad rámec veľmi veľa vecí, zákonov, ktoré dnes ideme prijať, naozaj nad rámec vecí, ktoré boli v predchádzajúcom memorande, a bude to naozaj nemyslím si že zlepšovať, ale zhoršovať zdravotnú starostlivosť. Vysvetlím potom, dneska máme skrátené legislatívne konanie, čiže budeme sa potom o tom baviť.
Chcel som sa vás opýtať, pán minister, tie pripomienky k 37,5 hodinám, jeden návrh bol prijatý na vláde, druhý potom šiel do parlamentu, je zmenený. Je tam možnosť možno, ako si to majú všetci legislatívci vysvetliť, že štátni to budú musieť dodržiavať a súkromní nemusia? A to ma aký, môžu, ale nemusia? Tak ale to má aký význam potom vykladanie zákona, že môžu, čiže dopadne to zase tak, že štátnym poskyt... (reakcia navrhovateľa), čože? Niektoré štátne to už dnes majú aj neštátne, ale ja sa pýtam, že dali ste tam možnosť možno, čiže vlastne ten zákon sme tým pádom tam ani nemuseli dávať, lebo možno majú aj dnes. Majú takú možnosť? Majú. A štátnym to prikazujete. Čiže budeme na to mať peniaze v štátnych nemocniciach? Máme, dobre. Keď máme, som rád. Akože okej, keď máme, máme, veď sami ste povedali, že máme. Čiže toto je jedna vec, že podľa mňa to tam vôbec nemuselo byť, keďže tam je možnosť možno.
Ale chcem sa baviť dneska ja trošku o tých personálnych normatívoch, lebo máme to vo výnose. Čiže ja celkom nerozumiem, že máme niečo vo výnose, ktoré dnes všetci tvrdia, že sa nedodržiava. A ja sa pýtam, prečo to nikto nekontroluje? Akú páku budete mať potom na rozdiel od tejto, keďže to máte vo výnose, ako to chcete skontrolovať, v súkromných teraz sa pýtam, lebo v štátnych máte páku to skontrolovať, ako to chcete skontrolovať v súkromných nemocniciach? (Reakcia navrhovateľa.) Áno, ale ako to chcete skontrolovať sa pýtam. Ja vás rozumiem, ale veď my dnes tie kontroly nerobíme, my dnes reálne nevieme urobiť kontrolu v nemocniciach, že koľko personálu máme a koľko potrebujeme, to nevieme urobiť, či vieme? (Reakcia navrhovateľa.) No, ale neviem to spraviť, hej, lebo my tie kontroly môžme urobiť aj dnes a neurobíme ich a napriek tomu ideme dať niečo do zákona, aby sme to potom čo mohli, keď ani dnes neviem robiť tie kontroly. Mne to nevychádza jednoducho, lebo my všetci vieme, že je málo personálu, nebavme sa o lekároch, bavme sa o tom, že máme málo sestier. A potom si treba naliať čistého vína, že čo bude následkom toho všetkého, že chceme zatvárať nemocnice? Nie, nechceme zatvárať nemocnice, dobre, tak ale ešte raz, keď tam zistíme, že máme málo sestier a je to nebezpečné pre pacienta, čo budeme robiť potom? Ja, sedí to, ja všetko hovorím, že ten výnos je starý aj sa párkrát revidoval, to všetko sedí, ale nemohlo sa to urobiť naopak, že sa urobí audit v nemocniciach, v jedných, v druhých, v štátnych, v súkromných, zistíme, až potom sa mal prijímať zákon, ktorý bol dneska, lebo to bude nepružné podľa mňa, bude to nepružné, lebo vy si, vy dneska nemáte sedemdesiatšestku ani na to, že by ste prijali tieto legislatívne zmeny, potom keď budete chcieť meniť výnos alebo MTZ-ko na oddeleniach, tak sa to bude musieť prijímať v parlamente, je to nepružné pre budúceho ministra. Čiže podľa mňa táto cesta nie je dobrá. Akože my teraz ideme urobiť akože búdu, alebo jak to mám povedať, na koho to chystáme akože? Na riaditeľov nemocníc, na primárov oddelení? Lebo ešte raz, my to dnes vo výnose máme. Čiže vy si to reálne skontrolovať viete aj dnes. Ale nerobíme to. Ministerstvo to nerobí. Nerobí to. Robí to? Nedostatočne, dobre. Tak nerobí to. Ja si myslím, že to nerobí. Nerobí to, ale napriek tomu to chceme dať dnes do zákona.
Ja napriek tomu, čo dneska kolegovia z opozície povedali, skrátené legislatívne konanie naša strana KDH podporí, lebo je to kľúčová vec, aby sa naozaj tie veci posunuli, ale za zákon celkový hlasovať nebudeme. Ale skrátené legislatívne konanie v tomto podporíme, lebo naozaj že hrozí reálne to, že tam lekári odídu z nemocníc a hrozia nám výpovede. Ale do tejto situácie, pán minister, vás dostali, ešte raz to zopakujem, dostali vás vaši kolegovia. Vaši kolegovia, ktorí na začiatku povedali, že konsolidovať sa bude na zdravotníkoch, na sestrách, na lekároch, na záchranároch, na sanitároch, na všetkých. Na tom sa hovorilo, že sa bude konsolidovať. To bola prvá konsolidácia. Vraveli sme to vašim kolegom vtedy, aj pani Dolinkovej, nerobte to, bude z toho problém. Ja som vám to tu vtedy vravel, že dnes sa vrátime do situácie, že vy to budete musieť schváliť a ešte s väčším balíkom peňazí, ktoré jednoducho budú stáť systém. A my dnes, akože to otvorene hovorím, podľa mňa ani vy neviete reálne, koľko to bude stáť na konci dňa peňazí. Ja súhlasím s doktorom Szalayom, čo povedal, že naozaj to dopadne tak, že v septembri príde štátna poisťovňa pýtať peniaze na dofinancovanie. Lebo jednoducho nám tie peniaze budú chýbať. Budú nám chýbať peniaze v ambulanciách a to všetko jednoducho s týmto súvisí.
Ja si napríklad takisto vyprosím, nehovorím od vás, ja si vyprosím, aby mňa alebo mojich kolegov niekto na tlačovkách pomenoval, že ja som nejaký Penta a nejaký Agel podporovateľ. Ja som to nehovoril o vás. Ale ja hovorím, ja si to vyprosím. Ja si to tu, aj to verejne poviem do pléna a budem to hovoriť stále, ja si to vyprosím. Ja som tuná bol zvolený za pacientov a za zdravotníkov a budem hájiť vždy ich záujmy. Ale si vyprosím, aby niekto nám hovoril, že my nemôžme dávať pozmeňováky. To do akej krajiny sme sa to dostali, že niekto nám na tlačovkách hovorí, že poslanci Národnej rady nemôžu dávať pozmeňováky. To nehovorím o vás. Ja hovorím to o kolegoch, ktorí nám to odkazujú verejne. Čiže jak sme sa tu dostali, že ja ako poslanec Národnej rady nemôžem dať pozmeňovák. To kde sme sa to dostali? A my budeme mať pripravené pozmeňováky. Lebo keď nám tie pozmeňováky neprejdú, tak za ten zákon jednoducho zahlasovať nemôžeme. My ten zákon chceme ešte opraviť, aby, lebo je tam aj naozaj veľa dobrých vecí. Ja s vami súhlasím, že je tam veľa dobrých vecí, ktoré naozaj treba podporiť, to financovanie zisťovať a to všetko je okej. Ale nemôže nám dneska niekto tvrdiť na tlačových konferenciách, že poslanci Národnej rady nemôžu dávať pozmeňováky. To do akej krajiny sme sa to dostali? Ako to hovorím všetkým kolegom, do akej krajiny sme sa to dostali, že nám tu niekto bude odkazovať, nerobte to, nerobte tamto. Veď s nami nikto nekomunikoval, my sme neboli pri žiadnych vyjednávaniach s odborármi. Odborári.
Čiže ja hovorím ešte raz, ja sa chcem baviť vecne, mne na konci dňa aj našej strane KDH ide o to, aby sa ten stav v zdravotníctve zlepšil. O to tu ide. Sú tam veľmi veľa dobrých vecí. A budeme navrhovať aj to, aby sme hlasovali o niektorých veciach separátne. To otvorene hovorím. Budeme hovoriť, aby sme o niektorých veciach hlasovali separátne. Ak s tým nebudete súhlasiť, je to váš problém. Ale chcem, lebo niektoré veci tam sú naozaj dobré. Takisto ako zákon o platoch, takisto zákon kriminalizačný, ktorý má ísť preč, takisto aj zverejňovanie poisťovní, ktoré majú zverejňovať dáta, financovanie, to všetko je okej... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Páni poslanci, poprosím vás sa utíšiť tam vľavo. Dobre? Ďakujem.
Majerský, František, poslanec NR SR
Ale nemôžeme, nemôžeme principiálne s niektorými vecami súhlasiť, lebo nemyslím si, že zlepšia slovenské zdravotníctvo. Nemôžeme. A takisto hovorím, že niektoré veci už dnes máme a my to dneska nevieme vymáhať. Tak ja sa pýtam, že dáte niečo do zákona, ako čo, že komu chceme tým pomôcť? Pacientovi? Ja sa pýtam, pacientovi chceme pomôcť? Veď tí pacienti na tom v tých nemocniciach okrajových, oni vedia, že tá sestra tam je iba jedna v noci a že by tam mali byť dve. Oni vedia, že ten lekár tam napríklad v noci nie je, alebo je na telefóne. Komu chceme tým vlastne pomôcť? Vy teraz hovoríte, že nemocnice nechcete zatvárať, lebo to hovoríte, že nechcete zatvárať nemocnice. Ale keď raz zistíme na audite, lebo je tam v memorande to, že musíte urobiť audit, ak zistíte, že tie nemocnice nemajú sestry, nemajú lekárov, tak čo budeme celý rok maľovať? No nie, ale hovorím, že tak OSN-ka čo hovorí? Tak jednoducho niektoré oddelenia sa budú musieť zatvoriť. No tak vidíte, ale to všetko k tomu smeruje, ale treba sa, normálne ja stále hovorím, začnime hovoriť ľuďom pravdu. Začnime ľuďom rozprávať pravdu. Nehovorme im klamstvá, že tu bude, my nie sme naozaj krajina, ktorá má neobmedzený rozpočet, neobmedzené zdravotníctvo, neobmedzený, sestier. My nemáme tých ľudí, ani ich nevieme naklonovať, lebo sme to roky devastovali, roky sme to ničili a roky to takto dopadlo. Ale dneska týmto tuná komu pomôžeme?
Čiže ja hovorím ešte raz za stranu KDH, aby som uzavrel svoju rozpravu, budeme chcieť, aby sa hlasovalo o jednotlivých zákonoch samostatne a budeme mať aj pozmeňujúce návrhy.
Ďakujem pekne.
